[ BNHA ] MEGA Halloweensky špeciál

Okej, viem, som veľmi skorá, keďže Halloween bol pred takmer troma týždňami. Ale zabráni mi to uverejniť poviedku na halloweensku tému 17 dní po funuse? Nie! Proste som mala tento nápad v hlave už veľmi dlho, odkedy som nakreslila tento obrázok a postupne s k jednému malému a bláznivému nápadu pridávalo veľa ďalších nápadov. A napokon z toho vzniklo toto veľké MEGA halloweenske dielo zasadené do univerza Boku no Hero Academie. V hlavnej úlohe sa objaví moja BNHA OC Nita, ktorou momentálne spamujem na Instagrame a tiež sa v poviedke vyskytne pár zaujímavých hostí, o ktorých neprezradím viac, aby som  neskazila prekvapenie. Dúfam, že to bude aspoň trochu stáť za to, strávila som nad týmto veľdielom nekonečné množstvo času, o čom napovedá aj ten monštrózny rozsah. Zaujalo vás to aspoň trochu, tak neváhajte rozkliknúť článok a pustiť sa do tejto poviedky, ktorej písanie som si úprimne náramne užila.

Pred čítaním by som vás snáď ešte mala na niečo upozorniť - prosím, neberte toto dielo 100% vážne! Je to crack-fic, čo znamená, že ide o jeden obrovský chaos, nič nedáva tak úplne zmysel, nič sa nedrží canonu, ale cieľom tohto celého bolo vyslovene pobaviť sa a hlavne pobaviť vás. Tak dúfam, že sa mi to aspoň z malej časti podarilo.

Tento krát sa mi fakt nechcelo nejako pohrávať s prevedením článku, takže nejaké tie blbôstky, na ktoré ste pri mojich poviedkach zvyknutí, čo sa týka vizuálnej stránky pridám neskôr. Už som to proste musela rýchlo zverejniť. Nebudem tu už túto poviedku nejako zbytočne obkecávať, proste si ju prečítajte a užite si to naplno a verte mi, bude to dlhá a šialená jazda, tak sa radšej rovno aj pripútajte! Akákoľvek spätná väzba ma urobí šťastnou!

BOKU NO HERO ACADEMIA
~
MEGA HALLOWEEN SPECIAL

warrnings: crack-fic, ooc, chaos, alkohol, zlé rozhodnutia, shameless fan-service

počet slov: 12 665

fandom: Boku no Hero Academia

postavy: všetky možné aj nemožné

K poviedke odporúčam pre dotvorenie atmosféry nasledujúci playlist:

Backstreet Boys - Everybody

Doja Cat - Boss Bitch

Spice Girls - Wannabe

Black Eyed Peas - Don't Stop the Party

Michael Jackson - Thriller

„Nita-chan, si tam? Za koľko minút  a kde sa stretneme?“ Chvíľu trvalo, kým sa v telefóne konečne ozval hlas mladej ženy.

„Áno! O desať minút pred internátmi UA, môže byť?“ Odvetila jej do telefónu tá mladšia, ktorá stála pred zrkadlom vo svojej internátnej izbe a nanášala si na riasy už pravdepodobne piatu vrstvu maskary. Ubehlo už niečo vyše hodiny, odkedy sa k nemu postavila a jej finálny vzhľad stále nebol hotový. Dnešný večer mal byť špeciálny, preto si dala záväzok vyzerať čo najlepšie.

´Už som na ceste.´ Ozvala sa znova staršia, na čo mladšia uprela pohľad od zrkadla k hodinkám na jej nočnom stolíku.

„Dúfam, že máš na sebe presne to, na čom sme sa dohodli, senpai.“

´Hej.´ Z telefónu sa znova ozvalo uistenie, no hlas mladej ženy na druhej strane linky neznel príliš potešene.

„Okej, to je super, vidíme sa, Hana-senpai, teším sa!“ S nadšením zložila a pokračovala ďalej v posledných úpravách jej halloweenskeho kostýmu. Čiernou tekutou linkou si na tvár namaľovala mačacie fúziky a ňufák, popravila účes a umelé mačacie uši vo vlasoch, navliekla ruky do rukávov koženej bundy, obula topánky na vysokom podpätku, neodpustila si ešte finálnu selfie celého vzhľadu v zrkadle a mohla vyraziť.

Sakra, meškám, senpai nebude nadšená, pomyslela si, keď sa náhlila po chodbe internátu smerom von a brala schody takmer po dvoch. Dúfala, že nenarazí na nikoho zo svojich spolužiakov, už tak mala menej času, ako by bolo rozumné a vybavovať sa s niekým práve teraz naozaj nechcela.

Ešte raz kontrolovala v behu hodinky na telefóne, keď prudko do niečoho vrazila. Rýchlo nabrala na podpätkoch rovnováhu a keď zdvihla pohľad, s nechuťou zistila, že tým niečím je hruď istého blonďavého výbušného mladého muža, ktorého z nepozornosti takmer zvalcovala, no našťastie mal natoľko dobré reflexy, že to nedopadlo zranením. Jasné, kto iný by mohol o takomto čase v piatok večer a ešte na Halloween ísť do postele, prebehlo jej mysľou.

„DÁVAJ SI POZOR, KUR-„ začal rozzúrene, no potom sa zarazil, keď si uvedomil, kto do neho vrazil. „HIRAOKA?!?“ Vyštekol na ňu. Výraz v jeho tvári bol nie tak celkom identifikovateľný a ona snáď ešte ani nezažila, že by niekedy Bakugou odstúpil od urážok niekoho, kto si dovolil do neho vraziť na schodisku. Uvedomila si, že ju snáď prvý raz v živote oslovil jej menom a nie nejakou nelichotivou prezývkou, ako to robil každému.

„To čo máš na sebe?!“ Vyštekol znova, až musela poodstúpiť od neho o pár centimetrov, dávajúc si obrovský pozor, aby na schodoch nezakopla o svoje opätky. Venoval jej šokovaný, možno až pohoršený pohľad, jeho oči si ju premerali. Dvakrát. Od plyšových uší vo vlasoch, cez choker, ktorý obopínal jej krk a krikľavo ružové legíny s leopardím vzorom, až k topánkam na vysokom podpätku. Pod koženou motorkárskou bundou skrývala čierny crop-top, ktorý odhaľoval viac pokožky, ako by sa možno na študentku patrilo, ale bolo jej to v tej chvíli jedno, bol jej najobľúbenejší sviatok v roku a dnes večer mala povolené všetko.

„Eh? Je Halloween? Idem oslavovať.“ Založila ruky vbok, akoby niečo podobné bolo bežným outfitom pre kohokoľvek ďalšieho. Nechápala, čo ho na jej vzhľade tak šokovalo. Dala si na svojom kostýme záležať, no nečakala, že niekto ako on - kto sa tomu absolútne nerozumel - by ho mohol vedieť oceniť.

„Vyzeráš ako idiot.“ Skonštatoval so zvrašteným obočím, keď sa jeho pohľad opäť vrátil k jej tvári, ktorú zdobil mačací make-up.

Zahryzla si do jazyka a potlačila v sebe všetky túžby ukázať mu prostredník. Po prudkom nádychu a výdychu precedila medzi zuby tým najsladším hláskom, aký v sebe nazbierala.

„Veľmi rada by som počúvala tvoje nežné slová ďalej, ale meškám, takže papa,“ potľapkala prstami s umelými nechtami v tvare mačacích pazúrov jeho odhalený biceps a pokračovala vo svojom unáhlenom behu smerom von z internátnej budovy.

„Dement,“ zašomrala, keď si bola istá, že je dostatočne ďaleko od neho a nemôže ju počuť.

Bakugou stál stále prikovaný na mieste, jeho tvár pomaly nadobúdala červený odtieň a žila na jeho krku pulzovala tak nebezpečne, až hrozilo, že praskne. Namosúrený zaťal päste, aby náhodou nezdemoloval internátne schodisko, keď videl jej postavu na vysokých podpätkoch utekať k vchodovým dverám ich internátu, len tak za ňou povieval umelý plyšový mačací chvost.

* * *

„Prepáč, senpai, ponáhľala som sa, ale mala som incident,“ vysúkala zo seba, keď sa snažila polapiť dych a dobehla k blonďavej postave v čiernom kabáte, ktorá na ňu čakala pred internátom. Chcela dodať ešte pár slov na svoju obhajobu pred staršou kamarátkou, ale zarazila sa, keď si ju premerala. Na jej tvári sa pomaly začal rozprestierať spokojný úsmev.

Hana si napokon od nej nechala poradiť, či možno lepšie povedané – nechala sa presvedčiť, aby si dnes večer obliekla halloweensky kostým, ktorý jej mladšia dievčina vybrala. Výraz na blondínkinej tvári napovedal, že sa v ňom možno necítila až tak komfortne ako jej mladšia kamarátka vo svojom, no k tomu skutočne nebol dôvod, pretože Hana vyzerala úplne skvelo.

Kostým démonky jej neskutočne moc pristal, Nita mala oko pre tieto veci a keď jej vybrala čierno-červený gotický korzet s neonovo-červenými diabolskými rohmi a čipkovanými rukavicami, staršia dievčina sa spočiatku mierne zdráhala, ale nakoniec ju tá mladšia presvedčila. Pod kabátom schovávala čierne démonské krídla a Nita sa nemohla dočkať, kedy už konečne budú v uliciach mesta a predvedú svoje kostýmy v plnej kráse.

Chcela svoju senpai pochváliť, no prv, než stihla hociktorá z nich prehovoriť, vyrušili ich dve mužské postavy, ktoré si cez dvor merali cestu od lesoparku obklopujúceho areál U.A. akadémie smerom späť do internátnych budov, no zastavili sa pri dievčatách.

„Deilephilia, čo tu robíš?“ Ozval sa mužský hlas.

„Oh, zdravím, Eraserhead.“ Odvetila mu Hana, čiernovlasý muž tiež prikývol na pozdrav. Spolu so svojim študentom, s ktorým sa pristavili pri dvoch ženských postavách pred internátom, si prezreli najprv staršiu – prekvapilo ho, že tu videl zahraničnú Pro, ktorá si vravela Deilephilia, zaujímalo ho, za akým účelom sa práve ona nachádzala na pôjde U.A. akadémie – potom ich pohľady prešli na mladšiu, stojacu pár metrov od nej, ktorú obaja veľmi dôverne poznali.

„Aizawa-sensei!“ Vyhŕkla Nita trochu rozpačito, keď zaregistrovala, s kým majú práve dočinenia. Dúfala, že sa jej podarí nenápadne sa odplížiť zo školských internátov bez toho, aby ju niekto z autorít zaregistroval. Predsa len, to, že sa práve chystala ísť žúrovať a ešte nebola plnoletá, by sa nemuselo páčiť hoci komu a už vôbec nie jej triednemu učiteľovi. „Čo tu robíte tak neskoro?“

„Mali sme tréning a trochu sa to natiahlo,“ odvetil Eraserhead nevzrušene, no všimla si tie otázniky v jeho očiach, keď zaregistroval jej outfit. Doposiaľ sa neodvážila pozrieť priamo na chlapca, ktorý ho sprevádzal, no ďalej ho ignorovať nemohla, pretože cítila, ako ju prepaľuje očami.

Jej zelené dúhovky sa stretli s tými jeho fialovými a pohľad, ktorý jej venoval, ju mierne vyviedol z rovnováhy. Doteraz sa vo svojom kostýme cítila ako filmová hviezda, jej sebavedomie nenabúrali ani Bakugove hlúpe poznámky, no keď na ňu Shinsou bez slova hľadel a jeho oči pomaly skĺzli nižšie k jej krku a možno až príliš dlho hľadeli na zamatový čierny choker s rolničkou, ktorý ho zdobil, v ústach pocítila sucho.

Nevyslovil jedinú hlásku, nepohol takmer ani jediným svalom - ak nerátala to, ako mierne kŕčovito zovrel karbónové bandáže v ruke, podobné tým Aizawovým, ktoré používal ako zbraň - no pokiaľ šlo o tohto konkrétneho spolužiaka, nikdy nevedela, čo od neho môže čakať. Dokázal sa tváriť tak nezaujato a apaticky, no tie oči, ktorými na ňu hľadel, pomaly kĺzali nižšie a nižšie bez toho, aby stratil nad sebou kontrolu a spôsobili, že sa i tak nervózne zahniezdila.

„Nečakal som, že ťa tu stretnem, Kasasagi-san.“ Ozval sa Aizawa znovu, čím vytrhol Nitu z tranzu. Blondínka vedľa nej pochopila, že to bola nevyslovená otázka a možno by mala objasniť účel svojej návštevy, no jej mladšia kamarátka ju predbehla, keď sa konečne spamätala.

„Hana-senpai ma prišla vyzdvihnúť!“ Tento raz hľadela smerom k svojmu učiteľovi, ktorý spýtavo nadvihol obočie, „ideme oslavovať Halloween do mesta.“ Mierne si zahryzla do pery, dúfajúc, že jej Aizawa nezatrhne plány skôr, než vôbec stihnú opustiť areál U.A. akadémie. Zdalo sa však, že bol ten posledný, koho zaujímal jej program na piatkový večer, keď len nezúčastnene mierne mykol plecom.

„Aha, tak to potom všetko vysvetľuje,“ narážal na ich netradičné outfity. „Hlavne žiadne problémy,“ dodal varovne.

„Nemusíš sa báť, Eraserhead, je so mnou... Dám na ňu pozor.“ Vložila sa do toho Hana. Aizawa zrejme usúdil, že jeho študentka bude pod dohľadom jednej z najkompetentnejších osôb, ktoré vykonávali prácu na Pro úrovni, v bezpečí, lebo už nemal žiadne iné pripomienky.

Ani Shinsou zrejme nemal nič, čím by mohol prispieť ku konverzácii, pretože sa doposiaľ stále neozval a ak by sa Nita na neho ukradomky nepozrela kútikom oka znova, mala by pocit, že ich úplne ignoruje. No jeho pohľad ju stále neopúšťal a napadlo jej, že by ho možno mohla skúsiť osloviť, no potom pozornosť všetkých štyroch upútalo trúbiace auto, ktoré sa pristavilo na ceste pred akadémiou.

„Ah, to bude náš odvoz.“ Objasnila blonďavá žena a popravila si koktailovú kabelku zavesenú cez plece, aby sa uistila, že má pri sebe všetky svoje cennosti.

„Ty si stihla zavolať už aj taxík? Och, si úžasná, Hana-senpai!“ Vzrušene zapišťala Nita a jej oči sa pomaly začali ligotať od očakávania.

„Tak zatiaľ...“ rozlúčila sa Hana a pobrala sa smerom k taxíku. Mladšia z kamarátok prv, než ju nasledovala, ešte venovala posledný pohľad fialovo-vlasému chlapcovi spojený s malým úsmevom, na ktorý Shinsou zareagoval tým, že prekvapene nadvihol obočie o pár milimetrov.

„Majte sa, sensei, Shinsou-san!“ Zakývala a potom sa otočila na podpätku a odcupitala smerom k autu. Shinsovo obočie smerovalo ešte vyššie, keď si všimol jej rafinovane umiestnený mačací chvost.

 

* * *

„Nita-chan, nevadí ti, ak sa k nám dnes večer pridá ešte niekto?“ Spýtala sa Hana, keď sedeli v taxíku, odoslala rozpísanú správu a prečítala si tú, ktorá jej práve prišla.

„Čože? Vôbec! Čím viac nás bude, tým lepšie,“ vypískla ružovovláska, „a kto to bude?“

„Jedna moja kamarátka, volá sa Ramona a pracuje pre špeciálne komando, poznáme sa vďaka tomu, že sme obe zo zahraničia.“

„Och, jasné, kľudne nech príde! Ale napíš jej, že musí mať aj kostým.“ Uškrnula sa mladšia dievčina.

Hana poslala spomenutej kamarátke správu, hoci nečakala, že by sa mohla dnes večer Ramona objaviť v kostýme. Na to ju už celkom dobre poznala. Sama pôvodne tiež neplánovala ísť oslavovať v takomto štýle, no neutíchajúce prosby mladej dievčiny sediacej vedľa nej v taxíku, ktorá ju bombardovala snáď celý týždeň pred akciou, ju prinútili napokon podvoliť sa.

„Takže,“ začala Hana a uprela na Nitu veľavýznamný pohľad, „kto bol ten chalan s fialovými vlasmi, čo sme ho stretli aj s Aizawom?“

„Och, to je Shinsou Hitoshi. Pôvodne bol vo všeobecnom kurze, no premiestnili ho k nám do triedy, keď sa zistilo, že jeho quirk má omnoho väčší potenciál, ako je štandardom pre všeobecné štúdiá. Aizawa-sensei ho začal trénovať po tom, čo sa predviedol na športovom festivale. Má taký zaujímavý, trochu desivý quirk, dokáže ovládať ľudí pomocou mysle, volá sa to ´brainwashing´. Bola som prekvapená, keď sme ich dneska stretli. Myslela som, že po tom, čo ho preradili k nám do triedy, už nebude trénovať pomimo, ale stále v tom aj so senseiom pokračujú. Shinsou-san je celkom dosť vytrvalý a tvrdohlavý, veľmi sa snaží.“ Nitine líca mierne zružoveli pri zmienke jej spolužiaka. Hana zamyslene pokývala hlavou, keď počúvala jej bľabotanie.

„A vie, že si do neho zbláznená až po uši?“ Spýtala sa znova, na čo Nita takmer zakňučala a zakryla si pomaly červenajúcu tvár dlaňami, dávajúc si pozor, aby sa nerozmazal jej mačací make-up.

„Hana-senpaiii! To sú čo za otázky?“

„Neskúšaj to na mňa,“ s úsmevom prehlásila blondínka a urobila si v taxíku pohodlie, toto ju začínalo baviť. „Videla som, ako si sa na neho dívala. A aj z toho, čo si mi o ňom práve povedala, je to jasné.“

Nita rezignovane zložila ruky z tváre a nervózna sa začala hrať zo zipsom na koženej bunde. Nemohla poprieť, že sa jej Shinsou páčil, odkedy si ho začala viac všímať, odkedy začal trénovať s jej triednym učiteľom... A potom tu bol ten spoločný test – boje medzi oboma triedami – 1 - A a vedľajšou 1 – B, ktorého bol aj on sám súčasťou a zrazu ho nedokázala dostať von z hlavy. Nepomáhalo ani to, že ho preradili do jej triedy. Keď sa s ním dnes večer stretla, oblečená vo svojom halloweenskom kostýme, nebolo jej všetko jedno.

„Podľa toho, ako ťa vyzliekal očami, keď ťa uvidel v tomto úbore,“ ukázala Hana na jej mačacie uši, „môžeš byť rada. Ak si sa mu doteraz nepáčila, tak po dnešku...“

„Senpai!!!“ Nita si demonštratívne zakryla plyšové uši na vrchu hlavy na znak toho, že ju akože nepočúva. Potom sa však zarazila a na jej tvári sa objavil malý úškrn, ktorý neveštil nič dobré.

„Ty máš čo najmenej hovoriť...“

„Prosím?“ Hana netušila, o čom mladšia dievčina rozpráva.

„Čo ty a Hawks? Ha? Kedy sa dáte konečne dokopy?“ Prevŕtavala Hanu podozrievavým pohľadom, na čo blondínka znervóznela. Vyslovené meno Pro hrdinu, ktorého mala Nita na mysli, ju vždy vedelo mierne vyviesť z rovnováhy.

„Neviem, o čom hovoríš,“ pokúsila sa uhrať celú situáciu.

„Jasné... Budeme ignorovať fakt, že je to NAJSEXY Pro, aký je momentálne na trhu, v hodnotení hrdinov je číslo 2, hneď po Endeavorovi, že je približne v tvojom veku a nezadaný a hlavne, že je najžiadanejší slobodný mládenec v Japonsku? A že s tebou bez hanby flirtuje, kedykoľvek má príležitosť, čo si mi, mimochodom, ty sama prezradila?“ Nita sa začínala dostávať do módu, v ktorom s ňou bolo prakticky nemožné argumentovať.

„Najžiadanejší slobodný mládenec v Japonsku nie je Hawks,“ nadhodila Hana len tak mimochodom, pokúšajúc sa zmeniť tému.

„Vážne? A kto to teda je?“

„Údajne vraj Best Jeanist.“ Pokrčila Hana plecami a spomenula si na svojho známeho, vďaka ktorému bola v Japonsku.

„Oh,“ vypleštila Nita oči, „pán Jeanist je rozhodne super! Na prax u neho doteraz spomínam v tom najlepšom, ale obávam sa, že ho viac zaujíma móda ako ženy.“ Zachichotala sa pri pomyslení na jej bývalého mentora, u ktorého pár dní strávila praxovaním a ktorého si za ten krátky čas obľúbila. No nikdy z neho nemala dojem, že by bol nejaký sex-symbol, hoci fanúšikovskú základňu mal celkom solídnu, tvorenú prevažne nežnejším pohlavím.

Hana už dúfala, že bola téma Hawks uzavretá, ale to by Nitu podcenila. Opäť sa do nej zavŕtali dievčinine zvedavé zelené oči.

„Ale neodbočuj od témy, senpai! Kedy sa s ním konečne dáš dokopy? Už bola aspoň pusa? Musíš využiť to, že ťa balí niekto ako Hawks, čo by za to dali ostatní...“ Zasnívala sa na chvíľu, no Hana stále vehementne odmietala pripustiť akýkoľvek vzťah so spomenutým mladým mužom. Niekedy ju fascinovalo, aká dokáže byť jej mladšia kamarátka priamočiara, takmer by až zabudla, jak moc je oproti nej mladunká.

„Sme v kamarátskom vzťahu. Nemôžem povedať, že nie je atraktívny, ale mám z neho dojem, že niekto ako on nemá čas na seriózne vzťahy.“

„Ale no tak, kamaráti neflirtujú medzi sebou toľko ako vy dvaja! Stavím sa, že aj teraz si posielate nejaké zaujímave správy, že? Ukáž telefón!“ Nita sa za ním načiahla, na čo ho Hana bleskurýchlo schovala do kabelky. „Minimálne by si si s ním mala užiť, kým je príležitosť.“ Dokončila, čím Hane takmer privodila srdcovú príhodu.

„Preboha, Nita-chan, niekedy zabúdam, že koľko máš rokov...“

 

* * *

Taxík ich doviezol až do centra a keď čakali pred jedným z barov vo frekventovanej uličke, ktorá bola tento halloweensky večer preplnená takmer na prasknutie, Hana opäť vytiahla mobil, ktorý na seba upozornil vibrovaním v jej taške. Nita podozrievavo upierala oči na svoju kamarátku v démonskom kostýme, no nepovedala radšej už nič.

Netrvalo dlho a prišla za nimi tretia osoba.

„Prepáčte, snáď ste na mňa nemuseli dlho čakať,“ ozval sa príjemný hlas mladej ženy, pretkaný veľmi silným zahraničným prízvukom. Nita sa zvedavo otočila a jej pohľad sa uprel na prichádzajúcu osobu. Bola o čosi drobnejšia od zvyšných dvoch žien s krátkymi vlnitými vlasmi tmavej farby, na hlave mala vojenskú khakhi čiapku. Už na prvý pohľad vyzerala ako niekto, kto sa v Japonsku rozhodne nenarodil, Nita ju tipovala na Európanku, mala veľmi výrazné slovanské črty.

„Hej, Ramona, už som myslela, že neprídeš,“ zvítala sa s ňou blondýnka a obe mladé ženy sa objali. „Toto je Nita - moja malá chránenkyňa,“ ukázala na Nitu, „je to študentka z U.A. akadémie, ale nenechaj sa oklamať, síce je mladá, no v žúrovaní by nás obe zahanbila. To ona ma prinútila sa navliecť do tohto tu.“ Demonštratívne ukázala na svoj outfit. Keď si vyzliekla konečne kabát, ukázal sa jej démonský kostým v plnej kráse aj s krídlami.

„Teší ma, Nita. Ja som Ramona,“ podala mladšej dievčine nová členka ich malej skupinky ruku, na čo ružovovláska horlivo prikývla a stiahla ju do objatia.

„Teším sa, že ťa spoznávam, Ramona-senpai! Máš super meno!“

„Je zlatá,“ uprela Ramona pohľad mierne rozpačito na svoju blonďavú kamarátku, keď ju mladá dievčina stále objímala v medveďom stisku. Potom sa od nej ružovovláska odtiahla a zhodnotila jej kostým, ak sa to tak vôbec dalo nazvať.

„Vidím že si si dala záležať,“ sarkasticky prehodila Hana, keď si tiež premerala Ramonin outfit. Jej „kostým“ vojačky priam kričal, že rýchlo na poslednú chvíľu na seba pred odchodom hodila všetko, čo dom dal a viac sa nestarala. Ale bolo jasné, že i v tomto prípade sa mladá cudzinka premohla. Len pokrčila plecami na znak toho, že jej to bolo fuk.

„Škoda, že sme sa nespoznali pred tým,“ zamyslela sa  najmladšia z nich pri pohľade na Ramonin pokus o halloweensku masku, „teba by som si tiež vedela predstaviť v niečom podobnom ako má na sebe senpai.“

Hana na svoju známu uprela pohľad, ktorý skôr naznačoval, že môže ďakovať Bohu, že si ju Nita nevzala do parády tiež, no našťastie to najmladšia členka skupinky prehliadla.

„Tak ideme na to, nie? Času je málo a barov, ktoré musíme odskúšať, veľa!“ Vyhlásila vzrušene, vzala obe zo svojich starších parťáčok za ruky a stiahla ich so sebou do prvého baru, na ktorý jej padol pohľad.

 

* * *

„To vážne chceme ísť aj do tohto pajzlu?“ Spýtala sa Ramona, keď upierala nedôverčivý pohľad na ošarpanú budovu, z ktorej sa ozývali zvuky hlasno trieskajúcej hudby. Bol to už v poradí asi šiesty podnik, do ktorého ich Nita ťahala a tento tu vyzeral obzvlášť podozrivo.

Nachádzal sa v jednej z tých bočných uličiek, plných pochybných barov a ošarpaných budov a pred ním postávalo niekoľko na prvý pohľad nepríjemných indivíduí. Bol však Halloween a čudesné vzhľady túto noc boli viac akceptovateľné, ako iné dni v roku.

„Samozrejme! Vyzerá to tu mega odpudivo. Chceme zažiť pravú halloweensku atmosféru? Chceme!“ Nita posilnená prvými dvoma drinkami večera veselo napochodovala až k dverám s blikajúcim neónovým nápisom a olupujúcou sa farbou, nevšímajúc si tlupu nevábne vyzerajúcich týpkov, postávajúcich blízko dverí, ktorí na ňu vypliešťali oči a jeden z nich po nej dokonca zapískal. V porovnaní s nimi, nastajlovaná a vo svojom kostýme, ktorý pútal pozornosť, rozhodne vynikala. Vlastne, všetky tri mladé ženy vyzerali, akoby tu v týchto končinách nemali čo robiť.

Hana s Ramonou rezignovane upreli pohľad jedna na druhú a potom svoju najmladšiu parťáčku rýchlo nasledovali v obavách, že by sa mohla dostať do nejakej nepríjemnej situácie, ak by ju nechali čo len na pár sekúnd bez dozoru.   

Vnútri to skutočne vyzeralo tak, ako dievčatá očakávali, no do konceptu dnešného tematického večera tento „pajzel“ svojim spôsobom zapadal. Podnik bol kombináciou baru a diskotékového klubu, mal dve poschodia a veľa miesta na sedenie, či už pri bare, alebo na sedačkách, ktoré lemovali každú zo stien obrovskej miestnosti. Dokonca bol pri príležitosti dnešného večera klub ovešaný nie príliš vábivo vyzerajúcou výzdobou.

„Choďte zobrať drinky a ja idem obsadiť pre nás gauč,“ vyhlásila Nita spôsobom, ktorý skôr pripomínal vojenský príkaz ako požiadavku, no celá atmosféra a alkohol, ktorý sa jej pomaly začínal dostávať do hlavy, ju premenili na party šelmu.

„Zase Piñacolada, ako vždy?“ Spýtala sa jej Hana, ktorá pre ňu tento drink dnešný večer kupovala už dvakrát. Ramonu prekvapil výber mladej študentky, sama by tento drink v živote ani len neochutnala, mala trošku iný vkus, čo sa alkoholu týkalo, no keď vzala do úvahy dievčinin vzhľad a povahu, z ktorej stihla aspoň niečo za večer prečítať, presladená Piñacolada dávala zmysel.

„Keby ma teraz Eraserhead videl, tak by ma roztrhal v zuboch a mladá by dostala domáce väzenie. A to som sľubovala, že dám na ňu pozor,“ zašomrala Hana, keď aj so svojou kamarátkou zo špeciálneho komanda mierili smerom k baru. Pôvodne nechcela Nite dovoliť čo i len kvapku alkoholu. No najmladšia dievčina drankala a prosíkala ju i Ramonu celý večer natoľko, že jej napokon to pitie kúpili, len aby ju už umlčali.

„Eraserhead?“ Spýtavo na ňu pozrela brunetka.

„Hej, Nitin triedny učiteľ, stretla som sa s ním, keď som ju bola vyzdvihnúť na internáte.“

Ramona pokývala hlavou. Nepoznala spomenutého pedagóga U.A. akadémie dobre, stretla sa s ním iba raz v živote, aj to len na chvíľu, ale vedela si predstaviť, že mohol naháňať strach niekomu, kto sa ocitol na jeho ´zlom zozname´. Nita ich obe ubezpečila, že to nebolo prvý raz, čo pila alkohol, čo vyvolávalo otázku u oboch starších žien. Čo tie decká na tých internátoch robia?

Blondínka objednala Piñacoladu a dvakrát Gin s Tonikom pre zvyšok partie a spolu s brunetkou pohľadom pátrali po najmladšej členke ich skupinky. Nebolo ťažké ju nájsť, jej krikľavé leopardie legíny priam žiarili v tom dave osôb, ktorými sa pomaly začal podnik zapĺňať. Prešli miestnosťou až k miestu na sedenie, ktoré Nita vybrala a položili drinky na malý stolík pristavený pri gauči. Potom sa usadili k nej.

Všetky tri dievčatá si štrngli na prípitok, už niekoľký raz tento večer, no zdalo sa, že je to jedna z obľúbených činností najmladšej z nich a tak zvyšné dve neprotestovali. Potom si každá odpila zo svojho drinku, Nita blažene privrela oči, keď cez slamku sŕkala presladený nápoj s kokosovo-ananásovou príchuťou. Odložila pohár ozdobený tropickým ovocím späť na stôl a vytiahla svoj telefón.

„Poďme sa odfotiť!“ Vyhlásila, no potom zistila, že telefón má tak zaplnený fotografiami a kadečím iným, že sa jej do jeho pamäte už nevojde žiadna ďalšia. „Hana-senpai, požičaj mi mobil, prosím.“

Po tom, čo jej ho blonďavá mladá žena odovzdala, nastavila dievčina fotoaparát a podala ho ďalej brunetke sediacej na druhej strane gauča.

„Odfotíš nás, prosím, Ramona-senpai?“

Hnedovláska vzala telefón do rúk a Nita prikázala Hane, nech zapózuje, potom sa posadila k nej a vycerila na fotiacu Ramonu zuby v tom najširšom úsmeve, aký bol pre ňu možný. Tá urobila päť rôznych fotiek oboch kamarátok a keď sa jej Nita spýtala, či sa chce odfotiť aj ona, zdvorilo odmietla s tým, že to nie je práve niečo, po čom by túžila a že ani nemá taký prepracovaný kostým ako ony dve.

„Škoda, ale ďakujeme za fotky, Ramona-senpai! Ukáž...“ Nita si od nej vzala Hanin telefón skôr, než sa stihol vrátiť k svojej majiteľke. „Wow, vyzerajú super!“ Uznanlivo skonštatovala ružovovláska a nastavila displej telefónu tak, aby mohla vidieť aj Hana. Sama blondínka musela uznať, že na tých fotkách vyzerali obe viac, než dobre.

Nita začala hľadať v Haninom telefóne ich spoločnú konverzáciu v chate, aby si mohla fotky preposlať a zdieľať ich ďalej. Keď si však po odoslaní všimla kontakt v Haninom chate nad tým s jej menom, po tvári sa jej rozprestrel diabolský úškrn.

„Čo s tým toľko robíš?“ Spýtala sa netrpezlivo Hana, keď videla ako mladá dievčina až príliš dlho niečo vyťukáva do jej telefónu.

„Neboj sa, nič zlé,“ zatvárila sa Nita anjelsky nevinne. „Ver mi, ešte mi poďakuješ.“ Vrátila jej telefón konečne späť so sladkým úsmevom.

„Nita! Dorazím ťa!“ Vyhŕkla zo seba Hana, keď skontrolovala svoj telefón a s hrôzou zistila, čo s ním ružovovláska toľko stvárala.

„Čo spravila?“ Spýtala sa Ramona a odpila si z drinku.

„Poslala jednu z tých fotiek Hawksovi,“ hororový výraz na tvári blonďavej ženy sa nevytrácal, dokonca sa prehlboval, mala čo robiť, aby svoju mladšiu parťáčku na mieste neuškrtila.

„Haha, tak to je prúser,“ zasmiala sa Ramona, takmer jej zabehol drink. „Som zvedavá, čo odpíše.“

„Podľa mňa to nepredýcha a ak áno, tak do týždňa má Hana-senpai isté, že si vrzne.“ Nevinným hláskom dodala Nita a ďalej sa venovala svojej Piñacolade. Jej slová spôsobili, že hnedovlasá mladá žena vyprskla od smiechu a tá blonďavá pohoršene schovala telefón do kabelky, čo najďalej od mladej študentky sediacej vedľa nej a v duchu počítala do desiatich, aby sa upokojila.

Ako na privolanie Hanin telefón znova zavibroval, na čo všetky tri ženy upreli zvedavé pohľady na jej kabelku.

„Už je to tu,“ uškrnula sa Nita a s očakávaním sledovala, ako jej staršia kamarátka s umučeným výrazom vytiahla mobil z tašky a po trpkom nádychu a výdychu sa odvážila prečítať, čo jej na predošlú správu okrídlený Pro odpísal.

Hana si s ním vymenila pár ďalších správ, jej tvár nadobúdala stále viac a viac bordový odtieň, každou novou  prijatou správou a Nita jej zvedavo nakúkala ponad plece, na čo sa ju blondínka snažila odstrčiť.

„Už sa asi chytil,“ sprisahanecky žmurkla na Ramonu sediacu oproti, tá len pobavene pokrútila hlavou.

„A čo píše?“ Spýtala sa.

Hana naprázdno prehltla a položila telefón na stôl pred jej ďalšie dve spoločníčky, obe zvedavo nakukli a začali čítať konverzáciu na displeji, zatiaľ čo ich blonďavá kamarátka sedela na gauči prikovaná a červená ako paradajka.

HAWKS: Kasasagi?!!!!!! Čo to malo byť?

HANA: To poslala kamarátka, práve sme na halloweenskej party, fotili sme sa a ona sa rozhodla, že ma chce naštvať.

HAWKS: Počkaj...

HAWKS: TOTO máš teraz, v TEJTO chvíli na sebe?

HANA: Hej, oslavujeme Halloween, bola som prinútená!

HAWKS: Sakra...

HAWKS: Prečo musím byť práve na druhom konci krajiny?

HAWKS: Rozmýšľam, že keby som teraz vyrazil z Kyushu...

HANA: Hawks, je to viac ako päť hodín z Fukuoky do Tokya rýchlovlakom.

HAWKS: Podceňuješ ma, zlato, ja by som to zvládol za menej.

HANA: Tak rýchlo nelietaš ani ty. Než sem prídeš, budem už dávno v posteli.

HAWKS: Ach... Nechci vedieť, čo by som s tebou urobil, keby si bola tu pri mne.

HAWKS: No tak, zlato, nehanbi sa. Pošli ešte niečo v tom sexy kostýme.

HAWKS: Aj ja ti pošlem.

HAWKS: *používateľ odoslal 1 prílohu*

Nita zvýskla a Ramone sa rozšírili oči prekvapením, keď sa načítala príloha odoslaná v chate. Ružovovláska neveriacky hľadela na displej a kútiky jej úst sa rýchlo roztiahli do škodoradostného, mierne zasneného úsmevu.

„Poslal ti fotku. V teplákoch. Bez trička!“

Hana mala pocit, že na mieste odpadne. Rýchlo siahla po telefóne na stole, dovolila si na sekundu pohľad na obrázok, ktorý jej Hawks poslal a potom si zariadenie pritisla k hrudi. Tep jej vystrelil do závratných výšin, keď zazrela jeho šesť pozoruhodných tehličiek v plnej kráse na displeji. Tvár mu nebolo vidno, ale rozmazaná šmuha bordových krídel za jeho postavou svedčila o tom, že tú fotografiu o zrkadlo skutočne urobil on.

„Mňa z vás porazí.“ Skonštatovala Ramona, ktorá sa neprestávala pobavene usmievať. Nečakala, že tento večer zažije takúto srandu. Hanina mladšia kamarátka bola skutočne číslo.

„Sexy,“ uznanlivo pokývala Nita hlavou, „odpíš mu, nech sa vyzlečie do boxeriek a odfotí sa ti tak.“

„Preboha, Nita!“ Hana ešte stále nerozdýchala, čo sa práve dialo, no bola by klamala, keby povedala, že sa jej to, čo jej spomenutý okrídlený mladý muž zaslal, nepáčilo. Práve naopak.

„Si na rade, Hana, pošli mu aj ty niečo podobné.“ Pridala s k trýzneniu Ramona.

„Len si robte srandu,“ zašomrala blondínka. „Však počkaj, Nita, nepraj si ma, keď niekedy prídem za tebou do školy a bude tam ten tvoj fialový-“

„Čo ty, Ramona-senpai? Máš niekoho, alebo si slobodná?“ Skočila jej oslovená rýchlo do reči, aby zažehnala hrozbu ohľadom témy jej vlastného milostného života, ktorý práve v tomto momente nevyzeral najružovejšie.

„Ja? Nemám sa čím chváliť. Šťastne nezadaná...“ odpovedala jej oslovená mladá žena sarkastickým tónom, pri čom do seba vyprázdnila zvyšok svojho drinku v pohári.

„Čože?“ Nita nechápavo otvorila ústa, „tomu neverím! Si tak pekná, senpai! Nechápem ako môžeš byť nezadaná!“

„Asi nemám šťastie na normálnych chlapov? Kto vie...“

„Hmm, tak treba začať hľadať nenormálnych,“ poznamenala ružovovláska a neprestávala Ramonu prepaľovať skúmavým pohľadom. „Ale vážne, si veľmi pekná, máš také zaujímavé črty tváre, odkiaľ vlastne pochádzaš? Z Európy?“

„Z Ruska.“

„Tak potom to je jasné!“ Zaškerila sa mladšia dievčina. „Ach, ako ti závidím...“

„Robíš si srandu?“ Ramona sa začínala z tej chvály cítiť trochu neisto „Veď sa pozri na seba.“

„Dobre, ale to je všetko make-up, ty si prirodzene pekná. Ja kým vyzerám ako človek, tak musím stráviť dve hodiny v kúpeľni,“ zafňukala Nita.

„Už stačí, toľko lichôtok, budem namyslená...“ Pousmiala sa staršia brunetka, „chceš ma podplatiť, aby som ti kúpila ďalší drink?“

„Ako si vedela?“ Zaškerila sa na ňu a potom dodala nadšene „ideme na bar!“

„Ďalší drink? Bude ti z toľkého cukru zle, Nita-chan,“ upozornila ju Hana, ktorá sa konečne odtrhla od svojej chatovej konverzácie s Hawksom.

„Ale no tak, nekaz mi radosť. A okrem toho, mám úžasný nápad! Niekoho dnes večer Ramone-senpai nájdeme!“ Nita sa energicky postavila z gauča a začala ťahať svoje staršie spoločníčky smerom k baru.

 

* * *

Tri ženské postavy pri bare medzi tým množstvom ľudí v divných halloweenskych kostýmoch pomaly prestávali vyčnievať, no i napriek tomu sa im podarilo upútať pozornosť nejedného návštevníka podniku. Medzi nimi bola aj skupinka sediaca na opačnej strane veľkej miestnosti vo V. I. P. zóne, zložená z na prvý pohľad nebezpečných osôb.

Liga si dnešný večer miesto bezduchého ponevierania sa po priestoroch ich základne výnimočne naplánovala iný program. Kurogirimu v ich súkromnom bare v základni došli dnes zásoby alkoholu a tak boli ostatní členovia nútení konečne vystrčiť päty z priestorov, ktoré obývali, pokiaľ nechceli halloweensky piatok zabaliť.

Za iných okolností by niečo podobné ani len nezvážili, no Toga sa rozhodla, že sa chce ísť zabaviť, stiahla so sebou Twicea, ktorý by pre ňu zniesol aj modré z neba a k nemu sa napokon pridalo aj pár ďalších členov, vrátane samotného šéfa celej organizácie, ktorý málokedy vyšiel medzi ľudí, pokiaľ za tým nebola zámienka premeniť niekoho na kôpku prachu.

Bol snáď jediný večer v roku, kedy sa žiaden z nich nemusel pozastavovať nad tým, ako vyzerá, pretože na ulici mohol človek stretnúť aj onakvejšie indivíduá, ako boli členova Ligy Villainov.

Po krátkom presune zo sídla sa ocitli v jednom z podnikov, ktorý normálni ľudia obchádzali oblúkom a dnes večer bol preplnený na prasknutie rôznymi pochybnými osobami, čo im poskytovalo perfektnú možnosť zamiešať sa nenápadne do davu, pohodlne sa usadiť v kúte miestnosti a pokračovať v načatom večeri.

Toga spokojne hompáľala nohami sediac na jednej zo sedačiek, s úsmevom od ucha k uchu, oblečená v kostýme lolitky posiatom krvou a očami blúdila po telách, ktoré sa mihali klubom jedno cez druhé. V ruke zvierala svoju Bloody Mary, ktorú jej Twice tak ochotne objednal a nepočúvala, o čom sa bavili jej ďalší spoločníci, niekedy ju tie ich nekonečné debaty a stratégie nudili na smrť.

Jej oči sa zastavili na blond vlasoch s ružovým ombré, patriacim osobe, ktorú poznala. Úškrn na tvári kriminálničky s dvoma drdolmi na hlave sa ešte viac prehĺbil. Pamätala si tú dievčinu zo skúšok na profesionálnu licenciu, ktorých sa sama zúčastnila v prestrojení. Tá dievčina, ktorá stála pri bare s dvoma mladými ženami, chodila do rovnakej školy ako Izuku a Ochako a bola ďalšou zo študentiek U.A. akadémie, ktorá upútala jej pozornosť.

„Zazrela som niekoho známeho,“ oznámila so vzrušeným chichotom mužom sediacim pri nej, ktorí sa tiež pozreli smerom k baru. Toga sa postavila a pomaly sa vydala smerom k parketu prv, než ju stihol niekto z Ligy zastaviť. Twice sa ponúkol, že ju odprevadí, ale kázala mu, aby zostal sedieť na mieste.

„Nechceme ju predsa vystrašiť.“ Diabolsky sa uškrnula.

 

* * *

Na bare sa zdržali dlhšie a keďže pár ďalších drinkov padol za obeť, atmosféra naokolo sa začala pomaly meniť. Nitine červené líca a nesústredený pohľad jasne naznačovali, že už dosiahla pravdepodobne svoj limit a Hana sa zaprisahala, že už jej žiaden ďalší drink nedovolí.

Sama však mala čo robiť, aby udržala svoju hlavu triezvou. Sugestívne správy od Hawksa, ktoré nemali konca, jej pozornosti a schopnosti sústrediť sa tiež nepridávali k dobru. Ramona na tom nebola o moc lepšie, no stále sa snažila zachovať si rozumný úsudok. Pokiaľ by všetky tri stratili kontrolu, dopadlo by to veľmi zle.

Ani jedna z mladých žien však nemohla povedať, že by sa nebavili. Konverzácia sa niesla v uvoľnenom duchu, zábava v klube práve vrcholila a bolo to snáď prvý raz po dlhom čase, čo si každá z nich vyhodila z kopýtka takýmto spôsobom.

„Zbožňujem túto pesničku!“ Zvýskla zrazu najmladšia z partie, keď začula tóny známej skladby. „Poďme tancovať!“ Alkohol ju už opantal natoľko, že začínala strácať zábrany.

„Tak k tomuto ma neprinútiš,“ zašomrala Ramona a Hana, ktorá mala oči zase prilepené k svojmu telefónu, ju tiež odbila zamávaním ruky.

„Bože, s vami je teda sranda,“ zafňukala Nita a pokrčila plecami, „musím ísť tancovať sama.“

„Choď, ale nechoď moc ďaleko, aby sme ťa stále mali na očiach, potom sa pridáme. Dáme si s Ramonou ešte jeden drink. Ty už máš dosť!“ Dodala blondínka, keď videla, že mladšia dievčina má v pláne prosíkať o ďalší tiež.

Tá sa otočila na päte a pomaly sa vmiesila do tancujúceho davu. Alkohol v žilách a tóny jej obľúbenej pesničky spôsobili, že sa odviazala a tancovala ako o život, nevnímajúc svoje okolie. Zrazu do nej vrazilo telo ďalšej osoby, na čo sa dievčina trochu unormálnila a zistila, že sa na parkete omylom zrazila s ďalším dievčaťom.

Upieralo na ňu obrovské oči zlatej farby, orámované hustými riasami. Jej tvár zdobilo pár fŕkancov umelej krvi a boli nimi posiate aj jej lolitkovské šaty. Pôsobila nesmierne roztomilo a vycierala na Nitu svoje zúbky v zasnenom úškrne.

„Prepáč, že som do teba narazila!“ Zakričala na ňu Nita, aby prehlušila aspoň sčasti vravu ľudí naokolo a hlasné zvuky hudby.

„Nevadí! To je ale krásny kostým!“ Odvetila jej lolitka a neprestávala ju obdivne prepaľovať pohľadom.

„Ďakujem! Aj ty si krásna! A tá umelá krv vyzerá skoro skutočne.“

„Umelá? Nie je umelá.“ Uškrnula sa lolitka, no Nita jej slová cez ten hluk prepočula.

„Ako? Čo si vravela?!“

„NIČ!“ Odkričala dievčinka späť. „Že či si nezatancuješ so mnou!“

„Jasné!“ Nita bola práve vo fáze, ktorá vďaka alkoholu robí z človeka najlepšieho kamaráta všetkých naokolo a tak schmatla zakrvavené dievčatko za ruky a spoločne poskakovali na parkete. Keď sa obidve začali točiť, unikol lolitke pomedzi pery vzrušený chichot.

„Budeš moja kamarátka?“ Spýtala sa upierajúc psí pohľad na ružovovlásku pred ňou.

„Samozrejme! Ja som Nita! A ty? Mám pocit, ako keby sme sa už niekedy stretli.“ Skutočne sa jej dievčina zdala byť niečím povedomá, no netušila, že odkiaľ ju poznala a či ju vôbec niekedy pred tým videla. Pôsobila veľmi mladunko, možno bola ešte mladšia  od nej. Mala roztomilú, miestami až desivú tváričku a oči jej len tak zažiarili, keď začula odpoveď na svoju otázku. Vrhla sa Nite okolo krku a začala ju objímať, čo jej spomenutá s radosťou oplatila.

„Moje meno je Himiko!“

„To je krásne meno, môžem ťa volať Himi-chan?“

„Jasné,“ Himiko neprestávala svoju novú kamarátku zvierať v euforickom objatí.

„Si tu sama, Himi-chan?“

„Vlastne, nie,“ odvetila opýtaná a otočila hlavu smerom, kde sedel zvyšok organizácie, z ktorej pochádzala. „Som tu s ďalšími ľuďmi! Chceš? Zoznámim ťa!“

„Jasnačka!“ Nita bola celá nažhavená do spoznávania nových ľudí a nadväzovania priateľstiev s hocikým, jej zdravý úsudok kompletne odplával na vlnách alkoholu, ktorý za dnešný večer vypila. Himiko ju viedla za ruku z parketu smerom k miestu so sedačkami, ktoré okupovalo viacero osôb.

„Pozrite, akú mám peknú novú kamarátku!“ Zvýskla nadšene a demonštratívne opäť Nitu zovrela v medveďom objatí.

„Teším sa s tebou, Toga-chan! Oh, nie, ďalšia malá otrava.“ Prehovoril zamaskovaný muž v šedom kostýme, ktorý pripomínal komixovú postavu Deadpoola a Nita žmúrila a snažila sa zaostriť rozmazaný pohľad a rozoznať tváre ďalších, ktorých jej Himiko chcela predstaviť.

Jeden z nich, ktorý sa jej tiež istým spôsobom zdal byť povedomý a jeho tvár zakrývala pravdepodobne umelá ruka nalepená na nej, sa zrazu postavil a bez slova odišiel niekam preč. Nita jeho kostým tak úplne nechápala, ale viac sa nad ním nezamýšľala. Ďalší na ňu uprel apatický pohľad a potom sa ďalej venoval poháriku v ruke, pozorujúc ľudí v diaľke pri bare. Pri pohľade na jeho tvár ju mierne zamrazilo. Jeho halloweenska maska jej pripomínala postavu Frankensteina, no i napriek tomu hrozivému make-upu bol veľmi atraktívny, čo možno robili aj jeho netypické piercingy, ktorými mal posiatu celú tvár a výrazné modré oči. Tretí sa jej zdvorilo uklonil na pozdrav, tvár mal prekrytú zvláštnou maskou a na hlave cylinder, oblečenie naznačovalo, že si potrpel na elegancii a štýle.

Všetci vyzerali veľmi povedome, bez pochýb ich už niekedy zahliadla, niekde v hlbinách svojej opitej mysle určite mala uložené informácie a aj výkričníky, ktoré by ju varovali, že sú nebezpeční a okamžite by sa od nich mala vzdialiť, či rovno upozorniť autority. No práve teraz nad ňou prebrala moc jej opitosť a tak si bez hanby prisadla k tomu, ktorý jej bol Himiko predstavený ako Mr. Compress, keďže ju zaujal zo všetkých najviac.

 

* * *

„Stále ti píše?“ Spýtala sa Ramona svojej spoločníčky pri bare, ktorá sa zatiaľ ani len nedotkla svojho drinku, keďže ju zamestnával displej telefónu.

„Hej,“ vzdychla Hana, jej líca boli stále mierne ružové a človek mohol len hádať, či príčinou bol alkohol alebo nie práve najslušnejšia konverzácia s istým Pro hrdinom. „Prisahám, že toto si Nita vypije,“ precedila Hana, keď jej Hawks zaslal ďalšiu pikantnú fotografiu určenú len pre jej oči. Naprázdno prehltla a odlepila sa od barového pultu s telefónom v ruke.

„Ospravedlníš ma? Musím si odskočiť na toalety.“ Oznámila Ramone a pobrala sa smerom od baru na chodbu.

Ramona za ňou pobavene hľadela, bolo jej jasné, aký bol zámer návštevy dámskych toaliet. Zrejme ju Hawks vyprovokoval natoľko, že sa neubránila a musela mu tiež niečo zaujímavé poslať, na čo zrejme potrebovala súkromie. Nepoznala toho muža s bordovými krídlami osobne, no z toho, čo o ňom počula, usúdila, že mu zrejme bolo ťažké odolať.

Vrátila pozornosť k svojmu drinku, zamyslene sa zahľadela na barmana za pultom, keď zacítila na chrbte niečí pohľad. Už dobrých pár minút mala pocit, že ju niekto sleduje, no to množstvo ľudí, ktorí zaplnili priestory klubu spôsobili, že nájsť konkrétneho človeka, ktorý na ňu fixoval svoje oči, by bolo ako nájsť ihlu v kôpke sena.

Keď položila dopitý pohár na barový pult, obrátila sa, hľadajúc v dave tancujúcich osôb Nitu. Už to bolo dlhšie, čo odišla na parket, no zistenie, že jej blonďavo-ružové vlasy neboli medzi toľkými telami v dohľade, ju zasiahlo ako balvan vhodený do jej žalúdka.

No paráda, už len toto nám chýbalo, pomyslela si trpko, keď si uvedomila, že stratili najmladšiu členku z partie. A to ju nechali bez dozoru iba na pár minút. Len, čo odvrátili pohľad, bola fuč. Ramona vedela, čo to znamená. Opitá a neplnoletá dievčina, túlajúca sa sama po tomto pajzli, priam žobrala o prúser. A ona ako správna autorita, ktorá by jej mala ísť príkladom, sa rozhodla, že s tým musí niečo urobiť. Jej ochranársky komplex, zmysel pre zodpovednosť a čiastočné materinské pudy, ktoré pociťovala k mladšej dievčine i po tak krátkej dobe, odkedy sa zoznámili, rázne zaúradovali.

„Na toto sa potrebujem posilniť,“ zašomrala si pre seba, vyprázdnila do seba na ex drink, ktorý tu Hana nechala nedotknutý a vybrala sa smerom do davu ľudí pátrať po opitej študentke v mačacom kostýme.

 

* * *

„Wow, to bol úžasný trik!“ Zapišťala Nita, keď malá sklenená guľôčka v ruke muža v klobúku z ničoho nič zmizla a potom sa objavila v jej vlasoch, odkiaľ ju teatrálne vybral. Už dobrých pár minút ju Mr. Compress zabával tým, že jej ukazoval rôzne kúzelnícke triky a dievčina mu s nadšením asistovala, či robila fascinované publikum.

„Je to starý, veľmi ľahký, ale efektný trik.“ Hoci mal tvár ukrytú za maskou, v tóne jeho príjemného hlasu mohla jasne počuť, že sa na ňu usmieval.

„Môžem vidieť ešte ďalšie?!“ Nedočkavo sa zahniezdila na sedačke a Himiko vedľa nej jedným okom sledovala predstavenie tiež, druhým pátrala po Twiceovi, ktorý im mal doniesť ďalšie drinky. Presvedčila svoju novú ružovovlasú kamarátku, aby s ňou ochutnala Bloody Mary, na čo Nita bez námietok privolila, stratila úplne všetok úsudok a v tej chvíli jej ani len neprišlo na um, že by zrejme nemala miešať rôzne druhy alkoholu.

„Samozrejme, drahá,“ Compress vytiahol z vrecka balíček kariet, „vyber si jednu a zapamätaj si ju,“ predložil ich pred dievčinu v perfektnom vejári. Nita mu nadšene asistovala a pozorne sledovala jeho trik s kartami, zatiaľ čo Toga vzrušene zapišťala, keď sa Twice konečne vrátil späť s dvoma pohármi plnými Bloody Mary a položil ich na stolík pred obe dievčatá.

„Jeej, ďakujeme, Jin,“ zatlieskala blonďavá dievčinka a štuchla tú ružovovlasú do ramena, aby upútala jej pozornosť. Tá nachvíľu odvrátila zrak od trikov, ktorými ju Compress zabával a jej oči, ktoré sa už ligotali od toľkého alkoholového opojenia, sa rozšírili nadšením, keď si všimla, že prišli ich drinky.

„Prípitok!“ Vyhlásila, keď vzala do ruky pohár so svojou Bloody Mary a demonštratívne ho štrngla o ten Togin v znamení prípitku, potom to isté zopakovala s Twiceom, ktorý sa chystal vyprázdniť do seba svoj vlastný drink.

„Pripomeňte mi, že prečo je tu decko z U.A. akadémie, ktoré nás môže každú chvíľu prezradiť a ešte sme sa jej nezbavili?“ Spýtal sa jašteričí muž, ktorý sa objavil vo V.I.P. zóne krátko na to, čo sem Toga dovliekla Nitu a bol ružovovlasej dievčine predstavený ako Spinner.

„Toga chcela nejakú novú hračku,“ pokrčil plecami ten, ktorého tvár z polovice pokrývala zjazvená a spálená pokožka. „Podľa toho, jak moc je na mol, pochybujem, že si zajtra bude vôbec niečo pamätať.“ Ukázal prstom na dievčinu, ktorej jazyk sa plietol pri každom jednom slove, ktoré sa pokúšala vysloviť.

Nita si uvedomila, že sa bavia o nej a keď dopila svoju Bloody Mary, obrátila sa k mužom sediacim na gauči oproti a zažmúrila na nich, aby sa jej zastrený a rozmazaný pohľad aspoň trochu rozostril.

„Ktorý z vás je nezadaný?“ Spýtala sa a premerala si očami ľudskú jaštericu a spáleného modrookého mladého muža s železami lemujúcimi jeho lícne kosti. „Ty! Máš dosť dobrý halloweensky make-up!“ Oslovila ho. „Máš priateľku?“

„To nie je make-up,“ opravila ju Himiko, čomu v tej chvíli dievčinin mozog nepripísal žiadnu extra váhu.

Čiernovlasý muž na ňu vrhol spýtavý pohľad, jeho obočie sa mierne nadvihlo a pery roztiahol v nie práve najprívetivejšom úškrne, všimla si, ako sa chirurgické spinky, ktoré lemovali jeho tvár, zachveli, keď sa jeho zjazvená pokožka napla v grimase.

„Prepáč, bábika,“ uškrnul sa ešte viac, „ale pre mňa si moc mladunká. Možno o pár rokov... Ale za to tvoja hnedovlasá kamarátka, ktorú som videl s tebou stáť pri bare...“

Nita, miesto toho, aby sa pozastavila nad jeho slovami na jej adresu, zbystrila pozornosť, keď si uvedomila, čo myslel tou druhou časťou jeho odpovede. V hlave sa jej rozblikala malá žiarovka, ktorej žiara však bola zahmlená alkoholovým oparom.

„Presne toto som mala v pláne!“ Vyhŕkla vzrušene. „Bez urážky,“ uprela oči na Spinnera, ktorý ju neprestával prebodávať zamračeným pohľadom, „no myslím, že jašterice nie sú práve jej typ. Ale ty celkom ujdeš...“ Opäť pozrela na Dabiho, ktorý sa neubránil malému uchechtnutiu nad tým, ako sa jeho zelený kolega z Ligy zatváril.

 Jašteričí muž ani nestihol na jej slová nejakým primeraným a urážlivým spôsobom zareagovať, keď sa dievčinina pozornosť opäť upriamila niekam inam. Jej oči nesústredene pátrali v dave ľudí, ktorý sa hemžil pred V.I.P. časťou klubu, keď zrazu zazrela osobu, ktorá ju prinútila vyskočiť zo sedačky, až takmer prevrhla stolík s pitím.

„Aha! Tam je!“ Zvýskla Nita nadšene a pomaly sa tackala k miestu, kde zazrela svoju kamarátku, ako bezcieľne blúdi klubom a niečo, či skôr niekoho hľadá. „Ramona-senpai! Ideš ako na zavolanie!“ Dobehla k nej a Toga ju zvedavo nasledovala, rozhodnutá nenechať svoju novú kamarátku a hračku zároveň len tak ujsť.

„Preboha, Nita, ty vyzeráš! Kde si sa túlala? Všade som ťa hľadala, skoro si mi privodila zástavu srdca.“ Ozvala sa Ramona pridusene, keď sa ružovovláska zavesila o jej krk a začala ju stískať.

„Ramonaaa-senpai! Chýbala si mi,“ zakňučala mladšia dievčina a konečne ju pustila, aby mohla slobodne dýchať. „Kde je Hana-senpai?“ Zmätene sa obzerala okolo.

„Už dobrú pol hodinu, ak nie viac, je niekde na toaletách a pravdepodobne si vymieňa pikantné fotky s tým svojim okrídlencom.“ Odpovedala jej brunetka a všimla si podozrivo vyzerajúce mladé dievča v kostýme lolitky stojace neďaleko do nich, jej zlaté očká vrhajúce zasnený pohľad na ňu, aj Nitu stále natlačenú na nej.

„Takže môj plán fungoval,“ vytasila Nita zaťatú päsť do vzduchu a potom ukázala prstom na Ramonu, pohľad v jej tvári takmer naháňal staršej dievčine strach. „Niekoho som ti zohnala, senpai!“ Vyhlásila ružovovláska vzrušene, „vyzerá síce trochu ako pozošívaná múmia, ale keď privrieš oči, tak by to mohlo byť ono,“ bľabotala ďalej a Ramona neveriacky pokrútila hlavou a jej oči sa rozšírili prekvapením a následným zdesením, keď si všimla skupinku sedaciu vo V.I.P. lóži, kam ju práve Nita ťahala.

Hoci bola sama opitá a jej schopnosť koncentrovať sa bola čiastočne obmedzená, jediný pohľad na tváre indivíduí, ktoré sedeli na sedačkách stačil na to, aby sa jej v hlave rozhučala poplašná siréna. Hoci ich nikdy nevidela ani nestretla osobne, vďaka informáciám, ktoré malo dostupné jej komando, okamžite spoznala členov Ligy Villainov.

„Nita, máš vôbec poňatie, kto sú tí ľudia?“ Precedila Ramona skrz zuby, keď sa snažila zastaviť svoju mladšiu parťáčku, no márne, Nita bola úplne ako zbavená zmyslov a akéhokoľvek zdravého úsudku.

„Eh... Noví kamaráti?“ Spýtala sa hnedovlásky. „Himi-chan ma s nimi zoznámila,“ ukázala prstom na blonďavú lolitku, ktorá ich nasledovala. Ramona v nej okamžite spoznala dievčinu, ktorá si hovorila Toga a viacerí z jej kolegov ju počas jednej z ich bojových porád pred ňou vystríhali. ´Vyzerá ako nevinná stredoškoláčka, ale v skutočnosti je to nebezpečná psychopatka.´ Spomenula si na slová jedného z jej senpaiov.

„Nita! To je Liga Villainov. Uvedomuješ si, čo to znamená?“

„Neviem? Niečo mi to hovorí, ale nejako si neviem spomenúť, že čo.“ Odvetila oslovená dievčina neprítomne, jej mozog akoby vypovedal akúkoľvek funkciu.

„Nita, títo ľudia napadli študentov U.A. akadémie a uniesli jedného z tvojich spolužiakov!“ Ramona dievčinu schmatla za ramená a pokúšala sa ju priviesť znova k rozumu. Nita na ňu chvíľu zmätene hľadela a potom sa konečne jej oči rozšírili v uvedomení.

„Ozaj, máš pravdu,“ poškriabala sa zamyslene na zátylku. „Na to by som už aj bola zabudla, bolo to celkom dávno.“ Pokrčila plecami nevzrušene a Ramona nechápala, ako môže byť niekto tak nerozvážny. „Ale, senpai,“ zaprosíkala ružovovláska, „teraz na tom nezáleží! Je Halloween a my sa chceme baviť! Sú neškodní! Mr. Compress mi ukázal pár úžasných trikov!“ Začala staršiu dievčinu opäť ťahať smerom k nim.

Ramona nevedela, čo robiť. Netušila, či má upozorniť autority, či má Nitu schmatnúť a nenápadne sa s ňou vytratiť preč a ujsť, či sa pokúsiť ich zneškodniť... Boli v drvivej prevahe a ona nebola hlúpa, vedela, že by momentálne nemala proti toľkým villainom šancu, Nita bola vo svojom stave prakticky beznádejná, čo sa akejkoľvek pomoci týkalo a Hana nebola nikde v dohľade.

Vedela, že mala oproti nim výhodu, keďže ani jeden z nich nemal odkiaľ čo i len tušiť, čo bola zač. Oproti klasickým Pro hrdinom pracovala Ramona tak povediac v utajení, na uliciach ju ľudia bežne nespoznávali, za čo bola momentálne nesmierne vďačná.

„Čo si im vlastne o nás povedala?“ Spýtala sa mladšej študentky, ktorá horlivo pokrútila hlavou.

„Nič! Neboj sa.“ Zaprisahávala sa. „Len to, že si hľadáš partnera!“ Zamumlala a Ramona by sa v tej chvíli najradšej bola prepadla niekam pod zem. Táto mladá dievčina skutočne nepoznala limity.

Keď ju dotiahla až k spomínaným villainom, všimla si, že skutočne nemali ani len tušenia, koho k nim Nita doviedla, keďže ich tváre, ktoré sa k nej zvedavo obrátili nenaznačovali žiadnu ostražitosť, či nevraživosť. Ak by bola známa ako Hana, určite by si ju už boli bývali podali, no nikto z nich nevyzeral, že by sa na ňu, či na jej mladšiu spoločníčku chystal zaútočiť. Dokonca si všimla, že pohľad jedného z nich na nej zotrval dlhšie, ako by sa možno patrilo.

Nita medzitým naklonila hlavu k Toge a čosi si medzi sebou horlivo šepkali, ich slová, ktoré Ramona nemohla počuť, boli sprevádzané nadšeným chichotom. Hnedovlasá mladá žena stála vedľa nej, pokúšajúc sa nájsť v hlave akékoľvek rozumné myšlienky, no vzhľadom na momentálne podmienky a množstvo drinkov, ktoré za večer už stihla skonzumovať, to bolo nesmierne náročné.

„To sú Spice Girls! Túto pesničku milujem!“ Zapišťala zrazu Nita a vymenila si s Togou sprisahanecký pohľad. Spolu s dievčinkou v lolitkovských šatách sa načiahli za troma členmi Ligy a začali ich so sebou ťahať na parket. Nita vytiahla z gauča toho, ktorý vyzeral ako kombinácia kúzelníka s principálom v cirkuse a mal zakrytú tvár. Toga zase schmatla za ruku muža v šedom elastickom obleku a maske a potom sa vrhla aj na ďalšieho, ktorý vyzeral ako kríženec človeka a jašterice. Twice a Spinner sa zdráhali, no Toga dokázala byť mimoriadne presvedčivá a Jin jej nedokázal odolať ani v tomto prípade. Spinner stále protestoval, no jeho kolega v šedom a teenagerka v lolitkovských šatách boli silnejší ako on a nemal proti nim žiadnu šancu.

Nita venovala Ramone veľavýznamný úškrn a žmurknutie, keď sa spolu s troma členmi Ligy aj s Togou odpotácali smerom k parketu, čo najďalej od V.I.P. zóny, nechávajúc tak hnedovlásku samu s villainom, ktorý z nej nespúšťal skúmavý pohľad, až ju takmer oblial studený pot.

´Spálená pokožka... To znamená ohnivý quirk... To bude ten, čo si hovorí Dabi,´ pomyslela si, keď myšlienkami lovila v pamäti všetky informácie, ktoré mala o členoch Ligy z interných zdrojov. Stála tam ako obarená a nevedela, čo robiť. Chcela ujsť, no jeho modré oči ju prikovali na mieste a nedovolili jej racionálne uvažovať.

„Budeš tam len tak stáť, alebo si prisadneš?“ Spýtal sa jej nevzrušene, jeho hlas znel takmer zachrípnuto a omnoho hlbšie, než pôvodne čakala. Nechápala, že ako je vôbec možné, že sa nachádza v jednej miestnosti s villainom a ani jeden z nich nezaútočil na toho druhého, no napokon sa rozhodla improvizovať a opatrne sa posadila na sedačku čo najďalej od neho, aby nepôsobila príliš nápadne.

Neuniklo jej, ako sa jeden z kútikov jeho úst, ktoré z každej strany lemovali železné spinky, mierne nadvihol, keď sledoval, ako si nervózne popravila maskáčový top a snažila sa upokojiť. Bol zvyknutý, že boli ľudia v jeho prítomnosti nervózni. Naklonil sa k fľaši whisky stojacej uprostred stolíka, ktorú obklopovalo množstvo pohárov, mnoho z nich poloprázdnych a demonštratívne ňou zamával.

„Dáš si?“ Spýtal sa jej, na čo prekvapene zažmurkala, no potom odmietavo pokrútila hlavou.

„Určite nie, už som mala za dnešný večer dosť,“ vysúkala zo seba, rozhodnutá nedotknúť sa už ani jedinej kvapky alkoholu. Musela byť opatrná. Vedela, že aj on si dával pozor, hoci jeho apatický a mierne až znudený pohľad to nedával najavo, no čosi na ňom jej napovedalo, že bol rovnako ostražitý, ak nie viac, než ona. Alkohol, ktorý jej koloval v žilách, ju staval do znevýhodnenej pozície.

Dabi len pokrčil plecami a nalial si panáka, potom vrátil poloprázdnu fľašu na svoje pôvodné miesto. Opäť sa na ňu skúmavo zahľadel, keď pritisol lem skleneného pohára s tekutinou medovej farby k spáleným perám.

„Ty asi nebudeš odtiaľto,“ Skonštatoval, keď si odpil zo svojho drinku. „A podľa toho, že som ťa nikde nevidel, tipujem, že ani nie si Pro hrdinka. Takúto tváričku by som si zapamätal...“

„Veru nie, Pro teda naozaj nie som,“ vyhlásila Ramona, pokúšajúc sa jeho nie tak úplne nepatrnú lichôtku ignorovať. Nehovorila tak celkom pravdu, ale ani neklamala. Nebola Pro so všetkým, čo k tomu patrí, pracovala ako súčasť podporného komanda, no to vedieť nemusel. Zdalo sa, že jej slová ho potešili, keďže jeho úškrn sa o niečo viac prehĺbil.

Preklínala Nitu za to, že ju dostala do tejto šlamastiky, keď sledovala, ako sa jeho hrdlo stiahlo, keď do seba vyprázdnil zvyšok svojej whisky, jeho spálená pokožka lemovala celú spodnú časť tváre a tiahla sa až k vrchnej časti hrude. V ústach pocítila sucho, no za žiadnu cenu sa nechcela ani len dotknúť čohokoľvek, v čom bol alkohol.

„Mám ťa pozvať na niečo iné?“ Spýtal sa jej znova a ona sa neprestávala čudovať, kde sa u neho berie toľký záujem. Pôsobil skôr ako niekto, komu boli všetci úplne ukradnutí, dokonca to z neho priam sálalo, no napriek tomu ju neprestával zapájať do rozhovoru.

„Nie, ako som vravela, už som mala dnes v noci dosť.“ Opäť ho odbila, „niekto z nás si musí zachovať chladnú hlavu.“ Demonštratívne sa zahľadela na parket na miesto, kde Nita neprestávala traumatizovať jedného z ďalších členov Ligy.

Dabi si zachoval svoj samoľúby výraz a rezignovane pozdvihol pred seba obe dlane na znak mieru.

„Okej, chcel som len byť galantný,“ doberal si ju, „nemusíš sa toľko báť.“

„Ja sa nebojím,“ vyhŕkla zo seba možno až príliš unáhlene. Musela uznať, že jej tie jazvy, ktorými bola posiata značná časť jeho tváre, mierne naháňali hrôzu a fakt, že o ňom vedela, čo je v skutočnosti zač, jej na pokoji nepridával. Preklínala sa však za to, keď si jej myseľ spomenula na Nitine slová a ona ukradomky vrhla pohľad na muža sediaceho pár metrov od nej. Áno, pripomínal svojim spôsobom múmiu, ale ak mala byť k sebe úprimná, tak bol skutočne atraktívnou múmiou, s jazvami, či bez nich. Pokiaľ si ich odmyslela, bol nesmierne príťažlivý, či už postojom, črtami tváre alebo tými netypicky modrými očami. Pripisovala to všetko alkoholu, zatínajúc zuby a snažiac sa nájsť v útrobách hlavy aspoň nejakú triezvu myšlienku.

„To je zaujímavý prízvuk,“ ozval sa znova, čím jej pozornosť odviedol od toho neporiadku v jej mysli, „odkiaľ pochádzaš?“

„Z Ruska,“ odvetila stroho po tom, čo chvíľu premýšľala. Nebola si istá, či by mu o sebe mala prezradiť čo i len jedinú informáciu, no napokon skonštatovala, že jej rodná krajina bola tak obrovská, že si touto odpoveďou nemala akým spôsobom ublížiť.

„Hmm...“ Zamyslel sa, keď sa opäť zahľadel na jej tvár. Ramona premýšľala, čo by sa ho mohla spýtať na revanš v nádeji, že by mohla z neho vytiahnuť nejaké cenné informácie, workoholik v nej neprestával úradovať ani mimo pracovné hodiny. Z premýšľania ju však opäť niekto vyrušil.

„Asi budem zvracať...“ Zastonala Nita neprítomne, keď sa zrazu objavila pri nej, podopieraná Togou. Jej tvár  bola popolavá a vyzerala, že každú chvíľu vyvráti útroby svojho žalúdka. Ramona sa ostražito postavila.

„Preboha, čo ste jej dávali ešte piť?“ Spýtala sa karhavo, keď sledovala, ako ružovovlasá dievčina potláča nutkanie na zvracanie, ako sa len dá.

„Bloody Mary,“ odvetila Toga, ktorá ju neprestávala podopierať, bez akýchkoľvek výčitiek svedomia a Ramona zrazu oľutovala, že vôbec súhlasila dnes večer vyraziť do ulíc. Podišla k dievčine, ktorá bola očividne na mol, z druhej strany a pred tým, než ju aj s Togou odtiahli na dámske toalety, venovala villainovi ešte jeden zúbožený pohľad, ktorý jej opätoval len pobaveným úškrnom, keď sledoval jej vnútorný boj samej so sebou.

„Kde je vlastne Shigaraki?“ Začula hlas jedného z členov Ligy, ktorí sa vrátili z parketu späť k svojim miestam.

„Netuším, odišiel pred hodinou a odvtedy som ho nevidel.“ Odvetil mu ďalší.

Ramona si vzdychla a vzdala akúkoľvek snahu zbaviť sa blonďavej lolitky z Ligy, ktorá sa na Nitu upla ako psík a spoločne s ňou odvliekla opitú ružovovlásku k toaletám.

 

* * *

Hana medzitým konečne zabalila mládeži neprístupnú konverzáciu s Hawksom, ktorú sprevádzali nie len šteklivé fotografie, ale aj jeden niekoľkominútový horúci telefonát, za ktorý by sa za iných okolností hanbila, no alkohol, ktorý stúpol do hlavy aj jej, trošku uvoľnil jej zábrany.

So zdesením si uvedomila, koľko je hodín a aká hlboká noc už nastala a aj to, že keď sa vrátila z toaliet späť k baru, Ramona ani Nita tam neboli. Dokonca ich nevidela ani v dave ľudí na parkete, čo v nej vyvolalo výčitky svedomia. Dúfala, že sú obe v poriadku, Hawks jej pozornosť kompletne odviedol iným smerom natoľko, že prestala dávať pozor na svoju mladšiu spoločníčku.

Než sa však vydala hľadať tie dve v tomto obrovskom preplnenom klube, upútalo jej pozornosť niečo iné, alebo lepšie povedané, niekto iný.

Za barom zahliadla sedieť mladého muža, ktorý jej nielenže bol nesmierne povedomý, ale spôsobil, že sa jej žalúdok zavlnil od vzrušenia. Pravdepodobne za to mohlo aj tých pár kôl Ginu s Tonikom, ktoré stihla za dnešnú noc vypiť, no fakt, že Shigaraki Tomura z Ligy Villainov sedel za barom v rovnakom podniku, v ktorom sa práve nachádzala aj ona, jej spôsobil po celom tele zimomriavky a neboli nepríjemné, práve naopak.

Áno, nemohla sa mýliť, bol to určite on, jeho svetlomodré vlasy, ktoré zakrývali značnú časť tváre a ruka, ktorá nepatrila jemu, položená na barovom pulte vedľa drinku, ktorý zvieral v dlani pred sebou, to jasne potvrdzovali.

Počula o tomto nebezpečnom zločincovi a vodcovi Ligy Villainov nesmierne veľa a hoci bol považovaný za jedného z najnebezpečnejších mužov v celej krajine, už dlhšiu dobu túžila po tom sa s ním stretnúť. Za iných okolností by možno bola ostražitejšia, uvažovala triezvejšie a držala si odstup, či dokonca sa pokúsila ho zneškodniť, hoci nemala v úmysle s ním bojovať. No práve teraz jej podgurážená myseľ zosnovala celkom iné plány a tak opatrne podišla k baru.

Všimla si, že sedí sám, stoličky napravo i naľavo od tej, ktorú okupoval, boli prázdne. Ľudia sa ho pravdepodobne stránili a zrejme chcel byť sám, preto sa opatrne posadila za bar na stoličku blízko tej jeho, no stále nechávajúc jedno miesto medzi nimi voľné.  

Nenápadne zamávala na barmana a nahla sa dopredu za ním. Objednala ďalšie kolo alkoholu pre mladíka sediaceho kúsok od nej a žmurkla na barmana, ktorý na ňu vrhol spýtavý pohľad.

Keďže si ju Shigaraki stále nevšimol, pozorovala ho a čakala, ako sa zatvári. Všimla si, že ho snáď prvý raz videla bez tej ruky, čo vždy zakrývala jeho tvár na každom jednom zábere, ktorý sa k nej dostal. Naživo vyzeral o čosi mladšie od nej, hoci jazvy a škrabance, ktoré miestami pokrývali jeho tvár, ho mierne zostarovali. Zo záznamov o ňom vedela, že má približne dvadsať rokov, tým pádom bol od nej o pár rokov mladší. Všimla si malé znamienko krásy pod jeho perou, keď neprestávala očami blúdiť po jeho profile. Štyrmi prstami ruky zvieral svoj teraz už prázdny pohár a tým na druhej ruke horlivo ťukal a jazdil po displeji svojho telefónu položeného na pulte, vyzeralo to, akoby hral nejakú hru.

Barman pred neho položil ďalší pohárik alkoholu, ktorý tento večer pil a jeho tvár sa skrivila v prekvapenej a podozrievavej grimase. Keď starší muž za barom ukázal prstom jej smerom, Shigaraki sa k nej konečne otočil a Hana mu venovala jeden zo svojich najočarujúcejších a najnevinnejších úsmevov, na aký sa zmohla.

Jeho karmínovo červené oči sa zabodli do tých jej, pohľad, ktorý jej venoval, bol zmesou prekvapenia a podozrievavej ostražitosti. Hana dúfala, že ju jej halloweensky kostým zamaskoval dostatočne na to, že v nej nespoznal známu Pro hrdinku Deilephiliu, no vzhľadom na jej výrazný make-up, ktorý zvolila na dnešný večer a fakt, že súčasťou jej profesionálneho outfitu boli aj okuliare, ktoré zakrývali časť jej tváre, bolo dosť pravdepodobné, že Shigaraki nevedel, s kým má dočinenia.

Keď si ju premeral od hlavy až po päty, spôsobilo to drobný nepokoj v jej vnútri, vyzeralo to, že sa nechystá na ňu zaútočiť, čo bolo dobré znamenie. Miesto toho postrehla na jeho takmer smrteľne bledej tvári drobné začervenanie, ktoré bolo takmer nemožné zachytiť, no predsa len sa jej to podarilo. Jeho ostražitý a namosúrený výraz sa jemne prehupol do miernej nervozity, keď sledovala, ako prsty jeho ruky automaticky vystrelili k jeho krku a nechtami začal škriabať pokožku natoľko, až zostala začervenaná a podráždená.

Akokoľvek moc sa to snažil zamaskovať, Hana spozorovala, že bol nervózny a čosi v jej vnútri nadšene zajasalo a takmer až zapriadla, keď sa postavila zo stoličky a prisadla si k nemu. Nechcela narúšať jeho osobný priestor, no zdalo sa, že ho to neobťažovalo natoľko, že by jej prítomnosť nezniesol, stále na ňu neprestával hľadieť a škriabať si pokožku. Uvedomila si, že je to pravdepodobne jeden z jeho zlozvykov, keď ho niekto dostal do úzkych.

Prišlo jej ho z akejsi neznámej príčiny trochu ľúto, keď si uvedomila, že zrejme nepatril k ľuďom, ktorí by vyhľadávali spoločnosť, či sa dokonca cítili komfortne medzi cudzími ľuďmi. Aj preto ju prekvapilo, že ho tu našla sedieť za barom počas halloweenskeho večera. Vyzeral byť dosť antisociálny a tak sa snažila pôsobiť na neho čo najpriateľskejšie.

„Kto si a čo chceš?“ Vyštekol na ňu, jeho hlas bol zastrený a mierne priškrtený, prsty stále škrabali pokožku jeho hrdla. Za iných okolností by ju jeho tón možno trochu vydesil, no povzbudená alkoholom nazbierala všetky zvyšky sebavedomia, ktoré v nej driemali a venovala mu záhadný úsmev, potešená, že ju stále nespoznal.

„To nie je podstatné. Všimla som si, že tu sedíš sám, tak som si povedala, že ti objednám drink.“ Zatvárila sa nevinne, na čo sa Shigarakiho oči nebezpečne zúžili a prebodávali ju opäť tým podozrievavým pohľadom. Nikdy predtým nezažil, že by ho niekto takýmto spôsobom oslovil a už vôbec nie žena. Prehltol naprázdno, keď prsty jeho ruky konečne opustili jeho krk a spočinuli na svojom pohári, takmer si nedal pozor a v poslednej chvíli stihol odtiahnuť malíček, než premenil sklenený pohár na prach.

Hana nemohla tušiť, že nervozitu, ktorú práve pociťoval, v ňom čiastočne vyvolal aj outfit, ktorý mala práve na sebe. Shigaraki, hoci sa tomu silou mocou bránil, nedokázal odtrhnúť oči od jej kostýmu. Pripomínala mu jeho obľúbenú ženskú postavu z online-rpg počítačovej hry, ktorou si po nociach krátil čas nazvyš, keď nemohol spávať. Nikto o tejto jeho tajnej slabosti ani len netušil a nemienil sa s tým ani nikomu zdôverovať, rozhodnutý premeniť na kôpku prachu každého, kto by odhalil jeho tajomstvo.

„Povedzme, že som niečo ako tvoj sympatizant, Tomura Shigaraki,“ prehovorila opäť sladkým hláskom, ktorý bol čiastočne podporený alkoholom v jej krvnom obehu, no následne si s hrôzou uvedomila, že to pravdepodobne absolútne prestrelila. Spomenúť jeho meno bola obrovská chyba a so zaťatou päsťou pod barovým pultom očakávala to najhoršie. Prekvapilo ju, keď nezareagoval tak, ako od neho čakala. Myslela, že si podpísala ortieľ smrti, no bolo tomu inak.

Videla, ako znova prehltol guču v krku a potom sa jeho pohľad odvrátil od nej preč. Buď bol tiež pod veľmi značným vplyvom alkoholu, alebo sa jej toto celé iba snívalo, inak si toto celé vysvetliť nevedela. Čosi v jej vnútri sa však pohlo, keď sledovala ako ju opäť obdaroval váhavým pohľadom, akoby sám neveril tomu, čo vidí pred sebou a čo počuje. Zdalo sa jej to, alebo to bolo istým zvráteným spôsobom roztomilé?

Rozhodne sa tento večer vyvíjal smerom, ktorý neočakával ani jeden z nich...

 

* * *

Ramona  bola vyhnaná Nitou z priestoru toaliet v okamžiku, keď ružovovlasá dievčina dopadla na všetky štyri pred záchodovou misou a venovala jej vrúcne objatie.

Zatvorila za sebou opatrne dvere, no zostala stáť blízko nich, načúvajúc Nitiným kašľavým a dáviacim zvukom, ktoré sa ozývali zo zavretej miestnosti. Chcela jej asistovať a držať vlasy, no Nita jej kázala, aby ju počkala vonku, príliš zahanbená tým, v akom stave sa práve nachádzala.

Toga stála v tesnej blízkosti, Ramona z nej stále nemala dobrý pocit. Tá dievčina vyzerala desivo a čosi v jej hlave jej našepkávalo, že krv, ktorou boli posiate jej šaty, nebola umelá. Zatiaľ však blondínka nevykonala nič, čo by sa dalo považovať za život-ohrozujúce, ak nerátala to, že dohnala Nitu takmer do kómy, tým, že do nej naliala Bloody Mary.

„Nita, žiješ?“ Zakričala na ňu cez dvere, a mierne po nich poklopala, keď bola Nita na druhej strane už niekoľko minút podozrivo ticho.

„Hej, žijem, bohužiaľ.“ Ozvalo sa z druhej strany pridusene. Slová boli sprevádzané občasným zafňukaním.

„Babysitting je nevďačná práca.“ Ozvalo sa odrazu pri nej, Ramona od prekvapenia a preľaknutia takmer nadskočila. Nevšimla si, kedy sa mu to podarilo, no Dabi zrazu stál v jej tesnej blízkosti, oči upierajúc na jej postavu, sarkazmus badateľný v tóne jeho hlasu a samoľúby úsmev neopúšťajúci jeho napoly spálené pery.

„Že som ja dnes večer nezostala v posteli.“ Zašomrala namosúrene, jedným okom stále sledujúc dvere od dámskych toaliet.

„To by bola škoda,“ zareagoval na jej poznámku a humor v jeho očiach jej našepkával, že ho zrejme náramne baví sledovať, ako sa utápa v beznádeji a frustrácii z celej situácie. Nebol pri nej natoľko blízko, aby narúšal jej osobný priestor, no stále dosť blízko na to, aby mohla cítiť akési až neprirodzené teplo sálajúce z jeho tela, čo ju značne prekvapovalo a tiež aj rozptyľovalo jej myšlienky.

Skoro by bola zabudla na Nitu, keby dievčina konečne nevyšla spoza dverí dámskych toaliet. Pod očami mala tmavé čierne šmuhy od špirály a líca pokryté zaschnutými slzami. Mačací make-up s ktorým večer vyrazila do ulíc, kompletne zničený a niekde v tej trme-vrme stratila aj svoj plyšový chvost. Prvé, čo urobila, bolo to, že vrhla rozľútostený pohľad zastrených zelených očí smerom k Toge, ktorá ju vzala za obe ruky v priateľskom geste, čo sa Ramone vôbec nepozdávalo. Dabiho prítomnosť ju však stále akýmsi zvláštnym spôsobom hypnotizovala a potrebovala si prečistiť hlavu.

„Dievča, ty potrebuješ ísť na vzduch,“ oslovila Nitu, ktorá mala na tvári neprítomný výraz, jej oči sa leskli načerveno, „a ja tiež,“ dodala Ramona pošepky pre seba. Vzala Nitu za pás a viedla ju von z klubu cez dav ľudí, ktorí sa neprestávali baviť ani napriek už pokročilej nočnej, či lepšie povedané rannej hodine. Toga jej, samozrejme, asistovala z druhej strany a hnedovláska si kútikom oka všimla, že Dabi sa po krátkom odmlčaní sa vydal von za nimi, pobavený úškrn neopúšťal jeho tvár, keď z nej nespúšťal zrak.

„Ale sa ti smeje,“ zašomrala Ramona podráždene a viedla Nitu von z klubu uvedomujúc si, že dievčina niekde stratila aj svoju bundu, v ktorej do klubu prišli a vyšla do chladného skorého rána iba v tenučkom crop-tope.

Prešli pár krokov až k požiarnemu schodisku stojacemu na konci budovy, v ktorej sa podnik nachádzal. Vonku našťastie nebol nikto ďalší, kto by ich mohol otravovať, čo Ramonu potešilo. Opatrne posadila Nitu na jeden zo schodov a vzdychla si. Materinské pudy a zmysel pre zodpovednosť v nej porazili jej vlastnú pohodlnosť, keď vyzliekla bundu, ktorú mala na sebe a ovinula ju okolo ružovovláskiných holých ramien.

Sama zostala len v tesnom maskáčovom tričku, ktoré mala pod bundou, čo spôsobilo, že sa mierne zachvela, no potom jej zostalo akosi nezvyčajne horúco, keď na sebe pocítila opäť pohľad azúrových očí, ktorý nemohol patriť nikomu inému, ako villainovi, ktorý vyšiel z klubu tesne po nich a ležérnym krokom mieril na druhú stranu ulice.

Ramona nechápala, čo tým sledoval, no keď sa ich oči znova stretli, začínala mať v hlave akosi zvláštne prázdno, neschopná odvrátiť pohľad. Márne dúfala, že jej čerstvý vzduch pomôže zbaviť sa nevítaných myšlienok, vyzeralo to, že mal pobyt vonku pred klubom na ňu presne opačný efekt.

Snažila sa venovať svoju pozornosť opäť Nite, ktorá sediaca na schodoch opäť spustila vodopád sĺz, na čo k nej Toga pristúpila a hladkala ju po hlave ako nejaké domáce zvieratko. Dievčina z Ligy pozorne počúvala Nitino nariekanie, ktoré nedávalo tak úplne zmysel a Ramona pomedzi to mumlanie, fňukanie a smrkanie zachytila iba slová ako „Kacchan“, „zlomil mi srdce“ a „nefér život“.

Brunetka zhodnotila, že nastal najvyšší čas zabaliť celé toto halloweenske hýrenie a vylovila z vrecka nohavíc svoj telefón. Rýchlo poslala Hane textovú správu, nech sa čo najskôr dostaví von pred klub za nimi, pretože nastal čas ísť domov.

S povzdychom opäť skontrolovala svoju mladšiu kamarátku, či je stále pri vedomí a zdalo sa, že Toga, nech bola akokoľvek nebezpečná, mala na ňu celkom dobrý vplyv, keď ju neprestávala utešovať, tváriac sa až neuveriteľne chápavo, čo však mohlo byť celé iba akt.

Jej oči sa napriek jej vôli opäť upriamili na miesto, kde stál Dabi, bola zvedavá, či tam ešte je, alebo už zmizol a srdce jej nie práve vítaným spôsobom poskočilo, keď videla, že bol stále na svojom mieste, nespúšťajúc z nej zrak.

Videla, že jeho pery sa opäť zvlnili v úškrne, ktorý ju bude pravdepodobne prenasledovať v snoch niekoľko najbližších nocí a v očiach mu spozorovala akúsi nevyslovenú výzvu. Naprázdno prehltla, dúfajúc, že Hana príde von skôr, než stihne urobiť niečo hlúpe...

 

* * *

Blondínka si konečne všimla, ako sa jej telefón rozsvietil novým upozornením. Očakávala, že to bude ďalšia z Hawksových nie práve najslušnejších správ, no tento raz v kolónke odosielateľa svietilo Ramonino meno. Hana by si najradšej bola bývala strelila facku, keď si uvedomila, že sa opäť nechala niekým rozptýliť a takmer zabudla na svoje zvyšné dve spoločníčky.

S hrôzou zistila, že ako moc neskorá hodina práve odbila, keď skontrolovala čas na telefóne, no čiastočne jej odľahlo, keď konečne zistila, kde sa zvyšné dve dievčatá z ich partie nachádzali.

„Budem už, bohužiaľ, musieť ísť, ale verím, že to nebolo prvý a posledný raz, čo sme sa stretli.“ Oznámila mladému mužovi sediacemu vedľa nej. Hoci to nedal nijak najavo a snažil sa pôsobiť úplne ľahostajne, všimla si, že jeho ruka opäť spočinula na jeho krku a snažila sa potlačiť svoj úškrn.

„Ak by si mal niekedy záujem o spoločný obchod, ktorý by mohol byť výhodný pre obe strany, tu je môj kontakt.“ Vyhlásila a z kabelky vytiahla čistú servítku a pero, ktorým na ňu rýchlo načmárala svoj kontakt a potom ju podsunula smerom k nemu.

Shigaraki na ňu upieral svoje oči, tváril sa stále rozpačito a keď ju vzal do rúk, dávajúc si pozor, aby sa jej nedotkli všetky jeho prsty, vedela, že ho má presne tam, kde chcela.

„Kto si?“ Spýtal sa neveriacky, keď očami preletel po jej telefónnom čísle a jedinom slovíčku pripísanom pod ním, ktorému vôbec nerozumel. Straka.

„To sa čoskoro dozvieš,“ neodpustila si veľavýznamný drobný úsmev, keď zoskočila z barovej stoličky a prikývla mu na pozdrav. „Tešilo ma.“

Odišla preč a Tomura stále neveril, že to všetko, čo sa v predchádzajúcich minútach udialo, nebol iba výplod jeho miestami bohatej fantázie. Nevypil však toľko alkoholu, aby z neho začal blúzniť, takže halucinácie musel vylúčiť.

S mrzutým výrazom v tvári si strčil vreckovku do jedného z vreciek na svojom kabáte a z premýšľania ho vytrhol až Spinner, ktorý sa pri ňom pristavil tvrdiac, že sa Toga aj Dabi odpratali kamsi preč. Otrávene si odvrkol a prevrátil očami. Neznášal ľudí.

 

* * *

´Čo to, dopekla, stváram?´ Prehnalo sa Ramone mysľou, keď cítila ako sa jeho napoly spálené pery pritisli na citlivú pokožku jej krku. Nebolo to vôbec nepríjemné, ako by človek možno mohol čakať. Práve naopak, tkanivo, ktoré obopínalo celú čas jeho dolnej pery, pôsobilo na dotyk až prekvapivo jemne, bolo to úplne iné, ako keď ju bozkával ktokoľvek iný pred tým a bola by klamala, ak by tvrdila, že sa jej to nepáčilo. Zahryzla si do pery, aby zabránila akýmkoľvek zvukom, ktoré sa jej drali z hrdla von pomedzi pery, nechcela mu dať žiaden podnet, ktorý by kŕmil jeho ego.

Absolútne netušila, že ako sa ocitla v tejto situácii. Jej myseľ bola tak prázdna, až začínala mať podozrenie, že ju niekto zasiahol svojim quirkom. V jednej sekunde stála pri fňukajúcej Nite a v tej ďalšej bola zrazu na druhej strane ulice, chrbtom opretá o stĺp rozbitej pouličnej lampy, čiastočne ukrytá v tieni a on sa nad ňou týčil, upierajúc svoj pohľad do jej tmavých zeleno-modrých očí.

Keď sa jej dotkol, mala pocit, že každú chvíľu jej končatiny pohltia jeho povestné modré plamene, o ktorých pred tým iba počula, no miesto toho ju zaplavilo teplo zvnútra, keď jedna z jeho rúk zablúdila na jej chrbát a pritisol si ju k sebe bez opýtania. Pohľad, ktorý mu venovala, však úplne stačil na to, aby dostal povolenie. Možno mal nejaký ďalší quirk, nejakú skrytú schopnosť, o ktorej sa nevedelo a tá ju prinútila vykročiť cez ulicu jeho smerom a odhodiť akékoľvek posledné zvyšky zdravého rozumu a súdnosti. Inak si túto situáciu jednoducho vysvetliť nedokázala.

Nechať jedného z najnebezpečnejších villainov, akí brázdili ulice mesta, v ktorom žila, aby perami blúdil pomaly od jej krku až k sánke a potom naspäť, nech bol akokoľvek moc atraktívny, sa kompletne vylučovalo so zdravým rozumom. A Ramona to dobre vedela. Urobila však niečo pre to, aby tomu predišla? Veru nie. Privádzali ju spôsob, akým sa jej dotýkal a to, ako na ňu pôsobil, do šialenstva? Rozhodne áno!

„Ramona-senpaaaaaiiii!“ Ulicou sa zrazu niesol zvuk Nitinho hlasu, chrapľavého od toľkého nariekania. Ramona sa veľmi neochotne prebrala z tranzu a s ešte menšou ochotou jemne odtlačila Dabiho tvár od svojho dekoltu, aby nabrala späť aspoň zlomok koncentrácie.

Preľaknuto vystrčila hlavu spoza stĺpika, za ktorým sa obaja ukrývali pred zrakmi ostatných a vydýchla si, keď sa uistila, že Nita je živá a zdravá a dokonca sa k nim konečne dostavila aj tretia blonďavá členka ich tria.

„Myslela som, že jej Toga niečo urobila.“ Vydýchla a Dabi sa pobavene uchechtol.

„Pri Toge človek nikdy nevie, tvoja kamarátka mohla byť už dávno mŕtva a ani by sme si to nevšimli.“

„To vôbec nie je smiešne!“ Zamračila sa na neho a demonštratívne ho päsťou udrela do hrude, príliš slabo na to, aby sa čo i len pokúsila predstierať, že mu chcela ublížiť. Nespúšťal z nej oči, jeho dúhovky boli omnoho tmavšie ako pred tým, zrenice rozšírené od vzrušenia.

„Ramona-senpai!!! Kde si? Ideme domov!“ Zakvílila Nita znova, čo zabránilo akejkoľvek ďalšej akcii, ku ktorej by sa možno bolo bývalo schyľovalo.

„Musím ísť,“ prehovorila Ramona a Dabiho tvár na malú chvíľu opustil ten samoľúby výraz, no o necelú sekundu bol znova späť.

„Uvidíme sa ešte niekedy?“ Spýtal sa, hoci to znelo skôr ako hlasná úvaha. Užíval si pohľad na jej mierne zružovené líca.

„Neviem, uvidíme?“ Snažila sa mu oplatiť jeho tón a pôsobiť nevzrušene, hoci jej žalúdok sa ešte stále vlnil tým intenzívnym spôsobom a v duchu si nadávala všetkými možnými nadávkami, ktoré jej zišli na um.

„Hmm... Myslím, že uvidíme.“ Venoval jej ďalší z tých výrazov, ktoré ju nútili strácať zábrany, no rozhodla sa už na neho nereagovať, inak by sa zrejme neprinútila vrátiť sa späť k svojim dvom kamarátkam. Poodstúpil od nej, aby jej doprial priestor a neprestával ju vyprevádzať pohľadom, keď kráčala zahanbená späť na druhú stranu k miestu, kde sa práve pristavilo taxikárske vozidlo, pravdepodobne privolané Hanou.

„Kde si bola, senpai?“ Spýtala sa jej Nita tenkým hláskom, keď stála bez pohnutia a nechala Hanu, aby jej servítkou aspoň trochu zotrela nepekné čierne lízance od maskary z tváre. Staršia blondínka nechcela, aby jej mladšia kamarátka vyzerala ako mátoha, hrozilo, že ich taxikár odmietne odviezť, ak budú pôsobiť, že sú v úplne zúboženom stave.

„Nikde,“ odkašľala si Ramona, jej líca boli stále začervenané a modlila sa, aby na krku nemala žiadne stopy po tom, čo pred malou chvíľou stvárala.

„Maj sa, Himi-chan!“ Zakývala Nita neprítomne dievčinke v lolitkovských šatách, ktorá stále čakala pri požiarnom schodisku. „Úžasne som sa s tebou zabavila.“

Toga jej odkývala, jej tvárička sa prvý raz za večer skrivila v nešťastnej grimase. Nechcela sa ešte so svojou novou hračkou lúčiť, nestihla totiž ani pre seba ukoristiť čo i len kvapku jej lákavej krvi, no Nita už bola v rukách jej dvoch starších kamarátok a tak sa Himiko musela chtiac-nechtiac zmieriť s tým, že pre dnešnú noc zábava skončila. Aspoň vedela, kde dievčinu hľadať, čo ju čiastočne utešovalo.

Nita spolu s Hanou vliezli na zadné sedadlá taxíka a Ramona obsadila to pri vodičovi. Keď boli všetky dievčatá usadené a zapásané (Nita len za pomoci asistencie jej blonďavej spoločníčky), auto sa pohlo smerom z centra, nechávajúc tak všetkých ostatných aktérov dnešnej halloweenskej noci za sebou.

„Hana-senpai? Ramona-senpai?“ Prerušila ticho v taxíku najmladšia dievčina, keď boli v polovici cesty smerujúcej k internátom U.A. akadémie.

„Nehnevajte sa na mňa,“ nečakala, kým jej odpovedia a prehovorila zas.

„Nehneváme sa,“ odpovedala Hana za obe, hoci musela priznať, že počas tej šialenej noci boli momenty, kedy by obe s Ramonou ružovovlasú teenagerku najradšej roztrhli na dve polovice, no nedokázali sa na ňu dlho hnevať a aj vďaka nej priniesla dnešná noc svoje ovocie.

Ramona bola rada, že Nita už prestala s nariekaním, asi sa len pred tým potrebovala niekomu vyplakať na ramene a Toga sa osvedčila až prekvapivo dobre. Čakala, že už nič ďalšie ticho v taxíku nepreruší, všetky tri boli unavené a kompletne vyšťavené z preflámovanej noci. Nita sa však po chvíli ozvala tichým hláskom zas.

„Keď stretnete Shinsa, nehovorte mu, že ho ľúbim.“ Po týchto slovách Nitina hlava odkvecla na jej plece a po pár minútach bolo počuť jej tiché chrápanie, ktoré pretrvávalo celú cestu až k jej internátu.

„Teraz sa musíme začať modliť, aby sme náhodou nenarazili na Aizawu, keď budeme Nitu prepašovávať cez internát do jej izby.“ Vyhlásila Hana, keď taxík zastavil pred budovami U.A. akadémie.

„Počítaj so mnou,“ odvetila Ramona. Čeliť hnevu Eraserheada, ktorý jej naháňal strach už len z počutia, bolo to posledné, po čom jej srdce momentálne túžilo.

____________________________________________________________

Kto sa dostal až na koniec, má môj obdiv. Dúfam že som vás príliš netraumatizovala. Na záver dodám len toľko, že sa chcem poďakovať autorkám dvoch úžasných OC, na ktoré musím uviesť kredit, že som si ich bez ich dovolenia mohla požičať pre účely tejto fanfikcie ♥

Hana (c) Dechi Kazemai

Ramona (c) Petrika