Secret Santa pre Dechi [Hawks x OC]

Tak som sa predsa len rozhodla, že to na blogu zverejním. Tá, pre ktorú bol tento Secret Santa (ktorý je až trápne moc po funuse, ale Dechi mi to odpustila) napísaný, si to už prečítala, no napokon som sa i napriek tomu, že som nemala v pláne to postnúť verejne, rozhodla inak.  Nemyslela som, že by šlo o niečo zverejniteľné, čo by stálo za to si prečítať, no keď už som nad písaním strávila nejaký čas, tak to napokon predsa len zverejňujem, aby tu boli obaja tohtoroční (2021), jeden zverejnený príliš skoro a druhý zase príliš neskoro. Tento rok mi to proste s tými dátumami nevychádza, ale čo už, som s tým zmierená. Je to len také krátke, také, nazvala by som to že "čajové", ale veľmi som sa snažila vypotiť zo seba aspoň niečo. A je to, ako inak, čisto na vianočnú nôtu, čo je asi pekne od veci vzhľadom na to, že sa blíži koniec februára, ale nevadí! Dechi len tak načrtla, že by chcela niečo o tom, ako trávi jej OC Vianoce už so všetkými ratolesťami, na ktoré sa môžeme tešiť v budúcnosti jej rozpísanej fanfikcie a mne sa táto téma celkom pozdávala, keďže "jej" deti som si nesmierne moc obľúbila. Len ma mrzí, že som toto písala ešte pred tým, než som sa dozvedela o nich viac vo Vianočnom špeciále, ktorý Dechi píše a aj o tom, že Hana nebude mať v budúcnosti iba jedného, ale rovno dvoch manželov! :D Takže v tomto príbehu bude tráviť sviatky s rodinou a iba jedným z nich - s Hawksom. 

Príjemné čítanie každému, kto si toto nejakou náhodou otvorí. Vianoce sú dávno za nami, ale duch Vianoc pretrváva v poviedkach aj naďalej... (LOL)

Secret Santa pre Dechi

* * *

Tohtoročné Vianoce u rodiny Takami boli už, ako posledných pár rokov, tradične veselé. Áno, veselé by zrejme bolo správne slovo na označenie toho, ako to posledný týždeň u nich doma prebiehalo. Hana by totiž nikdy to, ako moc bola popri chystaní vianočného pečiva, upratovaní celého obrovského bytu, ktorý už dlhý čas nazývala svojim domovom a kmitaní od jedného dieťaťa k druhému a následne tretiemu, nepopísala inak, než radosť. Hoci bola vyčerpaná, nevyspatá a miestami aj podráždená, nedávala to najavo takmer nikomu, ani vlastnému manželovi nie.

Hawks pracoval posledné dni pred Vianocami non-stop. Chcel si počas sviatkov urobiť voľno a keďže mal pod palcom rovno dve agentúry, potreboval zariadiť všetko tak, aby sa príchodom Štedrého dňa mohol venovať už iba svojej rodine, pretože si to jeho krásna žienka a tri malé vtáčence zaslúžili. Našťastie mal však pod sebou dostatok kompetentných ľudí, čo sa týkalo práce, takže mohol aspoň cez Vianoce vypnúť.

Ale okrem stresov, chaosu, mrnčiacich a hračkami sa obhadzujúcich dvojčiat a staršieho chudáčika utiahnutejšieho Yuutu, ktorý chcel maminke pomôcť, no miesto toho pri pečení medovníkov narobil ešte viac neporiadku a zo surového cesta ubudlo zakaždým, keď sa Hana pri pečení otočila chrbtom, sa do Takami-Kasasagi domácnosti napokon predsa len dostavil aj duch Vianoc. A tak si 24. decembra podvečer všetci piati mohli usadení za prestretým stolom vychutnať spoločnú večeru a následne zvyšok sviatočného dňa.

Keigo svojej blonďavej polovičke pomohol tým, keď prisľúbil, že si ťarchu zabávania ich ratolestí, zatiaľ čo sa ona bude venovať neporiadku po štedrej večeri, vezme na svoje plecia. Dosť námahy mu zabralo ich všetky poumývať a pripraviť na ďalší bod na programe Štedrého dňa, keďže vianočný chod im chutil až príliš a líčka všetkých troch zostali od sladkého zababrané. A ona pomedzi to aspoň zbežne upratala to, čo po večeri zostalo.

Napokon to však piati členovia domácnosti zvládli na výbornú a konečne sa po chvíli zišli v obývačke pod stromčekom, všetci okrem Hawksa usadení na teplej vlnenej deke. Očká všetkých troch Haniných a Keigových ratolestí očakávaním a šťastím len tak žiarili, keď uvideli tú hŕbu balíkov pod stromčekom, ktorý stihli všetci deň pred tým ozdobiť.

Zvyšok večera prebehol v duchu radosti a detskej ohúrenosti, keď neraz zvuk kolied z neďaleko položeného prehrávača prerušovali nadšené piskoty všetkých troch detí, keď si rozbalili presne tie hračky, o ktorých pred tým celý mesiac básnili, že im ich Ježiško prinesie.

Hana si síce pod stromčekom nerozbalila sexy spodnú bielizeň alebo niečo podobne pikantné, ako tomu bývalo kedysi, keď ešte nemali deti, no i tak nemohla povedať, že by nebola s tohtoročnými Vianocami spokojná. Boli s Hawksom a ich deťmi spolu, za celý večer ich nevyrušil ani jeden urgentný telefonát z jeho práce, takže, čo viac si mohla želať? Deti sa s ním po tom, čo z balíkov zostala iba obrovská hŕba potrhaného ozdobného papiera, do sýtosti vybláznili a i napriek toľkému cukru, ktorý stihli pojesť počas štedrej večere, podarilo sa rodičom dostať ich do postele.

Bolo už niečo málo pred dvanástou a obaja, Hana aj s Keigom pociťovali následky toho, ako sa od rána ani jeden z nich nezastavil. Práca, potom prípravy a starosti s deťmi... Nebolo sa čomu diviť, že zostali na konci sviatočného dňa obaja kompletne vyšťavení.

A to nebolo všetko, Hana rýchlo likvidovala aj posledné známky neporiadku, pretože na ďalší deň očakávali návštevu a chcela mať doma upratané. Nita sa totiž ponúkla, že ich príde v Prvý sviatok vianočný pozrieť a donesie deťom darčeky, keďže sa podujala na rolu ´tej dobrej tety, ktorá im vždy niečo prinesie´ v momente, keď sa Hane narodilo prvé z nich a ani pri dvojčatách tomu nebolo inak.

„Si unavená, však?“ Zamumlal jej Keigo do odhaleného ramena, keď potiahol jeden z rukávov svetra, ktorý mala jeho žena na sebe nižšie a pritisol sa zozadu k nej. Práve odkladala posledné suché riady, ktoré stihla vyleštiť tak, aby sa každý z pohárov, pripravených na zajtra, blýskal čistotou.  

„Vyzerám tak?“ Vzdychla si, no z tváre jej neschádzal úsmev ani tak moc vyčerpanej, Vianoce totiž dopadli podľa predstáv a tie šťastné výrazy na tvárach ich detí boli tým najkrajším darčekom pre oboch rodičov.

„Nie, ale viem si predstaviť, koľko si toho mala sama doma s deťmi a chcem sa ti za všetko, čo pre nás robíš, poďakovať.“

Privrela oči a blažený výraz v jej tvári značil to, že i keď boli práve jej baterky, čo sa energie týkalo, skoro až na nule, stačil jediný dotyk od neho a cítila, ako stúpa.

Ale nebola sama unavená, pretože sa Hawksovi nepodarilo potlačiť, či zamaskovať zívnutie, ktoré otvorilo jeho ústa, konečne sa odliepajúce od Haninej pokožky, dokorán. Nečudovala sa mu, že bol ospalý. Posledné dni trávil v agentúre do noci a dnes od rána pomáhal s prípravou darčekov, detí a ďalších vecí, zatiaľ čo ona varila. Takže toho skutočne dosť dlhú dobu veľa nenaspal.

Jej pôvodným plánom, po tom, čo deti zaspia, bolo vkĺznuť do kúpeľne, trocha sa osviežiť, navliecť na seba nejakú sexy nočnú košieľku a počkať ho v posteli. Dúfala, že po dlhšej dobe zažijú romantiku, ktorú si kvôli deťom už dlho odopierali a Vianoce boli krásna príležitosť si niečo takéto opäť dopriať.

Ale realita bola taká, že Hawks, po tom, čo jej povedal, že ju počká v ich spoločnej izbe a ona zatiaľ vbehla do kúpeľne, absolvujúc bleskovú sprchu a chystajúc sa pred zrkadlom tak, aby si pripadala aj sama pred sebou aspoň trocha príťažlivá, jej manžel medzičasom odpadol na posteli ako vrece zemiakov.

Keď sa vrátila do ich spoločnej spálne, ozývalo sa miestnosťou už iba jeho tiché odfukovanie a košeľu, ktorú mal vyzlečenú a pochumlanú pod svojimi krídlami, takže si mohla dopriať aspoň pohľad na jeho nahú hruď, ako sa v pravidelnom rytme dvíha a potom klesá späť, sa mu už ani nepokúšala zobrať a odložiť.

Pomedzi jej pery unikol povzdych, no usúdila, že mohli byť obaja radi aspoň za to, že si môžu konečne pospať jeden vedľa druhého bez toho, že by mal ráno Hawksovi zazvoniť telefón a on by sa musel až príliš skoro začať chystať na odchod do agentúry.

Odopla sponu, ktorou boli v pokuse o zvodný účes zopnuté jej blond vlasy, položila ju na nočný stolík a potom siahla po odlíčovacích obrúskoch. Zbytočne na seba striekala parfum, či naniesla aspoň letmý make-up. Jej manžel to už neocení, pretože bol v ríši snov, do ktorej sa dostal rekordne rýchlym tempom. Ale nemohla sa hnevať, len jej bolo ľúto, že to už nebolo také, ako kedysi, keď boli mladší. Lenže to bol život ľudí, ktorí mali takto početnú rodinu. Starostlivosť o deti bola prvoradá. Boli ich všetkým, takže vlastné potreby a túžby museli byť odsunuté.

Zvalila sa vedľa Keiga do perín a plánovala sa pretočiť na druhý bok, no prekvapila ju jeho ruka, ktorá v tme pátrala po akejkoľvek časti jej polo-nahého tela, ktoré zakrývala iba tenká vrstva nočnej košele. Stisol jej predlaktie, no nie moc pevne a ticho v miestnosti preťal jeho aktuálne vcelku zachrípnutý hlas, keď prehovoril z polo-spánku.

„Prepáč mi to, Hani...“ Zamrmlal a Hana vedela presne, o čom hovorí. Zrejme si tiež zavŕšenie dnešného večera predstavoval inak. Ale už iba jeho hlas značil, že melie z posledného a sily mu oficiálne došli. Bolo to úplne logické po tom, koľko toho obaja posledné dni mali.

„To je v poriadku,“ prehovorila aj ona, posúvajúc dlaň tak, aby mohla stisnúť tú jeho. „Spi, mali sme náročný deň...“

Po ich vzájomnom prianí dobrej noci sa obaja konečne pobrali do ríše snov bez toho, aby si niekoľko minút po polnoci užili vianočné milovanie, ktoré bývalo súčasťou ich sviatočného dňa každý rok dovtedy, než prišli deti. Ale taký už býva manželský život a zmierená s tým, že nemôže čakať, aby bolo všetko také iskrivé, ako kedysi, zaspala Hana vedľa svojho manžela, krátko po ňom. 

* * *

Zvonček, ktorý preťal bľabot a nadšené pišťanie Kei s Toriom, ktorí sa tešili zo svojich nových hračiek, prinesených Ježiškom, zatiaľ čo si Yuuta poslušne, ako vždy, kreslil v obývačke za konferenčným stolíkom, značil, že očakávaná návšteva je tu.

Hana zakričala na svojho manžela, ktorý na deti dával pozor, aby šiel otvoriť, zatiaľ čo chystala poslednú obloženú misu v kuchyni. V obývačke na jedálenskom stole už pár takých čakalo, sladkého, či slaného, mali tento rok viac, než dosť. A, úprimne, Hana bola rada, že ich cez sviatky prišiel niekto navštíviť a nebude musieť toľko prichystaného jedla vyhodiť, ak sa nezje všetko.

Predsa len, jej vtáčence boli skôr na sladké, ako slané, no z každého druhu maškŕt mala tento rok pripraveného dosť, dokonca mala podozrenie, že po sviatkoch bude musieť obehnúť susedov a porozdávať im všetko, čo zostalo. Na druhej strane, poznala Nitu natoľko dobre, aby vedela, že jej s tým, aby z podnosov a mís ubudlo, určite rada pomôže a tiež mala pre svoju mladšiu priateľku prichystanú krabičku s „výslužkou“, ktorú plánovala po nej poslať dlhovláskinej rodine.

Keigo sa postavil a odložil malého Toria, ktorý mu doposiaľ trónil na kolenách dolu na jeho obľúbenú deku, na ktorej sa v obývačke vždy rád hrával. Jeho dvojička Kei sa zatiaľ po miestnosti premávala v detskom chodítku, naháňajúca plyšovú hračku na baterky, ktorá po nastavení sama po byte chodila, akoby snáď bola živá. Samozrejme, celé to bolo sprevádzané jej nadšeným detským smiechom a ťapkaním malých ručičiek, keď plyšový psík odskočil zase o kúsok ďalej od svojej majiteľky, čo blonďavé dievčatko nesmierne moc bavilo.

Okrídlený hero podišiel až k dverám, ktoré viedli von z ich bytu a odomkol pre hostí, ktorí po malej chvíli už čakali pri nich, kým im otvorí. Hana si bola vedomá toho, že okrem Nity príde aj ďalší hosť, pretože jej dlhovláska ešte predvčerom zaslala správu s tým, či by nevadilo, ak by si na návštevu k Takami-Kasasagi rodine so sebou niekoho priviedla.

Blondínka tušila, koho chcela Nita vziať so sebou, pretože sa už dlhší čas netajila pred ňou a Ramonou tým, ako sa aj jej konečne podarilo zariadiť si to tak, že tohtoročné sviatky nestrávi sama bez partnera, ale po dlhom čase konečne čerstvo a oficiálne zadaná. A Hana nemohla byť kvôli svojej mladšej kamarátke viac šťastná, oboznámená s tým, kto bol ten šťastlivec po Nitinom boku, aktuálne vstupujúci do jej a Keigovho bytu, no keď začula vravu na chodbe, do ktorej sa pridalo viacero hlasov a medzi nimi aj taký, ktorý nečakala, zvedavo vykukla spoza kuchynských dverí, s obloženou misou v rukách.

Neprekvapilo ju, že Hawks pustil dnu nielen dlhovlasú mladú pro, ktorá si vravela Melody a jej povestné ružové vlny až tak poskočili, len čo si vyzliekla svoj štýlový zimný kabátik krémovej farby, ale aj vysokého mladého muža so strapatými vlasmi farby indiga, toho, ktorý už dlhšiu dobu spolupracoval s jej manželom a pochádzal z trocha inej sféry, než ona s Keigom, no jeho meno poznala rovnako dobre aj napriek tomu, že medzi populárnych herov Japonska nepatril.

Shinsou a Nita naozaj prišli spolu, zvítavajúc sa s jej blond partnerom, ktorý ich viedol do obývačky, kde už čakali na novo prichádzajúcich hostí ich ratolesti, no neboli sami. Fialkové oči blondínky sa zastavili na dievčatku, či lepšie povedané mladej slečne s dlhými bielymi vlasmi, ktorá prišla s Nitou a jej priateľom. Poznala ju, samozrejme, že áno, no už to bola takmer večnosť, čo ju zazrela naposledy.

Eri síce nebola blondínke tak blízka ako Nite, no Hana stále o tomto dievčatku vedela dosť, aby si ju obľúbila aj napriek tomu, že spolu príliš veľa interakcií nemali. No rozhodne nečakala, že dnes zavíta k nim na návštevu tiež. Nita jej síce prezradila, že sú jej bývalý triedny učiteľ Aizawa s dievčatkom, ktoré mu bolo zverené do opatery, Shinsovi takmer ako rodina. Ale nepochválila sa, že ju dovedie v Prvý sviatok vianočný na návštevu tiež.

Keď sa Eri po ich byte zvedavo obzerala a jej pohľad sa stretol s tým Haniným, venovala jej blondínka vrelý úsmev a na jej prítomnosť zareagoval aj zvyšok hostí. Dlhovláska sa nadšene otočila jej smerom, oblečená vo veľmi pekných šatách smaragdovo-zelenej farby a čiernych semišových čižmičkách, ktoré siahali až vysoko nad jej kolená. Chcela si ich vyzuť, no Hawks ju vyzval, že nemusí napriek tomu, že Hana posledných pár dní strávila luxovaním a pucovaním celého bytu, aby až tak žiaril čistotou.

„Hani!“ Nitine pery sa roztiahli v širokom úsmeve, keď kráčala k nej, aby sa zvítali. Blondínka rýchlo položila podnos s jedlom na najbližší odkladací stolík a v ďalšej sekunde ju už jej priateľka zvierala v tuhom objatí.

Hana si všimla, ako nervózne sa tváril muž, ktorý s mladšou zo žien prišiel. Nebolo to do očí bijúce, keďže Shinsou pôsobil sebavedomo, no i tak na ňom postrehla isté známky ostražitosti a chýbala jej u neho aj uvoľnenosť, ktorou jeho partnerka priam sršala, akoby si on stále nebol istý tým, či je v tejto domácnosti vítaný. Alebo možno iba takto pôsobil bežne. No Hana spoliehala na extrovertnosť a komunikačné schopnosti svojho manžela, ktorý patril medzi veľmi dobrých hostiteľov, že sa mu podarí atmosféru čo najviac uvoľniť a všetci hostia sa budú cítiť príjemne.

„Aká si pekná, vyzeráš tak vianočne,“ pochválila Hana vzhľad svojej priateľke, ktorá sa od nej konečne odlepila a ona mala možnosť si ju lepšie prezrieť, narážajúc na farbu jej šiat, ktoré sa miestami ligotali ako pozlátka na salónkach zavesených na stromčeku, ktorý dominoval obývačke, kam teraz všetci smerovali.

„Veď sú predsa Vianoce.“ Pokrčila Nita ramenami a ďalší úškrn ozdobil jej mladú ženskú tvár. „Doniesli sme darčeky! Hitoshi, zobral si ich všetky, však áno?“ Pootočila dlhovláska hlavou do strany a Hana si všimla jemný náznak červene, ktorý sa jej v lícach objavil po tom, čo vyslovila meno mladého muža, s ktorým prišla, akoby si ešte stále zvykala na to, že ho oslovuje týmto familiárnejším spôsobom aj pred ostatnými.

„Priviedli ste aj Eri?“ Hana sa zvítala so spomenutým dievčatkom po tom, čo si potriasla rukou so Shinsom, ktorý skutočne priniesol v náručí hneď niekoľko zabalených darčekov, o ktorých obaja s Hawksom správne tušili, že sú určené pre ich deti. 

„Áno, dúfam, že to nevadí, ale chcela ísť s nami a myslím, že si s dvojčatami aj Yuuta-kunom budú veľmi dobre rozumieť,“ odôvodnila svoje rozhodnutie Nita, ktorá sa už usádzala na jeden z Haniných a Hawksových gaučov, zatiaľ čo spomenutí Kei s Toriom nadšene zapišťali, keď „Mejody-tan“, ako ju obaja volali, zavítala k nim do obývačky. Dokonca aj čiernovlasý chlapček – najstarší z Haniných synov - zvedavo zdvihol hlavu od papierov s omaľovánkami, keď zaregistroval, že do miestnosti prišiel niekto nový.

Po tom, čo sa všetci zvítali, vyobjímali a usadili – Nita medzi Shinsa s Eri a Hana po boku svojho manžela - prišli na rad balíčky. Hana našťastie na poslednú chvíľu zohnala niečo v útrobách svojich zásob aj pre Eri, aby jej nebolo ľúto, že by bola jediným dieťaťom, ktoré zostalo neobdarované. Všetky tri z jej ratolesti dostali od Shinsa a Nity čosi, o čom bolo úplne jasné, že kto to vyberal, no radosť bola obrovská, najmä zo strany dvojčiat a hanblivejší Yuuta len zamumlal slová vďaky pre dlhovlásku, ktorá ho obdarovala omaľovánkami s komixovými postavami a veľkou sadou fixiek na vyfarbovanie, pretože ho maminka od mala učila k slušnosti.

Ich spoločné sviatočné popoludnie prebiehalo v radostnej atmosfére a ani sa nenazdali, nadišiel podvečer. Hana si myslela, že už ju dnes nič prekvapiť nemôže a ako si tak popíjala nealkoholický punč a debatila s Nitou, stiahla ju jej mladšia priateľka bokom tak, aby ich nepočul zvyšok prítomných, nechávajúc svojho priateľa, ktorého spovedal Hawks a nedal mu vydýchnuť ani na chvíľku so zvyškom Kasasagi-Takami domácnosti. Ale Nita bola na Hitoshiho pyšná, ako tieto návštevy zvládal. Bola to už jeho druhá počas sviatkov, prvú stihol absolvovať u jej rodičov a stále si zachovával trpezlivosť, snažiac sa kvôli svojej partnerke premôcť a vyhovieť jej, keďže túžil po tom urobiť jej radosť.

A okrem toho, u Kasasagi-Takami manželov bolo viac než príjemne, aj Eri sa uvoľnila a s malou Kei si okamžite padli do oka, takže už hodnú chvíľu bielovlasé dievčatko zabávalo to menšie blonďavé.

„Hani, s Hitoshim máme malý darček aj pre vás dvoch s Hawksom,“ nahla sa Nita k blonďavej mladej žene, šepkajúc a zelenkavými očami kontrolujúc, či náhodou niektoré z Haniných detí nenačúva. Potom zo svojej mini kabelky, ktorú mala ešte stále prevesenú cez seba vytiahla dva lístky, nad ktorými staršia zo žien nechápavo podvihla obočie, až kým si neprečítala, čo na nich stálo.

„Lístky do divadla?“ Zamrkala blondínka a uprela na mladšiu priateľku spýtavý pohľad. „Ale, Nita, to predstavenie je o hodinu a pol...“ Dodala, akoby si snáď oslovená tento fakt pred tým neuvedomila, no tá iba mávla rukou a začala Hanu tisnúť smerom do jej spálne.

„Ja viem, preto si musíme pohnúť! Potrebuješ nejaký outfit a dúfam, že má Hawks aspoň jednu čistú a vyžehlenú košeľu! Preto sme si dnes priviedli Eri na pomoc. Postrážime vám deti a vy dvaja si zatiaľ vyjdete do mesta na divadelne predstavenie. Je to vraj nejaký pikantný príbeh pre dospelých, ktorý teraz frčí! Takže vás to pekne navnadí na romantickú atmosféru. A potom si môžete užiť aj zvyšok večera, budeme tu až dovtedy, kým sa nevrátite a vôbec sa nemusíte ponáhľať.“ Venovala jej Nita malé žmurknutie a akonáhle vošli obe do spálne, roztvorila dvere Haninho šatníka dokorán.

„Ale, no tak... Na čo si si robila starosti?“ Hana sa tvárila stále skepticky, no mladšia z dievčin razantne pokrútila hlavou, loviac v jej šatníku nejaké šaty, ktoré by boli vhodné a spĺňajúce dresscode návštevy divadla. To bolo niečo, čo si staršia z priateliek naposledy dopriala veľmi, veľmi dávno, ani si už vlastne nepamätala, že kedy. Možno to bolo ešte vtedy, keď bola školáčka a navštívila jedno z tých povinných predstavení v rodnej zemi, na ktoré u nich zvykli študenti chodievať v rámci vzdelávania sa.

„To nie sú žiadne starosti! Kedy ste si naposledy s Keigom vyšli niekam sami dvaja? Odkedy máte deti, tak je to stále len jeden kolotoč práce a starania sa o ne. Potrebujete si dopriať aj nejakú romantiku a čas vo dvojici! Sú predsa Vianoce.“ Nitine argumenty boli prakticky nepriestrelné. A Hana, akokoľvek moc s bála nechať deti samé aj u tak dôveryhodnej osoby akou bola jej mladšia kamarátka, musela uznať, že si naozaj spoločného času s Keigom neužili v poslednej dobe skoro vôbec.

Začala sa teda chystať a súkať do šiat, ktoré jej Nita vybrala, príliš zaskočená tou náhlivosťou a časom, ktorý ich tlačil na to, aby protestovala. Aspoň to nebolo nič príliš odvážne, keďže na divadlo sa hodili skôr decentnejšie kúsky oblečenia a to vedela aj mladá Jeanistova asistentka viac než dobre.

„A nechceli ste so Shinsom mať tiež večer sami dvaja pre seba?“ Spýtala sa po chvíľke s podozrievavým výrazom v tvári, keď si šaty zapínala, stojaca pred svojim vysokým zrkadlom v spálni. V rekordne krátkom čase stihla rýchlu sprchu a keďže si s make-upom nikdy príliš veľa starostí nerobila, vedela, že jej to nebude trvať dlho. Nita jej pomohla a na jej otázku zareagovala iba rozpačitým úškrnom.

„Neboj sa, my sme si to už stihli vynahradiť... ehem... celkom dostatočne.“ Blondínka si všimla na lícach dlhovlásky červeň, ktorá sa začínala rozlievať po celej je peknej tváričke, čo značilo o tom, že akokoľvek si to s jej čerstvým partnerom vynahrádzali, podrobnejšie opisy toho, ako to prebiehalo rozhodne mládeži prístupné neboli.

Ale bola za Nitu rada, to áno. Aspoň niekto si na sviatky užil aj v tejto sfére. Jej zostali po štedrej večeri posledné sily akurát tak na to, aby s Keigom uložili deti a vyčerpaní klesli do postele. A možno preto sa toľko nezdráhala, keď ju Nita zaskočila týmto darčekom na poslednú chvíľu. Za akýkoľvek čas strávený vo dvojici so svojim manželom by dala Hana čokoľvek a až teraz si uvedomila, ako moc sú také chvíle vzácne v manželskom živote po niekoľkých rokoch, keď do rodiny pribudnú ratolesti, ktoré vám zoberú všetok čas a energiu.

No tie im s láskou dávala ale možno naozaj nastal čas si aspoň na jeden vyčer vyjsť niekam aj bez nich. Dôverovala predsa svojej mladšej priateľke, vedela, že s deťmi to naozaj vie, takže Kei, Torio aj Yuuta budú určite v dobrých rukách. Ak by dokonca na ne Shinsou použil svoj quirk, aby ich nahnal do postele, ak už náhodou budú obaja mladí zúfalí, zrejme by mu to Hana ani príliš nezazlievala. A Nita akoby počula jej myšlienky, ozvala sa znova.

„A okrem toho, vieš predsa, že aký mám quirk. Myslím, že uspať tie tvoje vtáčence a Eri-chan k tomu bude celkom hračka. A kto vie, možno aj my si spravíme s Hitoshim romantickú chvíľku pre seba.“ Vyzývavo sa na ňu zaškerila a potom vybuchla smiechom nad tým, ako sa Hana zatvárila. „Neboj sa, Hani. Len žartujem! Ja som si už užila, dnes si na rade ty.“ Venovala jej chlácholivý úsmev, na čo Hana iba pokrčila ramenami.

Asi by jej nemohla nič zazlievať. Tiež boli s Keigom na tom podobne, keď boli čerstvo zamilovaní. A Tenko sa občas rovnako pár rázy vyznamenal. Už by pomaly bola bývala aj zabudla na to, aké to bolo kedysi. A dúfala že si to dnes večer so svojim manželom aspoň čiastočne znova pripomenie...

* * *

Nita neklamala, keď tvrdila, že predstavenie, na ktoré im so Shinsom podarovali lístky, bude skutočne pikantné. A to bolo možno slabé pomenovanie toho, čo sa dialo dolu na javisku. Obaja aj s Hawksom mali takticky celkom dosť dobre zvolené miesta na sedenie – v prítmí, nie úplne vpredu, no dostatočne blízko na to, aby im nič na javisku neuniklo. Išlo o akúsi romanticko-satirickú komédiu, ktorá porovnávala dnešné vzťahy s tými z čias minulých. A že sa teda herci vôbec nekrotili. Šťavnaté slová ale aj úkony, ktoré spôsobili červenanie na tvári nejedného diváka tomu boli dôkazom.

Nebolo to niečo, na čo by sa s Keigom vybrali sami od seba, no nebolo to ani tak moc zlé, ako sa obávala. Ak nič iné, aspoň sa bavili. A dobrá nálada s tak trochu dráždivou atmosférou pretrvávala aj po skončení predstavenia a dráždivé napätie medzi ňou a blonďavým okrídleným herom v okamihu, keď opúšťali sálu a mierili do šatní po svoje kabáty, by sa dalo takmer krájať.

Cítila ho aj vtedy, keď jej Keigo pomáhal vrchnú časť oblečenia navliecť, zavadiac pri tom perami jemne o jej šiju v momente, keď sa na nich nikto z ďalších návštevníkov divadla nedíval. Boli už predsa rodičia, obaja vysoko postavení a medializovaní pro herovia a ocitnúť sa na obálke nejakého časopisu s titulkou hlásajúcou o tom, ako si pro hero Hawks a pro hero Deilephilia na verejnosti vymieňali šteklivé prejavy lásky, netúžil ani jeden z nich.

„Čo s načatým večerom?“ Spýtala sa Hana po chvíľke ticha, ako sa tak obaja ruku v ruke prechádzali po večernej uličke Musutafu. Zastavili sa ešte v jednej kaviarni na horúci nápoj, no čas stále netlačil, keďže Nita sľúbila, že sa ozve v prípade, že by u nich doma nastali s deťmi nejaké komplikácie a oni s Hawksom by sa museli vrátiť, no zatiaľ sa nikto neozval.

„Neviem, Babybird, chce sa ti už ísť domov?“ Jemne sa k nej nahol, aby mohol zašepkať tú prezývku, ktorá ju nikdy nenechala chladnou ani po toľkých rokoch strávených s ním, tak, aby ju počula iba ona.

„Myslím, že Nita so Shinsom to zatiaľ zvládajú veľmi dobre,“ odvetila mu, túliac sa k nemu o čosi bližšie, „tak sa zrejme nemusíme až toľko ponáhľať.“

„Radšej si nebudem predstavovať, čo sa práve teraz u nás doma deje,“ zatváril sa Keigo naoko pohoršene, na čo Hana jeho humorný výraz opätovala, prikyvujúc. „Máš nejaký nápad, kam by si rada ešte zašla?“

Na malú chvíľku sa zamyslela. Neuniklo jej, aký pohľad jej popri vyslovení tej otázky venoval. Zimomriavky, ktoré pomaličky jedna po druhej skĺzli po jej chrbte vôbec neboli spôsobené aktuálnou teplotou na bode mrazu. Skôr by sa dalo povedať, že ich tá predošlá divadelná hra celkom slušne nabudila, priam až rozpálila a jej efekty pretrvávali aj potom, čo obaja vyšli do chladného večera, prečistiť si hlavu prechádzkou mestom. A stačilo jej jediné krátke nahliadnutie do tých jeho zlatých očí, ktoré práve teraz vzrušením priam blčali, tak moc, ako už hodnú chvíľu nevidela, aby pochopila, že boli obaja na úplne rovnakej vlnovej dĺžke.

„Jeden by som aj mala, ale budeš si myslieť, že som blázon...“

* * *

A tak obaja napokon skončili v jednom z tých love-hotelov, kde sa dala izba prenajať nie len na noc, ale i na niekoľko hodín. V Japonsku úplne bežná vec, no Hana ju doposiaľ nevyskúšala ani raz a to tu žila už niekoľko rokov a stihla okúsiť mnoho zo zvyklostí a kultúry tejto krajiny. Väčšinou to považovala za čosi tabuizované, čo zvykli robievať ženatí chlapi so svojimi milenkami.

Ale pravdou bolo, že tieto podniky navštevovali aj rovnaké páry ako bola ona s Keigom – túlajúce sa uličkami mesta, ktoré zachvátila náhla vlna vášne v takej miere, že by zrejme nestihli dobehnúť domov. Alebo ich tam čakal niekto, kto by im znemožnil uvoľniť sa a poddať sa túžbe, úplne anonymne a v súkromí tak, ako im to bolo umožnené práve teraz.

Pripadala si ako nejaká bláznivá tínedžerka, keď postávala nervózna pri pulte na recepcii, zakrývajúc si tvár vlasmi čo najviac, aby ju tu takto nikto nespoznal, s ružovými lícami a suchom v hrdle, zatiaľ čo Hawks rýchlo a čo najdiskrétnejším spôsobom vybavoval izbu. Našli jeden z tých, ktoré boli na úrovni a vcelku dosť anonymné, takže ani pro-hero jeho kalibru v ňom nebudil príliš veľa pozornosti, odľahlé a práve na sviatky v takúto večernú hodinu aj máličko rušné, toto zariadenie zívalo prázdnotou.

Okrem toho, že si pripadali tak trochu rozpačito a tak trochu trápne, zhodli sa obaja aj na tom, že to bolo zároveň i moc vzrušujúce. Aj takéto zážitky treba zbierať, kým príde staroba a na podobné výstrelky im už nezostanú sily. A nerobili predsa nič zlé, len si konečne dopriali jeden večer sami dvaja pre seba, s vedomím, že je o ich ratolesti dobre postarané.

Akonáhle sa za nimi zabuchli dvere od izby, prvou vecou, ktorá im udrela do očí, bol bláznivo dekorovaný interiér. Ale v tejto krajine už podobné veci ani človeka prekvapiť nemohli. A tak sa po úvodnej salve smiechu znova natisli jeden na druhého a Hana mu omotala ruky okolo krku krátko po tom, čo jej kabát skončil na zemi.

A k tomuto kúsku oblečenia sa za rekordne krátku chvíľku pridal aj zvyšok ich šiat. Noc, ktorú tú strávili /a nocou by sa ani poriadne nazvať nedala, pretože si izbu prenajali iba na hodinu/, bola divoká, bláznivá, plná smiechu a uvoľnenia potláčaných túžob, kedy jeden druhého odkladali na druhú koľaj, pretože na prvom mieste boli vždy deti a užili si ju obaja do sýtosti tak, ako na začiatku večera nečakal ani jeden z nich.

Znova raz si pripomenuli ako to bolo na začiatku ich vzťahu, keď sa jeden od druhého nevedeli odtrhnúť a bolo to až príjemne nostalgické. Toto bolo to, čo im posledné týždne tak zúfalo chýbalo. A ani jeden nepredpokladal, že sa im podarí zažiť takýto spoločne trávený večer o samote vo dvojici práve cez vianočné sviatky. Hana mala pred očami iba nekonečný kolotoč vyvárania, vypekania, upratovania, návštev a starania sa o deti, no takýto vianočný darček, ktorý si so svojim manželom na poslednú chvíľu vychutnali do bodky, bol už iba príjemnou čerešničkou na záver vianočného obdobia, ktoré mala mladá blonďavá žena dodnes v láske i napriek tomu, že sa nie vždy nieslo v tom najveselšom duchu.