.





.

| | | | |

pondelok 5. júla 2021

WHERE IS MY MIND [ Pro hero!Hitoshi Shinsou x sidekick!OC ; aged-up ] VOL 1

S oneskorením, no predsa, pridávam narodeninový špeciál pre jednu z mojich najobľúbenejších anime postáv, keďže si to zaslúži snáď zo všetkých 2D mužov môjho srdca najviac. Síce, je to uverejnené až pár dní po jeho oficiálnych narodeninách, ale trocha sa mi to natiahlo a nestíhala som to včas dokončiť. Nechcela som zverejniť niečo nedokončené a na poslednú chvíľu odfláknuté, či utnuté, tak som si radšej dala na čas. Shinsou si zaslúži, aby som konečne vydala niečo, kde bude mať naozaj /NAOZAJ/ priestor a nebude sa tam motať ďalších 3214587 postáv, pri ktorých si ho čitateľ poriadne ani nevšimne, ako to bolo doteraz. u_u Neviem, či toto vôbec niekoho naozaj zaujíma, ale dala som do toho zo seba strašne veľa. A ak sa niekto predsa len rozhodne čítať, upozorňujem, aby si vyhradil dostatok času, pretože ide o najdlhšiu vec, akú som kedy napísala (bez pokračovania) a to myslím úplne vážne. Oproti Bakugovmu narodeninovému špeciálu je toto 2x tak dlhé, čo je úplne šialené. Ale keď som to začala písať, nejako som sa nechala uniesť a tie odstavce išli samé. Snáď Shinsa nikomu týmto dielom neznechutím/ či inak nesklamem čitateľské očakávania. V tejto fanfikcii je to tak trochu iná verzia tejto postavy, ako ju poznáme, i keď nemal v anime/mange toľko priestoru, ako ostatné z postáv, na ktorých všetci frčia, takže pri ňom si môžeme toho vymýšľať veľa a keď sa bavíme o jeho aged-up dospelej verzii, tak o to viac. A tento raz som sa snažila zamerať práve na túto dospelú verziu, do ktorej som sa počas písania opäť úplne šialene zamilovala. A zistila som, že mám s ním celkom dosť spoločného, čo sa týka povahy/zmýšľania/atď., asi fakt bude nejaká moja anime soul-mate, nie nadarmo je už dlhší čas môj comfort-character ♥




Úvod a "setting" prvej časti tejto fanfikcie je veľmi výrazne inšpirovaný jednou úžasnou role-play, ktorú som mala rozbehnutú pár týždňov dozadu. A veľmi som túžila to nejako spísať do poviedky, pretože to bol dlhý čas môj zdroj serotoninu. Dej sa odohráva v AU, kde sú študenti U. A. akadémie už dospelí ľudia a Shinsou, prirodzene, tiež a v tomto univerze pracuje ako underground pro hero. Takto nejako si ho predstavujem, že by mohol raz vyzerať/pôsobiť, keď vyrastie a vyštuduje U. A. a, neviem, osobne sa mi to k nemu hodí. 

Objaví sa tu aj moja OC Nita, ktorá je tiež rovnako aged-up a právoplatná pro (v jej prípade ale iba sidekick). Tiež som sa tu pohrala s myšlienkou, ako by Nita mohla dopadnúť o pár rokov po ukončení štúdia. Som veľmi zvedavá, že ak si to niekto prečíta, čo na to povie. Ja osobne som sa do tejto ich verzie (oboch z nich) totálne zamilovala a moje ShinNita feels sa prebrali zo záhrobia a sú silnejšie, ako kedykoľvek pred tým. V tomto univerze sa tiež nikdy nedali dokopy a Nita síce do neho bola na strednej po uši zamilovaná (ako to poznáme z mojich predchádzajúcich diel o nej), ale nikdy sa neodvážila s tým niečo urobiť a tak navždy zostali len dvaja spolužiaci, ktorí sa nezblížili ani ako kamaráti. No a uvidíme,  že čo sa stane, keď sa po pár rokoch opäť stretnú...

Vlastne, tu som mala konečne priestor sa im - ako páru/shipu/či akokoľvek inak si to chcete nazvať, povenovať a priznám sa, že nič sa mi nepísalo tak samo a lepšie už veľmi dlhú dobu. Minimálne do určitého okamihu, než som dostala writers block, ktorý mali za následok určité nepríjemné stavy, o ktorých tu ale písať nebudem. No chcela som tým povedať len to, že o tomto - o nich dvoch som strašne dlho túžila písať a celý čas som si to odopierala, lebo som vždy riešila niečo iné a niekoho iného. Tie veci, ktoré som o nich popísala v silvestrovských špeciáloch nerátam ako niečo relevantné, boli to len také útržky, kde som sa im dovolila nachvíľku venovať popri iných pároch a i tak absolútne nevynikli, čo mi bolo ľúto. Preto som sa snažila na Shinsove narodeniny konečne siahnuť po niečom, čo dlho driemalo len niekde odložené v mojej mysli s tým, že sa k tomu dostanem vtedy, keď si splním iné pisateľské povinnosti. 

Tento dlhokánsky predslov vás už musí vyčerpávať, no samotná poviedka, ktorá príde je ešte 100x dlhšia, takže si ju musím na začiatok aj poriadne predstaviť, okomentovať a obhájiť jednotlivé jej súčasti. Čo sa týka ďalších postáv, tak sa tu pár z BNHA univerza objaví tiež, snažila som sa zakomponovať také, aby to k deju sedelo. A mala som počas písania s nimi kopec zábavy. Najmä jednu určitú som si nemohla odpustiť nezapojiť. A týmto sa mu ospravedlňujem, že som ho v tejto FF len využila na isté nekalé účely. Ale je to poviedka o Shinsovi a pre Shinsa, pri príležitosti Shinsových narodenín, nikoho iného. Takže to ma ospravedlňuje.

Bola by som veľmi rada, ak by ste mi dali vedieť svoje názory - pokojne aj počas čítania. Je to strašne moc moc moc dlhé a naozaj ma najviac na svete zaujíma, čo na jednotlivé veci/scény poviete. Dúfam však, že to nebude pre nikoho sklamanie. A keby aj, som s tým zmierená, lebo toto tu, čo som zo seba dostala von, bol konečne fanservis pre Farah. Za mňa môžem povedať, že sama sa k niektorým pasážam budem neustále a dookola vracať s obrovskou chuťou, lebo som si ich napísala tak, že som ešte teraz celá puff. Akokoľvek klišé a presladené a ooc a neviem češte čo sú, nikdy by som ich už nemenila.

Opäť, nie len, že odporúčam, ale aj poprosím všetkých počas čítania dopredu nepredbiehať a nescrollovať, aby si nepokazili prekvapenie a wow-efekt, o ktorý som sa snažila, no či sa mi podaril, to uzná len sám čitateľ. Je to naozaj, naozaj dlhé, ale snáď, keď sa už do toho niekto pustí, tak to bude stáť za ten úlomok času, ktorý tomu obetuje. Snažila som sa toto tu napísať čo najlepšie, ako sa mi dalo a aj aby mal z toho čitateľ čo najlepší zážitok i po vizuálnej stránke. Snáď som sa nášmu oslávencovi aspoň troška zavďačila 💜

Na čo som okrem toho, že sa mi toto dlhočizné dielo vôbec podarilo dopísať, hrdá, je soundtrack k tejto fanfikcii. Playlist, ktorý som pre ňu vytvorila, je podľa môjho skromného názoru úplne dokonalý a každému odporúčam si ho počas čítania pustiť, pretože tie jednotlivé pesničky sú nadpozemské a perfektne sa k jednotlivým pasážam hodia. 

Všetko najlepšie, Hitoshi, môj obľúbený fialovo-vlasý, večne ospalý a všetky mačky sveta milujúci mládenec. Bol si zrejme prvou postavou, ku ktorej som z BNHA naozaj pociťovala akúsi skutočnú vnútornú 'connection' a nebolo to čisto len povrchné. Dúfam, že sa mi podarilo aspoň v malej miere napísať ti dôstojný narodeninový darček 💜🖤💜




Počet slov: 52 911
Prístupnosť: bez udania
Žáner: romantika, slice of life, napätie, fluff (veľmi veľa sladučkého fluffu!)
Miesto deja: Japonsko
Čas deja: budúcnosť - cca 3 - 4 roky po ukončení štúdia na U. A.
V hlavných úlohách:
Hitoshi Shinsou
Nita Hiraoka (OC)

Poznámka autora: ako som už spomínala, Shinsou v tejto poviedke pracuje ako underground pro hero a pôsobí pod prezývkou "Mind-Jack" (ktorú som videla na internete veľmi často v súvislosti s jeho postavou a špekuláciami o tom, aké hero-meno bude používať). Tiež sa držím head-canonu, že si Aizawa adoptoval Eri a Shinsou má s oboma veľmi blízky, takmer až rodinný vzťah. 


p l a y l i s t :


















* * *

Perhaps. The problem is. You overthink too much. And you don't allow yourself to feel what your heart wants to feel.

                                                                                      - R. M. Drake (via Twitter)


* * *

Kto by to bol povedal, že krátkodobá spolupráca s Hawksovou agentúrou so sebou prinesie viac, než len spleť povinností počas zvyčajnej pracovnej doby? Rozhodne nerátal so záväzkami, akými bola účasť na slávnostnom vyhlasovaní top pro hrdinov Japonska, no nakoľko bol okrídlený hero viac než neodbytný a nástojčivo trval na jeho účasti, nezostávalo mladému mužovi, ktorý práve sedel v jednom zo zadnejších radov hľadiska, dúfajúc, že si ho nikto nevšimne a otrávene sa pohrával s hodinkami na zápästí, nič iné, len sa napokon podvoliť nátlaku svojho staršieho kolegu.

Bolo to snáď prvý raz, čo sa Hitoshi Shinsou takéhoto eventu zúčastnil osobne. Ako súčasť underground scény bol tento mladý hero kompletne mimo akéhokoľvek diania v showbiznise. I napriek tomu, že na rozdiel od svojich bývalých spolužiakov z hero kurzu pracoval viac mimo spotlightu a široká verejnosť prakticky o ňom takmer nič nevedela, podarilo sa mu nejakou náhodou obsadiť celkom prekvapivú dvadsiatu-tretiu priečku v rebríčku herov Japonska. Tento event by však mohol pokojne sledovať z pohodlia svojho domova, či kancelárie, ďaleko od davov a hľadáčikov fotoaparátov novinárov. Stačil by mu jednoduchý e-mail, ktorý by ho informoval o jeho umiestnení.

Ale Hawks mal iný názor a iné plány a tak svojho aktuálneho spolupracovníka zlanáril na to, aby sa tento rok zúčastnil osobne a nesledoval celú túto udalosť len niekde mimo verejnosť. Pokiaľ šlo o tohto blonďavého muža, nepresvedčivé argumenty, ktoré na Hitoshiho použil a reči o tom, ako moc je dôležité sa takýchto udalostí zúčastňovať, nehľadiac na to, do akej odnože herov patríte, dokázal podať takým spôsobom, že jeho mladšiemu kolegovi nezostávalo nič iné, len napokon pristúpiť na to, že s ním pôjde, len aby mu už dal pokoj.

A tak tu teraz sedel sám v celom rade sedadiel, otrávene pretáčajúc očami s vedomím, že ho čakajú ďalšie minimálne tri hodiny strávené medzi toľkými ľuďmi a šumom, ktorých rozhodne fanúšikom nebol. Samozrejme, starší okrídlený pro bol nevedno kde, pretože tesne po príchode opustil skupinku, s ktorou prišli s tým, že sa musí ísť venovať nejakým dôležitým ľuďom, ktorí sa dožadovali jeho pozornosti.

Shinsovi to nevadilo, netúžil stráviť dnešný večer v kruhu, ktorého dominantou bol taký výstredný a mnohými „obletovaný“ človek, ktorý na seba priťahoval nemálo pozornosti, ako bol jeho starší spolupracovník. Vlastne, najradšej by bol, ak by sa mohol zdvihnúť zo sedadla, odkráčať von, nasadnúť do najbližšieho taxíka a vrátiť sa domov k svojej mačke. No keď už sa prinútil navliecť sa do tohto nepohodlného obleku a prísť na vyhlasovanie rebríčka herov spolu s Hawksom, zdrhnúť pred oficiálnym začiatkom udalosti mu prišlo kontraproduktívne. Takže naďalej zostal sedieť na svojom mieste, nedočkavo poklepávajúc nohou o podlahu a z rozjímania ho vytrhla až prítomnosť druhej osoby, ktorú ucítil tesne za chrbtom.

„No teda! Teba by som tu naozaj nečakal!“ Denki Kaminari preskočil celý rad sedadiel a dopadol na to, ktoré bolo tesne vedľa Shinsovho, akonáhle sa v jeho zornom poli objavili tmavofialové vlasy. Miesto otráveného povzdychu sa však Hitoshiho pery skrivili v náznaku úsmevu. Denkiho prítomnosť? To tolerovať nielen že vedel, ale aj mohol.

„Myslel som, že na tieto akcie zo zásady nechodíš. Nie, že by som ťa nevidel rád, ale povedz mi, čo ty tu robíš?“ Ozval sa blonďavý mladý muž znova, keď prehodil jednu nohu cez druhú a usalašil sa v sedadle tak, aby sa mu sedelo čo najpohodlnejšie, zlaté oči plné humoru a vrelosti sa upriamili na toho sediaceho vedľa.

„Trpím,“ odvetil mu Hitoshi sucho, no jeho predošlý otrávený výraz sa mu z tváre začal pomaličky vytrácať, keď s ním Denki nadviazal konverzáciu. Nie nadarmo bol jeden zo Shinsových najlepších priateľov, akýmsi zázrakom sa mu podarilo takmer vždy jeho náladu obrátiť na lepší smer, no uvedomil si, že mu vopred ani nedal vedieť, že sa na tomto evente pravdepodobne stretnú, pretože sa chystá zúčastniť tiež. „Spolupráca s Hawksom so sebou očividne nesie povinnosti, ktorým sa nevyhnem ani ja.“ Pokrčil ramenami a tiež si vo svojom sedadle urobil pohodlie.

„Ale som moc rád, že ťa tu vidím! A je nás tu tak veľa z bývalej triedy! Tento rok to vážne bude super, počul som, že Midoriya sa umiestnil veľmi vysoko.“ Denki začal nadšene vymenúvať koho všetkého už za dnešný večer stihol stretnúť a čo sa dozvedel nové, čo opäť vyčarovalo náznak úškrnu na tvári vyššieho muža.

„Asi je práve teraz od nervov tesne pred zrútením,“ poznamenal Shinsou nahlas, premýšľajúc, že ich bývalému zeleno-vlasému spolužiakovi vôbec nezávidí. Verejné prejavy neboli ani jeho parketa a rozhodne netúžil stáť na tom pódiu, smerom ku ktorému boli všetky sedačky v hľadisku otočené a rozprávať do mikrofónu nejaké ošúchané frázy pre širokú verejnosť, ktorá nadšene hltala slová všetkých desiatich osôb v rebríčku na obrazovke z pohodlí svojich domovov.

„Myslím, že sa poteší, keď uvidí ďalšiu priateľskú tvár,“ usmial sa Kaminari, očami pátrajúc po dave ľudí, či spomínaného mladého hera náhodou nezazrie. „Každá podpora od nás je dobrá.“

Hitoshi prikývol. Áno, Midoriya si rozhodne zaslúžil podporu a hlavne aj to umiestnenie, ktoré sa mu podarilo obsadiť. Bol jedným z ďalších ľudí z U. A. akadémie, ktorých považoval za svojich blízkych priateľov. Hoci sa spočiatku tomu bránil, fialovovlasý muž sa nevyhol tomu, aby sa mu isté osoby z jeho bývalej triedy napokon dostali pod kožu, no v konečnom dôsledku mohol tomu, ktorý si teraz hovoril Deku, len a len ďakovať. Ak by sa vtedy pred rokmi počas toho osudného športového festivalu proti sebe nepostavili a Midoriya by mu nepriamo neprehovoril do duše, možno by všetko bolo teraz úplne iné a vývoj udalostí by v Shinsovom prípade nabral o čosi viac temnejší ráz.

Týmito myšlienkami sa však práve teraz nechcel zaoberať príliš do hĺbky a bol od toho ukrátený, keď Denki ramenom drgol do toho jeho a venoval mu jeden zo svojich povestných žiarivých úsmevov. Pohľad jeho očí naznačoval, že sa mu chystal povedať niečo, čo ho možno nie až tak poteší, no i napriek tomu ho počúval, nevenujúc pozornosť ľuďom naokolo, čo sa v jeho prípade nestávalo príliš často.

„No, Midoriyu tu síce nevidím, zrejme sa niekde v zákulisí chystá popri ostatných v top desiatke, no verím, že minimálne na after-party s ním budeme mať možnosť nachvíľu pokecať.“

„Afterparty?“ Shinsov otrávený výraz bol v sekunde späť a jeho ramená klesli o čosi nižšie, fialové obočie sa zvraštilo v nespokojnom geste.

„Áno, po oficiálnom vyhlasovaní bude after-party, ktorá je pre prvých päťdesiat herov v rebríčku, takže našťastie sa to týka aj mňa.“ Zaškeril sa Kaminari, ktorý si niečo také, ako poriadny žúr nechcel nechať ujsť a ďakoval všetkým tam hore, že sa mu podarilo vtesnať sa do top päťdesiatky, inak by sa k pozvánke zrejme nedostal. „Hawks ti o nej nepovedal?“

„Samozrejme, že nie...“ Zatínajúc zuby si Shinsou nervózne pomasíroval spánky, pokúšajúc sa v hlave vymyslieť plán, ako sa spomínanej after-party vyhnúť a v prvom rade okrídlenému herovi, ktorý určite o jeho absencii na večierku nebude chcieť ani počuť. „Výborne.“ Neodpustil si ďalšie ironické zašomranie, na ktoré Denki zareagoval iba pohľadom naznačujúcim sympatie, že s ním súcití i keď jeho nevôľu absolútne nechápe.

* * *

Ako podvečer plynul a do začiatku oficiálnej udalosti už nezostávalo veľa času, hlavná sála sa pomaličky zapĺňala stále prichádzajúcimi herami, ich spoločníkmi, či ľuďmi od médií. Jedným z tých, ktorí prišli, bol aj vysoký veterán hero známy pod pseudonymom Best Jeanist. Každý rok sa s týmto pro rátalo, keďže patril k snáď najznámejším a najlepším už dlhé roky, takže nebolo ničím nezvyčajným, že sa tu dnes v noci objavil. A keďže si Jeanist potrpel na image a verejnej mienke, tento event bol každoročne pre neho mimoriadne dôležitý. Vlastne, nie len pre neho, ale aj pre všetkých ľudí z jeho agentúry a spomedzi nich aj pre istú mladú ženu, ktorá prišla po jeho boku.

Nita už vyhlasovanie top herov v krajine na vlastnej koži zažila neraz, takže tušila, čo čakať. Odkedy sa tesne po maturite dostala k Jeanistovi do agentúry a za krátky čas sa vypracovala na jeho asistentku a sidekicka, jej účasť bola tak-povediac nevyhnutá, no nemohla sa sťažovať. Práve naopak – Nita mala tento event veľmi rada, ako čokoľvek, kde sa to hemžilo prominentnými osobnosťami. Príležitosť dostať sa opäť o čosi viac na výslnie, si nemohla nechať ujsť a so svojim mentorom a nadriadeným v jednom po boku nič iné ani očakávať nemohla.

Akonáhle ich Jeanistov šofér vysadil pred budovou, kde sa akcia konala a dlhovlasá mladá žena vystúpila z limuzíny (lebo Jeanist musel prísť vo veľkom štýle), popravila si dlhé šaty tak, aby rozparok, ktorý siahal až vysoko nad polovicu jedného z jej stehien, neodhaľoval viac, než by etiketa dovoľovala. Príjemná saténová látka lilavej farby len tak pohladila jej nahú pokožku pod ňou a odhaľovala okrem jednej z dlhých štíhlych nôh aj ramená a časť dekoltu, no tak rafinovane, že sa dievčina nemusela báť toho, že by sa mohla nasledujúci deň objaviť v stĺpčeku niektorých plátkov, ktoré boli zamerané na módne prehrešky celebrít a známych osobností. Ak už sa o nej bude písať, tak určite v úplne inom kontexte, než v tom, že bola na takúto celoštátnu udalosť nevhodne oblečená.

Pozornosti verejnosti a najmä médiám neuniklo, že v Jeanistovej agentúre pracuje veľmi atraktívna mladá žena, ktorá sa postupom času dostala až k pozícii jeho osobnej asistentky a verného sidekicka. Hoci dnes večer zvolila veľmi trendové topánky s tenkými, no pomerne dosť vysokými ihličkami miesto podpätkov, vedľa svojho spoločníka, ktorý výškou medzi ostatnými vynikal, vyzerala stále drobná. Ktokoľvek ich spolu takto videl kráčať po mramorovom chodníku smerom do budovy, ľahko by mohol predpokladať, že tvorili pár. Nebola by to však najvhodnejšia domnienka, nakoľko bol Jeanist minimálne raz tak starý ako jeho zamestnankyňa a ešte k tomu bol jej nadriadený.

Médiám to však nezabránilo v tom, aby začali písať konšpirácie a šťavnaté články plné klebiet a neoverených dohadov o tom, ako si mladá žena s vokálnym quirkom pracujúca v Genius Office vydláždila k svojej aktuálnej pozícii cestu cez posteľ svojho šéfa. Mnoho bulvárnych týždenníkov, či mesačníkov sa rado zaoberalo súkromným životom známych herov a Jeanist nebol výnimka. Dohadov o tom, že jeho mladá zverenkyňa je zároveň aj jeho milenkou a svoj intímny vzťah sa snažia pred verejnosťou vzhľadom na veľký vekový rozdiel a ich postavenie u neho v agentúre tutlať, bolo viac než dosť.

Samozrejme, všetko to boli iba klebety. Vzťah medzi nimi dvoma bol čisto profesionálny a pre Nitu bol vysoký muž v strednom veku iba akýsi vzor a mentor, z ktorého sa postupom času vykľul aj veľmi cenný priateľ, vždy držiac nad svojou zverenkyňou ochrannú ruku, učiac ju o všetkom, čo by mal správny pro vedieť a pomáhajúc v jej osobnom i kariérnom rozvoji. A ona mu bola za  všetko nesmierne moc vďačná, najmä za to, aké príležitosti sa jej naskytli vďaka práci pre neho a hoci bola iba jeho sidekick a nebola ani oficiálne zaradená do hero rebríčka, lepšiu pozíciu by si pre seba predstaviť nevedela.

Jej zmysel pre módu, štýl a všetko, čo bolo trendové a esteticky lahodiace, mala so svojim mentorom spoločný a kto iný mohol byť vhodnejším kandidátom na post Jeanistovej asistentky, než ona? Aj reputácia mladej ženy bola rovnako chvályhodná (ak nerátame tie nepríjemné klebety, ktoré o nej média začali pomaličky šíriť) a reprezentácia nielen jej samej, ale aj celej agentúry svojho zamestnávateľa, jej šla viac, než dobre. Preto aj dnes musela dbať na to, aby vyzerala čo najlepšie, pretože sa to od nej očakávalo, dokonca na jej poste priam vyžadovalo.

A, samozrejme, Jenistu nesklamala, keďže sa na dnešnej udalosti objavila po jeho boku vyzerajúc priam skvostne, perfektne nastajlovaná od hlavy až k pätám. Okrem starostlivého výberu čo najkrajších šiat venovala značnú pozornosť aj zvyšku svojho zovňajšku. Dlhé dvojito sfarbené vlasy jej splývali vo vlnách pozdĺž odhalených ramien a make-up, tvorbou ktorého strávila v kúpeľni nemálo času, dokonale zvýraznil každú črtu jej tváre.

I to jej dodalo sebavedomie a vedľa svojho mentora kráčala so vztýčenou hlavou, snažiac sa pôsobiť čo najsuverénnejšie. Maličká dávka nervozity si pomaly razila cestu jej nervami, no Nita bola profesionálka, na akcie tohto druhu bola zvyknutá a cestou do budovy nezaváhala ani v jedinom kroku. Predsa len, miesto úzkosti sa jej zmocňovalo očakávanie, keďže tušila, že dnešný večer, obklopená davmi pro herov a iných prominentov, zažije s určitosťou čosi zaujímavé.

Akonáhle vkročili aj s Jeanistom do budovy a uvádzač pri vstupe ich zastavil, aby si overil ich totožnosť, vytiahla z malej kokteilovej kabelky, ktorú mala zavesenú na zápästí, brožúrku obsahujúcu program dnešného večera a ďalšie informácie určené pre oči všetkých hostí, ktorých tu bolo dnes večer neúrekom. Zhustnutú atmosféru malo na svedomí práve veľa ľudí tlačiacich sa v jednej miestnosti, pomaličky trúsiacich sa do hlavnej sály. Oproti príjemnému podvečernému vzduchu vonku, bolo vo vnútri pomerne dosť teplo a tak Nita využila kúsok papiera vo svojej ruke ako provizórny vejár, aby sa jej snáď nezačal roztekať make-up.

Vo vnútri medzi lesklými stránkami brožúrky bol zastrčený ešte jeden hárok papiera – pozvánka na VIP after-párty. Nita nebola medzi pro hrdinami zaradenými do oficiálnej top päťdesiatky, pre ktorých bol tento večierok určený, ako sidekick by za iných okolností nemala najmenšiu šancu dostať sa k VIP pozvánke, no predsa sa jej to podarilo. Mohla za to ďakovať svojmu šéfovi, pretože Jeanist sa neplánoval večierka zúčastniť. S tvrdením, že už je na takéto akcie pristarý a že zabávať by sa mali mladí, prenechal svoju vlastnú pozvánku práve dlhovlasej žene, ktorá pôsobila ako jeho asistentka, čo ona s nadšením prijala. Keď jej dokonca navrhol, aby si nasledujúci deň vzala voľno v práci, potešila sa ešte viac. S vedomím, že ju nebude čakať skoré ranné vstávanie sa určite na večierku zabaví viac, než dobre.

Dúfala, že sa jej podarí v tom dave ľudí nájsť dlhoročné priateľky, ktoré poznala zo strednej školy. Už to bolo dávno, čo sa naposledy spolu s Ashido Minou a Hagakure Tooru stretli a vyhodili si z kopýtka. Posledných pár mesiacov bola tak moc zahltená prácou, starostlivosťou o svoj image a zovňajšok a všetkým možným okrem zábavy, že si len sotva našla čas sa s nimi stretnúť a ak nerátala pár rýchlych popoludňajších káv, či posedení na terase podniku pri jedinom drinku, s oboma priateľkami sa skoro vôbec nestretla. Preto dnešok brala ako príležitosť aspoň na chvíľu vypnúť a čiastočne si pripomenúť staré časy, keď boli všetky tri ešte študentky, či čerstvé absolventky bez kopy povinností.

Dokonca aj myšlienka, že stretne niektorých chlapcov z jej bývalej triedy, sa jej viac, než pozdávala, za tie tri roky, čo študovala na U. A. akadémii, sa spriatelila s viacerými z nich a tiež nemala v poslednej dobe moc príležitostí ich vídať. Ako na zavolanie sa jeden z jej bývalých spolužiakov vydal presne ich smerom, akonáhle vošli z chodby do obrovskej hlavnej sály, no v momente, keď Nita zaregistrovala jeho blonďavé neposedné vlasy a v celku mohutnú mužskú postavu, stisla pery v nie príliš potešenej grimase. Práve tento tu, ako ho v duchu nemilo nazvala, nepatril medzi tých, ktorých túžila dnes večer stretnúť.

Mohla však rátať s tým, že sa mu dnes nevyhne, už len kvôli tomu, že s kým na podujatie prišla. Katsuki Bakugou, ako jeden z ďalších Jeanistových bývalých učňov a praktikantov, s ním udržiaval priateľský vzťah aj po ich maturite a preto sa dalo očakávať, že akonáhle sa tu Nita so svojim šéfom objaví, bude len otázkou času, kedy na neho narazia. A tak sa aj stalo. Mladý pro s výbušným quirkom, ktorý na verejnosti pôsobil pod pseudonymom Dynamight, si to mieril k miestu, kde sa práve dievčina s blond veteránom nachádzali.

Svetlozelené oči sa upreli jeho smerom iba na pár sekúnd, pretože sa mladá žena s blonďavo-ružovými vlasmi zo všetkých síl snažila tváriť nad vecou, neutrálne a príliš okato na neho nehľadieť, ale bolo to pomerne dosť náročné. Ani po toľkých rokoch zatrpknutosti voči jeho osobe a tomu, ako moc sa snažila po istých udalostiach z ešte študentských čias všetko, čo sa týkalo Bakugovej osoby vo svojom vnútri usporiadať, si nemohla pomôcť, pohľad na neho ju nenechával stopercentne chladnou.

Nepomohol tomu ani fakt, že Bakugou z pubertálneho teenagera vyrástol na až nespravodlivo pohľadného mladého muža a viac než kompetentného hera, ktorý rovnako ako Midoriya, dnes večer s určitosťou skončí na pódiu medzi top desiatimi pro v krajine, dokonca na poprednom mieste. A ten perfektne padnúci tmavo-červený oblek, ktorý mal mladý muž s rovnako sfarbenými očami na sebe, jej to neuľahčoval ani náhodou. Akonáhle nimi na okamih zablúdil Nitiným smerom a prezrel si ju od hlavy až k pätám, zmocnila sa jej drobná triaška, no snažila sa nedať najavo, ako na ňu jeho intenzívny pohľad zaúčinkoval. Nevenovala mu ten svoj po druhý raz ani za nič na svete, radšej poodstúpila od svojho nadriadeného o kúsok ďalej a predstierala, že pátra v dave po niekom alebo niečom konkrétnom, len aby sa s Bakugom nemusela baviť.

Jej pery, ešte stále stisnuté, sa mierne zachveli, pretože každou bunkou tela cítila, ako vníma jej prítomnosť a uprene ju pozoruje, no miesto toho, aby sa jej prihovoril, zvítal sa s Jeanistom. Nemohla si pomôcť, stále sa cítila v prítomnosti tohto mladého muža, do ktorého sa pred rokmi prvý raz nešťastne zaľúbila, nekomfortne. Žalúdok, v ktorom jej čosi až tak zovrelo vnútornosti, dievčine pripomenul, že prečo jej Bakugova prítomnosť tak vadila. Už ubehlo veľmi veľa času odvtedy, čo ju ako študent tak škaredo odmietol, no ako každá ohrdnutá žena to doteraz tak úplne nestrávila, akokoľvek moc nad vecou sa snažila pôsobiť. V tomto bola Nita veľmi ješitná a jej ublíženie sa nevytratilo do dnešného dňa, rovnako ako nezmizla ani tá mierne napätá a trápna atmosféra medzi ňou a Katsukim Bakugom.

Ale musela pôsobiť profesionálne, nemohla vystupovať ako urazená a zatrpknutá na verejnosti a už tobôž nie v prítomnosti svojho šéfa, ktorý si na slušné vystupovanie potrpel a preto, keď ju jeho hlas oslovil, so zaťatými zubami, no predstieraným zdvorilým úsmevom sa otočila k obom mužom, konečne venujúc pozornosť nielen tomu staršiemu, ale aj mladšiemu.

„Melody, poď sa pozdraviť s Dynamightom, vy dvaja ste predsa zvykli u mňa istý čas praxovať spolu,“ oslovil ju Jeanist, spomínajúc na tie časy, kedy Nita spolu s jej blond spolužiakom prvý raz prekročili prah jeho agentúry a spomínaná mladá žena prikývla, váhavým krokom podišla k obom o čosi bližšie. Akákoľvek moc veľká bola jej nevôľa, premohla sa a pevne odhodlaná správať sa ako dáma na úrovni, zvítala sa s mladým pro, ktorý patril medzi najkontroverznejších v celom Japonsku.

„Zdravím ťa, Bakugou-san,“ venovala mu jemný úklon a dávajúc pozor na to, aby jej hlas pôsobil čo najviac suverénne a bez zbytočných emócií, doplnila ďalšiu zdvorilostnú frázu, ktorá neprekvapila iba jeho, no ju samotnú tiež. „Je fajn ťa znova vidieť po dlhšom čase.“ Toto nebola tak úplne lož, pretože jednu vec musela uznať – pohľad na neho a zvlášť v tom drahom štýlovom obleku, nepríjemný nebol – minimálne nie pre jej oči. To, čo sa dialo v jej vnútri, bola už iná vec...

Oslovený jej venoval iba ďalší spýtavý výraz tváre, spojený s ráznym prikývnutím, že zaregistroval, čo sa mu pokúšala povedať a potom sa vrátil späť ku konverzácii s Jeanistom, na čo si Nita vydýchla. Obávala sa, že sa bude musieť do ich malej debaty zapojiť tiež a nebola si istá, či mala aktuálne dostatočnú nervovú kapacitu na niečo také. Našťastie ju pred potenciálnou hrozbou zachránila záplava cyklámenových vlasov, ktoré sa objavili v jej zornom poli.

„Ospravedlníte ma, zazrela som kamarátku, musím sa s ňou ísť pozdraviť,“ prehovorila smerom k mužom a keď jej Jeanist venoval prikývnutie na znak toho, že aby bez váhania šla, vydala sa svižným krokom k miestu, kde zazrela medzi ostatnými hosťami Minu.

„Nita!“ Otvorená náruč mladej pro s ružovou pokožkou Nitu povzbudila a o pár sekúnd sa obe kamarátky už zvítavali vo vrúcnom objatí. „Bože, tak dlho som ťa už nevidela! Musíme toho toľko dohnať,“ Mina ju neprestávala stískať a keď zovretie konečne povolila a obe sa od seba o čosi málo odtiahli, čierne oči mladej ženy si tú dlhovlasú premerali.

„Ani mi nehovor, ale dneska máme príležitosť,“ venovala jej Nita povzbudivé žmurknutie, čo jej kamarátka nadšene ocenila.

„A ako sa vlastne máš? Čo máš nové?“

„Dobre, celkom sa mi darí, všetko po starom... Ako vždy, prišla som so svojim šéfom,“ zasmiala sa dlhovláska a napravila si výstrih na šatách, ktorý pri tom vrúcnom objatí skĺzol trošičku nižšie. Mina prikývla a pohladila Nitu po dlhých vlnitých vlasoch, popravujúc jednotlivé pramene, ktoré sa mierne zamotali.

„Vyzeráš úžasne, mimochodom.“ Pochválila jej dnešný vzhľad, na čo jej Nita kompliment oplatila, že to isté platí aj pre ňu. Mina na rozdiel od jej kamarátky dnes večer zvolila elegantný veľmi štýlový overal, v ktorom mohla konkurovať hocijakej žene, ktorá sa dnešnej udalosti zúčastnila v slávnostnej róbe.

„Takže Jeanist ti je v pätách a dáva na teba pozor, aby si sa neopila pred začiatkom?“ Podpichla Nitu, na čo sa ona opäť len pousmiala a pokrútila hlavou.

„Hej, prišli sme spolu, no keďže sa pri ňom na kus reči nezastavil nik iný ako Bakugou, musela som zdrhnúť. Chápeš...“

Prevrátením zelených očí dala Mine jasne najavo, aký postoj zastáva k ich bývalému blond spolužiakovi, čo ružovová hero úplne chápala. Samozrejme, pamätala si na ten incident tiež, hoci nie tak jasne ako Nita, ktorá ním bola zasiahnutá osobne. No vedela, čo je medzi jej priateľkou a členom partie, do ktorej počas štúdia na strednej škole patrila. I keď v jej očiach stále vyzeral ako niekto, kto by sa k dlhovlasej pro hodil zo všetkých mužov, ktorých poznala, najviac.

„Hmm, tiež som dnes na neho už stihla naraziť. No pravdou je, že hoci by som si nikdy nemyslela, že to poviem, mám pocit, že Bakubro nám pomaly dospieva... Som zvedavá, ako predýcha to, ak sa náhodou ocitne v rebríčku pod Deku.“ Obe si vedeli predstaviť ten hnev, ktorý by prišiel a vopred ľutovali zelenovalsého muža, ak tomu naozaj bude tak, ako Mina naznačila.

„Myslím, že obaja sa tento rok umiestnili veľmi vysoko a jediný, koho asi nepredbehnú, je Hawks.“ Pokrčila Nita ramenami, uznávajúc, že to, aké výsledky dokázal jej bývalý spolužiak a objekt záujmu dosiahnuť, odkedy sa stal oficiálnym profesionálom, boli pozoruhodné a ani nesympatie, ktoré k nemu prechovávala, jej nezabránili v tom, aby si to pripustila.

„No, posun tam určite je, to sa nedá poprieť, istotne si to uvidela dnes na vlastné oči, len čo si ho zazrela,“ tento raz jej veľavýznamné žmurknutie venovala Mina a jeho zámer Nita radšej podrobne skúmať nechcela.

„Oh a okrem neho som tu tuším zazrela aj Kaminariho, takže by sme ho mohli ísť pozdraviť, čo ty na to?“ Nadhodila mladá žena s ružovou pokožkou a jej nápad sa okamžite ujal, pretože Denki bol niekto, s kým sa na rozdiel od Bakuga Nita nezdráhala stretnúť. A kde je Kaminari, tam sa pravdepodobne objavia aj Kirishima so Serom, čo boli ďalší zo spolužiakov, s ktorými dlhovláska nemala žiaden problém, práve naopak.

S Minou pátrali po miestnosti, či nezazrú Krishimove žiarivo-červené vlasy, prípadne tie blonďavé s čiernym pramienkom, ktoré patrili spomínanému mladíkovi s elektrizujúcim quirkom. Netrvalo to dlho a Mina zovrela jedno z Nitiných zápästí s tým, že ho konečne zahliadla. Ťahajúc svoju priateľku pomedzi davy ľudí a rady sedadiel, až k zadnej časti sály, sa obe úspešne vyhýbali spleti tiel, ktoré sa im miestami postavili do cesty a po chvíľke časť Kaminariho hlavy zazrela aj dlhovlasá.

„Hej, Denki! Ešte raz sa stretneme a platíš!“ Zažartovala Mina, ktorá Nitu ťahala smerom, kde ich bývalý spolužiak sedel, mávajúc, aby prilákala jeho pozornosť. „Pozri, koho so sebou vediem.“

Dlhovláska sa mu tiež chystala zakývať, pretože ho konečne v tej spleti hláv a ramien našla aj ona, no akonáhle očami prešla od Kaminariho k osobe, ktorá sedela hneď vedľa, týčiaca sa nad útlejším a nižším mladým mužom s blond vlasmi, zamrzla na mieste. Svetlozelené oči sa rozšírili od prekvapenia a s mierne pootvorenými ústami zastala, ťahajúc Minu k sebe, než ju tá stihla odviesť k dvojici mladých herov sediacich v jednom z najzadnejších radov.


„Mina,“ zašepkala Nita nervózne, akonáhle sa k ružovej hero nahla a opäť bola schopná zo seba vysúkať aspoň čiastočnú vetu. „Zdá sa mi to, alebo tam vedľa neho sedí Hitoshi Shinsou?“

Bola to asi zbytočná otázka, pretože kto iný by mohol mať takú špecifickú indigovú farbu neposedných vlasov, vysokú postavu a povestné tmavé kruhy pod očami, ktoré však ani v najmenšom nehyzdili jeho až bolestivo príťažlivú tvár? Boli to snáď roky, kedy ju Nita videla naposledy. Akonáhle obaja ukončili štúdium na U. A. akadémii, ich cesty sa rozišli. Jediné, čo o ňom Nita za tie roky, ktoré uplynuli od maturity, zistila, bolo to, že pracoval v underground sfére, čiže bolo prakticky nemožné ho niekde zastihnúť, či vystopovať.

O to viac ju prekvapilo, keď si uvedomila, že niekto ako on prišiel na event tak prestížny a médiami sledovaný ako vyhlasovanie top 10 herov Japonska. Sama sa ho zúčastnila aj minulý a ten predošlý rok, no na Shinsa nikdy nenarazila a ani v najmenšom by nečakala, že dnes večer stretne práve jeho. To však nemenilo nič na tom, že jediný pohľad na neho ju kompletne vyviedol z rovnováhy a sotva vnímala Mininu odpoveď.

„Hej, vyzerá to tak,“ prehovorila žena s mimozemským vzhľadom a opäť sa jej zápästie zmocnilo toho Nitinho, keď ju ťahala za sebou bližšie k Shinsovi a Kaminarimu, pútajúc pozornosť oboch mladých mužov na seba a svoju dlhovlasú priateľku.

„Bože, stále je sexy,“ uniklo Nite pomedzi pery, keď sa k nim blížili a bolo jej vcelku fuk, či ju Mina začula, alebo nie, „dokonca snáď ešte viac.“ Nuž, slová jej šli priamo od srdca, pretože ak sa jej Shinsou páčil obrovskú väčšinu času stráveného štúdiom na strednej, tak keď ho uvidela teraz... Bakugou nebol jediný, kto za tú dobu vyrástol. Stále pred ňou sedel ten Hitoshi Shinsou, chlapec – vlastne, teraz už dospelý muž, ktorý ako ďalší spomedzi jej bývalých spolužiakov kedysi pomotal dlhovláske hlavu, no predsa bol o čosi málo iný...

Za tie roky, čo ho nevidela, stihol ešte hodných pár centimetrov podrásť, aspoň tak usudzovala z toho, ako sa týčil nad vedľa-sediacim Denkim. Nespútané pramene vlasov špecifickej farby, vďaka ktorej si ho pred rokmi ako tínedžerka okamžite všimla, mal zospodu zostrihané veľmi nakrátko a plynulo prechádzali do hustejšieho a dlhšieho tvaru. Takýto druh účesu mu neskutočne moc svedčal, vyzeral o čosi vyspelejšie a uhladenejšie, ako si ho pamätala zo školy a v kombinácii s čisto čiernym oblekom, ktorý mal na sebe, sa Nite až tak zatajil dych, keď si ho bez hanby prezerala, neschopná odvrátiť zrak.

Nepôsobil síce tak mohutne, čo sa týkalo objemu, ako napríklad Kirishima, ktorý bol pozoruhodnými svalmi doslova prešpikovaný, no akonáhle jej oči skĺzli k založeným rukám na jeho hrudi, cez látku obleku vďaka tomu, ako sa napínal, bolo jasné vidieť, že čo sa týkalo fyzickej kondície, bol tento underground hero v top forme. No a akonáhle sa jedno z jeho obočí zvedavo podvihlo, keď sa jeho zdanlivo lenivý a ospalý pohľad presunul od Miny k nej, Nita stuhla, uvedomujúc si, že ju pravdepodobne pristihol ako si ho obzerá. 

V momente, kedy sa jeho fialová stretla s tou jej jedovato zelenou, si opäť pripadala ako násťročná školáčka stojaca uprostred chodby, keď svojim pohľadom občas zvykol o ňu zavadiť. Oči mal stále rovnaké... Ich farba bola tak pozoruhodne jedinečná a intenzita jeho pohľadu tak silná, že si rázom spomenula, kvôli čomu sa do neho ako mladšia tak zaláskovala. Bolo to zvláštne, že aj po rokoch mal na ňu takýto efekt.

Bohužiaľ, zostal navždy iba akýmsi horko-sladkým „čo ak by“, pretože Bakugovo kruté odmietnutie spôsobilo dievčine takú traumu, že už ani nepomyslela na to, že by sa ešte niekedy mala niekomu vyznať z citov. A hoci sa jej zlomené tínedžerské srdce pomaly zaceľovalo vďaka novému objektu záujmu, ktorým bol mladý muž s quirkom schopným ovládať iných pomocou svojej mysle, nikdy si počas štúdia na strednej k sebe nenašli cestu.

Okrem občasných interakcií počas školských hodín a tréningov, či krátkych stretnutí, kedy ona strážila malú Eri, zatiaľ čo on sa vracal s Aizawom z ich večerných tréningov, sa s ním neodvážila nadviazať bližší kontakt. A on vždy pôsobil bez záujmu. Takže nakoniec Nita skončila s niekým úplne iným, chlapcom z inej triedy a iného kurzu, s ktorým sa dala počas štúdia dohromady v predposlednom ročníku, pretože začal uháňať on ju. A od Bakugovho odmietnutia bol prvým, ktorý o ňu prejavil otvorene záujem, čiže Nita, plná obáv, že ak sa nechopí tejto šance, tak hrozí, že zostane sama, sa jeho pokusom o zblíženie podvolila.

Vzťah im vydržal necelé dva roky a až s odstupom času dlhovláska zistila, že primárne s ním zostávala len aby s niekým bola, obávajúc sa samoty. Ešte viac ju v tom utvrdilo uvedomenie si, že celé tie dva roky v nej bývalý partner nedokázal vyvolať to, čo sa podarilo Shinsovi teraz, behom pár sekúnd, ktoré strávila v jeho prítomnosti. Hoci pred tým mala priateľa a išlo o tak-povediac prvý vážny vzťah, celý ten čas kdesi v kútiku svojej duše stále tajne túžila po jej fialovo-vlasom spolužiakovi.

Až Denki, ktorý obe mladé ženy pozdravil s nadšením v hlase a rovnakou dávkou aj vo výraze tváre, Nitu vrátil späť do reality a uvedomila si, že kde sa nachádza a aj to, že sú okolo nej aj iní ľudia, než len mladý hero s fialovým pohľadom. Na rozdiel od neho, Kaminari patril k tým ľuďom, ktorých dievčina zvykla občas stretnúť aj po tom, čo odišla zo školy. Venovala teda konečne štipku pozornosti aj jemu a zareagovala na jeho vrúcne privítanie.

„Ahojte,“ jej pozdrav bol venovaný obom, hoci teraz hľadela na nižšieho z mladých mužov, nedovažujúc sa pohľadom opäť zablúdiť k Shinsovi, nakoľko sa začínala cítiť tak trochu trápne kvôli tomu predošlému nehanebnému zízaniu. Ale dalo sa inak? Odrazu bola aj tak uhladená a na etiketu a image dbajúca žena ako Nita bezmocná. „Som rada, že som pred chvíľou na Minu narazila, je skvelé vás všetkých opäť vidieť. Nečakala som, že sa nás tu stretne z bývalej triedy toľko.“

„Úprimne, tiež ma prekvapuje, koho všetkého som tu stretla,“ poznamenala aj druhá z oboch novopríchodzích žien a uprela Shinsovým smerom jeden krátky pohľad, naznačujúc, že nepriamo rozpráva o ňom. Denki sa toho okamžite chytil, keď na jeho pomery až príliš rýchlo zachytil, čo tým Mina naznačovala a venoval obom dievčatám nadšený úsmev.

„Nie ste samé, dámy. Tiež som bol v šoku, keď som tu nášho Hitoshiho našiel zadumaného sedieť, ale vďaka momentálnej spolupráci s Hawksom sa jeho žalostný sociálny život začína obracať k lepšiemu, však, kámo?“ Blonďavý mladý muž venoval tomu fialovovlasému potmehúdsky úškrn a nezabudol svojim ramenom znova drgnúť do toho jeho, na čo Shinsou zareagoval iba mrazivým pohľadom, ktorý by Nita nechcela zažiť na vlastnej koži, ak by ho venoval jej. Ale bolo to len povrchné, bolo z neho jasne cítiť, že Denkiho bľabotanie ešte stále trpezlivo toleruje, boli predsa veľmi blízki priatelia.

Než sa Nita stihla Shinsa spýtať viac podrobností ohľadom jeho spolupráce s okrídleným pro, čím by na seba snáď úspešne opäť strhla jeho pozornosť, predbehla ju Mina.

„No, tak to vyzerá, že dnes na after-párty dáme rovnako aj stretávku a zopakujeme staré dobré stredoškolské časy, čo? Nemôžem sa dočkať, kedy táto nudná ceremónia konečne skončí a nadíde čas na poriadnu zábavu.“

Nite bolo jasné, že večierok mimo kamier, ktorý mal po vyhlasovaní rebríčka nasledovať, bolo tým, na čo sa Mina tešila najviac. Predsa len, nebola nadarmo dlhé roky jednou z jej úplne najlepších kamarátok a tiež aj parťáčok, čo sa týkalo divokých zábav.

„Oh, prepáč, Nita, to bolo odo mňa trochu netaktné, zabudla som, že ty pozvánku nemáš, keďže si sidekick...“ Minine čierne oči sa v previnilom výraze upreli k zemi, než sa opäť pozrela na svoju kamarátku, cítiac sa zle kvôli tomu, že si neuvedomila, ako reči o poriadnej párty, kde to všetci roztočia pred Nitou, ktorá pozvaná nebola, nie sú práve najvhodnejšie. Prekvapilo ju, keď jej dlhovlasá kamarátka pokrútila hlavou a venovala jej nadšený úsmev, odhaľujúc tak jamky v lícach.

„Nemusíš sa cítiť zle, pretože to vyzerá tak, že sa na tej after-party predsa len uvidíme.“ Prehovorila záhadným tónom hlasu, z brožúrky, ktorú ešte stále zvierala v ruke, vytiahla pozvánku, ktorú jej Jeanist pred príchodom prenechal a zamávala ňou Mine pred nosom. „Hádajte, kto dostal pozvánku od svojho šéfa, lebo sa mu nechcelo ísť?“

„Tak to je super správa! Ani nevieš, ako sa teším! Roztočíme to ako za starých čias!“ Mina ju už zase raz objímala v tuhom zovretí, entuziazmus z nej len tak sršal. Denki jej vlnovú dĺžku nasledoval, pretože aj z neho bolo možné cítiť nadšenie z očakávania blížiaceho sa večierka. Jediný, kto sa netešil, bol jeho vyšší kamarát sediac v sedadle vedľa neho.

„Ani sa mu nečudujem, že sa mu tam nechce ísť.“ Reagoval Hitoshi na Nitine slová. „Stále som dúfal, že si s tou party robíš len srandu, Pikachu,“ oslovil blonďavého hera jeho starou prezývkou zo strednej, ktorú dodnes používal a Kaminari si ju mimoriadne obľúbil. „Je nejaká šanca, že sa jej vyhnem?“ Jedna zo Shinsových rúk zašla do vrecka jeho nohavíc a vybral z neho pokrčenú brožúrku. Po jej roztvorení uprostred stránok skutočne našiel zmuchlaný hárok, na ktorom bola vytlačená jeho vlastná VIP pozvánka.

 „Na to zabudni,“ okamžite ho zvozil nižší z mladíkov, zastávajúc obrannú pozíciu a nedávajúc svojmu kamarátovi priestor na protesty. „Osobne sa postarám o to, aby si tam šiel so mnou, na to sa môžeš spoľahnúť. Nemôžeš do nekonečna každý voľný večer tráviť zavretý doma so svojou mačkou, sme mladí, musíme si užívať, aspoň občas.“

Denki veľmi dobre poznal Shinsove voľno-časové aktivity, pretože ho neraz u neho doma prepadol neohlásenou návštevou a len ich veľmi blízky priateľský vzťah zachránil blonďavého mladíka pred tým, aby mu ten fialovovlasý zabuchol dvere pred nosom, akonáhle zistil, kto sa do jeho bytu dobíja a ruší mu večernú pohodu. Pravidelné herné maratóny sprevádzané donáškou jedla sa stali ich rutinou a naozaj iba málo rázy sa Kaminarimu podarilo mimo jeho pracovnej doby vytiahnuť Shinsa von z bytu do ulíc.

Nitino vlastné nadšenie z blížiacej sa noci plnej zábavy o čosi málo opadlo, akonáhle zaregistrovala, že Shinsou nemal v pláne zúčastniť sa. Pôvodne by ani nesnívala o tom, že ho dnes večer stretne, no akonáhle bol na rovnakom evente pod jednou strechou ako ona, začalo ju zvnútra zaplavovať  neznáme vzrušenie, aké necítila už dlho a predstava noci strávenej aspoň na malú chvíľu aj v jeho prítomnosti, sa jej viac než páčila. Našťastie Denki neplánoval nechať Hitoshiho po oficiálnej časti dnešného programu vytratiť sa a opäť do neho rýpol.

„A nenúť ma zapojiť do toho aj Hawksa. S jeho pomocou nemáš proti nám šancu. Keď sa dozvie, že plánuješ after-párty bojkotovať, tak vieš, čo ťa čaká...“

Oslovený zo seba vydal iba znechutené, no istým spôsobom aj rezignované odvrknutie a postavil sa na nohy tak prudko a znenazdajky, až Nita zamrkala a srdce jej vynechalo jeden z úderov. Nemýlila sa v tom, že za ten čas, čo sa nevideli, podrástol. Mohol byť o dobrých desať centimetrov vyšší ako vtedy, keď sa s ním počas štúdia na strednej spoznala a keď si popravoval sako a kravatu, jej pozornosť opäť patrila len a len jemu.

„Na toto sa potrebujem niečím povzbudiť,“ zamumlal a ospravedlnil sa, nechávajúc trojicu svojich bývalých spolužiakov, ktorí len prekvapene hľadeli na jeho vzďaľujúcu sa postavu medzi davom ľudí, keď odkráčal preč.

„Neviem, čo robí drahoty,“ hundral Denki nespokojným tónom, dúfajúc, že sa nie príliš vrelá nálada jeho kamaráta časom vytratí. „Ešte mi bude nakoniec ďakovať.“ Jeho zlaté oči sa zabodli do Nity, ktorá opäť prekvapene zamrkala, tak trocha nešťastná z toho, že ich Shinsou takto náhle opustil. Na druhej strane s ním však súcitila, pretože si uvedomovala, že nie všetci mali párty ducha v krvi tak, ako ona, Mina, či ich blond extrovertný kolega z branže. Ten na ňu prehovoril znova, čím ju ešte viac vyviedol z miery. „Choď za ním, Hiraoka-chan. Daj jedným očkom pozor, aby nestiahol celý bar tesne pred začiatkom ceremónie.“

„Prečo práve ja?“ Zatiahla Nita zarazene, cítiac ako jej pomaličky začínajú červenieť líca. Bolo snáď jej vyjavené zízanie na vysokého mladého muža až také okaté?

„Lebo na teba nebude zlý,“ povzbudil ju Denki ďalším žiarivým úsmevom. Mina sa však na druhej strane až tak nadšene netvárila. Ten fialovo-vlasý mladík, ktorého priradili do ich triedy neskôr ako ostatných, sa jej nikdy moc nepozdával. A pokiaľ šlo o jej najlepšiu kamarátku zo strednej, vždy bola skôr zástancom toho, aby sa Nita dala dohromady s Bakugom než s tým, ktorý jej pobláznil hlavu ako druhý po blonďavom mužovi s výbušnou povahou. Ale napokon aj ona prikývla, aby ju povzbudila.

„Kaminari má pravdu, choď za ním a my tu počkáme. Ak cestou zazrieš Kiriho alebo Sera, tak ich prosím ťa pošli za nami. Stále nechápem, kde toľko trčia, myslela som, že sa k nám pridajú, no zatiaľ som nevidela ani jedného.“ Jej čierne oči jastrili po jednotlivých osobách hemžiacich sa naokolo, no skutočne ani červené vlasy, ani Serova vysoká postava neboli nikde v dohľade.

Nita sa zhlboka nadýcha a napokon na znak podvolenia sa o čosi málo zvesila ramená. Nemohla poprieť fakt, že bola nervózna. No na druhej strane, stále tak trochu v kútiku duše dúfala, že sa jej podarí nadviazať konverzáciu so Shinsom nielen počas oficiálneho eventu, ale najmä na after-párty.

„Tak dobre, ja teda idem. Držte mi palce...“ Zaťala zuby, zamávala Denkimu a Mine a po tom, čo sa zvrtla na svojom tenučkom podpätku a prichytila si sukňu šiat, aby sa jej neplantala pod nohami, vydala sa smerom k stolom s občerstvením pomedzi dav, v ktorom zmizol aj mladý muž s fialovými vlasmi.  

 

* * *

Hitoshi si od miernej frustrácie znova pošúchal jeden zo spánkov prstami a v tých druhej - voľnej ruky zovrel stopku dlhého úzkeho pohára so šampanským. Tento drink vonkoncom nepatril medzi jeho obľúbené, no keďže stoly s občerstvením v rohu sály, ktoré boli určené pre hostí, ponúkali na výber prevažne tento druh alkoholu, rozhodol sa, že sa napokon uspokojí aj s ním. Siahnuť po niečom tvrdšom s vyšším obsahom promile, by zrejme vzhľadom na situáciu a prítomnosť toľkej smotánky a ľudí z médií, mohlo byť považované za spoločenské faux-pas a práve v tejto chvíli na sebe netúžil mať nalepené odsudzujúce a kritické pohľady ostatných.

Než si priložil okraj pohára k perám, ucítil na svojom chrbte oči ďalšej osoby a akonáhle mu do nosa udrela jej príjemne sladkastá, no stále svieža vôňa, otočil sa, už vopred tušiac, kto ho svojou prítomnosťou poctil.

„Prepáč,“ Hiraoka Nita k nemu opatrne podišla a keď ustúpil na bok, aby jej dal priestor tiež siahnuť po pohári so šampanským, natiahla k stolíku s občerstvením ruku a venovala mu trocha rozpačitý, no úprimný výraz, pozerajúc na neho spod svojich tmavých hustých mihalníc. „Zdá sa, že nie si jediný, čo sa potrebuje pred tým všetkým trocha posilniť...“

Sledoval ako jej drobná dlaň uchopila pohár s drinkom a ako od neho odvrátila tvár, dlhé vlasy zatočené v hustých vlnách sa jemne zachveli, zatiaľ čo kaskádovito splývali pozdĺž jej odhalených ramien a útlej postavy. Bolo to už dávno, čo túto mladú ženu videl osobne naposledy. Nebola tak známa ako niektorí ďalší z ich bývalej triedy, no občas sa v televízii, či v tlačených médiách objavila (nie, že by bol Shinsou ich fanúšikom, no zaregistroval, že jeho bývalá spolužiačka sa momentálne po hero scéne pohybovala ako Melody, pracujúca v agentúre, ktorá patrila Best Jeanistovi).

Vidieť ju naživo bolo však úplne iné, než len zazrieť jej tvár, dlhé dvojito sfarbené vlasy a prenikavé zelenkavé oči v časopise, či na obrazovke. Až pri stretnutí zoči-voči jej krása a šarm mohli k nemu preniknúť vo svojej plnej sile. Nita bola vždy krásne dievča, už na strednej svojim vzhľadom pútala pozornosť mnohých členov mužského osadenstva študentov U. A. akadémie a ani jeho pozornosti neunikla, hoci ako jeden z mála dokázal akýkoľvek záujem udržať pod povrchom. Jediné interakcie, ktoré však počas štúdia medzi sebou mali, boli tie vďaka Eri, či nejakému školskému projektu, alebo tréningu, do ktorého boli obaja náhodne zapojení.

Samozrejme, vtedy to Shinsa neprekvapovalo, v podstate nové kontakty a kamarátstva medzi spolužiakmi aktívne nevyhľadával. Ak by do neho Kaminari, či Modoriya a neskôr aj Monoma neochvejne nedobiedzali počas celých troch rokov štúdia, možno by skončil ako čierna ovca triedy, s ktorou by sa ľudia bavili len občasne z donútenia. Z dievčat sa občas v kamarátskom duchu zvykol baviť s Urarakou, či Asui, no táto dlhovlasá kráska medzi nimi nikdy nebola. A on to pripisoval tomu, že sa ho pravdepodobne ako mnoho iných študentov zo školy stránila kvôli jeho quirku, preto sa svoje drobné sympatie k nej snažil vždy držať hlboko pod povrchom.

Neuniklo mu však, ako moc blízky vzťah si s ňou vypestovala Eri, ktorá sa neskôr stala súčasťou aj jeho života a jedným z ľudí, ktorých považoval popri Aizawovi za svoju rodinu bez pokrvného puta. Bielovlasé dievčatko vždy o Hiraoke Nite rozprávalo len v tom najlepšom, mnoho rázy naznačujúc Shinsovi, že by si mal nájsť také dobré dievča, ako je ona, no vo svojej mysli to zmietol pod koberec, prisudzujúc, že v tomto veku sa proste deti ako Eri rady hrávali na dohadzovačov a to, že Nita bola jednou z jej najobľúbenejších osôb z U. A. akadémie zohralo najväčšiu rolu.

Ale ružovovláska s krásnym hlasom sa k Aizawovej malej zverenkyni vždy správala láskavo a starostlivo – z tých pár krátkych interakcií medzi nimi, ktorých svedkom bol aj Hitoshi, mohol vidieť, koľko trpezlivosti, energie a opatery venovala Eri, ktorá to v tom čase naozaj potrebovala. Už len kvôli tomu mal z Nity vždy dobrý dojem, hoci ju bližšie nepoznal. A aj teraz – výraz jej tváre a aura, ktorá z nej vyžarovala, keď sa pri ňom takto znenazdajky objavila, boli viac než priateľské a vrúcne.

Premýšľal o tom, či sa naozaj potrebovala posilniť bublinkami, alebo ju v skutočnosti za ním poslali Mina s Denkim, aby na neho dohliadla tušiac, že k niekomu ako Nita si Hitoshi nedovolí byť nevrlý. Keď sa tak na ňu ukradomky pozeral, ani by to zrejme nedokázal a akokoľvek moc bol pred tým Denkiho dobiedzaním ohľadom after-párty otrávený, jeho nálada sa možno aj vďaka tesnej prítomnosti mladej ženy pomaličky znova uberala k lepšiemu.

„Čo sa týka týchto akcií, človek zväčšia potrebuje značné množstvo alkoholu, aby bol schopný vydržať až do ich konca,“ poznamenal sucho, no tón jeho hlasu bol neutrálny a jeho tvár zo zamračenej grimasy zmenila výraz na miernejší.

Akonáhle Nita podvedome vycítila, že jej prítomnosť nebola nevítaná a fialovo-vlasý mladý muž ju neodohnal, ani sa k nej nesprával nepríjemne, ba dokonca to vyzeralo tak, že jeho otrávený výraz a tón sa kamsi vytratili, vydýchla si. V toto presne dúfala – že s ním bude môcť aspoň na chvíľku pokonverzovať v relatívnom súkromí a využije to, že sa tu dnes večer objavil najviac, ako sa len dá.

„Je to už dlho, čo som ťa videl naposledy... Už to budú aj tri roky, však?“ Prehovoril znova a ona prikývla, venujúc mu ďalší zo svojich úsmevov. Stále bola v jeho prítomnosti nervózna, no už to bolo o čosi lepšie a verila si, že bude schopná nadviazať s ním rozhovor, hoci iba malý a neformálny.

„Čo máš nové?“ Ďalšia jeho otázka ju prekvapila, no keď sa odvážila nahliadnuť do jeho až príliš atraktívnej tváre, nemala z neho dojem, že to nadhodil iba aby nestála reč, čosi v jeho výraze naznačovalo, že ho to možno naozaj zaujíma. Koniec koncov, Shinsou jej nikdy nepripadal ako niekto, kto by si dal tú námahu prinútiť sa nasilu a nútene konverzovať s niekým iba zo zdvorilosti.

 

* * *

Mina s Kaminarim medzitým ešte stále neopustili svoje miesta a krátko po tom, čo Nita odišla za ich vysokým bývalým splužiakom, blonďavý pro s elektrizujúcim quirkom oslovil ružovovlásku so zmätením v tvári.

„Zdalo sa mi to, alebo bola Hiraoka-chan nejaká nervózna?“

„To kvôli Shinsovi, pravdepodobne,“ zamumlala Mina, ktorá si podopierala líce dlaňou, keď nezaujato hľadela na ľudí sediacich v radoch pred nimi, mierne rozladená kvôli tomu, že Kirishima ešte stále neprišiel. Pravdou bolo, že sa na neho tešila dnes večer najviac zo všetkých. Ich malé flirtovanie, kedykoľvek sa stretli, ju vždy vedelo rozptýliť príjemným spôsobom a už jej pomaly začínalo chýbať, pretože naposledy ho videla snáď mesiac dozadu. Ale mysľou sa vrátila späť ku konverzácii, ktorý načal Kaminari.

„Čo tým chceš povedať?“ Denkiho blonďavé obočie sa zmätene zvraštilo, keď sa snažil v hlave vypátrať, o čo išlo, no Mina mu to uľahčila.

„Čo nevieš? Istý čas sa jej páčil. Tak sa možno ozvali nejaké staré city z teen čias...“

„Kecáš!“ Kaminari bol síce dlhé roky Shinsov najlepší priateľ, no takáto informácia ho kompletne obišla a zistenie, že dlhovlasá dievčina z jeho bývalej triedy zvykla pokukovať po jeho dobrom kamarátovi, bola presne ten typ šťavnatých noviniek, po ktorých dnešný večer prahol.

„Veru nie, ale aj tak si myslím, že čokoľvek k nemu prechovávala, nedá sa to ani zrovnať s Bakugom. Veď si spomeň, on bol jej prvá láska a čosi mi hovorí, že ju to ani po rokoch tak úplne neprešlo. Bakugou je predsa Bakugou, stačí, že sa na chvíľočku zarozprávajú a Nita bude znova tam, kde bola, i keď sa tvári, že sa jej už nepáči.“

Denkiho prekvapilo, kam smerovala ich debata, no na Minine slová zareagoval svojsky.

„Náhodou, na toto si pamätám, ale hlavne na to, ako kruto ju odbil, takže stále som toho názoru, že Hitoshi je omnoho lepšia voľba. Veď vieš, aký je Kacchan, Nita je tvoja kamarátka, fakt by si jej priala niečo také?“ Denki to nemyslel v zlom, Bakugou bol presa tiež jedným z jeho kamarátov, ale za tie roky ho poznal dosť dobre na to, aby vedel, ako moc komplikovanú povahu má a tiež že to nebola práve najvhodnejšia osoba, ku ktorej by človek chcel prechovávať romantické city.

„Ale prosím ťa,“ ohradila sa Mina, jej tón bol o čosi ostrejší. „Predsa už nie sme na strednej, muselo ti dôjsť, že sa za ten čas zmenil. Neverím, že je ešte stále taký natvrdlý a určite už aj oľutoval, ako sa zvykol najmä v prvom ročníku k mnohým chovať. Nikdy nie je neskoro na druhú šancu...“

„To síce áno, ale stále som toho názoru, že Shinsou by bol pre ňu omnoho vhodnejší,“ pokrčil Denki ramenami, predstavujúc si pár pozostávajúci z jeho blízkeho priateľa a bývalej dlhovlasej spolužiačky v hlave. Takáto kombinácia mu nikdy pred tým nenapadla, no keď sa nad tým zamyslel, potešilo by ho, ak by si jeho kamoš konečne našiel nejakú stálu partnerku, čo by ho prinútila vyjsť zo svojej ulity.

Sám sa mu v minulosti pokúšal niekoho dohodiť, súdiac, že občasné Shinsove podráždené epizódy, kedy leva toleroval Denkiho vlastnú prítomnosť, zrejme pramenili z toho, že mu chýbala nejaká ženská spoločnosť. Predsa len, mladí chlapi mali svoje potreby, nikto nebol výnimkou a on ako jeho verný kamarát cítil akúsi psiu povinnosť pomôcť mu, keď si sám Hitoshi pomôcť neplánoval.

Ale dopadlo to poväčšine dosť žalostne, a Kaminariho pokusy dať vyššieho mladého muža dokopy s niekým, aby si aspoň občas trocha užil, keď už sa nechcel citovo viazať, neboli práve najúspešnejšie, preto sa poučil, že už nič také viac robiť nemá. Ale Hiraoka Nita? To bola mladá žena, ktorá v sebe mohla okrem vokálneho quirku ukrývať aj tajnú super schopnosť dostať sa pod tvrdú škrupinu niekomu takému, ako bol Shinsou.

„Úprimne, neviem si ich spolu predstaviť ani omylom... Nita by pri ňom trpela, Shinsou vyzerá byť extrémne neprístupný a aj chladný a ona potrebuje niekoho takého, kto ju... Veď vieš... Zoberie si ju do parády a bude sa pri ňom cítiť ako v bavlnke, no zároveň sa jej nezunuje. Niekoho takého úspešného a excentrického ako je Bakugou. Pri ňom by sa zaručene nenudila a dokázal by si ju upratať, keby bolo treba, predsa len, to žieňa dokáže byť občas poriadny živel.“ Mina stále trvala na svojej pravde, no Denki sa nenechal presvedčiť a založil si na hrudi paže, venujúc jej sebavedomý úsmev.

„No a práve v tomto sa mýliš. Okrem toho, nepoznáš môjho kamoša tak dobre ako ja. Nevidela si ho, ako sa chová doma k svojej mačke. Môžem ti povedať, že jeho budúca partnerka bude určite viac, než spokojná. Na prvý pohľad síce pôsobí tak, ako si ho opísala, ale keď chce, vie zapojiť svoj šarm, ver mi.“

„A jak to, že to všetko hovoríš s takým kľudom? Vôbec nežiarliš?“ Podpichla  Mina blonďavého kolegu, ktorý však na jej uštipačnú poznámku zareagoval iba pobaveným odvrknutím a ležérnym úškrnom, dávajúc jej najavo, že ho to absolútne netrápi.

„Ach, už dávno som zistil, že u neho tadiaľto vlak nepôjde,“ narážal na to, že ich vzťah bol na čisto kamarátskej úrovni. „A je to môj naj kamoš, prirodzene, že mu doprajem niekoho fajn. A Hiraoka-chan je viac ako fajn. Veď to musíš vedieť lepšie ako ja, boli ste najlepšie kamarátky.“

„Aj tak dávam väčšie šance Bakugovi, stačí, že ho Nita zazrie na pódiu v top trojke a zabudne, že tu Shinsou vôbec dnes večer je.“

„Pokojne sa s tebou stavím, že to bude presne opačne. Necháme ich s Hitoshim na chvíľku samých a Nita si po dnešnej noci na Bakuga už ani nespomenie.“ Denki bol v tomto rovnako tvrdohlavý ako ženská pro s ružovou pleťou a hoci jeho návrh bol tak trocha detinský, Mina sa ho chytila.

„Si si istý? Lebo myslím, že môžeš veľmi ľahko prehrať.“

„Keď si tak veríš, poďme do toho. Stavme sa o to, že s kým po dnešnom večierku Hiraoka-chan skončí. Ten, čo prehrá, musí toho druhého pozvať na večeru do tej novej mega drahej reštaurácie, čo otvorili v centre Musutafu vyše týždňa dozadu.“

Ružová pro sa na chvíľu zamyslela, no napokon skonštatovala, že takáto nevinná stávka nemôže nič pokaziť. A okrem toho, stále si bola istá tým, že pravdu má ona, nie jej bývalý blond spolužiak, nech to vyzeralo akokoľvek. Bakugou bol silný súper, dalo by sa povedať, že najsilnejší, akého si mohla vybrať a ona do neho vkladala všetky svoje nádeje. Večera v luxusnej reštaurácii, za ktorú nebude musieť zaplatiť, sa jej pozdávala tiež, takže napokon s Denkim túto malú stávku uzavrela.

„Hlavne sa neopováž pred niektorým z nich o tomto tu čo i len slovom prerieknuť. Lebo by sme boli obaja v peknej kaši.“ Zdvihla varovný prst pred tým, než si s Kaminarim obaja potriasli rukou na znak spečatenia ich dohody.

„Myslíš si, že som až taký hlúpy?“ Kaminari si naoko ublížene pritisol voľnú ruku na hruď a vrhol na ňu nešťastný pohľad, no mykalo mu kútikom úst, pretože sa už videl ako víťaz. „To som nevedel, že o mne máš až takú hroznú mienku.“

* * *

Nič netušiac o malej stávke, do ktorej bola nedobrovoľne zatiahnutá, Nita v skratke rozprávala mladému mužovi stojacemu vedľa nej a rovnako, ako ona zvierajúcemu stopku pohára na šampanské medzi prstami, o tom, ako sa jej podarilo dostať do Jeanistovej agentúry. Líčila mu, ako k nemu po škole nastúpila a na akej pozícii práve teraz pracovala, dúfajúc, že nepatrí k fanúšikom bulvárnych plátkov, v ktorých sa písali samé klebety a teórie o tom, ako sa jej podarilo dostať tam, kde práve bola.

„Takže sa nemôžem sťažovať. Ale keďže som v poslednej dobe dosť zahltená prácou, tak sa mi tento workoholizmus podpisuje na inej sfére a celkom dosť zanedbávam rodinu a priateľov. Ale ty asi o tom vieš svoje, však, Shinsou-san? Myslím, že si minimálne tak vyťažený ako ja, ak nie viac. Ale spolupráca s Hawksovou agentúrou? To je skvelé, vážne to na mňa urobilo dojem.“

Fialovo-vlasého muža tak trochu fascinovalo, ako ľahko sa jej podarilo zapojiť ho do debaty. Okrem iného si nemohol pomôcť a stále miestami sledoval jej gestá, mimiku jej tváre a výrazy, samozrejme tak, aby si to nevšimla. Potešilo ho to, ako moc úprimné bolo jej vystupovanie. Jej emócie boli tak prehľadné a odrážajúce sa aj v tvári, že čítať v nej bolo ľahké aj za tú krátku chvíľu, čo sa rozprávali. Bola to príjemná zmena oproti ľuďom, ktorých bežne stretával. Nemusel pri nej hádať, ako svoje slová v skutočnosti myslela a či za ich významom netreba hľadať čosi iné, čím si pomaličky začínala získavať jeho inak veľmi nedostupnú dôveru.



„Uh, v podstate ma dokopal k tomu, aby som sa tu dnes večer ukázal, za iných okolností by som sa tomuto eventu určite vyhol, ale Hawks je svojský. Asi to poznáš, tvoj šéf je v tomto zrejme podobný.“ Priznal, keď priložil svoj pohár k perám, aby si odpil. Snažil sa netváriť príliš kyslo, keď mu ten nie právne najchutnejší nápoj zaplavil chuťové poháriky a popri tom ju sledoval, keď po jeho vzore ochutnala z vlastného drinku.

Nita bola nesmierne elegantná vo všetkom, čo robila, jej jemná ženskosť z nej sálala na kilometre a až ho tak prekvapovalo, prečo dnes večer strácala čo i len fragment svojho času práve s niekým, ako bol on. Vedel si predstaviť, že existovalo mnoho prítomných, ktorí by sa do jej priazne dostali viac než radi.

Ani netušil, čo mu to napadlo, no uvedomil si, čo robí, až keď sa prsty jeho ruky obmotali okolo jej zápästia. Uchopil ho jemne, no stále dostatočne pevne na to, aby to Nitu prekvapilo. Nevedela, nad čím sa má pozastavovať skôr, pretože ten vzájomný kontakt ich pokožky v nej vyvolal akýsi zvláštny druh napätia. Ale nemohla ani pri najmenšom tvrdiť, že by sa jej to, ako ju vzal za ruku a odviedol preč od baru s občerstvením, nepáčilo. Práve naopak...

A nebola jediná, pretože Shinsou s potešením zistil, že jeho náhly krok ju nevyviedol z miery, aspoň nie tým nesprávnym smerom. Nechala sa ním viesť bez okolkov, neprotestujúc, ani sa netváriac nesúhlasne, či inak gestami dávajúc najavo, že sa jej nepáči jeho dotyk, či to, ako ju odvádzal preč. Takáto poddajnosť bola veľmi príjemným prekvapením, pretože to bola jedna z jeho slabostí.

„Prepáč,“ venoval jej pre istotu ešte jeden skúmavý pohľad do tej nežnej ženskej tváre, pokúšajúc sa nájsť akékoľvek známky nepohodlia a rýchlo jej zápästie pustil, keď boli dostatočne ďaleko od toho hlúčika ľudí, ktorý sa pred stolom s drinkami utvoril. To bol primárne dôvod, prečo ju tak náhle odtiahol, začínalo tam byť riadne tesno a to sa mu nepáčilo. „Nahrnulo sa tam príliš veľa ľudí.“ Ospravedlnil sa jej keď zastavili na omnoho lepšom mieste.

Nita prikývla, pokúšajúc sa spamätať z toho, čo sa práve udialo, pretože efekt, aký na ňu tento mladý muž mal, sa jej začínal vymykať spod kontroly. Už jej zápästie pustil, no ona ešte stále cítila na pokožke akési zvláštne dozvuky toho, keď ju držal v zovretí a pri pomyslení na to, aké dlhé a pevné jeho prsty boli, jej začínalo byť pomaličky opäť o čosi viac horúco. Ešte nestihla svoje šampanské ani celé vypiť a už sa jej myšlienky začínali uberať týmto smerom?

„Nemusíš sa ospravedlňovať,“ prehovorila napokon, „viem si predstaviť, že nie každému takéto davy ľudí vyhovujú a určite sa musíš veľmi premáhať, aby si to tu vydržal až do konca, takže pokiaľ ti je lepšie tu, ďalej od toho davu, nemám najmenšie pripomienky.“ Venovala mu aj empatický úsmev, ešte stále nadšená, že sa s ňou vôbec rozpráva.

Ako sa tak ich pohľady opäť stretli, napadlo jej, že si skutočne nevedela pre rolu underground hera predstaviť nikoho lepšieho, ako práve jeho. A tiež premýšľala o tom, či sa dnešnej udalosti zúčastnil sám na vlastnú päsť - koniec koncov, Hawksa zatiaľ nezazrela – alebo prišiel s niekým ďalším. Pomyslenie na to, že sa každú chvíľu mohol objaviť ktokoľvek, kto tu dnes večer bol jeho partnerom, sa jej z neznámych príčin až tak nepozdávalo. Ak by práve prišla nejaká žena, tvrdiac, že je jeho priateľkou, zakvačujúc svoje dlhé nechty do jeho ramena a priťahujúc si ho majetnícky k sebe, len aby dala Nite najavo, že má zaradiť spiatočku, rozhodne by to dlhovláske pokazilo náladu na plnej čiare.

Ale zatiaľ nikoho takého vo svojom zornom poli nevidela, čo ju čiastočne upokojovalo, no nie tak úplne. Pokúšala sa prísť na nenápadný spôsob, ako vyzistiť, či tu bol s nejakou partnerkou, alebo sám. Nita však nikdy nebola z tých, ktorí dokázali jednať diskrétne a nenápadne, no i napriek tomu sa ho tú otázku, ktorá začínala trápiť jej hlavu, spýtala, z jej subjektívneho pohľadu nepriamo, no nie všetci by to videli rovnako.

„Mimochodom, vravel si, že ťa prinútil prísť Hawks? Si tu aj s niekým ďalším? Alebo predsa len nie som jediná, ktorá na takúto udalosť musela prísť po boku svojho šéfa, aby nešla sama?“

Takýto druh otázky ho prekvapil, nečakal ju. A, samozrejme, okamžite medzi riadkami vyčítal, kam ňou mierila, lebo jednak to nebolo až také nenápadné, ako si mladá žena myslela a tiež bol Shinsou jedným z najvnímavejších mladých mužov, s akými sa kedy Nita stretla, preto bolo naivné myslieť si, že ju neodhalí. No istým spôsobom mu to prišlo sympatické, ako sa pokúšala nevinnú otázku formulovať, dúfajúc, že si nič nevšimne. Jej prítomnosť začínala byť pre neho čím ďalej, tým viac zaujímavá a venoval jej záhadný úsmev, v ktorom sa zvlnili jeho pery, snáď najlepší, na aký sa za dnešný podvečer doposiaľ zmohol. 

„Nie som tu so žiadnym partnerom ani partnerkou, ak sa pýtaš na to.“

Nitine líca automaticky zružoveli, akonáhle si uvedomila, že jej chabý pokus o diskrétnu otázku zlyhal na plnej čiare. Bez zaváhania ju prehliadol, vďaka čomu sa zahanbene zapýrila, pokúšajúc sa zachovať si v tvári neutrálny výraz. Mohla čakať, že ju prekukne, očividne mu neunikol žiaden detail, schopnosť, ktorá bola určite v underground sfére viac, než vítaná a v tomto až podozrivo pripomínal mladík svojho bývalého učiteľa Aizawu.

A on s miernym pobavením, ale aj potešením sledoval, aké rozpaky svojou odpoveďou dlhovlasej žene privodil. Opäť si odpila zo svojho pohárika so šumivým nápojom a odkašľala si, prehrabujúc prstami jeden z pramienkov dlhých ružových vlasov. Ale nenechala sa z miery vyviesť úplne, pozbierala v sebe ďalšie sebavedomie a zareagovala na to, čo pred tým povedal, snažiac sa odviesť jeho pozornosť od svojho predošlého vyzvedania.

„Ehm, predpokladám, že Hawks musel vynaložiť kopu úsilia, aby sa mu podarilo ťa sem dotiahnuť.“ Nadhodila žartovne a opäť čelila jeho pozornému pohľadu svojim vlastným. A neuniklo mu, ako úprimne sa na neho dívala, keď z jej úst vyšli ďalšie slová. „Ale som rada, že sa mu to podarilo, rada ťa po tak dlhej dobe vidím. Je celkom ťažké ťa zastihnúť, ani noviny o tebe nepíšu, si jedna veľká záhada, Shinsou-san.“ Mierne privrela oči, jej tón nabral humornejší ráz, keď sa pokúsila o malé vtipkovanie.

„To však asi znamená, že to, čo robíš, robíš výborne, lebo to je asi podstata toho byť underground hero, no nie? A musí to byť fajn, keď ťa nikam neprenasledujú paparazzi a nepíšu o tebe škandalózne články a nepravdivé konšpirácie...“ Tento raz to dodala o čosi vážnejšie, pripomínajúc si v duchu, že ona takéto privilégium anonymity nemala. A to sa ešte ani nedostala do hudobného priemyslu, po čom tak moc túžila.

„Neviem, či si zaslúžim takýto kompliment, ale máš pravdu,“ prehovoril po chvíli, keď nachvíľku stíchla a nechala rozprávať tento raz ona jeho. Za tých pár chvíľ, čo tu spolu nezáväzne debatovali si všimol, aká komunikatívna táto mladá žena je. Nestávalo sa často, že by sa ľudia, ktorí mu neboli tak blízki ako Denki, či Midoriya a teraz už aj Hawks, /ktorý bol v podstate jeho dočasným nadriadeným,/ zdržiavali konverzáciou s ním dlhšie, než nevyhnutnú chvíľu. Ale aj v tomto bola Hiraoka Nita pre neho príjemným prekvapením.

„Underground scéna je podstatne iná než to, na čo sú klasickí herovia zvyknutí. Miesto pozlátka a publicity je tu viac práce, čím ale nechcem diskreditovať tú, ktorú vykonávajú ľudia ako môj, či tvoj šéf, to určite nie. Len je tam rozdiel, no rozhodne mi takýto štýl života vyhovuje viac. Neviem si predstaviť, že by som prišiel o svoje súkromie tak ako napríklad Deku, či pár ďalších ľudí z našej bývalej triedy.“

Nita počúvala slová, ktoré jej venoval pozorne a s určitou dávkou fascinácie, uvedomujúc si, ako moc hlboko, no príjemne zamatovo jeho hlas znie. Takže toto bol dôvod, prečo o ňom za tie roky, čo sa od ukončenia štúdia nestretli, nič nepočula. A pravdou bolo, že počas nich neraz aspoň občasne zavítal do jej hlavy a skrížil jej myšlienky. Občas si na neho spomenula, premýšľajúc, čo asi robí a ako sa mu darí. O takých ľuďoch, ako bol napríklad Bakugou, počúvala a čítala pomerne často. No Shinsou bol v tomto úplne iný.

„Trošku ti aj závidím, ale je pravdou, že ak sa chcem začať poriadne venovať hudbe a preraziť v šoubiznise, mala by som si pomaly začať zvykať na žiaru reflektorov a výslnie.“ Načala svoju obľúbenú tému, ktorá zdanlivo mladého muža zaujala, pretože sa na jeho permanentne apatickej tvári objavil náznak prekvapenia.

„Netušil som, že sa stále pokúšaš uspieť v tejto sfére.“ Zo strednej si pamätal, akú lásku Nita prechovávala k hudbe. Jej quirk bol s ňou vždy spojený a to, že bola v tejto oblasti talentovaná, bolo všetkým naokolo moc dobre známe, sám už mal v minulosti česť aspoň čiastočne okúsiť silu jej pozoruhodného hlasu na vlastnej koži.

„Nuž, áno, je to tak, ale zatiaľ sa stále neviem rozhýbať,“ povedala to tak trocha previnilo, akoby si sama uvedomila, že v tejto sfére neurobila zatiaľ žiaden významný pokrok a mrzelo ju to, no jej úprimnosť sa mu páčila. „Mala by som si brať príklad z Jirou-chan, tá popri hero práci stihla už vydať so svojou kapelou prvý debutový album. A ja som stále ešte nedokončila jediný z toho kvanta rozpísaných songov, ktoré sa mi doma povaľujú. Ale hudba bola vždy môj život, tak snáď raz... Je to tajomstvo, ale jednu pesničku mám rozpracovanú v celkom pokročilom štádiu, takže uvidíme, kam sa s ňou dostanem.“ Mierne naklonila hlavou a venovala mu sprisahanecký úškrn, bezprostredne prezrádzajúc viac detailov zo svojho súkromného života, čo ho opäť milo prekvapilo.

„Vlastne si spomínam, ako si zvykla Eri spievať na dobrú noc, kedykoľvek ťa predo mnou, či Aizawom spomínala, vždy bola plná nadšenia.“ Prikývol, vybavujúc si v mysli jeden konkrétny večer, kedy sa vrátili so spomínaným čiernovlasým mužom z neskorého tréningu a jeho apartmánom sa niesol nežný dievčenský hlas, ktorý uspával malé dievčatko zverené do Aizawovej opatery. Bol to jeden z momentov, kedy bol Hitoshi touto mladou dámou doslova fascinovaný, no nikdy jej o tom nepovedal, ani vlastne nikomu ďalšiemu.

Jej výraz tváre znežnel v tom momente, ako padlo meno bielovlasej dievčiny a Shinsou si všimol, aká neha a obdiv sa objavili v tých svetlých zelenkavých očiach. Takéto niečo by sa nedalo predstierať a Nitina úprimnosť a otvorenosť ho len utvrdzovali v domnienke, že mala skutočne jeho prakticky nevlastnú mladšiu sestru veľmi rada. Stačilo, že ju spomenul a okamžite sa celá rozžiarila.

„Oh, je to už večnosť, čo som videla Eri-chan naposledy! Bože, až sa tak cítim previnilo, že je ďalším z tých ľudí, ktorých som zanedbala. Musí byť už veľká slečna,“ uvažovala Nita nahlas. „Vždy som si s ňou veľmi dobre rozumela, je jedným z tých, ktorí mi zo strednej chýbajú najviac.“

Mala v pláne zahltiť Shinsa otázkami ohľadom spomínaného dievčatka, keďže predpokladala, že sa s ňou aj Aizawom vysoký underground hero ešte stále stretáva, no nedostala sa k nim. Ženský hlas totiž prerušil ich konverzáciu a vytrhol Nitu z malej pomyslenej bublinky, ktorú si okolo seba a muža, ktorý jej práve robil spoločnosť, vytvorila.

Do reality ju vrátila osoba, ktorá sa pri nich pristavila a jej rameno sa obmotalo okolo dlhovláskiných pliec. K spleti ružových vĺn sa primiešala ďalšia blonďavá a zelené oči mladšej ženy sa zabodli do tej staršej, ktorá sa znenazdajky objavila, stískajúc Nitu a nadšene bľabotajúc spôsobom, ktorý jasne naznačoval, že už mala v sebe viac než dosť pohárikov čohosi alkoholického.

„No, aha! Pozrime sa, malá Nita! Teba som túžila dnes večer stretnúť!“ Takeyama Yu, lepšie známa pod prezývkou Mountain Lady, sa začala so svojou mladšou známou vrúcne zvítavať, otáčajúc sa Shinsovi, ktorý obe ženy zvedavo pozoroval, chrbtom a venujúc dlhovláske z Jeanistovej agentúry tuhé objatie.

„Tiež ťa rada vidím, senpai. Pozerám, že sa už bavíš v plnom prúde,“ narážala na jej očividne podnapitý stav a ponad plece Mt. Lady venovala Shinsovi rozpačitý výraz. Ten jej pohľad opätoval, no pobavenie jeho fialové oči neopúšťalo, ako tak sledoval ich staršiu kolegyňu, ktorá oblapkávala mladšiu ženu stále uväznenú v jej náručí.

Keď Nitu konečne nechala voľne dýchať a odtiahla sa od nej, zaregistrovala staršia žena konečne, že jej mladšia kolegyňa nie je sama. Zvedavo skúmala mladého muža, ktorého tu našla v jej spoločnosti s nadvihnutým obočím, snažiac sa zaostriť svoj alkoholom rozmazaný zrak na jeho vysokú postavu a indigovo-sfarbené vlasy.

„Vyzeráš dnes večer úžasne, senpai,“ pochválila Nita Takeyamine krémové dlhé šaty a pekný účes, no tá iba zamávala rukou, venujúc dievčine odvrknutie a potom sa jej pozornosť zo Shinsa opäť vrátila k mladej žene, ktorá kedysi zvykla praxovať aj v u nej v agentúre a na krátku dobu sa stala súčasťou jej Lurkers tímu.

„No ty máš čo hovoriť. Pozrime sa na teba, vyzeráš ako princezná. Naozaj.“ Pohladila Nitu po zvlnených vlasoch, dívajúc sa na ňu ako na nejaké umelecké dielo. „Si šikulka, Nita. Ešte sa táto šaškáreň ani poriadne nezačala a už si si stihla nabaliť takéhoto fešáka. Ale nečudujem sa...“ Mykla hlavou smerom, kde stál Hitoshi, ktorému uniklo pomedzi pery pobavené uchechtnutie. Bral alkoholom podgurážené slová tej staršej pro s gigantifikáciou ako quirkom s rezervou, no prišlo mu to tak trocha vtipné.

Nita opäť cítila ako sa jej do tváre valí horúčava a v momente pocítila obrovskú chuť zapchať ústa Mt. Lady svojimi dlaňami, aby už zo seba nevypustila nič tak moc trápne, no to by nebolo správanie hodné dámy na úrovni, preto od toho upustila.

„Vidím, že ty si sa zase stihla posilniť alkoholom, senpai,“ prehovorila mierne karhavo, na čo staršia žena zbystrila pozornosť a uprela oči na Nitin pohár so šampanským, v ktorom na dne zostalo trocha bublinkovej tekutiny. Nita ho od nej šikovne odtiahla, snažiac sa rozptýliť jej pozornosť iným smerom. Viac alkoholu jej senpai rozhodne nepotrebovala. „Povedz mi, je tu Kamui Woods dnes večer s tebou?“

Spomenutý pro hero s dreveným quirkom sa s jej staršou známou zosobášil zhruba rok dozadu, takže Nita mohla očakávať, že sa tu v dave ľudí pohybuje pravdepodobne tiež a najlepším riešením by bolo odviesť pripitú Mt. Lady k nemu, aby sa o ňu mohol postarať, bola to predsa jeho manželka. Jeho meno fungovalo a Nita sa nemýlila, pretože staršia dlhovláska prikývla, no v jej tvári sa objavil mierne odutý výraz.

„Áno, Kami je tu so mnou, ale momentálne sa venuje nejakej ultra nudnej debate s ďalšími herami, ktorých ani poriadne nepoznám. Tak som si našla medzičasom inú zábavu. Čo mi pripomína, že by mi celkom dobre padol ďalší drink.“ Už otáčala hlavou smerom tam, odkiaľ aj Nita s Hitoshim zobrali svoje poháre so šampanským, no ružovovláska ju zastavila.

„To asi nie je práve teraz najlepší nápad.“

„Pokojne vás nechám, ak potrebujete priestor, asi máte čo doháňať,“ navrhol vysoký fialovo-vlasý mladík, ktorý spozoroval, že Nita je aktuálne zamestnaná niečím iným, než ich predošlou spoločnou debatou a hoci mu v jej prítomnosti bolo viac než dobre a pokojne by v nej zotrval aj dlhšie, chápal, že tak spoločenská osoba, akou bola dlhovláska, sa určite tento večer nezaobíde bez toho, aby ju obletovalo viacero ľudí. Na rozdiel od neho bola mimoriadne obľúbená, to mu bolo jasné z jediného pohľadu na ňu a spomienke na to, aká bývala počas ich štúdia na strednej.

Nite sa tiež nechcelo od neho odchádzať, práve naopak, pokojne by sa už po zvyšok dnešnej udalosti nebavila s nikým iným, tak moc si ju dokázal za ten krátky čas podmaniť, no usúdila, že Mt. Lady potrebuje pomoc, aby sa neopila ešte viac a rezignovane prikývla.

„Ach, senpai, stavím sa, že Kamui Woods už dávno po tebe pátra, určite mu už chýbaš, tak ho spolu pôjdeme nájsť, aby sa o teba nestrachoval, dobre?“ Prehovorila k nej tak trpezlivo a vľúdne, akoby sa prihovárala malému dieťaťu a keď na sekundu od nej poodstúpila, podišla bližšie k Shinsovi a zašepkala tak, aby ju Takeyama nepočula.

„Zoberiem ju za ním, lebo ak by sa tu motala sama okolo stola s alkoholom, nedopadlo by to dobre. Okrem toho na mňa asi už čaká aj Jeanist, ale som moc rada, že sme sa mohli aspoň nachvíľku porozprávať. A aj keď viem, že sa ti na after-párty ísť nechce, stále dúfam, že sa dnes večer nevidíme posledný raz, dlžíš mi ešte pár odpovedí na otázky ohľadom Eri-chan.“ Neodpustila si poslednú rafinovanú poznámku sprevádzanú ešte rafinovanejším nevinným úsmevom venovaným mladému mužovi, ktorý prikývol.

„Chápem a budem na to pamätať.“ Oplatil jej úsmev vlastným, o čosi viac diskrétnejším, jedným z tých vzácnych, ktorý veľa ľudí vidieť nemohlo, iba tí naozaj šťastní. Ona  mu naň odpovedala ešte posledným ospravedlňujúcim pohľadom, než začala Mt. Lady viesť preč, čo najďalej od stolov s občerstvením, dúfajúc, že na jej partnera Kamuiho narazia čo najskôr.

 

* * *

„Si si istá, že je to dobrý nápad?“ Prehovorila staršia žena po chvíli, zatiaľ čo ju Nita ťahala davom a zastala, čo prinútilo mladšiu vo svojom pátraní poľaviť tiež.

„Čo tým myslíš, senpai?“

„No, že či je to dobrý nápad, že si svojho chlapa nechala samého. Veď sa na neho pozri, taký krásavec... Ja by som sa bála, že mi ho začne opaľovať nejaká neodbytná harpya, akonáhle sa od neho vzdialim na meter.“ Vysvetlila Nite Mt. Lady, na čo sa ona opäť zapýrila a pomedzi pery jej ušiel frustrovaný povzdych. Ale než ju stihla opraviť, venovala svojej senpai tak trocha zasnený pohľad, pokyvujúc hlavou na znak súhlasu aspoň s časťou toho, čo práve staršia žena povedala.

„Veru, je fešák, že?“ Otvorene priznala, ako moc na ňu jeho prítomnosť a v podstate on sám zapôsobili, no potom dodala o čosi sklesnutejšie. „Ale nie je to môj chlap, senpai, až také šťastie nemám.“ O čosi málo zvesila ramená a pokračovala v úpenlivom pátraní po Takeyaminom partnerovi.

Koľko rázy v minulosti snívala o tom, že by bol Shinsou jej chlapcom? Ani na prstoch oboch rúk by to zrejme nebola schopná spočítať. Za tie roky, čo spolu študovali v hero kurze, sa jej skutočne veľmi páčil. A už len tá predstava, že by bola s ním, jej privádzala husiu kožu. No a so zdesením zistila, že ani po rokoch jej táto myšlienka neprestávala privádzať stále nové motýle do toho roja, ktorý sa jej začal tvoriť v žalúdku, akonáhle ho stretla.  

„No a čo,“ zaregaovala na jej opravu Mt. Lady a mávla rukou akoby snáď to, že Nita uviedla veci ohľadom nej a jej bývalého spolužiaka na pravú mieru, nehralo pre staršiu ženu žiadnu rolu. „Čo to má spoločne s tým, že by si po ňom mala skočiť a zavesiť sa na neho ako koala na strom. Vážne, Nita, kedy to bolo naposledy, čo si si vrzla? Hmm?“

Pohoršený pohľad, ktorý jej mladšia kolegyňa venovala, sa dal očakávať. V tomto bývala Nita vždy tak trocha úzkoprsá, aj keď bola ešte mladšia a čím viac dospievala, tým zásadovejšou a zdržanlivejšou sa stala. Takeyama mala podozrenie, že v tom bola dosť ovplyvnená aj svojim nadriadeným Jeanistom, práca u neho vyžadovala čo najlepšiu reputáciu a prezentáciu celej jeho agentúry na najvyššej úrovni.

„Mala by si konečne vyhodiť z kopýtka, možno potom prestaneš byť taká predpojatá a v jednom kuse ako na ihlách. Ver mi, ak si nájdeš dnes večer nejakého fešáka, s ktorým si užiješ, tak uvidíš, že akákoľvek frustrácia bude rázom preč. To len z nedostatku sexu si taká napätá.“ Svetlé obočia Mt. Lady sa podvihli v sugestívnom spôsobe a slová jej vyleteli z úst prv, než na tie predošlé vôbec stihla Nita zareagovať. Opäť pocítila potrebu ústa staršej ženy niečím zapchať a splašene sa obzerala okolo seba, či tejto príšerne zahanbujúcej konverzácii náhodou niekto nenačúva.

„Nie tak nahlas, senpai!“ Zasyčala pobúrene, no čiastočne si vydýchla, keď nezazrela naokolo nikoho podozrivého z médií, kto by tu mohol sliediť a počúvať cudzie rozhovory. „Nikdy nevieš, kto ťa môže počuť.“ Pre istotu si dlaňou zakryla tvár, aby si nikto nevšimol jej zahanbený výraz a zamumlala reakciu na Takeyaminu predošlú otázku. „A rozhodne odo mňa nečakaj, že ti na to odpoviem.“

Bolo jej trápne pred ňou priznať, že to skutočne bolo už dávnejšie, čo naposledy s niekým mala čokoľvek intímne. A i keď sa navonok tvárila vyrovnane a uhladene, pravdou bolo, že mladá žena bola stále človek s nie len citovými, ale aj fyzickými potrebami, ako každý iný. A konštantný kolotoč práce a snahy o budovanie si čo najlepšej reputácie a image sa podpísali na jej intímnom živote. Takže áno, Mt. Lady tvrdením, že bola Nita miestami taká predpojatá kvôli sexuálnej frustrácii, trafila do čierneho...

Nebolo to tak, že by mala Nita núdzu o mužov, ktorí by mali o ňu záujem. Práve naopak. Stále tu bol niekto, kto sa o ňu uchádzal, nadbiehal jej, pokúšal sa ju zbaliť, či ju obsypával lichôtkami a flirtujúcimi narážkami, ktoré ju však vonkoncom nerozpaľovali. Proste bola len príliš náročná alebo zaseknutá niekde vo svojej bublinke a s predstavou nereálne ideálneho partnera, ktorého kritéria boli pre bežných smrteľníkov, ktorým sa páčila, nesplniteľné.

Občasné randenie, na ktoré si popri práci a všelijakým iným aktivitám zameraným na seba-rozvoj sporadicky našla čas, nikdy neviedlo k ničomu vážnejšiemu. Akoby mala v sebe blok a nechcela s nikým zájsť do intímnejšej roviny, pokiaľ v duchu necítila, že je ten pravý.

„Ale prosím ťa, ešte stále si robíš ťažkú hlavu z tých novinárov?“ staršia blondína opäť zastala a uprela na Nitu veľavýznamný pohľad, aspoň sa o to pokúsila tak moc, ako jej to len alkohol v systéme dovolil. „Zober toto ako radu od svojej staršej a skúsenejšej senpai – čím  menej si budeš pripúšťať tie novinárske hyeny a to, čo o tebe píšu k srdcu, tým ľahšie sa ti bude žiť... Myslíš, že do mňa sa neobúvali? Ale upratala som si ich, ukázala som im, že kde mám všetky ich názory a už mám pokoj.“

Nita bola vďačná za to, že jej staršia kolegyňa chcela dobre a tiež nenašla v sebe silu protirečiť jej, pretože i v stave opitosti slová blonďavej ženy dávali zmysel a niesli v sebe kus pravdy. Netrvalo dlho a konečne našli Kamuiho, ktorý s tak trocha zhrozeným výrazom zaregistroval, ako moc sa stihla jeho manželka opiť. Nita sa s ňou rozlúčila, nechávajúc ju v starostlivosti tak kompetentného hera, akým bol spomenutý starší muž a pobrala sa ďalej hľadať svojho šéfa.

S potešením zistila, že Bakugou už odišiel a zastihla tak vysokého blond veterána samého. Ako sa správne domnievala, čakal, kým sa k nemu pridá a prišla práve včas, lebo akonáhle zaujali svoje miesta v jednom z prednejších radov, na pódium vyšiel moderátor a event bol oficiálne zahájený.

Popri predslove osoby, ktorá mala na starosti organizáciu celého podujatia, si stihla dlhovláska vymeniť pár slov so svojim nadriadeným, ktorému v krátkosti opísala, že koho všetkého sa jej medzičasom podarilo stretnúť a pozdraviť.

„Mali ste príjemnú konverzáciu s Bakugom?“ Spýtala sa po kratšej odmlke a dopila zvyšok šampanského, ktoré ešte stále zostalo na dne pohára v jej moci.

„Oh, áno, prebrali sme toho dosť, dokonca sa ma pýtal aj na teba.“

Jeanistova odpoveď spôsobila, že jej takmer zabehol zvyšok šampanského, ktorý do seba vyliala. Najskôr mala dojem, že len zle počula, pretože čo už by len Katsukiho Bakuga viedlo k tomu, aby sa spýtal na niekoho ako ona? Vždy mala z neho dojem, že okrem seba samého bol snáď jedinou ďalšou osobou, o ktorú sa aspoň sčasti zaujímal, už len Deku.

„Vážne? To by som do neho nikdy nepovedala.“ Priznala, keď sa jej podarilo potlačiť zakašľanie a odložila dopitý pohár, na skle ktorého zostal jemný odtlačok od jej rúžu na bok, aby ho mohla neskôr podať obsluhe, ktorá bude čoskoro chodiť okolo a zbierať prázdne poháre.

„Ten chlapec naozaj vyrástol na mladého muža s dobre našliapnutou budúcnosťou,“ poznamenal Jeanist, ktorý jej skeptický výraz nepostrehol, lebo jeho oči sa zamerali na pódium, ktoré sa začínalo zapĺňať desiatimi najlepšími herami v krajine a medzi nimi bol aj spomínaný mladý muž s blond vlasmi a prchkým temperamentom.

Nita po vzore svojho mentora tiež sledovala, čo sa dialo na pódiu a ako tak moderátor postupne vyhlasoval jednotlivých pro, ktorí sa umiestnili na priečkach od jedna po desať, neubránila sa dlhovláska malému pobavenému a zároveň škodoradostnému úsmevu, ktorý sa jej usadil na perách v momente, keď padol verdikt, že Midoriya sa umiestnil na druhom mieste, čo bolo tesne pred Bakugom, ktorý obsadil tretiu priečku.

Bolo v celku zábavné sledovať jej bývalý objekt záujmu, ako bojuje sám so sebou. Jeho frustrované škrípanie zubov mohla takmer až počuť i napriek šumu, vrave a tlieskaniu ľudí v hľadisku a rovnako tak bola presvedčená aj o prítomnosti neutíchajúceho hnevu, ktorú spôsobilo Dekuho vyššie postavenie v rebríčku. Ako jedna z mnohých dobre vedela, že pokiaľ šlo o prehry, bolo to niečo, čo Bakugou nebol schopný ustáť ľahko.

Nebolo však pochýb o tom, že i tretia priečka bola pre tak mladého muža určite pozoruhodným umiestnením a akokoľvek moc bola Nita voči jeho osobe zatrpknutá, bez okolkov uznala, že si ju naozaj aj zaslúžil. On aj Midoriya bez pochýb dosiahli obrovský úspech a jediný, kto týchto dvoch mladých pro tento rok predbehol, bol už len rokmi hero práce ostrieľaný a skúsenosťami nabitý Hawks.

Keď moderátor strčil blonďavému herovi popod nos mikrofón a vyzval ho, aby povedal pár slov divákom a svojim fanúšikom, viacerí prítomní s napätím a rozpakmi očakávali, čo z neho vypadne, pripravení na najhoršie, že možno opäť zaúraduje jeho prchký temperament. Na prekvapenie všetkých sa však držal statočne a podarilo sa mu zo svojho krátkeho prejavu vynechať akékoľvek vulgarizmy, čo bol v prípade tohto mladého muža heroický výkon. Možno mal Jeanist pravdu – fakt vyrástol a aspoň trocha dospel. Ale tón, akým tých pár slov zašomral jasne naznačoval to, ako moc horkou pilulkou na prehltnutie jeho porážka Midoriyou bola.  

 

* * *

Na druhej strane miestnosti sa ku Kaminarimu a Mine pridali zvyšní dvaja členovia bývalého Bakusquadu a jediný, kto ich povestnej pätici chýbal, bol svalnatý blondiak, ktorý ešte stále tŕpol na pódiu a namosúrený výraz jeho tváre prezrádzal, že mu dochádza trpezlivosť, tak moc sa nemohol dočkať toho, kedy oficiálna časť skončí.

Kirishima na svojho najlepšieho priateľa hľadel s obdivom a pýchou v očiach, mávajúc cez ten dav ľudí a vyškierajúc Bakugovym smerom rad špicatých zubov, aby mu dal najavo ako moc hrdý na neho je. Vždy veril, že to Bakugou dotiahne ďaleko a vidieť ho na pódiu v top trojke z neho robilo toho najpyšnejšieho kamaráta na svete. 

„Už nám chýba iba hlavná hviezda večera a Bakusquad bude opäť pohromade, ako za starých čias,“ prehovoril vyškerený Denki, ktorý rovnako ako zvyšok jeho bývalých spolužiakov, s nadšením sledoval Bakugovo umiestnenie sa v hero Billboard rebríčku, no na rozdiel od Kirishimu, on a Sero si nemohli odpustiť aj malé škodoradostné úškrny, keď videli, ako moc je ich kamarát podráždený, náramne sa na tom zabávali, aj na spôsobe, akým sa pokúšal krotiť svoj temperament.

„Takže sa všetci vidíme na after-párty?“ Mina presunula svoje čierne oči z osôb na pódiu k svalnatému a urastenému mladíkovi, pre ktorého mala vždy už od čias juniorskej strednej školy slabosť.

„Jasné, Bakubro sa k nám pridá tiež, osobne sa o to postarám,“ venoval jej červenovlasý mladík vrelý úsmev, na ktorý Mina zareagovala spokojným prikývnutím. Nielen, že sa tešila, že strávi zvyšok večera v prítomnosti Eijira, ale jej hral do kariet aj fakt, že ich spoločný blond priateľ sa k nim pridá, čím sa zväčšia šance na jeho interakciu s istou dlhovláskou, ktorú tiež ružová pro plánovala zatiahnuť do toho chaosu, ktorý ich po oficiálnej ceremónii očakával.

„Nezabúdajte, že máme medzi sebou dohodu, že ktokoľvek z nás sa umiestni v rebríčku najvyššie, platí celý večer drinky ostatným. Takže dnes pijeme na Kacchanov účet.“ Čiernovlasý vysoký muž na verejnosti vystupujúci pod menom ´Cellophane´ si spokojne pomädlil ruky, spomínajúc ich malú priateľskú dohodu, ktorú medzi sebou členovia Baku-squadu už pred dlhším časom uzavreli.

Dnešný večer naozaj sľuboval more zábavy a zaujímavých udalostí a do konca oficiálnej časti nezostávalo už príliš veľa času, keďže práve dorozprával posledný z desiatich herov, ktorí boli vyhlásení za top pro v celej krajine, čo viacerých potešilo. To, čo sa malo diať po vyhlasovaní, bolo pre mnohých omnoho viac lákavejšie.

 

* * *

Hitoshi sledoval celé vyhlasovanie z ústrania najzadnejšieho radu, čo mu viac, než vyhovovalo. Pôvodne myslel, že snáď počas tej ceremónie zadrieme vo svojom sedadle, čo sa v jeho prípade vzhľadom na problémy s nespavosťou nestávalo často, ale pristihol sa, ako si pohľad na to, čo sa dialo na pódiu užíva viac, než pôvodne čakal.

Primárne to mala na svedomí Bakugova potláčaná frustrácia, ktorá bola hmatateľná aj na druhom konci obrovskej sály a keďže Shinsou nikdy nemal tohto výbušného bývalého spolužiaka v láske, necítil ani za mak súcitu voči jeho osobe, dobre si uvedomujúc, ako moc ho nižšie postavenie, než bolo to dvoch zvyšných herov stojacich napravo od neho, vytáčalo do nepríčetnosti.

S kým však vedel súcitiť, bol práve zelenovlasý mladík umiestnený na druhej priečke v rebríčku. Vedel si predstaviť s ako moc veľkým stresom sa musel chudák Midoriya vysporiadať a i keď bolo zábavné sledovať a najmä počúvať jeho nervózne bľabotanie, keď prišiel rad na neho, aby predniesol svoj prejav národu, aspoň malú dávku solidarity v sebe Hitoshi našiel a so svojim bývalým spolužiakom a blízkym priateľom súcitil.

Nechcel si ani predstaviť seba v jeho koži, ak by tam musel stáť miesto neho a rozprávať pred publikom, ešte aj do kamier. V momentoch, akými boli tieto, bol rád, že sa rozhodol pridať sa k underground scéne.

Pobavenie ho neopúšťalo ani vtedy, keď začal rozprávať Hawks. Jeho siahodlhý monológ sa dal očakávať a len tak založil ruky na hrudi, mierne krútiac hlavou, keď sledoval okrídleného hera, ako si zdanlivo užíva, že boli všetky oči v sále práve teraz na ňom. Jednu vec musel Hitoshi svojmu dočasnému nadriadenému uznať – ten muž to so slovami dokázal. A či už úprimné, alebo len hrané, prevažná väčšina ľudí v sále mu ich hltala aj s navijakom.

Po skončení oficiálnej časti fialovo-vlasý mladý muž debatoval sám so sebou, či ísť vyhľadať spomínaného Hawksa alebo sa mu radšej po zvyšok večera vyhnúť. Pódium už zostalo prázdne a ľudia sa začínali dvíhať zo svojich sedadiel. Akékoľvek nádeje a plány na útek pred začiatkom after-párty zavrhol a tak usúdil, že čím menší odpor bude klásť, tým menej otravní Denki, či prípadne Hawks, ak si ho jeho najlepší priateľ zavolá na pomoc, budú.

Napokon vykročil smerom k Midoriyovi, keď v dave zazrel jeho zelené vlasy. Predsa len, bol to jeden z ľudí, čo mu boli pomerne dosť blízki a dnes sa s ním ešte ani nepozdravil. Takže aspoň rýchla gratulácia bolo niečo, čo sa patrilo tomu mladému herovi venovať.

„Shinsou-san! Teba som tu dnes nečakal.“ Mladík, ktorý si osvojil pseudonym Deku sa potešil, akonáhle zazrel, kto sa k nemu blíži a jeho pehavá tvár sa rozžiarila nadšením. „Ale moc ma to teší! Dúfam, že sa máš dobre. Počul som, že si sa umiestnil tesne pod dvadsiatkou, to je skvelé! Čím ďalej, tým viac začínaš pripomínať Aizawu-senseia.“ Izuku nešetril slovami chvály a obdivu, pozitívne naladený a urečnený ako obvykle.

„To nestojí za reč, myslím, že ten, čo si zaslúži dnes večer obdiv, si najmä ty. Gratulujem ešte raz k tak vysokej pozícii.“ Obaja muži si podali ruky na znak zvítania, čo sprevádzalo aj krátke kamarátske objatie. „Okrem toho, neplánoval som sa zúčastniť, povedzme, že som bol do tohoto tu dokopaný dobrovoľne-nasilu štýlom.“ Hitoshi venoval kamarátovi malý úškrn a trocha rozpačito si prstami prešiel po krátkych vlasoch na temene hlavy.

„Som rád, že si prišiel, ďakujem moc za podporu.“ Midoriya sa už zdanlivo zotavil zo svojho predošlého vystresovaného rozpoloženia  a keď na neho nemierili desiatky reflektorov a objektívov fotoaparátov a kamier, pôsobil o čosi viac uvoľnene, no stále nadšene zároveň. „Je skvelé vidieť dnes večer toľko priateľských tvárí, aj keď verím, že nie každému takéto podujatia vyhovujú.“

„Už som sa s tým zmieril, rovnako aj s tým, čo bude nasledovať ako ďalšie.“ Vyšší mladý muž pokrčil ramenami, čím zaujal Midoriyovu pozornosť.

„Oh, ideš tiež na after-párty?“

„Bohužiaľ,“ odvetil Shinsou nevzrušene, čím svojho kamaráta ešte viac potešil. „Denkiho prisviedčacie schopnosti sú bezkonkurenčné,“ strčil si ruky do vreciek nohavíc po vyslovení svojej sarkastickej poznámky s čo najväčšou iróniou v hlase.

„Ale to je fajn. Môžeme ísť spolu! Myslím, že to začína každou sekundou.“ Navrhol mu zelenovlasý, keď sa poobzeral okolo seba, všímajúc si, ako sa miestnosť pomaly vyprázdňovala. Mnoho ľudí sa začínalo zberať domov, no bola tu aj značná časť, ktorá sa pomaly trúsila do podzemného salónika, kde sa mal spomínaný VIP večierok konať.

Hitoshi nevidel na tomto návrhu nič zlé, dokonca sa mu pozdávalo viac prísť na ten prekliaty večierok so zachovaním si dôstojnosti, než by ho mal Kaminari za rukáv dolu do salónika, kam všetci začali smerovať,  dotiahnuť nasilu. A tak sa aj s ďalším zo svojich bývalých spolužiakov vydal tam, kde sa mal konať, dúfajúc, že to aspoň s časti bude stáť za to. I keď, ako si tak spomenul na to, komu sľúbil, že sa dnes večer ešte stretnú, kráčalo sa mu o čosi lepšie a s väčšou ochotou.

 

* * *

„Chcem ešte pogratulovať Dynamightovi a rozlúčim sa s ním, ideš so mnou?“ Oslovil ju Jeanist, keď sa Nita zdvihla zo svojho sedadla a v kabelke lovila brožúrku s VIP pozvánkou na večierok. Na chvíľu sa zamyslela, no potom prikývla, tušiac, že to od nej jej šéf tak trocha očakával, keďže už len zo slušnosti by sa naozaj patrilo Bakugovi aspoň jedným slovom zagratulovať.

„Áno, samozrejme.“ Vykročila blonďavému vysokému mužovi v tesnom závese keď si razili cestu pomedzi ostatných ľudí smerom k tomu mladšiemu, bývalému Tsunaguho zverencovi. Už by sa najradšej videla dolu v salóniku na párty, obklopená svojimi najbližšími priateľmi zo strednej, no pár chvíľ pre potešenie svojho nadriadeného obetovať mohla, predsa len, dal jej svoju vlastnú pozvánku a bez neho by sa mohla akurát zberať domov za Camie a miesto parketu, by ju čakala len posteľ.

„Blahoželám ešte raz k tak úspešnému roku, verím, že ten budúci to bude ešte lepšie.“ Prehovoril najstarší z trojice, keď došli až k Bakugovi, ktorý na Jeanistove slová chvály zareagoval svojsky, no na jeho pomery nie až tak neslušne, ako by sa dalo očakávať. Bolo jasné, že je ešte stále podráždený, no to, že už nemusel stáť pod žiarou svetiel na pódiu a na jeho neúspech (lebo tak to on vo svojej hlave vnímal) sa nemusel dívať celý národ, zrejme pomohlo.

Nita sa prinútila potlačiť drobné zachichotanie, ktoré sa jej dralo pomedzi pery nad Bakugovým nespokojným zafunením, pretože jej prišla celá ta jeho teatrálnosť spôsobená tým, že ho Deku o jednu priečku predbehol, komická. Ale zdržala sa akéhokoľvek rozdúchavania konfliktnej pahreby medzi ňou a blonďavým pro, keďže dráždiť hada bosou nohou takto na verejnosti pred zrakmi novinárov a hlavne tým, ktorý patril jej šéfovi, by bolo asi to najhlúpejšie, čo by mohla podniknúť. Miesto toho sa rozhodla ukázať mu, že je dáma na úrovni.

„Jeanist má pravdu, je to úžasné, kam si sa až dostal, tiež ti gratulujem k skvele vykonávanej práci, len tak ďalej.“ Dokonca jej tie slová šli od srdca, nemusela mu klamať, naozaj jeho úspech obdivovala a ani to, ako sa k nej v minulosti zachoval, jej nezabránilo hľadieť na jeho profesionálne zázemie objektívne. Akokoľvek moc trápne to medzi nimi bolo, priala mu všetko dobré, tá malá škodoradosť neznamenala nič významné.

Bakugou na jej slová zareagoval vcelku zvedavým pohľadom upreným priamo na ňu, až ho tak pocítila na každom z nervových zakončení svojej pokožky a jeho zvraštené svetlé obočie a napätá tvár, skrivená v nespokojnej grimase pôsobila o čosi pokojnejšie, ale možno sa jej to iba zdalo.

„Prišiel som sa rozlúčiť, no dúfam, že sa čoskoro uvidíme,“ ozval sa Jeanistov hlas znova, „vieš, že dvere mojej agentúry sú ti vždy otvorené.“

Mladší z blonďavých mužov prikývol na znak porozumenia, no neprestával skúmavo hľadieť na zamestnankyňu svojho bývalého mentora z praxe, čo Nitu značne znervózňovalo a nepomohlo tomu ani to, keď Tsunagu spomenul jej meno.

„Nejdeš na after-párty?“ Spýtal sa Bakugou vysokého veterána, na čo on iba pokrútil hlavou.

„Nie, myslím, že vzhľadom na môj vek už nie je vhodné sa podobných akcií zúčastňovať, ale tu Nita pôjde miesto mňa. Vlastne, môžeš ju tam odviesť, zrejme to každou chvíľou začne.“

Spomenutá mladá žena zamrkala, no nezmohla sa na žiaden protest, ktorý by sa v tejto situácii zrejme ani nehodil. Jeanist netušil o jej malom zaujatí voči jednému z jeho bývalých a najobľúbenejších praktikantov a nemienila mu o nich teraz rozprávať a ospravedlňovať tak svoju nevôľu ísť kamkoľvek s mladým mužom, ktorý ju počas svojich tínedžerských čas riadne potrápil. Miesto akéhokoľvek zvuku si radšej zahryzla do pery, pokúšajúc sa pôsobiť nevzrušene.

Ani na Bakugovi nebolo možné bádať, že by sa chystal protestovať a po Jeanistovej rozlúčke ich starší muž nechal samých, vďaka čomu atmosféra hmatateľne zhustla. Bolo to trápne, no už neboli deti, ani adolescenti, takže im nezostávalo nič iné, iba chovať sa k sebe profesionálne. Koniec koncov, od toho nepríjemného incidentu na strednej, na ktorý blonďavý mladý pro pravdepodobne už aj zabudol a iba Nita si v sebe niesla pozostatky jeho odmietnutia dodnes, mali medzi sebou iba pár malicherných konfliktov, no po ukončení štúdia na U. A. akadémii už medzi nimi k žiadnemu vyhrotenému, či trápnemu stretu nedošlo.

„Hmm, mali by sme asi pomaly ísť, čo povieš?“ Opáčila dlhovlasá mladá žena vyrovnaným tónom a dovolila si jeden malý pohľad jeho smerom, dúfajúc, že čím skôr vyrazia a nájdu dolu v priestoroch, kde sa mala after-párty konať, svojich priateľov, tým rýchlejšie sa obaja dostanú z tejto situácie. Samozrejme, opäť sa pristihla pri podvedomom rozjímaní nad tým, ako moc mu to dnes večer pristalo. Lenže, nebol jediný. A toho sa dievčina držala, aby sa jej myseľ nevydala neželaným smerom. Pomyslenie na to, že tu bol ešte niekto ďalší, kto mal na ňu snáď ešte väčší efekt, ako muž kráčajúci po jej boku, ju hnalo dopredu, keď vykročili smerom von zo sály.

„Hej,“ Bakugou odvrkol, no jeho tón nebol nepriateľský. „Mimochodom, od Jeanistu som na teba počul iba samú chválu.“

Nita zostala stáť a šokovanie hľadieť na mladého muža, ktorého tón síce znel nevzrušene a bez záujmu, no i tak ju jeho slová zasiahli. Prekvapenie v jej tvári bolo očividné, keď na neho znova pozrela.

„Naozaj?“

„Hej, zdá sa, že má o tebe vysokú mienku. Takže len tak ďalej.“ Použil jej predošlé slová, ktoré ona adresovala jemu.  

„Oh,“ dlhovláska sklopila na sekundu pohľad k zemi, netušiac ako toto celé chápať. Vo svojom vnútri zvádzala debatu, či jeho slová brať iba ako nezaujaté konštatovanie, aby tak úplne medzi nimi nestála reč, alebo to mal byť nejaký skrytý a pre neho veľmi neprirodzený pokus o kompliment. „Ja- Uh, vďaka.“

Bakugou prikývol, nereagujúc na jej mierne rozpaky už ničím ďalším a po zvyšok cesty smerom dolu do banketovej miestnosti strávili obaja v ďalšom trápnom tichu, no Nita sa už necítila tak nepríjemne, ako chvíľku dozadu.

Ich spoločný príchod na after-párty, samozrejme, nezostal bez povšimnutia. Viacerí sa zvedavo otáčali, kto to kráča po boku kontroverzného mladého muža, ktorý bol pred celým národom známy ako Dynamight a medzi dvermi ich oboch zahliadli aj niektorí z bývalých spolužiakov.

Mina, ktorá sa už aj so svojimi troma kolegami z Bakusquadu stihla presunúť k dlhému baru na opačnej strane banketovej sály, s potešením sledovala pár, ktorý sa práve v miestnosti objavil, zatiaľ čo Denki očami pátral, či nezazrie svojho fialovo-vlasého priateľa, dúfajúc, že nebude musieť podnikať žiadne drastické kroky, aby ho sem medzi ostatných dotiahol.

Shinsa zatiaľ nevidel, no pohľad na Bakuga s Nitou vedľa neho, keď obaja prišli na after-párty spolu, ho nerozladil. Na Minino nadšené prakticky až poskakovanie zareagoval iba pretočením očí a malým ohrnutím spodnej pery, no humor neopúšťal jeho večne pozitívne-naladený tón.

„Len sa dopredu neteš, počkaj, až sa objaví môj kamoš.“

„Márna snaha, Denki. Pozri na nich,“ sebavedomo zamávala rukou smerom, kde stáli jej najlepšia priateľka zo školy a posledný člen Bakusquadu, ktorý im chýbal, „už začínam cítiť sladkú vôňu víťazstva.“ Jej ruka vystrelila do vzduchu, aby upútala Bakugovu a Nitinu pozornosť, ružovo-sfarbená pokožka vynikala medzi spleťou prirodzenejšie sfarbených prítomných ako päsť na oko.

„Tak to aby som šiel pohľadať môjho favorita, aby náhodou nepremeškal šancu, toto by bolo pre Kacchana až príliš ľahké víťazstvo a vieš, ako to on s nimi má.“ Pokrčil blonďavý mladík plecami a opustil svoju partiu za účelom nájsť istého vysokého underground hera s fialovou hrivou, o ktorom vedel, že určite zamieša karty v jeho a Mininej malej nevinnej hre, do ktorej sa pustili.

Netrvalo mu to dlho, Shinsou bol vyšší ako veľké množstvo prítomných v sále a tak ho poľahky našiel v prítomnosti Midoriyu a Todorokiho, ako spolu nenútene konverzujú. Zdržal sa pri nich iba chvíľu, pretože začínal cítiť, ako ich tlačí čas. Hoci prišla Nita na párty s Bakugom, nič to neznamenalo. No vedomie, že ak si Kaminari nepohne a nestiahne svojho fialovo-vlasého kamaráta smerom k Bakusquadu prv, než Mina stihne vymyslieť nejakú sabotáž, ktorá by naklonila víťazstvo jej smerom, ho poháňalo dopredu.

„Nerád vám takto ruším priateľskú debatu, páni, ale prišiel som si tu po môjho parťáka.“ Pažou sa zavesil o ramená vyššieho mladého muža, ktorý pod Denkiho váhou klesol mierne nižšie a vrhol na neho zamračený pohľad, no večne dobre naladený blond hero si z toho nerobil ťažkú hlavu.

„Mimochodom, som na teba pyšný, Shin, že si zvládol prísť aj bez  mojej pomoci, vidíš, že to nebolelo. Až sa mi od dojatia tlačia slzy do očí.“ Zažartoval Kaminari znova, na čo si od Midoriyu a Shota vyslúžil prázdne pohľady a mierne odvrknutie od svojho najlepšieho priateľa.

„A tebe gratulujem, Midoriya, je to obrovský úspech aj vzhľadom na to, že konkurencia bola tento rok naozaj obrovská. To mi pripomína, že moja partia je už takmer celá kompletná a kedykoľvek sa k nám môžete pridať, aby sme to oslávili,“ hlavou pohodil smerom k miestu, kde stáli Mina s Kirishimom a Serom, keď oslovil zelenovlasého mladého hera spolu s tým, čo mal vlasy sfarbené dvojito,  „ale predpokladám, že si viete predstaviť dnes večer aj lepšiu spoločnosť, než je namosúrený Kacchan.“

Deku aj s Todorokim chápali, kam tým mieri a s tým, že ešte musia nájsť Uraraku a Iidu, sa s oboma zvyšnými mladými mužmi rozlúčili.

„Môžeš sa na mňa prestať vešať, Pikachu?“ Zamumlal Shinsou na oko otrávene, no jeho nižšieho kamaráta to nijako nezasiahlo a len sa nad tým malým rozladením pobavene pousmial.

„Ja len, že Bakugou dneska platí, takže by sme si mali pohnúť a nenechať si túto príležitosť piť na účet niekoho iného ujsť. A okrem toho, potrebujem parťáka, s ktorým budem schopný držať krok, lebo Sero a Kirishima sú, čo sa týka alkoholu, úplné zvieratá.“ Radšej mu nepovedal pravý zámer toho, prečo tak ponáhľal, pretože ak by sa Shinsou dozvedel o Denkiho a Mininej malej stávke, čakala by extrovertného muža s blond vlasmi v najbližšej dobe nečakaná nočná návšteva, ktorá by pravdepodobne skončila jeho udusením sa vankúšom, či uškrtením a ako jediný dôkaz po celom masakre, by autority našli Shinsove bandáže, ktoré používal pri boji, omotané kolo Kaminariho krku.

 

* * *

Nita mala čo robiť, aby sa nahlas trpko nezasmiala nad iróniou toho, že práve Bakugou bol tým, kto jej v tejto chvíli robil na večierku spoločnosť. Akonáhle prekročili prah dverí, ktoré viedli do banketovej miestnosti, rozhliadla sa po tom množstve ľudí, pátrajúc po Mininých výrazne-sfarbených vlasoch a pokožke. Nie, že by jej pri Bakugovi bolo až tak moc nepríjemne, že by to nemohla vydržať, no stále by radšej zniesla prítomnosť niekoho iného, s kým mala poznateľne lepší vzťah.

Ak by sa vrátila v čase a bola by opäť ta stará Nita, mladé dievča v prvom ročníku na U. A. akadémii, zaláskované do svojho blond spolužiaka, zrejme by od vzrušenia teraz vyletela z kože nadšená za čo i len minútu času stráveného s ním. Lenže bola už dospelá, poučená sklamaním a čiastočne vyrovnaná s tým, čo sa stalo a ani fakt, že Bakugou mal stále aj po rokoch niečo do seba, tomu nepomohol.

Možno keby bolo všetko inak, on by potlačil svoje ego a ona by sa vzdala svojej pýchy a ješitnosti, mohli by tvoriť pár. Možno v nejakom inom vesmíre by im to bolo bývalo vyšlo, ale v tomto rozhodne nie. Našťastie sa však takýmto myšlienkam nemusela venovať dlho, pretože jej Bakugou znenazdajky položil jednu z dlaní zozadu na pás a viedol ju davom ľudí, ktorí sa pomaly hemžili v miestnosti, smerom na opačný koniec.

Jeho gesto ju zneistilo, až tak ucítila miernu triašku, keď cítila tlak na drieku, no radšej sa nevzpierala a nechala ho. Nemohla si pomôcť, no musela túto situáciu porovnávať s predošlou, keď sa jej dotkol Shinsou. Bolo to úplne iné, no zaskočilo ju to v podobnej miere. Ale jednu vec vedela s istotou, pri ňom sa necítila tak napätá a pristihla sa, ako jej začínala chýbať jeho prítomnosť, dúfajúc, že ho ešte dnes uvidí.

„Čo sa deje?“ Odvážila sa spýtať, pretože hoci nebol hrubý, stále sa necítila tak úplne v pohode a zrejme to aj vycítil, keďže jej ozrejmil, čo ho k takémuto kroku viedlo, ako Shinsou pred tým.

„Zdalo sa mi, že vidím nejakého z tých posratých novinárov, ako kráča našim smerom, tak som myslel, že rovnako ako ja, sa s nimi nechceš vybavovať.“ Dostalo sa jej krátkej a ráznej odpovede bez náznaku ospravedlnenia v tóne. „Okrem toho, zazrel som Pinky, ako na nás máva od baru. Vy dve ste boli vždy kamarátky, nie?“ Podvihol jedno zo svetlých obočí a Nita prikývla, nechávajúc ho bez ďalších pripomienok viesť ich až k miestu, kde na nich údajne čakala Mina.

„Máš pravdu... A inak, ďakujem, že si ma pred nimi zachránil.“ Vyriekla napokon a v duchu ďakovala, že s ním už nebude musieť byť sama, pretože sa čoskoro pripojili k spomínanej ružovej pro ktorá naozaj čakala pri bare spolu s dvoma ďalšími bývalými študentmi z Nitinej starej triedy. Vydýchla si aj, keď ju Bakugova dlaň prestala poháňať vpred a miesto toho dotyk mladého blond muža vystriedali ženské paže, ktoré sa okolo dlhovláskinho drieku obmotali v náznaku vrúcneho privítania.

„Konečne! Moja najobľúbenejšia žienka je tu! Párty sa môže začať, čakala som len na teba.“ Mina sa svoju rozjarenú náladu ani nepokúšala zamaskovať, no jej priateľka to pripisovala tomu, že konečne mali šancu dobehnúť zameškané mesiace, kedy sa sotva stretli na krátkom babskom posedení aj s Tooru, ktorá sa dnes, bohužiaľ, večierka nezúčastnila.

„Už som sa začínala báť, že kde toľko trčíš, no teraz to úplne chápem. Mala si na práci zaujímavejšie veci, čo?“ Zašepkala mladá žena s ružovou pleťou Nite do ucha a keď sa od nej otiahla, venovala jej sprisahanecké žmurknutie, na ktoré jej kamarátka zareagovala iba zmäteným zamrkaním.

Bakuga medzitým privítali jeho najlepší kamaráti s tým, že konečne je Bakusquad pohromade a že nastal čas splniť podmienku ich malej dohody, čím sa chystali odštartovať dnešnú párty. Na otázku ´Kde je Kaminari?´ mladý muž všetkým odpovedal tým, že sa objavil pri ich skupine, ktorá sa vytvorila pred barom a rovno sa k nim pridal, vedúc so sebou niekoho ďalšieho.

Nitin dych sa na okamih zasekol v krku, keď zaregistrovala, kto s Kaminarim prišiel a srdce jej od radosti poskočilo v momente, keď si uvedomila, že jej tajné prianie bolo vypočuté. Dúfala, že ho stretne, no snažila sa aj vopred pripraviť na to, že možno naozaj po oficiálnej ceremónii pôjde domov, čo by ju prekvapivo zarmútilo. Ale potešil ju a neodpustila si pár pohľadov jeho smerom, o ktorých si myslela, že boli nenápadné, no pozornosti underground hera neunikli.

Neubránil sa náznaku úsmevu, ktorý sa mu pomaly usádzal na perách, no podarilo sa mu ho pred ostatnými skryť. Ale cítiť jej zvedavé svetlozelené oči na sebe bolo viac, než príjemné a sám pocítil nutkanie si ju obzrieť tiež zas. Myšlienka, že ako moc pôvabne dnes vyzerala, sa mu votrela do hlavy už po niekoľký raz za tento večer, zakaždým, keď sa s ňou počas udalosti stretol, na neho kúzlo tejto mladej dlhovlásky zapôsobilo, akoby okrem už tak vábivého quirku disponovala aj ďalšími tajnými schopnosťami.

Okrem dlhovlasej krásky stojacej iba kúsok od neho, si Shinsou uvedomil prítomnosť aj niekoho ďalšieho. Jeho fialové obočie sa mierne podvihlo, keď pohľadom prešiel na Bakuga a venoval mu iba malé prikývnutie na znak toho, že ho tu medzi ostatnými registruje, no priateľská atmosféra medzi týmito dvoma mladými mužmi rozhodne nepanovala. Na rozdiel od ostatných prítomných členov mužskej populácie, ktorá tvorila ich momentálnu partiu, Shinsou nikdy necítil potrebu nadväzovať čo i len malý priateľský vzťah so svojim bývalým spolužiakom, ktorého výbušná povaha bola priam povestná.

Možno preto sa napriek tomu, že bol počas celých troch rokov strávených štúdiom na U. A. akadémii jedným z Denkiho najbližších priateľov, nikdy do malej partie, ktorá si na strednej hovorila Bakusquad, nedostal. Medzi ním a nemenovaným lídrom tohto zoskupenia vždy panovala akási vzájomná antipatia, ktorú malo zrejme za následok to, že obaja mladí muži vyžarovali podobnú dominantnú auru. A dve takto intenzívne osobnosti v jednom úzkom priateľskom kruhu by zrejme vedľa dobra nenarobili.

Dokonca aj Nita si musela za tú krátku chvíľu, počas ktorej sa tu všetci stretli, všimnúť, aká dominancia z oboch sršala. Stačilo si oboch mladíkov, ktorým sa podarilo získať si na strednej jej sympatie, porovnať. Skonštatovala, že ak má dnešný večer prežiť v pohode a bez ujmy na duševnom zdraví, tak bude potrebovať čosi silnejšie ako len bublinky, pretože vysporiadať sa s prítomnosťou nielen Bakuga ale aj Shinsa v tom istom čase, začínalo byť na ňu príliš.

Potešil ju preto Kirishimov nápad plný entuziazmu, keď prebral na svoje plecia úlohu rozprúdenia zábavy, akonáhle sa všetci zvítali.

„Myslím, že je na čase tento večer poriadne odštartovať. S chalanmi sme sa bavili, že by sme mohli začať prvým kolom, ak nikto nemá žiadne námietky, čo poviete? Bakubro platí, samozrejme,“ veselo sa zazubil na svojho najlepšieho kamaráta a ten si len odfrkol, pretáčajúc tmavočervené oči v iritovanej grimase. „Napadlo mi, že Tequilla na začiatok neznie vôbec zle, no nie? Viem, že ty si za, Sero,“ otočil sa Eijiro k svojmu druhému tmavovlasému kamarátovi, s vedomím, že sa trafil do jeho vkusu.

„Nič lepšie si navrhnúť nemohol,“ podporila Mina červenovlasého mladého muža. „Nechcem počuť žiadne pripomienky. Ani od teba, drahá, žiadne reči o tom, že dnes večer zostaneš na šampanskom. Potrebujeme riadne osláviť to, že sme sa tu po tak dlhej dobe všetci zišli.“ Čierne oči sa zabodli do dlhovlásky, ktorej Mina nedala priestor na žiadne protesty.

„No, pravdou je, že som dnes večer plánovala nemiešať,“ priznala s mierne rozpačitým výrazom v tvári, na čo jej ružová priateľka vehementne pokrútila hlavou. „Okrem toho, neviem, či táto dohoda platí aj pre mňa, keďže som nebola nikdy súčasťou vašej partie.“ Dodala pousmievajúc sa, no tušiac, že bude len otázkou času, kedy ju niekto z prítomných nalomí a presvedčí, aby sa k nim pridala.

„Ale to je predsa samozrejmé, že pozvanie na drink platí aj pre teba, Hiraoka-chan,“ Ako prvý sa ozval Kirishima, ktorého gentlemanské spôsoby nedovolili mohutnému večne usmiatemu a úctivému herovi konať inak. „Platí to pre všetkých, bez ohľadu na to, či ste boli v Bakusquade, alebo nie.“ Tento raz prehovoril smerom k Shinsovi, keďže ani on nikdy do spomínanej partie nepatril.

„Jasnačka, že ti vôbec takéto blbosti napadli,“ pridala sa Mina k presviedčaniu. „Som si istá, že Bakugovi nerobí najmenší problém zobrať drink aj tebe! Práve naopak, no nie?“ Hodila očkom po zmienenom mužovi, na čo sa Nitine zelenkavé oči podozrievavo zúžili. Začínala šípiť, že Mina týmito narážkami čosi sleduje, no v hlave si nedokázala poskladať všetko dohromady tak, aby prišla na to, o čo ide.

„Presne, Hiraoka, snáď nechceš pohrdnúť tak dobrým pitím, to by bola urážka našich koreňov.“ Tento raz sa na ňu uškrnul Sero, narážajúc na jeho a dlhovláskin spoločný hispánsky pôvod.

„Tak dobre, presvedčili ste ma, vyzerá to, že proti vám nemám najmenšiu šancu,“ podvolila sa napokon, čo potešilo nielen Minu, ale aj Kaminariho, lebo spomedzi všetkých prítomných boli práve títo dvaja do párty-módu ponorení najhlbšie.

„Tak sa mi to páči, ja som vedela, že s tebou môžem rátať,“ dievčina s ružovou pokožkou sa opäť zavesila na plecia svojej kamarátky a venovala jej malé polo-objatie, obracajúc zrak k mužskému osadenstvu. „Ale prv, než začneme, nachvíľu vám ešte moju lásku ukradnem, páni. Potrebujeme si odskočiť. Chápete, ženské záležitosti.“

Nita cítila, ako ju Mina začala tlačiť od zvyšku skupinky preč smerom k východom, vedomá si toho, že krátka návšteva toaliet po Mininom boku bola veľmi dobrý nápad. Potrebovala sa trocha upokojiť a upraviť prv, než sa vrhne na túto šialenú noc plnú zábavy a ktovie čoho ďalšieho.

Stihla sa ešte popri tom všetkom obzrieť a ponad rameno pozrieť na mužov, ktorých s Minou zanechali pri bare, venujúc im malé nezbedné žmurknutie.

„Sekajte dobrotu, kým sa nevrátime, áno? A nezačínajte bez nás.“ Potom sa obrátila späť tvárou vpred, až tak jej vodopád vlnitých vlasov zaševelil a spolu s Minou opustila banketovú sálu, keď sa vydali smerom k dámskym toaletám.

Ako náhle sa dvere od toaliet za oboma mladými ženami zavreli, otočila sa na Nitu jej priateľka s rukami založenými vbok, vrhajúc na ňu spýtavý pohľad, očakávanie len tak sršalo z jej postoja a výrazu v tvári.

„No, takže, von s tým!“ Vyzvala dlhovlásku, na čo sa ona zatvárila zmätene a podišla k umývadlám, nad ktorými sa celou stenou ťahalo dlhé zrkadlo.

„Von s čím? Neviem, o čom hovoríš.“ Dlhovláska z malej kokteilovej kabelky vytiahla púder a zafixovala make-up na svojej tvári, zbavujúc sa nežiadúcich šmúh. Potom vzala do ruky telový rúž a upravila si pery tak, aby znova vyzerali bezchybne.

„Ako s čím? Ty a Bakugou!“

Nita sa zastavila s rukou pred ústami, odťahujúc hlavičku rúžu od svojej tváre, aby si snáď z toho prekvapenia nepokazila make-up a nevyčarovala na tvári nedopatrením výraz klauna. Chvíľu jej trvalo spracovať, čo sa jej Mina pýtala, no v zrkadle si všimla, ako sa jej tvárička skrivila v neprívetivom výraze, akonáhle ružová pro vytiahla túto tému.

„Stále nechápem.“

„Videla som vás na párty prichádzať spolu! Tak sa pýtam, že čo to má znamenať a či sa môžem začať radovať.“  

Nita zavrela oči a po hlbokom nádychu zo seba vydala frustrovaný výdych. Vrátila rúž aj s púdrom späť do svojej kabelky. Umyla si dlane pod studeným prúdom vody a po tom, čo si upravila kamienkový choker, ktorý zdobil jej štíhly krk a našuchorila vlasy tak, aby si stále držali objem, konečne pozrela na svoju priateľku.

„Čokoľvek máš na mysli, Mina, nechaj to plávať, áno? Žiadne ja a Bakugou neexistuje. Dnešný večer sa chcem baviť, užiť si ho s kamarátmi a nie sa zaoberať chlapmi. Takže, prosím, o nič sa nepokúšaj, už tak je to medzi mnou a ním trápne, nechcem, aby sa to po dnešnej noci ešte zhoršilo.“ Povedala to relatívne pokojným tónom, no stále rázne, aby nedala Mine priestor na žiadne argumenty.

Oslovená mladá žena sa zatvárila trocha ublížene, no hneď ju to prešlo a iba pokrčila ramenami, dvíhajúc dlane pred seba v obrannom geste, ktoré však malo naznačiť rezignáciu.

„Fajn, fajn, kľud, hej? O nič sa nepokúšam, neboj. Len som bola zvedavá. Úprimne, trochu som fangirlovala, keď som vás zbadala vchádzať, boli by ste krásny pár, to je všetko...“

Dlhovláska prikývla a počkala na svoju kamarátku, kým sa pred zrkadlom upraví tiež. Niekde v úzadí jej mysle sa ozval drobný hlások, ktorý sa k nej prihováral s tým, že nebola k Mine úplne stopercentne úprimná. Bol tu totiž jeden chlap, s ktorým by sa mladá žena veľmi rada zaoberala a pokojne aj po zvyšok celej noci. Ešte stále cítila akési zvláštne, no príjemne mraučanie pod kožou, keď si spomenula, kto tam medzi členmi Bakusquadu na ňu a Minu čakal.

„Poďme už, lebo chalani začnú byť netrpezliví. Čakajú len na nás...“ Prehovorila, keď videla že Mina je so svojim vzhľadom konečne spokojná a tak sa obe ženy v tesnom závese vydali naspäť do salónika, kde to už riadne žilo.

 

* * *

„Ďakujem za pohostinnosť, Eijiro,“ reagoval Shinsou na Kirishimovu predošlú poznámku, zatiaľ čo všetci čakali, kým sa vrátia dievčatá. Cítil vedľa seba Denkiho prítomnosť, ktorý nadšením priam sršal, až mal Hitoshi podozrenie, že sa od toľkého vzrušenia z blížiaceho sa žúru omylom aktivoval quirk jeho blízkeho kamaráta. Začínal si myslieť aj to, že nižší blondiak má za lubom niečo nekalé. Čosi, o čom sa mu tak trocha zabudol zmieniť, no momentálne nemal dostatočnú nervovú kapacitu na to, aby sa obťažoval to z neho ťahať.

Kaminari sa držal v tesnej blízkosti svojho ešte stále mierne podráždeného kamaráta, ubezpečujúc sa, že sa vyššiemu undergound pro nepodarí nenápadne zdrhnúť a vyhnúť sa tejto bujarej párty s Bakusquadom, ktorá ich čakala. Aby aj ostatných čo najskôr dostal do nálady, rozhodol sa tú chvíľu, za ktorú si dievčatá odskočili, náležite využiť.

„Myslím, že by sme sa mali nakopnúť niečím rýchlym a účinným, kým sa vrátia dámy.“ Poznamenal so šibalským úsmevom na perách a otočil sa smerom k baru, mávajúc na mladého muža v bielej košeli a čiernej veste, ktorý ho obsluhoval. „Poprosím vás o päť panákov Grey Goose,“ zamával vztýčeným prstom, na čo mu barman prikývol a začal spod barového pultu vyťahovať päť pohárikov.

„To ako vážne, Tupý ksicht? Vodka na začiatok?“ Bakugou sa okamžite ozval s určitou mierou znechutenia v tóne hlasu, keď sa oprel zboku o barový pult a bordovými očami zagánil na barmana, ktorý začal poháriky plniť tekutinou zvolenou Kaminarim. Hitoshi nenápadne hodil očkom smerom k večne nespokojnému a podráždenému blondiakovi, tak úplne neschvaľujúc jeho kritický tón namierený proti nižšiemu mladému mužovi, ktorý mu bol spomedzi prítomných najbližší.

„A prečo nie, Kacchan? Náhodou, vodka je fajn!“ Nedal sa Denki znechutiť a vďačne prijal prvé kolo panákov od mládenca za barom, posúvajúc jednotlivé shoty svojim priateľom. Kirishima so Serom si tie svoje bez váhania vzali, no Bakugou stále váhal so založenými rukami na hrudi. „No taaak~, denno-denne čelíš takým villainom a veciam, z ktorých by si bežný človek cvrkol a bojíš sa jedného malého panáka?“ Nižší blonďavý mladík povzbudzoval toho vyššieho tým, že k nemu pohár objednaný pre neho posunul, no Katsuki stále rebeloval, zatínajúc zuby a dvíhajúc bradu na znak nesúhlasu.

Shinsou sa neubránil otrávenému prevráteniu očami nad Bakugovym alpha-sameckým výstupom a schmatol shot, ktorý bol určený pre neho do svojej veľkej dlane, malý pohárik sa mu v nej takmer strácal. Bez mihnutia oka a nečakajúc na ostatných ho do seba na jeden raz vyprázdnil, potláčajúc nutkanie na kašeľ, ktoré trpká pachuť tekutiny zaplavujúca jeho chuťové poháriky spôsobila.

„Nebuď srab, Katsuki,“ prehovoril provokačným tónom, upierajúc svoj pohľad na mladého muža stojaceho kúsok od neho, čo malo za následok Denkiho zhíknutie, čím dával Hitoshimu najavo, aby sa krotil, ak nechce vyprovokovať zúriace zviera.

Oslovený však miesto výbuchu hnevu výzvu prijal. Pomedzi pery mu uniklo zavrčanie, jeho tvár sa skrivila v ešte namosúrenejšej grimase a chopil sa posledného zostávajúceho pohárika vodky. Bez zaváhania ho vypil, čo po jeho vzore zopakovali aj Kirishima so Serom. Jeden zo Shinsových kútikov úst sa vo víťazoslávnom výraze pozdvihol, keď sledoval, ako na Bakuga jeho opovážlivé slová zapôsobili.

„Nemáš za čo,“ prehovoril smerom k Denkimu, ktorý ešte stále preskakoval pohľadom z jedného jeho kamaráta na druhého, akoby sledoval napínavý zápas. „Teraz ten svoj rýchlo vypi tiež, než sa vrátia dievčatá.“

Kaminari Shinsa poslúchol a ako posedný dopil prvé kolo práve včas, pretože cez miestnosť si to ich smerom šinuli obe mladé ženy, na ktoré sa čakalo. Než stačili  dôjsť až k baru, ledva stihol potlačiť zakašľanie a posunúť prázdne poháriky späť k barmanovi tak, aby si Nita s Minou nič nevšimli.

Tie poľahky v dave ľudí našli skupinku ich bývalých spolužiakov, ktorá sa v podstate od svojho predošlého miesta pri bare nepohla. A o pár sekúnd sa k nim už pridali, zavesené jedna druhej o rameno.

„Dúfam, že ste moc nevyvádzali, kým sme boli preč,“ spražila ich Mina naoko prísnym pohľadom, premeriavajúc si každého jedného z nich a dvíhajúc jedno z ružových obočí nad tým, ako Kirishima so Serom nervózne zakašľali, pokúšajúc sa zamaskovať čosi za ich chrbtami, keď sa k sebe primkli.

„Samozrejme, že nie, veď nás poznáš, sme hotoví anjelici.“ Rozhodil Kaminari žoviálne rukami, čo jeho ružovú kamarátku vôbec nepresvedčilo a stále podozrievavo pátrala po dôkazoch, že sa tu dialo niečo nekalé.

Nita na druhej strane nevenovala rozpačitým pohľadom mladých mužov, ani Denkiho nepresvedčivému líškaniu sa pozornosť, opäť sa dokázala sústrediť len na jediného z prítomných. Odľahlo jej, že tu Shinsa ešte stále zastihla so zvyškom Bakusquadu, obávala sa, že by predsa len mohol odísť, čím by sa jej nálada rapídne zmenila k horšiemu.

Už sa ani nepokúšala pôsobiť nenápadne, keď mu venovala ďalšie pohľady. Bolo to silnejšie ako ona – čosi, čo viselo vo vzduchu, ju nútilo venovať mu svoju pozornosť. Akoby ju nejaký neviditeľný magnet ťahal k miestu, kde stál vysoký mladý muž s indigovo-sfarbenými vlasmi. Zimomriavky na jej pokožke neboli nepríjemné, no bola si istá, že ich spôsobil on a jeho prítomnosť, jeho vyžarovanie a spôsob, akým sa svojimi tmavými nepreniknuteľnými očami občasne stretol s tými jej svetlými. K tomu všetkému ucítila ešte aj akési šteklenie na spodku chrbtice a zovrela svoju malú kabelku v dlani ešte tuhšie, dodávajúc si odvahu.

Stál pri nej tak blízko a pri tom tak ďaleko, že podvedome urobila malý krok vpred, akoby ju k nemu naozaj ťahala magnetická sila, nevnímajúc okolie a sústrediac sa iba na neho. Bolo to možno ešte intenzívnejšie, než pred tým, keď ich Mt. Lady vyrušila pri konverzácii pred začiatkom vyhlasovacej ceremónie. Ale teraz mala znova možnosť niečo s načatým večerom urobiť. Kedy najbližšie bude mať šancu stretnúť sa s ním? Jej celé vnútro priam kričalo, aby sa pohla a konala, hoci mozog protirečil, upozorňujúc ju, aby neurobila nič impulzívne a držala sa v úzadí, pretože tak sa vyhne čomukoľvek trápnemu, či nepríjemnému, čo stále hrozilo vo vzduchu. Ale na druhej strane, kto neriskuje, nič nezíska, no nie?

„Dovolíte, páni?“ Prehovorila sladkým hláskom a pretisla sa cez medzeru, ktorú svojimi telami Kaminari s Kirishimom tvorili bližšie k Shinsovi. Podišla k jednej z barových stoličiek, ktorá stála tesne pred ním a elegantne sa na ňu vyštverala, usádzajúc sa, akoby to bol jej trón a ona bola kráľovná dnešného večera. Popri tom sa nebezpečne, no zároveň rafinovane umiestnený rozparok na jej šatách podvihol o čosi vyššie a odhalil viac z nahej pokožky jej stehna, no šikovne ho zakryla svojou kabelkou, zachovávajúc si elegantné dekórum dámy.

Cítila na sebe intenzívny pohľad Shinsových očí, keď sa tesne pri ňom usadila a telom natočila k zvyšku ich partie. Malý pohárik naplnený Tequillou bol posunutý jej smerom, pravdepodobne pochádzajúc od Sera, ktorý jej venoval povzbudivý úškrn.

Hitoshi jej počínanie sledoval s miernym fascinovaním, keďže na neho zapôsobilo, ako elegantne a s noblesou sa usadila na tak vysokú stoličku, ktorá patrila k baru. Pred tým si stihol všimnúť aj to, že i napriek hriešne vysokým podpätkom, ktoré mala na sebe, v porovnaní s ním stále pôsobila maličká, stačilo, že k nemu pristúpila bližšie.

Jeho pozornosti neušlo ani to, ako ohromujúco tie šaty, v ktorých dnes večer prišla, obopínali jej postavu, keď si na barovej stoličke urobila pohodlie. Snažil sa však udržať svoje oči v rovine jej krásnej dievčenskej tváre, hoci ho lákalo skĺznuť nimi o čosi nižšie. Nielen jej krk a ten šperk, ktorý ho zdobil, pútali jeho pozornosť, ale aj spôsob, ako si preložila jednu nohu cez druhú a  pod saténovou látkou šiat vynikli tak, že nemusel príliš premýšľať nad tým, čo všetko zahaľovali, no stále ponechávali dosť priestoru jeho predstavivosti.

Nita ucítila chladivé sklo pohára, keď ho zovrela vo svojej dlani a natiahla ruku smerom k Mine, aby si s ňou mohla štrngnúť o ten jej. Bol to akýsi babský zvyk z ich ešte tínedžerských čias, ktorý opakovali na každom jednom záťahu, ktorého sa obe zúčastnili. Ani dnešok nebol výnimkou a hoci to bolo trocha teatrálne, Nita z tohto nikdy tak úplne nevyrástla, nadšená, v akej spoločnosti sa nachádza a že sa opäť môže baviť s jednou zo svojich najlepších kamarátok.

Zdalo sa, že ani Mine nebol tento zvyk proti srsti a naradovane Nitin prípitok opätovala, venujúc svojej parťáčke žmurknutie.

Jej blonďavo a ružovo sfarbené dlhé vlny len tak poskočili, keď sa nahla ešte bližšie k Mine a potom sa opäť na stoličke narovnala, prikladajúc si shot Tequilly bližšie k ústam, no ešte si neodpila.

„Inak, ďakujem ešte raz,“ ukázala voľným prstom na panák vo svojej moci. Netušila, či jej ho naozaj zobral Bakugou, alebo niekto ďalší, no úprimne, omnoho radšej by prijala drink od hocikoho iného, než bol výbušný blond mladík. Nechcela však pôsobiť neslušne či nevďačne a tak podľa bontónu za ponúknuté pitie vyjadrila svoju vďaku.

Jeho nie príliš vrelé zamrmlanie potvrdilo teóriu, že jej ho skutočne zobral on a tým tak dodržal svoju časť dohody, ktorá bola medzi členmi Bakusquadu uzavretá a išla kompletne mimo ňu a jej vnímanie.  Viac ju totiž zamestnávali a najmä zaujímali myšlienky týkajúce sa toho, že si túžila pripiť s niekým ďalším a tak sa odhodlala otočiť jeho smerom, zatiaľ čo ostatní začali do seba vyprázdňovať svoje shoty s Tequillou.

 


Dych sa jej zatajil už po niekoľký raz za dnešný večer, keď sa odvážila pozrieť mu priamo do očí, vychutnávajúc si ďalší pohľad do jeho atraktívnej tváre. Hľadela na neho spopod svojich hustých rias, upierajúc svetlé zelenkavé oči v nevinnom výraze. Až jej svedomie ju v duchu napomenulo, že nech okamžite prestane s tým, o čo sa práve pokúšala. Čo to s ňou bolo? Ešte nemala nič silnejšie okrem šampanského a už na neho skúšala svoje povestné „psie oči“! Netušila, čo jej to vôbec napadlo a viedlo ju k pokusu o flirt práve s ním, no na druhej strane, akýsi protichodný hlások v jej hlave, ktorý sa bil s tým patriacim svedomiu, dlhovlásku navádzal k tomu, aby sa chopila príležitosti, zakiaľ jej bola predostretá.

Už to bolo pomerne dosť dávno, čo sa pokúšala s niekým flirtovať naposledy. Jeden by povedal, že za ten čas pomaly vyšla z cviku, ale Shinsou mal na ňu taký efekt, že to z nej išlo samo, nemohla to zastaviť a i napriek nervozite, ktorú mal na svedomí on, sa odvážila k takémuto smelému kroku, až sa pomaly nespoznávala.

Fialovo-vlasého mladého muža jej počínanie prekvapilo rovnako, pretože krátko zamrkal, kompletne stratený v tom očarujúcom pohľade zelených očí, ktorý mu venovala a ktorým si ho opantala. Pripadalo mu to, akoby ho zasiahlo nejaké mocné kúzlo. A ak by veril na mágiu, s určitosťou by hádal, že bola Hiraoka Nita v skutočnosti čarodejnica, ktorá si na ňom skúšala moc svojich zaklínadiel a čarov. Pristihol sa však pri myšlienke, že by mu dnes vôbec nevadilo robiť pokusného králika práve jej - mladej žene, ktorá bola od začiatku dnešného večera pre neho samým prekvapením. A tiež prestával ľutovať, že sa dnes večer prinútil na túto udalosť prísť.

Nitina myseľ sa zase zapĺňala pochybnosťami, či bolo vhodné takto okato flirtovať so svojim bývalým spolužiakom a objektom záujmu na verejnej udalosti, dokonca pred zrakmi ich spoločných známych s Bakugom na čele. Takmer by bola zabudla na to, že sú tu okrem nej a muža, ktorému ešte stále statočne čelila pohľadom, aj iní ľudia, tak moc ju jeho osoba pohltila.

Bolo to skoro až nefér, ako prebúdzal každý z jej zmyslov k životu a ako ju nútil cítiť veci, ktoré driemali dlhé mesiace, či až roky ukryté niekde v zabudnutom zákutí jej podvedomia. Nefér bolo aj to, ako moc vyrástol a zmužnel, či ako ju nevedomky nútil odsunúť Bakuga a všetko, čo k nemu kedy cítila, na druhú koľaj tým, že bol jednoducho prítomný a sám sebou, nemusel sa ani snažiť. A azda najviac nefér bolo to, ako bola proti jeho záhadnému šarmu absolútne a nepopierateľne bezmocná.

Oči od neho stále neodvrátila, fascinovaná, ako mu doposiaľ dokázala do tých jeho hľadieť bez zaváhania tak dlho. Nie, že by mala Nita s udržiavaním očného kontaktu problémy, to vonkoncom. Čo sa týkalo sociálnych interakcií, bola prakticky už profesionálka. Ale Shinsou? On bol úplne iná kapitola... Jeho oči boli... intenzívne. To bol možno ten správny výraz a možno by sa slovko hypnotizujúce hodilo viac. Mala podozrenie, že to nejako súviselo s jeho pozoruhodným quirkom, no do hĺbky to neskúmala. Miesto toho si popri toľkom hľadení na jeho tvár i napriek svojej povestnej nepozornosti a ľahkovážnosti všimla drobný náznak nepohodlia.

Napadlo jej, že sa zrejme nebavil tak ako zvyšok členov ich dnešnej partie /Bakuga vynímajúc/. Predsa len, nie každý mal párty ducha v krvi a tento mladý muž jej odjakživa pripadal ako niekto inklinujúci k introvertnejšiemu typu osobnosti a spôsobu života. Ani by sa tomu nečudovala, ak by mal dnešnej udalosti po krk a netúžil po ničom inom, než odísť domov. Vlastne sa jej zmocnil aj náhly príliv empatie smerom k jeho osobe, no stále dúfala, že tu so zvyškom jej bývalých spolužiakov zotrvá.

Jeho prítomnosť si užívala viac, než by bolo vhodné a dokonca sa jej zmocnilo náhle nutkanie vstať a ísť do toho davu, ktorý ich obklopoval, vyhľadať Hawksa a osobne mu poďakovať za to, že len vďaka nemu dostala dnes večer šancu sa so Shinsom po rokoch stretnúť. Bez nátlaku a rafinovaných trikov okrídleného hera, by len sotva mala takúto príležitosť.

Blonďavý excentrický pro, ktorý momentálne zastával prvý priečku spomedzi všetkých v celej krajine, preukázal Nite obrovskú službu tým, že svojho dočasného zverenca a pracovného partnera prinútil k tomu, aby toto podujatie poctil svojou účasťou.

Ako sa tak Nita pokúšala prísť na to, že čo mohlo byť za Shinsovou nechuťou zúčastniť sa, v hlave sa jej vyrojila ďalšia nevítaná myšlienka. Čo ak na neho doma čakal niekto, ku komu sa nemohol dočkať vrátiť sa? Možno preto nebol absolútne nadšený, keď mu Kaminari hrozil, že ak s nimi nepôjde na večierok dobrovoľne, dotiahne ho tam násilím. Možno mal Shinsou na mysli úplne iný program, ktorý sa mu pozdával omnoho viac. Predstava toho, ako sa u seba doma túli v posteli k niekomu druhému, ju z neznámych príčin napĺňala žiarlivosťou, s akou sa u seba Nita už dlho nestretla.

Hoci jej tajné vyzvedanie, ktoré okamžite mladý muž prekukol, potvrdilo, že na tomto evente bol sám, neznamenalo to hneď, že nikoho nemal a nikto na neho doma nečakal. Ale Nitin mozog sa rozhodol túto možnosť kompletne ignorovať, pretože smer, akým sa jej myšlienky uberali, jej mohol každou chvíľou kompletne skaziť relatívne dobrú náladu, ktorú si počas dnešnej noci udržiavala.

I keď hrozilo, že bol zadaný a jej pokus o flirt mohol skončiť katastrofou, fiaskom, či niečím iným nepríjemným, rozhodla sa predsa len urobiť riskantný krok. Ak by mu jej drobné koketovanie vadilo, stále ju môže kedykoľvek stopnúť. Shinsou bol taktný, utešovala sa tým, že ak ju snáď aj odmietne, urobí to citlivo a bez toho, aby ju ponížil. A to jej dodalo odvahy, keď mu venovala ďalší z jemných, no tak trochu i zvodných úsmevov a naznačila prípitok, zvierajúc pohárik plný striebristej tekutiny pevnejšie medzi prstami.

„Na zdravie, Shisnou-san,“ prehovorila zastreným hlasom, ktorý bol položený o čosi nižšie oproti jej zvyčajnému vysokému dievčenskému tónu. Vyslovila to potichu, aby ostatní nemohli načúvať, no stále dosť nahlas, aby jej slová bez problémov zachytil. Nežný sladkastý tón však stále pretkával každú jednu slabiku, ktorá unikla pomedzi jej pery.

„Na dnešný večer a na nás, že sme sa tu stretli,“ dokončila svoj prípitok a pritisla si okraj pohára s Tequillou k perám. Ešte stále mu venovala pohľad, ktorý jej on opätoval svojim zastreným, no v jeho zvyčajne unavených a chladných očiach mohol pozornejší človek postrehnúť aj zaujatie a drobné na fialovo plápolajúce plamienky, ktoré tam zvyčajne nebývali.

Viečka zakryli tie dlhovláskine zelené, keď ich privrela a stiahla shot Tequilly na jeden ráz, potláčajúc zakašľanie v momente, keď pálivá tekutina zaplavila vnútro jej úst. Horkú chuť alkoholického nápoja však ustála dôstojne a okrem drobných slzičiek, ktoré sa jej tisli do očí, nedala nijako inak najavo, že ju tá silná tekutina pálila na jazyku.

„Na zdravie,“ zamrmlal, napodobňujúc spôsob, akým prehovorila pred tým ona, než vypila svoj drink. Ten jeho nezostal v pohári dlho, pretože ako posledný dopil shot z prvého kola Tequilly, všetci ostatní čakali už iba na neho s Nitou. Vzhľadom na to, aký moc hlboký Shinsov hlas bol aj za bežných okolností, keď svoj tón položil do ešte nižšej tóniny, než bežne používal, prebehla dlhovlasou mladou ženou triaška, zasahujúc každú jednu bunku jej tela, až sa tak napla.

Nepohla ani brvou, kompletne uchvátená jeho podmanivým hlasom a keď sa k nej mladý muž v jej tesnej blízkosti nahol ešte viac, čím bez opýtania, či varovania úplne narušil jej osobnú zónu, neodtiahla sa ani o milimeter. Delilo ich od seba iba pár centimetrov, keď natiahol ruku s prázdnym pohárikom a položil ho na barový pult za jej chrbtom, posúvajúc ho k barmanovi.

Veľmi dobre vedel, čo robí a rozhodol sa ignorovať, či skôr netrápiť sa zvedavými pohľadmi viacerých z ich známych, ktorí si jeho malú interakciu s Nitou už stihli všimnúť. Predchádzajúce kolo vodky, šampanské a teraz aj pohár Tequilly spolu v kombinácii spôsobili, že sa mu myseľ začínala príjemne otupovať a dotieravé varovné myšlienky v jeho hlave ustupovali do ústrania. Nebol opitý, no začínal cítiť aspoň mierne účinky alkoholu na jeho systém a hlavne večne vyťažený mozog, ktorý si práve teraz začínal dával aspoň čiastočne pohov.

Nita privrela viečka, až ju tak husté riasy pošteklili na pokožke líc v momente, keď vošiel do jej osobného priestoru. Miesto toho, aby jej to vadilo, sa pristihla, že si to vychutnáva plnými dúškami a keď sa zhlboka nadýchla jeho mužnej, no zároveň sviežej a veľmi, veľmi príjemnej vône, bola vďačná za to, že sedí, pretože by sa jej možno aj zatočila hlava. Rada by to pripísala skonzumovanému alkoholu, no nestihla ho zatiaľ ešte vypiť toľko, aby sa  naň mohla vyhovoriť.

Aby toho nebolo málo, tak k tomu všetkému ešte aj božsky voňal. Za ten krátky okamih, čo bol v jej tesnej blízkosti, stihla rozoznať kombináciu veľmi vkusnej pánskej vody po holení, čerstvo vypranej bielizne a... levanduľa? Áno, určite jej to pripomínalo túto rastlinu farbou nápadne podobnú jedinečnému odtieňu jeho neposedných vlasov.

„Myslím, že tvoja prítomnosť mi rozhodne stojí aj za tie útrapy spojené s trčaním tu, na tejto... akcii.“ Jeho hlas sa ozval po tej krátkej chvíľke, kedy jej myseľ zablúdila niekam úplne inam, čím na seba znova strhol Nitinu pozornosť a musela sa premáhať, aby sa zapýrená neodvrátila od neho preč, ukrývajúc svoju pomaly červenajúcu tvár za masou hustých vlnitých vlasov.

Ale zmocnilo sa jej aj neopísateľné vzrušenie a radosť z toho, že očividne pristúpil na jej malú dráždivú hru, jej pokus o flirt neodbil, no naopak – slová, ktoré mu vyšli pomedzi pery, ku ktorým na pár sekúnd skĺzol dlhovláskin pohľad, sa rozhodne dali vyložiť ako oplácanie jej nepatrného zvádzania. Ale možno si to len zle vyložila, domýšľajúc si niečo, čo v skutočnosti nebolo. Každopádne to bolo dosť na to, aby sa tie príjemné zimomriavky, ktoré v jeho prítomnosti celý čas pociťovala, ešte znásobili a i napriek nim horúčava akumulujúca v jej tele stúpala.

Už sa ani nezapodievala tým, či bol zadaný, alebo nie. To, že ju neschladil, ani nevyjadril nesúhlas s tým, ako sa s ním bavila, naznačovalo, že mu to nevadí a tým pádom usudzovala, že je rovnako ako ona single. Dúfala, že Shinsou nepatril k tým mužom, ktorých doma čakala verná, nič-netušiaca partnerka, zatiaľ čo oni boli vonku a flirtovali s inými dievčatami a ženami.

„Môžeš sa poďakovať môjmu šéfovi – Best Jeanistovi, bez neho a jeho pozvánky by som tu teraz nebola,“ nadhodila s humorom i akousi hravosťou v tóne hlasu, posmelená alkoholom a rozhodnutá z toho, čo sa práve dialo, vyťažiť čo najviac. „Môžem mu odovzdať tvoje slová vďaky za teba,“ jej pery sa zvlnili v ďalšom záhadnom úsmeve, „ale iba za niečo na oplátku.“

Rozhodla sa zariskovať a urobiť ďalší odvážny krok, kompletne pohltená atmosférou a kúzlom prítomného okamihu, neuvedomujúc si, že už jej flirtovanie začínalo byť zrejme príliš nápadné. Ale bolo jej to fuk. Nech ju len Mina, či zvyšok bandy vidí, ani Bakugou ju v tomto momente nezaujímal. Shinsou bol to jediné, na čo sa jej do príjemného oparu ponárajúca myseľ dokázala sústrediť.

Pery mladého muža, s ktorým viedla túto pomaličky zvrhávajúcu sa konverzáciu, sa tiež zvlnili v náznaku úškrnu. Bol prekvapený. Už znova, no tento raz snáď najviac spomedzi všetkých udalostí dnešného večera. Nečakal, že sa môže táto dlhovlasá žena, ktorá ho momentálne dosť úspešne odpútavala od okolitého diania, chovať takto bezprostredne, no fascinovalo ho to. Doteraz pôsobila tak uhladene, skoro až profesionálne a miestami aj trochu placho, najmä keď sa bavila iba s ním.

No momentálne sa mu Hiraoka Nita z nežného mačiatka priamo pred očami premieňala na prítulnejšiu, a odvážnejšiu šelmu. Minimálne takú tú roztomilú, ktorá však mala aj pazúriky a skrývala v sebe schopnosť popliesť druhému hlavu tak, že nevedel, čo sa poriadne deje, akokoľvek moc nevinne na prvý pohľad pôsobila.

A ešte aj tie jej pozoruhodne sfarbené jedovato-zelené oči, veľké, plné emócií a žiariace v prítmí banketovej sály, pripomínali mačacie. Mal čo robiť, aby sa od nich dokázal čo i len na okamih odvrátiť. Spomenul si však na to, že od neho pravdepodobne očakávala reakciu a tak konečne prehovoril zas.

„Čokoľvek si praješ,“ povzbudil ju, aby mu prezradila, čo mala na srdci, i keď si uvedomoval, že tie predošlé slová z Nitiných úst boli vlastne len súčasťou tohto ich malého a veľmi príjemného doťahovania sa. Tvár mladej ženy však v momente znežnela a jej pohľad zmäkol, keď mu odpovedala.

„Bola by som moc rada, keby si za mňa odovzdal pozdrav Eri-chan. A tiež by som as s ňou rada čo najskôr skontaktovala.“

Jediné nahliadnutie do jej úprimnej tváre Shinsovi stačilo k tomu, aby zhodnotil, že svoju sestersko-materinskú lásku k dievčatku, ktoré tiež považoval za súčasť rodiny, táto mladá žena nepredstiera. A jej náklonnosť k niekomu, kto nebol jej príbuznou, mu prišla veľmi sympatická.

„Vlastne, napadlo mi, že pred nedávnom v Tokio Disneylande otvorili nejakú novú atrakciu. Viem, že Eri-chan mala vždy rada tieto rozprávky a všetko s nimi spojené, tak by som ju tam chcela niekedy vziať na výlet. Samozrejme, ak ju Aizawa zverí do mojej opatery aspoň na jeden deň.“ Zasmiala sa krátko, než pokračovala ďalej.

„Môžeš sa pridať k nám, ak ťa láka chillovať s Mickeym, Káčerom Donaldom, Mackom Pú a ďalšími kamošmi.“

Nadhodila to akoby len tak, mimochodom, na čo Hitoshi zareagoval prekvapeným zamrkaním. Následne nestihol zadržať smiech, ktorý mu unikol pomedzi pery, no okamžite sa ho snažil potlačiť, keďže sa obával, že by sa mohla uraziť. Vysmievať sa jej rozhodne nebolo jeho úmyslom, no prišlo mu roztomilo-vtipné, akú odpoveď zvolila. Čakal, že z nej vypadne niečo úplne iné, omnoho sugestívnejšie, čo by ho tiež určite šokovalo, no toto bolo snáď lepšie ako pôvodné očakávania.

„Prepáč! Rozhodne to neber v zlom. Len som čakal trocha inú odpoveď.“ Rýchlo uviedol veci na pravú mieru, keď už nepociťoval nutkanie na smiech a venoval jej úprimný úsmev na utvrdenie toho, že to myslí vážne. „Ale určite tvoj odkaz Eri odovzdám a som si istý, že Aizawa nebude mať s tvojim nápadom najmenší problém, myslím, že ťa nielen on, ale viacerí považujú za veľmi kompetentnú osobu.“

Nite ani len nenapadlo brať jeho smiech ako urážku, práve naopak. Sedela na barovej stoličke takmer až omámená, akonáhle mu z úst unikol. Jeho smiech... Nemohla si pomôcť, no opäť obdivovala ďalšiu vec na tomto mladom mužovi, okolo ktorého sa pomaly začínala točiť celá jej dnešná noc. Jeho smiech bol ďalšou z vecí, ktorá sa iba pridala na tú obrovskú hromadu dôvodov, tvorenú z fragmentov Shinsovej osobnosti, vystupovania, zovňajšku, v podstate všetkého tykajúceho sa jeho osoby, vďaka ktorým si stále viac a viac uvedomovala, že jej predošlé city k nemu pravdepodobne nikdy tak úplne nepominuli.

Ani poriadne nezaregistrovala, že bol pred ňu postavený ďalší shot s Tequillou, tak moc ju zamestnával tento underground hero, ktorý opäť siahol po tom svojom a počkal na ňu, kým si odpije, sledujúc jej gestá pozornými očami. Tento raz dlhovláska ani nezaváhala, keď na ex vypila ďalší panák a jej jazyk si pomaly začínal zvykať na trpkastú chuť tekutiny, ktorá zaplavovala jej žily a zbavovala ju zábran a zdravého rozumu.

„Čo sa týka tvojho návrhu, nuž, nie som z tých, ktorí by vyhľadávali takto preplnené miesta, no že si to ty, veľmi dôkladne ho zvážim. Pokiaľ sa mi podarí nájsť medzeru medzi pracovnými povinnosťami, tak sa k vám s Eri, Mickeymu a spol. rád pridám.“

V podstate ju len trocha naťahoval, no pravdou bolo, že skutočne nepatril k fanúšikom preplnených miest, kde ľudia doslova stáli hodiny v nekonečných radách, čoho klasifikáciu Disneyland spĺňal do bodky. Na druhej strane, predstava, že by tam mal vziať Eri a Nita by sa k nim pridala, znela natoľko lákavo, že by bol schopný tolerovať aj masy ľudí. Na podčiarknutie svojich slov obdaroval zelenookú mladú ženu žmurknutím po tom, čo odložil svoj dopitý drink nabok.

Tá na jeho hravé gesto reagovala zachichotaním sa, keď si prikryla prstami ústa. Až neskoro si uvedomila, že jej opovážlivé pozvanie bolo pravdepodobne už cez čiaru, no odľahlo jej, keď ten návrh kompletne nezmietol zo stola, ba dokonca jej dal nádej, že by sa k nim s trochou šťastia predsa len mohol pridať a pri tejto myšlienke ju v žalúdku znova pošteklil neposedný roj motýľov.

„Veľmi si vážim, že si ochotný pre dobro Eri-chan podstúpiť takú veľkú obetu,“ oplatila mu hravý tón, neprestávajúc sa vyškierať od ucha k uchu. „Ver mi, že nebudeš banovať. A dúfam, že aj Eri-chan bude nadšená touto myšlienkou a nepošle ma dakam... Čoskoro z nej bude tínedžer a dobre vieme, že deti v tomto veku bývajú veľmi prieberčivé a ufrflané.“

Spomenula si na svojich dvoch mladších bratov, ktorí boli v približne rovnakom veku, ako bielovlasé dievčatko, o ktorom bola práve reč a musela sa pousmiať. Kde boli tie časy, keď čokoľvek Nita navrhla, obaja chlapci nadšene súhlasili? Teraz na jej nápady, týkajúce sa spoločne tráveného času v rodinnom kruhu, ktoré boli podľa jej názoru zábavné, reagovali iba nevzrušeným hundraním.

„Čo sa týka mňa, ja si nikdy nenechám ujsť príležitosť nosiť celý deň členku s ušami Minnie Mouse, či ochutnať cukrovú vatu a voziť sa v šáločkách z Krásky a Zvieraťa.“ Chichotanie zase raz sprevádzalo jej slová, ktorými Shinsovi odhalila ďalšiu stránku zo svojej bláznivej osobnosti.

Ich odľahčená konverzácia a Nitin chichot prirodzene pritiahli pozornosť ostatných členov ich malého kamarátskeho kruhu. Denki fascinovane hľadel na to, ako rapídne sa nálada jeho najlepšieho kamaráta zmenila, stačila k tomu iba malá dlhovlasá víla, ktorá ho očarovala a z pána zádumčivého, ktorý nechcel o nejakej after-párty ani len počuť, sa rázom stal niekto úplne iný.

Mina, na druhej strane, toto nadšenie nezdieľala ani v najmenšom a nespokojne si odvrkla, keď ju Kamianri drgol svojim ramenom a naznačil jej neverbálne, aby sa lepšie prizrela dvojici iba kúsok od nich, kompletne stratenej vo svojom vlastnom svete, ignorujúcej zvyšok ich skupiny. Samozrejme, že sa jej až tak nepáčilo to, čo vidí, pretože to znamenalo, že sa jej šance na víťazstvo začali pomaly, ale isto vytrácať.

No vidieť Nitu šťastnú a vo svojom živle ako nedokáže spustiť oči z mladého muža, ktorý ju už hodnú chvíľu zabával rozhovorom, možno jej to stálo aj za tú porážku, ktorá ju pravdepodobne čakala. Stále však tak úplne neverila tomu, že by sa niekto ako Shinsou mohol reálne dať dohromady s jej najlepšou kamarátkou. A poznajúc dlhovlásku veľmi dobre, tušiac, že by sa takto nechovala k niekomu, ak by za tým nebolo čosi viac, než len chvíľkové pobláznenie, začínali sa jej zmocňovať obavy, aby sa Nita náhodou nesklamala a neskončila so zlomeným srdcom, ako kedysi pred rokmi počas ich štúdia na strednej.

To ju priviedlo k tomu, aby čiernymi očami od žoviálne konverzujúceho páru prešla k Bakugovi. Blonďavý mladík sa práve o čomsi bavil so Serom a Kaminarim, no Mine neuniklo, ako jeho pohľad bordových očí občas zablúdil k miestu, kde na barovej stoličke ešte stále sedela ich bývalá spolužiačka. Jeho svetlé obočie sa zakaždým o čosi viac zvraštilo, no inak na sebe nedal poznať, že by s ním pohľad na Nitu, kompletne polapenú v Shinsovej moci, čokoľvek robil. Ale Mina vedela svoje.

Mladá žena s ružovou pokožkou si frustrovane povzdychla. Pokiaľ mu to, čo sa dialo kúsok od nich prekážalo, tak si Bakugou rozhodne dával riadne na čas, aby s tým niečo urobil. Mohol byť po toľkých rokoch stále tak veľmi natvrdlý? Očividne mohol... A ona dostala obrovskú chuť zdrapiť ho za golier toho drahého značkového saka, triasť ním, až po kedy sa nespamätá a nepôjde s tým, čo ho pravdepodobne iritovalo, i keď sa tváril, že nie, niečo urobiť. Ale poznala ho natoľko dobre, aby sa čohokoľvek podobného zdržala s vedomím že by to nedopadlo najlepšie, vzhľadom na Katsukiho temperament. Rozhodne netúžila byť v návale jeho jedu roztrhnutá na polovicu ako žaba.

„Tak sa mi zdá, že ma čaká parádna večera zadarmo,“ prehovoril Kaminari pošepky, aby ho počula iba jeho kamarátka, s ktorou mal uzavretú malú stávku a neodpustil si posmešne samoľúby tón, tušiac, že ju ešte viac vyprovokuje.

„Vydrž ešte,“ zaškrípala Mina zubami, no venovala mu predstieraný sladkastý úsmev, aby si nemyslel, že ju len tak ľahko vyvedie z miery. „Noc sa ešte neskončila.“ Prehlásila a rozhodla sa zasiahnuť sama, keď Kacchan sa nemal k žiadnemu činu.

Vedela, že to Denki môže brať ako sabotáž ich malej hry, no on sám pred tým dotiahol Shinsa v práve najnevhodnejšej chvíli, čím kompletne narušil pre ňu priaznivo-vyvíjajúcu sa situáciu, takže toto celé brala iba ako oplatenie jeho „láskavosti“. A okrem toho, boli predsa na večierku. DJ už dlhší čas púšťal do éteru samé chytľavé hity a tancovanie bolo jednou z Mininých najväčších vášní. Dobre vedela, že patrilo aj k obľúbeným aktivitám jej kamarátky a nikto ju nemohol obviňovať, ak sa s ňou chcela zabaviť na parkete, no nie?

Odlepila sa od baru a prešla až k Nite, narúšajúc jej moment s vysokým fialovo-vlasým mužom, nevšímajúc si akékoľvek Denkiho prípadné protesty.

„Nerada vám to tu narúšam, vážení, ale Nita, láska, počuješ, čo práve hrajú?“ Natiahla k svojej priateľke ruku a nastavila dlaň v očakávaní, kým čakala, než sa dlhovlasá mladá žena konečne začne venovať aj čomusi inému, než len ich bývalému spolužiakovi s brainwashingom ako schopnosťou. Dva razy by nepovedala, že ho už na jej kamarátku stihol použiť, lebo bola ako omámená.


Netrvalo však dlho a Nitine citlivé uši zaregistrovali, čo začalo hrať v pozadí. Jej tvár sa rozžiarila a Mina v momente vedela, že jej tajná zbraň zabrala. Nech bola akokoľvek mimo z toho, kto bol hlavnou príčinou doterajšieho Bakugovho neúspechu, jej dlhovlasá priateľka nikdy nebola imúnna voči chytľavým tónom hudby.

„To je naša pesnička!“ Zakňučala Nita naradostene, zoskakujúc z barovej stoličky a venujúc Shinsovi ospravedlňujúci pohľad, keďže sa jej ich rozhovor ukončovať nechcelo. No hudba a alkohol, ktoré úderne pôsobili na jej zmysly a zbavovali ju posledných zvyškov triezveho zmýšľania, boli silnejšie.

„Vedela som, že Doja Cat nikdy neodoláš,“ s potešením ju povzbudila Mina a keď Nita svoju dlaň vložila do tej jej, nechávajúc nerozvážne kabelku na bare pred stoličkou, na ktorej doposiaľ sedela, začala ju jej priateľka ťahať smerom k parketu, čo vzbudilo pozornosť mužskej časti ich partie.

Nita sa ponad plece ešte raz obzrela za Shinsom, ktorý jej venoval náznak pobaveného úškrnu a povzbudivo prikývol hlavou, aby nemala výčitky, že ho tam necháva uprostred rozhovoru a šla sa baviť so svojou kamarátkou.

Alkohol a adrenalín sa miešali v jej žilách, čo spôsobilo, že v nej narástlo vzrušenie a pomaly odchádzali akékoľvek zábrany. Tóny jej obľúbenej piesne iba pridali polienka do tej pahreby, tlejúcej v jej vnútri a rozdúchali oheň párty ducha, ktorý v mladej žene dlhšiu dobu driemal neuspokojený.

Či bol práve najlepší nápad takto sa odviazať na after-párty plnej známych prominentov a vysoko postavených ľudí z rovnakej sféry, kde pracovala, bolo na dlhšiu debatu, no tú práve teraz vo svojej hlave riešiť nechcela a tak nechala jej obľúbenú interpretku a aj Minu zapôsobiť a kompletne ju so sebou strhli do kolotoča zábavy, na ktorý so svojou ružovou kamarátkou nasadli.

Jemná červeň a široký úsmev na dlhovláskinej tvári, sprevádzané salvami chichotu, Minu utvrdili v tom, že je jej parťáčka na rovnakej vlnovej dĺžke ako ona sama. Spokojná, že sa jej podarilo odviesť pozornosť Nity od Shinsa inam, pritiahla si doružova sfarbená mladá pro svoju aktuálnu tanečnú partnerku za jej boky bližšie k telu, kompletne sa odovzdávajúc podmanivým rytmom hudby.

Nebolo to prvý raz, čo takto tancovali, nalepené jedna na druhú a ich boky sa hýbali možno nie práve najnevinnejším štýlom do beatu, no väčšinou takto zvykli vyvádzať v mladšom veku, na úplne inom druhu párty. Samozrejme, že pozornosť okolia na seba nenechala dlho čakať, ale Nite to bolo v tej chvíli úplne fuk.

Jediné, čo ju zaujímalo, bolo to, že práve hrá jej obľúbená pesnička a na parkete jej robí spoločnosť jej obľúbená parťáčka a aj to, že tu nie je jej šéf, ktorý by ju za takéto správanie na verejnosti nemusel pochváliť. Ostatné veci boli nepodstatné a dokonca ju Minino povzbudzovanie viedlo k tomu, aby sa spolu s ňou odviazala ešte viac.

Zdalo sa jej, že medzi tými ľuďmi, ktorí tancovali, či prešľapovali z nohy na nohu okolo nich do rytmu hudby, zazrela aj Mt. Lady, ktorá im obom s Minou tiež povzbudivo tlieskala a ujúkala, očividne rovnako podgurážená, ako obe mladé ženy na parkete.

Okrem iných cítila aj pohľady, ktoré prichádzali od baru, smerujúce k nej a ružovej pro, ktorá ju stále k sebe tisla a pohupovala bokmi do tónov ich spoločnej obľúbenej pesničky. Jej tušenie potvrdila spomínaná mladá žena, ktorá ju na parket vytiahla, keď sa k nej ešte viac pritlačila a jej pery sa ocitli tesne pri Nitinom uchu. Musela šepkať trocha hlasnejšie, aby ju dlhovláska cez tú ohlušujúcu hudbu počula.

„Bakugou sa na teba pozerá, ak sa pokúšaš ho vyprovokovať, aby žiarlil, tak ti to ide bravúrne,“ Minin hlas znel nadšene a hoci jej pred tým Nita zakázala, aby tému ich blonďavého bývalého spolužiaka ešte vyťahovala, teraz bola alkoholom, adrenalínom a vzrušením z párty atmosféry premožená natoľko, že už sa nad tým ani nepozastavovala.

Samozrejme, aj Bakugov pohľad na sebe ucítila v pomerne intenzívnej miere, no nebol jediný a sústredila sa viac na ten, ktorý patril mladému mužovi s fialovo-sfarbenými vlasmi, s ktorým sa bavila odkedy na túto párty prišla.

 


Dokonca si na malý okamih dovolila toľko, že jej privreté zelenkavé oči zablúdili smerom, kde s Minou nechali svoju mužskú spoločnosť a stále vychádzajúc Mine v ústrety rovnako zvodnými pohybmi, aké demonštrovala jej ružová priateľka, zahľadela sa na na Shinsa spôsobom, ktorý by sa už pokojne mohol označiť za explicitné zvádzanie. Trvalo to však iba pár sekúnd a potom pohľadom opäť uhla, venujúc sa znova Mine a ďalšej pesničke, ktorá začala hrať.

 

O pár metrov ďalej, Kaminari miesto, aby sa hneval na Minu, že takto okato sabotovala ich stávku, rozhodol sa nerobiť si z toho ťažkú hlavu. Bolo síce pravdou, že mal dôvod sťažovať sa na to, ako rafinovane Mina odviedla Nitu od Hitoshiho, ale toto si s ňou mohol vyriešiť aj neskôr, keď budú sami dvaja a nikto nebude načúvať ich záležitostiam.

Jeho blond obočie sa podvihlo o kúsok vyššie, ako tak sledoval svoje dve bývalé spolužiačky na parkete, vlniace sa do rytmu pomerne dosť provokatívnym štýlom. Pohľad na ne bol dostatočnou kompenzáciou za Minin malý podraz. A nebol sám, kto si všimol, ako sa zástupkyne nežnejšieho pohlavia z ich dnešnej partie bavili.

Oprel sa lakťami o barový pult tesne vedľa svojho vyššieho kamaráta s fialovými vlasmi a pomedzi pery mu ušlo krátke zapískanie, keď hlavou pohodil smerom, kde tancovali dievčatá stále nalepené jedna na druhú tak, že medzi nimi zostával sotva centimeter voľného priestoru. Dokonca sa pristihol, ako aj jemu začalo mykať končatinami do rytmu piesne.

„Pozrime sa na ne, niekto sa nám tu riadne rozbehol,“ prehovoril, čím si získal aspoň čiastočnú Shinsovu pozornosť, „ale je to sexy...“

Hitoshi mu neodpovedal, no to, ako o čosi pevnejšie stisol v ruke pohár, keďže niekto z chlapov objednal ďalšie kolo tesne po tom, čo dievčatá odišli na parket, bol akýsi neverbálny súhlas s Denkiho slovami. Už ani nerátal, že po koľký raz bol dnes večer zaskočený, hoci na prvý pohľad by to nikto nepovedal, keďže jeho tvár ešte stále niesla svoj povestný neutrálny, mierne apatický výraz.

Pôsobil tak však iba navonok, lebo vo vnútri to v ňom začínalo pomaličky vrieť, ale tým najlepším možným spôsobom, až pocítil akési príjemné šteklenie na spodku chrbtice. Možno to sčasti mal na svedomí aj alkohol, ktorý stihol skonzumovať, no vysoký underground pro mal celkom pozoruhodnú výdrž, čo sa týkalo pitia. Viac, než omamná tekutina pomaly putujúca jeho žilami, na neho pôsobilo to, aký pohľad mu z parketu Nita na sekundu venovala, či to, ako sa hýbala s Minou v tesnom objatí.

Nečakal by od nej, že je schopná až takto sa odviazať. Čosi mu našepkávalo, že ak by bola triezva, určite by sa takto zlákať nedala a už vonkoncom by so svojou kamarátkou nepredvádzala pre všetkých ostatných naokolo takúto show. Neboli s Denkim a zvyškom partie jediní, ktorí tie dve mladé ženy pozorovali, viacerí si ich všimli a niektoré pohľady od mužskej časti prítomných na večierku neboli tak úplne nevinné. A vďaka ním sa ho začínal zmocňovať nepríjemný hlodavý pocit.

„Myslím, že náš drahý Kacchan práve prehodnocuje svoje životné rozhodnutia.“ Poznamenal Kaminari tak trochu škodoradostným tónom, za čo si vyslúžil spýtavý pohľad od svojho najlepšieho kamaráta. „No čo? Stavím sa, že práve teraz riadne banuje...“ Odvetil Denki, mávajúc rukami, akoby šlo o tú najzrejmejšiu vec.

Shinsou sa zahľadel na spomenutého blond hera, ktorý jeho nižšieho kamaráta zrejme nepočul, lebo ho zamestnávali Kirishima so Serom. Fialové obočie sa zvraštilo, pretože Hitoshi netušil, o čom Kaminari rozpráva, no jeho slová v ňom prebudili zvedavosť. Čo tým myslel a čo s tým mal Bakugou spoločné? Ale jeho pozornosti neušlo, že on sám nebol jediný, kto pohľadom blúdil k miestu, kde tancovali ich bývalé spolužiačky, len nevedel, komu Katsuki nenápadne venoval pozornosť viac – či Mine, alebo Nite. Pre svoje aj jeho vlastné dobro dúfal, že tej prvej spomenutej.

 

Nita sa medzičasom rozhodla oplatiť Mine jej predošlé podpichovanie. Predsa len, poznala túto mladú ženu so schopnosťou útočiť žeravou kyselinou už roky a za ten čas  zistila, že nebola sama, ktorá počas štúdia na strednej prechádzala trampotami s chlapcami, Mina však na rozdiel od nej sklamanie nezažila. Len sa jej nikdy nepodarilo nabrať dostatok guráže na to, aby sa z priateľského vzťahu, ktorý si ku Kirishimovi vypestovala, pokúsila rozvinúť niečo hlbšie.

Samozrejme, tak krásna, šikovná, obľúbená a úspešná mladá žena ako Mina nemala o záujem mužského a aj ženského pohlavia núdzu. Mávnutím prsta by mohla mať takmer kohokoľvek, na koho by si pomyslela. Ale s ich bývalým červenovlasým spolužiakom to bolo komplikovanejšie. Možno ju v tom, aby si s ním niečo začala, brzdilo, že nechcela pokaziť ich dlhoročné priateľstvo, ak by im to spolu náhodou nevyšlo. Ale Nita si bola istá, že má pre neho jej kamarátka ešte stále obrovskú slabosť. Sama dnes na vlastnej koži pocítila, akú moc dokáže mať nad vami človek, do ktorého ste kedysi boli po uši zbláznení, aj po dlhých rokoch.

„Ty máš čo rozprávať,“ zašepkala Mine do ucha tento raz ona. „Neviem, kto sa tu pokúša zapôsobiť na koho,“ Jej kútiky sa povytiahli o čosi viac v potmehúdskom úškrne, keď so svojou parťáčkou ešte stále tancovala. „Čudujem sa, že si nestiahla sem na parket Kirishimu.“

„Spolieham sa na to, že Serova láska k hudbe je natoľko silná, že sa k nám čoskoro pridá a Kiri ho bude nasledovať.“ Mykla Mina plecami a o kúsok sa od svojej kamarátky odtiahla, držiac ju za ruku a otáčajúc ju pár rázy, než sa opäť dotkli oboma dlaňami.


Mina predpokladala správne, pretože akonáhle začal DJ púšťať pesničky, ktoré patrili do latino-amerického žánru, blízkeho srdcu nielen dlhovlasej mladej ženy, ale aj jej bývalého čiernovlasého spolužiaka s podobným pôvodom, odložil spomenutý svoj dopitý shot na barový pult a vydal sa smerom k tancujúcim dievčatám. Kirishima ho, samozrejme, nenechal ísť samého, čo mimoriadne potešilo krátkovlasú z dvoch mladých žien, ktoré im nadšene mávali, aby pridali do kroku.

„Nie, že by sa nám na vás pozeralo od baru zle, dámy, ale práve začali hrať pre mňa, takže ak dovolíte, radi by sme sa pridali.“ Zaškeril sa na nich vyšší z mladých mužov, ktorí k nim podišli, zatiaľ čo ten objemnejší pokýval do rytmu hlavou.

„Latino ťa prinútilo rozhýbať sa, čo, Sero-san?“ Nitine oči zažiarili drobnými iskričkami a odstúpila od Miny na bok, povzbudzujúc Kirishimu svojim ramenom keď do neho drgla a postrčila ho bližšie k ružovej pro, aby si ju chytil. Cítila povinnosť v tejto sfére kamarátke troška pomôcť a Eijiro sa nenechal dva rázy presviedčať.

„Veď vieš, Hiraoka, zostať sedieť, či trčať pri bare, keď hrajú takto dobre, by bola urážka našich koreňov.“ Zavtipkoval Sero a podal jej ruku s nastavenou dlaňou, aby ju vyzval k tancu. „Smiem prosiť?“

Nita zo seba vydala krátke zachichotanie a prikývla, prijímajúc jeho ponuku do tanca. Sero patril k tým z jej triedy, s ktorými si zvykla rozumieť snáď najlepšie. A vždy ho mala zafixovaného ako niekoho, kto sa vedel baviť a predovšetkým, bol výborným tanečníkom. Ľudia s hispánskou krvou kolujúcou v žilách proste bývali už spravidla talentovaní, čo sa týkalo hudby a muzikálnosť, či nadanie pre pohyb do rytmu, mali v krvi.

Preto sa jej s ním tancovalo viac, než dobre, hoci cítila drobný záchvev previnenia, že sa tu takto vrtí na parkete s niekým iným, než s tým, o koho mala dnes záujem. To, ako tancovali so Serom, sa však nieslo v čisto priateľskom duchu. Jej bývalý spolužiak bol gentleman, ktorý sa k nej správal s rešpektom, úctivo a nedovolil si dotýkať sa jej inak, než v rámci všetkej počestnosti. Boli proste len dvaja mladí ľudia, ktorí sa zabávali na hudbu, ktorú obaja milovali.

Predstava, že by na jeho mieste práve teraz bol Shinsou, však bola o niečom úplne inom. V takomto prípade by určite nebola schopná zostať chladnou a vzhľadom na pokročilú hodinu, reakciu alkoholu v jej systéme a aktuálne vzplanutie by na neho s najvyššou pravdepodobnosťou zrejme naozaj vyskočila ako koala na strom, presne jak jej to pred tým radila Mt. Lady.

Ale mladý muž s fialovými vlasmi, očividne nepatril medzi ľudí, ktorí by sa vo voľnom čase venovali tanečným zábavám a ani by jej to k nemu nesedelo. Denkiho by tipovala na to, že by sa mohol motať po parkete a prekvapovalo ju, že sa k nim ešte nepridal, no Shinsou určite nie.

 

„Tak toto je nepríjemné, páni,“ oslovil Kaminari svojich zvyšných kamarátov, ktorí ako jediní zostali po jeho boku pri bare, stále sa dívajúc na tancujúce dvojice z ich partie na parkete. „Zostali sme na ocot. To je nevýhoda, keď v partii panuje značná mužská prevaha.“ Našpúlil pery, lamentujúc, no obom mužom v jeho spoločnosti bolo jasné, že len vtipkuje, aby nestála reč.

Bakugou na jeho slová zareagoval odvrknutím a pretočením očí, venujúc sa radšej svojmu nedopitému drinku, no Shinsou zostal mĺkvy. Zistil, že to, ako zelenooká mladá žena, ku ktorej stále blúdila jeho pozornosť, tancuje so Serom, mu až tak neprekážalo. Omnoho viac mu vadil spôsob, akým sa občasne díval jej smerom jeho bývalý blond spolužiak, ktorého nikdy príliš v láske nemal, no ako tak dnešný večer plynul, sympatie k nemu boli čoraz menšie a začínal tušiť, že čo je toho príčinou. 


A Nita si neodpustila ďalší pohľad venovaný jemu. Hoci práve tancovala s niekým iným, chcela mu dať najavo, že ešte stále okupoval jej myseľ výlučne on. A vycítil to, lebo jej pohľad opätoval, lenže tento raz sa fialová so zelenou stretli na dlhšie, než stotinu sekundy. A dlhovlasá mladá žena uprostred tanca až tak stuhla. Odrazu mala pocit, akoby jej očami neverbálne dával najavo, že má prísť za ním. Cítila sa skoro až zhypnotizovane a skutočne v sebe objavila obrovskú túžbu vrátiť sa späť do jeho tesnej blízkosti, akokoľvek moc lákavá hudba práve hrala.

Počkala, kým skončí pesnička, ktorou sa miestnosť ozývala a ospravedlnila sa Serovi s tým, že potrebuje ďalší drink, čo, samozrejme, zobral športovo a nechal ju ísť, stále sa venujúc tancovaniu, popri Kirishimovi a Mine, ktorí sa tiež nenechávali zahanbiť. Hoci červenovlasý mladý hero nebol tak pohybovo nadaný, ako jeho vyšší kamarát, Minin talent na tanec to dostatočne kompenzoval a viedla ho tak dobre, že by nikto ani nespozoroval, že Eijiro k tanečníkom nepatril.

Hitoshi s potešením sledoval, ako sa mu zelenooká kráska vracia späť, pocit zadosťučinenia zaplavoval jeho vnútro, ako tak vnímal každý jej krok, všímajúc si jednotlivé detaily ohľadom jej osoby, ktoré doposiaľ nezaregistroval. Z jej postoja a chôdze bolo už možné bádať, že o triezvosti sa u nej rozprávať nedalo, no stále si zachovávala akúsi opitú ladnosť, ktorou pravdepodobne disponovala len ona.

Nita pricupkala k baru a mala čo robiť, aby si udržala rovnováhu. Dlaňami sa zaprela o barový pult a venovala trom mladým mužom, ktorí tu boli s ňou, rozpačitý úsmev, potom jednu ruku zdvihla a zamávala ňou na barmana, aby upútala jeho pozornosť, čo nebolo ťažké. Okamžite sa jej venoval, akonáhle sa jej blonďavo-ružové vlasy zjavili v jeho zornom poli.

„Ešte jednu Tequillu vás poprosím.“ Vysúkala zo seba, za čo si vyslúžila hneď niekoľko rozličných reakcií.

„Hej,“ prekvapivo sa ozval Bakugov drsný hlas, celkom jasne a nahlas, vďaka čomu si  uvedomila, že stojí pomerne dosť blízko, upierajúc na ňu zamračenú grimasu. „Nemyslíš, že by aj stačilo?“

Jeho tón neznel nejako extrémne nepriateľsky, skôr mala pocit, že v ňom postrehla náznak poúčania, čo sa jej ale nepáčilo ani za mak a stisla pery v nespokojnom výraze.

„Čo prosím?“ Pootočila sa, aby na neho lepšie videla, prižmurujúc svoje zelenkavé oči a naklonila hlavu do strany, akoby mu snáď bola bývala iba zle rozumela a vyzvala ho, nech to skúsi zopakovať.

„Že aby si si už neobjednávala ďalší,“ Bakugov tón bol na jej vkus až príliš panovačný, ba priam rozkazovačný a v jej opitom mozgu z mladého muža v dievčininých očiach automaticky robil nepriateľa.

„No dovoľ!“ Odvrkla mu urazene, mrkajúc dlhými riasami. Už ju začínal pomaličky, ale isto iritovať. Doposiaľ jeho prítomnosť a osobu statočne a úspešne tolerovala, dokonca sa dnes večer pristihla pri myšlienke, že sa postupne vekom začínal formovať na normálnu ľudskú bytosť, no toto, ako jej chcel brániť v zábave, do ktorej bola práve ponorená až po korienky vlasov, jej nevoňalo.

Shinsou zatiaľ nepovedal nič, len túto malú výmenu, ktorá sa začínala vyostrovať pozoroval, spracovávajúc to, ako prudko dokázala Nita na ich bývalého blond spolužiaka reagovať. Nepovedal by do nej, že dokáže byť takáto, doposiaľ pôsobila veľmi nežne, priam až jemne, no zdalo sa, že v nej driemalo viac z divokej šelmy, než pôvodne čakal. Nielen, že bola hravá a prítulná ako mačka, vedela aj vytasiť pazúriky, ak ju niečo podráždilo.

„Ale, Kacchan,“ vložil sa do toho Kaminari, ktorý bol tiež svedkom toho, čo sa deje. „Veď ju nechaj, Hiraoka-chan je už veľké dievča, vie, čo robí, no nie?“ Venoval svojej bývalej spolužiačke povzbudivý úsmev. Jednak si ju nechcel pohnevať tak, ako Bakugou a pokúšal sa zachovať si u nej dobrú mienku a tiež mu jej pripitý stav nevadil, práve naopak, bolo to zábavné. K tomu všetkému čakal, že ako na to celé zareaguje jeho najlepší kamarát s fialovými vlasmi.

„Presne tak, Kacchan,“ zopakovala Nita naoko oduto a otočila sa tvárou späť k barmanovi. „Takže jednu Tequillu, ako som vravela. A neboj sa,“ dodala rýpajúc, „nemusíš za mňa už nič platiť, zaplatím si ho sama!“

Nestihla však ani poriadne zdvihnúť ruku a opäť na muža za barom zamávať, aby jej rovno vystavil účet, lebo jej drobné zápästie z ničoho nič obopli dlhé prsty obrovskej dlane, pokladajúc jej ruku späť na barový pult jemne, no stále dosť rázne na to, aby vôbec mohla protestovať.

Až sa tak zachvela, keď cítila, ako k nej pristúpila zozadu vysoká mužská postava a takmer sa dotýkala jej chrbta, no ten, ktorému patrila, stále nechával dosť priestoru medzi ich telami na to, aby jej to náhodou nebolo nepríjemné. Voľnú ruku natiahol k barmanovi, medzi prstami držal zrolovanú papierovú bankovku, keď mu ju podával výmenou za Nitin drink.

„To je na mňa,“ hlboký hlas, ktorý dlhovlasá žena začula, stačil na to, aby si okamžite uvedomila, kto k nej pristúpil, no mohla to zistiť aj prv, vďaka jeho špecifickej vôni, ktorú už dnes stihla zaregistrovať. Nechýbalo veľa a bola by sa mimovoľne pritisla chrbtom k jeho hrudi, pretože zase cítila tú magnetickú príťažlivosť. Prsty jednej z jeho rúk ešte stále spočívali na chrbte tej jej, ktorú mala položenú na barovom pulte . Kúsok od nej barman položil pohárik so striebristou tekutinou, no Nita bola ešte stále zaujatá tým, ako sa jej opäť vrátili zimomriavky spôsobené vzájomným dotykom ich pokožky.

Bakugou spražil barmana nahnevaným pohľadom, keď jeho oči zaregistrovali shot, ktorý mladík za barom posunul smerom k Nite, no potom svoj hnev namieril na niekoho iného.

„Nehovorím, že mám problém jej ho zobrať. Hovorím, že už má dnes večer dosť a ďalší nepotrebuje.“ Zavrčal na zvyšných dvoch mužov, no jeho hnev bol orientovaný primárne na toho vyššieho, nevraživosť z neho len tak sršala a Shinsou mu ju rovnakou mierou oplácal. Už pochopil, že o čo šlo. Zrejme nebol dnes v noci jediný, v kom táto aktuálne rozdivočená zelenooká dlhovláska rozdúchala plamienok záujmu.

´Tsch, postav sa do rady, ty zmrd,´ pomyslel si Hitoshi spomínajúc na Denkiho predošlé slová, ktorých významu úplne neporozumel, no pomaličky si začínal dávať jednotlivé diely skladačky dohromady. Ak mu pred tým tento egocentrický blond hero z ich bývalej triedy nebol sympatický, tak momentálne boli akékoľvek šance na to, že by sa títo dvaja mohli niekedy ešte spriateliť, pravdepodobne pochované. Asi to naozaj nerobilo dobrotu, keď sa stretli dve dominantné povahy.

„Keď sa ťa opýta na tvoj názor, potom sa môžeš k tomu vyjadrovať.“ Vypustil ďalšie opovážlivé slová na Bakugovu adresu.

„Heej! Nehovorte o mne ako keby som tu nebola!“ Zamrnčala mladá žena, o ktorej práve bola reč a prv, než jej v tom niektorý z mužov stihol zabrániť, schmatla objednaný drink z barového pultu a vyprázdnila ho do seba na ex, už ju tá trpkastá tekutina ani tak nepálila, lebo jej zmysly, medzi ktoré patrila aj chuť, zostali vďaka alkoholu kompletne otupené.

Katsukimu od jedu len tak mykalo jednou časťou tváre a zdalo sa, že sa so Shinsom snáď pustí do ostrej výmeny názorov, ale na počudovanie jeho ďalších dvoch bývalých spolužiakov, ktorí boli tohto celého svedkami, napokon iba pokrútil hlavou, zaťal päste, ale zdržal sa akéhokoľvek výstupu. Predsa len si neodpustil ešte jedno odvrknutie a s rukami založenými na hrudi odkráčal niekam preč, nevenujúc zvyšku ich skupinky žiadnu ďalšiu pozornosť.

Denki zavetril príležitosť nechať Shinsa o samote so zelenookou mladou ženou, čo by mohlo definitívne napomôcť k jeho víťazstvu nad Minou, preto sa rozpačito poškrabal na zátylku a ukázal palcom za svoj chrbát smerom, kde ešte stále zotrvávali na parkete Mina, Kirishima a Sero.

„Idem ja pomôcť úbohému Serovi splašiť nejaké tanečné partnerky, nemôžem sa na neho dívať, ako sa tam natriasa sám, je to smutné,“ oznámil Shinsovi a o pár sekúnd ho už nebolo, keď sa pridal rýchlosťou blesku k svojmu čiernovlasému kamarátovi.

„Ty si so mnou nedáš?“ Ozval sa Nitin nežný hlas, z ktorého sa vytratili akékoľvek známky predošlej iritácie. Hitoshimu to prišlo tak trocha ľúto, pretože musel uznať, že keď sa hnevala, bola sexy, no na druhej strane bol rád, že na rozdiel od idiota Bakuga, on v nej vzbudzoval celkom iné emócie, než bol hnev.

„Oproti tebe som popredu o minimálne jedno kolo, takže si daj aj za mňa, Kitty,“ venoval jej drobný úškrn, pomaly skúšajúc, kam až v jej prípade môže zájsť. Teraz, keď boli pri bare prakticky sami, ju mal opäť celú pre seba a ešte doteraz mu v hlave blúdili myšlienky na to, jak moc sa mu páčilo, keď pár chvíľ dozadu prišla poslušne za ním, akonáhle sa ich pohľady stretli a on ju tým svojim skúšal privolať.

„Kitty?“ Prázdny pohár s pitím sa zastavil tesne pri jej perách, keď sa otočila k nemu tvárou a zaklonila hlavu, aby na neho pozrela, zelené oči rozšírené zmätením.

„Asi ťa tak začnem volať,“ jeho pery sa zvlnili v ešte širšom prešibanom úsmeve, až sa jej zatajil dych, „bola si jak taká dravá mačka, keď si na Bakuga vystrčila pazúriky.“  

Jej tvár očervenela, pretože si zrejme uvedomila, že z jeho strany išlo opäť o akési škádlenie, no nemohla povedať, že by jej bolo nepríjemné. Práve naopak. Spôsob, akým tú prezývku adresovanú jej vyslovil, mal za následok ďalší príval príjemného vlnenia v jej žalúdku.

„To sa mi páči,“ privolila napokon a podala dopitý shot barmanovi. Shinsovi sa naozaj nesmierne moc pozdávalo, jak sa neváhala vzoprieť tomu panovačnému blond herovi, ktorý si myslel, že tvorí stred vesmíru, no zaujímalo ho, ako chcela za pitie zaplatiť, keď pri sebe nemala svoje osobné veci, na ktoré, mimochodom, ešte stále jedným očkom dával pozor, ako tak ležali na barovom pulte kúsok od nich.

Nepredpokladal, že na párty od jedného konca miestnosti po druhý preplnenej najlepšími herami v Japonsku, by si niekto dovolil kradnúť, ale človek by nikdy nemal príliš povoliť v opatrnosti.

Stále zotrvávali obaja v tak tesnej blízkosti, že bolo ťažké sústrediť sa na slová, ktoré mu rozprávala. Posledný vypitý pohárik z nej urobil ešte komunikatívnejšiu ženu, než doposiaľ bola a hoci mnoho z viet nedávalo tak úplný zmysel, Hitoshimu prišlo jej podnapité bľabotanie roztomilé.

Chrbtom sa opierala o barový pult, na ktorom spočívali aj jeho dlane, každá z jednej strany, tvoriac akúsi pomyslenú zábranu, do ktorej bola polapená jej drobná postava, no nebola potrebná, pretože to nevyzeralo tak, že by sa mu chystala utiecť.


 „Túto pesničku mám moc rada,“ prerušila Nita kratšie ticho, ktoré medzi nimi nastalo, keď obaja len hľadeli jeden na druhého. Slová sa jej lámali a plietli na jazyku no i tak jej mumlaniu porozumel, i tomu ďalšiemu, čo dodala miernym zamraučaním. „Asi si so mnou nezatancuješ, čo?“

Predsa len sa jej podarilo popri ňom prekĺznuť, takže teraz to bol on, čo sa otočil a oprel chrbtom o bar, pobavený úsmev stále pohrával na jeho perách, keď ju sledoval, ako sa mierne nemotorne, no stále s ladnosťou dámy začala vlniť. Keď sa opovážila uchopiť jeho dlaň tou svojou, o poznanie drobnejšou, ktorej sa napokon zmocnil sám, až sa mu takmer v zovretí jeho prstov strácala, kútik jeho úst sa so záujmom nadvihol o milimeter vyššie.

Nechal ju, aby sa okolo neho zatočila, stále sa držiac jeho ruky svojou, ich prsty sa pomaly preplietali a potom ju znenazdajky zastavil a bez varovania prudko pritiahol k sebe, až narazila do jeho hrude.

Sám nechápal, čo to do neho vošlo, pretože niečo takéto by za iných okolností na verejnosti nikdy nepredvádzal. Ale práve v tomto momente mu to bolo jedno. A Nitin pohľad srnky prichytenej uprostred cesty v žiare reflektorov auta, ho pomaličky privádzal do šialenstva.

A ona mala tiež čo robiť, aby bola schopná fungovať, pretože jeho vôňa, udierajúca do jej nosa a útočiaca na jej zmysly v kombinácii s po-polnočnou atmosférou večierka a jeho blízkej prítomnosti, i to, ako už po niekoľký raz za dnešný večer a noc zvieral jej zápästie vo svojej moci, účinkovali ešte viac, než kombinácia všetkého alkoholu, ktorý stihla doposiaľ vypiť.

Pokúšala sa urobiť nejaký ďalší ladný pohyb, no tak moc sa jej zatočila hlava, že skoro zakopla a cítila, ako nad ňou alkoholové omámenie kompletne zvíťazilo, až sa jej pomaličky zahmlievalo pred očami. Jej stratu koordinácie si všimol tiež, pretože už ju nedržal iba za zápästie, ale druhá z jeho rúk spočinula na jednom z jej bokov a pomaly svoju pažu obmotal okolo jej úzkeho pása, pomáhajúc mladej žene, aby nabrala rovnováhu.

„Opatrne, Kitty,“ zašepkal pomaly až nečujne, no vzhľadom na ich vzájomnú blízkosť, ho počula veľmi dobre. A jeho tón ju opäť nenechal chladnou, i napriek intoxikácii alkoholom ešte stále dokázala usúdiť, že to zrejme robil náročky.

Hitoshi s obrovskou nevoľou musel uznať, že Bakugou mal zrejme naozaj pravdu, jeho bývalá dlhovlasá spolužiačka práve dosiahla svoj limit. Chvíľku to trvalo, no ten posledný panák, ktorý vypila v rekordnej rýchlosti, jej práve kompletne stúpol do hlavy. Celý čas ju pevne držal, len aby mu nespadla, no nebolo to ťažké, pretože bola ľahučká a momentálne aj úplne poddajná, skoro ako handrová bábika.

„Si v poriadku?“ Tento raz znel o čosi vážnejšie a zrazu ucítila jednu z jeho veľkých dlaní na svojom líci, keď jej odhrnul pramene vlasov z tváre a uchopil ju do dlane, nakláňajúc jej ju tak, aby si ju mohol pozornejšie obzrieť a zistiť, čo sa s ňou deje.

„Neviem,“ zatiahla zmätene a privrela viečka. „Strašne sa mi točí hlava a neviem, či je to tým pitím, alebo či za to môžeš ty,“ mumlanie bolo skoro až nezrozumiteľné, no z toho, čo medzi tou spleťou slov zachytil, sa mu opäť pery zvlnili v pobavenom úškrne.

Bruškom palca opatrne prešiel po hebkej pokožke jej líca, skúmajúc drobné čierne srdiečko rozpínajúce sa na vrchu jej lícnej kosti. Vždy ho tam zvykla mať, takže usúdil, že šlo o tetovanie. Ako také mačiatko, ktoré práve niekto škrabkal pod bradou, vyšla svojim lícom v ústrety jeho jemnému dotyku a znova privrela oči, po tvári sa jej rozlial blažený výraz a stavil sa, že ak by mohla, začala by rovno priasť.

Oči mu pomaly kĺzali od jej líca smerom nižšie až k plným perám, ktoré by tiež najradšej pohladil prstami, no spamätal sa skôr, než na to stihol dlhšie pomýšľať, uvedomujúc si, že kde sa nachádzajú a v akom stave táto mladá žena práve je.

„Chceš ísť von na vzduch?“ Okamžite mu došlo, že ako to asi muselo vyznieť, no na jeho prekvapenie Nita iba rezignovane pokývala hlavou na znak toho, že súhlasí. Úprimne, myšlienky, že by ju vzal von, niekam, kde bolo prítmie a mali by súkromie a on by sa jej mohol dotýkať a robiť si, čo sa mu zachce bez rušenia okolia, ho začali v hlave mátať celkom intenzívne, Ale rýchlo ich zahnal.

Vzhľadom na jej opitý stav, by niečo také reálne ani nezvažoval a okrem toho, žena ako Nita – na úrovni, jemná a prekvapivá zároveň, hoci práve teraz na mol opitá, no stále dáma, si v jeho očiach rozhodne zaslúžila celkom iné zaobchádzanie, než nejaké zatiahnutie do tmavej uličky, opretie o múr a... Tak dobre, neznelo to až tak zle, minimálne v jeho hlave nie, ale predpokladal, že takéto zaobchádzanie by sa jej nemuselo až tak pozdávať. Vedel si predstaviť, že niekto ako ona si pravdepodobne potrpí na inom druhu servisu a v jej prípade aj právom.

Pridržal si ju radšej k svojmu telu o čosi pevnejšie, aby mu nevykĺzla z náruče a nezviezla sa k zemi a než opustili miesto pred barom, natiahol sa po jej malú ligotavú kabelku, ktorá stále ležala svojou majiteľkou nepovšimnutá na pulte.

Keď vyšli z preplnených a hlukom otriasajúcich sa priestorov večierka von na čerstvý vzduch, rozdiel v teplote bol natoľko badateľný že celkom slušne zasiahol ich rozpálenú pokožku.

„Moja kabelka!“ Ozvalo sa ďalšie dlhovláskine mrmlanie, zrejme sa jej podarilo v opitej hlave nájsť aspoň nejakú triezvejšiu myšlienku, keď konečne začala pátrať po svojich osobných veciach.

„Myslíš túto?“ Venoval jej veľavravný výraz, keď mu mykalo kútikom úst a zamával jej kabelkou na retiazke pred očami, akoby sa ju snažil zhypnotizovať, na čo si mladá žena, ktorú ešte stále držal, aby neodpadla, úľavou vydýchla.

 „Oh, ďakujem,“ chňapla po svojej kabelke a zavesila si ju o rameno. „Ty si úplne ako anjel! Naozaj, si dnes môj osobný hrdina.“

„Keby si vedela, aké myšlienky mi pri pohľade na teba už dlhšiu dobu behajú hlavou, tvrdila by si opak, Kitty...“

„Hmm, aj tak si môj hrdina... Neviem, čo vás v tej underground sfére učia, ale za toto hrdinské gesto si zaslúžiš miesto v rebríčku pred Bakugom.“ Nita sa jeho predošlej vete už ani nepokúšala porozumieť a len zo seba vyjachtala to, pri čom sa Shinsou znova neubránil vyprsknutiu smiechom.

Opäť sa chystala nejakou poznámkou zložiť mladému mužovi v jej prítomnosti kompliment, ako tak s údivom sledovala spôsob, akým sa mu pri každom úprimnom zasmiati sa utvorili drobné, sotva badateľné a úplne zanedbateľné vrásky v okolí očí, no predbehol ju neznámy hlas tretej osoby.

„Melody, hej! Melody-san! Prepáčte! Máme na vás pár otázok!“ Pribehla k nim dvojica zložená zo ženy v strednom veku a mladšieho muža. Jeden z dvojice mal smerom, kde Nita so Shinsom stáli, uprený hľadáčik fotoaparátu a druhá k nim naťahovala ruku zvierajúcu diktafón, v ďalšej držala notes s perom.

Nemuseli dlho premýšľať nad tým, aby obom došlo, že ich práve prepadli novinári. Primárne venovali pozornosť Nite, Shinsa si takmer ani nevšímali a keď jej tá žena bezočivo vtrhla do osobnej zóny, až si ju Shinsou ochranársky o čosi viac pritisol k sebe, jeho fialové oči sa nebezpečne zaleskli, upierajúc zamračený pohľad na tých dvoch ľudí od novín.

„Melody-san, kde je Best Jeanist? Neboli ste na dnešnej after-párty spolu? A videli sme vás v spoločnosti Dynamighta, máte pomer aj s týmto mladým pro herom? Viete nám to potvrdiť?“ Pomedzi nechutne dotieravé otázky sa podarilo tomu chlapovi, ktorý novinárku sprevádzal, ukoristiť pár záberov na opitú, zmätenú a značne rozrušenú dlhovlásku.

„A toto je kto, Melody-san? Váš nový objav? Ťaháte to s viacerými naraz?“ Staršia žena upriamila svoju pozornosť na Hitoshiho, v ktorom sa pomaličky, ale isto dvíhala vlna hnevu. Presne toto bol jeden z dôvodov, prečo sa jednoznačne v minulosti rozhodol pre underground scénu – nenávidel publicitu.

Cítil, ako Nita medzi drobnými prstami zovrela lem jeho saka a zaborila mu svoju tvár do hrude, schovávajúc sa pred blýskaním fotoaparátu, ktoré ho iritovalo tiež, minimálne tak moc, ako otázky a slovný prejav tej prekliatej ženskej, ktorá ich tu našla. Dlhovláska mu do hrude len skrúšene zamumlala čosi v štýle, že budú o nej znova písať klebety a on sa okamžite rozhodol zasiahnuť.



„Prepáčte,“ prehovoril naoko vyrovnaným, neutrálnym tónom, hoci jeho pohľad priateľský rozhodne nebol, „z ktorého konkrétneho média ste?“ Oslovil najprv ženu, ktorá siahla po visačke na šnúrke, zavesenej na svojom krku a zamávala ňou Hitoshimu pred očami.

„Weekly Hero.“

„A vy?“ Obrátil sa mladý underground pro na muža s fotoaparátom.

„Tiež, sme spo-„ Ďalšie slová sa mu zasekli v krku v momente, keď ho zasiahol Shinsov quirk. Bolo to ľahšie, než čakal, ale vzhľadom na to, že nemali absolútne tušenia, kto bol, sa tomu ani nečudoval. Zmocnila sa ho nesmierna zlosť na týchto ľudí, ktorí tu vonku pred budovou číhali na všetkých, ktorý sa rozhodnú opustiť párty skôr, aby ich mohli zastaviť a otravovať a ťahať z nich šťavnaté informácie pre svoje články.

„Dajte mi ten foťák,“ prikázal mužovi zvierajúcemu zariadenie v rukách, hľadiacemu pred seba s prázdnym výrazom v tvári. Bez okolkov a poslušne mu ho vložil do ruky a Hitoshi chvíľku pátral v jeho digitálnej pamäti, než našiel, čo hľadal. Vymazal všetky fotky, ktoré sa mu podarilo za tú chvíľu, čo ich s Nitou prepadli, urobiť a bola na nich jeho zelenooká spoločníčka, čím sa zbavil kompromitujúceho materiálu týkajúceho sa jej osoby.

„Na,“ vrátil ho novinárovi späť a ten robotickým pohybom fotoaparát prijal, čakajúc na Shinsov ďalší pokyn. Natiahol sa k žene, ktorá ho sprevádzala a stlačil tlačidlo na prístroji, ktorý zvierala pre zmenu ona, čím vypol nahrávanie diktafónu.

„A vy, otočte sa spolu s vašim kolegom na päte, odkráčajte na opačný koniec ulice, dajte všetkým pokoj a čakajte tam až dovtedy, kým dnešná udalosť neskončí a všetci neodídu preč.“

Tieto slová obom neželaným narušiteľom ich dnešnej noci stačili na to, aby ich nechali na pokoji a urobili presne to, čo im fialovo-vlasý mladík prikázal.  

Nita to celé sledovala s akýmsi údivom v tvári, no ešte stále sa ho nepustila. Jednak bol viac než dobrou oporou v jej momentálnom opitom a o koordináciu ukrátenom stave a tiež jej v jeho tesnej blízkosti bolo až príliš dobre na to, aby sa jej vzdala.


* * *

„Kde je Hiraoka?“ Ozval sa Bakugov drsný hlas, keď sa Denki opäť po výdatnom tanečnom kole, počas ktorého sa jemu aj Serovi síce podarilo zohnať tanečné partnerky, no na spoločný drink ich už neprehovorili, vrátil k baru. Objavil sa vedľa neho aj jeho blonďavý kamarát a Sero sa k nim pridal, obzerajúc sa, či tu náhodou dlhovlasú mladú ženu, o ktorej bola reč, nezahliadne.

Kaminari však vedel presne, kam sa ich bývalá spolužiačka podela. S potešením jedným očkom počas predvádzania tanečných kreácií na parkete sledoval, ako sa jeho fialovo-vlasému kamarátovi darí. Určite ju videla aj Mina, ako blízko sa k Shinsovi mala. A tým bola jeho výhra spečatená. Okrem večere zadarmo sa však Denki tešil aj z toho, že jeho najbližší kamarát konečne vyšiel zo svojej komfortnej zóny a nechal niekoho, aby urobil jeho večer, nad ktorým spočiatku toľko frflal, lepším.

Keďže sa k nim pri bare opäť pridali aj Kirishima s Minou, tiež túžiaci po krátkej pauze od toľkého tancovania a osviežení v podobe ďalšieho drinku, neodpustil si blonďavý hero s elektrickým quirkom hlasnú poznámku, ktorá zodpovedala Bakugovu otázku a zároveň ňou mohol pred Minou machrovať, že napokon z ich malej stávky vyšiel ako víťaz.

„Obávam sa, že tú už dnes večer neuvidíš, Kacchan. Videl som ju odchádzať v lepšej spoločnosti, ako sme my, tak pochybujem, že sa k nám ešte pridá, keď má zrejme zaujímavejšie veci na práci.“

„A bude v pohode? Zdala sa mi celkom dosť pripitá...“ Poznamenal Sero, na čo Kaminari razantne pokrútil hlavou, venujúc kamarátovi úsmev, naznačujúci, že nemá mať prečo obavy.

„Žiaden strach, Shinsou je gentleman, určite na ňu dá dobrý pozor.“ Neodpustil si ani ďalší škodoradostný pohľad smerom k Mine, ktorá sa nadšene vonkoncom netvárila, no svoju prehru prijala so cťou.

Omnoho naštvanejšie a rozladenejšie sa tváril niekto iný a Kirishima, ako jeho najlepší kamarát, zaregistroval potláčaný hnev, ktorý sa v Bakugovi hromadil, hoci sa snažil tváriť ľahostajne. A nebol sám, pretože Serovi po krátkej chvíli došlo, že čo spôsobilo znechutenie vodcu ich malej partie. Na rozdiel, od Ejira, ktorý vedel, že sa nemá nič pýtať a ani nič hovoriť, Sero sa nezdráhal a keď sa zvyšok prítomných otočil k baru, aby objednal ďalšie drinky a následne si na nich aj pochutnal, potisol sa popri bare bližšie k svojmu blond kamarátovi, ktorý ešte stále nezdieľal uvoľnenú atmosféru s ostatnými.

„Sorry, brácho,“ venoval Baugovi súcitný úsmev, potľapkávajúc mladého hera po chrbte a tisnúc mu do ruky ďalší shot Tequilly ako nejaký druh útechy, „ale vyzerá to tak, že tento vlak ti už, bohužiaľ, ušiel...“

Katsuki ho od seba odtisol a na jeho slová zareagoval iba otráveným odvrknutím, nepriznávajúc ani za nič, že mal jeho vyšší čiernovlasý kamarát pravdu.  

 

* * *



„Je ti už trochu lepšie?“ Prihovoril sa jej, keď jeho tón zjemnel a tie dve osoby, ktoré mu chvíľku dozadu doslova pili krv, boli dostatočne ďaleko. Cítil, že každou minútou strávenou pobytom na čerstvom vzduchu triezvel stále viac a viac, no o nej sa to isté povedať nedalo.

„Uhm, možno? Ale chce sa mi spať,“

Chápavo prikývol, tušiac, čo sa zrejme s jej telom a hlavne mozgom dialo. Už ju alkohol premáhal natoľko, že sa ledva udržala na nohách a iba za jeho pomoci sa ešte vôbec dokázala čo i len o kúsok pohnúť.

„Myslím, že je na čase, aby som ťa vzal domov, Kitty, čo ty na to?“ Navrhol jej opatrne a očami pátral v prítmí, či neuvidí nejaký pristavený taxík, ktorého vodič by ich bol ochotný odviezť, aby nemusel taxislužbu objednávať.

„Hmmm? K tebe domov?“ Nitino mumlanie ho neprestávalo baviť a s humorom v očiach pokrútil hlavou a obdaroval ju jemným náznakom úsmevu, iným, než doterajšie úškrny, ktoré jej venoval. Predstava tejto malej nezbednice, ako leží v jeho posteli zachumlaná medzi jeho perinami a schúlená do klbka ako mačiatko, bola až bolestivo lákavá, ale našťastie jej dokázal odolať a použiť zdravý rozum.

„Nie, zlatko, ku mne nie, na to je moc skoro a ty si príliš opitá...“ Vyslovil to takmer nečujne a pravdepodobne jeho slová už poriadne ani nevnímala. Zvažoval, že či by nebolo lepšie objednať taxík len pre ňu a posadiť ju doň, s tým, nech ju šofér vezme na adresu, kde bývala, ale po opätovnom uvážení sa predsa len rozhodol, že pôjde s ňou a radšej sa osobne presvedčí, že sa naozaj dostane až domov.

Mali šťastie, pretože jeden odstavený taxík na ulici pred halou, kde sa celá táto udalosť konala, našli. Respektíve, našiel ho on a Nita sa vliekla iba popri jeho boku ako telo bez duše, kompletne odovzdaná napospas jeho moci. Za iných okolností by ho takáto poslušnosť priam až vzrušovala, ale nie, keď mala v krvi toľko promile, až sa čudoval, že ešte nepochytila nutkanie na zvracanie. Ale jej tvár nenaberala žiaden popolavý, či sivastý odtieň, skôr bola ružová a keď ju miestami pritisla k jeho ramenu, mohol i cez látku saka cítiť, že je rozhorúčená.

Vlastne, uvedomil si, že na sebe okrem tých hriešne dobre padnúcich šiat jeho spoločnosť nič iné nemá a jej odhalené ramená boli vystavené na jún pomerne chladnému nočnému vzduchu. Preto si neodpustil typické klišéovité gesto, ktoré mu mohlo napadnúť aj skôr, a požičal jej vrchnú časť svojho obleku, v košeli, ktorú mal pod sakom, mu nebola až taká zima, aká musela byť jej v šatách odhaľujúcich plecia a aj mučivo veľkú časť jednej zo štíhlych nôh.

„Zvládneš ešte nadiktovať adresu, kde bývaš?“ Oslovil ju po dlhšej odmlke a ona z posledných síl zalovila v pamäti a horko-ťažko mužovi za volantom, ktorý ich do taxíka ochotne prijal i napriek Nitinej očividnej intoxikácii, uviedla, na akú adresu ich má odviezť.

Hitoshiho prekvapilo zistenie, že bývala v pomerne slušnej, nie práve najlacnejšej štvrti Musutafu, no ako underground hero sám nezarábal zle, takže si vedel predstaviť, že u Jeanistu v agentúre jej zrejme platili dosť na to, aby si také bývanie mohla dovoliť.

Cesta taxíkom prebehla v pokoji a relatívne rýchlo, niekde v jej strede klesla hlava dlhovlásky na jeho plece a na odhalenej pokožke predlaktia pocítil, ako ho pošteklili končeky jej dlhých vlnitých vlasov. Chvejúce sa viečka a pravidelne odfukovanie mu prezradili, že zadriemala, no aspoň sa mohol na ňu nerušene dívať, taxikár im poskytoval dostatok súkromia a ani sa Hitoshi nenazdal a boli v cieli.

Nemýlil sa, bola to veľmi pekná štvrť, plná novo-vybudovaných bytových komplexov a o takejto neskorej hodine tu bol pokoj a hrobové ticho.

Zaplatil mužovi z taxislužby za odvoz, podávajúc mu peniaze, naťahujúc ruku zo zadného radu sedadiel dopredu k nemu. Druhou akosi podvedome zašiel do vlnitých vlasov mladej ženy, ktorá ešte stále driemala opretá o neho a na okamih si vychutnával to, ako moc jemné jednotlivé pramienky boli na dotyk, než sa prstami presunul k jej lícu a pohladil ju, pokúšajúc sa ju zobudiť.

„Poď, Kitty, je čas vystupovať, už si doma.“ Prihováral sa jej tichým, no hlbokým hlasom, ktorý zabral a po pár sekundách sa jej viečka začali chvieť, až otvorila oči a ospalým pohľadom pátrala po tom, kde je a čo sa deje. Potom sa ním zastavila na jeho tvári.

„Už sme tu?“ Jej ospalé mraučanie bolo rovnako roztomilé, ako všetko ďalšie, čo v stave opitosti doposiaľ stvárala a on prikývol, berúc jej dlaň do svojej a pomáhajúc jej vyjsť z taxíka. Poďakoval sa šoférovi ešte raz, ten sa s nimi rozlúčil zablikaním zadných svetiel a odišiel preč.

„Zvládneš to hore už sama, alebo mám ísť s tebou?“ Spýtal sa jej a popravil svoje vlastné sako, do ktorého bola ešte stále zabalená a hrozilo, že jej skĺzne z ramien.  

„Neviem,“ zatiahla Nita znova, potláčajúc driemoty a vrhla na neho nevinný pohľad. „Bývam na druhom najvyššom poschodí,“ nejako sa jej s ním nechcelo lúčiť a keďže sa ospalosť z jej systému pomaly vytrácala, no alkohol na druhej strane ešte stále nie, opäť konala impulzívne a bez premýšľania.

Shinsou si povzdychol, no potom ju viedol za ruku až ku vchodu, čakajúc, než vytiahne z kabelky kľúče. Stále tak úplne nechápal, že čo sa to s ním deje. Celé roky ju nevidel, potom sa stretnú na jednej akcii a zrazu bol ochotný kvôli tejto mladej žene vyjsť zo svojej komfortnej zóny a robiť veci, čo by nespravil ani pre najlepšieho kamaráta a to mal Denkiho i napriek tomu, jak otravný občas dokázal byť, naozaj rád.

Pripadalo mu to ako večnosť, čo ju na ohlasovní rebríčka top herov zazrel po prvý raz. Bolo ťažké uveriť tomu, že sa to dialo iba pár hodín dozadu.

Nita mala značné problémy v kabelke vyloviť kľúč od vchodu a než z nej stihla na chodník vysypať všetok obsah, rozhodla sa pre iné riešenie. Natiahla ruku a prstom stlačila jeden zo zvončekov umiestnených na vchodových dverách.

Hitoshiho obočie vyletelo o čosi vyššie, keď sledoval, čo robí. Zrak mu padol na hodinky na jeho zápästí, aby skontroloval čas. Pol druhej... Komukoľvek práve zazvonila, určite sa nepoteší, no vyzeralo to, že Nita si tým hlavu netrápi a keď sa ozval zvukový signál oznamujúc, že vchodové dvere sú otvorené, uchopila ho za rukáv košele a potiahla so sebou, keď vchádzala dnu.

„Camie odpadne! Nebude veriť vlastným očiam...“ Zelenooká mladá žena sa začala šibalsky uškŕňať, ba priam až chichúňať a mladý muž v jej prítomnosti si všimol, že jej predošlé nutkanie na spánok akoby zázrakom prešlo.

„Kto je Camie?“

„Oh, moja spolubývajúca. Možno som ju zobudila, ale to predýcha. Myslím, že bude mať viac práce vstrebať niečo iné.“ Nita sa neprestávala tváriť ako nejaká bláznivá tínedžerka, ktorá mala práve niečo za lubom, či sa chystala rodičom priznať k čomusi nekalému.

Shinsou mal podozrenie, že zrejme Nita v tomto komplexe nebýva sama, no pre istotu sa spýtal. Dávalo mu zmysel, že byt v takejto lokalite zrejme zdieľala s niekým ďalším. On by si už  ani nevedel predstaviť mať spolubývajúceho, na to bol až príliš introvertný, pohodlný a moc si cenil svoje súkromie. Možno, jedine, ak by...

Pokrútil hlavou, snažiac sa nenačínať v jej vnútri tému partnerských vzťahov. Ale predstava, že by mal napríklad s takým Kaminarim zdieľať nejaký staromládenecký obytný priestor, ho viac desila, než mu voňala. Úplne mu stačila jeho huňatá štvornohá kamarátka ako druhý nájomník.

Vďaka tomuto krátkemu rozjímaniu ani poriadne netušil ako a cesta výťahom zrazu bola na konci. Počas nej sa k nemu dlhovláska opäť pritisla a oprela sa lícom o jeho hruď, i keď sa mu okamih dozadu zdalo, že sa dostala do štádia až prílišnej bdelosti.

Pomohol jej však vystúpiť aj z neho a viedol ju chodbou, keď mu ukázala prstom, za ktorými dverami sa nachádzal jej byt. Nemusela na ne ani zaklopať, či pokúsiť sa nájsť od bytu kľúč, pretože sa presne vo chvíli, keď k nim spolu došli, otvorili.

„Si si zabudla kľúče, či čo? A nejdeš nejako skoro? Som myslela, že dôjdeš až niekedy ráno, pred svitaním, čo tam bola taká nuda?“ Z bytu sa ozýval štebotavý hlas mladej ženy so špecifickým žargónom, ktorá obývala s dlhovláskou rovnaký priestor.

„Inak, si ma zobudila, vieš o tom? Nita?!“ Zastavila sa vo svojom monológu, akonáhle vošla medzi dvere, keď jej spolubývajúca ešte stále nevošla dnu. Hitoshi trpezlivo čakal za ňou a zmocnili sa ho mierne rozpaky, keď sa medzi dverami objavila svetlovlasá brunetka odetá v plyšovom bodkovanom župane a rovnako huňatých papučiach a svojimi veľkými hnedými očami upierala pohľad raz na neho a raz na svoju kamarátkou, ktorá sa dobíjala do ich spoločného bytu.

Netušil, ako na to zareagovať a tak si len rozpačito zašiel rukou do vlasov, čakajúc, až situáciu vyrieši mladá žena, ktorá ho sem doviedla. Ale jej spolubývajúca bola pravdepodobne rovnako ukecaná, ako ona sama, ak nie viac, pretože sa ozvala znova.

„Mala si mi dopredu povedať, že si dnes plánuješ doviesť chlapa,“ Camie použila mierne vyčítavý tón, no bola v ňom prítomná i akási hravosť, akoby sa kamarátke pokúšala naznačiť čosi, čomu rozumeli len ony dve. „By som si urobila na noc nejaký program, keby viem, že potrebuješ voľný byt.“ Pokrčila ramenami, na čo nastalo na pár sekúnd trápne ticho a tvár dlhovlasej dievčiny nabrala sýtočervený odtieň.

„Radšej nás pusť dnu.“ Zašomrala, čo Hitoshiho opäť prekvapilo, pretože neplánoval prekročiť prah dverí jej bytu. Čo mal v pláne, bolo uistiť sa, že sa jej podarilo šťastne dôjsť domov a potom sa  pobrať k sebe, do vlastného bytu, kde ho čakalo staré známe a veľmi komfortné ticho a tiež jedna chlpatá guľka, ku ktorej sa vždy po skončení šichty s radosťou a úľavou vracal.

Ale Nita mu nedala ani šancu podniknúť ústup a keď vyššia hnedovlasá žena ustúpila, vyzvala ho, aby vošiel po nej. Na druhej strane, bol tak trocha zvedavý, že kde a ako táto mladá zelenooká pro býva a nahliadnuť do tak súkromnej zóny, akou bol jej byt, znamenalo možnosť dozvedieť sa o nej o čosi viac.

„Urob si pohodlie,“ zapriadla a ukázala na sedačku uprostred obývačky, ktorej opierku lemovala pozoruhodná zbierka vankúšikov rozličných tvarov a farieb. Zatiaľ čo on podišiel k ponúknutému miestu na sedenie, Nita sa nahla k svojej spolubývajúcej a unáhlene sa medzi sebou rozprávali, v domnienke, že šepkajú dostatočne na to, aby ich nepočul, no on začul každé jedno slovo až príliš dobre.

„Sakra, Nita! Skoro som odpadla, keď som vás zbadala vo dverách. Mi povedz, kto to je? Hovor a preháňaj!“

„Uh, počkaj, počkaj, Camie. Po poriadku! Mám v hlave stále guláš.“

„No to vidím, ty teda vyzeráš, si toho musela popiť riadne veľa... Som v šoku!“

„Aj ja! Chápeš, Hitoshi Shinsou sedí u nás v obývačke! Nezdá sa mi to, že nie?“ Nitin hlas od šepotu prešiel až do akéhosi tlmeného pišťania a fialovo-vlasý mladý muž, ktorý sa snažil tváriť, že nič nepočuje, sa neubránil ďalšiemu pobavenému smiechu, ktorý sa snažil potlačiť a pokrútil nad jej vystupovaním hlavou. Už len kvôli tomuto jednému zážitku sa mu dnes oplatilo prinútiť sa tej hlúpej ceremónie zúčastniť. Nikdy by ani len nesníval o tom, že za toto bude Hawksovi snáď ešte vďačný.

„Ale, žena, jedno ti teda poviem – je to kus. A riadny.“ Hnedovláska na blondínku s ružovými pramienkami uznanlivo žmurkla, na čo sa ona zachichotala, no, priložila si prst k perám, obzerajúc sa a očami blúdiac k Shinsovi sediacemu na jej huňatej pastelovo-sfarbenej pohovke. V tomto prostredí vyzeral až komicky neprirodzene a predsa sem z nejakej neznámej príčiny pasoval. Vedela by si na takýto pohľad veľmi rýchlo zvyknúť.

„Pšššt, nie tak nahlas,“ zahriakla Camie, no jej tón bol ešte hlasnejší, než spolubývajúcej sekundu dozadu. Tá si odkašľala a tiež sa otočila k Shinsovi, rozprávajúc tento raz nahlas.

„No nič, ja musím ísť ešte do kúpeľne... Ehem, vypustiť vaňu... Keďže som sa pred tým kúpala. Áno, tak. Idem vypustiť tú vaňu, takže...“ Zamávala im brunetka s rozpačitým výrazom v tvári a po tom, čo venovala svojej kamarátke ešte jedno povzbudivé žmurknutie sa zvrtla na päte a odkráčala rýchlo preč z obývačky spojenej s kuchyňou, vyprevádzaná capkaním svojich papúč o podlahu.

Nita si nervózne prehrabla vlasy prstami a zahryzla do spodnej pery, keď jej oči zablúdili Shinsovým smerom. Zavládlo medzi nimi dvoma akési ťaživé ticho a iba alkohol, ktorý bol ešte stále prítomný v dlhovláskinom systéme, jej zabránil v tom, aby sa od hanby prepadla pod zem.

Nevedela, čo povedať a hlavu jej vzhľadom na podgurážený stav začínalo zaplavovať až pozoruhodné množstvo rôznych myšlienok. Vždy, najmä po nástupe do Jeanistovej agentúry, bola zdržanlivejšia ako napríklad Camie, ktorá ju tu takto nechala napospas osudu a zdrhla do kúpeľne. Niečo také, ako jednorazové nočné eskapády s niekým, s kým ani nebola vo vzťahu, neprichádzali u nej v úvahu. Nezáväzné užívanie si ju nikdy nelákalo, ale pokiaľ šlo o Shinsa... Bože, kvôli nemu by práve teraz povolila aj zo svojich zásad bez mihnutia oka.

Fakt, že ich od jej spálne delilo iba pár metrov a jedny zatvorené dvere, tomu nenapomáhal ani trochu a ona mala čo robiť, aby sa ovládla a rovno sa na neho nevrhla, ako tu tak sedel u nej v byte na sedačke, medzi jej dekoratívnymi vankúšikmi vo svojom čiernom obleku s hriešne príťažlivým výrazom a trpezlivo čakal, čo ako ďalšie urobí.

Pokúsila sa miesto neho sústrediť na predmety, ktoré ležali porozhadzované po ich konferenčnom stolíku a s hrôzou si uvedomila, že na to, akú vzácnu návštevu si so sebou domov doviedla, tu majú s Camie strašný neporiadok.

„Uhm, dáš si niečo? Kávu? Alebo čaj? Radšej čaj? Idem dať uvariť vodu...“ Opäť jej reč prešla do opitého bľabotania a Hitoshi sa s humorom v očiach díval na to, ako sa na poslednú chvíľu pokúša upratovať, keď jej ruky mimovoľne začali zrovnávať porozhadzované časopisy na obývačkovom stolčeku.

V momente bola na nohách a čo najrýchlejšie sa tackala ku kuchynskému kútiku, aby sa snáď ešte viac nestrápnila. Jej neprítomnosť využil Shisou na to, aby si dôkladnejšie prezrel časť ich bytu, v ktorej sa práve nachádzal.

V porovnaní s tým jeho, bol úplne opačným protipólom. Svetlý, priestranný, plný pastelových a ženských farieb, no zaprataný množstvom dekorácií, čačiek a memorabilií, ktoré ho robili útulným a bolo z neho jasne cítiť, že tu bývajú dve mladé ženy s vcelku dobrým vkusom.

V kúte obývačky stáli dva stroje na cvičenie, otočené smerom k televízoru, lemovaného dvoma veľkými reproduktormi, čo bola v byte milovníčky hudby určite povinná výbava, rovnako ako aj elektrické klávesy, stojace v opačnom kúte.

Jedálenský pult s barovými stoličkami oddeľoval obývačku od kuchynského kútika, odkiaľ sa ozývali šuchot a občasné buchnutie, spôsobené jeho malou dlhovlasou hostiteľkou, ktorá práve zháňala niečo, čím by ho mohla ponúknuť. Shinsou jej venoval krátky pohľad a potom sa opäť vrátil k skúmaniu svojho okolia, zaujatý zbierkou fotografií Nity a jej spolubývajúcej, ktorá visela na stene vedľa televízora.

Nita medzitým dala do kanvice variť vodu a premýšľajúc, ako moc veľké spoločenské fau-pax je navrhnúť niekomu kávu o pol druhej ráno, posadila sa za malý jedálenský stolík v rohu kuchyne, čakajúc kým voda zovrie.

Prepadli ju však znova také náhle a silné driemoty, že nedokázala udržať hlavu vo vzduchu a tak s tým, že si iba na minútku zdriemne, než kanvica dokončí svoju úlohu, zložila svoje ruky na stôl a položila na ne hlavu, zatvárajúc oči. Trvalo iba pár sekúnd, než sa ponorila do spánku, čo si všimol aj jej netradičný hosť, keďže odrazu nastalo v kuchyni hrobové ticho, ktoré prerušovalo iba syčanie spotrebiča, ktorý zohrieval vodu.

Keď Camie začula, že nastalo podozrivé ticho, začala sa zakrádať von z kúpeľne, no nečakala, že toho vysokého príťažlivého mladého muža s tak trocha mysterióznym a zároveň desivým výzorom, ktorého si jej kamarátka doviedla, nájde ešte stále v jej a Nitinej obývačke. Ešte viac ju prekvapil pohľad na dlhovlásku s hlavou na stole, no než stihla otvoriť ústa, Shinsou ju zaregistroval a priložil si prst k perám, aby jej naznačil, že má byť potichu, lebo tretia členka prítomného osadenstva zaspala.

„Kde je jej izba?“ Spýtal sa ich hosť pošepky Camie a tá iba zaklipkala viečkami a ukázala prstom na dvere, ktoré sa nachádzali napravo od televízora. Prikývol a podišiel k Nite. „Len ju uložím do postele a hneď pôjdem.“ Dodal, aby dal hnedovlasej žene, ktorá zdieľala s tou zelenookou byt najavo, že neplánuje podniknúť nič nekalé, takže nemusí mať žiadne obavy.

Camie sa však netvárila podozrievavo, práve naopak. Ešte dokonca podišla k tým dverám, na ktoré pred chvíľou ukázala a otvorila mu ich, aby sa mu jej spolubývajúcu ľahšie prenášalo. Hitoshi opatrne vzal Nitu do náruče, snažiac sa s ňou čo najmenej hýbať a vyhnúť sa prudkým pohybom keďže ju nechcel zobudiť.

Pred tým nezabudol vypnúť rýchlo-varnú kanvicu, ktorá pomaly začínala hučať na znak toho, že voda bola zovretá. Ale ani to Nitu nezobudilo, takže zostala ponorená do spánku, aj keď ju niesol cez kuchyňu a obývačku až do jej izby.

„Ráno ju bude riadne bolieť hlava, tak snáď máte doma niečo proti bolesti.“ Oslovil Camie, keď popri nej prechádzal a tá ho ubezpečila, že tabletky pohľadá. Keď Shinsou niesol Nitu do miestnosti, v ktorej mala svoje malé kráľovstvo, jej hnedovlasá kamarátka vypínačom pri dverách ešte zapla svetlo a privrela im dvere, absolútne sa neobávajúc nechať svoju priateľku v spoločnosti muža, ktorého nepoznala, samú. Pôsobil vcelku dôveryhodne a Camie nebola z ľudí ktorí zvykli veci dôkladne analyzovať a radšej konali a až potom premýšľali.

Fialové oči sa rozhliadli po izbe, ktorej dominantou bola veľká queen-size posteľ s množstvom saténových vankúšikov a prikrývkou, ktorá ju na vrchu zdobila. Ružová bola asi Nitina obľúbená farba, lebo v jej spálni bezkonkurenčne dominovala. Ale hodilo sa mu to k nej, rovnako ako obrovský zabudovaný šatník, ktorý lemoval dve z jej dlhých stien. Nechýbalo tu ani mnoho ďalších ženských nutností, akými boli toaletný stolík, množstvo skriniek a poličiek a – pousmial sa, keď si ich všimol – do radu postavení plyšoví medvedici a pár huňatých zvieratiek iného druhu, sledujúcich tohto nečakaného návštevníka svojimi neživými očami.

Neuniklo mu ani to, ako sa celou izbou niesla pre Nitu typická a veľmi prijemná, ba až omamná vôňa. Mal čo robiť, aby aspoň čiastočne triezvo uvažoval, pretože cítil jej rozpálenú pokožku pod saténovou látkou šiat na vlastnej. Podišiel k jej posteli a opatrne na ňu dlhovlásku zložil. Uprostred toľkého saténu, nežných farieb a vzorov pôsobila naozaj ako z rozprávky a mierne sa zamrvila, keď jej popravil vlasy, aby jej nezakrývali tvár.

Neubránil sa tomu, aby si aspoň na malý okamih neprisadol na posteľ k nej a nepozoroval, ako sa jej nepatrne chvejú riasy, či to, ako spokojne oddychuje, podvedome v spánku zvierajúc jeden z vankúšikov, ktoré jej ležali nad hlavou.

Ak by mu niekto dnes ráno – vlastne, v podstate to bolo ešte včera – povedal, že kde skončí po ceremónii a after-párty, ktorej sa vehementne odmietal zúčastniť, neveril by mu. Stále to bolo tak trocha bizarné, no faktom zostávalo, že i keď vďaka svojej introvertnosti spoločenské akcie neznášal, dnešný večer a noc považoval za to najvzrušujúcejšie, čo sa mu za veľmi dlhú dobu prihodilo. A za to mohla jedine ona, možno ešte Hawks s Kaminarim tomu trocha dopomohli.

„Shinsou~,“ ozvala sa ospalým hláskom, pripomínajúcim mačacie mňaukanie, čím ho vyviedla z omylu, že už dávno sladko spí. Spôsob, akým vyslovila jeho meno, mu privodil takmer až bolestivé pošteklenie kdesi v slabinách. „Ja som dobré dievča,“ mrmlala ďalej, oči ešte stále zatvorené a pomedzi pery jej okrem slov vyšiel povzdych, ktorý bol na hranici nevinnosti, „bežne si domov chlapov nevodím. To len aby si si nič zlé o mne nemyslel...“ Dodala a potom z nej vypadlo ešte jedno vzdychnutie, zmiešané so zívnutím. Pritiahla si vankúš v rukách bližšie k hrudi a pritúlila sa k nemu, znova sa ponárajúc do ríše snov.

„Nemyslím si nič zlé,“ ubezpečil ju, hoci si nebol istý, či ho vôbec vníma. „Dobrú noc, Kitty.“ Ešte raz ju pohladil po vlasoch a potom sa prinútil vstať a jej spálňu opustiť, nechávajúc ju tam a zhasínajúc za sebou svetlo.

Neočakával, že Camie, ktorej meno sa mu podarilo zapamätať si, na neho bude ešte čakať v obývačke. Tvárila sa však spokojne a prívetivo, usmievajúc sa na neho a vyprevádzajúc ho k dverám von z bytu.

„Ste mi fakticky narobili riadne šoky, vy dvaja! Nita si nikdy takto v noci domov nikoho nevodí, na to som tu väčšinou ja,“ zasmiala sa na vlastných slovách a potom sa jej tvár nachvíľu pretavila do ostražitého výrazu, než ho pustila k dverám, až zneistel.

„Počkaj!“ Prikázala mu a odbehla späť do kuchyne, znova sa tichým bytom ozývalo capkanie jej papúč. O malú chvíľku bola už späť, zatiaľ čo on čakal pri dverách a s pozdvihnutým obočím sledoval, ako mu podávala malý kúsok papiera, na ktorom bolo narýchlo čosi načarbané.

„Jej telefónne číslo,“ vysvetlila mu brunetka, čím zodpovedala jeho nevyslovenú otázku, keď zrejme zaregistrovala zmätený výraz v Shinsovej tvári. „Tá opitá trúbka ti ho určite zabudla dať!“

Týmito slovami sa s ním rozlúčila a keď opustil jej a Nitin spoločný byt, zatvorila za ním potichu dvere.

Pristihol sa, ako mu pomedzi pery unikol povzdych. Mal za sebou skutočne náročný deň a hlavne večer. No pri pohľade na malý papierik, ktorý držal medzi prstami, sa neubránil myšlienke, že i napriek tomu, koľko námahy musel na prežitie dneška až do konca vynaložiť a ako moc bola jeho sociálna baterka vyšťavená, priam až na doraz, stálo to za to.



* * *

Nasledujúce ráno bolo k mladej žene s dlhými vlnitými vlasmi, ktoré sa jej počas spánku zamotali do jedného veľkého vtáčieho hniezda, nie práve najšetrnejšie. Akonáhle rozlepila oči, zasiahla ju ostrá bolesť hlavy, sprevádzaná pálivým suchom v ústach plnou ranou, až tak skrúšene zakňučala a pretočila sa vo svojej posteli na druhý bok.

V jednej sekunde ešte ležala zachumlaná do prikrývky a v ďalej vyskočila z postele, akoby snáď pod ňou niekto založil vatru, splašene sa obzerajúc po izbe. Ako prvé, si všimla svoje plesové šaty skrútené do neidentifikovateľného tvaru, ležiace na zemi pár metrov od postele a tesne v ich závese nasledovali pohodené topánky.

Na nočnom stolíku vedľa postele ležal pár umelých rias, ktoré by si neznalý človek mohol ľahko zameniť za nejakú chlpatú stonožku, či podobný druh viacnohého hmyzu, no Nita presne vedela, o čo ide a tak sa toho podozrivého útvaru nezľakla. Viac ju trápilo to, čo sa stalo včera, že do postele odkvecla v spodnom prádle a jediné, čo stihla, bolo vyzliecť si šaty, vyzuť topánky a odlepiť umelé riasy, aby sa s nimi na druhý deň nemusela rozlúčiť a vyhodiť ich do koša, pretože ju vyšli hotový balík.  

No najväčší problém bol ten, že podľa počasia tam vonku, za oknom jej izby to vyzeralo, že deň bol v plnom prúde a to znamenalo, že meškala do práce. Začala náhlivo po celej spálni zháňať nejaké oblečenie a až po malej chvíli chaosu a stresu si uvedomila, že nemá dôvod sa náhliť, lebo dnes má predsa voľno!

Ako len na to mohla zabudnúť? Vlastne, pomaličky sa jej myseľ zapĺňala ďalšími zábleskami z predchádzajúceho večera a noci, až sa tak zhrozila, čo všetko jej opitý mozog stihol vytesniť a musela sa posadiť na posteľ, masírujúc si spánky prstami.

Vedľa umelých rias na nočnom stolíku zaregistrovala pohár vody a dve podlhovasté biele pilulky, ktoré jej tu niekto v noci nechal, odhadovala to na Camie. Niekde v zákutí jej mysle sa vlnili spomienky aj na ďalšiu osobu, no práve teraz nebola schopná to všetko spracovať, nie prv, než si dá tabletku proti bolesti hlavy a neskôr aj kávu, aby sa prebrala.

O pár minút už vychádzala zo sprchy, dúfajúc, že tie lieky na príšernú bolesť, ktorá jej ešte stále pulzovala spánkom, čoskoro zaberú. Stále sa cítila, akoby ju prešiel v noci parný valec, no rýchla sprcha jej aspoň trocha pomohla a keď zamierila v tielku a nohavičkách do kuchyne, všimla si, že v byte nie je sama.

„No dobré ránko,“ prehovorila ironicky Camie, ktorá sa k nej otočila, akonáhle začula Nitino šuchtanie sa, stojac pri stroji na presso a venovala svojej spolubývajúcej pobavený pohľad. „Dúfam, že si sa vyspala do ružova, sa pozri na hodiny! Už som stihla dnes fotenie a pred chvíľou som došla domov.“ Rozprávala jej hnedovlasá kamarátka ďalej a potom vybrala zo skrinky nad drezom šálku a nastavila ju pod presso-stroj, aby doň mohla odtiecť práve urobená káva.

„Som ti zachránila tvoje umelé riasy včera v noci, keď si už odpadnutá spala. So šatami sa mi nechcelo naťahovať, ale práčka to vyrieši... Kto je najlepšia bestie na svete?“ Spýtala sa Nity, keď podišla až k nej a vtisla jej do ruky hrnček s čerstvo urobenou kávou, ktorej vôňa zaplavila nos jej dlhovlasej priateľky.

Tá jej však miesto poďakovania iba tupo zízala do tváre, ešte stále spracovávajúc všetky spomienky, ktoré sa jedna cez druhú vynárali v jej hlave a pokúšajúc utriediť si, čo bola realita a čo iba predstavy, či prípadné sny. Došuchtala sa až k ich jedálenskému stolíku, za ktorý sa aj s kávou v rukách posadila a konečne sa podarilo v jej mozgu sformulovať aspoň jednu vetu.

„Počuj, Camie, ty neuveríš, čo sa mi v noci snívalo,“ vydýchla a žalúdok sa jej opäť zavlnil pri tom, ako sa jej v mysli vynorila tvár istého mladého muža s indigovými vlasmi. I napriek tak bujarej noci a zrejme aj príchodu, na ktorý si nie práve stopercentne spomínala, sa jej po tom, čo zaspala, sníval najkrajší sen, ktorého hlavnou postavou bol práve mladý muž, s ktorým sa včera zabávala na after-párty. Udalosti z nej musela vo svojej mysli ešte dostatočne prebrať, aby bola schopná dnes vôbec fungovať.

„Ak máš na mysli to, ako ťa v noci domov doviedol taký trochu zvláštny a na prvý pohľad desivý, no na druhý ultra mega sexy týpek a uložil ťa do postele ako najväčší gentleman na svete, tak to sa ti nesnívalo.“ Poznamenala Camie len tak, akoby mimochodom, keď začala opäť pri kuchynskom pulte z tašky vybaľovať svoj nákup a ukladať ho do jednotlivých oddelení v ich kuchynskej linke.

Nita bola rada, že si ešte nestihla odpiť z horúcej kávy, pretože by sa ňou buď bola bývala zadrhla, alebo by ju vyprskla pred seba na stôl, slová jej spolubývajúcej na ňu zapôsobili ako zásah elektrickým šokom. Takže to nebol iba sen... Všetko so Shinsom sa naozaj stalo. A ona začínala pociťovať čoraz väčší pocit hanby a viny, akonáhle sa jej v hlave o čosi jasnejšie vynárali udalosti z predošlého večera.

„Si bola riadne na mol, žena,“ rozprávala Camie ďalej, lebo jej dlhovlasá kamarátka sa zatiaľ nemala k slovu. „Neviem, z čoho si sa tak strieskala, ale ešteže máš okolo seba hentakých záhadných fešákov ako bol ten, čo si s ním v noci došla k nám, asi aj vďaka nemu sa ti nič nestalo.“

„Ježišmaria,“ mumlala Nita zdesene a zaborila tvár do dlaní, lamentujúc a ľutujúc určité rozhodnutia z včerajšieho večera. „Shinsou ma musel doviesť domov? Až k nám do bytu?“

„Ak je Shinsou vysoký, tmavovlasý s fialovými očami, kruhmi pod nimi, že by mu ich závidel sám Edward z Twilightu a sexy hlbokým hlasom, tak áno. Ešte k tomu ťa aj uložil do postele ako princeznú.“ Camie sa na tomto celom očividne náramne bavila a Nita mohla len škrípať zubami a lamentovať.

„Ježiši! To je taký trapas! To je úplne strašné... Spravila som zo seba hlupáka. Čo si asi tak môže o mne myslieť?“

„To netuším, ale včera nevyzeral na to, že by mu to nejako moc vadilo. Práve naopak... Prosím ťa, povedz, kde si ho splašila? Aj ja chcem takého.“ Brunetka si svoju spolubývajúcu naďalej doberala, no Nita už v hlave spriadala plán, ako toto celé odčiniť a počúvala ju iba z polovice, jedným uchom.

„Pche, na to teraz nie je čas. Musím vymyslieť, ako sa s ním skontaktovať a hlavne, ako mu vynahradím to, do čoho som ho včera na tej after-párty zatiahla.“ Nita si odpila z kávy a zvažovala svoje možnosti. Nepomáhalo jej to, že po Shinsovi akoby sa zľahla zem. Netušila, či vôbec bude schopná niekoho ako on vypátrať. Možno už o nej po včerajšku nebude chcieť ani počuť. I keď spolu flirtovali, pravdepodobne sa strápnila a znechutila sa mu tak moc, že si bude držať ešte väčší odstup ako doteraz, ak to vôbec bude možné. Ale aspoň ospravedlniť sa za svoje včerajšie opité správanie musela.

„Oh, takže tento záhadný fešák je hero? Akože, taký naozaj hero – hero? Nie len tvoj osobný hrdina alias rytier v temnom brnení?“ Camie zbystrila pozornosť, rozhodujúc sa, či má Nite prezradiť, že ho včera – teda, vlastne už dnes nad ránom - vyprevadila z ich bytu s kamarátkiným číslom, alebo si to zatiaľ nechá pre seba.

„Hej, hej, ale on pôsobí ako underground hero,“ uviedla Nita veci na pravú mieru, na čo jej priateľka zareagovala uznanlivým pokývaním hlavou a šibalským výrazom.

„Hmm, underground? To je fakt sexy!“

„No, len to je ten háčik, že kvôli tomu ho asi tak ľahko nevystopujem... Teraz pracuje s Hawksom.“ Premýšľala zelenooká dlhovláska  nahlas ďalej, hľadiac do poloprázdneho hrnčeka s kávou. Zrazu jej však v hlave skrsla myšlienka, spojená so spomenutým okrídleným pro. Postavila sa a vydala sa do svojej izby, na čo ju Camie okríkla s otázkou na perách, že kam ide.

„Idem si po telefón! Potrebujem rýchlo zavolať Mayuri – recepčnej z našej agentúry, pokým tam ešte je. Myslím, že tá by mi mohla vedieť poradiť, vždy dokáže nájsť a zohnať aj nemožné...“

Netrvalo to ani minútu a už bola nazad, s mobilným telefónom pritisnutým k uchu a očami kontrolujúcimi malé svetielkujúce hodinky na mikrovlnnej rúre v kuchyni. Ešte mala čas, Mayuri zväčšia z Jeanistovej agentúry odchádza o štvrtej, takže ju tam určite zastihne.

Camie svoju spolubývajúcu sledovala, ako vybavuje telefonát a nervózne prešľapuje na mieste, snažiac sa pôsobiť čo najmenej nápadne a kľučkujúc medzi doplňujúcimi otázkami osoby na opačnej strane linky, ako najlepšie sa dá.

„...hej, hej, bola by som ti moc, moc, ale že moc vďačná! Viem len toľko, že pôsobí pod hero-prezývkou Mind-Jack a momentálne spolupracuje s Hawksovou agentúrou, to je všetko. Som zúfalá. Potrebujem čokoľvek, aspoň adresu, kde je možné ho pracovne zastihnúť,  musí mu predsa niekam chodiť pošta!“

Nita chvíľu mlčala, prikyvujúc a zahanbenie v jej tvári sa pomaly rozptyľovalo, nahrádzal ho výraz plný nádeje.

„Si poklad! Ak sa ti to podarí, tak to máš u mňa! A potrebovala by som ešte vybaviť nejakú kuriérsku službu, ak o niekom vieš... Ďakujem ešte raz!“ S týmito slovami hovor ukončila a pozrela na svoju hnedovlasú spolubývajúcu.

„Musím sa ísť rýchlo nachystať, chcem ísť do mesta, pôjdeš so mnou?“ Navrhla jej, na čo Camie nadvihla obočie.

„Prečo ideš do mesta? Dnes máš predsa voľno, no nie?“

„Mám, ale potrebujem si skočiť do tej cukrárne, kde predávajú tak úžasné zákusky a koláče, kým ju nezavrú.“


* * *

Ďalší pracovný deň mladého underground hera vyrušilo zaklopanie na dvere miestnosti, ktorá momentálne slúžila ako jeho dočasná kancelária a pracovňa. Odkedy započal spoluprácu s Hawksovou agentúrou, navrhol mu okrídlený hero, aby využil jednu z kancelárii priestorov, ktoré mal v Musutafu prenajaté. Sídlila v nich nová pobočka Hawksovej agentúry, ktorú založil pred nedávnom pre prípad, že by sa od svojej rodnej Fukuoky vzdialil na dlhšie časové obdobie a momentálne to boli už celé mesiace, ktoré trávil práve v tomto meste a nie tom na opačnom konci krajiny, kde za iných okolností pôsobil.

Shinsou vlastnú kanceláriu nemal, respektíve, nemal určené jedno miesto, kde vykonával svoju prácu a dával dohromady materiály týkajúce sa misií a iných pracovných záležitostí. Jeho základňa sa zvykla meniť, keďže ako underground pro hero často menil pracovné prostredie, aby za sebou nezanechal stopy. Mnoho vecí zvykol robiť aj z domu, ale návrhom svojho dočasného staršieho spolupracovníka nepohrdol a už niekoľko týždňov boli tieto štyri steny jeho aktuálnej kancelárie miestom, kde trávil snáď najviac času, ak nerátal ten v uliciach.

Privrel oči, bruškami prstov si pomasíroval spánky a pomedzi pery mu  uniklo mierne povzdychnutie, keď ho zaklopanie vyrušilo zo sústredenia. Ešte si za ten čas tak úplne nezvykol na to, že v priestoroch tejto budovy bolo veľmi rušno a stále mu okolo dverí od kancelárie niekto chodil, či sa až veľmi často zvykli rozletieť a objavil sa v nich sám spomínaný starší blond muž s bordovými krídlami.

„Ďalej,“ vyzval osobu, ktorá sa k nemu dobíjala, aby vošla a keď sa jeho viečka nadvihli, upierajúc na ňu svoje fialové oči, v mladom mužovi spoznal vrátnika a recepčného zároveň, pracujúceho dolu na najnižšom podlaží, ktorý mal na starosti vítať a kontrolovať osoby pri vstupe do budovy.

„Prepáčte,“ ozval sa recepčný tak trocha priškrteným hlasom, keď pootvoril dvere, no neodvážil sa vojsť dnu a len pomedzi ne vystrčil hlavu, na tvári mu pohrával rozpačitý výraz.

Na to, že tento mladík z vrátnice nebol o moc mladší od Hitoshiho, sa v jeho prítomnosti vždy choval príliš úctivo, až utiahnuto a aj teraz opatrnosťou nešetril, no Shinsou to pripisoval tomu, že sa ho, ako mnoho ľudí, pravdepodobne len bál, na čo bol za tie roky už zvyknutý.

„Áno?“ Pokynul mu, nech vojde dnu, a keď oslovený prekročil prah dverí, všimol si vysoký mladý hero, že v rukách nesie veľký balík.

„Pred chvíľou to priniesol kuriér, vraj je to pre vás.“

Fialové obočie sa zvraštilo, keď si Hitoshi ten balík prezeral vcelku podozrievavým pohľadom. Balík a pre neho? Nezdalo sa mu to... Nikdy mu nič neprišlo počas pracovnej doby, ak si niečo objednal, tak vždy k sebe do bytu, keď vedel, že bude mať priestor si zásielku vyzdvihnúť. A okrem toho, kto by mohol vedieť, že sa momentálne  nachádza práve v tejto budove? Oficiálne patrila Hawksovi a o to väčšie znepokojenie sa ho zmocnilo, no bola tu aj alternatíva, že to kuriér, alebo tento mladík z vrátnice iba poplietli, a zásielka bola určená niekomu úplne inému.

„Si si istý, že je to pre mňa?“ Jeho hlboký hlas sa ozval miestnosťou keď vstal od stola a podišiel k vrátnikovi, ktorý mu balík podával s presvedčivým, no i trocha vyplašeným výrazom v tvári.

„Určite, pane, som o tom presvedčený, kuriér mi ešte dal aj váš opis, aby bolo jasné, že to patrí vám.“

„A od koho tá zásielka je? To neuviedol?“ Nakoniec ten balík prevzal, dúfajúc, že vo vnútri nečaká nejaká sabotáž, alebo sa jeho prostredníctvom na neho nikto nechystá spáchať atentát.

„Nie, nie, iba že to mám odovzdať vám.“ Mladý recepčný sa už pomaličky zberal na útek, kráčajúc otočený tvárou ešte stále k  mužovi, aktuálne spolupracujúcemu s Hawksom, cúval späť k dverám, šťastný, že s týmto tak trocha desivým pro nemusí tráviť v jeho kancelárii už ani minútu.

„Ďakujem.“ Ozval sa Shinsou ešte krátko, než svoju pozornosť venoval výlučne už len zásielke, ktorú položil na pracovný stôl a iba tiché buchnutie dverí mu dalo najavo, že je vo svojom pracovnom priestore opäť sám.

Fialové oči sa o čosi zúžili, keď nimi neprestával balík prebodávať a potom sa usadil vo svojom pracovnom kresle a cez stôl sa natiahol k ampulke, v ktorej boli nahádzané perá a iné kancelárske pomôcky, berúc do ruky nožnice.

Akonáhle prerezal pásku, držiacu balík pohromade a roztvoril krabicu, ktorá v ňom bola zabalená, do nosa mu udrela sladkastá vôňa, s akou sa môže človek stretnúť v pekárni alebo cukrárni.

Z vrchu bol obsah krabice prikrytý servítkami a na nich ležala malá kartička. Nemusel vo vnútri pátrať príliš dlho, aby mu došlo, že sú to nejaké sladkosti, či koláče a jeho zmätenie sa ešte viac znásobilo, keďže netušil, že za akým účelom by mu niekto posielal škatuľu plnú sladkého pečiva a zákuskov.

Opäť ho v mysli mátalo podozrenie, že toto celé malo byť skutočne adresované niekomu úplne inému. Pravdepodobne Hawksovi. Možno mu to zaslala nejaká jeho fanúšička, alebo niečo podobné, keďže ich mal jeho starší kolega nesmierne veľa. Ale než stačil urobiť unáhlený záver, rozhodol sa najprv prečítať kartičku, ktorá bola k sladkej výslužke pribalená.

Ako prvá mu do očí udrela krikľavo-ružová farba gélového pera, ktoré odosielateľ použil a veľmi ženský, ba priam až dievčenský štýl písma. Ako tak čítal jednotlivé slová na kartičke, ktorá v jeho veľkej dlani medzi dlhými prstami pôsobila miniatúrne, pery sa mu vlnili v čoraz širšom úškrne, pretože mal pocit, že sa mu to iba zdá, no sladkastá vôňa šíriaca sa z krabice a ten roztomilý rukopis ho utvrdzovali v tom, že nesníva.

Po dočítaní odkazu sa ho zmocnilo z vnútra hneď niekoľko pocitov, ani si nebol istý, ktorý prevládal, no možno najviac zo všetkého nutkanie smiať sa. Neveriacky krútil hlavou, keď odhrnul servítku na vrchu obsahu zásielky a pod ňou bolo skutočne obrovské množstvo sladkého – pečivo, koláče, zákusky a iné cukrovinky rôznych príchutí, presne tak, ako napísala.

´Tak Melody?´ Na tvári sa mu usadil rozpačitý výraz, no úsmev neopúšťal jeho pery, keď si rukou zašiel do vlasov a jeho oči ešte raz preleteli po slovách na pribalenom odkaze. Bolo to podarené – aká sa snažila byť profesionálna a ako formálne to napísala, no ružové gélové pero s glitrami, ktoré použila, bolo na vine tomu, že sa proste musel smiať.

Čo sa týkalo sladkého, tak áno, mal ho rád, občas možno až moc, no pravidelná fyzická aktivita, ktorá bola súčasťou jeho práce, efektívne pomáhala spáliť kalórie, ktoré si zvykol občas dopriať, keď naň dostal chuť. Ale toto, čo mu poslala, bola zásoba na pomaly celý mesiac. Začínal sa zmierovať s tým, že Hiraoka Nita ho zrejme nikdy neprestane fascinovať.


Od zásielky, ktorú mu poslala, oči mladého hera prešli k jeho peňaženke na stole, v ktorej mal ešte stále zastoknutý lístoček s jej telefónnym číslom. Od včera, kedykoľvek si urobil pracovnú prestávku, ktorú mal aj teraz, premýšľal, ako s ním naložiť. Keď odchádzal nad ránom z jej bytu, v jeho žilách ešte stále trochu úradoval zostatkový alkohol a s adrenalínom zaúčinkoval tak, že sa ho až do príchodu domov a momentu, než zaspal, držala akási zvláštna eufória.

Na druhý deň však už veci nevidel tak ružovo. Uvedomenie si toho, čo sa večer a noc pred tým stalo, so sebou prinieslo zmes rôznych pocitov a nie každý z nich bol pozitívny. Jeho myseľ totiž začali nahlodávať myšlienky, že to, čo sa mu predvčerom prihodilo, mal za následok výlučne alkohol. Ten pravdepodobne zatienil úsudok a zmýšľanie dlhovlásky, ktorá ho omámila natoľko, že sa pomaly nespoznával, najmä svoje konanie nie a to bol dôvod, prečo bola k nemu tak vrúcna a prítulná.

Rád by zvážil aj možnosť, že za tým z jej strany bolo čosi viac, než len chvíľkové vzplanutie spôsobené alkoholovou intoxikáciu a atmosférou, no bol veľmi opatrný, aby si snáď zbytočne nenamýšľal niečo, čo nebolo pravdou. No z ich vzájomnej interakcie ho ešte doteraz na pokožke šteklili malé zimomriavky, kedykoľvek si ju vybavil. Ale z nejakého dôvodu sa stále neprinútil skontaktovať sa s ňou, váhajúc, či je to dobrý nápad.

Nešlo o to, že by si neveril, práve naopak, uvedomoval si, ako na niektorých ľudí /paradoxne tých extrovertnej povahy, ako bol napríklad Kaminari/ i napriek svojej chladnejšej a nedostupenejšej povahe pôsobil. Ale nenapadlo by mu, že taká excentrická, spoločenská mladá žena, ktorá bola prakticky jeho protipólom, by mohla patriť k tým, ktorým jeho komplikovaná, nie práve najpriateľskejšia a najpozitívnejšia osobnosť učarovala.

Čo sa týkalo vzťahov a ich udržiavania, nepatrili práve k jeho silným stránkam. V podstate sa im už dlhú dobu vyhýbal, minimálne tým milostným, príliš skeptický a pohodlný plytvať energiou na to, čo mohlo eventuálne skončiť pre neho sklamaním, o ktoré už znova nestál, alebo čímsi ešte horším. Keď aj náhodou s niekým niečo riešil (pretože i jeho občas dobehli isté fyzické potreby, ktoré bežný človek mával a boli úplne prirodzené), nieslo sa to v čisto nezáväznej rovine, prípadne v kamaráti-s-výhodami štýle, s kompletným vynechaním citov. V podstate mu to tak vyhovovalo a zapadalo do jeho spôsobu života.

Pravdu povediac, už to bola nejaká doba, čo si doprial takéto ´rozptýlenie´ naposledy. Možno preto sa mu dva dni dozadu na tom evente jeho hormóny pripomenuli a miestami si pripadal skoro ako nabudený tínedžer. Ale čudoval sa vôbec? Hiraoka Nita mu to vôbec neuľahčovala už len za to, ako v ten večer vyzerala. A keď vzal do úvahy aj to, ako sa k nemu celý ten čas správala, ako sa odhodlala osloviť ho a úprimne a bezprostredne sa s ním bavila... Ďalšie veci si radšej v mysli nevybavoval, no ak by v nich pokračovala ďalej a nezmohol ju naplno alkohol, ktovie, ako by tá noc napokon skončila...

Už iba pohrávanie sa s tou myšlienkou k nemu opäť priplavilo vlnu vzrušenia, možno nie až tak silného, ako počas toho večierka, no stále dostatočného na to, aby jeho mozog od pracovných záležitostí prešiel do inej sféry. Takej, ktorej dominovala istá zelenooká mladá žena. Premýšľal, či sa mu podarí znova prepnúť svoju myseľ do čisto pracovného módu, ak sa jej predsa len ozve, no pochyboval o tom.

Za ten čas, ktorý s ňou pred dvoma dňami strávil, stihol vypozorovať a usúdiť, že mu neprišla ako niekto, kto by holdoval nezáväzným jednorazovým milostným zábavkám, ktoré jemu cudzie neboli. I keď sa k nemu správala viac, než prívetivo (a on by bol blázon, ak by takú šancu, ktorá by sa mu mohla postupným vývojom udalostí večera a noci naskytnúť, odmietol), zrejme na ňu len príliš zaúčinkoval alkohol. Aj z toho dôvodu tak trocha zavrhoval možnosť, že by sa jej ozval, pretože sa domnieval, že by to mohlo byť zbytočné.

No toto gesto, ktoré od nej absolútne nečakal, jeho pochyby pomaly, ale isto rozptyľovalo. Vedel si predstaviť, ako sa po tom večierku a jej opitom vystrájaní, musí cítiť. Určite previnilo a zahanbene, i keď v jeho očiach to nebolo nutné. Ale miesto oficiálneho ospravedlnenia sa mohla pokojne vopchať hlavu do piesku a predstierať, že si nič nepamätá, alebo sa tváriť, že sa nič nestalo a obaja mohli ísť svojou vlastnou cestou, akoby sa tam ten večer nikdy nestretli a on ju nedoviedol až domov a neuložil priamo do jej ružovej, saténom potiahnutej postele.

Fakt, že sa k tomu postavila ako profesionál, priznala si zahanbenie z predošlých činov a správania sa a cítila potrebu sa mu za ne ospravedlniť, vypovedal o tom, že jej to nebolo ľahostajné. Prezrádzalo to, že jej záleží na jeho názore a čo si o nej myslí a nechcela v jeho očiach vyzerať zle, práve naopak. Jej túžba vynahradiť mu noc spred dvoch dní, čo však on za potrebné nepovažoval, pretože to vnímal inak, ako ona, na neho zapôsobila. Okamžite – už z ich prvej konverzácie večera – mal z tej dlhovlasej mladej ženy pocit, že je úprimná.

Dokonca myslela ešte aj na Eri a Hitoshi už vedel, že svoj záujem a náklonnosť k jeho nevlastnej mladšej sestre nepredstiera. Tiež sa mu v hlave prehrávala ich predošlá konverzácia, týkajúca sa mladého dievčaťa s bielymi vlasmi a tým, čo Nita navrhla. A ak by s ním nechcela mať nič spoločné, určite by sa neunúvala mu poslať oficiálne ospravedlnenie, ešte aj s bonusom navyše.

Bol rozhodnutý - predsa len sa jej ozve. A dokonca pocítil akési drobné previnenie, že tak neurobil už skôr. Ale možno len čakal na nejaký impulz, ktorý ho utvrdí v tom, že je to dobrý nápad. Ale dočkal sa ho a jej zásielka naklonila váhy, ktoré sa v jeho mysli pred tým prehupovali zo strany na stranu jednoznačne smerom, ktorý ho priam nabádal, aby dlhovlasej mladej žene z Jeanistovej agentúry zavolal.

Nepamätal si už poriadne, kedy naposledy riešil takéto veci – zavolať niekomu, o koho začínal prejavovať záujem, no bolo to príjemné osvieženie, i keď ho rozptyľovalo od pracovných záležitostí. Ale Hiraoka Nita musela byť skutočne špeciálna, keď i taký vorkoholik, strániaci sa spoločenského kontaktu, ktorý nebol nevyhnutný, odložil pracovné úlohy, ktoré mal dnes ešte na pláne bokom, a siahol po papieriku s jej telefónnym číslom, opäť s údivom pozorujúc, koľko rôznych cukroviniek mu bola schopná zaslať.

Prv, než to číslo vytočil, skrsla mu v hlave myšlienka. Trocha bláznivá a pripadal si, akoby snáď otvorením tejto nečakanej zásielky jeho zdravý rozum vypovedal službu a vzal si po zvyšok dňa voľno. Ale Denki by bol na neho nesmierne pyšný, keby bol svedkom toho čo sa práve chystal urobiť. Natiahol sa cez stôl, berúc do ruky jednu z pomôcok, ktoré počas výkonu hero-práce tvorili neodmysliteľnú súčasť jeho výbavy.

 

* * *

Nita trávila tento deň tiež v práci, len na opačnom konci mesta, usadená vo svojom pohodlnom otáčacom kresle, zavretá v malej kancelárii, hneď vedľa tej, ktorá patrila jej šéfovi. Miesto toho, aby sa venovala spracovávaniu agendy, ktorú jej dnes dal Jeanist na starosti, zelenooká mladá žena venovala svoju pozornosť iným veciam a aktivitám.

Medzi prstami žmolila jedno z pier, ktoré sa jej povaľovali po pracovnom stole a svetlozelené oči sa upierali na monitor obrazovky. Obočie sa zvraštilo v namosúrenom výraze, keď čítala jednotlivé riadky článku uverejneného na jednom z tých webov, ktoré písali o najhorúcejších novinkách showbiznisu v krajine.

Nie, že by sa táto mladá žena, pracujúca ako asistentka a sidekick v The Genius Office, zvykla počas pracovnej doby zabávať čítaním bulvárnych článkov o celebritách, na to mala dosť času po práci, či počas obednej prestávky. Ale odolali by ste takémuto článku, ak by ste v jeho titulku zazreli svoje meno? Preto si nemohla pomôcť a akonáhle jej ho jedna z kolegýň preposlala do e-mailu, rozklikla odkaz a do oči jej okamžite udrel škandalózny nadpis článku o nej. Samozrejme, nezabudli pridať aj fotografiu z billboard eventu, no aspoň, že na nej vyzerala vcelku obstojne...


Frustrovaný povzdych unikol dlhovláske pomedzi pery, keď prostredníkom položeným na myši prescrollovala o čosi nižšie a jej pohľad blúdil po jednotlivých riadkoch z článku, ktorý jej pomaly začínal piť krv:

„Vyzerá to, že milostný vzťah s jej zamestnávateľom mladej pro Melody, ktorá aktuálne pracuje ako sidekick pre veterána Best Jeanista, už nestačí. Podľa tajných zdrojov sa najnovšie začala motať okolo ďalšieho prominenta. Zo starších mužov prešla tento raz na svoju vekovú kategóriu, asi jej viac zavoňalo mladé mäsko. Ale to nie je najšokujúcejšie! Oveľa viac nás prekvapil fakt, že ju isté zdroje počas poslednej after-párty, ktorá sa konala po oficiálnom vyhlásení top 10 herov Japonska, videli v spoločnosti aktuálnej trojky - Dynamighta! Je známe, že tento mladý pro kedysi s Melody študoval na U. A. akadémii v rovnakom ročníku, no kto mohol tušiť, že okrem Jeanistu, sa tejto mladej žene podarí omotať si okolo prsta aj ďalšieho, aktuálne veľmi vyhľadávaného a hlavne úspešného a zámožného...“

Ďalej už radšej nečítala, pretože sa obávala toho, čo za ďalšie nezmysly a nechutné klebety o nej popísali. Dokonca bola k článku priložená okrem tej úvodnej aj ďalšia fotografia – rozmazanejšia, no bolo na nej stále možné rozpoznať, ako ju Bakugou odvádza cez dav ľudí s rukou na jej drieku.

„Skvelé...“ Zakňučala nešťastne a zavrela stránku s článkom, šúchajúc si dlaňami svoje pomaly červenajúce líca. Dobre, že rovno nenapísali aj o tom, ako sa s ním stihla počas tej after-párty pochytiť pri bare kvôli hlúpemu drinku. Ešte teraz, keď si na to spomenula, sa v duchu karhala a cítila nesmierne moc trápne. Až taký výstup urobiť nemusela, no na druhej strane, to, čo si o nej Bakugou myslí, jej bolo v tomto momente jedno. Už dávno jej prestalo záležať na jeho názore. Ale za triezveho stavu s odstupom času uznala, že reagovala trocha prehnane.

Bol tu však niekto, na koho názore jej záležalo až priveľmi a s akýmsi nepríjemným krútením v žalúdku dúfala, že sa k nemu tento článok, ktorý ju usvedčoval z pomeru nielen so svojim šéfom, ale ešte aj jej bývalým spolužiakom, ktorý momentálne zastával pozíciu tretieho najúspešnejšieho hera v krajine, nedostal. Už tak mal o nej pravdepodobne dosť chabú mienku a ak by sa k tomu pridali ešte tieto špekulácie, zrejme by sa mu už nebola Nita schopná ešte niekedy pozrieť do očí. I bez tak ťaživého pocitu zahanbenia, to bolo ťažšie ako u bežného ľudského jedinca, ktorý ju až tak neznervózňoval.

Zaujímalo ju, či sa už objednanému kuriérovi podarilo doručiť zásielku, ktorú underground herovi poslala na odčinenie svojho predošlého správania. Vraj bolo veľmi náročne sa k nemu dopátrať, no Mayuri napokon nesklamala a preukázala sa ako veľmi schopná a šikovná osoba, ktorej sa podarilo nájsť miesto, kde sa údajne mladý pro spolupracujúci s Hawksom, zdržiaval.

Pred tým, než Nita balík plný sladkého, pre Shinsa zverila kuriérovi, odovzdala mu podrobný fyzický opis osoby, ktorej má byť zásielka doručená, aby náhodou neskončia v zlých rukách. Samozrejme, to, ako moc intenzívne a hypnotizujúce jeho fialové oči boli, či to, ako moc sexy vyzeral, keď sa na ňu kvôli čomusi hlúpemu, čo urobila, uškrnul, radšej vynechala.

No Mayuri to z nej vytiahla, akonáhle poslíček s jej zásielkou odišiel, aby ju mohol doručiť a mladá žena v jej veku, pracujúca v agentúre Jeanistu na recepcii, začala vyzvedať, čo má táto pátracia akcia znamenať.

Nita jej teda napokon po veľmi krátkom a malom nátlaku prezradila, čo sa udialo počas eventu, na ktorom sa s ich spoločným šéfom zúčastnila dva dni dozadu a hlavne, čo nasledovalo po tom, počas after-párty.

Keď sa obe mladé ženy spolu vybrali na obed počas prestávky, dlhovláska podrobne kolegyni líčila ako ju vzal taxíkom až k nej domov a dokonca vyšiel hore do ich bytu a napokon ju aj uložil do postele, čo si už nepamätala takmer vôbec a pôvodne bola presvedčená, že sa jej to, že bol Hitoshi Shinsou v jej spálni, iba snívalo.

Dokonca mala v hlave aj záblesky toho, ako stojí vonku pred budovou, kde sa ešte stále konala after-párty v Shinsovej tesnej blízkosti a otravujú ich nejakí ľudia, no on sa o nich postaral a Nita si už tak úplne nepamätala, že ako to presne prebiehalo. Marilo sa jej iba to, že to malo čosi dočinenia s jeho quirkom, ktorý – ako nezabudla Mayuri informovať – bol rovnako sexy, ako on sám.

Hnedovlasá žena z recepcie iba pobavene krútila hlavou nad miskou šalátu, ktorý si obe objednali, no musela sa svojej kolegyni priznať, že jej tak trocha závidí. Ten scenár, ktorý si dva dni dozadu zažila, bol ako z nejakého filmu. To ešte Mayuri netušila, že poobede narazí na internete na článok, ktorý Nitu usvedčuje z pomeru s niekým úplne iným.

Ale Nita vedela, že pokiaľ šlo o jej kolegyňu a osobu, s ktorou si z agentúry okrem Jeanistu rozumela snáď najviac, tak ju určite pochopí a bude veriť jej slovám a nie klebetám novinárov. Aspoň to jej pomohlo čiastočne sa upokojiť a snažiť sa nemyslieť na to, koľko podobných článkov sa ešte v blízkej dobe o nej vyrojí.

Spomenula si na slová svojej staršej senpai Mt. Lady, ktoré jej povedala počas oficiálnej časti ceremónie hero billboard a vyzývala nimi mladšiu ženu, aby si z podobných záležitostí prestala robiť ťažkú hlavu. A áno, Takeyama Yu mala pravdu, lenže pre mladú dievčinu snažiacu sa vybudovať si na verejnosti čo najlepší image a meno, bolo splniť niečo také pomerne dosť ťažké.

Z rozjímania Nitu vyrušil až zvuk telefónu, ktorý začal vyhrávať zvučku nastavenú ako zvonenie, ohlasujúcu prichádzajúci hovor. Siahla teda po zariadení ležiacom na jej stole vedľa plastového hrnčeka kávy, po ktorú sa po obede s Mayuri zastavili v Starbuckse.

Až neskoro si uvedomila, že to nezvoní služobný telefón, ale jej súkromný a číslo na displeji ani neskúmala, i keď by mala, pretože na súkromný telefón jej zvykli volať iba osoby, ktoré poznala a ich kontakty v ňom mala uložené a označené.

„Áno? Počúvam,“ prehovorila, akonáhle hovor prijala a priložila si kelímok s polo-dopitou kávou k perám. Čakala, že to bude niekto, koho pozná, možno Camie alebo Mina, alebo niekto ďalší z jej priateľov už stihol naraziť na ten hlúpy článok a volal jej kvôli tomu, no prekvapil ju úplne cudzí hlas, ktorý nepoznala a nepamätala si, že by ho niekedy v živote počula.

„Melody, ste to vy? Melody, ktorá pracuje v agentúre Genius Office?“ Hlas bol mužský, nepríjemný a znel ako patriaci niekomu v stredných rokoch, možno staršiemu, no nemala absolútne tušenia, kto jej volá a prečo a hlavne, odkiaľ má jej súkromné číslo. Narovnala sa vo svojom otáčacom kresle a odložila kávu späť na stôl bez toho, aby si odpila.

„Áno. Kto volá?“

„Som z jedného nemenovaného magazínu. Chcel by som si overiť čosi ohľadom vás. Vedeli by ste mi potvrdiť, či sú pravdivé niektoré informácie o tom, ako ste sa správali počas after-párty nasledujúcej po Hero Billboard evente dva dni dozadu?“  

Nite telefón takmer vypadol z ruky. Čakala všeličo, ale toto nie! Presne tohto sa obávala – že ju po jej výstupe a opitom vystrájaní budú otravovať ľudia z médií. Zvažovala, či rovno položiť telefón, alebo sa pokúsiť zistiť, aké informácie o nej už stihli uniknúť do éteru.

„Prosím? Ja... Viete, čo? Odkiaľ vlastne máte moje súkromné číslo?“ Jej tón začínal  naberať na intenzite a neskrýval v sebe antipatie, no zatiaľ sa snažila udržať konverzáciu v slušnom duchu, keďže bola stále v práci a ak by ju Jeanist začul na niekoho zvyšovať hlas, nebol by nadšený a určite by ho zaujímalo, čo sa deje. Doteraz jej zvykli občas vyvolávať na pracovný telefón do kancelárie, ale na súkromný nie. Toto bol vrchol, nový level votretia sa do súkromia, ktorý ju nemálo vytáčal.

„To nie je podstatné. Zaujímalo by ma, či je pravda, že ste sa počas after-párty pochytili s Dynamightom.“ Prehovoril ten muž na druhej strane linky zas a Nita si frustrovane povzdychla a stisla pery, akosi neschopná na jeho slová reagovať.

„A tiež som počul, že vás domov odviedol istý mladý gentleman, až priamo do postele. Viete mi k tomu niečo povedať?“

Dlhovlasá mladá žena pohoršene pritisla dlaň k perám a očami zablúdila k dverám od svojej kancelárie, presviedčajúc sa, či náhodou za nimi niekto nestojí a nenačúva jej telefonátu. Srdce jej začalo biť kdesi v krku, pretože to, čo jej tento neznámy chlap rozprával do telefónu, jej takmer privodilo mdloby.

„Pane, z ktorého magazínu to vlastne ste?“ Habkala do telefónu, šokovaná tým, čo sa práve deje a začínala sa jej zmocňovať panika. Na druhej strane linky bolo chvíľu ticho, než sa ten muž ozval zas.

„Na tom nezáleží, slečna, zaujíma ma, či je to pravda. A rovnako aj, či ste mu naozaj poslala darčekovú krabicu plnú sladkého ako kompenzáciu za to, že bol taký galantný a obetoval sa vyprevadiť vás domov, aby sa presvedčil, že sa vám v tom stave nič nestalo.“  Nita mala čo robiť, aby po týchto slovách priam neskolabovala, no to nebolo všetko. „Mimochodom, tým sladkým ste mu prišli na chuť, je tam pár jeho obľúbených druhov.“

Jeho slová úplne prestali dávať zmysel a hlava jej šla takmer vybuchnúť, keď sa pokúšala prísť na to, v čom je háčik. Panika sa zmiešala so zmätením a hlas sa jej triasol aj od pomaly bublajúcich nervov, ktoré sa drali na povrch.

„Počúvajte!“ Vyletela na neho prudko do telefónu, nechávajúc sa vyprovokovať. „Neviem, čo si o sebe myslíte, kto ste a odkiaľ toto všetko viete, ale radím vám, aby ste s týmto stalkovaním, alebo čo to má byť, okamžite prestali! Ako si dovoľujete otravovať ľudí vyvolávaním na ich súkromné čísla a ťahaním z nich informácií pre vaše stupídne články?“

„Nečakal som, že ti bude trvať tak dlho, aby si na to prišla, Kitty.“ Tón v telefóne sa zmenil z otravne vyzvedajúceho a osočujúceho na pobavený a Nite pri začutí toho posledného slova takmer zamrzol mozog v hlave. Jej hromadiaca zlosť sa akoby rázom vyparila a nahradil ju šok.

„S-Shinsou-san... Si to ty?“ Tentoraz prehovorila o dosť tenším hláskom a cítila, ako jej tvár zalieva horúčava. Nechápala to však, ten hlas v telefóne nebol jeho. Ale okamžite uviedol veci na pravú mieru.

„Áno, osobne. Myslel som, že ti to dopne skôr.“ Tento raz prehovoril do telefónu iný hlas. Jeho hlas. Hlboký a tak moc zamatový, až jej to pohladilo uši, presne ako si ho pamätala z predvčerajšej noci. Ani vzdialenosť a telefonický prenos nezmiernil účinok, ktorý na ňu mal. 


„Ja- Skoro som dostala šok!“ Zmocnila sa jej úľava, že nikto z médií o jej opitom vyvádzaní a nočnej návšteve nevedel. Zároveň však cítila aj nervozitu z toho, že sa jej ozval. A po necelých dvoch dňoch, počas ktorých v kontakte neboli, no jej myseľ k nemu odbiehala permanentne, jeho hlas počula nesmierne moc rada, i keď jej pred malou chvíľou takmer privodil zástavu srdca.

 

* * *

„Prepáč mi to, Kitty. Nemal som v úmysle ťa tak vystrašiť, či rozčúliť, ale bolo to veľmi zábavné, ako si mi naletela.“ Na opačnej strane mesta si Shinsou vo svojej kancelárii vyložil nohy na stôl a sledoval čierne šnúrky prepletené jeho pracovnými topánkami, keď jednou z nich pohupoval do rytmu, ktorý sa mu počas telefonátu vkradol do hlavy. „A tvoj hlások, keď sa čertíš a vystrkuješ pazúriky, ma tiež nesmierne moc baví.“

Ruka, v ktorej nedržal telefón, uvoľnila istenie zariadenia, ktoré mal doteraz nasadené a odložil svoje umelé hlasivky ´Persona Code´, ktoré dokázali jeho hlas meniť na akýkoľvek, ktorý si zaumienil, späť na stôl, keďže tento doplnok jeho hero výbavy už nepotreboval. Ani netušil, čo mu to napadlo – takto si z nej vystreliť, no náramne ho pobavilo, že mu nielen naletela, ale ani jej postupne nedošlo, že si z nej strieľa.

„Shinsou-san!~“ Z druhej strany spojenia sa ozvalo protestné zakňučanie, ktoré ešte povzbudilo jeho už tak dobrú náladu a prinútilo ho sa pouškrnúť o čosi viac. Naozaj to stálo za to, že sa jej rozhodol ozvať, mal tak urobiť už skôr, no tiež bol rád, že môže opäť počuť jej hlas. Mrzela ho len jedna vec - že nemohol vidieť, ako sa práve tvári, určite by ten pohľad na ňu tiež stál za to.  

„Volám ti, aby som sa poďakoval za ten veľký balík, ktorý mi prišiel pred chvíľou do kancelárie. Aj keď netuším, akým zázrakom sa ti podarilo vypátrať, že kde práve sídlim.“ Naozaj ho to zaujímalo, no pripisoval to jeho aktuálnej spolupráci s Hawksom. Dva razy by nepovedal, že sa možno do toho priplietol aj Denki, ktorý mu ešte stále dlžil vysvetlenie určitých záležitostí, na after-párty pôsobil akosi až moc podozrivo.  

„Uh,“ dlhovláska na telefóne znela už o čosi menej rozrušene, za čo bol rád, „to isté by zaujímalo aj mňa ohľadom môjho telefónneho čísla.“

„Ty máš svoje tajomstvá, Kitty a ja mám svoje.“ Odvetil jej, samoľúby úsmev ešte stále pohrával na jeho perách, ako tak pohodlne sedel s vyloženými nohami, kompletne ignorujúc, koľko práce ho ešte čakalo. „Nemusela si si robiť starosti, pretože nemyslím, že by si mi niečo mala vynahrádzať. Ale potešilo ma to, ešte som nedostal od nikoho darčekový balík,“ pomedzi pery mu uniklo krátke zasmiatie sa, ako tak humor pretkával jeho tón, „a to som už po večeroch a nociach zachránil mnoho dám v úzkych.“

„Zvykneš často pracovať tak neskoro?“ Ozvala sa zas, zdalo sa, že v jej tóne tento raz postrehol náznak záujmu, čo jeho sympatie ešte viac prehĺbilo. „Nevedela som, či ťa cez deň ten kuriér zastihne, ale som rada, že tú zásielku doručil, musela som sa ti za to z predvčerajška nejako poďakovať...“

„Áno, underground scéna je taká. No, trafila si sa.“ Jeho pery sa opäť o čosi viac roztiahli a uvedomil si, že za dnešok sa snáď usmieval viac, než za posledných pár mesiacov, jedna z rúk opäť zašla do jeho vlasov na temene. „Ale povedz mi o sebe. Aký si mala zatiaľ deň?“  

* * *

Nita mu v krátkosti opisovala, ako prebiehal jej dnešný deň, no rozhodla sa vynechať jej rozhorčenie z bulvárneho článku zameraného na jej osobu, na ktorý pred tým narazila. Spomenula aj to, ako si ten predošlý urobila výlet do centra do cukrárne, kde sa nevedela rozhodnúť pre jeden druh cukroviniek a radšej zvolila z každého, na čo v slúchadle opäť začula jeho krátky no príjemný náznak smiechu.

Napokon sa jej priznal, že súkromný kontakt na ňu dostal od jej spolubývajúcej. Dlhovláska nevedela, či má byť na Camie namosúrená za to, že takto konala za jej chrbtom, alebo brunetke v duchu ďakovať, že jej niečo podobné napadlo. No zhodnotila, že by mala po príchode domov Camie od vďačnosti bozkávať nohy, keďže nebyť nej, zrejme by sa jej Shinsou nikdy neozval. Ani na tú kartičku, ktorú k zákuskom a sladkému pribalila, na seba kontakt neuviedla.

„Mimochodom, odovzdal som Eri tvoj odkaz a neuveríš, ale bola nadšená. Priprav sa, že ťa čoskoro bude otravovať s tým výletom.“ Prehovoril Shinsou zas a Nitin úsmev na perách sa prehĺbil.

„Och, to ma moc teší, nemôžem sa dočkať, kedy ju znova uvidím.“

„Aj tie sladkosti pre ňu možno odovzdám, ale sľúbiť ti nemôžem nič, keďže človek nikdy nevie, či nedostanem na ne chuť skôr, než s ňou budem osobne.“ Opäť bolo možné v jeho hlase počuť ten hravý tón, ako keď sa na začiatku prezradil, že jej volá on a nie nejaký dotieravý novinár.

„Shinosu-san! Tie jabĺčka sú len pre ňu! Náročky som ti tam toho toľko nabalila, aby si mal dosť.“ Znova zamrnčala, no neprestávala sa počas telefonátu prihlúplo uškŕňať a ak by práve teraz niekto vošiel do jej pracovne, určite by ju začal okamžite zasypávať podozrievavými otázkami. „Nevedela som, že máš tak rád sladké...“

„Vážne, Kitty? Domnieval som sa, že si si počas toho večera spred dvoch dní všimla moju slabosť pre sladké... Ale rád ti ju opäť pripomeniem.“

Nitine líca opäť naberali ružový odtieň, stačilo, že akým tónom rozprával a nemusela ani čítať medzi riadkami, tak si radšej odkašľala keď sa znova pohrávala s vrchnákom svojho pera, dumajúc, či to myslel doslova, ako to povedal, alebo za tým bolo skryté niečo iné. Ale počas tej after-párty ho nevidela okrem Tequilly piť nič ďalšie, tak si nebola istá, čo tým sladkým presne myslel a myšlienka, ktorá jej napadla, spôsobila ten náhly príval červene. Že by ich malé flirtovanie neskončilo ani po tom, čo sa obaja dostali do kompletne triezveho stavu?

„Uhm, vravíš teda, že Eri-chan sa páčil ten nápad s Disney-landom?“

„Vraj sa už nemôže dočkať. Vlastne, to mi pripomína... Počkaj chvíľu, áno?“ Vyzval ju, na čo ona poslušne pokývala hlavou, no potom jej napadlo, že ju nemôže vidieť a tak jej pomedzi pery do telefónu uniklo krátke „hmm“. Zatiaľ čo čakala, počula v slúchadle zvuky ako sa hýbal a potom sa ozývalo tlmené klepanie prstov do klávesnice, než jej v uchu opäť zaznel jeho hlas.

„Si tam?“

„Áno.“

„Dobre, povedz mi, čo robíš budúcu sobotu? Máš nejaké plány?“

Dlhovláska sa zamyslela. Nasledujúcu sobotu mal mať voľno a zatiaľ nemala vymyslené žiadne plány, ako ho strávi. Keďže sa pomaličky rozbiehalo leto, zvažovala, že by si mohla urobiť výlet kamsi k vode, zobrať rodinu, či konečne dohodnúť nejakú dámsku jazdu so svojimi kamarátkami, ktoré tiež pôsobili na podobnej pozícii, ako ona. S Minou sa na tej after-párty nestihla ani poriadne rozlúčiť. Lenže pokiaľ mal pre ňu tento fialovo-vlasý muž nejaký návrh, bola samé ucho.

„Zatiaľ asi nič, mám mať voľný víkend, prečo?“

„To je dobre,“ opäť bolo počuť, ako niečo píše na počítači a potom kliká myšou, než prehovoril. „Tiež mám mať konečne voľno a Eri síce začínajú prázdniny až koncom júla, ale cez víkend školu nemá, takže sa svojho výletu do Disneyladnu dočká skôr, ako si myslí.“ Oznámil jej, na čo Nita zvraštila obočie, no potom sa jej v očiach objavili iskričky radosti a cítila, ako ju zvnútra zaplavuje hrejivý pocit, miešajúci sa so vzrušeným nadšením.

„To vážne? Takže si ochotný ísť s nami?“ Radosť v hlase sa ani nepokúšala skryť, pretože to, že Shinsou nielen zvážil, ale dokonca pristúpil na jej opitý návrh a ona sa mohla tešiť na čas strávený nielen s Eri, ale aj s ním, bolo čosi, čo ani vo sne nečakala. Nie po tom, ako sa pred ním strápnila. No nič si momentálne nemohla priať viac. Jej predošlé stresy z bulvárnych článkov boli zabudnuté.

„Zaznač si do diára budúcu sobotu, Kitty. A pamätaj, že už nemôžeš vycúvať, lebo práve tlačím vstupenky.“ Nita bola tento raz rada, že s ním iba volá a nemôže ju vidieť, pretože mala pocit, že jej snáď prekvapením spadla sánka na stôl, za ktorým sedela. Musela vyzerať  naozaj komicky. Ale v tomto prípade sa jej nemohol nikto čudovať.

„Shisnou-san! Ty si kúpil vstupenky do Disney-landu?“ Priložila si k lícu dlaň a nervózne zahryzla do pery, šúchajúc si prstami ruky tvár, do ktorej opäť stúpala teplota.

„Mám ti ich poslať odfotené ako dôkaz?“

„Ja len, že... Chcela som vás pozvať ja! Dlžím ti to za to, do čoho som ťa namočila predvčerom.“ Cítila sa stále previnilo, no to, aký bol priamočiary a nerobil žiadne kľučky ohľadom toho, že si s ňou chcel urobiť spoločný program, sa jej mimoriadne páčilo. Už dlho sa s tým nestretla.

„Máš smolu, už som ťa predbehol. Na vstupenke píšu, že platí od desiatej doobeda do večera, takže po teba aj s Eri prídeme o pol deviatej.“ Rozprával rázne, nedávajúc jej priestor na ďalšie protesty, akoby vedel, že mu nemá šancu oponovať a úprimne, už sa ani nechystala, i keď ju mrzelo, že to celé zaplatil za nich on sám. Ale klamala by, ak by tvrdila, že jej to istým spôsobom aj neimponovalo. „Adresu už poznám,“ dodal a humor prítomný v jeho tóne opäť spôsobil, že sa zelenooká mladá žena ešte viac začervenala.


* * *

Ani po ukončení telefonátu sa tak úplne neupokojila a stále jej srdce bilo o čosi rýchlejšie. Už len predstava, že s ním strávi budúci víkend celý deň, jej hlavu zamestnávala natoľko, že agenda pre Jeanistu zrejme bude musieť počkať.

Nedokázala na neho prestať myslieť ani na sekundu a po tom, čo si v mobilnom telefóne uložila jeho kontakt, zvažovala, že mu napíše ešte nejakú správu a poďakuje za pozvanie do Disneylandu, návšteva ktorého bol v podstate v prvom rade jej nápad. Ale zablikanie a krátke cinknutie upozorňujúce na novú notifikáciu ju zastavilo skôr, než stihla čokoľvek s mobilom podniknúť.

Predbehol ju. Znova. A jeho správa opäť so sebou priniesla ten prihlúply zasnený výraz, ktorý sa jej usadil na tvári. Siahla po telefóne, odomkla ho a prečítala si ju, chichúňajúc sa ako násťročné pobláznené dievča. Vlastne si tak aj naozaj pripadala. Bolo to neskutočné, čo s ňou tých pár slov od neho dokázalo urobiť, ale zaregistrovala, že keď chcel, naozaj to s nimi vedel

Odpísala mu takmer až automaticky, ani nemyslela na to, že by mala chvíľu počkať, aby nepôsobila príliš zúfalo. Jej mozog práve teraz na podobné zásady spoločenských interakcii, ktoré človek mohol nájsť v každom správnom ženskom magazíne zameranom na randenie a vzťahy, nemyslel.  

A on ju tiež nenaťahoval s odpoveďou dlho. Lenže táto správa, hoci kratšia, ju úplne odrovnala a pristihla sa len, ako hľadá okolo seba na stole čosi, čím by mohla utlmiť svoje pišťanie. Tvár jej klesla do dlaní, ktoré položila na stôl a cítila sa, akoby si opäť niečo extra silné vypila, dúfajúc, že kým príde najbližšia sobota, tak sa z toho očakávania a nervozity pred ich stretnutím nezblázni...




* * *

Očakávaný výlet do Disnelyandu prišiel skôr, než sa Nita nazdala a i napriek tomu sa jej podarilo medzičasom skontaktovať Eri a dohodnúť si s ňou stretnutie, keď ju zobrala na nákupy a spoločne vyberali, čo si oblečú.

Primárne sa dlhovlasá mladá žena zamerala na ošatenie svojej malej kamarátky, tušiac, že Aizawa so svojim módnym nevkusom, by bol schopný poslať ju na tak významný výlet aj vo vreci. To, samozrejme, nemohla dopustiť. A tak si ju do parády radšej zobrala ona sama a strávili spolu veľmi príjemné popoludnie, počas ktorého sa Nite podarilo nie moc nenápadne vyzistiť, že či je Shinsou skutočne nezadaný.

Bolo by to asi veľmi od veci, ak by mal priateľku a bral by na výlet cudziu ženu, no i tak to potrebovala počuť na vlastné uši. Keď jej Eri potvrdila, že okrem Kerri (ktorej meno Nitu najprv vyľakalo, keďže si za ním predstavila živú osobu ženského pohlavia) na neho nikto nečaká, uľavilo sa jej. Vysvitlo totiž, že sa tak nevolá žiadna žena, s ktorou by mohol mať mladý underground pro vzťah a zabudol sa o ňom zmieniť, ale malá čierno-biela štvornohá chlpatá gulička, ktorá s ním obývala jeho byt.



Nita začínala mať podozrenie, že fialovo-vlasý mladý muž prechováva k mačkám väčšiu náklonnosť, než je bežné a to bolo pravdepodobne aj príčinou vzniku prezývky, ktorú si od neho vyslúžila. Ale keďže mala sama veľmi rada zvieratá, zistenie, že objekt jej záujmu má jedno doma, ju potešilo.

Netrpezlivo čakala, než po ňu príde, sediac v obývačke a pohrávajúc sa so svojim telefónom, hotová asi pol hodiny prv, než bol ich dohodnutý čas. Klamala by, ak by tvrdila, že nie je nervózna, pretože bola. Bolo to iné, ako keď sa s ním stretla počas spoločenskej udalosti, kde sa to hemžilo ľuďmi a aj ich spoločnými známymi. A ani alkohol na posilnenie dnes nepripadal do úvahy.

Camie sa smiala na tom, ako jej spolubývajúca pred svojim výletom vyvádzala, podpichujúc Nitu ohľadom mladého hera, ktorý k nim domov prednedávnom zavítal. Ako dobrá a kamarátka jej však pomohla s výberom outfitu, ktorý bol pre túto príležitosť čo najlepší, keďže dlhovlasá dievčina neplánovala nič podceniť.

„Nie je to príliš odhaľujúce? Budú tam samé rodiny z deťmi... Nechcem nikoho pohoršovať, ani sa znova ocitnúť v nejakom hlúpom bulvárnom článku.“ Šomrala Nita, zatiaľ čo sa prezerala v zrkadle vo svojej spálni a jej hnedovlasá kamarátka ju spomedzi dverí pozorovala.

Navliekla sa do veľmi pekných, no i mimoriadne krátkych bledunko-modrých džínsových shortiek, ktoré ledva zakrývali to, čo mali, no pôsobili veľmi štýlovo a trendy. V kombinácii s bielym saténovým tielkom, ktoré malo krikľavú potlač s Disney motívom sa jej zdali ako perfektná kombinácia, len tou dĺžkou si nebola istá.

„No, ak je tvojim cieľom, aby počas celého vášho výletu ten fešák nemyslel na nič iné, než na tvoj zabijácky zadok, tak do toho choď.“ Prehovorila Camie, na čo ju Nita spražila nespokojným pohľadom.

„Ale nie sú AŽ také krátke, či?“ Zahryzla si zelenooká dievčina do pery a opäť skúmala svoju postavu navlečenú v džínsoch, rozstrapkané. Neboli úplne pohoršujúce, netrčalo jej z nich okrem nitiek nič, čo by nemalo. Len boli celkom dosť odhaľujúce a obopínajúce jej pozadie takým spôsobom, že sa skutočne nejakým pohľadom smerujúcim k tejto partii jej tela zrejme naozaj nevyhne.

„Ale však čo... Je koniec júna, začína oficiálne leto, bude teplo, tak si ich daj.“ Povzbudivé slová spolubývajúcej Nitu utvrdili v tom, že sa nemá ísť prezliecť. Celý outfit k sebe perfektne ladil a keď ho doplnila čiernym príveskom, ktorý obopínal jej krk a ružovými Converse teniskami, nič ju nemohlo presvedčiť, aby zvolila čosi iné. Pôvodne zvažovala, či si nemá dať nejaké topánky na vysokom podpätku, keďže, samozrejme, chcela pôsobiť čo najpríťažlivejšie, no potom si predstavila celý deň behania po obrovskom zábavnom parku a tenisky sa ukázali ako mnoho lepší nápad.

Teraz sedela v obývačke navlečená ešte v saténovej bomberke ružovej farby, ktorú si so sebou chcela vziať pre prípad zhoršeného počasia. I keď bol posledný júnový deň, Japonsko bolo v tomto období nevyspytateľné a človek si nikdy nemohol vybrať, kedy ho zastihne letný dážď.

Akonáhle začal vyzváňať jej telefón a na displeji sa objavilo meno, na ktoré čakala, vyletela zo sedačky, takmer zvalcovala cestou zvyšok nábytku a po rozlúčke so svojou spolubývajúcou, sa pobrala dolu pred apartmánový komplex, snažiac sa čo najviac upokojiť, aby nepôsobila neprirodzene.

Pred budovou, v ktorej bývala, čakal na ceste zaparkovaný čierny Aston Martin, čo ju trocha zarazilo, no akonáhle sa z vozidla ozval nadšený hlas mladého dievčatka, ktorý Nita dôverne poznala, jej pochybnosti boli rozptýlené a tak vykročila vpred.

Nečakala, že Shinsou jazdí, no mohlo jej to napadnúť, pretože spomínal, že po ňu s Eri prídu. Ale ešte viac ju prekvapil výber vozidla. Väčšina jej bývalých spolužiakov, ktorí prišli k peniazom vďaka tomu, že sa im podarilo úspešne rozbehnúť kariéru, sa po meste preháňali na o dosť extravagantnejších a výraznejších autách. Ale uvedomila si, že niečo takéto, čo vlastnil on, k Shinsovi dokonale sedelo. Prvoplánovo nepútalo pozornosť, no keď sa človek lepšie zadíval, uvedomil si, ako moc štýlové a na úrovni jeho auto bolo.

Eri nevydržala a vyskočila z vozidla, keď sa dvere na strane spolujazdca otvorili a rozbehla sa dlhovlasej mladej žene naproti. Tak, ako jej Nita vybrala, mala na sebe červenú dolly sukňu, bielu blúzku a Aizawa jej pravdepodobne pribalil nejaké osobné veci na cestu do fialkového batôžku.

Hitoshi sa dievčatko, ktoré bol u svojho bývalého mentora vyzdvihnúť, už ani nepokúšal zastaviť a jeho pohľad sa radšej sústredil na dlhovlasú krásku, ktorá práve za nimi kráčala z budovy, kam ju vyše týždňa dozadu v tú osudnú noc odprevadil.

Nita cítila, že sa na ňu pozerá, no venovala svoju pozornosť Eri, s ktorou sa zvítala. Zohla sa o kúsok a objala sa s bielovlasým dievčatkom, stískajúc ju v náručí, zatiaľ čo Eri nadšene vyratúvala, aké všetky atrakcie musia určite vyskúšať, akonáhle prejdú bránou Disneylandu.

Nitino vzrušenie sa stupňovalo priamoúmerne aj s nervozitou, pretože to bolo po prvý raz, čo ho od tej noci, kedy sa po nesmierne moc dlhom čase stretli, konečne znova videla. Medzi tým si stihli vymeniť celkom úctyhodné množstvo rôznych textových správ, ktoré jej každým dňom čoraz viac prirastali k srdcu a občas sa pristihla, ako si ich počas prestávky v práci, či pred spaním znova všetky číta.

Hitoshi napokon tiež vyšiel zo svojho auta a opretý o kapotu so založenými rukami a pobaveným úsmevom na perách sledoval, ako sa ženská časť osadenstva dnešného výletu nadšene dohaduje o tom, čo všetko musia na mieste v zábavnom parku vyskúšať. Už len kvôli tomuto veril, že prinútiť sa vyliezť medzi taký obrovský dav ľudí, aký ich v Disneylande čakal, sa mu vyplatí.

Neodpustil si ani to, aby na moment, keď bola Nita zaujatá nadšenou debatou s Eri, jeho oči mladú ženu nepreskúmali celú od hlavy až po päty. Ako mnoho bežných chlapov, aj on sa rád pozrel, ak sa mu niečo páčilo. A ona nesklamala ani dnes. Nevedel, čo to má za zvláštnu obľubu - zakaždým, keď sa stretli, nosiť na krku niečo upnuté, no jeho podvedomú fixáciu na túto časť ženského tela, ktorú v sebe objavil už dávno, to len podnecovalo.

Keď sa otočila smerom k budove, v ktorej sa nachádzal jej byt, stále zabraná do rozhovoru, naskytol sa mu ďalší pohľad, ktorý sám nevedel, čím si zaslúžil. Netušil, či si uvedomovala, čo s ním takéto oblečenie a to, ako v ňom určité časti jej tela, ktoré nedokázal prehliadnuť, vynikli, urobí, alebo pri výbere toho, v čom sa výletu zúčastní, na niečo také nemyslela.

Ale nemohol sa sťažovať, ani vonkoncom. Pohľad na jej dlhé štíhle nohy a to, čo bolo vyššie takmer spôsobil, že zabudol, koľko je hodín a že by mali pravdepodobne vyraziť. S miernym pozdvihnutím obočia sa odlepil od svojho vozidla a zamieril späť za volant pútajúc na seba pozornosť oboch dievčat.

„Ak chceme prísť včas, aby sme sa stihli vyhnúť radám, mali by sme vyraziť,“ vyzval ich a keď Eri zamierila k miestu, ktoré okupovala aj pred tým, než pred Nitiným apartmánovým komplexom zaparkoval, zastavil ju.

„Nie, krpec, ty pôjdeš pekne dozadu. Ešte nemáš dvanásť a tak dlhú cestu, aká nás do Tokia čaká, riskovať nebudem.“

Bielovlasé dievčatko na jeho slová zareagovalo protestným našpúlením pier, pretože sa jej nepáčilo, kam ju chcel cestou posadiť. Bolo pravdou, že ešte nemala dvanásť a podľa predpisov by takto mladá osoba  mala sedieť iba vzadu, nie pri vodičovi, no ako každé dieťa sa chcela viezť vpredu.

 „Buď rada, že som ti dovolil sedieť vpredu cestou sem a nikto nás nezastavil.“ Venoval jej neoblomný, no prešibaný výraz, ktorý Nita obdivovala len z diaľky, bez slova, ako tak toto malé doťahovanie medzi nimi sledovala. Nepochybovala o tom, že Eri Shinsa zbožňovala rovnako, ako ju samotnú. Ale ak sa človek na nich pozrel a nevedel, v akom vzťahu sú, bol by určite povedal, že šlo o súrodencov.    

„Ale keď budem mať toľko, čo Nita-chan, tak budem môcť vpredu sedieť aj ja,“ prehlásila bielovláska a naoko naštvane sa usadila v zadnej časti auta. Shinsou sa natiahol cez riadiacu páku a otvoril dvere vedľa svojho sedadla, čím dlhovláske naznačil, aby si prisadla. Samozrejme, to, že Eri okamžite poslal dozadu, bolo aj kvôli tomu, že neplánoval prepásť šancu mať túto zelenookú krásku počas celej cesty pri sebe, ale nahlas to neprezradil.  

Keď ucítil jej sladkú vôňu, po tom, čo si k nemu prisadla, neodpustil si ešte jeden pohľad jej smerom, tento raz do tváre. Doteraz nechápal, ako mohol mať také šťastie, že sa večer a noc, ktorých sa toľko štítil a mal s účasťou taký problém, mohli vyvinúť takýmto smerom. A ešte stále za to Hawksovi nepoďakoval, i keď sa mu nechystal vešať na nos, že za čo konkrétne je vďačný. Už to bol zázrak, že ho s Nitou počas toho večierka nezahliadol a neodchytil, aby ho mohol bombardovať otázkami ohľadom toho, že čo za mladú dámu to má vo svojej spoločnosti.

„Oh, aby som nezabudla,“ ozvala sa jeho spolujazdkyňa náhle, keď už boli všetci usadení a Hitoshi naštartoval motor, zatiaľ čo Eri zo svojho batoha vytiahla telefón a ako väčšina detí v jej veku, začala sa miesto rozhovoru s dospelými venovať zábavke, ktorú ponúkalo zariadenie s internetom. „Niečo som si so sebou zobrala a mám aj pre teba, Eri-chan!“

Zo svojej ružovej kabelky vytiahla dlhovláska dve čelenky s veľkými myšacími ušami a mašličkou uprostred. Jednu podala dozadu Eri a v momente, keď sa otočila a natiahla, aby si ju mladšia pasažierka mohla vziať, pritisla sa k nemu o čosi bližšie a Shinsou mohol cítiť jej teraz už takmer návykovú vôňu o čosi viac.

„Tá je krásna, Nita-chan! A máš aj ty! Budeme ladiť!“ Mladšia dievčina sa nadšene dívala na ozdobu, ktorú jej tá staršia doniesla, než jej naznačila, aby si ju nasadila na hlavu a popravila jej ju, aby udržala Erine dlhé biele vlásky čo najlepšie.

„Áno, ja mám ružovú a ty červenú, aby sa nám hodili k oblečeniu,“ usmievala sa dlhovláska od ucha k uchu, keď sa opäť na svojom mieste narovnala a potom si nasadila vlastnú, s mašličkou s bielymi bodkami krikľavo-ružovej farby a v Shinsovom spätnom zrkadielku si skontrolovala účes, či jej sedí.

„Takže si na to nezabudla?“ Pozdvihol obočie, keď ju jedným očkom pozoroval, venujúc jej náznak úsmevu, ktorý sa prehlboval, čím dlhšie sa na ňu v tej rozkošnej čelenke díval. Fascinovalo ho, ako moc dokáže táto mladá žena pôsobiť príťažlivo a aj nevinne a roztomilo zároveň.

„Jasné, že nie, presne, ako som sľúbila.“

„Dobré dievča,“ dodal tichším, no pevným hlasom, ktorý pravdepodobne Eri zozadu nemohla počuť, no Nita áno a po jeho slovách sa až tak vedľa neho zachvela, popravujúc si čelenku a prehrabujúc prameň dlhých vlasov prstami. Akosi jej odrazu zostalo horúcejšie, než chvíľku zozadu a v ústach pocítila sucho.

Veľmi dobre si musel uvedomovať, čo s ňou takéto slová robili, pretože sa tiež s výrazom neviniatka vrátil očami k vozovke pred nimi, zvierajúc volant a predstierajúc, že nič nepovedal, no Nita vedela svoje a z jej rozpačitých myšlienok ju vytrhol len hlas najmladšej pasažierky v aute.

„Toshi takú nedostane?“

„Huh?“ Obrátia k nej zelenooká dlhovláska hlavou, na čo Eri ukázala na ozdobu na svojej hlave.

„Či aj on nedostane takúto čelenku.“

„Oh,“ Nita sa opäť cítila previnilo, pretože jej niečo takéto nenapadlo. I keď, nevedela si predstaviť, že by si niekto, ako bol mladý underground hero, dal na hlavu podobnú vec, ktorú mali na sebe ona s bielovláskou. „To mi vôbec nenapadlo.“ Ospravedlňujúco na mladíka za volantom pozrela, no ten sa neprestával uškŕňať. „Ale môžeme pozrieť niečo tam na mieste!“

* * *

„Aj ste raňajkovali, dámy?“ Vložil sa po dlhšej dobe Hitoshi do debaty jeho dvoch pasažierok, ktoré práve teraz hrali jednu zo slovných hier, vymyslených tou staršou z nich. Na to, koľko mala Eri rokov, nebola až taká prieberčivá a nechytala maniere, aké sa u detí v jej veku začínali pomaly objavovať. Vždy bola veľmi skromné a dobrosrdečné dievčatko a i keď ju v poslednej dobe začali zaujímať také veci ako TikTok a iné sociálne médiá, s Nitou sa bavila celou cestou, odkedy z Musutafu vyrazili, s obrovským nadšením.

„Niečo malé som mala, ale to bolo pred vyše dvoma hodinami.“ Odvetila mu mladá žena sediaca vedľa neho. „Prečo?“

„Lebo mi napadlo, že by sme sa mohli zastaviť na raňajky.“ Ukázal prstom na komplex vybudovaný vedľa čerpacej stanice, ktorý sa v diaľke nachádzal na ceste pred nimi a jeho súčasťou bol aj známy reťazec s rýchlym občerstvením.

„Mekáč! Áno, Toshi, poďme si niečo dať!“ Zvýskla Eri celá naradostená, na čo oslovený zaradil rýchlosť a jeho auto začínalo pomaličky spomaľovať, ako sa blížil k miestu, ktoré slúžilo ako odpočívadlo pre cestujúcich z Musutafu do Tokia.

„Aizawa-sensei by asi týmto nápadom nebol nadšený, keďže dbá na Erin vývin a zdravý jedálniček, ale takú jahodovú taštičku a milkshake by som si dala.“ Vyslovila Nita svoje myšlienky nahlas a o malú chvíľku už Shinsovo auto zastavilo na parkovisku pred Mc Donald´s reštauráciou.

„Tak mu o tom nepovieme.“ Venoval jej malé žmurknutie, keď vystúpil a ona si začala dávať čelenku z hlavy dolu. „Nechaj si ju.“ Vyzval ju, keď to zaregistroval, dívajúc sa na ňu s otázkou v tvári, že prečo si ju chcela z hlavy sňať. Nita okamžite stiahla ruku od svojich vlasov.

„Nebudeš sa za mňa hanbiť, ak v tom pôjdem dnu?“ Jej zelené oči sa upreli smerom k vchodu do reštaurácie s občerstvením, pri dverách ktorej ich už čakala nedočkavá Eri. Myslela si, že v niečom tak detinskom a infantilnom sa za ňu nebude chcieť pred ostatnými priznávať, preto si to plánovala dať dolu, kým opäť nebudú len sami v trojici, ale vyviedol ju z omylu, keď pokrútil hlavou.

„Ale neblázni, Kitty. Skôr si na teba musím dávať pozor, aby ťa niekto neuchmatol, keďže v tom vyzeráš roztomilo.“ Prehovoril a okamžite sa jej zavlnil žalúdok príjemným spôsobom, čo sa ešte vystupňovalo, akonáhle pocítila na spodku svojho chrbta jeho dlaň, keď k nej pristúpil a jemne ju popohnal, aby šla ďalej. Týmto gestom jej rozhodne dal najavo, že sa k nej pred ľuďmi vo vnútri priznávať rozhodne plánuje.

Nita spolu s Eri obsadili jedálenský box, zatiaľ čo on šiel vybaviť objednávku a keď sa vrátil aj s táckami plnými jedla a dlhovláska si všimla, že na nich bol položený aj blok, opäť začala fňukať, že za ňu znova niečo platil. Chcela mu to, že lístky kúpil on, vynahradiť aspoň tým, že ho s Eri pozve na raňajky. Ale opäť jej nedal ani šancu čokoľvek podniknúť.

„Čo to máš, Nita-chan?“ Spýtala sa Eri zvedavo po dlhšej chvíli, popri tom práve dojedla svoje detské raňajkové menu.

„Vanilkový milkshake.“ Odpovedala jej oslovená a nahla plastový pohárik s jej nápojom smerom k mladšiemu dievčatku. „Chceš ochutnať?“

Eri si srkla cez slamku z milkshake-u a Nita na sebe ucítila pohľad Shinsa, ktorý sedel oproti nim a tak svoju pozornosť venovala jemu.

„Takže vanilka?“ Spýtal sa jej nevinným tónom, no plamienky, ktoré v jeho očiach pohrávali, už také nevinné neboli. Ale Nita nezaregistrovala, kam tou otázkou smeroval a tak prikývla, venujúc mu široký úsmev, prikyvujúc.

„Áno, je to jedna z mojich najobľúbenejších príchutí, hneď po jahodovej.“

„Hmm,“ neprestával sa na ňu uprene dívať, až začínala mať pocit, či jej niečo neušlo. Eri sa zatiaľ venovala ochutnávke nápoja, ktorý jej Nita podala, počúvajúc konverzáciu dospelých iba jedným uchom. Shinsou však rozprával ďalej. „Priznám sa, že obľubujem aj trocha iné chute, ale nerobí mi problém prispôsobiť sa, aspoň zo začiatku...“

Nitino obočie vyletelo o čosi vyššie a zmätok v jej tvári bol očividne badateľný, pretože si mladý muž s indigovými vlasmi sediaci oproti nej neodpustil ďalší pobavený úškrn. Nebola si istá, ako mala jeho slová chápať, pretože spôsob, ktorým ich vyslovil, jej vo vnútri privodil zmesku rôznych pocitov a so zvrašteným obočím tápala, že aký bol za jeho slovami význam, čo on sledoval s pobavením.


„Tiež mi tento vanilkový shake celkom chutí, ale stále mám najradšej karamel, ten neprekoná nič,“ ozvala sa napokon Eri úplne nevinne, pretože predošlá konverzácia dospelých našťastie šla kompletne mimo ňu, čo sa dalo čakať. „A ďakujem ti ešte raz za tie karamelové jabĺčka, Nita-chan. Toshi sa mi vyhrážal, že ak nebudem poslúchať, tak mi ich zje, ale nakoniec som dostala v škole jednotku a nechal mi z nich.“

„Tak tomu hovorím motivácia detí k dobrým známkam.“ Pochválila jeho taktiku Nita, miesto toho, aby ho zvozila a toto zistenie, že sa jej darček dostal k obom osobám, ktorým ho adresovala, rozptýlilo jej predošlý zmätok spôsobený slovami mladého pro, ktoré jej stále tak úplne nedošli.

 

* * *

Do cieľa dorazili o čosi neskôr, než mali pôvodne v pláne, prestávka na raňajky ich zdržala, no i tak sa im podarilo vyhnúť sa radám pri vstupe, keďže Shinsou kúpil prednostné vstupenky a trvalo iba pár minút, než sa už všetci traja prechádzali obrovským areálom zábavného parku, ktorý bol rajom na zemi nielen pre všetky deti, ktoré sa tu práve nachádzali, no vyzeralo to tak, že pre Nitu tiež.

Pobehovala nadšene od jedného stánku k druhému, s Eri v tesnom závese, so svojou Minnie čelenkou na hlave a vytešovala sa zo všetkého pomaly viac, než samotné bielovlasé dievčatko. Hitoshimu toto jej nadšenie prišlo roztomilé a pristihol sa, že i napriek tým davom, ktorými sa začínal park pomaly plniť, si to tu užíva, no primárne to mala na svedomí rozhodne dlhovláska v jeho prítomnosti.

Dokonca ho obe dievčatá napokon dotiahli aj do obchodu so suvenírmi a prinútili ho vyskúšať si chlpatú čelenku s mačacími ušami, čo bol Nitin nápad, no po zapojení jej a Eriných šteňacích očí do presviedčania, im napokon urobil radosť a tú vec si na hlavu nasadil. Čím sa nielen červené očká mladšieho dievčaťa, ale aj tie svetlozelené staršieho, rozžiarili ako vianočný stromček.

Nita bola fascinovaná, no pobavená zároveň, stačil jej jediný pohľad na vysokého underground hera s chlpatými mačacími ušami na hlave. Vzhľadom na svoj zdanlivo zastrašujúci výzor, v nich vyzeral tak trocha komicky, no i tak moc roztomilo, až mala čo robiť, aby sa jej podarilo potlačiť svoje vnútorné fanúšikovanie.

„Vyzeráš smiešne, Toshi!“ Eri mala z toho celého očividne náramnú zábavu a už sa chystala vytiahnuť telefón a svojho nevlastného ´veľkého brata´ rýchlo odfotiť, aby ho mala čím vydierať, no Shinsou bol rýchlejší a sňal si čelenku z hlavy, pokladajúc ju späť do regálu so suvenírmi.

„Vidíte? Vravel som vám, že mi to nepristane tak moc ako vám dvom.“ Pokrčil ramenami, no Nita si dovolila nesúhlasiť. Dokonca sa jej konečne podarilo mladého muža s fialovými vlasmi predbehnúť, pretože keď Eri začala drankať, že chce plyšového Snehuliaka Olafa z Ľadového kráľovstva na pamiatku, tento raz bola dlhovláska pri pokladni aj s pripravenou peňaženkou skôr.

„Mohla si si vybrať aj krajšiu hračku,“ okomentoval Hitoshi, keď sledoval, ako jej Nita kúpenú plyšovú postavičku podáva, na čo mu malá bielovláska iba vyplazila jazyk a privinula si snehuliaka k hrudi, objímajúc ho a ďakujúc svojej staršej kamarátke, ktorá ju pohladila po vlasoch, šťastná, že sa tomuto malému darčeku potešila. Bolo to najmenej, čo pre nich mohla urobiť za to, že ju na takýto výlet so sebou vôbec vzali.

„Ty tomu nerozumieš,“ prehovorila smerom k Shinsovi, „Eri mala Frozen vždy veľmi rada, však, zlatíčko?“

„Áno! Pamätám si, ako sme sa zvykli hrávať na Elsu a Annu, keď som bola menšia a ty si ma strážila a ako si mi vždy spievala všetky pesničky z tých rozprávok!“


Nita mala na tie časy tiež veľmi vzácne spomienky, ku ktorým sa s láskou vracala a ako sa tak na Eri dívala, cítila akúsi hrdosť, aká úžasná mladá dáma sa z nej pomaly stávala. Tiež s všimla, že po celý čas bola v úplnej pohode a rožtek na pravej strane jej čela sa ani o milimeter nezväčšil, čo bolo vždy dobré znamenie. Postupom času sa Eri svoju - pre dieťa šialene silnú a zaťažujúcu - schopnosť naučila aspoň trocha ovládať, no stále hrozilo, že sa jej mohla vymknúť spod kontroly, i keď sa tak už dlho nestalo.

Hitoshi si tiež spomenul na pár okamihov, keď boli s dlhovláskou v jeho prítomnosti ešte študenti. Neraz ju našiel u Aizawu v apartmáne, ktorý bol súčasťou komplexu, kde sa nachádzali aj internáty U. A. akadémie, ako stráži Eri a zatiaľ čo on a čiernovlasý učiteľ vonku trénovali, zelenooká tínedžerka dávala pozor na dievčatko, ktoré bolo Eraserheadovi zverené do opatery.

„Ty by si sa sem tiež hodila, Kitty. Pokojne sa môžeš k nim pridať.“ Poznamenal, keď vyšli z obchodu so suvenírmi a počas ďalšieho objavovania Disneylandu postretli pár rozprávkových postavičiek. Na spýtavý pohľad oboch dievčat odpovedal tým, že ukázal na skupinku zloženú z niekoľkých princezien zo známych Disney animovaných filmov.

Nita pootočila hlavou smerom, ktorým ukazoval a potom pozrela späť na neho, venujúc mu roztopašný úsmev. Tento raz pochopila, čo tým myslel a jeho slová si inak, ako kompliment, ani vyložiť nemohla.

„Už mi to pár ľudí povedalo, že ak budú niekedy natáčať hraný film Tangled, tak môžem ísť hrať Zlatovlásku.“

„Och, áno! Nita-chan je úplne ako zlatovláska! Ešte vie aj krásne spievať, takže je skoro ako živá Disney princezná!“ Nadšene pritakávala Eri no potom sa jej očká zabodli do fialovo-vlasého muža a zmätenie v jej tvári naznačovalo, že ju zaujalo čosi, čomu tak úplne nerozumie. „Ale, Toshi, prečo ju voláš Kitty?“

Ani jeden z nich nečakal to nečakal, a ich oči sa stretli v okamžiku, ako padla zvedavá a nevinná otázka najmladšej členky dnešnej skupiny výletníkov. Nita na neho hľadela s určitými rozpakmi, pretože s ňou tá jeho prezývka stále robila divy, akokoľvek vyrovnane sa snažila pôsobiť, no Hitoshimu sa opäť v očiach objavili nezbedné fialové iskričky.

„To má byť akože Hello Kitty, tá postavička?“ Pokračovala Eri, pozerajúc raz na jedného, potom na druhého z dospelákov, ktorí ju mali dnes na starosti.

„Jasné, krpec,“ prehovoril napokon rovnako nevinným tónom ako bielovlasé dievčatko, no Nita sa tento raz dovtípila, že vo vnútri jeho hlavy to tak nevinne nevyzerá. „Presná tá. Nevidíš? Aj mašľu má takú,“ ukázal na čelenku v jej vlasoch.

Nita bola rada, že sa mu podarilo takto sa vynájsť, pretože jej bolo jasné, že nejaká kreslená postavička, ktorá bola najmä v ich rodnej zemi u detí mimoriadne populárna, bolo to posledné, na čo myslel, keď tú jej prezývku počas večierka vyslovil po prvý raz.

„Ale prezradila mi, že ju tak môžem volať iba ja a nikto iný, však, Kitty?“ Po ďalších slovách jej venoval pohľad, za ktorý by ho najradšej pokarhala, no vyskočila na neho zároveň a zmohla sa iba na chabé prikývnutie.

Eri ho už príliš nevnímala, pretože svoju pozornosť venovala zamestnancom zábavného parku, ktorí boli prezlečení za rozprávkové postavy a keď Nita vytiahla z kabelky svoj fotoaparát, ktorý si so sebou vzala, aby si mohli aj s jej malou kamarátkou urobiť na pamiatku fotky, bielovláska sa potešila.

Podarilo sa im urobiť pár záberov s rôznymi postavičkami, ktoré sa im s nadšením venovali a iba pri nich to nezostalo. Pomaličky sa presunuli areálom až k miestu pri jazere s krásnym výhľadom na obrovský rozprávkový zámok ružovej farby, známy z loga každého Disney príbehu, ktorý bol dominantou celého parku.

Tu si Nita s Eri navzájom porobili ďalšie fotky a aj niekoľko spoločných selfie, na ktoré sa im Shinsa zatiaľ uprosiť nepodarilo. Ten ich iba pobavene pozoroval, berúc na plece Erin fialkový ruksak, keďže chcela byť na fotkách bez neho.

„Toshi, odfoť nás spolu!“ Okríkla ho bielovláska, na čo staršia dievčina súhlasila a podišla až k nemu, podávajúc mu svoj fotoaparát.

„To je dobrý nápad, chcela by som mať s Eri-chan aj nejakú peknú spoločnú fotku na pamiatku, ktorá nie je len ďalšou z nevydarených selfíčiek.“

Fialovovlasý hero si od nej zariadenie vzal, keď mu ho opatrne vkladala do rúk a počas toho momentu sa navzájom jeden druhého nezabudli dotknúť. Nita opäť cítila, ako ju vo vnútri zaplavil teraz už známy hrejivý pocit a hoci to nebolo prvý raz, čo jeho ruka prišla do kontaktu s tou jej, stále mal ich dotyk rovnaký efekt.  

Vybrala si z tašky svoje slnečné okuliare v tvare srdiečok a nasadila sa ich, aby nemusela do objektívu žmúriť. Vrátila sa k Eri a opierajúc sa o zábradlie nad jazierkom, zapózovala Shinsovi do objektívu. Cítila, ako sa bielovlasé dievčatko lícom pritislo o jej rameno, keď sa k nej pritúlilo, aby zapózovalo tiež a obe sa zahľadeli na ich fotografa. 



Nita si nemohla pomôcť a opäť musela v duchu mladého muža, ktorý sa jej s Eri chystal zhotoviť spoločnú fotografiu, obdivovať. Aj dnes šla na ňom nechať oči a jednoduché, no veľmi vkusné ležérne oblečenie mu pristálo snáď tak moc, ako ten oblek, ktorý mal na sebe pár dní dozadu, keď sa na večierku stretli.

Indigové vlasy na jasnom dennom svetle vyzerali o čosi svetlejšie, pripomínajúce levanduľovú farbu. To celé dotváral malý fialový ruksačik v tvare mačacích uší, ktorý patril Eri a Nita sa pristihla, že sa opäť zvnútra roztápa, ako tomu bolo, keď si v obchode skúšal čelenku podobného tvaru. V jeho veľkých rukách pôsobil jej fotoaparát o dosť menšie, než keď ho držala ona a chvíľu, kým sa snažil na ňu aj Eri zaostriť, využila na to, aby si pohľad na neho mohla aspoň na chvíľku bez hanby vychutnať.


Hitoshi im urobil hneď niekoľko fotiek, než boli obe členky jeho dnešnej výpravy spokojné a podarilo sa im napokon presvedčiť ho, aby sa odfotil s nimi tiež. Nita mu sľúbila, že si tie zábery uschová čisto na súkromné účely a keď súhlasila, že mu ich pošle, nechal sa obmäkčiť.

Nasledujúcim bodom ich programu bola prvá atrakcia, ktorú z toho množstva, nachádzajúceho sa v parku, vyskúšali. Pri jednej to nezostalo a postupne skúsili ďalšie, no väčšinu z nich absolvovali iba Nita s Eri a Shinsou sa na ne díval, pobavený tým, ako moc komicky, no zároveň roztomilo dlhovlasá mladá žena vyzerala uprostred všetkých tých detí a tínedžerov, sediaca vedľa jeho nevlastnej mladšej sestry v jednej z obrovských šálok, ktoré tvorili kolotoč, na ktorom sa práve viezli.

Po pár hodinách státia v radách a vozenia sa, nadišiel čas urobiť si prestávku na obed. Kratšie hľadanie napokon prinieslo ovocie v podobe veľmi rozkošnej reštaurácie v podmorskom štýle na motív rozprávky Hľadá sa Nemo. A práve tam sa vydali, keď ich opäť premohol hlad.

„Vedela si o tom, že má Toshi zajtra narodeniny, Nita-chan.“ Oslovila ju Eri, zatiaľ, čo si zmienený mladý muž odbehol a nechal ich na chvíľku samé. Dlhovláska sa zastavila uprostred pohybu a prekvapene na mladšiu dievčinu pozrela, spracovávajúc, čo jej práve prezradila.

„To naozaj?“ Jej zelené oči prešli smerom k dverám od toaliet, či sa náhodou už nevracia a potom opäť pozrela na Eri, ktorá prikývnutím jej slová potvrdila.

„Áno. Dnes ráno mu Aizawa gratuloval, keď sa po mňa zastavil. Vraj zajtra sa u neho kvôli povinnostiam nemôže zastaviť. Ale Toshi toto nezvykne riešiť.“

„To som netušila. Nepovedal mi o tom.“ Nita to povedala s miernou výčitkou v hlase. Nevedela, prečo nezmienil pred ňou tak dôležitý fakt, že zajtra oslavuje narodeniny. Na druhej strane, možno bol Shinsou natoľko privátna osoba, že nepotreboval o tomto informovať len tak kade-koho. Pre ňu však narodeniny znamenali veľa a nielen tie jej vlastné, ale aj vtedy, ak ich oslavoval ktokoľvek z jej blízkych. Mrzelo ju, že pre neho nemá nič, čo by mohlo poslúžiť ako aspoň malý darček.

Postava mladého muža s fialovými vlasmi sa v miestnosti objavila prv, než čakali, no kým sa vydal k ich stolu, zastavil sa ešte pri bare a čosi konzultoval s obsluhou, ktorá sa oň momentálne starala.

„Áno, Toshi oslavuje prvého júla a Mirio spolu s Izuku dva týždne po ňom, obaja v ten istý deň, preto si to pamätám. V lete má narodeniny väčšina mojich obľúbených ľudí!“ Prezradila jej Eri a Nita pokývala hlavou, ohromená tým, akú mala bielovláska dobrú pamäť na dátumy.

„Ďakujem za informáciu, Eri-chan“, stihla ešte dodať pošepky tak, aby ich Shinsou nepočul, než si k nim obom opäť prisadol a mohli spoločne počkať na objednaný obed, ktorého príprava personálu našťastie netrvala dlho.

Po obede pokračovalo ich preskúmavanie Disneylandu. Na také atrakcie, ako boli horská dráha, či strašidelný dom, sa Hitoshi nemusel nechať dlho prehovárať a pripojil sa k dievčatám a Nita ho nezabudla podpichnúť ohľadom toho, že si ich určite užíval ešte viac, než ona s Eri a iba sa tak nezaujato tváril.

Počas ich výletu si Nita uvedomila, že ako moc iné je byť po boku niekoho, kto nebol širokej verejnosti príliš známy. Shinsou sa mohol všade hýbať slobodne bez toho, aby ho ľudia spoznávali a prihovárali sa mu, či pýtali od neho podpisy, fotografie a inak sa dožadovali jeho pozornosti. V podstate pôsobil ako úplne bežný mladý muž, ktorý si mohol užívať deň strávený medzi obrovským počtom ľudí bez toho, aby ho niekto otravoval a jediné pohľady, ktorých sa mu dostalo, boli tie, ktoré mu venovalo pár žien, či dievčat, prechádzajúcich okolo, spôsobené tým, ako dobre vyzeral.

Ak by Nita bola práve teraz na tomto mieste s niekým iným, povedzme, že s Bakugom, či Hawksom, presne vedela, ako by celý deň prebiehal. Určite by sa k nim z každej strany hrnuli masívne davy fanúšikov, ktorých mali títo obaja herovia viac, než neúrekom. Miestami by to určite bolo až príliš a návštevu zábavného  parku by si vonkoncom neužila tak, ako teraz so Shinsom a Eri.  

Underground sféra naozaj poskytovala anonymitu a mladá žena si vedela predstaviť, že niečo takéto mužovi v jej spoločnosti kompletne vyhovovalo. Bol to rozdiel oproti tomu, keď si v minulosti vyšla na rande s pár ľuďmi, ktorí pôsobili v hero scéne na výslní a verejnosť ich poznala.

Sama nebola tak úplne neznáma, jej zamestnávateľ patril k najznámejším Pro v krajine už dlhé roky a ona, ako jeho sidekick, sa určitej pozornosti verejnosti a publicite nevyhla. A aj možno kvôli tomu sa im počas dnešného dňa občas prihodilo, že niekto Nitu spoznal a pristavil sa pri nej a jej malej trojčlennej skupinke.

Väčšinou to boli deti a mladí fanúšikovia, ktorí zelenookú dlhovlásku spoznali. Jej quirk a spevácke nadanie postupom času priniesli pár fanúšikov a získali si obdiv mladšieho publika, z čoho bola ona však úplne nadšená. A venovala sa všetkým, ktorí sa pri nich pristavili a oslovili ju.

A Hitoshi tiež zaregistroval, že na rozdiel od neho, Nitu spoznávali ľudia aj tu, počas ich výletu v Disneylande. A keď s Eri po svojom boku z ústrania pozoroval, ako sa dlhovlasá mladá žena venovala každému malému obdivovateľovi, ktorý prosil o jej fotku, či sa s ňou chcel odfotiť, pristihol sa, že mu prítomnosť tých ľudí nevadí. Bol rád, že sa pozornosť neupriamila na neho, hoci pár rodičov zvedavo nakúkali, s kým to Melody v tomto parku trávi svoj voľný čas, ale primárne sa všetci sústredili na ňu a najmä ich ratolesti, ktoré sa tešili každému slovu, ktoré im Nita venovala.

Neuniklo mu, s akou láskou a trpezlivosťou sa k všetkým tým deťom a tínedžerom, ktorí ju zastavili a prosili aspoň o chvíľku jej pozornosti, správala. Najmä pri interakcii s tými najmladšími jej svetlozelené oči šťastím priam žiarili a uvedomil si, že Eri zrejme nebola jediným dieťaťom, ktoré jej bolo blízke. Usúdil, že Nita musela mať všetky deti vo všeobecnosti nesmierne moc rada, čo on o sebe tvrdiť nemohol, no pohľad na ňu, ako sa z ich prítomnosti a pozornosti teší, mu z neznámych príčin spôsoboval príjemný pocit.

„Prepáčte, že som sa trochu zdržala.“ Prehovorila, keď sa jej fanúšikovia aj s ich rodinami pobrali ďalej a ona sa opäť vrátila k nemu a Eri, venujúcu pozornosť už iba im.

„Netráp si tým hlavu, Kitty.“ Ubezpečil ju Hitoshi, dávajúc najavo, že mu to neprekáža. „Je to súčasť tvojej práce a keď už máš fanúšikov a ešte si nevydala ani jednu pesničku, tak si ich užívaj.“

Na Nitu zapôsobilo, že si zapamätal ďalšiu z vecí, ktoré mu tak horlivo v stave opitosti počas ich konverzácie, ktorú sa im niekde pomedzi toľké flirtovanie podarilo vtesnať, o sebe rozprávala. Tých malých nadšencov, ktorí ju zastavili, zase až tak veľa nebolo. A hlavne, bola rada, že sa zatiaľ nestretli so žiadnymi otravnými paparazzi, vďaka čomu ich dnešný výlet prebiehal najlepšie, ako mohol a jej dobrá nálada sa iba stupňovala.

Vyskúšali ešte pár atrakcií, no ukázalo sa, že deti v Disneylande oplývajú badateľne väčším množstvom energie, než dospelí a keď Eri ani po hodinách behania a vozenia sa na kolotočoch nevykazovala známky únavy, Nita zhodnotila, že na najbližšiu atrakciu už pôjde bielovláska sama.

Posadili teda dievčatko na ďalší kolotoč, ktorý si vybrala a spolu so Shinsom zostali stáť dolu pod ním, pozorujúc najmladšiu členku ich skupinky nohami pevne na zemi, medzi hlúčikom ďalších dospelých – rodičov, ktorí rovnako čakali, kým sa ich ratolesti dovozia.  

Uvedomila si, že to bolo snáď prvý raz za dnes, čo zostali s vysokým fialovo-vlasým herom sami, čo spôsobilo malú vlnu nervozity, ale aj vzrušenia, ktorá ju zaplavila zvnútra. Snažila sa sústrediť na vzdialenú šmuhu bielych vlasov, keď hľadela na Eri, ako sa veselo vozí, no jej pozornosť rozptýlila známa Shinsova vôňa, ktorá jej napovedala, že pristúpil tesne k nej, opäť narušujúc jej osobnú zónu, až pomaly mohla cítiť teplo sálajúce z jeho tela.

Zohol sa k nej a položil svoju obrovskú dlaň na jedno z jej odhalených ramien, čím si od nej vyslúžil potlačené zastonanie, ktoré len, tak tak stihla zadržať, kým jej vyletelo z úst. Jeho hlas sa ozval tesne pri jej uchu, horúci dych pohladil pokožku.

„Počkaj ma tu, Kitty a ani sa odtiaľto nepohni, dobre?“

Zmohla sa iba na prikývnutie, ktoré mu však stačilo. Keď od nej odstúpil a odišiel, vydýchla si. Stále si nezvykla na to, ako občas jeho hlas dokázal spôsobiť. A v tomto prípade nemala na mysli jeho pozoruhodný quirk. Aj bez neho mal na ňu taký efekt, že mala pocit, že mu nie je schopná odolať v absolútne ničom a čokoľvek by jej prikázal, okamžite a bez váhania by tak urobila, len aby mu vyhovela. Už ako mladý študent mal okolo seba túto zvláštnu, dalo by sa povedať až podmanivú auru, no teraz, ako dospelý muž, to bolo omnoho intenzívnejšie. Ani sa nečudovala ľuďom ako Kaminari, že ich to k nemu ťahalo.



Jej rozjímanie nad tým, či Shinsou predsa len náhodou nemá nejaký ďalší skrytý quirk, ktorým na ňu od momentu, čo ho stretla po rokoch na tom evente pár dní dozadu, pôsobí, prerušil, keď sa vrátil.

Otočila sa akonáhle ju oslovil a zrak jej padol na to, čo niesol v oboch rukách. Dve obrovské cukrové vaty. Ružovú a mentolovo zelenú, čo jej pripomenulo ich nedávnu konverzáciu cez textové správy. Vzrušenie v nej sa rázom zmenilo na radosť, opäť ju fascinovalo, že si aj tento malý detail, ktorý mu o sebe prezradila, zapamätal. A pravdou bolo, že cukrovej vate nikdy neodolala, akokoľvek najedená v tom momente bola.

„Ty si na to nezabudol?“ Očká jej nadšením až tak zažiarili, čo bola presne reakcia, akú od nej čakal a v akú dúfal. Podal jej tú ružovej farby, na tenkej drevenej paličke a Nita mu venovala vďačný úsmev, než jej tvár o čosi málo zvážnela.

„Samozrejme, že nie. Predsa som ti ju sľúbil a keďže poslúchaš, tak si ju zaslúžiš. Tá druhá je pre krpca, keď sa dovozí, len musíme dať pozor, aby ju nezjedla celú naraz.“

„Ale Shinsou-san!“ Mierne sa na neho zamračila, na čo zareagoval prekvapený pozdvihnutím obočia. „Toto je ďalšia vec, ktorú si za mňa zaplatil. Prečo ma nenecháš, aby som si niečo kúpila aj sama? Začínam sa cítiť zle, ešte stále ti dlhujem...“

Nepredpokladal, že na neho príde s niečím takýmto, no neoblomne ju ubezpečoval v tom, že nie je dôvod aby sa cítila zle, previnilo, či zaviazane.

„Kedy už prestaneš myslieť na to, čo sa stalo počas večierka? Ak by to bolo na mne, pokojne by som si ho zopakoval aj desaťkrát.“

„Dobre, ale aj tak... Nemôžeš mi stále všetko kupovať ako keby si bol môj sugar daddy, alebo čo...“ Slová jej vyleteli z úst prv, než sa nad nimi stihla zamyslieť. Vzhľadom na to, kde sa nachádzali a že ich nevyslovila práve najtichšie, jedna z mamičiek čakajúcich, kým sa deti dovozia, ktorá stála najbližšie k nim, venovala dlhovláske pohoršený pohľad a tá si zahanbene prikryla ústa dlaňou, keď jej mierne očerveneli líca.

Obávala sa toho, ako na jej slová zareaguje ten, ktorému ich adresovala, no napokon sa predsa len odvážila pohľadom zablúdiť k jeho tvári a bolo to presne tak, ako očakávala. Shinsou jej venoval výraz, ktorý sa bežnými slovami opísať ani nedal, jeho pery sa zvlnili v úškrne, ktorý opäť dlhovláske privodil pocit, aký sa jej zmocnil tesne pred tým, než sa po tú sladkosť v jej ruke zastavil a Nita vedela, že sa okamžite chytil toho, čo z nej tak ľahkovážne vyletelo.

„Hmm, Kitty...“ stačili dve slová a bolo jej jasné, že to robí náročky a vyžíva sa v tom, ako na neho reaguje. „Ten cukor z toho radšej vynechajme, už tak ho máme dosť.“ Ukázal mladý pro na cukrovú vatu v jeho rukách, ktorá čakala na Eri. Potom k nej o krok pristúpil a sklonil sa, stišujúc svoj hlas tak, aby ho počula iba ona a nikto ďalší. „Ale čo sa týka zvyšku, tak priznám sa, že tento kink som ešte podrobne neskúmal. Ale z tvojich úst to znie viac, než dobre.“

Nita jeho slovám výnimočne porozumela. Stála bez pohnutia ako obarená a cítila, ako jej pomaly začína horieť tvár. Jeho flirtovanie bolo nečakané, no nemohla povedať, že by sa jej nepáčilo, hoci ju pomaly privádzalo do šialenstva. Bolo to iné ako na večierku, tam v jej žilách úradoval alkohol, ktorý ju aj posmeľoval a celá párty atmosféra a prítmie tanečného salónika k tomu priam povzbudzovali.

Ale takto za denného svetla a v prítomnosti toľkých ľudí, keď jej v jednej sekunde Shinsou zašepkal niečo takéto a v ďalšej sa už tváril nevinne, akoby nič nepovedal... Bolo to rovnako vzrušujúce, ba možno ešte viac.

Fialovo-vlasému mladíkovi to zrejme prišlo zábavné, lebo sa neubránil opätovnému potláčanému výbuchu smiechu, ktorý mal pravdepodobne za následok jej výraz a trvalo jej, než sa spamätala a spražila ho naoko obviňujúcim pohľadom.

„Shinsou-san!! Ty to robíš náročky...“ Zakňučala, no akonáhle sa k nim opäť pridala Eri, k predošlej debate sa už radšej neodvážili vrátiť a tak sa všetko ďalej nieslo v na prvý pohľad nevinnom duchu.

Hodiny vozenia sa a užívania si atrakcií a všetkého, čo im mohol Disneyland ponúknuť, ubehli až príliš rýchlo a schyľovalo sa k večeru, ktorý so sebou niesol vyvrcholenie pre všetkých návštevníkov zábavného parku, v podobe záverečnej svetelnej show.

Podarilo sa im nájsť veľmi dobré miesta a tak sa všetci traja usadili na drevené lavičky vybudované do zvyšujúceho sa svahu, tvoriace akýsi amfiteáter s výborným výhľadom na Disney zámok, pod ktorým sa predstavenie a show mali konať. Shinsovi sa ušlo miesto v strede a dievčatá sedeli každá po jednom z jeho bokov, vďaka čomu na prvý pohľad úplne zapadli medzi zvyšné rodiny, ktoré okupovali okolité miesta a tiež sledovali predstavenie, ktoré na záver dňa pripravili zamestnanci Disneylandu návštevníkom.

Shinsou, Nita a Eri z neho ale až tak moc nevideli, pretože sa najmladšia zo spomenutých po chvíľke začala vrtieť a prestala dávať pozor na farby, ktoré osvetľovali veľký Disney zámok a tanečné kreácie, ktoré postavičky z rozprávok na pódiu predvádzali a nervózne poťahala mladého muža, ktorý sedel vedľa nej, za rukáv jeho košele.

„Toshi?“

„Čo sa deje, krpec?“ Odtrhol pohľad od toho, čo sa dialo pred nimi a pozrel na mladšie dievčatko, čo Nita po ňom zopakovala, pretože ju zo sústredenia vyrušil tón Erinho hlasu.

„Začína ma bolieť bruško,“ prehovorila bielovláska s určitou dávkou previnenia v hlase, tušiac, čo asi bude nasledovať.

„Nerád ti to hovorím, krpec, ale to máš z toho, že si pojedla toľko cukrovej vaty,“ neodpustil si, ale jeho tón nebol karhavý, skôr trocha ustarostený a keď sa narovnal a pootočil, aby na svoju nevlastnú mladšiu sestričku lepšie videl, pred tým než na ňu pozrel, skontroloval čas na hodinkách, ktoré mu obopínali zápästie. „Chceš ísť domov?“

„Neviem, myslela som, že chcete vidieť to predstavenie,“ Eri sa mierne ošívala, „nechcem, aby ste ho kvôli mne premeškali.“

„Och, zlatíčko, ale tým sa vôbec netráp,“ Nita sa k nej natiahla, čím narušila Shinsovu osobnú zónu tento raz ona. Chrbát svojej dlane pritisla dievčatku na čelo, aby sa ubezpečila, že nemá teplotu. „Hlavné je, aby bolo dobre tebe. Určite nám to nebude vadiť a môžeme prísť zase niekedy nabudúce, aby sme si tú show pozreli celú.“

Jej tón bol tak nežný a pretkaný až materinskou starostlivosťou, že sa Eri upokojila a prikývla, na znak toho, že súhlasí.

„Nita má pravdu a okrem toho, je už celkom dosť hodín a ešte nás čaká cesta domov. Aizawa mi určite s nadšením nepoďakuje, ak mu ťa vrátim o polnoci, takže je na čase ísť.“ Prehovoril Hitoshi a postavil sa, berúc Eri na ruky, aby ju mohol odniesť von z areálu smerom k parkovisku, kde čakalo na nich jeho auto. Nita si uvedomila, že prvý raz vyslovil jej krstné meno a zmocnil sa jej znova pocit, ktorý už za dnešný deň zažila viackrát.

Vzala si od Eri jej malý fialkový batoh, zbavujúc ju tak záťaže a kráčala za nimi v tesnom závese, potajomky obdivujúc ako moc vyspelo Shinsou s dievčatkom na rukách vyzeral.

„Je ti moc zle, Eri-chan, zvládneš cestu domov?“ Ozvala sa ustarostene, no bielovláska prikývla, pridŕžajúc sa svojho staršieho nevlastného brata okolo krku. Netrvalo im to dlho a všetci traja došli až na parkovisko. Hoci bolo už niečo krátko po ôsmej, slnko ešte nestihlo úplne zapadnúť, keďže letné dni bývali o poznanie dlhšie, než po zvyšok roka.

„Asi bude najlepšie, keď si pospíš, zlatíčko,“ prehovorila Nita po chvíli ticha, keď fialovovlasý mladý muž postavil Eri späť na nohy a otvoril pre obe dievčatá dvere auta, aby mohli nastúpiť. Dlhovlasá mladá žena venovala pohľad aj jemu. „Pôjdem si sadnúť za ňou dozadu, aby sa jej ľahšie zaspávalo.“

Hitoshi prikývol. Na jednej strane vedel, že mu bude prítomnosť jeho zelenookej spoločnosti tesne vedľa neho na sedadle spolujazdca cestou domov chýbať. Ale zapôsobilo na neho to, aká bola starostlivá.

Po tom, čo sa Nita usadila vzadu, vyzvala Eri, aby si jej ľahla na kolená a vyzliekla si svoju saténovú bundu, ktorú poskladala a podložila dievčatku pod hlavu ako provizórny vankúš.

„Snaž sa pospať si a ak by ti náhodou bolo zle, tak nám povedz a zastavíme.“ Pohladila ju po dlhých bielych vláskoch a vytiahla jej z nich čelenku, odkladajúc ju nabok, aby ju netlačila. „Uvidíš, že ani sa nenazdáš a čoskoro budeš doma.“

Celá cesta späť do Musutafu sa niesla v tichšom duchu. Hitoshi si zapol autorádio na najnižšej hlasitosti, aby dievčatá vzadu nerušil a venoval im občasný pohľad prostredníctvom spätného zrkadielka.

Nita ešte stále Eri hladkala po vlasoch a potichu jej spievala obľúbené pesničky, či ju uspávala hmkaním dovtedy, kým jej neklesli viečka a keď boli niekde na diaľnici za Tokiom, konečne zaspala.

„Prečo si mi nepovedal, že máš zajtra narodeniny?“ Ozvala sa znenazdajky dlhovláska po dlhšej chvíli ticha, počas ktorej hľadela von oknom na zapadajúce slnko, prípadne očami občas prešla k spätnému zrkadielku, v ktorom miestami mohla zazrieť kúsok Shinsovej sústredenej tváre. Teraz si ho v ňom prezerala zas a zahliadla, ako sa nad jej slovami pousmial.

„Krpec ma stihol prezradiť?“

„Áno. Mohol si mi povedať skôr, že budeš mať narodeniny,“ Nita sa nechcela nechať rozptýliť a oslovenému mladému mužovi uniklo pomedzi pery povzdychnutie.

„Neprišlo mi to dôležité.“

„Ale mne to príde ako dosť dôležité, mrzí ma, že pre teba nič nemám...“

„Sú to len narodeniny, Kitty,“ pokúsil sa ju utešiť, pobavený tým, aké haló z toho robila, akoby snáď niekto zabudol na jej sviatok, ale prišlo mu to milé. Nespomínal si, kedy naposledy na neho niekto takto myslel, možno Denki, ale bol už roky jeho najlepší kamarát a od Nity to bolo predsa len iné.

„Vlastne, keď som bol malý, tak som ich ani nezvykol oslavovať a doteraz sa nad tým nejako nevzrušujem, je to pre mňa bežný deň.“ Pokrčil plecami a ďalej sa venoval šoférovaniu, s rukami uvoľnene položenými na volante. „Jediné, čo ma zajtra čaká, je Kaminari, ktorý ma pravdepodobne doma prepadne s fľašou, alebo s niečím podobným a bude chcieť oslavovať. Ale s tým som už zmierený.“ Ďalší mierne trpký úsmev zvlnil jeho pery a Nita sa na neho v zrkadle zahľadela tak ľútostivo, až  mu pripomínala nešťastné mačiatko a radšej sa opäť sústredil na cestu, než ho stihla svojim kúzlom, ktoré si zrejme ani sama neuvedomovala, očarovať ešte viac.

Cestu našťastie zvládli pomerne rýchlo a Aizawa ich ani príliš nekarhal. Zastavili pred jeho domom a keď Nita Eri jemne zobudila, že už je čas vystupovať, dievčatko iba ospalo prikývlo a tuhým objatím sa s ňou rozlúčilo, venujúc podobné aj Shinsovi. Potom si ju už zobral na starosť vysoký čiernovlasý muž, ktorý svojich bývalých študentov tiež pozdravil, tak trocha prekvapený, keď videl, koho so sebou Hitoshi v aute viezol. Ale nepovedal nič a okrem spýtavého pohľadu smerom k mladému mužovi, ktorého kedysi trénoval, bola jeho reakcia zdanlivo neutrálna a nevzrušená.

Keď Eri spolu aj s Aizawom zmizli za dverami domu staršieho muža, Nita sa rozhodla presadnúť si dopredu pri Shinsa. Jeho auto sa znova pohlo a oni dvaja osameli, čo spôsobilo v tesnom priestore vozidla akési zvláštne napätie.


Srdce jej začalo búšiť o čosi rýchlejšie a pohľadom ukradomky prešla od toho, čo sa dialo za predným sklom auta k nemu. Sledovala jeho veľké dlane, ako jednou zviera volant a druhou prehadzuje rýchlosti, či občasne stlačí čosi na digitálnom displeji, ktorý bol súčasťou palubnej dosky jeho auta. Modrasté svetlo, ktoré z nej vychádzalo, vytváralo príjemnú atmosféru a jemne hrajúca hudba v pozadí tiež.

Až sa pristihla, že sa jej s ním ešte tak úplne nechce lúčiť a tušila, že ju vezie k nej domov, keďže spoznávala cestu, no v hlave jej skrsla myšlienka, ako by sa dnešný večer mohol ešte o čosi natiahnuť. Len si nebola istá, či stojí o jej prítomnosť aj po tom, čo sa ich výlet do Disneylandu skončil.

Zahniezdila sa vo svojom sedadle, stále pozorujúc jeho príťažlivý profil, osvetlený modrým svetielkom, zvýrazňujúcim fialovú v jeho očiach. Pred tým sa šance chopila, tak prečo nie teraz? Čo mohla stratiť? Dúfala len, že sa jej podarí uskutočniť jej plán tak, ako si ho v hlave vytvorila.

A on vycítil jej nervozitu v sekunde, kedy sa jej zmocnila. Jej vôňa a prítomnosť spôsobovali že mladá žena po jeho boku nebola jediná, ktorá pociťovala to zvláštne, no nie nepríjemné napätie. Tiež mal čo robiť, aby sa sústredil, na rozdiel od nej, mal na starosti aj šoférovanie. No rozhodol sa ukončiť jej trápenie, ktoré monológ v jej hlave spôsobil, nech už sa týkal čohokoľvek a prehovoril.

„Vidím, že mi chceš niečo povedať, Kitty, tak do toho.“

Nite sa opäť žalúdok zavlnil až takmer návykovým spôsobom a odkašľala si, zbierajúc odvahu a odpovedajúc na jeho nepriamo položenú otázku, prečo je taká nervózna. Určite musel tušiť, že ako na ňu pôsobí, no veľmi vnímavo zachytil aj to, že má na mysli čosi, čo by mu rada povedala, len potrebovala povzbudiť.

„Uhm, čosi mi napadlo. Moc sa ponáhľaš domov?“

Fialovo-vlasý pro nadvihol obočie a na pár sekúnd očami zablúdil k nej, sledujúc jej profil a to, ako si zahryzla do pery, než pokračovala ďalej. O ďalšiu vec, ktorá ho rozptyľovala, naviac...

„Ani nie. Teda... Záleží od toho, čo máš na mysli.“

„No, niečo mi napadlo, čo by sme ešte spolu mohli podniknúť, ale potrebovala by som sa po nejaké veci nachvíľu zastaviť u mňa doma, ak ti to nevadí.“

„Samozrejme, že nie. Ako sama už tušíš, práve tam máme namierené. Ale prezraď mi, čože ti v tej tvojej peknej hlavičke napadlo?“ Jej slová v ňom vzbudili zvedavosť a začal tuho premýšľať, čo asi tak mohla mať na mysli. Každopádne, vzrušenie bolo ďalším ,ktoré sa ho zvnútra zmocňovalo, a Nita prikývla, venujúc mu malý, rozpačitý úsmev.

„Dobre. Čoskoro sa to dozvieš, zatiaľ nemôžem nič prezradiť. Ale iba, ak chceš ty. Už je celkom dosť neskoro a pokiaľ si unavený a chcel by si si už ísť ľahnúť, tak to, samozrejme pocho-„

Jej slová prerušil tým, že bez varovania natiahol ruku k jej dlani, ktorá spočívala na dlhovláskinom kolene a uchopil ju do svojej, preplietajúc prsty s tými jej o dosť menšími. Bruškami prstov pohladil jej hánky a Nita cítila, ako jej dych opäť uviazol v krku a pri jeho dotyku jej chrbtom prebehlo príjemné šteklenie, no tento raz tak intenzívne, že jej pomedzi pery unikol povzdych.

„Bol by som idiot, keby som na každú ďalšiu možnú chvíľu s tebou, povedal nie, Kitty.“ Teraz jej srdce naozaj vynechalo úder a ako zhypnotizovaná hľadela na jeho profil, keď svoje ďalšie slová vyslovil, ešte stále cítiac jeho jemný dotyk na svojej drobnej ruke. „A okrem toho, nemusíš sa trápiť, či sa mi chce spať, alebo nie. Môžem ťa ubezpečiť, že do postele zvyknem chodiť v omnoho neskoršiu nočnú hodinu, než je táto.“

Jeden z kútikov jeho úst, ktorý mohla vidieť počas toho, než on hľadel na cestu, po ktorej šli, sa pozdvihol v akomsi trpkastom, no na druhej strane aj prešibanom úsmeve a ona sa opäť neubránila ďalšiemu tichému povzdychu. Dúfala, že aspoň doma zoženie to, čo bolo súčasťou jej plánu. A tiež v to, že ju s týmto otrepaným nápadom plným klišé nevysmeje.

Krátky zvyšok jazdy, ktorá im ešte zostávala, strávili obaja v tichu, počúvajúc hudbu z autorádia a jeho ruka ešte stále nepustila tú jej, šoférovaniu sa veľmi šikovne zvládol venovať aj bez nej, druhá mu na to stačila.

Opäť zaparkoval na mieste pred jej apartmánovým komplexom, presne tam, kde stál aj ráno, keď po ňu s Eri prišiel. Keď auto zastavilo a on stiahol nohu z pedálu, obdaroval ju skúmavým pohľadom, snažiac sa vyčítať z jej tváre, čo mala za lubom. Venovala mu však iba záhadný, roztopašný úsmev a on chrbtom svojej ruky, v ktorej mal ešte stále uväznenú tú jej, nežne pohladil dlhovláskine líce, než jej dlaň pustil, aby mohla vystúpiť.

„Počkáš na mňa tu? Sľubujem, že o chvíľočku budem späť.“ Prehovorila zastreným hláskom a on prikývol, ešte stále prepaľujúc mladú ženu v jeho aute pohľadom.

„Keď sľubuješ, tak áno.“

Nita si otvorila dvere auta, nečakajúc na to, kým sa postaví, vyjde von a zahrá sa opäť na gentlemana a vyletela z neho ako strela, upaľujúc čo najrýchlejšie dnu do budovy, v ktorej sa nachádzal jej byt. Bola rada, že mala obuté conversky, keď doslova až utekala po chodníku a po odomknutí si vchodových dverí, bežala až k výťahu, snažiac sa čo najviac si pohnúť.

Celý čas, čo sa viezla na druhé najvyššie poschodie, nervózne poklepkávala nohou, dúfajúc, že doma nájde všetko, čo potrebovala k tomu, aby Shinsovi aspoň trocha spríjemnila narodeninový deň, ktorý podľa jeho opisov vyznel byť po minulé roky celkom dosť smutný.

Do bytu sa snažila vtrhnúť čo najtichším spôsobom keďže Camie tento raz hore nebola a v chodbe ju privítalo ticho a tma. Zažala svetlo a prešla do kuchyne, pátrajúc v jednotlivých šuplíkoch a skrinkách linky po čomkoľvek sladkom, prípadne slanom, čo by sa dalo využiť ako snack.

Všetky balíčky s keksami, tyčinkami, napolitánkami, či chrumkami pohádzala do plátennej nákupnej tašky, ktorú našla ako prvú a potom otvorila oddelenie na pečivo, snažiac sa nájsť čokoľvek, čo by aspoň čiastočne pripomínalo náznak torty. Aktuálne však doma s Camie nič také nemali a jediné, čo našla, bol malý čučoriedkový muffin s kúskami čokolády na vrchu.

Zhodnotila, že toto bude musieť ako improvizácia stačiť. Schmatla ho, zabalila do papierového vrecka tak, aby sa nerozdrvil a potom sa vybrala do svojej izby hľadať aspoň jednu sviečku, ktorú by mohla použiť. Našťastie našla čosi lepšie, ako bolo to množstvo vonných, ktoré mala poukladané na poličkách a okennej parapete a takmer zabudla so sebou vziať zapaľovač, no napokon si naň spomenula.

Poslednou vecou, ktorú potrebovala, bol jej malý ružový laptop. Odpojila ho z nabíjačky a vzala pod pazuchu. Potom s taškou plnou sladkostí a ďalších vecí na chrúmanie a tou papierovou, v ktorej držala muffin, vyšla z bytu, zabuchujúc za sebou dvere, dúfajúc, že ten hluk jej spolubývajúcu nezobudil.

Vychádzajúc z budovy, hľadela na parkovisko pred komplexom s malou dušičkou, dúfajúc, že Shinsa to čakanie neomrzelo a neunavilo a nerozhodol sa odísť. Ale jeho Aston Martin bol stále tam, svetielkujúc zvnútra na modro a vo vnútri zahliadla jeho postavu v uvoľnenej polohe, ako na ňu čaká.

„Už som si myslel, že sa mi nevrátiš,“ prehovoril s humorom v hlase, keď si k nemu znova prisadla dopredu a očami skúmal, čo si so sebou priniesla, zvedavo nadvihujúc fialové obočie.

„Musela som byť potichu, lebo Camie už spí, ale napadlo mi, že by sme si mohli pozrieť nejaký film.“ Zavrela za sebou dvere auta a položila si obe tašky na kolená, berúc do rúk svoj laptop, aby mu ho mohla ukázať. Shinsovi prebleslo mysľou, že ešte aj jej malý notebook vyzeral rovnako roztomilo, ako jeho majiteľka.

„Film? Ale kvôli tomu si si nemusela brať laptop, Kitty.“ Venoval jej pobavený úsmev, hovoriac hravým, no zároveň aj trpezlivým tónom. „Neuveríš, ale tiež mám doma celkom slušnú telku.“ Opäť si ju doberal. „Takže pokiaľ chceš pozerať film a nezobudiť svoju spolubývajúcu...“

„Chcem pozerať. Ale v aute!“ Skočila mu Nita do rečí a jej líca opäť nabrali ružovú farbu, keď si uvedomila, že ju nepriamo pozval k sebe domov, alebo jej to aspoň tak prišlo. A tá predstava ju rozpaľovala zvnútra tak, že jej odrazu začínalo byť v tej tenkej saténovej bunde, ktorú mala ešte stále na sebe, no skĺzla jej z ramien, neskutočne horúco. Jeho podmanivý hlas ju opäť vytrhol z chaotického premýšľania, s ktorým sa pasovala vo vnútri svojej hlavy.

 


„V aute?“

„Áno. Ešte si nikdy nepozeral film v aute? Myslela som, že by to mohlo byť... romantické.“ To posledné slovko vyslovila takmer nečujne a okamžite si zahryzla do spodnej pery, neodvažujúc sa jeho intenzívny pohľad opätovať a tým prišla o možnosť zazrieť jeho zvodný, no zároveň aj pobavený úsmev, ktorý mu pohrával na perách. A tiež o to, ako jeho fialové, väčšinou zastrašujúce a chladné oči o čosi málo znežneli.

„V aute som robil už rôzne veci, Kitty, ale pozerať film? To ešte nie... No veľmi rád si to prvý raz vyskúšam práve s tebou.“ Teraz už nabrala odvahu na neho pozrieť a úškrn, ktorý jej venoval, potlačil jej predošlé zahanbenie.

„Dobre, ale asi by sme mali nájsť nejaké iné miesto, lebo tu pred mojim panelákom to nemá také čaro.“ Vyslovila svoju malú prosbu dúfajúc, že jej vyhovie a jej vysnívaný romantický večer tak privedie k dokonalosti. Táto ulica, na ktorej bývala, jej nepripadala ako dosť špeciálne miesto.

„Ako si praješ.“ Zapol si pás a prikázal jej, aby tak urobila aj ona. Potom naštartoval a jeho auto už po druhý raz za dnešok opustilo parkovisko pred komplexom, v ktorom bývala. Neprestával sa usmievať nad tým, ako moc romantickú dušu táto malá dlhovláska v sebe ukrývala. „Myslím, že viem o jednom mieste, ktoré by sa ti mohlo páčiť.“

 

Miesto, na ktoré ju vzal, bolo vzdialené asi niečo cez dvadsať minút od jej bytu, nachádzajúce sa na vyvýšenej časti mesta v priemyselnej štvrti, kde okrem továrenských a závodných budov, ktoré práve teraz zívali prázdnotou, neboli žiadne obydlia. Takže mali obaja dokonalé súkromie. No to, čo ho robilo ešte lepším, bol výhľad.

Obrovská časť Musutafu, osvetleného nočnými svetlami, sa prestierala priamo pred ich očami a Nita ho takéto ešte nevidela, no jej oči žiarili v prítmí auta údivom, keď na to hľadela a ich dúhovky naberali tyrkysový odtieň, ako sa tak jej zelená miešala s modrou, ktorá žiarila z osvetlenia vo vnútri auta.

„Tak čo, môže byť?“ Položil jej otázku, keď miesto toho výhľadu, ktorý už videl desiatky rázy pred tým, upieral tmavofialový pohľad radšej na ňu. Nadšene a udivene zároveň prikývla, venujúc mu svoju pozornosť znova po tom, čo sa dosýta vynadívala na nočné mesto pod nimi.

Od jej tváre očami skĺzol nižšie a uprel ich na to, čo zvierala v rukách, podvihujúc obočie v zvedavom výraze, ju znova oslovil.

„Prezraď mi, čo máš v tej taške?“

„Oh! To sú sladkosti a niečo na zahryznutie, zatiaľ čo budeme pozerať.“ Vysvetlila, čím si od neho vyslúžila krátke pobavené pokrútenie hlavou. „To mi pripomína, že už je polnoc?“ Mohla sa pozrieť aj na hodinky na jeho palubovej doske, no radšej sa stále dívala na jeho tvár.

„Ešte nie, o dve minúty.“

„Dobre. Takže, zavri oči a počkaj, kým neodbije polnoc, musím si niečo nachystať.“

Na jeho tvári sa usadil zdanlivo podozrievavý výraz, no opäť sa ho zmocnila zvedavosť a napokon svoje viečka privrel, vyhovujúc jej žiadosti.

„A nepodvádzaj!“ Upozornila ho, kontrolujúc, či sa predsa len nedíva a vyberajúc muffin z papierového vrecka, v ktorom bol zabalený. „Inak ti budem musieť tie oči niečím zaviazať.“

„Mhm, okej, Kitty, ale pamätaj si, že za iných okolností som ten, čo rád zaväzuje oči, ja. Toto je len výnimka, za to, že si tak pekne poprosila.“

Znova mala čo robiť, aby predýchala to jeho dráždenie, ktorým dnes naozaj nešetril, čo ju neprestávalo prekvapovať. Kto mohol tušiť, že Hitoshi Shinsou vedel byť aj takýto? Ale za žiadnych okolností nemohla tvrdiť, že ju to nerozpaľovalo, až mala chuť sa na neho vrhnúť a tie jeho ústa, ktoré ju opäť raz privádzali do šialenstva, umlčať svojimi.

Do stredu muffinu zapichla tenkú párty sviečku, ktorú doma takto príhodne našla a keď vylovila z tašky aj zapaľovač, okrem modrého svetielka sa priestor vozidla ožiaril aj drobným oranžovo-žltým, akonáhle začala horieť.

So zatajeným dychom a muffinom, slúžiacom ako miniatúrna narodeninová torta, položeným na dlani, čakala, kým hodinky na jeho palubovej doske ukážu polnoc. Akonáhle sa tak stalo, vyzvala ho, aby otvoril oči.

„Všetko najlepšie k narodeninám, Hitoshi...“


 Horiacej sviečke, zapichnutej v tej sladkosti, ktorú držala v ruke, venoval iba sekundu svojej pozornosti, pretože v tej ďalšej sa už očami vpíjal do jej svetlozelených, vychutnávajúc si možnosť opäť raz obdivovať jej nežnú tvár a to, ako sa do jej líc vkrádala červeň, ktorú malo pravdepodobne za následok uvedomenie si toho, ako ho oslovila. A tiež to, ako s očakávaním v tvári venovala celú svoju pozornosť jemu tak, ako on jej, pery sa jej nepatrne zachveli.

„Teda, prepáč, chcela som povedať Shin-„

Prerušil jej pokus o opravenie sa tým, že jeden z dlhých prstov priložil k tým ružovým perám, ktoré momentálne jeho pozornosť pútali viac, než mihotavé svetielko jeho narodeninovej sviečky. A dlhovlasá dievčina rázom zmĺkla.

„Pokojne ma môžeš mojim krstným menom volať aj naďalej, nemusíš sa ospravedlňovať.“  Povzbudil ju. ´A Nevieš si ani len predstaviť, že čo to so mnou v tejto chvíli robí...´dodal sám pre seba v hlave, čo však ona počuť nemohla.  

„Sfúkni to,“ vyzvala ho Nita tak trochu zastretým a roztraseným hlasom, dvíhajúc svoju dlaň s „tortou“ v nej o čosi vyššie, aby odpútala pozornosť od seba a svojej tváre k sviečke, ktorá čakala na oslávenca, než ju sfúkne.

Jeho prsty sa obopli okolo jej zápästia, podobným spôsobom, ako pred tým, počas after-párty, no zdalo sa jej, že tento stisk bol ešte o čosi viac pevnejší, akoby za jeho dotykom bolo aj čosi skryté. Sklonil hlavu, no stále jej neprestával uprene hľadieť do očí, zatiaľ čo ona so zatajeným dychom jeho intenzívny pohľad opätovala. Sviečku sfúkol tak, ako si priala a potom do druhej ruky, ktorá nezvierala dlhovláskino zápästie vo svojej moci, zobral náhradu torty, ktorú mu venovala  a odložil ju na palubovú dosku.

Nita zo seba stále nevydala ani hlásku a čakala, čo urobí. Jeho voľná ruka, ktorá sa jej nedotýkala, sa priblížila k jej tvári a keď jej zastokol pramienok blonďavo-ružových vlasov za ucho, aby ho poodhalil, omámene privrela oči. Cítila, ako sa k nej približuje, pretože to opäť prezradila jeho vôňa a neskôr aj hrejivý dych, ktorý ju pohladil po tvári. Jej viečka klesli úplne a pootvorila pery, očakávajúc to, na čo myslela v poslednej dobe veľmi často a v predstavách si to prehrávala nejeden raz.

Jeho pery sa však miesto tých jej dotkli čierneho srdiečka, vytetovaného na jej líci, keď pootočil hlavou a potom nimi skĺzol ešte viac do boku, až ich ucítila pri svojom uchu, o ktoré sa tiež jemne obtrel, až sa zachvela.

Z úst jej vyšlo frustrované zastonanie, pretože skutočne čakala, že ju pobozká, ale miesto toho sa s ňou pohrával ako s malým bezmocným mačiatkom, vychutnávajúc si to, do akého stavu ju práve dostal, plnými dúškami. Láskanie jej ucha jeho perami však bolo rovnako účelové, ako to, čo urobil pred tým a jeho hlas opäť raz pohladil a rozdráždil viaceré z jej zmyslov zároveň. Nielen sluch, ale aj hmat, keďže ju jeho šepot pošteklil, akonáhle prehovoril.

„Ďakujem ti, Kitty...“

„Hitoshiii~“ vypadlo z nej protestné zamrnčanie, na ktoré zareagoval tichým zasmiatím sa, akonáhle sa od nej odtiahol, čo sa jej očividne nepáčilo a ani sa už nepokúšala to skryť, práve naopak, nezdráhala sa to dať explicitne najavo.

„Prepáč,“ pohladil ju rukou po vlasoch, zavadiac prstami o jej rozkošnú čelenku, ako sa tak na ňu díval a užíval si jej momentálne rozpoloženie. Venoval jej nevinný úsmev, no Nita veľmi dobre tušila, že vedel presne, čo robí.

„Zrejme si to nepamätáš, ale spomínala si mi, že si dobre dievča a ja to musím rešpektovať a správať sa ako gentleman.“ Pokrčil plecami a Nita stisla pery, snažiac sa upokojiť a utíšiť svoje práve teraz hlučne búšiace srdce. „Čo mi pripomína, chceš vedieť, čo som si želal?“ Nadvihol jedno z obočí, čím podnietil jej zvedavosť.

„Ale neprináša to smolu, že sa ti potom to prianie nesplní?“ Spýtala sa, zúbkami opäť hryzúc spodnú peru, no vo vnútri horela nedočkavosťou, kým jej to prezradí.

„Nebojím sa toho, že by sa nemalo. Záleží len na tom, či si ochotná mi ho splniť.“

„Tak ma nenapínaj.“ Vyzvala ho netrpezlivo, na čo sa opäť pousmial.

„Dobre, želal som si, aby si mi dovolila zobrať ťa na rande.“

Dlhovláska zmätene zamrkala, až sa tak jej dlhé riasy zamihotali a potom pohľad uprela niekam preč, nepozerajúc sa na neho. Slová, ktoré jej vyšli z úst, pripomínali skôr akési mumlanie, no i tak ich zachytil a ich významu porozumel.

„Ja- Myslela som, že ten dnešný výlet mal byť rande...“

Okamžite sa prsty jeho ruky dotkli jej brady, ktorú nimi nežne uchopil a pritiahol si jej tvár k sebe, aby na neho opäť pozrela.

„Ale ja myslím ozajstné rande, kde budeme len my dvaja, Kitty,“ prehovoril presvedčivo, aby rozptýlil jej zneistenie. „Také to prvé oficiálne. Veď vieš, ako keď vo filmoch muž zoberie ženu na večeru niekam, kde je to drahé a nóbl. Ty sa pekne oblečieš a ja si po teba prídem s kyticou kvetov ako správny gentleman. Strávime spolu celý večer, počas ktorého po sebe budeme pokukovať a na konci sa pohádame o to, kto zaplatí účet, no napokon vyhrám aj tak ja. A potom ťa odveziem späť domov a odprevadím až k dverám. A možno mi po tom, čo sa budeš chvíľu hrať s kľúčmi, navrhneš, aby som šiel dnu na kávu alebo čaj, ako naposledy.“ Humor v jeho hlase bol tak moc očividný, až bol nákazlivý a pristihla sa, že jej myká kútikmi úst tiež, ako ho tak počúvala. „Alebo aspoň od teba dostanem pusu na rozlúčku, ktorá tiež nesmie chýbať v žiadnom filme.“

„To je to najväčšie klišé, o akom som kedy počula,“ povedala s tak širokým úsmevom, že jej jamky v lícach sa už viac prehĺbiť nemohli. Ak bol niekto, kto miloval klišé a presladené veci, tak to bola ona. „A, samozrejme, súhlasím a neviem sa dočkať.“

Bolo to zvláštne, sedieť tu v jeho aute, sledovať osvetlené mesto pod nimi a zdieľať s ním túto chvíľu, počas ktorej sa obaja z chuti zasmiali, cítiac sa viac uvoľnene a prítomne, ako kedykoľvek pred tým.

 „Keď už spomínaš tie filmy, asi by sme mali začať pozerať, lebo na rozdiel od teba, ja nechodím spávať tak neskoro a čoskoro na mňa znova prídu driemoty, tak by som rada stihla aspoň prvú polovicu.“ Nebola to však tak úplne pravda, pretože na spánok nemala ani pomyslenie. Práveže sa cítila tak moc nabudená, ako už dávno nie.

Napokon sa presunuli na zadné sedadlá, čo bol Nitin návrh, ktorý si obhájila tým, že budú mať vzadu viac pohodlia. A Hitoshi neprotestoval, práve naopak. I keď si vedel predstaviť že keď k nej bude tak blízko a medzi nimi nebude žiadna riadiaca páka ani nič iné, čo by zavadzalo, bude mať omnoho väčší problém udržať svoje blúdiace ruky na uzde.

Dlhovláska vybrala prvú blbosť, ktorú v zložke s filmami vo svojom laptope našla, presvedčená o tom, že viac ako na film, sa bude môcť i tak sústrediť na neho a jeho prítomnosť. Laptop, na ktorého obrazovke už bežal pustený film, zastokli medzi predné sedačky, kam dokonale zapasoval a Nita svojho spoločníka ponúkla jahodovými želé cukríkmi, ktoré otvorila.

„Aká je vlastne tvoja najobľúbenejšia sladkosť?“ Spýtala sa ho, keď si jeden z nich vložila do úst a urobila si pohodlie, stále tak trocha napätá z jeho tesnej blízkosti, no nebol k nej natisnutý úplne, nechávajúc jej malý priestor. Nejako jej však nepomáhal, aby svoju myseľ udržala čistú a jasnú.

„Hmm, blonďavo-ružová, s veľkými zelenými očami,“ prehovoril po chvíli zamyslenia sa, pohľadom blúdiac po jej dlhých vlnitých vlasoch. Predstava, ako sú omotané okolo jeho zápästia a časť z nich zviera vo svojej pästi, zaplavila jeho myseľ natoľko, že mal čo robiť, aby sa ovládal a nedal na sebe poznať, kam práve teraz jeho myšlienky blúdia. Film, ktorý vybrala, nepatril k jeho obľúbeným žánrom a ani ho moc nebavil, no mal tu so sebou čosi iné, čo uspokojovalo jeho túžbu po zábave dokonale.

Zdalo sa, že ani Nita tomu, čo sa dialo vo filme, pozornosť nevenuje, pretože sa stále hmýrila, vyjedala cukríky, či inak rozptyľovala nielen seba, ale aj jeho a po chvíli, čo sa jej podarilo konečne stíchnuť, prehovorila zas.


„Hitoshi?“ Ešte stále si zvykol, ako božsky znelo jeho meno vyslovené jej hláskom a vyzval ju, aby mu povedala, čo má opäť na srdci, na čo ho ona prekvapila otázkou, akú nečakal.

„Prosím, nenahnevaj sa kvôli tomu, čo sa ťa spýtam, ale strašne ma to zaujíma.“ Začala opatrne, pretože tak ako väčšina z jeho bývalých spolužiakov, aj ona vedela, ako moc citlivý je na svoj quirk a na to, keď ho ľudia zvykli prirovnávať k niečomu nekalému a zlému. „Myslíš, že dokážeš na niekoho použiť brainwashing aj tak, že si bude pamätať, čo sa s ním dialo?“

Po jej slovách si od nervozity opäť hryzla spodnú peru, obávajúc sa, že snáď udrela na citlivú strunku a spôsobila mu nepríjemné pocity, čo rozhodne nechcela. Ale netušila, že on sa s týmto druhom komplexov vysporiadal už dávnejšie a venoval jej neutrálny výraz bez akéhokoľvek náznaku negatívnej emócie.

„Podarilo sa mi quirk rozvinúť a zdokonaliť tak, že si môžem vybrať, či si jeho „obeť“ bude pamätať, alebo nie.“ Prezradil, čo dlhovlásku celkom dosť prekvapilo, no vzrušilo zároveň. Shinsou totiž nebol jediný, koho myšlienky sa začali uberať nie práve najnevinnejším smerom.  A jemu to začínalo byť podozrivé. „Ale jak to, že ti niečo také napadlo, Kitty?“

„Uhm,“ Nita cítila, ako jej opäť do tváre stúpa horúčava a bola rada za to tlmené svetlo vychádzajúce z obrazovky jej malého laptopu, ktorému už v podstate ani jeden z nich pozornosť nevenoval. V takomto prítmí nemohol vidieť, ako sa zase začína červenať. „Vždy ma zaujímalo, aké to je, keď to na niekoho použiješ, že čo tá osoba cíti. Pamätám si, že raz si to na mňa, ešte na strednej použil, ale z toho som nič nemala, pretože som to nevnímala a dodnes neviem, čo sa so mnou dialo...“

Jeho obočie sa nadvihlo v udivenom výraze, no po tom priznaní, ktoré z nej vypadlo, skutočne pomaly strácal slová. A to sa mu nestávalo často. Jej zvedavosť však na neho nepôsobila zle, to vôbec, práve naopak. V tom, čo mohol v prítmí z jej tváre vyčítať, jasne videl úprimný záujem zmiešaný akýmsi obdivom, ktorý spôsobil, že sa čosi v jeho hrudi príjemne stiahlo.

„Čo, chcela by si si to vyskúšať?“ Prihovoril sa jej pošepky a ona mala pocit, že mu na jej kompletné zhypnotizovanie bude stačiť len ten intenzívny pohľad fialových očí. Ako omámená prikývla, pociťujúc takú dávku vzrušenia, ktoré lomcovalo každou z jej kostí a spôsobovalo mravčanie v každom z jej svalov, prenikajúc do každej bunky jej tela, až si bola istá, že jej spodná bielizeň rozhodne nezostala suchá.

„Si si tým úplne istá?“ Položil jej ďalšiu otázku, jeho tón nabral na akejsi drsnosti, až chrapľavosti, ktorá kontrastovala s tou zamatovosťou, na akú bola zvyknutá a ona sa nadýchla a pootvorila ústa, jej chvejúce pery opäť upútali jeho pozornosť.

„Áno.“

V momente, ako to krátke slovo vyšlo z jej úst, bola v jeho moci. Nie len obrazne, ale práve teraz úplne doslovne. Sledoval, ako sa jej prenikavé svetlozelené dúhovky sfarbili sivastým oparom a lesk z jej očí nachvíľu ustúpil. Zostala bez pohnutia nehybne sedieť vedľa neho, poslušne čakajúc na jeho rozkaz.

Jej poddajnosť a kompletná odovzdanosť i to, s akou dôverou mu bez váhania zverila svoje vedomie a aj telo, v ňom vyvolali zmes hneď niekoľkých pocitov. Zo všetkých však pravdepodobne prevládalo vzrušenie, pretože vidieť ju v takomto stave, s vedomím, že mu kompletne dôverovala a nielen, že súhlasila, ale sama sa mu chcela podvoliť, ho vytáčalo tým najlepším spôsobom do nepríčetnosti a zbavovalo zdravého rozumu.

To napokon podnietilo, že sa rozhodol, čo jej prikáže urobiť, zatiaľ čo bola v moci jeho quirku. Okrem iného sa mu podarilo ho rozvinúť tak, že tomu, koho brainwashingom zasiahol, nepotreboval rozkazy udeliť verbálne, stačila mu na to jeho myseľ.

A tá spôsobila, že sa zelenooká mladá žena pohla, svoje dlhé odhalené nohy, ktoré ho počas dňa nemálo dráždili, zložila pod seba a potom štvornožky podišla po sedačke k nemu, ako zvedavá mačka privábená tou najlákavejšou návnadou. Cítil teplo vyžarujúce z jej tela, keď prehodila jednu z nôh cez jeho sediacu postavu a vysadla na neho, uvelebujúc sa v jeho lone. Jej dlane sa pritisli na jeho hruď, od ktorej ho pred priamym kontaktom pokožky na pokožku delila iba vrstva jeho trička.

Ruka mu automaticky zašla do jej hustých zvlnených vlasov a sňal jej z hlavy tú bláznivú čelenku, ktorú mala ešte stále na sebe, odhadzujúc ju preč na sedadlo vedľa, ktoré ešte pred chvíľou okupovala, no práve teraz sa nachádzala v omnoho zaujímavejšej polohe. Fascinovane hľadel na jej tvár, ktorej práve teraz chýbala akákoľvek emócia a jej prázdny pohľad sa upieral na neho, no vedel, že ho vníma iba rozmazane, neuvedomujúc si plne, na čo hľadí.

Svojimi dlhými nechtami prešla od miesta, kde sa pod jeho tričkom nachádzala hruď, po brušných svaloch, ktoré by za plného vedomia vedela určite náležite oceniť až k spodku jeho brucha a potom sa vrátila späť, privádzajúc mu tým tak príjemný pocit, že v kombinácii s tým, ako na ňom sedela, spôsobil  až bolestivé bodnutie v slabinách a zaliala ho horúčava.

Uvedomoval si, že ako moc opovážlivé bolo to, čo s ňou práve robil, no jeho racionálne zmýšľanie vypovedalo funkciu a prekliate hormóny ho ovládli v ešte väčšej miere, ako keď sa s ňou stretol podgurážený alkoholom na tom osudnom večierku. A okrem toho, s týmto nápadom prišla ona sama.

Jeho druhá ruka, ktorá práve neprechádzala prstami pomedzi jej vlasy, sa pritisla z boku na jej útly krk. Jeho pokožka bola tak hodvábna, že zacítil nutkanie ochutnať ho a pri pohľade ten tenký čierny obojok, ktorý ho obopínal a mal tvoriť módny doplnok, jeho vzrušenie ešte narástlo.

Palcom jemne prešiel po mieste, kde sa nachádzal jej pulz, no napokon nezašiel ďalej a prepustil ju z moci svojho quirku, vracajúc jej vedomie a kontrolu nad vlastným telom. Aspoň takú, na akú sa mladá žena ešte stále sediaca obkročmo na ňom, vzhľadom na svoj aktuálny stav, zmohla.

„Spokojná?“ Prehovoril opäť chrapľavo, na čo Nita zareagovala roztúženým povzdychnutím. Bola ako v delíriu, nielen, že dosiahla to, po čom tak dlho podvedome túžila a okúsila na vlastnej koži, aké to je, nechať sa niekým kompletne ovládať a tento raz to vnímala a pamätala si každú stotinu sekundy, ešte k tomu sa nachádzala v takej polohe, že ich od vzájomného kontaktu delilo iba pár vrstiev látky a jeho vôňa spojená s dotykom jeho rozpálených dlaní, ju privádzala do bodu varu.


„To bolo...“ opäť jej slová prerušil vzdych tak moc sladký a vábivý, že musel zaťať sánku, aby sa ešte aspoň pokúsil ovládať, „to bolo strašne sexy...“ dokončila napokon, kompletne tak zaháňajúc jeho obavy, že sa jej to, čo sa udialo okamih dozadu, nepáčilo.

„Vieš čo, Kitty?“ Ruka, ktorá sa pohrávala s jej vlasmi, skĺzla nižšie a pomaly od šije cez chrbát, prešla až dolu, než sa usadila na jednom z jej odhalených stehien, ktoré poláskal dráždivým dotykom.

„Áno?“ Pootvorila ústa a nahla sa k nemu o čosi bližšie, horúci dych oboch z nich sa zmiešal dohromady.

„Srať na prvé rande a gentlemanstvo,“ zamumlal chrapľavo. Dlaň, ktorá ešte stále spočívala na jej krku, sa pohla a dlhé prsty vsunul za látku jej chockera, ktorý ho zdobil. Pevne ho uchopil a pritiahol si ju zaň nižšie k sebe. Tak prudko, že prekvapene zhíkla, no zvuk, ktorý sa jej dral z úst, pohltili jeho pery, keď sa nimi nenásytne vrhol na tie jej. 

V momente, kedy sa jej svojim ústami zmocnil, zatvorila oči a nechala sa unášať tou eufóriou, ktorá ju celú zaplavila. Miesto elektrického náboja by to, čo sa medzi nimi práve teraz dialo, popísala ako spaľujúci oheň, ktorý oblizoval každú bunku v jej tele, pohlcujúc ju žeravým vzrušením a nechávajúc za sebou iba vyprahnutú spúšť. Alebo možno hurikán, ktorý nikto nevedel predpovedať a nikto ju naň nemohol pripraviť. Taký intenzívny, až strhol silou svojej prívalovej vlny akékoľvek myšlienky, o ktoré sa v tej chvíli jej mozog pokúšal a rozmetal ich na kusy.

A on rozpoznal, že jej pery chutia po cukre a jahodách, keď jazykom konečne okúsil to, o čom pred tým iba podvedome fantazíroval. Jeho prsty stále pevne zvierali obojok obopínajúci jej krk, aby ju snáď ani len nenapadlo sa od neho čo i len na milimeter odtiahnuť. Mierne zaň zaťahal, zatiaľ čo sa jeho jazyk kĺzal po jej spodnej pere a aby toho nebolo málo, druhou rukou prešiel po nahej pokožke jej stehna, smerujúc zozadu stále vyššie a vyššie, až brušká prstov narazili na okrej jej džínsových šortiek.

Vydala zo seba ďalší rozochvený ston, ktorý zachytil vlastnými ústami a ona tie svoje otvorila, podvoľujúc sa mu a vyzývajúc jeho jazyk, aby vkĺzol pomedzi pery, ktoré doposiaľ láskal. Jej chuť bola skutočne znamenitá a keď mu vyšla v ústrety vlastným, svoju dominanciu nad ňou potvrdil, akonáhle ju skrotil, nastavujúc spoločný rytmus, ktorého sa obaja nevedeli nabažiť.

Nita svoje ruky z jeho ramien presunula vyššie a prstami mu zašla do vlasov, užívajúc si, ako textúra tých kratučkých na jeho zátylku príjemne šteklí jej citlivé brušká, než rukami postpupovala vyššie - ďalej, pohrávajúc sa s tými dlhšími a nespútanými. Tie jej, dlhé až po pás, splývali okolo tváre mladej ženy, vytvárajúc akúsi blonďavo-ružovú oponu, oddeľujúcu ich od okolitého sveta a ponechávajúc ich, aby naďalej zotrvali vo vlastnej dimenzii, v ktorej existovali iba ich vzájomne dotýkajúce sa pery a na sebe natisnuté telá, pomaličky hýbajúce sa v podobnom rytme, ktorý kopíroval pohyb ich jazykov.

Už sa nedalo ani rozoznať, že kde začínal jej dych a končil ten jeho, pretože sa z nich stal jeden. Až lapanie po ňom prinútilo oboch, aby sa aspoň na sekundu od seba odtrhli. Nitine stony tento raz zazneli interiérom vozidla nahlas a Shinsou sa rozhodol povzbudiť ich, keď perami prešiel od jej úst až k sánke a začal ju nežne, no stále intenzívne láskať nie len jazykom, ale aj zubami.

Ale ten priam až nadpozemský zvuk, ktorý zo seba vydávala ako reakciu na jeho dotyky a dráždenie citlivej pokožky, ktorej chuť bola tak sladká, až neveril, že niekedy bude mať dosť, narušilo hlasné zaklopkanie na okienko auta.

Chvíľku trvalo, než ho ich momentálne zaneprázdnené mozgy stihli zaregistrovať a spracovať a zopakovalo sa o čosi ráznejšie, len sa tak od seba preľaknuto a hlavne neochotne, oddelili. Nita odskočila od neho tak prudko, až sa zozadu buchla chrbtom o jedno z jeho predných sedadiel a laptop, ktorý bol medzi nimi zastoknutý, spadol dolu, dopadajúc na mäkkú podlahu auta, pokrytú kobercom.

Nita sa pozviechala a pokúsila usadiť tak, aby nepôsobila nápadne, zatiaľ čo Hitoshi so zaťatými zubami, pokúšajúc sa zamaskovať stopy po tom, čo sa práve dialo a hlavne, ako to na neho zapôsobilo, natiahol ruku a stisol tlačidlo, vďaka ktorému sa  jedno z tmavých okien jeho auta zrolovalo dolu.

Vysvitlo, že za tmavým sklom, za ktoré boli obaja s Nitou momentálne veľmi vďační, lebo bez neho by osoba, ktorá im takto drzo narušila ich moment, mohla vidieť, čo pár sekúnd dozadu vystrájali, čakali dvaja členovia policajnej hliadky.

Fialovo-vlasý mladý pro a zelenooká dlhovláska sa snažili tváriť čo najmenej podozrivo, no ich previnilé výrazy a rozstrapatené vlasy ich pravdepodobne prezradili. Policajti sa však našťastie snažili aspoň predstierať, že im nedošlo, čo sa tu asi tak dialo.

„Prepáčte,“ prehovoril starší z dvoch mužov v uniforme a zasvietil do vnútra auta baterkou, osvetľujúc pár obalov od sladkého, ktoré sa povaľovali okolo nich, či na zemi a notebook, ktorý na ňu spadol po tom, čo Nita narazila chrbtom o sedadlo. Vyzeralo to, že nenašli vo vnútri nič podozrivé a viac na nich nesvietili, no to neznamenalo, že nemali nič ďalšie, čo by im povedali. „Tu sa parkovať nesmie. Počas noci je sem vstup nepovoleným osobám zakázaný. Budete sa musieť presunúť inam.“

Shinsou sa chystal na to nejako zareagovať, no predbehla ho Nita, ktorá potlačila ten pocit zahanbenia a trápnosti, ktorý ju priam požieral a venovala obom policajtom sladký úsmev, používajúc rovnako sladký tón hlasu, keď prehovorila.

„Mrzí nás to, páni, netušili sme, že to je nepovolené. Okamžite svoju chybu napravíme, len nám prosím, nedávajte pokutu.“ Drankala, upierajúc na oboch svoje šteňacie oči, až sa jej fialovo-vlasého spoločníka začínal zmocňovať drobný záchvev žiarlivosti. Ale nechal ju pokračovať.

„Okrem toho, má dnes narodeniny,“ hlavou mykla smerom, kde vedľa nej sedel Hitoshi, jej vlnité a práve teraz aj mierne pomotané vlasy až tak poskočili. „A veľmi by nám to skazilo oslavu.“

Mladší z policajtov si zahanbene odkašľal a ten starší po chvíle váhania stisol pery a prikývol. Napokon ich nechali ísť len s drobným napomenutím.

„To bolo tesné,“ zhodnotila po chvíli dlhovláska, ktorá už sedela vpredu vedľa Shinsa, šoférujúceho auto, poberajúceho sa preč od miesta, ktoré síce bolo pre účely toho, k čomu sa situácia zvrtla, dokonalé, no pomerne kruto boli z neho vyhnaní.

„Je na čase odviezť ťa domov, Kitty. Než opäť urobím nejaký priestupok, ktorý je v spoločnosti neakceptovateľný...“

I keď zvažovala, že bude protestovať, zívnutie, ktoré nedokázala potlačiť, ju prezradilo a ním aj napokon súhlasila. Čokoľvek tí dvaja policajti prerušili, budú mať na to ešte dosť času a príležitostí. Čakalo ich predsa rande. Ich prvé. A oficiálne.

* * *

Oh when I have you

I'm gonna brand you with my lips

And all of the world will know that you're mine now

We'll never lose faith 'cause we'll never forget this taste

 

My love has the power to keep you tied down

I'll get you tied down, tied down

I'll get you tied down, tied down

* * *


 

Pár poznámok na záver:


  • V prvom rade by som sa chcela poďakovať všetkým, ktorí si našli čas dočítať toto tu až do konca. Nesmierne moc si to vážim, že ste toľko času obetovali čítaním niečoho, čo možno ani nebolo o jednej z vašich obľúbených postáv. Snáď som týmto dielom čiastočne rozšírila Shinsovu fanúšikovskú základňu a ukázala vám, že nie len večne ospevovaní villaini, ale aj takéto, na prvý pohľad nenápadné postavy, môžu byť zaujímavé a príťažlivé.
  • Ďalej by som rada poznamenala, že by ma potešilo, keby toto tu neberiete iba ako obyčajnú jednorázovku, ale skôr ako kapitolovú rozsiahlu poviedku, keďže som nad tým strávila celú svoju mladosť a dala do toho všetko, čo som mohla dať. Rozhodla som sa však, že miesto toho, aby som to vydávala po častiach, dopísala som to a zverejnila naraz celé. Strašne som sa o tie obrázky so svetom chcela podeliť a kým by na ne prišlo, asi by som to už nevydržala. Takže preto takýto obrovský rozsah a preto takáto forma – v celku.
  • Možno niekoho sklamalo, že sa v tomto diele nedočkal nsfw/18+/erotickej scény, ako to bolo pri Bakugovi. Ale vysvetlím vám, že prečo nebola: viete, čo sa týka tohto môjho páru – Shinsou/Nita, oni sú pre mňa moc špeciálni a našľapujem v ich prípade veľmi opatrne. Treba si uvedomiť, že v tom, čo som o nich písala doteraz, ešte nemali ani svoju prvú pusu, nie to ešte nejaký sexuálny zážitok. A ja som proste taký človek, u ktorého platí, že čím viacej si postavy medzi sebou ohľadom tohto zažijú, tým menšie čaro pre neho ten pár má. Takže som si nechcela pokaziť to napätie, ktoré som si aspoň v tom mále, ku ktorému som sa pri nich na Silvestra a v tzv. hlavnej AU dostala, pokaziť tým, že tu sa spolu vyspia a šmitec. Už by nemali pre mňa také čaro. Možno to asi ani nikto nepochopí, no  u mňa je to tak.  A vyžívam sa v zbližovaní a vzájomnom spoznávaní a posúvaní hraníc, než rovno príde to, na čo čaká asi väčšina čitateľov. Verte mi, že nsfw scény mi počas písania napadali, a to šťavnaté a nebolo ich málo. Ale rozhodla som sa s týmto u nich ešte počkať. A keď si zažijú to svoje v hlavnej dejovej linke, tak potom sa možno niekedy vrátim aj k tejto poviedke a tú spicy scénu, ktorú mám v hlave, ale zatiaľ si ju nechávam pre seba, dopíšem a zverejním. Tiež som sa pokúsila navodiť sexy napätú atmosféru a dosiahnuť, aby to celé malo „hot“ vibe aj bez toho, než by vôbec medzi nimi k sexuálnemu styku došlo. Stále som toho názoru, že flirtovanie, dirty talk a gestá/škádlenie/naťahovanie môže mať väčšie čaro, než len... sex. Aspoň u mňa to tak je a mne tu nechýbal.
  • S tým súvisí aj tento bod – pôvodne tam tá scéna, kde sa pobozkajú, ani nemala byť. Malo sa to skončiť pri tom obrázku, kde mu dala „tortu“ a zvyšok už mal zostať iba v mojej hlave. Pretože mám predstavu Shinsovho a Nitinho oficiálneho prvého bozku stále v hlave a je pre mňa tak dôležitá a čarovná, že som sa obávala, že ak sa pobozkajú tu, tak sa to čaro kompletne stratí. Ale napokon som to sem dala. Možno to budem ľutovať a možno nie. Ale na druhej strane, nakoniec som si na tej záverečnej scéne zgustla. A čaká ma písanie tej, ktorá bude oficiálny Shin/Nita first kiss a bude sa niesť v úplne inom duchu a inej atmosfére. Snáď po tomto ešte niekoho bude zaujímať aj tá 😊
  • Pôvodne som chcela ešte so zverejnením počkať a dokresliť minimálne jeden obrázok, ktorý mi leží v hlave, no nevyšiel mi naň už čas. Ale som strašne moc netrpezlivá a nevydržala by som to. Určite ho však ešte niekedy dokreslím, celé toto bolo pre mňa nesmierne moc inšpirujúce.
  • Akýkoľvek názor na Shinsa a tento pár vo všeobecnosti po dočítaní máte, ja dúfam, že to vo vás zanechalo aspoň čosi trocha pozitívne a budem nesmierne moc rada, keď mi dáte vedieť svoje dojmy a názory, i keď sa ich trocha bojím. Ale, v konečnom dôsledku, aj tak som toto celé tu písala pre seba, keď som si povedala, že nastal čas, aby si na svoje prišla aj Farah. 


Zverejnil o
Menovky: , , , , ,

1 komentár:

  1. P8. júla 2021 o 9:43

    Trvalo mi nekonečno, kým som len prescrollovala sa tu dole ku komentárom, aby som ti tento dlhý mordor mohla okomentovať. Lucka, toto bolo mega proste. Akože ja ani neviem, kde začať. Večierky - to je také vďačné, tá atmosféra, tvoje opisy, všetko do detailov, konkrétne hlášky som ti už opísala v dm a bolo toho neúrekom. Ty vždy dáš kompletný príbeh, nie len nejaké in medias res a tá presdtava týchto tu, ako adults, bola perfektná. Myslím, že si mnohé trafila, či Shinsovu underground sféru, Nitinu prácu a večné Katsukiho naháňanie sa za prvenstvom, minimálne nad Dekuom xD ... A tá afterparty, tí dvaja, Nita a Shinso a do toho sa sem-tam priplietal ešte aj ten náš Bakubro a celé to mala takú mega atmosféru, také pekné, zlaté, chutné a šťavnaté to bolo, že som si fakt vravela, že ak ju on raz pomiluje, tak amen ta, konec, iďme všetci ta het, Dabe, schovaj sa do kúta, Hawks, ts, Hawks? Mech, Shiggy? Ta kde sa hrabe Shiggy a čo ušrečaný Bakugou? Smola, lebo tento chlap... ja fakt verím, že to bude silné, lebo ja som bola mimo už len z tohto tu... vážne, už dávno som nečítala nič, čo by na mňa takto zapôsobilo, ostala som vážne úplne vyhúkaná, že wtf a tie jeho reči xD narážky a chudák Nita, mne prišlo, že to poberala len tak z polovice a najlepšie bolo, že on vedel, že to tak je a naďalej si to užíval, zloduch jeden, on je taký temný a sladký zároveň, také dobráčisko, čo by sa na verejnosti k nej správal fakt ako k takej princezničke a v posteli ale zasa ako k takej, ehm, nechcem byť sprostá :D a tá jeho vyspelosť, že i cez chute a túžbu stále neurobil nič, čím by na ňu tlačil, bolo to stále také sofistikované, na úrovni a to sakra my vieme, že medzi týmto a ehm, tamtým, je kurňa že úzka hranica, ktorú vie len málokto dodržať a ty si to proste takto dala na veľkú pani... klaniam sa, tlieskam, zhadzujem klobúk, ktorý nenosím, vážne Lucka, cítiť, ako moc ti prirástol k srdiečku a vieš ako zistíš, že si odviedla perfektnú robotu? NO tak, že ja, Pedrita, jak sa menujem, musím uznať, že on... no zaľúbila som sa, dočerta, fakt... po tomto asi na neho nebudem vedieť napísať nič obstojné, ale nemusím, stačí, že budeš ty pokračovať, ha! a že sa ja neskutočne moc teším na to! Krásne veľdielo, bolo to proste neprekonateľné, vyšperkované, ale to ty vždy takto máš, čomu sa ja čudujem, ale akože, laťla šla mega hore, ja som sa cítila po tomto tu tak nepotrebná xDDD ako vážne, idem sa chovať ešte aj dnes a hanbím sa, ale ďakujem, bol to zážiok, ďakujem O.O

    OdpovedaťOdstrániť

Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom)