BakuNita shenanigas : III. p h o t o s h o o t

Opäť raz tu máme niečo inšpirované mojim fanartom, čo som chcela napísať už strašne dlho! Viem, že mám pisateľské povinnosti iného rázu, ale bohužiaľ, nedalo sa mi inak, musela som proste, bolo to silnejšie ako ja 😩. Takže som si neodpustila ďalšiu vec s Bakugom do tejto série, i keď tá posledná moc úspech nemala, ale nech, nevadí. Proste si nemôžem pomôcť, lol. Písala som to pre interné potreby, lebo som hoe a simp, ale to je už každému dobre známe 🥴. Bohužiaľ, mne už len takéto veci momentálne chodia 24/7 po rozume a asi sa to tak skoro a ľahko nezmení xD Toto je ale o dosť, dlhšie, než som pôvodne plánovala a napísala som to v rekordnom čase. Išlo to samé, úplne samé. Ale aspoň o jeden obrovský balvan, ktorý doteraz ťažil môj mozog, menej, zostalo ich tam už len 8 457 849, pfuu... Vlastne toto tu je už plnohodnotná jednorazová poviedka s tzv. "vším všudy" a nazvať ju drabble by bolo urážkou tvrdej práce autorky 🙉 Minule som pozerala môj milovaný film Diabol nosí Pradu a to ma nejako nainšpirovalo na tento fashion priemysel. A ten obrázok mám nakreslený už dlho, nikdy nekreslím nič, čo si v hlave nepredstavujem ako hotovú scénu ;)

Odohráva sa niekedy v budúcnosti, obe postavy sú dospelé, Bakugou je pro hero a Nita, ako už tradične, sidekick u Jeanistu. 

Kvôli pár sugestívnym narážkam, ktoré poviedka obsahuje, je prístupnosť 15+

Počet slov: 7 682

Miesto deja: Musutafu

Hlavné postavy: Bakugou Katsuki, Hiraoka Nita

Čas deja: budúcnosť, po ukončení štúdia na U. A.

S o u n d t r a c k

KT Tunstall - Suddenly I see 

HUGEL ft. Amber van Day - WTF

Meghan Trainor - Me Too

📸 📸 📸 📸 📸

*

* * *

* * *

Bakugou sa zo svojej práce dnes večer vracal unavenejší a otrávenejší, než kedykoľvek pred tým, plánujúc skoncovať s každou osobou, ktorá bude usilovať o čo i len ďalšiu sekundu z jeho drahocenného času. Dobre, možno nie tak úplne, vhodnejšie by bolo uviesť, že s každou, okrem jedinej, ktorá ho čakala doma, ale všetci veľmi dobre chápeme, ako sa asi mladý hero práve v tej chvíli cítil.

Našťastie sa mu podarilo dôjsť až k vchodovým dverám od jeho bytu a po kratšej námahe so zaťatými zubami zo zadného vrecka džínsov vylovil kľúče, ktoré zaštrkotali v zámke, otvárajúc si a konečne miznúc pred okolitým svetom. Akonáhle vstúpil dnu do priestoru, ktorý nazýval svojim domovom, do nosa mu udrela vôňa pripravujúceho sa, ba dokonca možno už hotového jedla.

Svoje svetlé obočie zvraštil v podozrievavom výraze, no zistenie, že ho doma čakala pripravená večera, bolo vcelku potešujúce. Keď trávil čas so svojou partnerkou, drvivú väčšinu z neho varil on, keďže v tom bol skrátka lepší. Ale rozhodne nemohol povedať, že to, čo pre neho Nita občas prichystala, nebolo dobré, skôr naopak. A práve dnes, po takom ťažkom dni, mu to padlo viac, než vhod.

Preto neváhal, vyzul topánky, odkladajúc ich pred dvere a prešiel do obývačky spojenej s kuchyňou tak trocha ťažkopádnym krokom, čím na seba strhol pozornosť mladej dlhovlasej ženy, ktorá práve miešala čosi v jednom z jeho hrncov, položenom na jeho varnej doske.

„Už si doma?“ Zaštebotala, keď začula, ako vošiel do miestnosti a než sa k nemu otočila, stiahla hrniec s večerou z rozhorúčenej platne, vypínajúc spotrebič. Potom sa konečne zvrtla, až jej tak z drdola, v ktorom mala dlhé vlasy zopnuté, uniklo pár pramienkov a venovala mu úsmev plný nadšenia, ktorý okamžite jeho na nič deň urobil aspoň trocha lepším.

Nebolo to tak dávno, čo sa k nemu prakticky presťahovala, prenášajúc mnoho vecí zo svojho bytu do toho jeho a tráviac s ním v tomto útočisku každú jednu dostupnú chvíľu, kedy mali obaja voľno. Možno pár týždňov ubehlo odvtedy, čo začala u neho prespávať na dennej báze a on, chtiac, či nechtiac, musel uznať, že to nebolo nepríjemné – mať sa ku komu po dlhom dni plnom hero povinností vrátiť a tiež každé ráno pri kom zobúdzať.

Jeho pozornosti, akokoľvek moc unavený bol, neunikol fakt, ako dnes Nita vyzerala. Na to, že mala celé poobedie voľné a pravdepodobne ho trávila pofľakovaním sa po jeho byte a čakaním, kým sa jej vráti domov, vyzerala až podozrievavo... upravene. V podstate si vždy dávala záležať na svojom zovňajšku a on, i keď sa tváril, že si to nevšíma, jej snahu zaregistroval, pretože všímavý bol až až. Ale keď mu pohľad od jej upravenej tváre skĺzol nižšie, na top, ktorý mala na sebe...

Bol to jeden z tých z jeho merch edície. Čierny, perfektne obopínajúci jej štíhlu postavu, s oranžovým X-kom, ktoré k pro herovi, nazývajúcemu sa Dynamight, už akosi-tak patrilo a pod ním mala oblečené len hriešne krátke šortky, keď pohľad jeho očí pomaly kĺzal nižšie a nižšie až k jej bosým nohám, capkajúcim o mramorovú podlahu jeho kuchyne, keď k nemu cupkala.

Vážne, toto začínalo byť naozaj podozrivé. Nielen, že mu pripravila večeru, ešte sa aj navliekla do jednej z vecí, ktoré popri jeho vlastnom oblečení, kedykoľvek si ho drobná zelenooká mladá žena na seba dala, s ním robili divy. Miloval, keď ju zazrel v jeho veciach, či farbách. A ona to veľmi dobre tušila, takže určite mala niečo za lubom. Snažil sa pátrať v hlave, či mu čosi neuniklo – nejaká dôležitá informácia ohľadom toho, prečo mal byť dnešok takýto výnimočný. Ale bol si istý, že na žiaden sviatok ani nič podobné nezabudol. Jeho podozrenie a zvedavosť sa tak len a len prehlbovali.

„Vitaj,“ ďalší široký úsmev od ucha k uchu bol vyslaný jeho smerom a potom sa k nemu pritisla, stavajúc na špičky a omotávajúc paže okolo jeho krku, približujúc k nemu svoju tvár, s čím jej pomohol a vyšiel v ústrety, keď sa o čosi máličko sklonil, aby na neho ľahšie dočiahla. „Urobila som pre nás večeru. Bude ti chutiť, je to pallea, tradičný španielsky recept. A pre teba čaká extra spicy porcia.“ Zaševelila mu do ucha po tom, čo sa jej pery pritisli k jeho lícu, keď ho obdarovala bozkom na privítanie a on, uvoľňujúc svaly, privrel viečka, cítiac, ako z neho stres a podráždenie z celého pracovného dňa pomaly opadávajú.

Miesto toho, aby verbálne poďakoval, či nejako inak okomentoval jej počínanie, pomedzi jeho pery uniklo iba súhlasné zavrčanie a potom položil jednu z veľkých dlaní na jej zadok a dávajúc doň čo najviac vďaky, akú v sebe dokázal pozbierať, venoval jej pevné zovretie jej dolných partií prstami, na čo Nita prekvapene zapišťala a odtiahla sa od neho, chichotajúc sa a vracajúc ku kuchynskej linke.

Aj by sa jej spýtal, že prečo toto všetko, no jeho mozog bol po celom dni taký unavený, že ho momentálne prepol do šetriaceho módu a i tak sa pomaly začínal ozývať iný z jeho vitálne dôležitých orgánov. Zatiaľ čo ona vyberala zo skriniek taniere, blonďavý mladý muž prešiel do obývačkovej časti, zvaľujúc sa na obrovský gauč, ktorý patril ku kolekcii jeho nábytku a unavene pokrúžil ramenami, aby ich aspoň trocha uvoľnil.

Bol nesmierne rád, že než odišiel zo svojej agentúry, keď mu konečne padla, stihol ešte rýchlu sprchu, pretože sa mu v tomto momente nechcelo už ani len pohnúť. Možno jedna, jediná aktivita by ho prinútila ešte vyčerpať posledné zvyšky svojich síl. To mu totiž práve teraz prišlo na rozum, keď jeho tmavočervené oči opäť zablúdili k dlhovláske za sporákom, ktorá akoby vycítila, na čo myslí, nechala riady riadmi a znova podišla k nemu, všímajúc si, v akom bol rozpoložení.

„Mal si ťažký deň?“ Zapriadla, keď zozadu  pristúpila ku gauču, na ktorom sedel a nahla sa, až opäť mohol ucítiť jej sladkastú vôňu.

„Extrémne.“ Oprel sa oň, uvoľňujúc svalstvo ešte viac a nechávajúc ju, aby svoje drobné prsty položila na jeho ramená. Viečka mu opäť klesli, keď jeho plecia zovrela a potom začala masírovať takým spôsobom že bol do pár sekúnd úplne vláčny a jediné, na čo sa zmohol, bolo tiché spokojné vrčanie.

„Chceš mi o tom porozprávať?“ Jej nežný, momentálne trochu zastrený hlas opäť pohladil pokožku jeho ucha a drobné prstíky sa ho dotýkali tak šikovne, že práve teraz tento stav blaženosti, ktorý mu privádzala, nechcel kaziť rozoberaním sračiek z práce a tak pokrútil hlavou.

„Nie, srať na to...“

Nita presne vedela, čo robí, pretože chápavo prikývla, venujúc špičke jeho ucha drobný bozk, než sa ozvala znova. Pustila jeho ramená a jedna z jej rúk pomaličky začala blúdiť dopredu a nižšie, až prešla ku golieru jeho trička a zašla zaň pod látku, hladiac nahú pokožku jeho hrude, bruškami prstov láskajúc jednotlivé svaly, na ktoré bola schopná dočiahnuť.

„Tak si dáme niečo na jedenie a urobíme si pekný večer, dobre?“

Takmer okamžite prikývol, kompletne namotaný na jej návnadu, ktorú mu podhodila, ako sa ho tak dotýkala a prihovárala sa mu tým prívetivým, hrejivým, no na druhej strane aj zvodným hláskom, ale jeho mozog ešte úplne nevypol a upozornil ho, že toto naozaj nie je len tak. Než stihla svojimi nechtami poštekliť spodok citlivej pokožky jeho brucha, zachytil jej ruku vo svojej väčšej dlani a vytiahol jej ju spod svojho trička, zakláňajúc hlavu a pridŕžajúc ju nad sebou, aby ju mohol polapiť svojim pohľadom. Bordová sa stretla s nefritovo zelenou a Katsuki otvoril ústa, aby sa konečne spýtal, o čo ide.

„Fajn, princezná, vidím, že odo mňa niečo chceš.“ Jeho hlas bol v dôsledku toho, čo mu pred tým robila a aj únavy, ktorá ho dnes takmer skolila, ešte stále akýmsi mrmlaním, no porozumela mu, lebo si previnilo zahryzla do pery. „Tak to vyklop! Čo je to?“

„Uhm, ako si vedel?“

„Nie som padnutý na hlavu,“ ešte stále ju prebodával intenzívnym pohľadom, ktorý pomaly strácal ten rozvláčnený a odovzdaný nádych a vrátil sa doň pre Katsukiho typický nepreniknuteľný plameň. „Vidím, že máš niečo za lubom. Večera a toto tu, čo máš na sebe... Je mi jasné, že niečo chceš. Tak von s tým.“

Nita si povzdychla a prikývla, na čo ju on pustil a ona zatiaľ obišla gauč a posadila sa vedľa svojho priateľa, pohrávajúc sa s lemom svojho trička s potlačou jeho merchu. Bakugou podozrievavo zúžil oči, no čakal, kým to z nej vypadne. Stále bola aj taká možnosť, že niečo vyviedla a nevedela, ako sa mu s tým priznať, no prekvapila ho, keď sa jej tvár rozžiarila vo vzrušenom výraze.

„Tak dobre,“ nadšenie sa zrkadlilo aj v tóne jej hlasu, keď sa dala do rozprávania. „Mám jednu úplne mega úžasnú a vzrušujúcu správu! Dnes som dostala e-mail od Vogue Japan!“

Katsuki podvihol jedno zo svetlých obočí, ale to bola jediná reakcia, pretože jej vzrušenie, ktoré sa zračilo mladej žene v očiach, absolútne nezdieľal. No ona zanietene pokračovala ďalej a tak ju neprerušoval.

„Napísali mi, že ma pozývajú na oficiálny photoshoot! Nie je to úžasné? Katsu, chcú, aby som bola na obálke letného vydania! Chápeš, Katsu?! Ja a na obálke Vogue!“ Zasnený výraz v jej tvári vystriedal ten predošlý nadšený a uprené zelené očká, nápadne pripomínajúce prosíkajúce šteniatko veštili, že tam to celé nekončí.

„Tak to gratulujem, ale čo mám ja s nejakým blbým časopisom?“ Zahundral, netušiac presne, že v čom spočíval háčik. Samozrejme, že ten prestížny magazín poznal. Jeho rodičia pracovali v módnom priemysle, takže aspoň čiastočný prehľad mal aj on. Už ho nejeden z časopisov, ktoré sa v krajine vydávali, oslovil s ponukou fotenia, no tie okamžite zmietol zo stola prv, než ho tam jeden z jeho asistentov pracujúcich v agentúre vôbec stihol položiť.

„Noo...“ Nita sa opäť rozpačito zahniezdila vedľa neho, tušiac, že teraz príde tá ťažšia časť. „V podstate, oni pozvali nás oboch. Napísali mi, že chcú urobiť photoshoot so mnou aj s tebou, aby sme boli na obálke spolu ako pár.“ Ruka jej vyletela k pramienkom vlasov, ktoré jej vytŕčali z drdola a nervózne si ich obmotala okolo jedného z prstov, očakávajúc jeho reakciu na túto skutočnosť.

„Nie.“ Prehovoril, zvrašťujúc blond obočie ešte viac a mračiac sa na svoju priateľku, lebo dúfal, že si z neho robí iba srandu, prípadne že má dosť úsudku na to, aby jej bolo jasné, že nemá ani pomýšľať na to, že by sa na niečo také nechal nahovoriť.

„Vraj zverejnili na svojom webe nejakú anketu, že ktorý Pro pár by čitatelia chceli vidieť na obálke ďalšieho čísla a my dvaja sme to vyhrali, lebo sme získali najviac hlasov,“ pokračovala v pokusoch o obmäkčenie mladého hera ďalej a ten na ňu neprestával gániť, zaujímajúc obranný postoj, snažiac sa zo všetkých síl odolať jej prosebnému hlásku a pohľadu, ktoré predstavovali vražednú kombináciu. „Vieš, aké to je úžasné? Budeme najviac hot pár v Japonsku! Kto sa môže pochváliť tým, že sa ocitol na titulke Vogue a ešte so svojou polovičkou?“ Zopäla ruky v prosebnom geste a Katsuki znova zavrčal.

Bolo už verejne známe, že pro hero Dynamight a Jeanistov sidekick Melody tvoria oficiálny pár. Odkedy spolu konečne začali chodiť, trvalo len pár týždňov, než sa o tom dozvedelo celé Japonsko, vskutku kurióznym spôsobom. Bakugou na jednej z tých povinných interview show, ktoré boli uvedené v celoštátnom vysielaní po otázke, ktorou bol oslovený, na moderátora vyštekol, že kto je jeho priateľka a do kamery celému národu, alebo lepšie povedané konkrétne „všetkým tým zasraným novinárom, ktorí mali plnú hubu falošných sračiek“, ako ich doslova pomenoval, odkázal, aby prestali o nej písať články plné výmyslov, lebo je oficiálne s ním.

Tiež nezabudol všetkým zvyšným „extras“ odkázať, aby sa ju ani len nepokúšali otravovať s tým, že by mali o ňu  záujem, lebo je zadaná a nezabudol to celé zakončiť vystrčeným prostredníkom, ktorý videla minimálne polovica národa, čo ho rozdelilo na dva tábory. U skalopevných fanúšikov si tým získal ešte väčšie sympatie a ten zvyšok zostal riadne pohoršený.

Nita to vtedy sledovala tiež, v priamom prenose a netušila, či má plakať od dojatia, šťastia a pýchy, že práve ona je tou, ku ktorej sa Dynamight verejne priznal, že je s ňou vo vzťahu, alebo od zahanbenia nad tým, ako to podal. A ona skutočne prišla o značnú časť mužských obdivovateľov, ktorí ju doposiaľ bombardovali správami na všetkých z jej sociálnych médií, kde mala založený profil, pravdepodobne zostali vyplašení z predstavy, že by ich za to postihol hnev niekoho takého, ako bol jej prchký a svojou výbušnou povahou nechválne známy priateľ. Ale od toho incidentu aspoň celý národ vedel, že tvoria pár a aj preto s nimi redakcia a kreatívni exekutívni pracovníci Vogue rátali. Ale nezdalo sa, že sa Bakugou chystá tejto žiadosti vyhovieť.

„Zabudni na to. Nič ma neprinúti k niečomu takému...“ Tvrdohlavo si založil ruky na hrudi, venujúc jej vyzývavý pohľad, ktorý doslova kričal, že nech len skúsi urobiť niečo pre to, aby ho presvedčila, všetko je márne.

Nite pomedzi pery unikol frustrovaný povzdych, ale nevzdávala sa. Ešte mala pár tajných zbraní v rukáve. Vedela, že to bude náročné a že spočiatku bude hrať drsného a klásť odpor, ale večera, či zvodný outfit v podaní jeho merchu neboli tým jediným, čo na neho plánovala použiť, ak by sa situácia nevyvíjala priaznivo. Posunula sa na gauči čo najbližšie k nemu, natískajúc svoje telo k tomu jeho a zabárajúc tvár do krivky, kde sa stretalo jeho rameno s krkom, túliac sa k nemu a líškajúc, používajúc ten najsladší tón hlasu, aký mala v zálohe.

„Katsukiii~, prosííím~!“ Zatiahla, opäť pokladajúc svoju dlaň na jeho hruď a zapájajúc všetky ženské zbrane, ktoré jej boli do vienka nadelené. „Nevieš si ani predstaviť, čo to pre mňa znamená! Odkedy som bola malá, som túžila byť na obálke Vogue. Prosím, nekaz mi to a urob to pre svoju milovanú priateľku... Prosím...“

Jej dobiedzanie nemalo konca ani kraja a Bakugou si frustrovane prešiel dlaňou po tvári, ktorá začínala naberať mierne ružový odtieň, no zatínajúc sánku opäť len razantne pokrútil hlavou, až sa tak svaly pod pokožkou na jeho krku a ramene napli, čo mohla cítiť keď sa k nemu ešte stále tisla nosom a lícom.

„Ani omylom. Ty sa foť, koľko len chceš, ale zabudni na to, že by som na to pristúpil aj ja.“ Premýšľal, či odtisnúť ju, aby sa jeho myseľ aspoň trocha vyjasnila, je vhodný nápad, no keďže bývala dosť urážlivá, radšej to neskúšal a len si naďalej pevne stál za svojím,

„Urobím všetko, čo budeš chcieť, naozaj!“ Kňučala a prosíkala ďalej, čo za iných okolností bola priam nebeská hudba pre jeho uši, najmä keď boli spolu zavretí za dverami spálne, ale práve teraz mu to nepasovalo, pretože to bola jedna zo slabostí, ktorým naozaj odolával iba ťažko. „Úplne všetko, čo si len praješ.“ Dodala tichším, hlbším tónom, pokúšajúc sa zmeniť taktiku a prejsť od výrazu zúboženého šteniatka k niečomu inému.

´Do čerta aj s ňou,´ pomyslel si trpko a zaškrípal zubami. Jej vôňa v kombinácii s tým, ako dobre vyzerala v tričku z jeho kolekcie a pohľad na ňu, jeho ego kŕmil takým spôsobom, že to vo vnútri až fyzicky cítil a ten jej prekliato sladký a vábivý tón hlasu, boli veľmi ťažký kaliber.

Urobil to tak prudko, že sa ledva stačila nadýchnuť. V stotine sekundy, kedy rozpustil jej drdol na vrchu hlavy, z ktorého sa ako prúdom valil vodopád blonďavo-ružových vlasov, zovrel čo najviac z nich v hrsti a zatiahol za ne, čím od svojho krku odtiahol jej tvár a zahľadel sa jej do očí, ktoré práve teraz na neho upierali nie šteňací, ale taký pohľad, z ktorého mal pocit, že sa mu snáď postupne zmenšujú nohavice, keďže mu odrazu v nich začínalo byť akosi pritesno. Potom ju zdrapil za obe útle plecia a pritisol na gauč, týčiac sa nad ňou.

„Dobrý pokus, princezná,“ ich tváre boli od seba vzdialené iba na pár milimetrov a Nitin dych sa jej zasekol kdesi v krku, keď privrela oči a ležiac pod ním čakala, čo urobí, dúfajúc že sa jej podarilo zasiahnuť do čierneho. „Ale nepresvedčíš ma.“ Dodal ľadovým tónom, za ktorý si v mysli sám rovno aj gratuloval, pretože v jeho vnútri to vyzeralo úplne inak – tam to začínalo pomerne dosť intenzívne horieť.

Odtiahol sa od nej, šokovaný, kde sa v ňom vôbec ešte zobrala taká dávka seba-kontroly, no jeho limity boli veľmi prísne testované a keby sa dlhovláska zamerala na reč tela svojho blond priateľa a všimla si, že prudšie dýchal a jeho dlane sa zatínali v päste, aby sa ovládal, ako to len šlo, videla by, že už chýbal iba kúsoček, aby povolil.

Ale miesto toho zostala prekvapene ležať na gauči, upierajúc na neho rozšírené zelené oči, ktorých farba postupne ustupovala, ako sa jej od vzrušenia z ich predchádzajúcej polohy rozšírili zrenice. No uvedomenie si, že sa s ňou iba pohrával, ju značne rozčarovalo a stisla svoje pery tak pevne, že o čosi málo stmavli. Potom ich našpúlila v nespokojnej grimase, štverajúc sa z gauča na nohy.

„Fajn, fajn, tak nechaj teda tak,“ šomrala a tvárila sa naoko rezignovane. Postavila sa, založila jednu z rúk v bok a dramaticky s povzdychla, prehadzujúc dlhé, teraz už rozpustené vlasy cez rameno druhou. „Budem im musieť odpísať, aby sa teda ozvali Deku, že to urobíme napokon s ním.“

Vydala sa pomaličky späť ku kuchynskej linke, obrátená blonďavému mladému mužovi chrbtom a v duchu počítala sekundy, hádajúc koľko to bude trvať, než zareaguje.

Naozaj mu chvíľu trvalo, než jeho unavený a momentálne istými podnetmi veľmi silno stimulovaný mozog zaregistroval, o čom hovorila, no v momente, keď padlo meno zeleno-vlasého hera, akoby ho niekto obaril vriacou vodou. Vyceril zuby a z jeho úst unikol zvuk, ktorý rozhodne neznačil súhlas, či spokojnosť, až jej tak po tele naskočili zimomriavky.

„Čo si to povedala?“ Zavrčal znova a cítila, ako ju zdrapil za bedrá, zabraňujúc jej tak kamkoľvek sa pohnúť. Jeho prsty sa priam až zarývali do jej pokožky cez látku tenkých šortiek a mala čo robiť, aby na svojej tvári potlačila víťazoslávny úškrn, v ktorom sa jej pery začínali rozťahovať. Teraz naozaj trafila do čierneho. Ale ovládla sa a vykúzlila ten najnevinnejší výraz, aký bol v jej silách a otočila sa k nemu, prehovárajúc pokojným, presvedčivým tónom.

„No, písali, že ak by si z nejakého dôvodu ten photoshoot so mnou nemohol urobiť ty, tak majú Midoriyu-kuna v zálohe ako alternatívu. Samozrejme, že najradšej by si priali, keby sme na tej obálke my dvaja, ale keď inak nedáš... Budem im musieť odpovedať, že napokon teda majú osloviť Deku.“ Mykla plecami a užívala si jeho namosúrený výraz rozzúreného divokého vlka, ktorému práve spred nosa uchmatli to najchutnejšie sústo. Stále ju zvieral v pevnom úchope za oba boky a škrípal zubami, až mala pocit, že sa mu začne každou chvíľou naozaj variť krv.

„Pustíš ma, teda? Musím im dať čím  skôr vedieť, aby mohli Midoriyu osloviť.“

„Tak to teda v žiadnom prípade!“ Vyprskol, zvyšujúc tón a upevňujúc svoje zovretie, aby nemala najmenšiu šancu sa z neho vyslobodiť, čo si náramne užívala, no zo všetkých síl predstierala, že netuší, čo ho tak rozhorčilo. Pravdou bolo, že nič o ich bývalom pehavom spolužiakovi zo strednej, ktorý momentálne predstavoval pre Katsukiho jednu z najsilnejších konkurencií, redakcia Vogue nepísala. Nita si to vymyslela, pretože občas dokázala byť riadne kreatívna a tušila, že meno tohto mladého muža, ktorý bol ešte stále aj po rokoch achillovou pätou jej priateľa, zafunguje. Bola to jej posledná nádej.

„Ani sa nepohni! Hádam si nemyslíš, že dovolím, aby si bola čo i len v jednej miestnosti s posratým Deku bez mojej prítomnosti a nie ešte aby s tebou robil nejaký blbý photoshoot.“

„Vážne? A čo teda mám robiť, keď nechceš, aby sa so mnou fotil Midoriya?“ Nadvihla svetlé obočie, tváriac sa, že netuší, čo sa odohráva v jeho vnútri, upierajúc na neho nevinný pohľad. Rozdúchaná pahreba v Bakugovi, ktorá sa prejavovala tmavočervenými plameňmi hnevu, ktoré mu plápolali v očiach, stále neutíchala.

„Láskavo im daj vedieť, že nech žiadneho Deku nevolajú, nebudeš s ním robiť photoshoot. Urobím to ja.“ Prehlásil odhodlane, na čo sa ona naklonila a pritisla mu dlane na obe líca. Boli akési rozpálenejšie, než chvíľu dozadu, no najviac ju tešilo, že sa jej ho konečne podarilo nalomiť a v duchu oslavovala a obdivovala samú seba, aká finta jej vyšla.

„Hádam si nemyslia, že niekto ako on by to zvládol lepšie než ja, tsch...“ Hlasný tón jeho hlasu prešiel do tichšieho vrčania a Nita ho za to obdarovala nadšeným úsmevom a pohladila ho po lícach, skláňajúc sa ešte nižšie, zatiaľ čo on stále sedel na gauči a jeho dlane prešli od bokov dolu až k jej odhaleným stehnám, po ich zadnej strane pomaly prechádzal končekmi prstov, sústrediac sa na jej hladkú pokožku, aby upokojil svoj výbuch temperamentu.

„Naozaj, Katsu? Si si tým úplne istý? Lebo pred chvíľou si trval na tom, že ťa nič nepresvedčí...“ Podráždila ho šepotom ešte trochu, než pritisla svoje pery k tým jeho.

„Hej,“ zamumlal ešte stále mierne rozhorčene medzi bozkami, ktoré však netrvali dlho, pretože ich čakala večera, ktorá pomaly začínala chladnúť, zatiaľ čo sa oni dohadovali ohľadom fotenia, čo vyústilo až v niečo, čím končilo veľké množstvo ich malých zanedbateľných hádok a doťahovaníc.

Keď obaja kráčali do kuchynskej časti miestnosti, pritiahol si ju ešte k sebe a zavrčal jej do ucha, až sa jej znova zmocnilo malé vzrušenie, ktoré z predchádzajúcich demonštrácií ešte stále tak úplne neopadlo.

„A nemysli si, že neviem, o čo ti išlo celú dobu, princezná, ani že som si nevšimol, čo si na mňa skúšala.“

Nita mu venovala rozpačitý úsmev, mykajúc plecami a dívajúc sa na neho opäť tým nevinným pohľadom. Bolo jej jasné, že ju má už za tú dobu prečítanú skrz-naskrz. Ale aj tak sa jej napokon podarilo dosiahnuť svoje, ako vo väčšine prípadov. A už neprotestoval toľko, ako na začiatku, keď tú myšlienku na neho vybalila.

„A tiež maj na pamäti to, že to nebude zadarmo, za to, že som s tým súhlasil, si ešte od teba vyberiem daň.“

* * *

Do budovy, kde sídlila redakcia prestížneho módneho magazínu Vogue, prišli spolu. Nita bola rada, že jej Best Jeanist dal na tento deň voľno v práci, no jej šéf neprotestoval ani za mak, keď mu vysvetľovala, prečo si ho berie, práve naopak. Bol na svoju asistentku pyšný, že sa jej podarilo dostať takúto lukratívnu ponuku a, samozrejme, úplne podporoval to, čo sa práve teraz chystala robiť. Sám nebol nováčikom, čo sa photoshootingu týkalo a neraz stál aj on pred objektívom pracovníkov, ktorí patrili do tímu práve tohto časopisu. Vidieť, že jeho zverenkyňa pokračuje úspešne v šľapajach svojho mentora, mu robilo radosť.

Dlhovláskin priateľ ale toto nadšenie nezdieľal a hoci sa už za tých pár dní, odkedy na neho Nita túto časovanú bombu uvrhla a on sa ňou nechal tak hlúpo nalomiť, čiastočne zmieril s tým, čo ho čaká, nezabránilo mu to vystrúhať na tvári tú najotrávenejšiu grimasu, na akú sa zmohol, akonáhle prešli automaticky-otvárajúcimi sa presklenými dvermi budovy Vogue.

Na recepcii ich privítali vysmiate, zdvorilé a perfektne nastajlované pracovníčky, ktorým bolo i napriek tomu, že mali obaja na sebe civilné oblečenie, okamžite jasné, o koho ide, akonáhle zazreli Bakugovu zvraštenú tvár, či Nitine dlhé blonďavo-ružové vlasy. Vyzvali ich, aby sa zatiaľ posadili na miesto určené pre hostí, než po nich niekto príde, vytáčajúc zodpovednú osobu, informujúc vedenie o tom, že Melody a Dynamight už dorazili.

Nita priam žiarila šťastím, v ruke zvierala svoju kabelku a zelenými očami blúdila po priestoroch módnej redakcie. Toto bolo pre ňu skutočne niečo ako splnený sen a nevedela si ani predstaviť, aké úžasné priestory budú v ďalších miestnostiach, keď už samotná recepcia pôsobila takto nóbl. Hoci to nemalo byť jej prvé fotenie, niekoľko z nich už absolvovala aj pred tým, stále bola tak trocha nervózna, ale skôr než nepríjemný, by sa ten pocit v jej žalúdku dal označiť za príjemné očakávanie.

Predsa len, magazíny, pre ktoré fotila doteraz, boli v porovnaní s Vogue slabý odvar. Tento svetovo-známy módny časopis bol čímsi ako kráľom spomedzi všetkých zameraných na módu a tak skrátka nedokázala skryť nadšenie, ako tak sedela vedľa Bakuga na luxusnej sedačke z bielej kože a očami preskakovala od neho a jeho stále ešte prítomnej grimasy k okoliu, ktoré ich obklopovalo.

„Cítim sa ako v tom filme Diabol nosí Pradu,“ zašepkala vzrušene po chvíli, keď sa recepčné venovali papierom a telefonátom, na čo Bakugou zareagoval iba zahundraním, akoby ju ani nepočúval. „Myslíš, že šéfredaktorka bude niečo podobné na spôsob Mirandy Priestlyovej?“ Položila mu otázku a keď podozrievavo skúmal jej tvár, všimol si, ako sa jej chvejú kútiky, keď potláčala smiech.

„Netuším, o čom hovoríš,“ ďalšie zamrmlanie bolo jediným, čo z neho dostala, no našťastie už nemuseli čakať dlho, pretože sa do pár sekúnd skutočne objavila šéfredaktorka magazínu, úplne iná ako tá z filmu, ktorú Nita pred tým spomínala.

Oboch z nich vrúcne privítala a predstavila sa, odvádzajúc ich na vyššie poschodia, kde sa mal photoshoot konať. Okrem nej, sa im prirodzene predstavilo aj pár ďalších ľudí z redakcie a väčšinu komunikácie s nimi zvládala Nita, keďže jej partner bol ešte stále bez nálady, premáhajúc sa, aby nepovedal niečo, čo by mohlo vyvolať spoločenské fau-pax. Prevažnú väčšinu prítomných však tvorili ženy, takže nemal až tak veľa podnetov na niekoho vyletieť, udržujúc svoj temperament na uzde.

Zaviedli ich do šatne, ktorá bola určená pre hostí photoshootingu a keďže s Bakugom tvorili pár, dostali jednu spoločnú. Samozrejme, aj tu ich čakalo tip-top vybavenie a všetko, čo si medzi tým, ako čakali na začiatok, prípadne ak ich sem pošlú počas prestávky, mohli priať. Nechýbalo ani malé pohostenie, či občerstvenie v podobe bubliniek a zariadenie, ktoré by ocenila nejedla modelka, či model a Nita sa na to všetko naokolo nevedela vynadívať.

„Katsuki, nevieš si ani predstaviť, aká som šťastná! Predstav si, že sa možno práve teraz nachádzame v šatni, kde pred tým sedeli Nicki Minaj, Kendall Jenner, Gigi Hadid, Barbara Palvin, Zendaya alebo Jennifer Lopéz, keď tu boli fotiť!“

Aj by jej na to býval čosi odvrkol, ale to nadšenie, ktoré sa jej zračilo v tvári, bolo naozaj obrovské a nefalšované, takže si radšej zahryzol do jazyka, dúfajúc, že sa celá táto fraška skončí skôr, než sa stihne nazdať.

Keď boli uvedení do hlavnej miestnosti, kde mal photoshoot prebiehať, vybavenej rekvizitami a obrovskou nasvietenou stenou ako pozadím pre fotky, ďalšia z vecí, ktorá mladého pro hera nepotešila, bol fakt, že ich bude fotiť chlap. Za iných okolností by tomu nevenoval pozornosť, no predstava, že mu niekto za foťákom bude tajne očumovať jeho priateľku, mu nevoňala a dal to dlhovláske patrične aj pocítiť.

Fotograf, ktorý bol zároveň aj vedúci celého fotenia, sa im predstavil ako Tanaka a vysvetlil im, že pre Vogue Japan robí excelentnú prácu už dlhé roky a vyzval ich, aby  neváhali a zverili sa mu do rúk s prísľubom toho, že im urobí také zábery, ktoré neprekoná už nikto a obálka budúceho čísla bude mať mimoriadny úspech. Po zoznámení sa s oboma subjektmi photoshootingu a zasvätením ich do konceptu, poslal mladý pár do kabínok, aby sa prezliekli, s tým, že tam pre nich čakajú pripravené outfity na fotenie, ktoré dávali pár dní pred ich príchodom dokopy. Už v e-maili bolo uvedené, že ten photoshoot bude v štýle ich zvyčajných hero kostýmov, keďže sa magazín snažil týmto podporovať čo najviac hero komunitu.

„Čo si stále taký nevrlý, veď sa k nám všetci správajú milo, tak čo sa ti nepáči?“ Zašepkala mladému mužovi s blond vlasmi do ucha jeho zelenooká priateľka, keď ho pred tým, než sa každý vybrali do rozličnej kabínky označenej svojim hero menom, odchytila a natiahla sa k nemu na špičkách, aby ich nikto ďalší nepočul, omotávajúc jednu z paží okolo jeho drieku.

„To, že budeš pózovať pred nejakým úbohým extra, ktorý bude nad tebou bez hanby celý čas slintať.“

Nita jeho vrčanie okamžite pochopila, pretože svoju žiarlivosť explicitnejšie najavo dať ani nemohol a miesto toho, aby sa nad tým zamyslela, uniklo jej pomedzi pery zachichotanie, keď natiahla ruku a zašla Katsukimu do vlasov, prehrabávajúc ich prstami, následne presúvajúc svoju dlaň na jeho líce, aby ho čo najviac upokojila.

„Zbláznil si sa? Nemaj strach. Podľa toho, čo som si na ňom stihla všimnúť, tak jediný, nad kým bude Tanaka-san počas fotenia slintať, si ty, Katsu,“ Jej pery sa roztiahli v pobavenom úškrne a prstami jemne potľapkala časť jeho tváre, na čo mladý muž iba prevrátil svoje bordové oči, vrčiac ďalej.

„Ako si na to prišla?“

„Pochválil mi kabelku z minuloročnej Versace kolekcie. A žiaden heterosexuálne-orientovaný chlap nespozná návrhára a ešte aj konkrétnu kolekciu.“ Pokrčila plecami, očami blúdiac k miestu, kde stál ten muž, pripravujúc si rozličné objektívy a nástavce do fotoaparátu a potom opäť pozrela na svojho priateľka, ktorý s malým povzdychnutím spustil paže, pred tým založené na hrudi.

Napokon sa do tej malej kabínky na prezliekanie natesnal a zápasiac s kostýmom, ktorý ho tam čakal a v podstate bol akousi replikou toho, ktorý nosieval ako hero v práci pravidelne, mínus všetky tie reálne technické gadgety a nebezpečné patenty, ktoré ho tvorili, zatínal zuby, navliekajúc ho a preklínajúc sám seba, že sa na toto nechal nahovoriť.

Podarilo sa mu to aj napriek komplikáciám, no trvalo mu to takmer tak dlho, ako jeho partnerke. Keď odhrnul záves a vyšiel späť do miestnosti, kde fotenie prebiehalo, z jej druhej strany nadšene ťapkal spomínaný fotograf, skúmajúc ho očami za slnečnými okuliarmi od hlavy až k pätám. Na čo vlastne fotografovi boli vo vnútri slnečné okuliare? To nielen, že nepochopil, no prišlo mu to mimoriadne hlúpe.

„Oh, Dynamight, vyzeráte vskutku znamenito! Výborne! Vedel som, že vám to sekne, akonáhle si to na seba dáte! Je to na nerozpoznanie od vášho vlastného hero kostýmu,“ líškal sa mu, na čo Katsuki iba znechutene odvrkol, opäť zakladajúc paže na hrudi a čakajúc na svoju priateľku, kým vylezie z kabínky aj ona. Ale zvyšok personálu bol rýchlejší ako on.

Zmocnilo sa ho hneď niekoľko párov rúk, ktoré mu upravovali to, čo mal na sebe a viedli ho ku kreslu pred zrkadlom, ktoré bolo určené maskérom. Samozrejme, akonáhle mu začali okolo tváre šermovať štetcami, ktorých význam nepoberal, no neraz videl svoju priateľku, ako si pleť ometá veľmi nápadne podobnými, okamžite ich odbil s tým, nech sa o to ani nepokúšajú a rovnako vrčal aj vtedy, keď sa mu ktokoľvek pokúsil čo i len dotknúť vlasov.

Akonáhle vyšla zo svojej kabínky aj Nita, oznamujúc svoju prítomnosť hlasným klopkaním obutých topánok o podlahu, Katsukim v kresle až tak heglo. Prudko sa postavil, keď jeho tmavočervené oči zaregistrovali, čo má na sebe. Rovanko ako on, prišla vo svojom čierno-ružovom hero kostýme, no nie tak úplne. V podstate horná časť do posledného detailu pripomínala to, čo nosievala ako pracovný úbor, ale s tým rozdielom, že si pravdepodobne zabudla obliecť spodný diel, pretože kráčala za ním v ústrety vizážistom s nohami odhalenými od zadku až po členky, obutá v lodičkách na vysokom podpätku.

Okamžite sa ho zmocnilo hneď niekoľko pocitov, no zrejme najviac z nich prevládalo pobúrenie, keď sledoval, ako sa promenáduje po miestnosti takmer „dole bez“ a absolútne jej to neprekáža. Než sa stihol ozvať na adresu toho, čo jej to na fotenie prichystali, predbehol ho fotograf, ktorý teraz nešetril slovami chvály na jeho partnerku, či skôr kúsky, ktoré mala práve na sebe.

„Ááá, už tu máme aj Melody, bravó! Ako som predpokladal, padne vám ako na mieru šitý! Urobili sme pár vylepšení, keďže to má byť letná obálka, tak nech nie ste celá zahalená. Budete na fotkách naozaj skvostná, už teraz to viem.“ Bľabotal jednu nadšenú poznámku za druhou a Nita len tak žiarila, keď podišla až k miestu, kde stál aj Katsuki, ktorý už zatínal päste, pripomínajúc si, že ak aktivuje svoj quirk, tak tieto ´fejkové´ rukavice to zrejme nevydržia tak, ako tie, ktoré boli originál.

„Ďakujem! Tie topánky sú úžasné, nečakala som, že budeme fotiť v niečom takom,“ zaštebotala Nita a sadla si na jedno z voľných kresiel, vedľa toho, ktoré doposiaľ okupoval Bakugou. Aj dlhovláske sa automaticky začali venovať vizážisti, upravujúc jej tvár aj vlasy tak, aby na fotkách vyzerala dokonale.

„Áno, Jimmy Choo bola výborná voľba, vedeli sme, že na vaše malé nôžky padnú jak uliate.“ Tanaka bol tak moc spokojný sám so sebou a to ešte neurobil s nimi ani jediný záber, stačilo mu vidieť ich oboch a tušil, že bude mať dobrý materiál na fotenie.

Katsuki opäť klesol do kresla, potláčajúc hnev a nakláňajúc sa k svojej partnerke, ktorá sedela kúsok od neho, aby ho počula, čo nebolo potrebné, lebo jeho hlas neprepočul nikdy nikto. Práve jej niekto z tímu nanášal na tvár make-up a keď vycítila na sebe pohľad svojho priateľa, využila chvíľku, kedy si maskérka brala do rúk iný nástroj a pootočila hlavou do boku.

„Čo to máš, kurva, na sebe?“ Vyprskol na ňu snažiac sa byť čo najviac potichu, no bolo jasné, že minimálne tí, ktorí mali na starosti vizáž modelov a modeliek, ich počujú. Než mu Nita stačila odpovedať, prehovoril zas. „To sa chceš vážne fotiť s holým zadkom?“ To, že ju takto videl celý tím pracovníkov Vogue mu až toľko neprekážalo, keďže väčšina boli ženy a ich pozornosť bola v konečnom dôsledku primárne zameraná na jeho časti odhalenej pokožky. Ale aby takto Nitu fotili na obálku časopisu, ktorý bude dostupný pre akéhokoľvek úchyla v tejto krajine? To teda nie...

„Ale Katsu,“ zasyčala Nita, „nerob z toho vedu, áno? Je to normálny kostým na fotenie, nevidím na ňom nič zlé!“

„Odkedy si začala fotiť pre posraté časopisy v spodnom prádle?“ Zaťal zuby a Nita si otrávene pomasírovala jeden zo spánkov, nechávajúc maskérku, aby sa venovala jej obočiu, ktoré vlastne úpravy ani poriadne nepotrebovalo, pretože malo vždy perfektný tvar, o to sa dlhovláska zakaždým postarala, než vyšla na verejnosť.

„Tomu sa hovorí body, Katsuki. Body! Takže je to niečo, čo je bežne možné vídať, prestaň zveličovať,“ našpúlila pery a otočila hlavu späť dopredu, sledujúc ako ju upravujú v zrkadle.

Nie, že by sa mladému blond herovi to, čo mala jeho dlhovlasá kolegyňa na sebe nepáčilo. Ak by mala takýto hero kostým a vídaval by ju s odhalenou časťou jej tela, ktorá patrila k jeho najobľúbenejším na nej, určite by sa na ňu nevedel vynadívať. Ale okamžite si predstavil všetkých ostatných predstaviteľov mužského pohlavia a heterosexuálnej orientácie, ako ju v tom vidia tiež a s tým už tak moc spokojný nebol.

Napokon však svoje hormóny a hlavne nervy udržal na uzde. Ani už ďalej neprotestoval, pokúšajúc sa zmieriť s tým, do čoho sa Nita navliekla, predsa len, nepatril k tým toxickým partnerom, ktorí by svoje polovičky terorizovali za ich módne preferencie a prikazovali svojim ženám, čo a ako majú nosiť. Len proste žiarlil a tomu nemohlo zabrániť nič. A koniec koncov, už ju veľa ľudí videlo aj v plavkách, minimálne na svojom Instagrame postovala aj také fotky a tie odhaľovali omnoho viac, takže logika nakoniec prekonala jeho prchký temperament a zostal nehybne čakať v kresle, kým Nitu doupravujú, aby sa mohli dať čím skôr do práce.

Bola hotová skôr, ako zvyšok tímu zodpovedného za photoshoot predpokladal. Jej vždy precízne upravené vlasy nepotrebovali veľa dolaďovania a tak sa o chvíľu mohla z kresla postaviť, pobavene sledujúc, ako sa ešte jedna z maskérok predsa len pokúšala Katsukimu naniesť na tvár aspoň zmatňujúci púder, trpezlivo sa pokúšajúc mladému mužovi vysvetliť, že to dávajú na tvár každému modelovi, aj tým mužským a je to výlučne kvôli tomu, aby sa mu na fotkách neleskla pleť neželaným spôsobom.

„Dovolíte?“ Sladko sa usmiala na ženu približne v jej veku, keď pristúpila k svojmu priateľovi a vzala si od nej štetec aj s transparentným sypkým púdrom. Schmatla Bakuga za bradu a vrhla na neho naoko prísny pohľad. Naklonila sa k nemu a tak, aby to počul len on, zašepkala mu do ucha.

„Sekaj dobrotu, dobre? Nezabúdaj, že som ti niečo sľúbila, tak aj ty dodrž svoju časť dohody...“

Blonďavý pro len pokrčil nosom, no napokon ju nechal, aby urobila to, čo bolo treba. Toto pridal do zoznamu toho, čo má dlhovláska u neho ako ďalšiu položku, čím ho opäť rozšíril a nezabudol jej to pripomenúť, keď mu ešte usmievajúc sa prešla po špičke nosa štetcom, snažiac sa namyslieť na to, že to vlastne ani nebolo tak nepríjemné, práve naopak. Akoby ho niekto šteklil, ale tak, že to nebolo nepohodlné.

Spokojná so svojou prácou, odložila Nita štetec s púdrom na malý stojan vedľa kresla a prstami ešte rýchlo upravila svojmu priateľovi vlasy tak, ako to na ňom mala vždy rada. V podstate sa s nimi veľa robiť nedalo, keďže si rástli tak, ako sa im zachcelo, no aj takýto nedbalý účes na Bakugovi vždy vyzeral božsky. A než stihla od neho odstúpiť, schmatol ju zozadu za stehná, pridŕžajúc ju pri sebe, ignorujúc, že v miestnosti nie sú sami a potom druhú ruku zdvihol hore, uchopujúc jej rameno a priťahujúc si ju k sebe. Tentoraz jeho dych pohladil jej ucho, keď jej doň nedočkavo a potichu zasyčal.

„Nezabúdaj, že ti toto všetko zrátam, princezná, do jedného, aj ten kostým, čo máš na sebe. Rovno si ho po fotení môžeš vziať aj domov, budeš ho ešte potrebovať a ver mi, že máš čo robiť, aby si mi to vynahradila, budeš sa musieť riadne snažiť.“

Zelenooká mladá žena po jeho slovách naprázdno prehltla, odrazu cítiac v ústach až nezvyčajné sucho. Pustil ju, no mala čo robiť, aby potlačila červenanie v tvári, vďačná za tú vrstvu make-upu, ktorú mala na sebe a ktorá pravdepodobne aspoň časť z jej červene zakryla. Ale miesto toho, aby bola jeho hrozivými slovami zastrašená, zmocnilo sa jej vzrušenie a uvedomila si, že sa vlastne už nevie dočkať, kedy toto celé dokončia a oni dvaja budú sami doma. Veľmi rada mu vynahradí všetko to utrpenie a sebazaprenie, ktoré musel dnes kvôli nej podstúpiť. Dokonca premýšľala nad tým, že či v tej šatni, ktorú im dnes pridelili, sú príliš tenké steny, pretože predstava, že budú mať aspoň pár minút prestávky, kedy sa tam obaja budú môcť vrátiť...

Fotograf ich popohnal, aby sa postavili k foto-stene, keďže boli už obaja pripravení a tým vytrhol Nitu z predstáv, ktoré v nej navodilo Katsukiho predošlé dráždenie. Mužovi za objektívom dokonca skrsla v hlave ďalšia myšlienka – aby si Bakugou dal dolu vrchnú časť kostýmu a zostal s nahou hornou časťou tela, ponechávajúc si len rukavice s tým, že to bude viac sedieť do ich letného konceptu čísla.

Ten sa, samozrejme, začal vzpierať, no napokon to predsa len zo seba zhodil, čím potešil nejedny oči v miestnosti a tie Nitine tiež. Dokonca sa pristihla, ako ostražito pozerá po ženách, ktoré nedokázali od nahej hrude a pozoruhodných svalov jej priateľa odlepiť oči, venujúc mu ukradomky obdivné pohľady. Takže teraz bola ona na rade, aby žiarlila. Nenapadlo jej, že si role s blond herom vymenia, ale dalo sa to čakať, hlavne, keď zhodil vrchný diel, ktorý ho zahaľoval. Ale dlhovláska im to nemohla tak úplne zalievať, veď predsa, kto by sa na niečo také nepozrel?  

„Perfektné!“ Jasal Tanaka po pár skúšobných záberoch, kedy s Katsukim vystriedali viaceré pozície. Na poznámku asistenta, či budú retušovať Bakugove jazvy, ktorými mal posiatu nahú pokožku v spodnej časti brucha, na ramenách, či pri kľúčnej kosti, ho fotograf odbil s tým, že v žiadnom prípade a vraj celému dielu dodajú autentickosť a šmrnc.

Dokonca mu nevadilo ani to, keď Bakugou striedal jeden zamračený výraz za druhým, na rozdiel od svojej partnerky, ktorá sa buď usmievala, alebo venovala objektívu aj tým za ním prirodzene uvoľnený fotomodelingový výraz, akoby sa ho snáď hodiny učila pred zrkadlom. To muž, ktorý to mal celé pod palcom nezabudol oceniť, chváliac ju za jej fotogenickosť, takmer až rástla od pýchy.

Nita sa neubránila prevracaniu očami, keď sa z boku postavila k svojmu priateľovi, pózujúc tak, ako jej to Tanaka kázal a blond muž vedľa nej prv, než ich stihli odfotiť v takejto póze, položil na jej z veľkej časti odhalený zadok svoju veľkú dlaň odetú v rukavici, zakrývajúc ho tak čo najlepšie sa dalo.

Na jej spýtavý a mierne vyčítavý pohľad odpovedal len tým, že nedovolí, aby jej ho mohlo očumovať celé Japonsko a má sa zmieriť s tým, že tú ruku z neho proste dolu nedá. A ona vedela, že boj je márny, pretože jeho tvrdohlavosť bola snáď väčšia, než tá jej a to už bolo čo odpovedať.

„Nie, nie, nechajte to takto, nehýbte sa, to je perfektná póza!“ Fotograf bol ale Katsukiho konaním očividne nadšený, ospevujúc, ako moc živočíšne tento záber bude vyzerať a na jeho zaťaté zuby a kyslý výraz v tvári zareagoval ešte väčšou chválou. „Áno, presne to je ono! Dajte do toho všetky emócie, Dynamight! Chcem vidieť čo najautentickejší výraz!“

A takto to pokračovalo ďalšiu hodinu, z ktorej veľkú časť však tvorila aj diskusia kreatívneho tímu a ich obzeranie si doposiaľ vytvorených záberov. Napokon to vyzeralo, že mali už aj vybranú fotku, ktorú použijú ako obálku, no Tanaka mal ešte stále pár nápadov, ktorý chcel s týmto párom, ktorý sa ukázal byť pre neho zlatou baňou, zrealizovať.

Dal im ale priestor na to, aby si oddýchli oznamujúc, že budú mať prestávku a môžu ísť do svojej šatne, kde sa majú možnosť osviežiť a odpočinúť si, pretože si to ako celebrity dnešného fotenia zaslúžia.

Nita poslala Katsukiho napred s tým, že si chce ešte prepudrovať tvár a skontrolovať, či jej make-up nepotrebuje ďalšie doladenie. Jej ušiam neuniklo, ako si medzi sebou dve ženy z tímu vzrušene šepkali, keď Bakugou prešiel okolo nich von z miestnosti do šatne a bol v dostatočnej vzdialenosti na to, aby ich nepočul, čo sa nedalo povedať o jeho partnerke.

„Och, videla si tie jeho svaly, hlavne na hrudi? Toto sú tie momenty, kedy si vravím, že milujem svoju prácu.“ Zasnene vzdychala jedna zo žien, očividne o dosť staršia od Nity, či jej partnera. Druhá len horlivo prikyvovala a vyzeralo to, že im bolo jedno, či ich dlhovláska môže počuť, alebo nie.

Nita sa však obrovskú vlnu žiarlivosti, ktorá sa jej zmocnila a mohla by pomaly konkurovať tej, ktorá zvykla lomcovať jej priateľom, rozhodla riešiť ako dáma, kultivovaným spôsobom. Sladko sa usmiala, pristupujúc k obom ženám a mávajúc na ne v priateľskom geste, aby zaujala ich pozornosť.

„Súhlasím dámy,“ jej falošne prívetivý tón bol až priveľmi medový, no bolo jej to jedno, „je to tak, že jeho prsné svalstvo je skutočne pozoruhodné.“ Tiež to povedala rovnako zasnene, ako sa tie ženy tvárili pred tým, než ich oslovila. „Ale verte mi, to nie je jediná vec, ktorá je na ňom pozoruhodná, ak viete, čo tým myslím. Môžem potvrdiť, že tieto zákulisné informácie sú dôveryhodné, lebo ich mám z prvej ruky.“ Venovala im ešte malé žmurknutie a s pocitom zadosťučinenia si vychutnávala ich zamrznuté výrazy, než odkráčala ladným krokom smerom, kam sa vydal aj spomínaný blond hero.

Našla ho v šatni uvelebeného na gauči a pochutnávajúceho si na čomsi, čo našiel na stole s občerstvením, kyslý výraz ešte stále zdobil jeho tvár, no už nie v takej intenzite, ako pred tým. Jedlo a to, že bol konečne sám, zrejme pomohlo.

Tiež neváhala a ponúkla sa, nalievajúc si šampanské do jedného z úzkych pohárikov na stopke a siahajúc po miske s jahodami a roztopenou čokoládou. Posadila sa k nemu a hodnú chvíľu len oddychovali a pochutnávali si na pohostení, ktoré im tu redakcia Vogue zanechala. Potom to však Nite nedalo a musela sa mu prihovoriť.

„Som na teba taká pyšná, držíš sa statočne,“ zaštebotala, keď odložila poloprázdny pohárik späť na stôl a vrátila sa k nemu, skláňajúc sa, keďže ešte stále sedel na gauči a tisnúc mu na vrch hlavy pusu. Objal ju okolo pása a pritisol k sebe, mračiac sa, používajúc čo najvýstražnejší tón hlasu.

„Myslel som to vážne, toto si všetko vyberiem, aj s úrokmi.“ Šomral a jeho odutý tón hlasu jej prišiel tak roztomilý, že sa neubránila širokému úsmevu. Priložila mu jeden z prstov, ktoré mala rovnako ako on, odeté v rukavici, k perám a pokývala hlavou.

„V to dúfam, Katsu. A zaslúžiš si to úplne právom. Vlastne, keďže si taký poslušný...“

Nedokončila vetu, pustila ho a potom si pred ním čupla, kľakajúc si na kolená, zatiaľ, čo on sa nad ňou týčil a upierajúc na neho naoko nevinný pohľad veľkých zelených očí. Tie mladého muža sa rozšírili prekvapením a šok ešte rástol, keď sledoval a najmä cítil, ako pritisla obe zo svojich dlaní na jeho stehná, ktoré o čosi málo jedno od druhého odtiahol čím sa jej naskytlo viac priestoru a mohla sa pritisnúť ešte bližšie k nemu, ako tak sedel na gauči a jeho dych sa začínal zrýchľovať.

Jej ruky prechádzali stále vyššie a vyššie, čím sa jeho tep zrýchľoval tiež a srdce mu začalo biť ako o preteky, keď zatínal sánku a snažil sa zachovať si racionálne myslenie. Neveriacky krútil hlavou, upierajúc na ňu vyjavený pohľad, pretože stále neveril, že sa práve chystala urobiť to... čo dúfal, že sa chystá urobiť. ´Do riti,´ zaklial v duchu, akonáhle sa prsty dlhovlásky vrhli na zapínanie nohavíc repliky jeho hero kostýmu.

„Čo to robíš?“ Zasypel pomedzi stisnuté zuby, na čo Nita zareagovala nevinným výrazom v tvári a pohľadom spod mihalníc, ktorý ho privádzal do šialenstva, stále sa pasujúc so zapínaním jeho opaska, ktorý bol súčasťou hero obleku.

Napriek tomu, že sa ho zmocnilo také vzrušenie, že pomaly zabúdal, kde sa práve nachádzali, rozbúrené hormóny, ktoré v jeho hlave priam ručali, dopĺňal bzukot poplašnej sirény, ktorá ho v podvedomí varovala, že opatrnosti nikdy nie je dosť a dobre urobil, keď ešte stále zapájal aj svoje zmysly a reflexy, pretože prv, než ona, začul blížiace sa kroky.

Hoci nerád - lebo ktorý idiot by dobrovoľne prerušil niečo takéto? – zovrel Nitine zápästia svojimi dlaňami a odtiahol ich od zipsu nohavíc práve vhodnú chvíľu, pretože na dvere ich šatne niekto rázne zaklopal. Dlhovláska sa tiež na ten zvuk preľakla a stiahla sa.

Schmatol ju pod obe pazuchy a bleskovou rýchlosťou postavil zo zeme na nohy v momente, kedy sa spoza dverí ozval hlas jedného z asistentov fotografa.

„Melody, Dynamgiht, môžete na minútku, prosím? Vybrali sme fotku, ktorú použijeme na titulke, takže vám ju chceme ukázať, či schvaľujete...“

„Á-áno, už ideme,“ odkričala Nita trasľavým, mierne zadýchaným hláskom, keď si na hruď prikladala dlaň, akoby sa pokúšala zachytiť srdce, ktoré jej od toho adrenalínu pomaly šlo vyskočiť z hrude. Ale okrem napätia ten adrenalín so sebou niesol aj príjemnejšie pocity, no museli ísť práve teraz bokom, pretože obaja vstávali na nohy a poberali sa za zvyškom kreatívneho tímu Vogue prv, než im do šatne niekto vtrhne a dotiahne ich tam, kde boli práve žiadaní.

„Len si šetri kolená,“ zašepkal jej Bakugou do ucha prv, než stihla otvoriť dvere a obaja sa vrátili do hlavnej miestnosti, kde prebiehalo fotenie. „Budeš ich dnes večer ešte potrebovať.“

* * *

the end

*

📸 📸 📸 📸 📸

PS: obrázok si rozkliknite, zväčšení vyzerajú obaja ešte lepšie ;)