BNHA MEGA SILVESTER ŠPECIÁL [part 4/?]

Ďalší diel tohto nekonečného silvestrovského špeciálu je na svete. Tak moc som dúfala, že sa mi tohoto tu podarí do konca marca zbaviť, ale zrejme nie. No po tomto dieli by už mal (na 95%) nasledovať iba jeden, posledný a konečne budem môcť túto vec uzavrieť a posunúť sa ďalej. Tri týždne mi trvalo, kým som tento siahodlhý part dopísala. Priznám sa, že po uverejnení poslednej časti ma na nejaký týždeň prešla akákoľvek chuť písať čokoľvek ďalej a mala som dosť blbé obdobie a krízu. Ale potom som sa nejako vzchopila a začala písať ďalšiu časť. Snáď táto monštrózna dĺžka na vyše 40 wordových strán je dobrou kompenzáciu za to, že som cez tri týždne nič nové nevydala. Poprosím opäť všetkých, aby toto brali s čo najväčšou rezervou, ako sa dá. Opäť to skĺzlo do nejakej nevydarenej paródie, no dúfam, že vás aspoň malý kúsok z tohto tu trošku pobaví, keď už nič iné. Tiež upozorňujem, že sa tu nachádzajú spoilery z mangy, najmä čo sa týka My Villain Academia arcu. Ak by niekomu niečo počas čítania nebolo jasné, pokojne sa ma spýtajte, rada vysvetlím. Tá manga, ktorú som už konečne celú prečítala, ma značne ovplyvnila, no snažila som sa. Som zvedavá na vaše ohlasy a prajem príjemné čítanie!  

V minulej časti:

„Ďakujem,“ zaštebotala ružovovláska a opäť vytiahla z vrecka mobil. „Nakoniec som rada, že ideš so mnou, Shinsou-san,“ rozprávala ďalej a jeho každé jedno slovo spolu s tónom jej nežného hlasu tešili stále viac a viac, „aspoň ťa môžem konečne predstaviť Ramone-senpai.“ Usmiala sa spôsobom, že jej jamky v lícach už viac vyniknúť nemohli, dokonca sa jej zelené dúhovky, ktoré v prítmí svietili ako tie mačacie, nachvíľu stratili, keď zavrela oči a pery sa jej roztiahli doširoka.

„Oh, a Hana-senpai ťa už moc dobre pozná, takže tej nemusím. Neviem, ako to robí,“ Nitina tvár sa nachvíľu naoko zachmúrila v geste, akoby si nad čímsi lámala hlavu a on ju neprestával s pobavením a miernym náznakom úsmevu na vlastných perách sledovať, „ale vždy vie o každom skoro všetko. Je to až neskutočné, akoby bola špión, tajný agent alebo čo...“ Uniklo jej krátke zachichotanie sa.

Hitoshi sa oprel hlavou o sedačku auta, keď sa pohlo a privrel viečka, úsmev na jeho tvári sa o čosi málo prehĺbil. Toto bola Hiraoka, ako ju mal najradšej (ak nerátal momenty, kedy sa kvôli niečomu, čo povedal, či urobil červenala, až to teplo z jej rozpálených líc mohol takmer cítiť) – ukecaná a nesmierne moc roztomilá zároveň. 

* * *

Raz to asi prísť muselo. Nemohol zo všetkého vyjsť ako víťaz. A teraz vôbec nad celou situáciou nepremýšľal tak, ako mu to šplechol do tváre ten idiot Shinsou, na čo nemal právo. Nič o ňom nevedel. Veď ona – Hiraoka - predsa, kurva, nebola pre neho iba nejaká vec, o ktorú by súťažil! Tú prehru myslel v úplne inom zmysle slova. Proste sa potreboval popáliť, aby si určité veci uvedomil jasnejšie. A dnes večer prehral na plnej čiare. 

Po krátkom zamyslení sa mu prišlo ešte viac zle. Napadlo mu totiž, že sa mýlil a prehra sa dostavila ešte dávno pred dnešným večerom. Pravdepodobne prehral už vtedy, keď celé tie mesiace dozadu na školskej chodbe odmietol čo i len zohľadniť Nitino vyznanie a surovo pošliapal a zničil akúkoľvek nádej, či šancu. V podstate jej nikdy žiadnu nedal. A asi preto dnes večer nedostal ani on tú svoju druhú, za ktorú by momentálne dal čokoľvek na svete... 

* * *

Himiko obdržala ďalšiu správu od ružovovlasej študentky U.A. akadémie a spokojne sa uškrnula na displej svojho telefónu, ktorý pred malou chvíľkou cinkol a upozornil ju na nový oznam od spomenutého dievčaťa.

HIRAOKA NITA🎵: Už som na ceste, Himi-chan. Vediem so sebou ešte niekoho zo školy, snáď to nevadí ;P Keď dorazíme na tú adresu, tak ti dám vedieť.

Jej svetlé obočie sa mierne nadvihlo a tuho premýšľala, že kto by to s ňou asi tak mohol prísť. Ale čím viac hostí, tým lepšie. Naozaj sa tu začínala nudiť. Jedným očkom skĺzla k svojmu šéfovi, ktorý sa už od barového pultu presunul aj so svojou spoločnosťou na gauč medzi ostatných. V podstate sa teraz všetci tí dospeláci zhovárali medzi sebou, Jin už bol natoľko opitý, že dokázal len s privretými očami a maskou vyhrnutou až po čelo zahmleným pohľadom blúdiť po celej miestnosti a Spinner vytiahol svoju prenosnú vreckovú konzolu, ktorej sa už pár minút venoval. Opäť osamela, takže sa nemohla dočkať, kým Nita aj s tou druhou osobu prídu.

Kto to tak mohol byť? Jej očká sa až zaleskli vzrušením, keď si predstavovala, že konečne prídu aj nejakí ľudia jej vekovej kategórie. Že by tá dlhovlasá dievčina z U. A. so sebou priviedla niekoho pre ňu zaujímavého? Čo ak s ňou na túto party mieri Izuku alebo Ochako? To by bol úplný sen!

Schmatla telefón do svojich dlaní a prstami vyťukala ďalšiu správu, trpezlivo očakávajúc odpoveď.

HIMIKO TOGA: Kto to sem s tebou príde, Nita-chan? Že by Uraraka, alebo snáď Izuku-kun? ♥

Odpoveď, ktorú jej Nita zaslala, ju nepotešila, lebo naozaj dúfala, že by ju mohli buď zelenovlasý chlapec alebo brunetka s quirkom, ktorý umožnil predmetom a ľuďom dotykom vznášať sa, naozaj dnes večer poctiť svojou návštevou.

HIRAOKA NITA🎵:  Och, to nie, bohužiaľ. Ani jeden z nich nebol na internátnej párty, ide so mnou niekto iný, predstavím ti ho! :3

Nuž, škoda, Izuku dnes večer nepríde, no i tak sa Toga tešila. Veď aj s Nitou sa určite zabavia. Najviac by ju potešilo, keby prišiel ten rozkošný zelenooký a pehatý chlapec z 1-A triedy, ktorý sa jej tak páčil a ktorý pred ňou stále úspešne utekal, ale ak nemohol prísť on, vystačí si aj s ružovovláskou. Celkom sa jej páčila aj ona – bola moc pekná, mala úžasné vlasy a ešte úžasnejší quirk. A kto vie? Možno sa jej tento raz pár kvapiek krvi na pamiatku ukoristiť predsa len podarí. Naposledy jej to prekazili dievčinine staršie kamarátky, no tie boli momentálne zamestnané a určite ani netušili, že kto sa sem na tento večierok ešte chystá.

To jej pripomenulo, že by o tom mala zrejme niekomu aj povedať. Nedomyslela to, že čo na príchod nových hostí povie ich šéf Shigaraki, no pri pohľade na neho a na spôsob, akým ho práve zamestnávala blondínka sediaca po jeho boku, či brunetka, ktorá sa do ich debaty zapojila tiež, pochybovala, že si príchod niekoho nového čo i len všimne. Naozaj boli tí dospelí ako vo vlastnom svete. Ale, nevadí, už to nepotrvá dlho a bude mať aj ona spoločnosť.

„Prídu ešte ďalší hostia,“ prehovorila, keď sa nahla k Jinovi a ten len nesústredene pokýval hlavou a čosi neidentifikovateľné zahundral, keď sa zošuchol v kresle, ktoré okupoval, o čosi nižšie, až hrozilo, že čoskoro spadne na zem. Hoci bol Twice muž pomerne veľkého vzrastu, jeho tolerancia týkajúca sa alkoholu, bola až neprimerane nízka.

Ukázalo sa, že Spinner tiež začul jej slová, pretože na chvíľu odtrhol oči od obrazovky svojej konzoly a s nadvihnutým, neskôr zvrašteným obočím, na ňu pár sekúnd podozrievavo hľadel. Nepovedal však nič a v ďalšej chvíli sa už opäť venoval svojej hre, stláčajúc jeden gombík konzoly za druhým. Takže nebola sama, kto sa nudil. O to lepšie. Snáď sa jej Spinner zastane tiež, keď dovedie na večierok ďalších ľudí a ostatní náhodou začnú protestovať.

 

* * *

Nita sa zvedavo nakláňala dopredu, aby zo zadnej sedačky auta dovidela na displej navigácie, ktorú mal šofér pripevnenú na palubnej doske. Chcela vedieť, koľko to ešte potrvá, než dorazia do cieľa. Nie, že by sa jej pri Shinsovi sedelo v aute zle, to vôbec. Práve naopak. Užívala si to, že sedel pri nej tak blízko, až príliš. Pokojne by sa s ním takto mohla voziť celé hodiny. Ale tešila sa na svoje kamarátky a nechcela premeškať novoročné odpočítavanie, prípitok, ohňostroj a tie ďalšie veci, ktoré k dnešnej noci patrili a ona ich mala na Silvestri tak moc rada.

Už sa v aute viezli nejakú chvíľu, no do cieľa zostávala predsa len ešte vyše štvrťhodinka. Taxikár spočiatku neprehovoril ani slovo, iba si potvrdil, či nabral správnych pasažierov, nastavil si v navigácii trasu, ktorú Nita zadala do objednávky a vydal sa aj s dvoma študentmi sediacimi vzadu na cestu. Ale trápne ticho, ktoré v aute nastalo, netrvalo dlho. Muž za volantom otvoril ústa a ako mnoho iných taxikárov, pocítil náhlu a nevítanú potrebu začať sa rozprávať so svojimi pasažiermi.

„Ale ste vyparádená, mladá pani. Alebo ešte slečna, že?“ Oslovil Nitu a jeho hlas bol pretkaný veľmi silným zahraničným prízvukom, ktorý napovedal, že šlo o cudzinca a nie domáceho.  Hitoshi okamžite na to spozornel a prižmúril svoje oči, ktorými skúmal šoféra. Od prvého pohľadu sa mu nepozdával, no keď si všimol, že si ten chlap popravil spätné zrkadielko nad hlavou tak, aby v ňom mohol vidieť čo najlepšie na dievčinu sediacu vzadu, zmocnilo sa ho opäť to vnútorné napätie ako pred tým pri Bakugovi. „Ide sa do mesta oslavovať?“ Pokračoval muž ďalej.

„Tak trošku,“ pousmiala sa Nita, odpovedajúc na otázku, ktorá to, ako si ju taxikár bez hanby obzeral v zrkadielku, vôbec nezaregistrovala a ušiel jej aj podtón, ktorý Shinsou okamžite postrehol po vyslovení slov na jej adresu tým chlapom. Už nebol malý chlapec a vedel ako dokážu jedinci patriaci k tej časti pohlavia, ktorú zastával aj on, zmýšľať.

Keď mužove oči neprestávali od cesty za predným sklom auta odbiehať k spätnému zrkadlu každých pár sekúnd, zvažoval Hitoshi, či na neho nepoužije svoj brainwashing, aby miesto Nity venoval pozornosť výhradne vozovke. Ale nebol si istý, či by to nemalo nejaký zlý vplyv na jeho šoférovanie a nechcel nič riskovať, takže len zaťal sánku a pritisol sa k vedľa sediacej dievčine o čosi bližšie.

„A ste si istá, že ste zadala dobrú adresu, slečinka?“ Spytoval sa starší muž ďalej.

„Určite, poslala mi ju kamarátka.“ Odvetila mu po miernom zahmýrení sa, keď si uvedomila, že teplo, ktoré sa pomaličky rozlieva jej telom, nie je z toho dôvodu, že by šofér v aute pridal vyhrievanie, ale preto, lebo Shinsou sedel o čosi bližšie, než pred pár sekundami. Zrazu by zniesla aj to, ak by si vyzliekla svoj kabát, pretože jej začínalo byť dosť horúco.

„No, lebo je to v dosť nebezpečnej časti mesta. Je to taký zapadákov, plný samých grázlov.“ Po jeho slovách sa Nita opäť nervózne pohmýrila, preložila jednu nohu cez druhú a cítila, ako jej očerveneli líca. Nuž, čo mala na toto povedať? Nenapadlo jej, že ak ju Himi-chan – členka Ligy Villainov – zavolala na večierok, zrejme sa nebude konať v luxusnom hoteli v centre, na očiach všetkým herom v meste. „Neviem si predstaviť, čo by tam taká fešná mladá slečna ako vy mohla robiť.“

Tento raz muž odtrhol pohľad od toho, čo sa dialo na vozovke pred nimi úplne a pootočil krkom tak, aby sa pozrel na Nitu priamo. Tá len zamrkala, pravdepodobne hľadajúc správne slová, ktorými by svoju cieľovú destináciu mohla vysvetliť, no Hitoshi ju predbehol. Zmocnil sa ho hnev, nemohol si pomôcť, už mal počúvania tých slizkých rečí dosť a preto vrhol na chlapa vražedný pohľad.

„Dávajte pozor na cestu,“ prehovoril, na čo oslovený zagánil jeho smerom a zašomral si čosi v cudzom jazyku, čomu on ani Nita nerozumeli. „Prosím...“ Dodal, no spôsob, akým to povedal, nemal nič spoločné so zdvorilosťou, jeho tón bol tak moc nevraživý, že taxikár zaškrípal zubami. Potom sa však konečne otočil a venoval sa šoférovaniu.

Nita vyzerala byť vcelku zmätená, no nič na to nepovedala. Iba sa odvážila pootočiť hlavou k mladíkovi sediacom vedľa, ktorého nepriateľský výraz v tvári pomaly začal miznúť, keď zaregistroval, že sa na neho díva. Uväznil ju svojim pohľadom a nedovolil jej očami uhnúť preč, keď ju začal spovedať. Vedela, že to príde, určite bol zvedavý, kam sa to vezú a už sa odpovedi na tú otázku vyhýbať ďalej nemohla.

„Povieš mi už konečne, že kam to vlastne ideme?“

„Uhm,“ Nita sa nadýchla a keďže bol Shinsou i tak až príliš blízko, rozhodla sa zatnúť zuby, nabrať odvahu a nahla sa k nemu spôsobom, že jej pery sa ocitli pri jeho uchu, takmer ju tie fialové vlasy pošteklili na líci. „Poznáš Ligu Villainov, však?“ Zašepkala, aby ich chlap za volantom, ktorý si medzi tým stihol pustiť aj autorádio, nepočul.  

Hitoshi stuhol, keď bola odrazu pri ňom natisnutá tak blízko, ako snáď ešte nikdy pred tým. Jej horúci dych mohol cítiť na svojej pokožke a keď tón jej hlasu takmer až tak pohladil jeho ucho, zovrel látku svojich džínsov, ktoré zahaľovali koleno, na ktorom mal doposiaľ položenú jednu z rúk. Uvedomovala si vôbec, že čo to s ním robilo? Asi nie, pretože Nita a jej pozornosť... No, povedzme, že s ňou mávala občas dosť problémy. Za ten čas, čo ju už poznal a stihol si na nej všimnúť viacero vecí, vedel, že detaily jej častokrát unikali. Takže zrejme nemala ani potuchy, že jediné zašepkanie v kombinácii s jej blízkosťou mali na neho efekt, o ktorom sa jej mohlo pravdepodobne len snívať.

Keď mu však už dala takúto príležitosť, potlačil zábrany, ostych aj nervozitu a dovolil si rukou opatrne zájsť do tých bohatých vĺn na jej zátylku, aby pootočil jej hlavu tak, že mohol tento raz zašepkať on do ucha jej. Predsa len, spýtala sa ho otázku a asi by jej mal odpovedať, nie?

„Samozrejme, že ich poznám. Ale čo s týmto majú spoločné?“ Kto by nepoznal Ligu Villainov? Osobne sa nikdy so žiadnym z jej členov nestretol, ale jeho noví spolužiaci už áno, v minulosti. A okrem toho sa o nich v škole hovorilo často. Aj Aizawa tú organizáciu pred ním spomenul, počas ich tréningov a ostatní študenti, ktorí jej členov nevideli na vlastné oči, mali tiež mnoho informácií ohľadom týchto villainov, takže on, prirodzene, tak isto. No nejako si nevedel vysvetliť, že prečo sa ho Nita pýtala práve na nich.

„Hej, mládež!“ Vyrušil ich taxikár, ktorý sa zase raz miesto cesty venoval na chvíľu tomu, čo zazrel v spätnom zrkadielku a ona tým pádom opäť nedokončila to, čo mu chcela povedať. „Nechajte si to niekam, kde budete sami, nie v mojom aute! Mám tam nové poťahy.“ Zahriakol ich a im až teraz došlo, že ako to z jeho pohľadu muselo vyzerať.  Boli k sebe až podozrivo blízko naklonení a taxikár si musel myslieť, že tam vzadu za jeho chrbtom stvárali čosi omnoho menej nevinné než len to, že viedli pošepky rozhovor.

Nita sa od svojho spolužiaka okamžite odtiahla, jej líca boli bordové, že i napriek prítmiu v aute doslova až žiarili a odkašľala si, zahanbená, že bola takto „pristihnutá a zahriaknutá“, i keď v podstate nerobili nič, čo by bolo nevhodné. Cítila sa nesmierne moc trápne, no i tak dokázala v sebe pozbierať sily k tomu, aby venovala Shinsovi pohľad, ktorým sa mu snažila naznačiť, nech ešte počká, kým vystúpia, potom mu všetko povie.

Tiež sa neozval a tak dúfala, že pochopil. Už to nemalo trvať dlho, čoskoro konečne vystúpia a ona sa zvíta s Himi-chan a všetko bude lepšie ako doposiaľ. I keď to, že má svojmu spolužiakovi vysvetľovať, kam vlastne idú, ju mierne desilo. Ako mu to vôbec povedať? Predsa len, predstava dvoch študentov U. A. akadémie na večierku medzi villainmi znela absurdne. No na druhej strane, neboli tam Hana-senpai a Ramona-senpai tiež?

Blondínka bola oficiálna pro, uznávaná a pomaly si budujúca svoje meno po celom Japonsku. A jej hnedovlasá priateľka zase pracovala v špeciálnom tíme, ktorý mal tiež zásahy voči ľuďom, akí patrili do Ligy, v náplni práce na dennej báze. Tak čo? Keď ony dve mohli oslavovať Silvester s členmi Ligy Villainov, prečo by nemohla aj Nita? A Shinsou-san to tiež určite pochopí, keď uvidí, že tí ľudia odtiaľ nie sú až takí strašní, ako ich všetci ostatní celý čas popisovali. Ona s nimi už jednu párty zažila a prežila to celé bez skrivenia čo i len jediného vlásku na jej hlave.

A okrem toho, všade na svete by bolo práve teraz omnoho lepšie, ako späť na internáte na párty, kde bol aj... Nie! Nechcela na neho už ani len myslieť. Dala si predsavzatie, že od nového roka bude pre ňu vzduch. Radšej svoju myseľ zamestnala tým, že vytiahla z vrecka opäť mobil a skontrolovala, čo je nové. Obdržala správu od Miny.

ALIEN QUEEN💋: Prepáč mi to Nituška 😭 strašne moooc ma to mrzí 😭 naozaj sme to s Kirim nemysleli zle 😭😭😭😭😭😭 Neviem že kam si šla ale dúfam že si OK, daj mi vedieť, moc sa o teba s TOoru bojíme 😱 snáď je s tebou aspoň Shinsou... len si dávaj na neho pozor!!! Máš u mňa milkshake zadarmo celý týždeň len sa na mňa už nehnevaj!!! Prepáááč ešte raz 🥺“

Po prečítaní správy Nita iba prevrátila očami nad slovami, ktoré jej kamarátka zaslala, no neubránila sa malému úsmevu. Jedným očkom na sekundu pozrela na chlapca, o ktorom jej v správe písala a hneď vrátila svoju pozornosť späť k telefónu. Mina, tak ako Tooru, neboli ešte kompletne presvedčené o tom, že Shinsou nebol vôbec taký „psycho“, za akého ho pred tým mnoho študentov považovalo. Jeho quirk a v podstate aj aura naháňali hrôzu viacerým, no už im neraz ukázal, že sa naozaj nemajú čoho báť. Len niektoré dievčatá boli ešte stále mierne skeptické.

Hlavne Mina, ktorá hoci tušila, že čo k nemu Nita cíti, bola stále podozrievavá a nechápala svoju dlhovlasú priateľku a jej city tak moc, ako tretia z ich malej skupinky. Ale ružovovláska vedela, že jej čiernooká priateľka nemá zlé úmysly, práve naopak, určite jej chcela dobre. Len škoda, že za to „dobré“ považovala to, že by Nita mala byť s Bakugom a dnes večer neodhadla situáciu a celé sa to zvrtlo smerom, aký si nikto neželal. Ale nemohla sa na ňu hnevať dlho. Predsa len, za tie dlhé mesiace boli už takmer ako sestry. Nita väčšinou naozaj nevydržala trucovať ani pár hodín. A, samozrejme, Mine odpísala, aby sa o ňu nikto nebál.

HIRAOKA NITA🎵: „Dva týždne a odpustím ti 😒😒 No fakt som bola na teba riadne naštvaná, ale snáď ti to už konečne docvaklo a dáš mi pokoj s veď vieš kým... 🤮 A, áno, Shinsou-san je pri mne, takže sa nemusím ničoho báť 🥰 ideme za RAMONOu a Hanou-senpai. Tak odkáž aj Tooru, nemusíte mať strach... 😘“

Mine sa po obdržaní správy, ktorú ružovovláska odoslala, muselo zrejme riadne uľaviť, pretože do tridsiatich sekúnd zaslala pre kamarátku bleskovú odpoveď.

ALIEN QUEEN💋: Platí!!!! Hlavne sa nehnevaj 🙏 🙏 🙏 A uži si to s ním 😏 dúfam, že budeš mať pekný SILvESTEr aj bez nás... Pozdrav ich odo mňa aj TOoru!“

Jej nálada sa po uzmierení s kamarátkou opäť zlepšila. Nevydržala by sa hnevať na ňu, či Kirishimu dlho. Okrem toho, ponuka jej obľúbeného sladkého nápoja každý deň po škole celé dva týždne bola aspoň čiastočná náplasť za to fiasko, ktoré sa jej dnešný večer prihodilo. Kútiky dievčininých úst sa vytiahli hore v spokojnom úsmeve, ktorý zaregistroval aj chlapec sediaci vedľa.

„Vyzerá to, že ťa niečo potešilo...“ Prehovoril po tej dlhej chvíli ticha, ktorá v aute nastala, na čo Nita po tom trápnom zahriaknutí od šoféra, ktorý im po tom už dal pokoj, konečne zase pozrela jeho smerom.

„Vybavila som si milkshake zadarmo, tak sa teším,“ vyškerila sa na neho a hoci nechápal, prečo sa z niečoho takého teší, bolo mu jasné, že to naozaj prispelo k zlepšovaniu jej nálady. Asi sa dokázala tešiť aj z úplných maličkostí.

„Máš ich tak moc rada?“

„Jasné, milujem ich! A úplne najradšej mám jahodový,“ zasnívala sa dievčina pri pomyslení na svoju obľúbenú sladkú pochúťku  a on prikývol, rozhodnutý si tento drobný detail o nej zapamätať. Dokonca mu napadla bláznivá myšlienka.

´Nechcela by si niekedy naň zájsť so mnou?´ Jednoduchá, nevinná otázka. No tak, spýtaj sa jej to! Jeho podvedomie do neho doslova kopalo, keď ju zas pozoroval, no neurobil to. Čosi v jeho hlave, blok, alebo čokoľvek to bolo, mu zabránilo tú otázku vysloviť nahlas. Zas tieto posraté myšlineky...

Prečo práve teraz musel myslieť na to, čo mu povedal Bakugou? Prečo mal v hlave zase ten otravný a nepríjemný hlas, ktorý mu odmalička komplikoval život a práve teraz sa nemohol spýtať tak obyčajnú vec dievčaťa, ktorému už dlhší čas patrila jeho pozornosť? Nebolo to tak, že by trpel akútnym nedostatkom sebavedomia, no občas nastali momenty, kedy o sebe vážne pochyboval, či bol na seba príliš tvrdý. A práve teraz kvôli tomu nebol schopný niekam pozvať svoju spolužiačku a urobiť konečne ďalší krok k tomu, aby bola jeho, hoci tušil, že k nemu rozhodne tiež aspoň niečo prechováva.

Tok jeho myšlienok prerušilo náhle zastavenie auta. Takže už museli byť v cieli. Bolo zvláštne ako mu pripadala tá cesta nekonečná a ubehla akoby nič zároveň.

„Ďalej sa už nedá ísť, je tam zákaz vjazdu.“ Oznámil im taxikár a stíšil rádio. Nita nadvihla obočie a v telefóne vyhľadala Togin kontakt. Nebola si istá, či boli na správnom mieste, no súradnice zaslala presne tak ako jej ich blondínka poslala  v správe. Taxikár však vypol motor a čakal na nich, kým zaplatia. „Bude to 4 200 jenov.“

„Čože? To je celkom dosť, nie? Aplikácia ukazovala, že to bude stáť menej!“ Ohradila sa Nita kvôli cene, ktorú ten muž zahlásil. Objednala si Uber kvôli tomu, že to bolo rýchle a poväčšine aj lacné, vôbec jej nenapadlo, že by sa mohla zamyslieť aj nad bezpečnosťou takéhoto kroku, no potom sa do toho vložil Shinsou, ktorý sa ponúkol, že ju bude sprevádzať a už sa o nič ďalšie strachovať nemusela, vlastne ako nikdy, keď bol pri nej.

„Dnes je silvestrovská noc, slečinka. Ceny po celom meste sú dvakrát vyššie,“ odbil ju muž, na čo ona zistila, že sa jej zase raz zmocňuje pomerne dosť bojová nálada. Ale prv, než stihla opäť protestovať, či mu tie peniaze dať, Shinsou ju zastavil.

„Ja to vybavím, Hiraoka, počkaj ma vonku.“ Prehovoril svojim neoblomným tónom, ktorému by sa neodvážila ani slovkom oponovať a rýchlo si odopla pás a vystúpila z auta. Netrvalo dlho a do minúty bol fialovo-vlasý mladík pri nej. Nita len videla, že si do zadného vrecka džínsov schovával späť peňaženku.

„Koľko som dlžná?“ Spýtala sa a otvorila svoju koktejlovú kabelku, no s hrôzou a zahanbením zistila, že pri sebe ani toľko peňazí, čo pýtal vodič Uberu, nemá. Ten sa so svojim autom pohol preč, zanechávajúc ich oboch o samote.

„Nič. Nechaj to tak.“ Dostalo sa jej odpovede, ktorá ale nestačila. Cítila sa zaviazaná.

„Ale ja to myslím vážne,“ zafňukala, až jeho pohľad o čosi zmäkol, keď si uvedomil, že opäť nahodila ten výraz a tón prosíkajúceho mačiatka. „Ja som toto celé vymyslela, takže ti nechcem zostať dlžná...“

„Fajn,“ prerušil ju a pristúpil k nej o krok bližšie. „Tak ja si ešte premyslím, že čo za to budem chcieť...“ Jeho hlas znel o čosi hlbšie a Nita pevne stisla pery, cítiac, ako jej do líc opäť stúpa horúčava. Hoci sa tváril nezaujato, niečo spôsobilo, že ju opäť znervóznil a tak radšej poodstúpila a vzala do ruky svoj telefón, aby mohla zavolať dievčinke, ktorá ju na toto miesto pozvala. Ešte stále sa zmätene obzerala okolo seba, netušiac, kde to vlastne sú.

„Eh... Musím zavolať Himi-chan, že kam to máme ísť, lebo mi spomínala nejaký bar, ale tu na okolí nič také nevidím...“

Shinsou stále netušil, že čo sú to za ľudia, s ktorými sa majú stretnúť. Iba odďaľovala, než aby mu na rovinu vysvetlila, o koho ide a v tejto situácii sa ani nedalo nebyť podozrievavý. Sledoval ako si jeho spolužiačka priložila telefón k uchu a čakala, kým osoba na opačnej strane zdvihne.

„Himi-chan!“ Zapišťala Nita nadšene, keď sa konečne dočkala odpovede na druhej strane linky. „Už sme tu, ale žiaden bar nevidím... Stojíme vedľa takej modrej zástavky autobusu...“ Prešľapovala na tých vysokých podpätkoch z nohy na nohu a keď urobila pár krokov okolo spomenutej zástavky, kabelka sa jej hompáľala na jednom z bokov, prehodená cez šaty pod kabátom.

Na to, že bol posledný decembrový večer, nebolo vonku až tak chladno. Nemrzlo, no ak by tam Nita stála iba v tých šatách, ktoré odhaľovali ramená a aj nohy, asi by jej bola veľká zima. Pozoroval ju, ako načúva tomu, s kým telefonovala, a potom opäť otvorila ústa.

„Hej? Máme ísť do tej uličky vpravo? Vpravo z mojej strany, či tvojej? Takže vľavo?“ Natiahla k nemu ruku, aby ju nasledoval a venovala mu aj pohľad, no ešte stále nezavesila. Vykročila smerom, ktorý jej zrejme tá osoba, ktorú nazývala „Himi-chan“, uviedla a on sa vydal po nej. Nechcel ju stratiť z dohľadu a že Nita teda nahodila naozaj rýchle tempo.  

„Poď nám naproti,“ dokončila ešte, než telefón z ucha odložila a vrátila späť do svojej kabelky. Hitoshi si uvedomil, že tá ulička, do ktorej odbočili, vyzerá ešte horšie ako miesto, kde ich taxikár vysadil, čo celej situácii na dôveryhodnosti nepridalo. Nita kráčala, obzerajúc sa na každú stranu, no odrazu zastala a takmer by bol výbav do nej vrazil, ak by nedával pozor tiež. Otočila sa, zdvihla k nemu pohľad a jej zelené oči opäť v prítmí žiarili.

„Shinsou-san, teraz mi sľúb, že sa nebudeš hnevať. A tiež, že sa nezľakneš.“

„Čo tým myslíš, Hira-?“ Zvraštil obočie, keď zastal a prehliadol si ju, no prerušila ho tým, že mu skočila do reči.

„Ide o to, že jak som ti spomínala Ligu Villainov...“ A zase to jej nervózne uhýbanie pohľadom a hryzenie si do pery. „Asi to bude znieť divne, ale ja sa s nimi tak trošku poznám. Teda, nie len ja, hlavne Hana a Ramona-senpai. Aspoň s niektorými členmi, ale v podstate som sa s nimi zoznámila tiež, i keď si veľa z toho nepamätám, ale vedela by som ich rozoznať podľa toho ako vyzerajú. A vôbec som netušila, že dnes majú nejaký večierok alebo čo, ale potom mi Himi-chan poslala tie fotky a úplne ma šokovali. Tušila som, že Ramona-senpai niečo predo mnou skrýva, ale o Hane som nevedela. Tá mi tiež ešte dlží vysvetlenie...“

„Počkaj,“ prerušil ju tento raz on, pretože začala bľabotať jedno cez druhé a on mal tie jej slová problém čo i len zachytiť a rozumieť im, nie ešte pochopiť, že čo mu vlastne chce povedať. Vychrlila na neho toľko mien, z ktorých niektoré mu boli podozrivo povedomé, no potreboval čas, aby si mohol dať veci dohromady. „Pomaly a ešte raz. Ty máš niečo s členmi Ligy Villainov?“ Znelo to absurdne, ale presne to mu práve teraz povedala, alebo sa o to aspoň pokúsila. Jej spôsob vysvetľovania bol však nesmierne chaotický.

„Ja s nimi nemám nič, to Ramona-senpai má niečo s tým Dabim, podľa toho, čo mi Himi-chan poslala. Ja som to vedela! Tušila som to, ja mám na toto dobrý nos, vedela som od prvého momentu, že by sa jej mohol páčiť, aj keď je taký pozošívaný. Ramona-senpai vyzerá ako niekto, kto sa nezľakne a nenechá odradiť len tak hocičím...“ Nita si uvedomila, že ani týmto Shinsovi zrejme moc nepomohla a preto sa opäť nadýchla a začala odznova. A on mal čo robiť, aby zostal pokojný a hlavne trpezlivý, lebo už sa ho začínala vďaka jej slovám zmocňovať mierna frustrácia.

„Tá, čo som s ňou pred chvíľkou volala, je Toga Himiko. Himi-chan, ako ju volám, lebo sme sa na tej párty skamarátili. Už vtedy sa mi celkom pozdávala. A dnes ma zavolala, aby som prišla zas, lebo si robia nejakú silvestrovskú párty a náhodou sa tam ocitli aj Hana s Ramonou.“

„Akej párty, Hiraoka?“ Opäť využil jej pauzu, ktorú potrebovala na nabratie vzduchu do pľúc. Himiko Toga? Aj toto meno mu niečo hovorilo. A okolo neho sa mu v hlave okamžite vyrojilo aj množstvo výstražných výkričníkov. Začínal banovať, že Nitu neprehovoril, aby zostali na internáte. Na druhej strane, nezapadalo mu do toho, čo by medzi villainmi robila Pro ako Deilephilia. Malo ísť o nejakú tajnú misiu, kde tie jej  staršie kamarátky špehovali členov Ligy Villainov? Skutočne mu nič nedávalo poriadny zmysel.

„Na Halloweena,“ priznala sa mu, „vlastne som sa tam s nimi zoznámila a prisahám, že nie sú takí hrozní, ako hovorili všetci v škole. Síce mám z tej noci len také útržky, ktoré si pamätám, tak s Himi-chan sme sa zabavili a Hana-senpai niekam zmizla, no Ramona-senpai sa asi zabavila tiež, lebo inak si neviem vysvetliť, prečo by teraz pri ňom sedela tak blízko. A keby si videl jej výraz...“

„Hej,“ oslovil ju znova, snažiac sa vstrebať všetko, čo mu vyzradila, masírujúc si pri tom spánky prstami. Bol zvyknutý, že Nita občas bývala chaotická, no toto pri nej ešte nezažil. A rozprávala o tom všetkom ohľadom villainov tak ľahkovážne, akoby o nič nešlo. „Uvedomuješ si, čo mi tu práve rozprávaš?“ Prezrel si ju zas, akoby očakával, že z nej každú chvíľu vypadne, že si robí iba srandu. Keď však jeho domnienku nevyvrátila, zamračil sa. To, čo urobila ako ďalšie, ho prekvapilo a vyviedlo z miery zároveň. Až mal pocit, že mu srdce vynechalo jeden z úderov.

„Shinsou-san,“ jej drobné dlane nečakane siahli po tej jeho a keď ho vzala za ruku, pozerala mu do očí s takou prosbou a naliehaním, že zostal na pár sekúnd nehybný. Nepamätal si, že by sa ho niekedy dotkla takýmto spôsobom ona sama z vlastnej iniciatívy. Po tom, čo jej úzke prsty stisli jeho dlaň, ktorú nepustila, pokračovala. „Ja viem, že to asi znie hrozne a hlúpo, ale, prosím, ver mi. Nie je to také zlé. Oni... Nič nám neurobia, uvidíš. Sľubujem, len mi trošku dôveruj.“

V jej hlase bolo skutočne úpenlivé naliehanie a prosíkala nie len slovami, ale aj svojim výrazom, stále sa ho dotýkajúc. Netušil, že čo si o tom celom má myslieť a, hlavne, čo urobiť. Keby tak o tomto vedel Aizawa... Mal ju schmatnúť za pás a odvliecť ju preč, než sa stane niečo naozaj zlé? Prípadne použiť na ňu svoj quirk aby išla s ním naspäť na internát bez kladenia odporu? Tým by si u nej ale rozhodne nešplhol. Presne tohto sa ľudia, ktorí sa ho stránili, báli. Ak by to urobil jej...

„A ešte jedna vec,“ prehovorila Nita zas a prerušila jeho vnútornú dilemu. „Prosím, nesmieš o tomto nikomu povedať. Asi by som kvôli tomu mala dosť veľké problémy. Ale hlavne Hana-senpai s Ramonou-senpai... Hana je pro a myslím, že by to zničilo jej reputáciu. A Ramona by mohla prísť o prácu. Vlastne,“ jej hlas o čosi málo zoslabol, naliehanie v ňom už nebolo také výrazné, „už asi chápem, prečo mi o tom nepovedali. Asi sa tiež boja.“ Venovala mu ďalší neistý, skoro až previnilý pohľad.

Povzdychol si a rukou, ktorú nedržala vo svojom zovretí ona, si zašiel do vlasov. ´Asi, Hiraoka? Asi?!? Aizawa by ťa určite prerazil, keby sa o tomto dozvedel. Ešte ho zrejme nepoznáš tak dobre ako ja, aký desivý dokáže niekedy byť...´ Mysľou mu preblesli momenty, kedy ho jeho mentor, ktorý si vzal na starosti jeho tréning, doslova dral z kože a bolo mu jasné, že triedny učiteľ 1-A, čoskoro už 2-A triedy, by niečo podobné neschvaľoval v žiadnom prípade. A zažiť jeho hnev by neprial nikomu, možno jedine Bakugovi po tom dneskajšku...

Dokonca sa vravelo po celej škole, že sa medzi študentmi môže nachádzať nejaký zradca, (a občas sa stretol s tým, že medzi tipmi padlo aj jeho meno, nad čím sa už ale časom prestal vzrušovať) ktorý podáva Lige cenné informácie o U. A. akadémii. Ale predstava Nity ako zradcu, prípadne tajného spojenca villainov? To bolo absurdné. Nedokázal si predstaviť, akým spôsobom by práve ona mohla všetkých oklamať a robiť poza chrbát autoritám čosi zákerné a nebezpečné. Jej tvár bola ako otvorená kniha, keď sa pokúšala klamať či zapierať v minulosti, nikdy jej to moc nešlo.

„Ak sa bojíš toho, že to niekomu poviem, tak sa nemusíš. Máš moje slovo.“ Vyhlásil napokon, čím si od dievčiny vyslúžil najprv prekvapený výraz, no ten sa neskôr pretavil do niečoho iného. Hľadela na neho takmer zbožne, až ucítil vnútri zvláštne chvenie. „Sľúbil som ti predsa, že to bude naše tajomstvo.“ Neodpustil si ďalší zo svojich malých úškrnov jej smerom, na čo zareagovala presne tak, ako dúfal.

„Och, Shinsou-san,“ v tej chvíli sa jej zmocnila obrovská túžba objať ho, lebo prísľub toho, že si toto tajomstvo, ktoré by mohlo zavariť nielen jej, ale aj dvom starším kamarátkam, nechá pre seba, na ňu zapôsobil. Ale nedovolila si pristúpiť ešte bližšie a kompletne zrušiť ten odstup medzi nimi, na to sa ho ešte stále až príliš ostýchala. Možno, keby to bol ktokoľvek iný, kto ju nerobil občas nervóznou, vnímala by to inak. Ale už len vedomie, že stále zviera jeho veľkú ruku vo svojich drobných dlaniach ju privádzalo do rozpakov. Ani netušila, čo jej to napadlo, no dovolila si takéto malé gesto a vážne zvažovala, že sa k nemu predsa len pritisne, až ju z premýšľania vytrhol hlas. Dievčenský.

„Nita-chan!!!“ Zvýskla blondínka s vlasmi zopnutými v dvoch drdoloch, na čo oslovená odskočila od svojho spolužiaka a pustila jeho dlaň, keď začula dievčinku z Ligy Villainov, ako ju okríkla. „Tu som! Našli ste to!“ Toga jej mávala od dverí budovy, ktorá stála pár desiatok metrov pred nimi. Nita venovala Shinsovi ešte posledný prosebný pohľad a potom sa celá nadšená rozbehla za ňou.

Hitoshimu však chvíľu trvalo, než sa pohol tiež. Stačilo mu pár sekúnd, počas ktorých si prezrel to dievča, ktoré vyzeralo, že je približne v ich veku, ba možno o čosi málo mladšie (keďže malo na sebe školskú uniformu, aká sa nenosievala na strednej škole) a konečne mu došlo, o koho ide. Už iba jej meno - Toga, ktoré mu Nita prezradila, znelo príliš povedome. No keď ju videl naživo, vedel, o koho ide. A jeho spolužiačka si za ňou veselo utekala po ulici s otvorenou náručou, akoby to nebola nebezpečná psychopatka z kriminálnej organizácie, ktorá momentálne predstavovala údajne najväčšiu hrozbu pre celú krajinu.

„Nita...“ Unikol mu ďalší povzdych – a samého ho šokovalo, že snáď prvý raz vyslovil jej krstné meno nahlas, pretože dovtedy ju vždy volal priezviskom, ako ona jeho. To však už menovaná nemohla počuť, pretože práve dobehla k budove, odkiaľ to blonďavé dievča vyšlo a o pár sekúnd sa už s villainkou láskyplne objímala.

Keď ich už skoro dobehol, nemohol si nevšimnúť, že Himiko Toga ponad Nitino rameno na neho upiera svoje zvedavé očká až neprirodzene zlatej farby. Tie sa zaleskli takým spôsobom, že takmer zostal zamrznutý stáť na mieste a ten mráz nemal nič spoločné s aktuálnou typickou januárovou teplotou, ktorá práve vonku panovala. Až nadšené pišťanie oboch dievčat, keď prejavovali svoju radosť, ako moc sa tešia, že jedna druhú vidia, ho prinútilo precitnúť.

 

* * *

Bolo to zvláštne – sedieť za jedným konferenčným stolíkom s najhľadanejšími villainmi v štáte a oslavovať Silvester tak, ako to robievajú bežní smrteľníci. Hana nebola v tomto tak úplný nováčik, za svoj život už stihla postretať a nadviazať spoluprácu s kadekým – nie vždy šlo o legálne aktivity, no Ramona ešte stále musela miestami spracovávať, čo sa vlastne dialo. Keď si jej blonďavá priateľka prisadla na gauč oproti aj s mužom, ktorý túto organizáciu viedol pustili sa aj s Dabim do rozhovoru s nimi.

Aj keď sa s ním naposledy stretla v nie príliš priateľskom duchu – vlastne, vtedy mala čo robiť, aby sa pred jeho ničivým quirkom uchránila a dodnes si nebola istá, či vlastne o tomto malom strete Dabi sediaci vedľa nej vedel, teraz sedela na sedačke v bare, ktorú údajne patril jemu a jeho organizácii a popíjala svoj drink, čakajúc na odbitie polnoci, akoby boli obyčajná partia kamarátov. Keďže však so spomenutým čiernovlasým mužom stihli obaja už vypiť takmer celú fľašu vína, čo dopomohlo k tomu, aby sa uvoľnila, z nejakých nevysvetliteľných dôvodov sa necítila v spoločnosti Shigarakiho, ktorý údajne predstavoval pre celú krajinu najväčšiu hrozbu, nepríjemne, či ohrozená.

Celý čas sa k nej správal úplne neutrálne bez akéhokoľvek opovrženia, či nevraživosti, akoby ju už v podstate už dávnejšie poznal a ani keď sa tu s Hanou objavili, absolútne proti jej prítomnosti nenamietal jediné slovo, čo bolo dosť netypické vzhľadom na jej postavenie v spoločnosti a profesiu. Hana bola síce tiež oficiálne na strane pro a zákona, ale jediný pohľad na ňu a mladšieho muža, ktorý sa od nej dnešný večer nepohol ani na krok, stačil na to, aby bolo človeku hneď jasné, že by Tomura Shigaraki nedovolil, aby bol skrivený jediný vlas na blonďavej hlave jej priateľky.

Všimla si na Hane, že je ešte stále tak trochu nervózna, čo bola v podstate aj ona, ale už sa za ten čas, odkedy sem prišli, stihla aspoň čiastočne uvoľniť. Ale predsa len, táto zostava nebola tou, s ktorou by bežne človek trávil novoročné oslavy. Shigaraki bol spočiatku tiež mĺkvy, no stačilo pár Dabiho trefných a podpichovačných poznámok spojených s vtipmi na jeho adresu a aj ženy, ktorú si jeho šéf držal pri sebe a ľady sa tak povediac prelomili.

Takže momentálne všetci štyria horlivo debatovali o všetkom možnom aj nemožnom a obe mladé ženy sa cítili skôr ako na nejakej obyčajnej priateľskej návšteve a nie v spoločnosti tých najhorších villainov v celom Japonsku.

Hana sa už necítila tak neisto ako na začiatku, no i tak stále netušila, že ako sa tváriť, bolo to stále zvláštne. Vôbec nečakala, že jej silvestrovský večer bude  prebiehať práve takto. Ale musela uznať, že Tenko sa k nej správal ukážkovo, odkedy sa objavila. Vlastne, nie len k nej, ale aj k Ramone. Svoju odmeranú a nepriateľskú povahu aspoň na malú chvíľu odložil a tá jeho nespoločenská a podráždená stránka osobnosti sa objavila iba pri občasných Dabiho poznámkach, čo bolo v podstate zaslúžené.

Blondínka si nepamätala, že by ho niekedy videla takéhoto v spoločnosti aj iných ľudí, ako len v tej jej. Tenko bol proste nespoločenský a jedine vtedy, keď boli spolu sami dvaja, sa jej otvoril a odhalil iba pred ňou ľudskú stránku tej azda najkomplikovanejšej osobnosti, s akou sa za svoj mladý život stretla. Ale teraz to vyzeralo, že mu prítomnosť ďalších ľudí neprekážala, dokonca ani tá jej kamarátky, ktorá nepatrila medzi okruh osôb, ku ktorým mal vypestovanú aspoň čiastočnú dôveru. A ona dívajúc sa na svojho bývalého priateľa premýšľala, či je tá spokojnosť, ktorá z neho sálala spôsobená čisto jej prítomnosťou, alebo sa stalo niečo ďalšie, čo ho potešilo a prinútilo vyjsť aspoň čiastočne zo svojej ulity.

Tomura jej ešte nepovedal nič o svojom poslednom tromfe, ktorý sa týkal Meta Liberation Army. Hana tušila, že sa za tých pár týždňov pred vianočnými sviatkami, kedy o ňom dlhší čas nepočula, muselo niečo významné udiať. To, že sa krátko po tom, čo členovia Ligy Villainov zmizli z výslnia, udiala tá katastrofa v Deika City, muselo určite súvisieť s nimi. Ale Tenko jej zatiaľ nič neobjasnil a nečakala, že sa jej s tým, ako to všetko bolo, bude zverovať pred ostatnými.

Shigaraki bol skutočne posledné dni spokojnejší ako kedykoľvek pred tým. Porážkou Re-Destra sa mu podarilo čosi, v čo pár mesiacov dozadu ani nedúfal a celé toto obdobie, počas ktorého bol „na koni“ vyvrcholilo dnešným večerom. Hana bola konečne pri ňom a jej pozornosť momentálne patrila takmer úplne jemu, čiže si nevedel predstaviť, že by to celé mohlo byť ešte lepšie. Možno by to vylepšilo už len to, ak by mal konečne moc, ktorú mu Doctor sľúbil, ale o tom, čo ho čakalo v priebehu prvých mesiacov nového roka, jej dnes povedať neplánoval.

„Veď vravím, že ja ten jej vzťah s Chickenom moc nepodporujem, takže v tomto sme na jednej lodi.“ Ozvala sa hnedovlasá mladá žena, prispievajúc do debaty, ktorej jazyk rozviazalo aj mierne podguráženie alkoholom, na čo sa Shigaraki od Hany opäť obrátil k nej. Keď ju jeho červené oči zvedavo prevŕtali, iba mykla plecami a čiernovlasý villain sediaci vedľa nej sa pobavene uškrnul a ovinul ruku okolo jej ramien.

„Chicken?“ Zagánila Hana na svoju priateľku sediacu oproti a založila si ruky na hrudi. Začínala sa cítiť pomerne trápne a tiež nemohla ignorovať, ako jej do líc mierne vystúpila horúčava, keď sa debata nebezpečne uberala smerom k jej milostnému životu.

„Prepáč, Můrko, je to len taká moja interná prezývka pre toho tvojho geroja.“ Pokúsila sa o predstieraný nevinný úsmev, ktorý jej Hana, samozrejme, neuverila. Ale na túto zvláštnu zaujatosť Ramony voči Hawksovi bola už aspoň čiastočne zvyknutá. A okrem toho, práve teraz si zaslúžil nevraživosť nielen iba od hnedovlásky, ale aj od Hany samotnej za to, ako ju naštval a následne opustil tesne pred Silvestrom.

Shigaraki sa na prvý pohľad tváril neutrálne, akoby ho brunetkina poznámka a zmienka toho muža nijako neovplyvnila, no obzrel si tú, ktorá ho spomenula s určitým záujmom. Vedel, že jeho Hana má viacero známych, ktorí pôsobia ako Pro v jeho rodnej krajine, no táto cudzinka medzi nich nepatrila, minimálne nie medzi tých o ktorých sa verejne vedelo. A vedel tiež, že už dlhšiu dobu s Dabim medzi sebou niečo majú, no to však zatiaľ našťastie nijako neovplyvnilo plány Ligy, čo ho tešilo.

„Pokračuj v tomto, bábika, a tu Shiggy ťa čoskoro prijme k nám do Ligy.“ Dabi vyzeral, že sa na tomto celom ako jediný náramne baví, no Ramona musela priznať, že mala čo robiť, aby sa jej podarilo udržať svoju tvár kompletne v nevinnom výraze, pretože jej tiež mykalo kútikmi úst. Samozrejme, obaja mladí muži, ktorí im robili spoločnosť okamžite pochopili, že koho mala na mysli tým ´Chickenom´ a jediná nadšená z tejto prezývky nebola blondínka vedľa lídra Ligy.

Ten si zaspomínal na incident, kedy tú ženu, ktorá bola Hane tak blízka, videl prvý raz. Vtedy stáli v podstate proti sebe a ona sa pred ním bránila pomocou svojho quirku. Vytvorila pred ním akýsi štít, ktorý sa mu napokon podarilo zničiť, no to bola podstata zase jeho quirku – ničiť veci a rozkladať ich na prach. Ale pred niekým iným by mohlo byť niečo takéto celkom účinné, keď sa nad tým na malú chvíľu zamyslel. Napokon o čosi málo zvraštil obočie a vyštekol namosúrene na Dabiho.

„Určite by to bol lepší nápad ako ten, že k nám chceš toho opereného idiota-„ Zastavil sa v polovici vety, keď si uvedomil, že povedal niečo, čo nemal. Prezradil príliš. A to malo, prirodzene, za následok to, že sa blondínka sediaca po jeho boku k nemu zarazene a zmätene otočila. Určite okamžite začala v tej svojej peknej hlavičke prepočítavať všetky alternatívy a požadovala od neho okamžité vysvetlenie, preto na ňu radšej ani nepozrel. Nemal v úmysle s ňou dnes riešiť tieto záležitosti a už vôbec nie pred zvyškom ligy. Chcel, aby sa dnes uvoľnila a užívala si aspoň z jednej štvrtiny dnešný večer tak, ako si ho práve teraz užíval on pri nej. Akonáhle prehovorila, opäť venoval všetku svoju pozornosť jej a tomu, čo mala na srdci.

„No to určite,“ odfrkla si, na čo pocítil nepatrné zovretie v hrudi, no vedel si predstaviť, kde sa to nabralo. Hana skrátka nemala jeho Ligu rada.  Nebolo to mierené proti jeho osobe, iba proti tým zvyšným členom, ktorí do Ligy patrili. „Už len to by jej chýbalo.“

„Náhodou, Tinkerbell,“ zaškeril sa na ňu vyzývavo Shigarakiho starší kolega, „Bolo by jej tu viac než dobre. Liga je práve teraz v celkom slušnom balíku. Už si môžeme dovoliť aj také veci ako nové handry a sushi. Nevšimla si si, aký je Crusty nastrojený? To muselo poriadne raniť jeho krehké city...“

Jasné, že Hana okamžite po príchode spozorovala, aký bol Tenko dnes večer vyobliekaný a ako mu to pristalo vo veciach, ktoré by si on ani jeho zverenci predtým dovoliť nemohli, najmä nie po tom, čo im zajali Kurogiriho a zhabali bar. Ale Dabimu radšej nič neodpovedala, len stisla pery do tenkej čiary a nespokojne si povzdychla.

Shigarakiho až tak svrbeli prsty, keď sa jej chcel dotknúť. Aspoň jedným z nich. Pohladiť ju po chrbte a upokojiť ju s tým, že si kvôli tomu nemusí svoj mozog práve teraz namáhať. Tak trochu závidel Dabimu, že on sa ženy, pri ktorej sedel natisnutý viac, než by bolo slušné, mohol dotýkať do sýtosti. Práve teraz bol vodcom tej najmocnejšej zločineckej organizácie v novodobom svete a podriadila sa mu aj celá Meta Liberation Army, a predsa si nedovolil siahnuť na Hanu ani jediným prstom, i keď za iných okolností by to urobil bez váhania a sebecky.

Ale už sa jej raz tak dotkol a trvalo veľmi dlho, než sa s ním opäť začala čo i len odmerane baviť. Dnes sa chcel pred ňou naozaj ukázať v čo najlepšom svetle a tak sa ovládol berúc do úvahy možnosť, že by ho mohla od seba znechutene odstrčiť. Už len to, že pri ňom bola tak blízko, že mohol cítiť jej návykovú vôňu a venovala mu svoj čas, rozprávajúc sa s ním v priateľskom duchu, považoval za veľký úspech a vychutnával si každú sekundu z toho okamihu.

„Vážne, sushi?“ Obrátila sa Ramona k svojmu momentálnemu spoločníkovi s nadvihnutým obočím. „Tak to je od vás pekné, že aj dnes ste nás pohostili.“ Rukou mávla na stôl, kde okrem alkoholu, množstva pohárikov a nejakej misky s bohvie ako moc starými arašidmi nič iné nebolo. Samozrejme, že nečakala, že pred ňou vytiahne jej obľúbené paprikové chipsy a ani to nemyslela v zlom. Povedala si však, že keď môže provokovať on, prečo by nemohla trošičku tiež? Dodala ešte ďalšiu vec, keď sa naklonila k stolíku, siahla po fľaši a demonštratívne jej hrdlo naklonila k mladému mužovi sediacemu vedľa nej. „Už aj víno pomaly dochádza.“

Dabiho prekvapil ultra sarkastický tón jej hlasu a aj to, že takto hovorila pred ostatnými prítomnými. Ale zrejme to malo na svedomí uvoľnenie, ktoré prišlo s konzumáciu jej obľúbeného alkoholu. Na jednej strane ju mal chuť podpichnúť späť, no na druhej musel uznať, že to bolo svojim spôsobom dosť roztomilé a sexy, ako sa práve pokúšala vystrčiť rožky. Naklonil sa k nej a jedna z jeho rúk nenápadne našla medzierku medzi jej svetrom a sukňou, ktorú mala na sebe a jeho prsty vkĺzli za okraj látky, keď začal jemne hladiť pokožku jej chrbta. Šteklilo to, ale to nebol jediný dôvod, prečo sa mierne zachvela.

„Prepáč mi to, bábika, ale nepripravil som sa dnes dostatočne, mal som pre teba iba jednu.“ Naklonil sa ešte bližšie, a jeho pery zašepkali tesne vedľa jej ucha. „Netušil som, že budeš taká nenásytná.“ Keď sa odtiahol, musel sa zasmiať tým svojim spôsobom, ktorý neveštil nič dobré a z ktorého obyčajní smrteľníci chytali panické záchvaty strachu. Už sa jej chystal navrhnúť, že má alternatívne riešenie, ktoré nebolo v súlade so žiadnym z mravov, ale jeho laškovanie prerušil Twice, ktorý sa náhle prebral z alkoholových driemot a narovnal sa na sedačke, čím na seba upútal pozornosť ostatných.

„Hej! Kde je Toga-chan?!? Koho to vôbec zaujíma?“

Okrem Twicea si nikto ďalší z prítomných nevšimol, že najmladšia členka z Ligy chýba a tí, ktorí si to všimli, ako Spinner, stále venujúc sa svojej hre, či Mr. Compress, ktorý sa tiež prebral z driemot, sa o ňu zrejme dostatočne nezaujímali na to, aby ich to trápilo.

„Neviem, ale spomínala, že má ešte niekto prísť.“ Ozval sa jašteričí muž nevzrušene, ani neodtrhol oči od svojej prenosnej hernej konzoly. Shigaraki sa na jeho slová však začal mračiť, čosi mu tu nesedelo. Ani ostatní nevyzerali, že by boli informovaní o tom, že sa k nim má dnes večer ešte niekto pridať. Než sa však stihol spýtať svojho podriadeného a druhého najmladšieho člena organizácie, ozvalo sa tlmené pišťanie od chodby vedúcej k hlavnému východu budovy smerujúcemu do ulice.

„Čo je to vonku za bordel?“ Spýtal sa Tomura, ktorý obrátil hlavu smerom k zdroju hluku a začal vstávať zo sedačky. Hana si vymenila pohľad s Ramonou, pretože sa jej zazdalo, že ten hlas pozná a chcela vedieť, či to zachytila jej hnedovlasá kamarátka tiež. Twice zrejme už trocha vytriezvel, lebo v momente bol pri svojom šéfovi, rozhodnutý ísť za piskotom, či to náhodou nie je jeho milovaná blonďavá dievčinka, ktorá sa náhle stratila a on začínal mať o ňu starosť.

Shigaraki s Twiceom neboli sami, ktorí sa išli pozrieť, čo sa vonku pred barom deje, pridali sa k nim aj zvyšné dve ženské členky osadenstva a Hana si popri tom, jak hľadela na Tenkov chrbát nemohla nevšimnúť, že celý ten čas mierne kríval. Vlastne to spozorovala už na začiatku, keď ju privítal na dvore, ktorý sa nachádzal na opačnej strane objektu, v ktorom budova stála, no vtedy to ešte celkom slušne skrýval. Teraz však bolo vidno, ako zle sa mu na ľavú nohu došľapuje.

Pozornosť nielen jej, ale aj Ramony sa upriamila na to, čo uvideli, akonáhle vyšli z budovy. Hľadaná členka Ligy bola vonku presne tak, ako ostatní predpokladali a mala časť z toho piskotu na svedomí, no nebola sama. Okrem nej sa pred budovou baru nachádzali ďalšie dve osoby, obe približne v Toginom veku a ani jedna z žien nepotrebovala viac, než stotinu sekundy, aby si okamžite uvedomili, kto to bol.

„Preboha, Nita...“ Ramona vedela, že toho ešte nevypila tak veľa, aby sa jej začali zamieňať tváre, takže to skutočne musela byť jedine jej mladšia kamarátka s ružovými vlasmi, ktorá stála iba pár metrov od nich na ulici a práve sa odliepala od blondínky z Ligy Villainov. Okrem nej stál kúsok od dievčat aj vysoký mladík, ktorého nepoznala a momentálne si ostražito prezeral všetkých, ktorí sa začali po jednom trúsiť z budovy von, aby zistili, čo sa deje.

„Čo tu robíte?“ Hana bola rovnako prekvapená, keď jej fialové oči blúdili od Nity, o ktorej predpokladala, že bola čiastočným zdrojom toho hluku, čo ich prinútil vyjsť von, k chlapcovi, ktorý sa tu znenazdajky objavil spolu s ňou. Na rozdiel od svojej o čosi málo staršej kamarátky vedela presne, že o koho išlo a mala pre najmladšiu z ich tria pripravených kopec otázok, až bol pre ňu problém vybrať tú, ktorú jej položí ako prvú. Najprv však musela vstrebať ten šok, že sa na tejto absurdnej silvestrovskej párty s ešte absurdnejším zložením objavili dvaja študenti U. A. akadémie.

Rýchlo obrátila pohľad k Tenkovi, uisťujúc sa, že Nite a jej spolužiakovi, ktorého priviedla so sebou, čím ju ešte viac šokovala, než ak by sa zjavila iba ona sama, nehrozí nebezpečenstvo. A Shigaraki sa veru mračil, čo nebolo dobré znamenie, no niektoré prsty svojich rúk aj dlane mal stále zahalené v rukaviciach, ktoré ešte nesňal dolu, čo ju ako jediné upokojovalo. Keď však zaujal nepriateľský postoj a neprestával očami prepaľovať dvoch novopríchodzích študentov, rozpoznala nebezpečenstvo a rýchlo ho schmatla za lakeť.

„Čo to má znamenať, Toga?“ Vyštekol Tomura na najmladšiu zo svojej organizácie a tá na neho uprela nevinné očká.

„Kľud, je to Nita, moja malá kamarátka, hlavne im neubližuj. Toto bude len nejaké nedorozumenie, postarám sa o to...“ Zašepkala blonďavá žena vodcovi Ligy do ucha a keď sa od neho odtiahla, jej fialové oči sa stretli s jeho brodovými. Nevyslovená prosba v tých Haniných zrejme zabrala, pretože sa mladý muž s modrými vlasmi aspoň trochu upokojil.

„Ramona-senpai! Hana-senpai!“ Ozval sa Nitin tenučký hlások a podišla opatrne k svojim dvom starším kamarátkam, ktoré ju obe s veľkými obavami v očiach pozorovali. Nevšímala si, že sa tu objavilo viacero ďalších ľudí, z ktorých väčšinu poznala a stretla už osobne, momentálne ju zaujímali len obe jej staršie senpai. Ale ani jedna sa za ňou nerozbehla s otvorenou náručou, miesto toho sa pozreli jedna na druhú a potom späť na ňu, tváriac sa, akoby každú chvíľu mala niekde na mieste, kde sa nachádzali vybuchnúť bomba. „Nie ste rady, že ma vidíte?“ Spýtala sa dlhovláska mierne previnilo a ohrnula spodnú peru kráčajúc ešte bližšie.

„Jasné, že sme, zlatko, len som v riadnom šoku...“ Priznala sa brunetka, ktorú by ani vo sne nenapadlo, že sa dnešný večer s ružovovláskou stretne. Už to, že ona a Hana boli na mieste, akým bol tento bar v spoločnosti villainov bolo šialené, ale ešte aj Nita? Začali sa jej v podvedomí vynárať spomienky na halloweensku párty, ktorú tá malá nezbednica, momentálne prosíkajúca o to, aby ju neotočili a neposlali späť odkiaľ prišla, zorganizovala.

Vtedy to však celé bolo inak, ani zo žartu by si nepripustila, že niekedy s osobou ako je Dabi strávi ešte jeden večer. A že ich veru nebolo málo, dokonca už aj pár nocí a nasledujúcich rán. Samozrejme, doteraz o tom celom vedela iba Hana, ktorá na to tiež prišla len pred nedávnom, po tom osudnom vianočnom večierku, takže Ramona tak úplne nevedela, ako práve reagovať.

„Čo ti to napadlo, Nita? A ako ste nás tu našli?“ Šepkala Hana, ktorá po schodíkoch zišla dolu a konečne sa zvítala so svojou mladšou kamarátkou. Tá potiahla nosom a schmatla ju do náruče, objímajúc ju tak pevne, akoby ju naposledy videla snáď pred rokom a nie len pár dní dozadu.

„Aha, koho tu máme,“ zaškeril sa Dabi a jeho hlboký, mierne chrapľavý hlas zaznel Ramone tesne pri uchu tak odrazu, až takmer od ľaku nadskočila. Nevšimla si, že prišiel tiež, ale zrejme mu zvedavosť nedovolila ostať vnútri so Spinnerom a Mr. Compressom. Ramona sa tiež chcela pridať k jej kamarátkam, no cítila, ako ju jeho ruka uchopila za pás a tak sa k nemu otočila, potľapkávajúc ho tou svojou po hrudi a druhou stiahla jeho dlaň zo svojho boku.

„Láskavo sekaj dobrotu, áno? Jeden podozrivý pohyb a bude ťa mrzieť život,“ zapriadla sladko, na čo si Dabi iba odvrkol a ironicky sa uškrnul na znak súhlasu. Potom sa otočila k blondínke a ružovoláske, ktoré sa ešte stále objímali a zbehla po schodoch za nimi.

„Snepaiii,“ pišťala Nita znova a jej hlas sa akosi zvláštne zadrhol, „chcela som vás strašne moc vidieť. A už som to na internáte nemohla vydržať.“

„Ale prečo je tu s tebou Shinsou-kun?“ Náhlivo šepkala Hana, ktoré jedným okom sledovala spomínaného mladíka, z ktorého to, ako moc sa v tomto prostredí cítil nesvoj až priam sálalo. Vycítil, že ho Hana pozoruje, lebo jej pohľad opätoval, no práve teraz z neho blondínka nemohla vyčítať nič konkrétne. Stále toho bolo na ňu príliš. Nita ju konečne pustila a tento raz objala Ramonu.

„Veď aj ty si nám chýbala,“ zvítala sa s ňou brunetka tiež. „Ale urobila si nám riadny šok. A nie len nám.“

„To sú tí noví hostia, o ktorých som hovorila!“ Nadšene vyhlásila Toga, ktorá už stihla prekĺznuť pomedzi zvyšné tri mladé ženy za svojim najobľúbenejším členom Ligy, a toho teraz ťahala za ruku späť do budovy.

„Himi-chan ma pozvala, poslala mi fotky, na ktorých ste aj s Hanou, tak som prišla za vami.“ Mykla Nita plecami, keď pustila Ramonu a potvrdila Togine slová. Očami si premerala obe zo svojich starších kamarátok a keďže jej tvár bola vždy ako otvorená kniha, obe mladé ženy v nej spozorovali drobnú výčitku. Okrem iného im neuniklo, že mala akési zvláštne oči, čo mohlo byť zásluhou alkoholu, no to jemné rozmazanie za iných okolností vždy dokonalého make-upu prezrádzalo, že za tým bolo aj niečo iné.

„Nemali by sme ísť dnu, začínam tu pomaly mrznúť...“ Poznamenala Ramona, ktorú už striasalo a to bola na večernom zimnom vzduchu iba pár minút. I napriek tomu, že mala oblečený sveter, sa klepala, zima jej proste bývala takmer stále. Tiež chcela vedieť všetky podrobnosti toho, prečo sa tu Nita objavila, no tušila, že to bude nadlho a nechcela takéto veci riešiť uprostred ulice vonku, kde bolo len pár stupňov nad nulou bez kabátu.

„To je dosť blbé, Rami, mať chlapa s ohnivým quirkom a i tak sa stále klepať zimou...“ utrúsila potichu Hana, čiastočne jej oplácajúc aj to drobné podpichovanie ohľadom Keiga, ktoré Ramona pred tým adresovala jej, keď Tenkovi verbálne naznačila svoju podporu v boji o Hanino srdce. Na jej slová sa však Nita zastavila a opäť prižmúrila oči, ukazujúc na hnedovlasú ženu prstom.

„Toto je ďalšia vec, jak to, že som posledná, čo sa dozvedá, že máš niečo s ním?“ Tento raz ružovovláska ukázala na čiernovlasého villiana, ktorý sa ešte stále bavil pohľadom na situáciu vonku pred barom, pomaly sa zberajúc späť do budovy, ako väčšina ďalších prítomných.

Ramona usúdila, že bude Nitiným výčitkám radšej čeliť v teple vo vnútri a tak nasledovala Dabiho, snažiac sa prísť na nejaké vysvetlenie, ktoré by svojej mladšej kamarátke mohla poskytnúť, aby z toho nevyšla ako najväčší idiot. Ale ako niekomu, kto študuje a trénuje za cieľom stať sa herom vysvetliť, že randíte s villainom? Pred ktorým ste dotyčnú osobu sami vystríhali? Aj by sa k nemu pritisla, lebo by stačila sekunda a bolo by jej opäť teplo, no akosi cítila pred novopríchodzími zábrany, bolo to iné ako iba v kruhu ľudí, ktorí o nej a Touyovi vedeli aj pred tým. Preto sa ho radšej nedotkla a bola rada, keď začula Hanu odpovedať za ňu.

„Potom, Nita, dobre? Teraz tu nestojme na ulici, kde nás môže ktokoľvek zazrieť.“ Tlačila jej blondínka dlaňou na chrbát, aby sa tiež už pobrala dnu. Obzrela sa ponad plece a mladíkovi s fialovými vlasmi, ktorý sa stále nepohol z miesta, venovala mierne ospravedlňujúci úsmev, premýšľajúc, ako túto komplikovanú situáciu, ktorá Nita príchodom spôsobila, vyriešiť. „Poď aj ty, Shinsou-kun.“

Hitoshi prekvapene zvraštil obočie, keď ho Deilephilia oslovila a čakala na neho, aby ich nasledoval. Potom si však spomenul, ako mu Nita hovorila, že jej staršia blond kamarátka vie až prekvapivo veľa a tak sa bez slova pohol smerom k budove, ešte stále netušiac, čo si o tomto celom myslieť. Najviac ho však zaujímalo, čo bude s jeho spolužiačkou a hoci sa jej tak-povediac ujali jej staršie dve kamarátky, stále ju nechcel nechať ísť samú, ani pod hrozbou toho, že ak by o tomto vedel niekto zo školy, mohol by prísť nielen o miesto v hero kurze, o ktoré tak krvopotne bojoval, ale tiež by ho mohli zo školy rovno vyhodiť a ju rovnako.

„Kam si myslíš, že ich vedieš, Butterfly?“ Zavrčal Tomura a zastavil Hanu, čím jej pripomenul, že on so žiadnymi novými hosťami nesúhlasil. Tá však nahodila svoj pohľad, o ktorom vedela, že preň mal vždy slabosť. Nechala Nitu ísť, počkala, kým ju dobehne aj fialovovlasý chlapec a otočila sa na Shigarakiho s ďalšou prosbou v očiach.

„Nechaj ich, Tenko. Prosím. Kvôli mne... Môžem sa za nich zaručiť, že vás nijako neohrozia.“ Jej šepot mohol počuť iba on. Asi to nebolo najrozumnejšie, prepašovať dvoch študentov UA akadémie do baru, ktorý dlho slúžil ako hlavná základňa Ligy Villainov, ale keď už tu tí dvaja boli a videli toto miesto, nemali na výber. A vedela, že Tenko im nič neurobí, ak si ju nechce naozaj pohnevať.

A tak aj bolo, lebo napokon rezignoval a s miernym šomraním, ktoré nedokázala rozlúštiť na konkrétne slová nechal Nitu aj so svojim spolužiakom vojsť do budovy, nemuseli ho ani Toga, či ktokoľvek iný ďalej  presviedčať.

„Začína sa to tu pomaly meniť na Kinder-párty.“ Rýpol si Dabi opäť s humorom v hlase a Ramona podozrievavo nadvihla jedno z obočí, keď už boli vnútri na chodbe a jediní, na ktorých sa čakalo, boli Hana so Shigarakim.

„Ako to, že ty si s týmto celým tu,“ nenápadne ukázala na teenagerov, ktorí obklopení toľkými villainmi snáď nemohli v tejto chvíli pôsobiť viac od veci, „úplne v poriadku?“ Bolo jej to podozrivé. Shigaraki vyjadril nesúhlas s tým, že kto sa k nim pridal, ale vedela, že Hana má určité páky, ktoré na neho fungujú a vďaka ktorým sa Nite a tomu chlapcovi, ktorého priviedla, nič nestane. No Dabi ju prekvapil. Vedela, že nie je taký bezstarostný a ľahostajný ako na prvý pohľad pôsobil, určite si aj on dával pozor pred ostatnými a tiež tušila o jeho zaujatosti proti všetkému, čo sa týkalo Herov. Preto jej nešlo do hlavy, že neprotestoval tiež, ani nijako nereagoval, keď sa tu Nita s ďalším študentom U.A. akadémie objavili.

„Povedzme, že tej tvojej malej kamarátke dlhujem niečo za istú maličkú službu, ktorú mi pred tým preukázala.“ Pokrčil ramenami, tváriac sa neutrálne a Ramonine oči sa zúžili, keď ho nimi prevŕtala, pokúšajúc sa za jeho tónom odhaliť skrytý význam. Čo také, preboha, Nita mohla urobiť? Opäť skĺzla pohľadom k dievčine, ktorá každú chvíľu nervózne pozrela na toho chlapca s fialovými vlasmi, prešľapujúc z nohy na nohu a čakajúc na to, kým sa jej staršie kamarátky budú opäť venovať.

Ramona tušila, že toto jej s Hanou budú musieť nejako vysvetliť. A lámala si hlavu nad tým, že akým spôsobom to urobia. Hoci aj Nita mala čo to vysvetľovať, nemohli aj s blonďavou mladou ženou len tak zamiesť pod koberec, že ich tu zastihla na silvestrovskom žúre v spoločnosti najhorších Villainov v celom Japonsku, ktorých sa momentálne každý normálny človek so zdravým rozumom stránil.

Už aj zvyšok Ligy, ktorý zostal vnútri zaregistroval, že sa niečo deje. Spinner konečne odložil svoju konzolu prekvapený, keď videl to dievča, ktoré mu Toga predstavila ako spomínanú návštevu. Pamätal si ju z tej halloweenskej noci a ešte teraz sa pri tej spomienke striasal. Ale dnes vyzerala byť o čosi málo triezvejšia, takže pri troche šťastia ho nebude otravovať tak, ako vtedy v tom bare, keď sa na neho spolu s Togou doslova vrhli a prinútili ho robiť veci, ktoré by za iných okolnosti nikdy nespravil.

Nita, samozrejme, rozpoznala ďalších členov Ligy, hoci si čas trávený s nimi pár týždňov dozadu pamätala len zahmlene. Ale jašteričí mladík alebo starší muž s vystupovaním gentlemana jej boli okamžite známi, na takých ľudí sa zabudnúť jednoducho nedalo. Takže jej neistota sa začínala pomaly opäť vytrácať a utvrdila sa v tom, že prijať Togino pozvanie bol ten najlepší nápad, hoci Ramona s Hanou jej príchod ešte stále predychávali.

„Aha, pozrime sa, kto prišiel, moja šarmantná asistentka!“ Oslovil ju ten, ktorý jej bol z Ligy okrem Himi-chan najsympatickejší a ona nadšene vložila svoju dlaň do jeho ruky, keď jej na ňu v galantnom geste naznačil bozk na privítanie. Samozrejme, nezaobišlo sa to bez jej chichotu.

Hitoshi netušil, že ako má na to celé reagovať. Za prvé, až toľko ľudí nečakal a za druhé, čo to bolo dnes za večer, že Nitu neprestával opaľovať jeden starý chlap za druhým? Aspoň, že tento neznel tak oplzlo ako taxikár, no na pokoji mu to nepridávalo, keď ju sledoval, ako sa s mužom, ktorého tvár zahaľovala maska, zvítala ako so starým známym.

Nepoľavoval v ostražitosti, predsa len, nachádzali sa medzi členmi Ligy Villainov a pre istotu pristúpil k svojej spolužiačke, pozorne si prezerajúc jedného člena Ligy za druhým a premýšľajúc, ako moc nebezpeční boli. Nita sa s nimi bavila, akoby to boli len obyčajní ľudia, dlhoroční kamaráti. Neboli to presne títo ľudia, ktorí celé mesiace dozadu počas leta uniesli Bakuga, keď sa jeho a Nitina trieda zúčastnila toho výcviku v kempe? Po škole sa ohľadom toho šírilo viacero klebiet. Predstavoval si, ako sa ten blonďavý hajzel z jeho novej triedy ocitol presne na tomto mieste. Kto by to bol kedy povedal, že raz sa sem dostane aj on?

Keď začul Nitin hlas, ktorým vyslovila jeho meno, opäť upriamil svoju pozornosť od myšlienok, ktoré mu zaplavili hlavu, na ňu. Práve ho niekomu predstavovala a on si uvedomil ako na neho opäť hľadí tá zlatooká dievčinka, o ktorej bolo verejne známe, že je nebezpečná psychopatka, no okrem nej aj muž po jej boku v šedom kostýme, ktorý kompletne zahaľoval celé jeho telo a ešte akýsi jašteričí mladík, ktorého meno mu bolo absolútne neznáme.

„Prišiel so mnou presne tak, ako som ti písala, Himi-chan,“ usmievala sa Nita na jedinú ženskú členku Ligy a tá prikývla, skúmajúc Shinsa od hlavy až po päty. Nemohla povedať, že by sa jej bol vyslovene páčil. Nemal také rozkošné pehy ako Izuku, ani bacuľaté červené líčka ako Ochako, ale stále to bolo lepšie, ako keby tu mala aj naďalej byť sama teenagerka. A hlavne s ním prišla Nita, takže to bolo najpodstatnejšie.

„Som rada, že si sa nechala prehovoriť a prišla si za mnou!“ Opäť vzala ružovovláskine ruky do dlaní, spokojne sa uškŕňajúc na Twicea stojaceho vedľa, ktorý jej nadšenie podporoval, ako zvyčajne. „Ukážem ti výzdobu, ktorú sme s Jinom urobili, Nita-chan a nemôžem sa dočkať, keď sa spolu zabavíme!“

„Roztočíme to ako na Halloweena.“ Nita stisla Togine dlane tiež, nakúkajúc pomedzi dvere, že kde sa vlastne tento netradičný večierok bude konať. Než sa však stihli pustiť do žúrovania, ozvala sa Hana, ktorá stiahla Nitu od dverí za golier kabáta a prinútila ju tak venovať pozornosť niečomu inému ako sľúbenej mega párty, na ktorú ju sem Toga nalákala.

„Počkať, počkať, mladá dáma, pár vecí si musíme najprv vyjasniť,“ otočila sa na Nitu, rozhodnutá a pevne presvedčená o tom, že čím skôr si vyjasnia záležitosti, ktoré viseli vo vzduchu, tým skôr sa napätá atmosféra uvoľní. Nita previnilo zamrkala, no potom stisla pery a prehovorila rovnako odhodlaným tónom, ktorý obe mladé ženy až prekvapil.

„Ale vy mi máte tiež čo-to vysvetliť, senpai. Jedna aj druhá.“ Založila najmladšia ruky na hrudi.

„Asi to nie je najlepší nápad, takto pred všetkými.“ Vložila sa do toho potichu Ramona, ktorá si všimla, ako na nich viacero prítomných zvedavo hľadí, niektorí aj dosť podráždene. Shigaraki predsa len tak úplne nestrávil to, čo sa to tu s jeho komornou silvestrovskou párty začínalo diať. Hana sa už nemotala výlučne iba okolo neho a tí študenti U.A. akadémie tu tiež nemali čo hľadať.

Aj jeho Butterfly si uvedomila, ako ich rozhovoru viacerí načúvajú a tiež nechcela tieto veci riešiť pred toľkými ľuďmi.

„Hlavne chcem vedieť, že čo sa stalo, keď si prišla za nami. Vravela si, že chceš byť dnes večer s Minou a spolužiakmi.“ Obrátila sa späť k Nite, ktorá si zahryzla do pery a nervózne očami prechádzala z jedného prítomného na druhého, čo obe jej staršie kamarátky iba utvrdilo v tom, že potrebujú na tento rozhovor súkromie.

„Ach, neviete si ani predstaviť... Stalo sa toľko vecí, ani neviem, kde začať.“ Nitina vzrušená a bezstarostná nálada sa začínala premieňať na niečo iné, takže blondínka urobila rázny krok. Obrátila sa k mužskej časti osadenstva a založila ruky v bok.

„Potrebujeme tu s dámami na chvíľu niečo prebrať, takže poprosím všetkých ostatných, aby sa zatiaľ láskavo odobrali na dvor.“ Prehlásila, na čo sa, prirodzene, vzniesla jej smerom od viacerých kopa námietok.

„Prečo by sme akože mali? Vonku je zima!“ Šomral Spinner, ani sa nepohol zo svojho kresla, ktoré okupoval.

„Nech sa páči, môžete diskutovať, nenechajte sa rušiť.“ Odvetil Hane Dabi, ktorý sa už spokojne rozvaľoval opäť na gauči a natiahol sa za Ramonou, aby si ju k sebe stiahol tiež, no tá pred ním uskočila a pokrútila hlavou.

„Nie, potrebujeme aby ste nachvíľu odišli, toto je čisto ženská záležitosť.“

„To nemyslíte vážne,“ zahundral Shigaraki, no Hana bola neoblomná a ukázala prstom na dvere, ktoré viedli k zadnému východu.

„Len na chvíľu.“ Začala jedného po druhom šikovať z miestnosti von. Spinnerovo protestovanie u svojho šéfa so slovami, že prečo sa tá ženská správa akoby jej to tu patrilo, nemalo úspech, pretože Shigaraki sa jej nakoniec podvolil a hnal von aj svojich ostatných podriadených, aby jej vyhovel.   

Samozrejme, vyhnala medzi nimi všetkými aj úbohého Shinsa, ktorý jej ani len neoponoval, lebo jednak vedel, že je to Nitina kamarátka, ktorú si nechcel pohnevať a jednak mal k nej ako k staršej a uznávanej Pro úctu. Zatiaľ na neho nikto z tých ľudí, ktorí sa tu nachádzali nezaútočil, takže vyšiel s nimi z budovy von na zadný dvor, ktorý z veľkej časti zaberala stará rozpadnutá dodávka.

„Aj ja musím?“ Spýtala sa Toga a uprela na ženy, ktoré zostali vo vnútri šteňací pohľad.

„Ty nie, len si pekne niekam sadni a poslúchaj, kým sa nevráti zvyšok, my si tu len dáme malú debatu a opäť môžeme pokračovať vo večierku,“ odpratala ju Ramona za bar, kde blonďavú dievčinku posadila na stoličku aj s miskou slaných orieškov. „My sa trošku porozprávame o veciach, ktoré by ťa vôbec nebavili a potom sa môžete s Nitou opäť zabávať, dobre?“ Prihovorila sa jej prívetivo, vďaka čomu na ňu Toga chvíľku vypliešťala svoje zlaté očká, no napokon prikývla šťastná, že nemusela ísť do tej zimy tiež.

„Dáš si niečo?“ Spýtala sa Hana najmladšej z ich skupinky, keď sa obe usalašili na gauči a Nita si vyzliekla kabát, odhaľujúc tak šaty, ktoré pod ním mala. Blondínka však razom zistila, že sa nemá dievčina vlastne ani moc čím ponúknuť, keďže väčšinu vecí z konferenčného stolíka tvoril alkohol a samé hlúposti.

„No, hlavne, že sa tu chválili jak si môžu dovoliť sushi, ale toto biedne pohostenie je hanba.“ Pridala sa k nim hnedovláska, ktorá sucho okomentovala aktuálnu ponuku občerstvenia, z ktorého bol na výber naozaj len ten alkohol a už dokonca nezvýšil ani ten jej obľúbený.

„Teraz nemám hlad, senpai,“ odvetila Nita a posunula sa, aby mala miesto aj Ramona. Tej rovnako ako blondínke neuniklo, že aké šaty mala Nita práve na sebe.

„Teda, zlatko, nie, že by si inokedy nevyzerala dobre, no dnes si úplne...“ Ani nenašla vhodné slovo na okomentovanie vzhľadu mladej ružovovlásky, na ktorej podobné oblečenie snáď ešte ani nevidela. Také niečo by si skôr obliekla ona, i keď ten výstrih bol riadne odvážny a šaty boli dosť krátke, tak pravdepodobne asi ani nie, no Nita v tom vyzerala naozaj dobre. O čosi viac vyspelejšie ako v tých jej tradičných pestrých farbách a dievčenských vzoroch, ktoré vždy mávala na sebe.

„Nemusela si sa kvôli nám toľko parádiť,“ žmurkla na Nitu, keď si aj ona všimla, aká zostala behom posledných pár minút nesvoja. Možno čakala od svojich senpai vrelejšie privítanie, no tie dve skutočne museli celú situáciu najprv poriadne rozdýchať, pretože Nita naozaj spôsobila šoky obom z nich, keď sa tu bez varovania objavila a ešte k tomu nie sama.

„Myslím, že sa parádila kvôli niekomu inému.“ Prehovorila Hana zas a odložila Nitin šedý kabát k tým ostatným tak, aby sa mu nič nestalo. „A to by ma zaujímalo tiež, že čo tu robí Shinsou-kun. To bol tvoj nápad ťahať ho sem?“ Uprela na dlhovlásku pohľad, ktorý jasne naznačoval, že čaká vysvetlenie.

„Ozaj, to je ďalšia vec,“ podporila ju Ramona, „zdá sa, že tvoj vzhľad zafungoval, keď ťa ten šuhaj, ktorého Můrka očividne pozná a ja nie, nasledoval až sem.“ Hnedovláska sa snažila nepôsobiť až tak prísne, keďže Nita skutočne vyzerala, že ju čosi trápi, hoci prišla za nimi celá vyškerená v dobrej nálade a s otvorenou náručou.

„To je ten, veď vieš ktorý,“ prezradila blondínka a očami skontrolovala, či ich Toga náhodou nepočúva. Ale ak by aj, tak pochybovala, že to bude hneď niekomu vešať na nos. Ostatné zvedavé uši boli všetky vonku a tak to bolo dobré. Aspoň to mohli v pokoji rozobrať bez trápnych pohľadov.

„Ten? Ach! Ten!“ Ramona sa zatvárila sprisahanecky, pretože už jej to pomaličky začínalo dochádzať aj bez Nitinho vysvetlenia. Tušila, že sa jej nejaký chlapec zo školy páči, no nevedela o tom nič viac. Od Halloweena sa stretli ešte veľa rázy, no milostné vzťahy príliš nepreberali. Aspoň nie dopodrobna a hoci Nita spomenula slovkom, či dvoma, že má spolužiaka, do ktorého je tak trochu zaľúbená, Ramona nevedela o čo presne ide. Ale vlastne, keď sa nad tým teraz zamyslela, bolo to veru z dievčiny cítiť, lebo si všimla, aká bola v jeho prítomnosti a aj to, ako jej malej kamarátke očerveneli líca, keď prišla debata na neho. „Aj mi ho predstavíš? Ak to vonku s tými indivíduami prežije.“

„Ježiši!“ Zhrozila sa Nita a okamžite vystrelila zo sedačky na nohy, vďaka čomu si ju obe jej staršie parťáčky mohli ešte lepšie prezrieť. Sexy lodičky na vysokom podpätku a ešte viac sexy šaty? Dneska naozaj nič nenechala na náhodu. „Čo myslíte? Ublížia mu?!“ Dlaňou si prikryla ústa a jej zelené oči zablúdili k miestu, ktorým všetci muži nachádzajúci sa v objekte, opustili budovu a momentálne čakali vonku, kým ich dôležitá ženská debata skončí.

„Nikto mu neublíži, neboj sa. Ten- Teda, vlastne, Shigaraki vie, že ak sa dotkne jedného z vás, či Ramony čo i len prstom, tak s ním vlastnoručne skoncujem.“ Ubezpečila ju Hana, čo Nite stačilo. Opäť sa posadila medzi svoje priateľky a vydýchla si. Ostatných sa nebála ale ten mladý muž, ktorý sa volal Shigaraki a ktorý sa k jej blonďavej senpai správal priateľsky a akoby bola pre neho niekto dôležitý, jej naháňal istým spôsobom hrôzu. Nielen, že o ňom veľa zlého počula, ale ich učiteľ Aizawa bol ním ešte dávno na začiatku školského roka nepekne zranený. Takže rozhodne vedel byť nebezpečný. Dúfala však, že Hana vie, o čom hovorí a že Shinsovi naozaj práve v tomto momente nič nehrozilo. Nikdy by jej nenapadlo, že sa o neho bude báť, väčšinou to bývalo presne opačne.

„A Dabi bude tiež sekať dobrotu, neboj.“ Uistila Nitu aj Ramona, čím opäť pripomenula dievčine vec, ktorá jej mátala v hlave odvtedy, čo obdržala od Himiko fotky, ktoré spôsobili, že tu teraz sedela medzi svojimi staršími priateľkami.

„A už mi teda poviete, že o čo tu vlastne ide?“ Prehovorila a pozrela najprv na jednu, potom na druhú. „Prečo ste mi nepovedali, že s kým dnes večer na Silvestra budete? Myslela som, že idete do nejakého klubu s kolegami.“

„No, vieš, Nita,“ začala Hana a Ramona si medzi tým nervózne zahryzla do pery, no dúfala, že sa im to podarí vysvetliť tak, aby Nita nezostala príliš zaskočená. Nevyzeralo to však, že by ju nejako extrémne rozrušilo zistenie, že čo tu obe staršie ženy stvárali. Hoci by malo. Ale Nita bola proste Nita a podobné veci skrátka brala na ľahkú váhu. Čo bolo na jednej strane možno aj dobré, aspoň bude o to viac chápavá. „My sme ani netušili, že sa tu ocitneme. Nejako nás proste jeden z nich prehovoril a zrazu sme si len uvedomili, že sme tu a nie v klube s Lukášom a Satom. Bolo to úplne neplánované.“

„Neplánované akcie sú najlepšie,“ zareagovala na Hanine slová dlhovláska, no prezerala si ich ďalej, čakajúc ďalšie vysvetlenie. „Ramona-senpai, ty s ním chodíš? S tým Dabim...“ Obrátila sa tento raz k brunetke a tá si v duchu dodávala odvahu a uisťovala sa, že sa nemá prečo zdráhať. Nita nevyzerala, že by to nejako odsudzovala, vlastne o Touyovi hovorila s o dosť menším opovržením a odporom ako samotná Hana.

„Neviem, či sa to dá nazvať chodenie...“ Vlastne si Ramona práve uvedomila, že sa „oficiálne“ so svojim villainom dohromady ešte nedali. Nikdy sa jej priamo nespýtal, či bude jeho priateľkou, no správal sa k nej tak, ako keby naozaj spolu randili. A po tých Vianociach sa ich vzťah ešte o čosi viac prehĺbil. „Ale áno, stretávam sa s ním už dlhšiu dobu, od toho Halloweena.“

„A páči sa ti.“ Dodala za ňu Nita s potmehúdskym úsmevom, akoby sa rozprávali o hocijakom obyčajnom mužovi a nie jednom z najhľadanejších kriminálnikov v krajine. „A si riadne namotaná, však?“ Nitin úškrn sa neprestával rozširovať a na jej slová si Ramona iba pomyslela že, ona má naozaj čo najmenej hovoriť, čo sa týka pobláznenia mužom. Ale rezignovane mykla plecami, čím tvrdenie svojej kamarátky vôbec nevyvrátila.

„Už to asi nezakryješ, Rami. Aj slepý by si všimol, ako sa na neho dívaš i keď stále nerozumiem, že prečo. Toto ide totálne mimo moje chápanie.“ Vložila sa do toho ich tretia kamarátka, ktorá neskrývala antipatie k villainovi, na ktorého sa najmladšia z nich práve vypytovala, no keďže Ramona bola jednou z jej najlepších priateliek, pokúšala sa robiť aj nemožné, aby sa s tým aspoň trochu stotožnila. A že teda musela naozaj vynaložiť obrovské množstvo síl, pretože ten chlap jej riadne liezol na nervy.

„Veď ale to je úplne super!“ Vydýchla Nita a opäť svoju hnedovlasú kamarátku objala. „Ja som tajne dúfala, že to takto dopadne! Som tak moc rada, že už nie si sama, senpai.“ Myslela to úprimne. Nikto by nemal byť sám a vedomie, že jej staršia kamarátka niekoho konečne má a vyzerala byť do neho riadne zaľúbená, i keď tento pár bol pomerne dosť netypický, ju moc nadchlo. Keď jej tenké paže Ramonu pustili, odtiahla sa o malý kúsok a jej obočie sa máličko zvraštilo. „Len ma trošku mrzí, že Hana-senpai o tom vedela a ja nie...“

„Nie je to tak, že by som ti neverila, zlatko,“ Ramona sa ju snažila ubezpečiť, že to vôbec nemusí brať osobne, „ale vieš, ťažko sa mi s týmto niekomu priznávalo... Predsa len, je to celé  úplne v rozpore so zdravým rozumom. Ty študuješ na akadémii, aby si sa stala herom a on? On je villain...“ Už nad týmto premýšľala aj v minulosti. A svojim spôsobom si Touyu a jej vzťah s ním nechávala iba pre seba ako malé tajomstvo. Jediná, ktorá o tom niečo vedela, bola Hana a aj u nej to trvalo, než prišla na to, čo sa deje. A ružovovláska, akoby jej čítala myšlienky, prehovorila zas.

„No a? Predsa aj Hana-senpai je hero. Veď na tom nič nie je.“

´Hana-senpai ale už dávno nie je taká nevinná ako ty,´ pomyslela si Ramona a niečo podobné istotne šlo mysľou aj spomínanej blondínke. Ale Nita ešte potrebovala pár rokov, aby dozrela, nabrala skúsenosti, než sa bude môcť porovnávať s ich treťou kamarátkou, ktorá oficiálne síce bola Pro, ale niektoré jej vzťahy, zázemie a minulosť boli tak moc komplikované, že sa od klasických našponovaných profesionálnych superhrdinov, ktorí boli tu v Japonsku toľko pretláčaní, viac líšiť ani nemohla.

„Nita,“ oslovila ju blonďavá kamarátka pokojným a vyrovnaným tónom, snažiac sa jej to vysvetliť. Áno, teraz dievčine vďaka jej vzťahu s Tenkom nič nehrozilo, ale to neznamenalo, že nikto iný pre ňu nebude predstavovať nebezpečenstvo. „Nesmieš všetko brať tak ľahkovážne. Niektorí ľudia by to v budúcnosti mohli zneužiť a ty by si na to mohla škaredo doplatiť.“ Pokúšala sa svojej mladšej kamarátke poradiť nenásilným spôsobom.

„Asi máš pravdu, senpai, ale ty by si mi tiež mohla pár vecí objasniť.“ Tento raz sa dlhovláska zamerala so spovedaním na Hanu.

Tá sa rozhodla, že bude k Nite tiež úprimná, no zároveň jej však nevyzradí úplne všetko zo svojej temnej minulosti, čo si s Tenkom zažili a tie ďalšie veci okolo toho, ktoré by iba zbytočne trápili jej hlavu. Veď Nita vlastne poriadne ani nevedela o tých veciach s Ali a všetky tie šokujúce odhalenia by mohli na ňu dnes večer byť až príliš.

„Boli sme si v minulosti veľmi blízki no a vyzerá to, že mu stále na mne záleží, takže aj preto sa nebojím, že by vám so Shinsom ublížil. Vie, že by tým u mňa skončil a to si nedovolí. Na to pre neho znamenám ešte celkom dosť, i keď viem, čo sa o ňom všade po celom Japonsku hovorí. Ale poznám ho aj z inej stránky ako len vodcu villainov.“ Dokončila svoju myšlienku, na čo sa Nita hodnú chvíľu tvárila zdesene, no potom jej z dokorán otvorených úst uniklo tiché ´oh´ a jej tvár sa rozžiarila.

„Takže ty si s ním niečo mala? Je to v podstate niečo ako tvoj ex?!?“ Dievčinino svetlé tenké obočie vyletelo do závratných výšin.

Hana tomu nechcela veriť, no Nita tento raz trafila presne a to sa nestávalo často. Nevyslovila priamo explicitne, že s Tenkom v minulosti mala milostný románik a že spolu vlastne chodili, než sa udiali všetky tie otrasné záležitosti, no asi ani nemusela. Zrejme to zvláštne napätie medzi nimi dvoma aj po rokoch bolo stále viditeľné i pre nezainteresovanú osobu.

„Ale kde je Hawks?“ Zamraučala ružovovláska a Hanine kútiky úst pri vyslovení tej Pro prezývky ovisli. „To sa nebojí, že mu ťa ten Shigaraki preberie? Prečo nie je s tebou?“

„Naštval ma a veľmi,“ precedila Hana skrz zuby, snažiac sa pôsobiť pokojne. Ale pravdou bolo, že ju to mrzelo tiež. Hnev pomaly začínal vyprchať a dostavila sa ľútosť, no pokúšala sa byť silná a neutápať sa v žiali. Absolútne sa nemohla sťažovať na to, aký bol k nej Tenko dnes večer pozorný a ako jej v podstate neprestával prejavovať náklonnosť. Vlastne si uvedomila, že mu ešte ani len nenaznačila žiadnu vďaku. Ešte chvíľu a skutočne hrozilo to, čo Nita spomenula. ´A Hawksovi je asi momentálne totálne u prdele, že mu Hanu niekto iný preberie,´ pomyslela si trpko, no nechala si tieto depresívne myšlienky pre seba. „Nerada by som sa o ňom dnes večer bavila a kazila si tak Nový rok.“

„Och, ale prečo? Ja som tak dúfala, že budete spolu! Vy predsa patríte k sebe! Shipujem vás!“ Nedala sa Nita odradiť.

„Tak to si sama.“ Pridala sa do debaty Ramona, ktorá na rozdiel od ich najmladšej kamarátky stopercentne fandila radšej Shigarakimu ako tomu Haninmu milovanému Pro, ktorému ešte stále neprišla na chuť. Ak by sa Hana dala dokopy s Dabiho šéfom, nebola by aspoň sama, ktorá sa ťahá s villainom. Ale v skutočnosti za tým bolo omnoho viac. Akosi si tak viac všímala toho mladého muža so svetlomodrými vlasmi a zistila, že sa jej páčilo, ako sa k Hane správal. Jej priateľka si zaslúžila niečo takéto a nie iba večné strachovanie sa, neistotu a hádanie sa kvôli práci a tomu, že ten jeden na druhého nemá čas. Shigaraki vyzeral ako niekto, kto by si ho kvôli blondínke našiel vždy. Úplne vždy. „Ja hlasujem za veľkého vodcu villainov.“

„Vôbec,“ zatvárila sa Nita kyslo. „Hawphilia navždy!“

„Haw... Čo?“ Ramonin výraz bol rovnako nechápavý ako ten Hanin a ani jedna sa netvárila nadšene, no tým sa Nita nedala odradiť. Obom im venovala spokojný výraz vyjadrujúc svoje nadšenie.

„To sme vymysleli s babami, Minou a Tooru! Premýšľame, že ti založíme na Instagrame fanpage, Hana-senpai. A uvidíte, že Hawphilia sa stane najhorúcejším hashtagom.“

„Uh, radšej asi ani nechcem vedieť podrobnosti.“ Zašomrala blondínka, pre istotu ani nezisťujúc, čo všetko mala jej malá kamarátka za lubom, lebo už len tie vymyslené názvy zneli desivo.

„Ale aj tak tomu stále nemôžem uveriť, že nie ste práve teraz spolu. Nechce sa mi veriť, že by mohol Hawks urobiť niečo tak moc zlé, aby ste sa takto rozhádali na Silvestra.“ Ružovovláska si nemohla pomôcť, stále videla nádej, že jej obľúbený Pro pár sa dá znova dohromady a toto celé bola iba malá kríza. Bola by to škoda, lebo si nevedela k svojej blonďavej senpai predstaviť niekoho lepšieho, ako číslo 2 Japonska - okrídleného blonďavého mladého muža, ktorého jej senpai závidela snáď polovica ženskej populácie v krajine.

„Nuž, miláčik,“ venovala jej Hana smutný úsmev, „také veci sa proste v dospeláckom živote dejú. Nie vždy je vo vzťahu všetko ružové, však, Rami? Nechcem to teraz dopodrobna riešiť, ale v určitom štádiu prídu momenty, kedy človek zistí, že niektoré veci sa navždy tolerovať nedajú a pokiaľ nepríde kompromis, tak to začne vo vzťahu škrípať.“

„Ale nerozišli ste sa ešte, že nie, senpai?“

„Nie, oficiálne nie, ale ak by tu predo mnou teraz stál, tak mu tie pierka vyšklbem a napchám do zadku.“ Vyhlásila blondínka otrávene, no v skutočnosti to tak nemyslela. Áno, štval ju, ale ublížiť by mu neublížila. I keď jej ublížilo to, že sa ani nepokúšal s ňou skontaktovať a ospravedlniť sa, či pristúpiť na to, aby jej konečne prezradil tie tajnosti, čo pred ňou skrýval. Naozaj ho ani trošku nemrzelo, že jej sústavne klame do očí? Ramona sa musela premáhať, aby po tých slovách nevyprskla smiechom a aj Nite mykalo kútikmi. „Proste trampoty s chlapom. Aj teba to čoskoro čaká.“

Trampoty s chlapom? Nitin úsmev okamžite klesol, lebo sa jej opäť pred očami vynorili udadlosti, ktoré sa odohrali sotva hodinu dozadu. Ďalšia zmena jej nálady opäť nezostala bez povšimnutia a nastal čas, aby sa debata upriamila na ňu. Bola však rozhodnutá sa im zdôveriť, potrebovala si to všetko, čo mala v hlave aspoň čiastočne usporiadať a komu inému sa zveriť s trápením ohľadom chlapcov, než jej dvom starším a skúsenejším priateľkám?

„Nita, ale dosť už o nás. Zodpovedali sme ti na všetko najlepšie, ako sme mohli, takže teraz máme pár otázok pre teba my.“ Chytila ju Hana za ruku a jej podráždená nálada týkajúca sa Hawksa bola mierne potlačená.

„A mrzí nás, že sme ti to nepovedali skôr, ale snáď chápeš, že to nie je také jednoduché. Veríme ti však, že to celé zostane medzi nami.“ Dodala Ramona s úprimným výrazom v tvári. „Ale čo ten tvoj chlapec, ktorý s tebou prišiel?“

„Oh, nemusíte sa vôbec báť,“ vyhlásila okamžite Nita, v jej hlase bolo možné bádať malú štipku stresu, „prisahal mi, že si toto všetko nechá pre seba a nikomu o tom nepovie! O ničom, čo sa dnes stane, takže ani o vás a určite nebudete mať žiadne problémy. “ Krútila hlavou a pocítila, ako ju Ramona mierne pohladila po chrbte.

„To nás veľmi teší, zlatko, ale skôr som to myslela tak, že čo tu vlastne robí a ako si sa sem dostala. Naozaj sme to nečakali, ak by sme vedeli, že chceš byť s nami, zobrali by sme ťa od začiatku.“

„Toto veru zaujíma aj mňa. Myslela som, že chceš byť na Silvestra s Minou a ostatnými dievčatami. A priznám sa, keď som videla na ulici vonku nie len teba, ale aj Shinsa, skoro som odpadla.“ Doplnila brunetku Hana, na čo Nite unikol pomedzi pery hlboký povzdych.

„Počkaj, Nita.“ Zamyslela sa Ramona a zovrela jej rameno v objatí, „teraz mi tak napadlo... Nie je to tvoj frajer? Že by si sa nám akosi zabudla o takejto veľkej novinke zmieniť tiež?“ Vyzývavo nadvihla obočie, na čo sa jej mladšia priateľka nesmierne moc zapýrila a zvesila hlavu, odpovedajúc jej iba nesúhlasným zamrnčaním.

„Že by predsa? Dali ste sa dokopy?“ Hanina tvár sa tiež rozžiarila, no jediný pohľad na Nitu ju presvedčil o opaku, že jej asi naozaj ešte nemajú k čomu gratulovať. Na rozdiel od Ramony poznala blondínka ich mladšiu kamarátku o čosi dlhšie a vedela viac o tom, ako moc sa jej ten študent z rovnakého ročníka páči.

A veru by ju potešilo, ak by si k sebe našli cestu, pretože v podstate na to ružovovláska už mala vek, aby začala prežívať všetky tie radosti a strasti, ktoré so sebou prvé zaľúbenie prinášalo. Veď Tenko bol v jej veku, či dokonca ešte mladší, keď sa s ním dala dokopy ona, celé tie roky dozadu. Hlavne po tej Nitinej nepríjemnej skúsenosti s iným spolužiakom, ktorý ju po nástupe na U. A. akadémiu odmietol a ona to časom Hane prezradila, by takéto niečo bolo veľmi vítané.

„Nie, nie, je to celé inak. Asi by som mala začať od začiatku. Mala som pôvodne v pláne stráviť Silvester na internáte s Minou a Tooru a spočiatku to vyzeralo, že to tak aj bude. No, ale čo sa stalo potom...“

Nita sa pustila teda do rozprávania. Povedala im o tom, ako sa pred začiatkom študentskej párty dlhé hodiny chystala v nádeji, že sa večer so Shinsom stretne. O tom, ako si s Tooru a Minou dali pár panákov a ako Minu okamžite zamestnal Kirishima, z čoho vysvitlo, že tí dvaja už tvoria pár a Hana sa tomu potešila, lebo to boli ďalší dvaja študenti, ktorých by na pár veru aj tipla. Ďalej im líčila, ako sa začala pomaly na párty nudiť a napísala jej Toga, ktorá ju lákala, nech príde radšej za ňou.

Nezabudla im ukázať ani inkriminované fotografie, ktoré to rozhodnutie v jej hlave len podporili a odmietla ich vymazať s tým, že im to obom tak moc pristálo. Ramona sa dokonca pristihla pri myšlienke, že by takúto fotografiu s Touyom možno aj rada mala vo svojom telefóne a v súkromí by sa na ňu občas mohla jedným očkom pozrieť, lebo ju skutočne prekvapilo, ako na nej obaja vyzerali. Ako obyčajný zaláskovaný pár, až jej z toho pohľadu naskočili po chrbte zimomriavky.

Ružovovláska tiež nevynechala, že ju počas párty mierne nahneval istý spolužiak, ktorý mal smerom na jej osobu blbé pripomienky, no sľubovala im, že to najhoršie ešte len príde.

„No a ďalší, ktorý ma celý večer riadne štval, je Denki,“ hundrala a založila si ruky na hrudi, odúvajúc spodnú peru, čím dala najavo, že sympatie k spomínanému študentovi rozhodne neprechováva.

„Počkaj, Denki akože Kaminari Denki?“ Spýtala sa Hana, vybavujúc si v hlave zvyšných študentov z Nitinej triedy jedného po druhom. „Ale veď ten vyzerá ako taký milý, podarený chlapec. Čím ťa už len mohol naštvať?“

„No, lebo sa stále motá okolo Shinsa-san! Odkedy boli tie boje medzi 1-A a 1-B triedou, tak za ním v jednom kuse dolieza. Až mám pocit, že mi ho chce prebrať, alebo čo...“ Zakňučala Nita, prejavujúc tak svoju žiarlivostnú stránku osobnosti naplno.

„Ale prosím ťa,“ pokúšala sa ju Ramona uchlácholiť, „to nie je dôvod, aby si sa bála. Nepoviem, keby to bola nejaká ženská, no spolužiak?“

„Nevidela si ho, senpai, aký dokáže byť,“ Nitine pery sa stisli do tenkej čiarky a potom ich opäť mierne odula v nahnevanom štýle. „Samozrejme, že aj niektorým dievčatám sa určite páči, lenže tie sa ho aspoň boja kvôli jeho quirku a nemusím sa trápiť ešte aj kvôli nim. Ale Denki sa nedá odradiť ničím.“

Ramona si nebola tak úplne istá, že o čom Nita hovorí, lebo nepoznala ani toho spomínaného otravného spolužiaka a ani netušila, že aký quirk Shinsou, ktorého meno si už zapamätala, má. Ale neprerušovala svoju mladšiu priateľku, na tieto veci sa mohla spýtať aj neskôr. Nita opäť rozprávala ďalej, rozbehnutá a nabudená, snažiac sa všetko im podrobne vysvetliť, aby jej spadol kameň zo srdca.

„No a potom sme hrali tú hru, Pravda alebo odvaha.“

„No zbohom,“ zalomila Hana rukami, šípiac, že touto hrou sa to bude iba zhoršovať.

„Najprv to bolo celkom fajn, ale potom prišiel na rad Denki s tou sprostou otázkou. Takže preto mám na neho ešte stále nervy.“

„Akou otázkou, Nita?“ Spýtala sa Ramona, premýšľajúc, či tú hlúpu teenagersku hru za svoj život niekedy vôbec hrala. Ale zrejme asi nie. V Nitinom veku už bola v armáde, obklopená samými mužmi a tam na tieto blbosti čas ani priestor neboli. Na pravdu a odvahu sa s Victorom za svojich mladších čia hrávali pravidelne, no úplne v inom zmysle slova – počas misií.  

„Že aká bola moja prvá pusa.“ Lamentovala najmladšia dievčina a tie staršie na ňu so súcitom pozreli. „Bolo to úplne trápne, myslela som, že po ňom niečo hodím, keď sa ma spýtal na toto. Shinsou-san sedel hneď vedľa neho! A zvyšok triedy tam bol tiež. Skoro som sa od hanby prepadla pod zem!“

„A čo si mu na to odpovedala?“ Zaujímala sa blondínka presvedčená o tom, že Nitina prvá pusa ešte neprebehla. Nuž, priznať, že sa s nikým nebozkávala pred väčšinou svojej triedy? To bolo dosť nepríjemné. Niekedy tí chlapci naozaj nevedeli odhadnúť, že čo je vhodné a čo nie.

„Odpovedala mu Mina za mňa. Že moja prvá pusa bola s ňou.“

„Prosím?“ Ramonino obočie vystrelilo tak vysoko, že jej takmer zmizlo za ofinkou, ktorá jemne  zakrývala časť jej tváre. Aj v Hane len tak heglo po tomto zistení. Sama už za život zažila bozky aj s nežnejším pohlavím, ale niečo takéto by na Nitu netipovala ani vo sne.

„Ale to bolo len na sekundu, raz sme tak blbli na internáte,“ mávla ružovovláska rukou, akoby o nič naozaj nešlo. „To sa ani neráta v podstate.“

„No tak čo... Ešte ťa len prvá pusa čaká, na tom nie je nič zlé. A vôbec to nie je niečo, za čo by si sa mala hanbiť. Pozri sa, ja som svoju prvú pusu od chlapca dostala až v osemnástich. V podstate som bola už dospelá a k tomu to bolo ešte aj s tým hajzlom Martinom, čo teraz môžem iba banovať. Takže nemáš kam ponáhľať.“ Chlácholila svojmu mladšiu kamarátku Hana, no Nita s previnením a ďalšími emóciami v tvári, ktoré sa nedali tak úplne identifikovať pomaly pokrútila hlavou.

„Chceš povedať, že už to máš za sebou?“ Vypleštila na ňu prekvapene Ramona oči. „Bol ešte niekto ďalší okrem  Miny? Preto si dnes taká rozrušená?“

„Nebodaj ty a Shinsou-kun...“ Hana si zakryla dlaň ústami, uvažujúc, kedy k tomu asi tak mohlo dôjsť. Veď prišli spolu, takže možno sa cestou predsa len medzi nimi ľady pohli.

„Nie so Shinsom,“ zamrnčala Nita znova, skrývajúc svoju bordovú tvár do dlaní a snažiac sa potlačiť slzičky frustrácie. To pripomenutie, že jej prvá pusa nebola s chlapcom, do ktorého bola teraz tak moc zamilovaná, ju opäť dostalo do rozpoloženia, ktoré sa snažila potlačiť na školskej chodbe, než ju fialovovlasý chlapec našiel.

„Oh, takže ty si nezbalila za dnešok len jedného, ale rovno dvoch! Wow, tie šaty musia mať naozaj veľkú moc...“ Ramona sa snažila odľahčiť atmosféru a povzbudiť ju, no potom videla, že ani jej žart nepomohol, ako tomu bývalo pred tým. Nita by sa už dávno bola pridala alebo s chichotom súhlasila, no teraz tú poznámku a kompliment ani poriadne nezaregistrovala.

„Zlato, čo sa stalo,“ oslovila ju opatrne znova a hladkala ju Ramona po odhalenom chrbte, aby sa trochu upokojila a ružovovláske pomedzi prsty, ktorými si zakrývala tvár, keď jej hlava klesla až ku kolenám, unikali slová tlmene, ako nezrozumiteľné mumlanie. No dokázali ho s Hanou rozlúštiť.

„Všetko to je kvôli tej blbej hre a tomu, čo Kirishima s Minou vymysleli. Museli to mať dopredu premyslené. Strčili ma s ním do komory že akože ideme hrať sedem minút v raji...“

„S kým ťa strčili do komory?“ Hana krútila hlavou. Jasné, že to mohla od týchto teenagerov čakať, že začnú robiť podobné blbiny, ako väčšina mladých v ich veku. Ale práve Mina? Veď bola najbližšia Nitina kamarátka a podľa toho, ako sa dlhovláska tvárila, tak to minúty v raji rozhodne neboli. Najprv jej prebleslo mysľou, či to nebol ten malý fialový zakrslík, ktorý dievčatá na Nitinej škole večne terorizoval oplzlými rečami a nehodným chovaním a či niečo naozaj zlé k jej malej kamarátke nedovolil.

„No, hádaj, senpai.“ Pozrela Nita konečne na ňu, jej oči sa leskli a kútiky úst mala zvesené v nešťastnej grimase. „Už pred tým sme sa celkom dosť hádali a keď ma zatiahol do tej komory, lebo to by proste nebol on, aby vycúval z niečoho, čo mu Kirishima vtĺkol do hlavy, ja som mu konečne po dlhej dobe povedala svoje...“

„Nieee...“ Blondínkine myšlienky okamžite zmenili smer a Mineta Minoru, alebo ako sa ten malý zvrhlý trpaslík volal, už bol mimo podozrenie. „Nehovor mi, prosím ťa, že si sa bozkávala s...“ Samozrejme, že Hana vedela aj o ďalšom Nitinom spolužiakovi, ktorý jej srdiečko trápil pred Shinsom. Toho protivného, drzého a arogantného blondiaka stretla u Tsunagu v jeho agentúre, kde to chlapčisko vykonávalo školskú prax tak, ako aj jej ružovovlasá kamarátka z rovnakého ročníka. Od prvého pohľadu sa jej nepozdával, presne tento typ faganov nemala rada a dokonca ešte aj k samému Tsunagu sa správal neospravedlniteľne. Čudovala sa svojmu staršiemu kolegovi, že mal v sebe vôbec toľko trpezlivosti nervovať sa s ním.

„Hej, s Bakugom.“ Potvrdila Nita a zahanbene opäť schovala hlavu do dlaní.

„Ehm, o kom je reč? Zase som mimo...“ Ramona si už začínala pripadať hlúpo, že Hana vždy vedela o kom im Nita rozpráva a ona nemala ani potuchy. No jej kolegyňa mala o dosť inšiu profesiu, takže to bolo logické. A niekto jej nič nevyčítal. Nita nebola schopná všetko vysvetľovať, pretože mala momentálne dosť práce sama so sebou, no Hana bola pohotová.

„Je to ďalší Nitin spolužiak,“ prezradila. „Videla si tohtoročný športový festival, ktorý U. A. organizovala?“

Ramona sa zamyslela, keď lovila v pamäti. Bolo to už celé mesiace dozadu, tieto udalosti sa konali vždy pred letom a za svoj pobyt v Japonsku zistila, že to bol snáď najsledovanejší event roka, kedy všetci upriamil zraky na nádejných budúcich herov, ktorí mali z tej prestížnej školy vyjsť. Tento posledný ročník si pamätala len matne. Mala celé vysielanie zapnuté na pozadí ako kulisu počas práce ktorú vtedy doma dávala dohromady. Občas jedným očkom na televíziu pozrela, no nikto ju nejako výraznejšie nezaujal až do finálneho zápasu, pri krokom sa stretli dvaja mladíci.

Vtedy o ňom nevedela vôbec nič, predsa len, až tak veľmi sa o najznámejších Pro v Japonsku nezaujímala, no niekto z komentátorov v televízii spomenul, že ten chlapec s dvojito sfarbenými vlasmi bol Todoroki - syn Endeavora. Teraz už bolo všetko iné a opäť ju takmer striaslo, keď si pomyslela, že je to Touyova rodina. No počas toho eventu nepoznala ešte ani jeho. Zo zvedavosti boj mladšieho brata muža, s ktorým mala milostný vzťah, sledovala a dodnes si pamätala, že jeho quirk bol naozaj impozantný. Nielen, že dokázal útočiť ľadom, ale ešte aj ohňom. Ako zvyšok jeho rodiny. No a okrem tohto chlapca sa v bojoch predviedol ešte jeden.

„Videla som ten posledný zápas.“ Odpovedala Hane a tá prikývla, nechávajúc Nitu, aby sa trochu upokojila a vysvetľovala ďalej.

„Tak ten blondiak, ktorý vyhral prvé miesto, je Katsuki Bakugou. Nitin spolužiak.“

„Oh, to vážne?“ Ramona prekvapene zamrkala a opäť pohľadom skúmala svoju najmladšiu kamarátku, ktorá tie slová nijako nevyvracala. Áno, pamätala si aj toho, hoci meno jej uniklo. Ale jeho quirk bol dosť výrazný, rovnako ako celé to vystupovanie. Nuž a čo sa týkalo schopností a sily, tak za Touyovým bratom v žiadnom prípade nezaostával, práve naopak. „Taký blond, čo používal nitroglycerín na to, aby útočil výbušninami?“ Dosť šikovná spchopnosť, s ktorou by sa nestratil ani v armáde v jej rodnej vlasti, pomyslela si k tomu.

„Presne ten,“ potvrdila Hana a nesympatie v jej hlase so znechutením neprehliadla ani jedna zo zvyšných kamarátok.

„Fíha, no teda, Nita. Taký fešák! Pamätám si ho a i keď bol riadne agresívny, tak nemôžem musím uznať, že to je celkom kus.“ Ramona obdivne pokývala hlavou. „Fakt, klobúk dolu, nezdáš sa,“ povzbudivo Nitu opäť pohladila po predlaktí. No Hanin pohľad jasne naznačoval, že ju nemá za čo chváliť.

„No len škoda, že v tej blonďavej hlave mu niečo chýba...“ Zašomrala blondínka a to ešte ani nevedela podrobnosti toho, ako Nitina prvá pusa prebiehala. „Ten kus, ako si ho, Rami, nazvala, totižto našej Nite pár mesiacov dozadu zlomil srdiečko.“ V skratke Ramonu oboznámila s tým, prečo jej to chlapčisko bolo nesympatické. A Nita iba bezradne prikyvovala i keď akosi zabudla pred svojimi senpai priznať, že dnes ho provokovala aj ona.

„Hmm, ale zas možno zmenil názor... Veď si sa na neho nevrhla ty a nestrčila si mu násilím jazyk do krku, no nie?“ Rozhodila brunetka rukami, na čo Nita opäť iba zaskuvíňala a červenšia snáď už ani byť nemohla. Väčšinou to bola ona, čo si takýmto spôsobom doberala ostatných, ale keď prišla reč na ňu a chlapcov, už nebola taká hrdinka. Lenže Hana s Ramonou boli predsa len jej najlepšie priateľky, dokonca sa s nimi bola schopná o tomto porozprávať do väčšej hĺbky ako s Minou a Tooru. Len ju spomienka na to, čo sa s Bakugom stalo privádzala do rozpakov.

„Nie. My sme sa začali hádať, keď nás tam Mina zavrela a ja som mu povedala pár dosť nepríjemných vecí, ale ver mi, senpai, že si to zaslúžil. Ty ho nepoznáš, aký vie byť protivný. No a keď som sa úplne odviazala a povedala niečo, na čo už ani nenachádzal slová, tak som myslela, že vybuchne a odpáli stenu aj so mnou v strede. No miesto toho ma schmatol a zrazu... Zrazu sme sa...“ Radšej to už ani nedokončila a miesto toho schmatla vankúš, ktorý ležal hneď vedľa Hany medzi ňou a podopierkou na ruky, zaborila doň tvár a z úst jej vyšlo tlmené kňučanie.

„Ou, to bolo až také strašné?“ Jej hnedovlasá kamarátka sa už netvárila tak nadšene, ale skôr pripomínala jedno z tých znechutených meme, ktoré si Nita s kamarátkami do chatu často posielala. Nuž, zrejme rovnica fešák = skvelá bozkávacia technika neplatí vždy. „Dal to na bernardína alebo rotujúci ventilátor? Viete, čo myslím... Keď vám strčí chlap jazyk do krku a vy máte na druhý deň svalovicu...“ Znechutene sa otriasla.

„Nieee, preboha!“ Nita vykukla zdesene spoza vankúša. „K tomu sme sa ani nedostali. Len... Ach...“ Vzdychla, no rozprávala ďalej, jej oči hľadeli niekam do prázdna. „Najprv to bolo také, že som úplne vypenila a on tiež a keď som prekročila hranicu, tak zrazu ma schmatol za pás a za vlasy a začali sme sa bozkávať. Chcela som ho odtisnúť, ale úplne som na to zabudla, lebo zrazu som sa nemohla ani pohnúť. Totálny výpadok a tiež som mala v žalúdku taký pocit, že ho neviem ani popísať. Ešte teraz mám z toho zimomriavky...“ Dokonca aj teraz tie pomyslené motýliky v bruchu cítila zas, stačilo si na to len spomenúť a jej líca horeli tak moc, že jej bolo teplo aj vyzlečenej z kabáta.

„Akože, keby ma nedržal, tak by som sa tam asi zosypala, podlomili by sa mi kolená...“ Priznala a Hana s Ramonou sa na seba veľavýznamne pozreli, no ani jedna jej monológ neprerušila. „Myslela som, že to bude hnusné, ale nebolo... A skoro som sa neovládla, zrazu len zisťujem, že držím lem jeho košele a skoro som sa dotkla jeho vlasov.“ Krútila hlavou, akoby sama neverila tomu, čo hovorí. „Vždy som sa ich chcela dotknúť, vyzerajú byť také jemné, ako keby som držala plyšáka...“ Ďalší zasnený povzdych prerušil spleť jej slov. „Potom som sa konečne uvedomila a odstrčila ho od seba.“

„No zbohom,“ vyslovila blondínka opatrne a podľa tónu jej hlasu Nita súdila, že neznie vôbec nadšene.

„Čo, senpai?“

„Asi máme problém...“

„Prečo?“ Reagovala Nita zas na Hanine slová plné obáv. Nechápala, kam tým jej staršia priateľka mieri, no Ramone to došlo okamžite.

„Dúfala som, že keď sa ti začal páčiť Shinsou-kun, tak sa na neho konečne vykašleš.“ Stisla blonďavá Pro pery, pretože sa jej vôbec nepáčil záver, ku ktorému dospela.

„Veď som sa na neho aj vykašľala... Všetko bolo dobré, brala som ho ako obyčajného spolužiaka, cez ktorého som sa dávno preniesla, ale on to musel zase dnes pokaziť.“ Lamentovala ružovovláska ďalej.

„No, neviem ako ty, Nita, ale ja nemám pocit, že by si sa na neho vykašľala.“ Súcitne sa jej prihovorila Ramona. „Nerada ti to oznamujem, ale z toho, čo si nám práve povedala, to nevyzerá, že by si bola kompletne prenesená.“

„Ja viem a ide mi z toho vybuchnúť hlava,“ frustrovane si prehrabovala dlhé vlnité vlasy prstami, „som zúfalá. A najhoršie je, čo povedal potom, keď som sa ho spýtala, že prečo to urobil!“

„Obávam sa toho,“ náhlivo zašepkala Hana, ktorá už tak prechovávala k tomu blond študentovi antipatie. Čo mohlo ešte také prísť, že by v jej očiach klesol nižšie?

„Vraj to pre neho je len hra. Chápete?“ Nitine oči sa už pomaly začínali zalievať slzami a po jej ďalšom priznaní zostalo v miestnosti hrobové ticho. Toga sa kvôli tomu až zvedavo otočila k triu na gauči, no od barového pultu sa nepohla. „Toto mi povedal a skoro som skolabovala!“

„Ten malý arogantný zasran,“ zasyčala Hana a jej tón nabral nebezpečný ráz. Obe jej priateľky ju už zažili v stave, kedy sa riadne rozčertila a ten práve nastal znova. Nita bola rada, že tu spomínaný blonďavý mladík nebol prítomný, lebo hoci mala na neho ťažké srdce a neskutočne moc sa hnevala, ani tak by mu nepriala okúsiť teraz Hanin hnev. Ktovie, či by ho tie jeho výbuchy vôbec boli schopné ochrániť pred jej kryštálmi. Radšej si takýto stret ani nechcela predstaviť. A pri tom by jej to malo byť úplne jedno!

„Bože,“ Ramone tiež pomedzi pery unikol povzdych, „to je strašné... To ti vážne do očí povedal, že je to pre neho iba hra?“ Nechcelo sa jej veriť, že by mohol byť niekto taký krutý. I keď... Za svoj život už podobných zmrdov zažila tiež, no že by sa Nita zahľadela do niekoho takého? To jej proste nesedelo.

„No, povedal, že tak sa má tá hra hrať... Alebo podobnú hovadinu.“ Zopakovala dievčina tie slová, ktoré ju zasiahli a aj teraz ju všetko až tak škrelo vo vnútri pri spomienke na ten incident.

„Jaj, asi sa budem musieť ísť nejako ukľudniť, vybiť zlosť, alebo čo,“ začala Hana prehľadávať poloprázdne fľaše, jednu z rúk zatínala natoľko, až jej začali belieť hánky. „Lebo mám sto chutí otestovať, že na akú veľkú diaľku dokážem ovládať svoje kryštály. Možno by doleteli aj na váš internát.“

„Hej a nenapadlo vám, že to možno nemyslel tak, ako si to ty, zlatko, pochopila?“ Opáčila Ramona, na čo na ňu jej blond priateľka zagánila a Nita len rezignovane zvesila plecia. „Viete, že akí bývajú chlapi niekedy pokiaľ ide o ich ego. Možno bol z toho rovnako vykoľajený ako ty sama a tresol prvú blbosť, čo mu prišla pod jazyk, aby stále vyzeral drsne. Však to poznáte, alfa samci za každú cenu... Je pravda, že ho nepoznám, ale proste mi nejde do hlavy, že by bol niekto schopný ťa takto moc a ešte úmyselne ponížiť. Teba, také nežné a milé stvorenie...“

„Práve preto že si nežné a milé stvorenie, ktoré ma na viac, by si sa na neho mala vykašľať, Nita. Naozaj. Aj keby to myslel inak, ako si to ty pochopila, to ho neospravedlňuje. Nezaslúži si, aby si sa kvôli nemu čo i len na sekundu trápila.“ Hana skočila brunetke do reči, vyprázdňujúc obsah jednej z fliaš, ktoré našla na stole do posledného nedotknutého prázdneho pohárika, ktorý tam zostal. Dúfala, že aspoň alkohol, po ktorom by za iných okolností určite nesiahla, lebo ho nemala rada, potlačí jej zlosť, ktorá v nej bublala.

„A aj k tomu ešte niečo dodal? Nejaké vysvetlenie? Alebo ťa nebodaj ešte zranil niečím ďalším?“ Spýtala sa Ramona a odmietla fľašu, ktorou jej Hana zamávala pred nosom, s tým, že či si nedá tiež.

„Nie, lebo som od neho ušla preč. Takže už nestihol povedať nič ďalšie. A nedokázala som tam zostať už ani minútu, takže preto som prišla za vami.“ Dopovedala svoj príbeh, ktorý bol príčinou jej náhleho prekvapivého objavenia sa. „Proste som ho už nechcela ani vidieť a hnevala som sa aj na Minu, lebo to s Kirishimom celé vymysleli.“

„Už chápem, moja,“ pohladila Hana svoju malú kamarátku po vlasoch, keď sa po tom malom poháriku trocha upokojila. „Som rada, že sme napokon všetky tri spolu. Hlavne sa netráp a nenechaj si kaziť posledné chvíle starého roka. Aj ja som mala sto chutí zostať zabalená doma v deke a utápať sa v smútku kvôli Hawksovi, ale tú radosť mu neurobím. Nenechám si zničiť Silvester len za to, že nejaký chlap si myslí, že je stred vesmíru.“

„To ma mrzí, senpai. Ale dobre si urobila, ukáž mu, že sa zabavíš aj bez neho.“ Podporila toto rozhodnutie ružovovláska, no v duchu už spriadala plán ako Hawksovi naznačiť, že by sa mal činiť, ak nechce o jej blonďavú priateľku prísť. Skontaktovať sa s ním vedela, takže by to chcelo už len vymyslieť niečo, čím by ho donútila o Hanu zabojovať. Na vymýšľanie však nemala práve teraz čas, pretože Ramona k nej prehovorila tiež.

„Můrka má pravdu, už sa dnes kvôli chlapom netrápme ani jedna. Čo ty vieš, Nita, možno budeš prekvapená a sám za tebou príde neskôr s ospravedlnením. A ak nie, tak je to dement a jediné, čo si od teba zaslúži, je päsť medzi oči. Môžem ťa potom naučiť jeden veľmi šikovný úder, i keď tej jeho tváre by bola škoda.“ Zamyslela sa Ramona, na čo sa Nita konečne zatvárila inak, než zmučene. „A okrem toho chlapov je na svete veľa, jeden odíde, ďalší sa objaví. Nezabúdaj na toho mládenca, čo práve teraz čaká vonku v zime na dvore, kým tu toto debatné kolo dokončíme.“

„Veru, už by som rada konečne vedela, ako sa do toho celého priplietol. Čakala by som, že so sebou privedieš Minu, či Tooru. Ale jeho naozaj nie.“ Hana odložila dopitý panák späť na stôl a očami nenápadne zablúdila k východu z miestnosti dúfajúc, že Tenko svoj sľub dodržal a Nitin objekt záujmu je ešte stále v poriadku živý a zdravý.

 

* * *

Hitoshi medzitým postával iba pár metrov od zvyšných členov Ligy, nepoľavujúc v ostražitosti ani na sekundu. O svoju spolužiačku sa práve báť nemusel, boli s ňou predsa jej kamarátky, obe veľmi vysoko kompetentné. Ale nikomu ďalšiemu z tých, ktorí sa tu nachádzali neveril. Zatiaľ ho na prvý pohľad takmer ignorovali a i keď na neho niektorý z mužov, ktorí boli rovnako ako on vyhnaní Deilephiliou von, občasne zvedavo zazrel, nikto z nich sa k nemu nepriblížil.

„Čo tam, sakra, tak dlho robia?!“ Nadával Spinner, nedočkavo prešľapujúc z jednej nohy na druhú a na jeho šomranie Shigaraki zareagoval len nespokojným odvrknutím.

„No čo myslíš, Jašter? Ohovárajú nás, to majú v obľube všetky ženské...“ Pokrčil Dabi plecami. Tiež mu tu začínalo byť dlho, viac ho to bavilo vo vnútri s jeho bábikou, po ktorú si dnes večer sám zašiel, no vďaka svojmu quirku sa aspoň nemusel klepať od zimy ako niektorí ďalší z jeho kolegov.

„Napadol mi k tomu jeden vtip,“ ozval sa maskovaný muž v šedom, ktorý po tom, čo ich Hana vystrnadila von, sadol na jeden zo schodíkov lemujúcich múr na dvore a odvtedy neprehovoril. No práve teraz sa rozhodol potešiť všetkých ostatných aspoň malým žartom. „Stretnú sa tri kamarátky a nemajú si čo povedať, lebo prišli všetky. Chápete? Akože nemôžu jedna druhú ohovárať.“ Nezabudol sa svojmu vtipu aj sám pobavene zasmiať. „Preto mi to príde tiež zvláštne, že tam debatujú tak dlho,“ dodal o niečo vážnejšie.

„Podceňujete ženy, páni.“ Vložil sa do rozhovoru Compress, keď nikto z prítomných Twiceov vtip neocenil, ani sa nezasmial. „Dámy si vždy nájdu nejakú tému, ktorú dokážu rozoberať do nekonečna.“

„To je pekné, ale nemôžu si pohnúť kostrou? Každú chvíľu mi odmrznú všetky končatiny.“ Spinner neprestával drkotať zubami. Reptiliani a zima proste neboli najlepší kamaráti. A k tomu si ešte aj zabudol svoju vreckovú konzolu vnútri na sedačke, odkiaľ bol tak drzo vyhnaný tou Shigarakiho blondínou.

„Ale no tak, berte to aj z tej pozitívnej stránky. Kedy naposledy sme tu mali takúto šarmantnú spoločnosť? Nič proti Toge-chan, ale táto organizácia by možno potrebovala aj nejakú jemnú ženskú ruku, ktorá by tu tomu všetkému trocha pozdvihla úroveň.“  Na Compressove ďalšie slová Dabi s Twiceom zareagovali zachechtaním a prvý menovaný sa obrátil k svojmu mladšiemu šéfovi.

„Veď už som tu Shiggymu aj naznačil, že koho by mohol zamestnať. Aj keď ten by najradšej naverboval Tinkerbell, že, Crusty?“

„Ešte chvíľu provokuj a budeš ľutovať, že si niečo také vôbec navrhol.“ Odvrkol mu Tomura, masírujúc si spánky a dúfajúc, že ich Hana každú chvíľu zavolá späť dnu. Bolo mu úplne ukradnuté, čo si jeho podriadení o tomto celom myslia. Čo povedal, to platilo a ak si jeho Butterfly potrebovala s kamarátkami niečo vyjasniť, tak jej v tom nemienil brániť. Rozhodne neplánoval dnes večer urobiť nič, čím by si ju pohneval a ona by mu opäť ušla preč. To riskovať nechcel, preto jej vo všetkom bez odvrávania vyhovel. Práve teraz mu bola jej ochota zostať tu s ním o dosť vzácnejšia než jeho vlastné ego, dokonca sa rozhodol neskoncovať s tými dvoma študentmi z U. A. akadémie, ktorých sem Toga zavliekla len preto, lebo ho Hana poprosila, aby ich ušetril.

„Hah, ty by si mi mohol od vďaky bozkávať nohy, ak by sa k nám moja bábika pridala. Asi ste ju ešte nezažili v boji, natrhla by vám všetkým zadky.“ Dabi pocítil akúsi vnútornú hrdosť spojenú s hnedovlasou mladou ženou tam vo vnútri a tým, že bola jeho, keď sa opäť pred kolegami vyťahoval. „Ale zabudnite na to, že by som sa o ňu s niekým z vás podelil.“ Dodal opovržlivo, no humor neprestával opúšťať tón jeho hlasu.

Shigaraki by mu bol najradšej býval odsekol, že sa s tou jeho ženou v boji už stretol, no nechcelo sa mu na tohto idiota, ktorý si vždy našiel niečo, čím do neho mohol rýpať, mrhať dychom. A čiastočne mu mohol byť dnes večer vďačný za to, že Hana prišla, i keď si to priznať nechcel.

„Máte pocit, že potrebujeme teraz verbovať ďalších ľudí, keď už máme-„ Twice nedokončil vetu, keď si uvedomil, aký na neho jeho kolegovia vrhli pohľad. Asi už zase prezrádzal niečo, čo nemal a tak sa len skrúšene chytil za hlavu a opäť sa posadil na schod, zatínajúc zuby, takmer si zahryzol do jazyka.

Dabi podozrievavo spražil toho mladíka stojaceho vonku s nimi pohľadom uisťujúc sa, že Twice nevykecal viac, ako bolo bezpečné. Ale ten fialovovlasý chlapec sa ani nepohol, len bez slova pozoroval dianie okolo seba a Dabimu došlo, že ich predsa len zrejme počúva. Twice našťastie neprezradil toľko, že by ich to mohlo ohroziť.

„Čo ty, študentík?“ Oslovil ho napokon, na čo Shinsou zareagoval pozdvihnutím fialového obočia a rovnako sfarbené dúhovky sa presunuli na villaina, ktorý sa mu prihovoril. Hitoshimu napadlo, že by bolo práve teraz pomerne ľahké použiť na toho čiernovlasého muža z Ligy svoj quirk. No i keby ho ním ovládol, stále ich bolo omnoho viac, v totálnej prevahe. No zrejme nevedeli, akú schopnosť má, keď sa s ním jeden z nich dal do reči.

„Chodíš na UA, nie?“ Ozval sa ten muž zas a neprestával ho skúmať tými ľadovo modrými očami. Nech si Nita hovorila, čo chcela, ale Shinsou nemal pocit, že by boli takí neškodní, ako ich ubezpečovala. „Ale nepamätám si ťa z toho smiešneho tréningového kempu. Takže nie si v tej istej triede ako malý Todoroki Shoto.“

„Od nového roka budem, doteraz som bol vo všeobecnom kurze.“ Ani sám netušil, prečo mu toto rozprával. Snažiac sa zachovať pokoj, vložil si opäť ruky do vreciek bundy dúfajúc, že sa nikto z nich o nič nepokúsi.

„Zaujímavé. Tak ho odo mňa pozdravuj.“ Na tvári villaina so spálenou pokožkou sa roztiahol taký úškrn, až z neho Hitoshimu prebehol po chrbte mráz. Toto rozhodne nemal byť priateľský pozdrav plný sympatií, z jediného výrazu tváre mu bolo jasné, že za tým bolo niečo omnoho temnejšie. Dnes už sa tento mrazivý pocit u neho objavil, keď ho svojimi zlatými očami prevŕtala tá blonďavá dievčina – Toga. A keď si predstavil, že ho celý život kvôli jeho quirku prirovnávali k takýmto ľuďom...

Dabi nebol jediný, ktorý sa začal zaujímať o ich nečakaného hosťa. Shigaraki si ho nenápadne premeriaval tiež, snažiac sa spomenúť, či ho už niekedy nevidel. Aj jemu došlo, že medzi študentov 1-A triedy, s ktorými mal už stret, nepatril. No stále mal pocit, že ho už predsa len zazrel, tie fialové vlasy mu boli povedomé. Počas sledovania športového festivalu sa upriamil na ľudí, akými boli Katsuki Bakugou, či Izuku Midoriya, no možno tento tu sa tam objavil tiež, len si ho Tomura už na neho nepamätal. Ak by sa spýtal Hany, tá by mu určite vedela povedať o tomto mladíkovi viac.

Už jeho bar jeden zo študentov U. A. akadémie navštívil, hoci nedobrovoľne. Pokúšať sa k sebe naverbovať Bakuga, bola chyba, ktorá ich stála viac, než im bolo milé a aj kvôli nej teraz Kurogiri sedel zavretý v Tartaruse. Ale tento tu vyzeral byť rozumnejší než to uvrešťané blonďavé chlapčisko, ktoré pred mnohými mesiacmi Liga uniesla. Tomura však nepoznal quirk tohto chalana, ktorý prišiel s Haninou kamarátkou a tak mohol zatiaľ o všetkom iba špekulovať...

 

* * *

„Takže to nebol tvoj nápad priviesť ho so sebou?“ Zopakovala Hana to, čo jej práve Nita povedala.

„Zastihol ma na chodbe, keď som čakala na Uber, vytiahol zo mňa, kam sa chystám a trval na tom, že pôjde tiež, len aby som za vami nešla sama.“ Ružovovláska prikývla.

„Múdry chlapec,“ pochválila jeho konanie Ramona. „Ísť sama v noci, hoci aj Uberom a oblečená v takto zvodnom outfite je dosť blbý nápad, zlatko. To musíš uznať aj sama. Nikdy nevieš, kto za tým volantom bude sedieť... Neraz som bola počas takejto cesty rada, že som ako mladšia bola podrobená tvrdému bojovému výcviku. A to ťa vôbec nepodceňujem, len proste je fakt, že my ženy to máme v tomto ohľade ťažké.“

„Prečo si nám hneď nezavolala? Prišli by sme po teba, alebo by sme vymysleli niečo iné. Ale vybrať sa sama neskoro večer niekam, kde to nepoznáš? Och, Nita.“ Zalomila Hana rukami a opäť svoju priateľku objala okolo pliec, aby jej dala najavo, že ju nechce karhať, len sa proste strachuje o jej bezpečnosť. Nita naozaj bola ľahkovážna, to nemohol poprieť nikto. „Som rada, že Shinsou-kun mal toľko rozumu, aby ťa nenechal ísť samu.“

„Chcela som vás prekvapiť, ale hej, máte pravdu,“ priznala Nita, že nad týmto vôbec nerozmýšľala. „Pri ňom som sa vôbec nebála, tak som bola rada, že šiel so mnou, ani si neviete predstaviť jak moc,“ jej líca opäť nabrali sýtočervenú farbu. „Konečne vás môžem zoznámiť, senpai.“ Otočila sa k Ramone s previnilým úsmevom na perách. Jej staršie kamarátky ju však nehrešili, len sa jej snažili dohovoriť pre jej vlastné dobro a za to im bola vďačná, naozaj...

„No vidíš, akého máš po boku gentlemana. A ty si sa tu trápila kvôli tomu blbcovi Bakugovi.“ Neodpustila si Hana ďalšie vyjadrenie antipatií smerom k blondiakovi s výbušnou povahou.

„Dobre, senpai,“ tento raz prehovorila Nita smerom k Hane, „ale ide o to, že to bola moja prvá pusa. A takto som si ju vôbec nepredstavovala! Mala byť s niekým úplne iným.“ Neubránila sa ďalšiemu tichučkému zamrnčaniu.

„Šetrila si si ju pre Shinsa, čo?“ Hanino hádanie jej kamarátka len zahanbene potvrdila kývnutím hlavy a blondínka jej venovala súcitný úsmev. Myslela na to, že ak sa títo dvaja zaláskovaní teenageri čoskoro nedajú dohromady, tak bude musieť zasiahnuť a dopomôcť im k tomu.

„Ach, zlatíčko,“ Ramona sa tiež snažila o morálnu podporu. „Je to len pusa, neboj. Takých ešte bude...“ Zaspomínala si na časy, kedy bola presne v Nitinom veku a prehovorila zas. „Mala som presne toľko, čo ty, keď som dostala ja tú svoju prvú a poviem ti, nebola to žiadna sláva. Niekedy to proste nie je ako vo filme, že ťa prvý raz pobozká láska tvojho života, ale kvôli tomu sa netráp.“

„Tiež si mala sedemnásť, senpai?“ Zodvihla k nej Nita zvedavý pohľad. Brunetka prikývla.

„Áno. Bolo to už v tých časoch, kedy som bola vo výcviku a môj prvý bozk bol s jedným zo spolužiakov, ktorý sa mi ani vlastne nepáčil. Najhoršie na tom bolo, že nás pri tom videl práve ten, čo sa mi páčil, tak si to vieš predstaviť. Ale dnes sa nad tým už len pousmejem.“

„Pozerám, že tu pri vás dvoch v tomto zaostávam. Ja s Martinom sme sa k tomu dostali až keď sme boli o rok starší. Ale tiež nemám moc na čo s láskou spomínať.“ Aj Hana sa podelila o svoju skúsenosť, vďaka čomu sa Nita cítila o čosi lepšie. A hlavne, tá pusa naozaj nebolo niečo, čo by jej bolo vo svojej podstate nepríjemné, práve naopak. So zdesením zistila, že sa jej z nej ešte teraz miestami zachvel žalúdok, no snažila sa to vytesniť zo svojej mysle.

„Keď nič iné, aspoň si si trošičku natrénovala techniku a keď príde do tuhého a dostanete sa k tomu aj s tým tvojim chlapcom, ktorý čaká na teba vonku, tak aspoň budeš vedieť, čo robiť.“ Uškrnula sa hnedovláska presvedčená, že po týchto slovách Nitina tvár už úplne zhorí.

„Mali by sme ich už asi pustiť dnu,“ navrhla dievčina, ktorej líca ešte stále nevybledli. Ale som rada, že som vám to všetko povedala a že sme spolu. Potiahla nosom, keď opäť cítila, ako sa jej vo vnútri zmocňuje dojatie. „Neviem si predstaviť, čo by som bez vás robila.“

„Uvidíš, že to bude dobré, už si dnes netráp nikým hlavičku a sústreď svojmu pozornosť len na Shinsa-kun, zaslúži si to.“ Zotrela jej Hana spod viečka rozmazaný makeup nad tetovaním srdiečka na líci a popravila jej vlasy, ktoré si ružovovláska tou gestikuláciou, ktorú počas ich vyčerpávajúcej debaty používala, rozstrapatila. „Nahoď úsmev, aby si sa mu páčila a pokračujeme v Silvestri.“

„Ďakujem,“ zamumlala Nita a vrhla sa na Hanu, tuho ju objímajúc a sťahujúc do ich objatia aj Ramona, takže všetky tri skončili v tuhom skupinovom.

„Aj ja sa chcem objímať!“ Ozvala sa po dlhej dobe Toga a zvyšné tri ženy si spomenula, že je s nimi v miestnosti ešte aj ona. Nita cez spleť rúk, ktoré ju stískali pozrela na svoju kamarátku z Ligy Villainov a venovala jej široký úsmev.

„Poď za nami.“

Takže teraz sa objímali všetky štyri a takto ich tu chlapi, ktorí sa rozhodli, že dosť bolo čakania a nastal čas vrátiť sa dnu, aj našli.

„Butterfly, bude to ešte nadlho?“ Ozval sa Shigaraki, ktorý vošiel dnu a zavolal na Hanu z chodby.

„Už čakáme a mrzneme celkom dosť dlhú dobu.“ Dabi nakukol rovno do miestnosti, v ktorej sa všetky štyri ženské členky osadenstva nachádzali. Vrhol na Ramonu naoko ublížený pohľad.

„No aby z teba neubudlo, ako keby si sa nevedel zohriať.“ Oplatila mu to brunetka, ktorú ešte stále zvyšné tri ženy nepustili s miernou provokáciou v hlase. Miestnosť sa začínala opäť zapĺňať, keď sa dnu vrátili aj zvyšní prítomní.

„Nerád ruším tieto vrúcne ženské prejavy lásky, ale rád by som upozornil, že do polnoci zostáva už iba niekoľko minút.“ Podotkol Mr. Compress na čo Nita od svojich priateliek odskočila ako prvá a začala v kabelke, ktorá jej ešte stále visela prehodená cez rameno loviť svoj telefón.

„Preboha, už len desať minút a bude dvanásť!“ Zhíkla a vrhla na Hanu výstražný pohľad. „Prípitok, ohňostroj! Odrátavanie!“ Začala menovať všetky veci, na ktoré nesmeli zabudnúť.

„Jasné,“ pokývala blondínka hlavou a podišla k Tomurovi, ktorý mal opäť oči iba pre ňu a potešilo ho, že príchodom nových hostí ho kompletne nezavrhla. „Máte tu niečo, čo sa dá použiť ako prípitok?“ Spýtala sa ho a on iba ukázal prstom smerom k baru dúfajúc, že aj v tomto jej vyhovie. Chcel navrhnúť ten špeciálny alkohol, ktorý jej ponúkol po jej príchode, no ten bol určený iba pre ňu a nikoho iného.

Hana bola v sekunde za barom a prezerala jednu fľašu za druhou. Neverila tomu, no našla aspoň čosi použiteľné a tak začala zhromažďovať poháriky pre každého prítomného, aby do nich mohla naliať šumivé víno.

„Pomôžem ti, senpai!“ Pridala sa k nej Nita, ktorá okolo Shinsa len tak prefrndžala, ešte stále sa červenajúc kvôli tomu, o čom sa pred malou chvíľou s kamarátkami zhovárali. Bola rada, že ich všetkých Hana poslala preč, lebo baviť sa o tomto pred ostatnými by nezvládla. Pristúpila k nej a začala zhromažďovať poháriky s ňou, ktoré jej potom jeden po druhom podávala, keď do nich Hana nalievala šampanské.

„Rami, prehovorím ťa aspoň na jeden?“ Okríkla blondínka svoju hnedovlasú kamarátku cez celú miestnosť, pri ktorej už bol Dabi a zmocnil sa jej, ako tomu bolo doteraz, než ich príchod Nity so spolužiakom vyrušili.

„Asi nemám nič lepšie na výber.“ Odpovedala jej oslovená plne si uvedomujúc, že jej obľúbené víno už dnes večer asi nezoženie.

„Prepáč, bábika,“ zamumlal jej Dabi do ucha tesne pred tým, než pokožku jej krku hneď pod ním obdaroval malými bozkami, keď sa na nich už Hana nedívala a ďalej sa venovala rozlievaniu šampanského.

„Berte si, nech sa na nikoho nezabudne,“ vyzvala prítomných ktorí začali poháre s prípitkom medzi seba deliť.

„Zapnite niekto aj telku, možno tam bude odrátavanie,“ navrhla Nita, ktorá zháňala zvyšné poháre na šampus všade, kde sa len dalo, bola to predsa len početnejšia partia a človek by povedal, že sa v bare nájde dostatok pohárov na stopke, no tento tu mal dosť obmedzené zásoby. Jej prosbu vypočul Spinner, ktorý sa chopil ovládača a prepínal programy jeden po druhom, no v každom dávali v podstate to isté.

„Nebude najlepšie, ak pôjdeme čakať na úder polnoci von? Možno uvidíme aj svetielka!“ Ozvala sa Toga vzrušeným hláskom, ktorej návrh okamžite podporil vždy verný Twice, ktorý jej podával pohárik určený pre ňu a sám si jeden nechal pre seba, nadvihujúc si lem masky, ktorá zakrývala jeho tvár tak, aby si z neho mohol odpiť, keď odbije polnoc.

Dabi zobral dva pre seba a Ramonu, ktorú s rukou na jej páse tiež viedol k dverám. Ostatným sa tento nápad tiež celkom pozdával, no našiel sa aj niekto, kto zase musel protestovať.

„Teraz sme sa z tej zimy konečne vrátili dnu a vy tam chcete ísť zas?“ Šomral Spinner, no keď ho Shigaraki odbil tým, že ho nikto nenúti ísť von, zostal ticho a rozhodol sa pridať sa k väčšine. Predsa len, nechcel zostať sedieť posledných pár sekúnd v starom roku vnútri sám ako prst. Radšej prežije ešte pár minút na tej zime, ale aspoň bude súčasťou partie.

„Myslíš, že bude odtiaľto vidno na ohňostroj v meste?“ Spýtala sa Tomury Hana, ktorá mu podala pohárik a on si v duchu zanadával, že na toto nemyslel vopred. Veď predsa vedel, ako moc mala jeho Butterfly rada svetielka. Mal sa dopredu pripraviť a zaobstarať pre ňu taký ohňostroj, na ktorý by nezabudla do konca života. A jedinú zásluhu by na ňom mal on. Ale prikývol.

„Áno, niečo z neho uvidíme. Ale ešte lepší výhľad je z okna v mojej izbe.“

„Tenko!“ Zašepkala Hana a po jeho slovách mu venovala trochu karhavý, no stále pobavený pohľad. Mal to byť trik, ako ju do nej nalákať?

Ale on to nemyslel v tomto duchu. Naozaj nie. Až teraz si uvedomil, ako to pravdepodobne vyznelo, no v skutočnosti to bolo tak. Pamätal si, ako celé tie roky, ktoré trávil sám na tomto mieste každý jeden uplynulý Silvester sledoval ohňostroj z okna izby, ktorá sa stala po istých udalostiach v jeho živote jediným útočiskom.

Nita si medzitým odbehla k sedačkám po kabát, čím im dopriala trochu súkromia a Tomura napokon prijal od Hany pohár tiež a pobral sa smerom k dverám, čakajúc na ňu. Tá počkala, kým si vezme svoj prípitok aj jej mladšia priateľka a potom sa sama chopila jedného z posledných zostávajúcich pohárikov.

Ružovovlasá dievčina vyšla tiež von, naháňajúc všetkých ostatných s tým, že im už zostávajú len posledné dve minúty, no Shigarakimu pri dverách, ktorý čakal na Hanu sa radšej pohľadom vyhla a vyšla na dvor, kde už čakal zvyšok Ligy.

Mr. Compress ako najväčší gentleman z prítomných okrem svojho pohára s prípitkom niesol von ešte aj veľkú tácku, kam si mohli po štrngnutí a odpití všetci svoje poháre odložiť.

„Páči sa, Shinsou-kun.“ Podávala blondínka pohár aj fialovovlasému mladíkovi, ktorý sa chystal nasledovať svoju spolužiačku, no jej staršia kamarátka ho zastavila. Pozrel na šampanské v jej ruke, ktoré malo byť pre neho a zdvorilo odmietol s tým, že momentálne alkohol vôbec nepije.

Na Hanin prekvapený a aj trochu zmätený výraz reagoval jednoduchou odpoveďou jediným slovom. „Tabletky.“

Počiatočný šok, ktorý zdobil tvár blonďavej pro sa rázom premenil na pochopenie. Pokývala hlavou a nič ďalšie mu nepovedala ani sa ho nič nepýtala. Nemusela. Vedela si domyslieť, o čo ide. A súcitila s ním, pretože to poznala tiež. Shinsov pohár teda odložila späť na pult a poslala ho von za Nitou, pridávajúc sa k Tenkovi.

„Nemôžem si pomôcť,“ pošepky prezradila Tenkovi, keď neprestávala hľadieť na Shinsov chrbát, pretože práve vychádzal z budovy. Myslela na to, čo sa práve pred chvíľou dozvedela. „Niečím mi ťa ten chlapec trošku pripomína. A niečím zase mňa samú.“

„Už len minúta do polnoci.“ Venovala Nita Shinsovi široký úsmev od ucha k uchu, keď konečne vyšiel von za ňou. Už nebola taká červená ako paprika, no tie drobné rozpaky, ktoré cítila zakaždým, keď sa objavil nezmizli úplne.

Hitoshi zaregistroval, že je jeho malá spolužiačka už konečne v duševnej pohode a vďačiť za to pravdepodobne mohol jej dvom starším priateľkám. Zrejme sa im potrebovala iba vyrozprávať, predsa len, žena žene vždy rozumela najlepšie. A bol rád, že ju vidí už v takomto stave, čiastočne mu to pomohlo uvoľniť vnútorné napätie, ktoré sa ho od ich príchodu na toto miesto zmocnilo tiež. Každý z tých villainov sa momentálne staral sám o seba a nevenovali jemu ani Nite žiadnu zvýšenú pozornosť.

Všetci boli na dvore a čakali, kým začne odpočítavanie, atmosféra bola omnoho lepšia ako pred tým, keď sa tu znenazdajky objavili dvaja študenti U. A. akadémie. Nita bola šťastná, že posledné chvíle roka trávi nielen so svojimi priateľkami, ale hlavne s chlapcom, do ktorého bola zamilovaná. Niečo takéto nečakala ani vo sne a mohla o tom doposiaľ jedine tajne túžiť a predstavovať si to v mysli.

Ale bol tu – pri nej. Stál snáď ani nie meter vzdialený a ak by moc chcela, pokojne sa ho mohla dotknúť. Dokonca by práve v tejto chvíli medzi ostatnými takýmto prejavom ani nevyčnievali. Pretože by tu neboli jediní, ktorí by sa k sebe túlili.

Toga s Twiceom natisnutí jeden na druhého so zatajeným dychom sledovali displej telefónu, ktorý pred nimi Twice držal a čakali, kým začnú odbíjať posledné sekundy starého roka. Hana a Tenko zase postávali na druhej strane dvora, kam prešli, keď vyšli von.

Tomura z blondínky po svojom boku nespustil oči. Tak moc si ju chcel k sebe pritiahnuť, objať ju, privinúť si ju a už nepustiť. A v kútiku duše dúfal, že ani ona nie je z jeho blízkosti a prítomnosti znechutená.

„Je mi zima,“ prehlásila pre ňu až netypicky plachým štýlom a pozrela mu do očí. Ani si neuvedomil, že si zabudla vnútri kabát. No nemohol tušiť, že Hana to urobila v podstate náročky. Celý večer s týmto bojovala, no už stratila pevnú vôľu. Túžila po jeho prítomnosti a nebavilo ju naďalej si nahovárať, že to tak nie je. Aspoň na chvíľku... Pár sekúnd a potom sa opäť bude tváriť ako zodpovedná Pro, ktorá si bude od jej ex, obávaného villaina držať telesný odstup, aby ju za to nikto nesúdil.

I keď sa na nich vlastne v tomto momente ani nikto nepozeral. Mohla by urobiť čokoľvek a bolo by to iba medzi nimi dvoma. Aby ju svedomie hryzlo čo najmenej, zvalila to celé na fakt, že je vonku zima a ona odetá len v blúzke bez rukávov potrebovala zahriať.

„Chceš ísť dnu?“ Spýtal sa Tenko tónom, ktorý mal vyhradený jedine pre ňu. S nikým iným sa takto nerozprával a na nikoho iného sa nepozeral s takým rešpektom, obdivom a ďalšími silnými citmi, ktoré nezmizli počas rokov ich odlúčenia, ale právne naopak, zosilneli. Napadlo mu, že by si ju mal privinúť k sebe, ale stále mu chýbal akýsi impulz, vďaka ktorému by si to dovolil bez opýtania.

„Nie, chcem vidieť ohňostroj.“ Odpovedala mu, tento raz sebaisto a odhodlane, čo ho iba utvrdilo v tom, že sa mu to celé nezdá. Možno to nebola priama pozvánka od nej, aby sa jej dotkol, no on už ďalej nemohol inak, než si to tak vyložiť. Ak sa neodhodlá teraz, tak už nikdy za dnešnú noc. Opatrne prehodil svoju pažu okolo jej ramien, čím ju čiastočne zakryl kabátom, ktorý mal na sebe a jeho srdce vynechalo niekoľko úderov, keď si uvedomil, že sa neodtiahla, ale práve naopak – pritisla sa k nemu ešte bližšie.

Dabi si Ramonu odtiahol ďalej od ostatných a posadil sa na múrik, ktorý lemoval celý dvor. Hnedovlásku si pritiahol k sebe tak, že mu akurát stála usalašená medzi stehnami a jeho paže spočívali omotané okolo jej pásu. Tej práve v tom momente zima veru nebola a dokonca sa ani necítila v takejto polohe nesvoja, lebo si ich nikto nevšímal a ak by sa k nim aj otočila niektorá z hláv, boli v prítmí, schovaní v tieni, no stále mali výborný výhľad na všetko, čo sa vonku dialo a aj na oblohu, ktorá sa mala o pár sekúnd mala rozžiariť farebnou záplavou svetiel.

„Desať!“ Akonáhle začali prítomní na dvore odrátavať posledné sekundy do polnoci, otočil si čiernovlasý villain ženu vo svojom náručí tvárou k sebe. Tá zvraštila na malú chvíľku obočie, prekvapená, že prečo ju vyrušil práve tesne pred tým, než odbila polnoc, no Touya sa k nej naklonil a čosi jej zašepkal do ucha, zohrievajúc tak jej pokožku horúcim dychom.

„Nadýchni sa a zavri oči, bábika.“ Jeho drsný, chrapľavý hlas cítila rezonovať celým svojim telom a akonáhle ho poslúchla a jej viečka klesli, pocítila ako sa jeho pery vrhli na tie jej v tak hlbokom a vášnivom bozku, až bola skutočne rada, že jej pred tým kázal nadýchnuť sa.

„Deväť!“ Zaznel niekde v diaľke Togin a Twiceom nadšený hlas, ktorí z plných pľúc vykrikovali každou jednou sekundou, koľko ich ešte zostáva do úderu polnoci. Dabiho ruka v jej vlasoch jemne potiahla za pramienky, čím ju donútil pootvoriť ústa a ich bozk ešte prehĺbiť.

„OSEM!“ Pridala sa k nim v odrátavaní aj Nita, ktorá s červenými lícami a širokým úsmevom kútikom oka sledovala Shinsa, ktorý ju tiež nespustil z očí.

„SEDEM!“

Tomura neprestával Hanu objímať a druhou rukou si tiež dovolil spočinúť na jej drieku. Ak jej pred tým bola zima, tak teraz sa už naozaj sťažovať nemohla, práve sa jej zmocňovala páľava a to všetko mala na svedomí jeho prítomnosť, spôsob, akým ju držal, nežne, no pevne zároveň, akoby mu ju mal každou sekundou niekto vychmatnúť z náručia. A jeho vôňa, ku ktorej teraz mohla bez ostychu privoňať

„ŠESŤ!“

Dvojica pozostávajúca z čiernovlasého mladého muža a brunetky v jeho náručí sa od seba ešte stále neodtrhla. Ramona nedokázala poriadne premýšľať, no niekde v zabudnutom kútikom mysle, kde dokázala ešte sformovať myšlienku, jej napadlo, či má Touya v pláne pustiť ju a jej pery zo svojej moci až budúci rok. Pokojne takto zotrvá aj do toho nového, nechcela, aby ju púšťal.

„Päť! ŠTYRI, TRI!“

Spinner práve teraz nemohol byť šťastnejší. Takýto Nový rok ešte nezažil. Nadšene odrátaval so zvyšnými členmi Ligy a ich blízkymi, akoby boli všetci jeho rodina. Nespomínal si, kedy naposledy zažil tento pocit – patriť niekam. Nebyť na svete sám. Togin šťastný výraz a lesk v zlatých očiach, Twiceove pery roztiahnuté v spokojnom úsmeve, ktorý bol to jediné, čo spod jeho masky bolo možné vidieť a Compressove bystré hnedé oči pozorujúce zvyšok osadenstva... To všetko bolo súčasťou najlepšieho zakončenia starého roka, aký si len mohol priať.

„DVA!“

Hana na stotinu sekundy pomyslela na blonďavého muža s bordovými krídlami, ktorý tu práve teraz pri nej nebol a jej vnútro, ktoré pomaly napĺňal hrejivý pocit sa nepríjemne zachvelo. Ale bol to iba taký nepatrný úlomok, ktorý trval krátky okamih. Potom jej myseľ a tú prázdnu dieru, ktorú Hawks po sebe v jej vnútri nechal kompletne vyplnil Tenko. Pomedzi pery jej ušlo vydýchnutie a svoju dlaň pritisla na jeho hruď, hmatajúc miesto, kde pod vrstvami oblečenia, kože a svalov bilo jeho srdce.

„JEDEN!

Nite sa posledné slovo zaseklo v krku keď takmer až zhíkla, akonáhle ju Shinsou za rukáv kabáta potiahol k sebe a zmenšil vzdialenosť medzi nimi dvoma. Cítila, ako jeho ruka pomaly kĺže po jej zápästí a potom ju pošteklili chlapčenské prsty na dlani, až konečne mal jej ruku vo svojej moci. Srdce jej búšilo ako šialené a medzi poslednou sekundou v roku a tou prvou v novom urobilo snáď tisíc úderov.

Keď sa na nebi objavila prvá pestrofarebná fontána sprevádzaná iskrami a zvukmi výbuchov, vypustila zo seba dych, ktorý doposiaľ držala v pľúcach a odvážila sa oprieť svojim spánkom o jeho plece a Hitoshi voľnou rukou, za ktorú nedržal Nitu, odhrnul dlhé vlnité vlasy z jej tváre.

„ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK!“

Slová, ktoré niekto zvýskol a ďalší ostatní po ňom zopakovali zneli už len vzdialene. Hlava dlhovlasej dievčiny naďalej spočívala opretá o rameno vysokého fialovovlasého chlapca, ktorého ruka zohrievala tú jej, kompletne stratenú v jeho veľkej dlani, dlhé prsty prepletené s tými jej štíhlymi, drobnými. Palcom jemne pohladil hánky na jej ruke, vďaka čomu dievčine na malú chvíľu zatajil dych, chúmáčik pary zrazenej v tom mrazivom počasí zmizol.

„Šťastný Nový rok, Hiraoka.“ Zašepkal Shinsou a odtiahol sa od nej iba na pár centimetrov, aby sa k nej mohol úplne otočiť. Hľadeli si navzájom do očí, ohňostroj bol odrazu kompletne zabudnutý a jeho pestré ružové, žlté, oranžové, či zelené farby osvetľovali iba čas jeho, aj jej tváre. Zabudli aj, kde sa práve nachádzajú a mozog ani jedného z nich nevnímal priania k Novému roku, ktoré im viacerí prítomní adresovali.

Nita nikdy v živote nezažila väčšiu túžbu, aby ju niekto pobozkal, ako práve v tomto momente. Všetko, čo sa stalo zhruba hodinu aj niečo dozadu, teraz stratilo význam. Zostalo to v minulosti spolu so starým rokom. Nadišiel nový štart, nový začiatok a ona hľadiac na Shinsa, ktorého dlaň jej ruku ešte stále nepustila, si želala, aby Nový rok začal bozkom práve od neho. Spôsob, akým sa jeho fialové oči presunuli od tých zelených k jej perám, vnukol dievčine nádej, že jej spolužiak snáď práve teraz myslí na to isté...

So thank you for taking a chance on me

I know it isn't easy

But I hope to be worth it

So thank you for taking a chance on me

I know it isn't easy

But I hope to be worth it

Oh, I always let you down 

You're shattered on the ground 

But still, I find you there 

Next to me

And oh, stupid things I do 

I'm far from good, it's true

Still, I find you

Next to me

* * *