♥ VALENTÍNSKE PREKVAPENIE ♥ [BNHA story time]

Dnes máme po roku opäť 14. február, čo znamená, že sa po celom svete oslavuje sviatok zaľúbencov. Valentín som osobne nikdy neoslavovala (lebo Forever Alone Farah nemala nikdy s kým xD) a väčšinou som voči tomuto dňu mala akúsi averziu a zatrpknutosť. A viem, že veľa ľudí tento deň neuznáva a nemá rado a považuje ho za komerčný sviatok, čo som robila v podstate aj ja. Ale tento rok som sa na nedeľu, 14. deň v mesiaci február tešila, lebo Dechi Kazemai nám sľúbila mega žhavé valentínske prekvapko s našimi obľúbencami z BNHA, čím jej aj nenápadne robím reklamu, že si môžete ísť trošku počítať, keď nemáte práve nič na práci a vaše srdce túži po niečom romantickom a hot zároveň :P No a i keď som pôvodne moc nechcela, napokon som predsa len niečo malé na Valentína pripravila aj ja  👉👈 Je to v podstate úplne taká blbosť a  je mi jasné, že tomu Dechinmu mega hot veľdielu sa to nepribližuje ani z diaľky, ale chcela som aj ja aspoň niečím maličkým potešiť v tento dnešný milovaný aj zatracovaný sviatok, tak snáď sa vám bude páčiť aj táto improvizácia. Viete, že ja mám vždy rada tieto špeciálne príležitosti a hoci som single AF, prečo si neurobiť pekný Valentín aj tak? :D Veď nemusí to vždy byť len s partnerom, nie? Tak tu máte teda odo mňa malé prekvapko pri príležitosti dnešného dátumu - Valentínku ♥ a každému prajem príjemné prežitie dnešného dňa, či už Valentín oslavuje, alebo nie :)

UPOZORNENIE - prosím všetkých, čo majú vo zvyku článok pred prečítaním celý prescrollovať, aby tak nerobili, lebo sa pripravia o prekvapenie! 

Tiež sa pripravte, že z tohoto budete mať zrejme cukrovku 😬 ale tiež upozorňujem, že sa tu nedočká nikto ničoho vzrušujúceho & hot, miesto toho som sa tento raz zamerala skôr na taký babinec :) 

 

♥ ♥ ♥

Trinásty február je pre každého zvyčajne úplne bežným dňom v kalendári, po ktorom nasleduje sviatok Svätého Valentína, ale pre naše trio bol aj deň pred štrnástym februárom tento rok o niečo málo špeciálnejší. Všetky tri kamarátky sa totiž dohodli, že si tesne pred sviatkom zaľúbených urobia "babský" deň a večer, kedy si doprajú relax a zábavu iba v ženskom kruhu.

Hoci boli dve z nich šťastne zadané a tretia od toho nemala ďaleko, miesto mužom sa chceli deň pred Valentínom venovať samé sebe a svojim ženským priateľkám. Bol to nápad, ktorý všetky tri okamžite odsúhlasili a spoločne vybrali na plánovanú dámsku seansu miesto aj čas. Tento raz hosťovala ich dievčenské stretnutie Ramona u seba na byte.

Mala čo robiť, aby sa jej pred príchodom kamarátok podarilo vyhnať svojho prakticky už spolubývajúceho, ktorý do posledných chvíľ okupoval jej posteľ.

„Touya,“ vzdychla si, keď sa opäť zastavila počas chystania bytu na ich malú dámsku jazdu vo dverách spálne a uprela pohľad na jeho polonahú postavu roztiahnutú ako dlhú, tak širokú na posteli. „Už budú za chvíľu tri,“ pripomenula, pretože na tú hodinu boli s Nitou a Hanou dohodnuté.

„Ale, bábika,“ zamraučal nespokojne a uprel na ňu svoje modré oči, napodobňujúc prosíkajúce šteňa. „Nebude ti ľúto ma takto vyhodiť?“ Pokúsil sa ju obmäkčiť, na čo Ramona iba založila ruky na hrudi a zahryzla si do pery.

„Dohodli sme sa, dnešný deň mám vyhradený pre baby,“ jasné, že ho nechcela vypoklonkovať zo svojho bytu, no keď mu spomínala o tejto malej dámskej jazde pred tým, neprotestoval a k tomu dobre vedela, že bude mať za ten čas, čo ona strávi s priateľkami, kam ísť. V sídle Ligy mal predsa len ešte stále svoje miesto.

„Ja viem, ale ešte máme stále čas...“ Nedokončil vetu, len provokatívne nadvihol obočie a Ramona sa pristihla, ako naozaj otočila hlavou a skontrolovala na kuchynských hodinách, koľko minút ostáva do príchodu návštevy.

Keď k nej natiahol svoju ruku, s ďalším povzdychom rezignovala a pristúpila k svojej posteli, ktorú práve zaberal, na čo ju stiahol k sebe, až mu skončila obkročmo sediac na páse. Našťastie už bola oblečená do svojho domáckeho outfitu, v ktorom plánovala stráviť dnešný babinec, inak by skutočne podľahla a skončili by tam, kde začali v neskoré ráno, keď sa obaja prebudili ležiac jeden pri druhom.

Mala rada tieto voľné soboty, kedy nemusela nič, len si mohla užívať vstávanie bez budíka a prítomnosť jeho tela natisnutého vedľa toho jej, ktoré ju zohrievalo i keď sa prebudili do chladnejšieho rána. A keď si jeho pery už po pamäti našli to miesto na jej odhalenom krku, o ktorom vedel, že má preň slabosť, mala čo robiť, aby nezabudla na to, čo ju dnes poobede čaká.

Až ostrý zvuk vchodového zvončeka ju prinavrátil späť do reality a pripomenul, že koľko je už hodín. Dabi nespokojne zavrčal a jeho ruky obopli poľahky jej pás tak tuho, že mala čo robiť, aby sa mu vymanila zo zovretia, takmer musela použiť svoj quirk. Rýchlo sa z postele vyhrabala na nohy, lebo prvá prichádzajúca zvonila dolu už hodných pár minút. Napravila si sveter a vlasy, stláčajúc zámok, aby sa vchodové dvere otvorili.

Nevedela, či sa Dabi stihol vytratiť z jej bytu balkónom, ako občas mával vo zvyku, no keďže Nita aj Hana už o jej vzťahu so spomínaným villainom vedeli, nezažívala také stresové stavy, ako pred tým. A ukázalo sa, že to bola Nita, ktorá prišla prvá, presná ako hodinky. Zahliadla jej ružovo-blonďavé vlasy v škáre, keď otvárala dvere a pustila ju dnu.

Mladšia dievčina mala v jednej ruke tašku plnú rôznych dievčenských beauty produktov a v druhej tácku čohosi, čo na prvý pohľad vyzeralo veľmi lákavo. Pozdravila sa so svojou staršou kamarátkou a vyzula topánky pred jej prahom, nechávajúc ich vedľa mužských. To jej napovedalo, že brunetka zrejme nie je sama a jej líca mierne zružoveli. Skontrolovala čas na hodinkách zavesených v Ramoninej kuchyni, keď opustila chodbu, aby sa uistila, či neprišla priskoro. Ale bolo už niečo málo po tretej.

„Dúfam, že som ťa nevyrušila, senpai,“ obrátila sa k nej po tom, čo položila tácku na jej kuchynský pult.

„Ale nie, neboj sa nič, už vás obe očakávam. Vyzerá to, že Hana sa asi zdržala s Chickenom,“ utrúsila Ramona a ukázala jej na gauč, kde čakalo pre Nitu už vyhradené miesto, ktoré zaujala a vedľa seba položila po samý vrch nabalenú tašku. Keď z nej začala ružovovláska vyťahovať jednu vec po druhej, Ramona len zvedavo dvíhala obočie.

Nita poukladala beauty prípravky na konferenčný stolík a nasledovali DVD-čká s jej obľúbenými romantickými filmami a Disney rozprávkami, no zrazu sa zarazila, pretože z dverí Ramoninej spálne vyšla mužská postava, čo absolútne nečakala. I keď topánky pred dverami jej mohli napovedať. Tak predsa len prišla zrejme až príliš skoro.

Dabi si z prítomnosti ďalšej osoby v byte nič nerobil, len si lenivo ponaťahoval stuhnuté končatiny a hodil na seba tričko prv, než sa pobral preč z Ramoninho bytu. Nita rýchlo od neho odvrátila zrak, cítiac sa mierne trápne. Podľa toho, že nebol kompletne oblečený, usúdila, že asi prerušila niečo súkromné. On to však nijako nekomentoval. V podstate si jej mladšiu kamarátku ani moc nevšímal, len ledabolo mávol rukou a pobral sa na chodbu, na čo ho hnedovláska nasledovala.

Prv, než si z jej vešiaka vzal bundu a navliekol ruky do rukávov, obrátil sa k nej a pritisol si ju k sebe tak, že bola opäť v jeho tesnej blízkosti. Ramona sa rýchlo otočila, či ich ďalšia okupantka bytu nesleduje, ale tá zostala sedieť v obývačke tichučko ako myška, snažiac sa dopriať im čo najviac súkromia. Hnedovláska stále nebola stopercentne stotožnená s tým, že o jej vzťahu s Touyom vie aj niekto iný okrem Hany, no zdalo sa, že jej partner niečo takéto vôbec nerieši.

„Uži si to, ale nie moc, aby som nemusel žiarliť,“ zachrapčal jej do ucha a potom jej vtisol bozk na líce. Keď sa od nej o čosi málo odtiahol, zvýšil svoj hlas, aby ho počula aj návšteva v obývačke, lebo dobre vedel, že tá malá a zvedavá Ramonina kamarátka má určite uši nastražené. „A žiadne strihanie vlasov bez môjho súhlasu!“

Nita vo vedľajšej miestnosti očervenela o čosi viac, keď si uvedomila, že to bolo adresované predovšetkým jej. Určite nemala v pláne Ramonine už tak vcelku krátke vlasy strihať, účes, ktorý mala aktuálne, jej podľa nej svedčal najviac. No chápala jeho obavy, lebo z toho, čo o mužoch a chlapcov vedela, jej bolo jasné, že väčšina z nich nemala v láske, ak ich partnerka urobila nejakú drastickú zmenu svojho vzhľadu bez predchádzajúceho varovania. Odkašľala si a zakričala naspäť.

„Žiaden strach, vlasy senpai zostanú v úplnom poriadku!“

„Dnes prídu na rad maximálne tak nejaké pleťové masky, podľa toho, čo som videla, že doniesla v taške.“ Usmiala sa na neho trochu rozpačito Ramona a on jej na oplátku venoval jeden zo svojich povestných úškrnov, ktoré si za ten čas s ním tak zamilovala.

„Nehovorím, že by si sa mi nepáčila i tak, bábika,“ potiahol ju za rukáv svetra opäť k sebe a zašiel jej voľnou rukou do zvlnených vlasov, lemujúcim jej krásnu tvár, s ktorou sa mu pomerne dosť ťažko lúčilo, hoci to malo byť iba do zajtrajšieho obeda, kedy sa znovu uvidia. Ramona slastne privrela oči, keď cítila ako ju jemne pohladkal prstami, preplietajúc ich pomedzi jednotlivé tmavohnedé pramene. Jeho zastretý hlas, ktorý mohla teraz počuť opäť len ona, prehovoril zas.

„Ale nie som moc veľký fanúšik prekvapení.“

Brunetka prikývla na znak toho, že rozumie. Jeho ruka opustila jej zátylok a po tom, čo ju na rozlúčku pobozkal na čelo, zmizol vo dverách, ktoré za ním zatvorila.

Snažila sa potlačiť ten pobláznený a pre ňu dosť netypický úsmev na perách, aby nevyzerala až príliš zasnene a vrátila sa späť do obývačky k svojej návšteve. Nita si všimla, ako rozpačito sa tvári a až pre ňu prekvapujúcim spôsobom si spojila pár súvislostí, keď jej došlo, že prečo bola Ramona taká nesvoja.

„Hej, senpai,“ oslovila mladšia dievčina staršiu a tá na ňu neisto pozrela, zrejme ju prekvapil Nitin seriózny tón hlasu. Ružovovláska sa však na ňu prívetivo usmievala, tak to nemohlo veštiť nič zlé, nie?

„Nemusíš sa tváriť tak previnilo.“ Ozrejmila jej Nita, no Ramona po jej slovách zostala ešte viac zmätená.

„Čo tým myslíš?“ Jej pohľad skúmal tvár mladého dievčaťa, aby zistila, o čo kamarátke šlo. Nečakala, že začne s takouto debatou, bola si istá, že ich dnešný spoločný deň bude plný všetko možného, len nie vážnejších debát.

„No, tvoj priateľ,“ ozrejmila ružovovláska a gestom ukázala smerom na chodbu, v ktorej ešte pred chvíľou stál čiernovlasý villain. „Nemusíš sa predo mnou tváriť tak previnilo preto, že kto to je. Ja ťa naozaj absolútne nesúdim za to, že s ním máš vzťah, práve naopak!“

„Nita...“ Vydýchla Ramona, no jej mladšia priateľka ju opäť prerušila.

„Naozaj! Myslím tým, že som rada, že si mi konečne o tom, čo je medzi vami povedala, aj keď to trvalo,“ mierne ohrnula spodnú peru, „ale absolútne mi neprekáža, že je villain. Podľa mňa je najdôležitejšie to, že ho máš rada a podľa toho, čo som videla, tak aj on má rád teba.“

Ramona nadvihla obočie a v žalúdku zaznamenala mierne stiesňujúci pocit. Nečakala takéto slová, od Nity určite nie. Bol to nezvyk, rozprávať sa o takýchto veciach práve s ňou, pretože ich dovtedy riešila iba s ich treťou blonďavou kamarátkou. No pohľad Nitiných očí nasvedčoval, že to dievčina myslí úprimne. Dokonca sa jej Nita zverila aj s tým, že Touya raz mal s ňou konfrontáciu a keď sa dozvedela, že kvôli nej, tak ju to mierne zahrialo pri srdci, čo vystriedalo prvotný hnev namierený k jeho osobe. Už vtedy, keď spolu v podstate nič nemali, mu nebola taká ľahostajná. A vďaka tomu mu odpustila to, ako vtedy zastrašoval jej mladšiu priateľku.

Uvedomila si, že sa asi príliš nechala strhnúť myšlienkami a bolo by vhodné jej na to všetko čosi aj povedať.

„Je to stále nezvyk, vieš... Aj kvôli jeho zázemiu. Viem, ako ho všetci vnímajú, aj u teba v škole.“

Nita si uvedomila, že to bol pravdepodobne dôvod, prečo to jej staršia kamarátka toľko tajila, napokon však bola rada, že sa to dozvedela a snažila sa ju povzbudiť ďalším úsmevom vyslaným jej smerom.

„Vôbec nemaj obavy, senpai, pre mňa je najdôležitejšie to, že ťa robí šťastnou a z toho, čo vidím, si myslím, že to tak je, alebo sa mýlim?“ Ramona sa neubránila malému povytiahnutiu kútikov úst smerom hore, čím kamarátku ubezpečila. Nuž, možno to znelo dosť absurdne, lebo koniec koncov, Touya bol villain, ale skutočne za ten čas, odkedy ho spoznala, prispel k jej životu spôsobom, ktorý spočiatku vôbec nečakala. Bolo to zvláštne, no po jeho boku sa cítila akosi tak viac... nažive.

Takéto moc príjemné, či až euforické pocity nemala ani pri užívaní drogy, ktoré bolo spojené s výkonom jej pracovnej činnosti. Áno, zažívala pri ňom také to príjemné bodnutie pri srdci, či staré známe motýliky v bruchu, ktoré sa naposledy ozývali snáď ešte v časoch, kedy bola rovnako stará ako Nita, či len o niečo málo staršia. A tieto veci boli niečo, s čím sa po rozchode s jej predošlým partnerom takmer až navždy rozlúčila. Myslela si, že ona pre to skrátka nie je predurčená, až kým neprišiel do jej života villain s ohnivým quirkom, ktorého spočiatku odmietala, no bleskurýchlo sa jej dostal pod kožu.

„A okrem toho, sľubujem ti, že sa o tom nikto nedozvedel a ani to neplánujem nikomu povedať. Ani Mine a Tooru, ani vlastnej mame, prisahám.“ Nita pokračovala ďalej a vzala Ramoninu dlaň do tých svojich, keď sa na sedačke posunula bližšie k nej. (SPOILER z pokračovania silvestrovského špeciálu) „Veď vieš, že o tom vie už len Shinsou-san a ten mi sľúbil, že to tiež nikomu nepovie. A ja mu verím.“

Ramona pokývala hlavou a venovala jej jeden zo svojich vzácnych úsmevov, ktoré nezvykla rozdávať veľa ľuďom. Postavila sa, keď Nita pustila jej ruky a ukázala prstom na rôzne prípravky, ktoré čakali na konferenčnom stolíku, kým príde posledná členka ich tria. Úsmev neopúšťal jej pery.

„Ty si toho teda zase doniesla.“ 

„V drogérke mali valentínske výpredaje,“ nadšene sa zaškerila Nita a prehrabala sa kôpkou obalov, kým vytiahla jednu masku a ukázala ju svojej priateľke. „Po tejto budeš mať pleť hladkú ako bábika aj dva týždne.“ Vyhlásila presvedčene a Ramona pri vyslovení istého slova pocítila, ako sa jej opäť príjemne zavlnil žalúdok. Jej kamarátka určite netušila, že aký význam pre ňu to prirovnanie má, no ju to slovo nikdy nenechalo chladnou, vždy sa jej už len pri jeho spomienke vybavila tvár čiernovlasého mladého muža a i keď jej byt už opustil, stále jej v ušiach znel jeho hlas, ako ju tak volá...

„Teším sa. A čo si to vlastne priniesla napečené?“ Spýtala sa a prešla cez obývačku ku kuchynskému kútiku preskúmať tácku so sladkosťami, ktoré Nita priniesla tiež. Nestihla si ich však poriadne obzrieť, pretože sa zvonček ozval už po druhýkrát za tento deň a Ramone bolo jasné, že to môže byť jedine Hana. Čakalo sa totiž už iba na ňu.

Hnedovláska prešla od kuchyne až smerom na chodbu, zatiaľ čo dievčina s tými ružovými stále sedela na jej gauči a momentálne triedila kôpku DVD-čiek, ktoré si priniesla so sebou z domu. Ramona stlačila tlačidlo, aby mohla do jej paneláku vojsť aj Hana a čakala v pootvorených dverách, kým blondínka príde až na jej poschodie.

A Hana sa skutočne dostavila a po signálnom zvuku, ktorý značil, že môže potlačiť vchodové dvere a vojsť dnu, do Ramoninho paneláku aj vstúpila. Nebola však sama. Za jej chrbtom kráčal blonďavý Pro s bordovými krídlami, ktorý niesol v rukách ťažkú krabicu s veľmi zaujímavým obsahom. Tri fľaše vína, malinovka a krabica džúsu, kopec slaných aj sladkých maškŕt a jeden domácky robený zákusok síce vážili dosť, no on – ako silný chlap – to hravo zvládol. Samozrejme, s týmito vecami by si Hana určite poradila aj sama, ale Keigo sa ponúkol, že ju pôjde k jej kamarátke vyprevadiť a pomôže. Takže neprotestovala a čakala spolu s ním na chodbe na výťah.

„Mám sto chutí sa do toho vášho babského večera votrieť,“ poznamenal, keď jeho zlaté očká opäť preleteli obsah krabice. „Ešte mi tu chýbajú kuracie krídelká a bolo by to dokonalé... Ale to nie je nič, čo by donáška domov nevyriešila.“

Hana sa na neho sladko usmiala, no pokrútila hlavou. Smiech v jej hlase nebolo možné prepočuť.

„Má to dôvod, prečo to voláme dámsky večer. A okrem toho, Ramona ťa poženie metlou kade ľahšie, len čo ťa uvidí medzi dvermi.“

„Ani keď zistí, že jej nesiem jej obľúbené víno?“ Uprel Hawks na svoju priateľku pohľad šteňacích očí.

„Technicky povedané, nesiem jej ho ja, ty si sa len ponúkol ako môj osobný nosič,“ pokrčila Hana ramenami a otvorila dvere výťahu, aby obaja mohli vstúpiť dnu. Stlačila gombík, aby sa mohli vyviezť na poschodie, na ktorom jej kamarátka bývala. Všimla si, že Hawks položil krabicu na zem.

Akonáhle sa dvere výťahu zabuchli, už bol pri nej v tesnej blízkosti. Cítila ako jeho ruky obopli jej pás a mal čo robiť, aby sa tam obaja napratali aj s jeho širokými krídlami, keďže výťah bol maličký a im v ňom začínalo byť tesno. Nie, že by jej to prekážalo, to vôbec...

„Máš šťastie, že si zajtra rezervovaná stopercentne iba pre mňa, Babybird,“ zašepkal zvodne a pritisol si ju o čosi máličko bližšie k sebe. Robil to snáď náročky, aby zmenila na poslednú chvíľu plány?

„Pozor, lebo prevrátiš tú krabicu,“ chichotala sa Hana, keď ju pritlačil chrbtom o stenu výťahu, takmer pri tom nevedomky kopol do škatule, ktorú k Ramone niesli a ona cítila, ako ju jeho horúci dych šteklí na pokožke krku, keď sklonil hlavu. Výťah sa pohol, no ona si priala, aby nachvíľu zastavil, bolo jej s ním v takejto blízkosti až príliš dobre. Vlastne, ako vždy, keď bola v jeho náručí. „Ramona ťa bez tej fľaše dnu ani nepustí, neprejdeš ani cez prah,“ pokračovala a výťah sa pohol.

„Hmmm~,“ uniklo Hawksovi pomedzi pery, než ich pritisol na jej pokožku a pomaly smeroval až k jej ústam. Hana tušila, že každú chvíľu sa opäť zastavia a budú musieť tieto malé priestory opustiť, no keď ju začal bozkávať, akosi mala odrazu problém s koncentráciou. Iba kútikom oka zazrela malú kameru umiestnenú v rohu kabíny a keď zavrela oči, aby si vychutnala to, čo s ňou Hawks robil viac, dúfala, že je tam tá vec iba na výstrahu a v skutočnosti ich nesníma. Ktokoľvek by ten záznam videl, zrejme by bol dosť pohoršený.

Jeho dlane pomaly skĺzli z jej pása nižšie, až ucítila, ako zovrel zadok napasovaný v jej mimoriadne dobre padnúcich džínsoch, ktoré mala práve na sebe. Keď sa od nej na pár milimetrov odlepil, uniklo jej malé uchechtnutie.

Schmatla jeho zápästia do svojich menších dlaní, pretočila ich oboch tak, že odrazu bol on ten, kto bol nalepený na stene a venovala mu bozk, ktorý mal Hawks problém spracovať. Iba slastne zastonal, očakávajúc niečo ďalšie, no Hana sa s úškrnom od neho odtiahla a zakývala mu prstom pred nosom.

„Opatrne, Birdie, budeme vystupovať.“ Žmurkla a užívala si to, aký zostal zaskočený a aj mierne rozladený. Páčilo sa jej, keď ho mala v hrsti. A výťah naozaj zastal. Akokoľvek rada by v tejto veľmi príjemnej činnosti pokračovala, nechcela, aby ich v takejto kompromitujúcej polohe zastihla niektorá z Ramoniných susediek a oni s Keigom by tak vyvolali na najbližších pár dní rozruch v paneláku spojený s klebetami.

„Poďme, už tak idem neskôr, ako sme boli pôvodne s dievčatami dohodnuté,“ zavelila, keď opäť otvorila dvere a opustila tesnú kabínku. Hawks zdvihol krabicu a s poslušným a mierne blaženým výrazom v tvári ju nasledoval, usmievajúc sa ako najväčšie neviniatko. Nemal byť prečo nešťastný. Doprial svojej láske spoločne čas strávený s kamarátkami a vedel, že zajtra mu to jeho Babybird vynahradí v plnej miere. Nikdy pred tým mu ani len nenapadlo ten hlúpy komerčný sviatok oslavovať, či mu vôbec pripisovať nejaký význam, no s Hanou bolo veľa vecí nových a „prvý raz“ a Valentín bol jednou z nich. Nechcel sa ukrátiť ani o takúto vec – ktorú mnohí odsudzovali a kritizovali – s človekom, na ktorom mu záležalo.

Hana prešla cez malú chodbičku až k pootvoreným dverám, súdiac, že ju Ramona už očakávala. Zakývala jej na pozdrav, na čo hnedovláska odkývala a poodstúpila, aby jej ďalšia návštevníčka mohla vstúpiť dnu do bytu. Jej tmavohnedé obočie sa však zvraštilo a tvár sa zamračila, keď zaregistrovala, že koho so sebou Hana viedla.

„Heyo!“ Vyškieral sa Hawks a hoci dobre vedel, že u brunetky v byte rozhodne nie je vítaný, snažil sa pôsobiť nad vecou a nonšalantne.

´Ja ti dám také heyo.´ pomyslela si Ramona namosúrene, ale neodohnala mladého muža preč, nechala ho, nech po Hane vojde aj on. Obrátila sa na svoju blonďavú priateľku a s pozdvihnutým obočím a drobnou výčitkou v očiach sa spýtala otázku.

„Čo tu robí tento? Nepamätám si, že by som na večer objednala kuracinu...“ Kyslý výraz na svojej tvári sa ani nepokúšala skryť a tón jej hlasu tiež nemohol byť viac sarkastický.

Hawks sa však nenechal odradiť a venoval jej spokojný úsmev, až mu tak obe oči zmizli za privretými viečkami. Hane unikol krátky smiech a potľapkala svojho priateľa chlácholivo po ramene.

„On už každú chvíľu pôjde, ale musím ho pochváliť, že dnes ma naozaj potešil. Išiel nám všetkým trom zobrať do obchodu fľašky, kým som ja chystala niečo sladké na večer. Takže máme všetko, pre teba klasiku, pre Nitu nejaké bublinky...“

„Milé,“ prehlásila Ramona o čosi miernejšie, pokúšajúc sa ignorovať fakt, že si Hawks pred vstupom do jej bytu zabudol vyzuť topánky. Zaťala zuby a ustúpila, keď si všimla, že v rukách nesie krabicu, ktorá tiež, ako Nitina taška, bola plná rôznych vecí určených pre ich dámsku jazdu.

„Je tu Hawks?!“ Ozval sa odrazu tenký a vzrušený hlások z obývačky, keď Nita zvedavo naťahovala krk a nastražila uši, akonáhle začula mužský hlas a Ramoninu zmienku o kurati. Dokonca sa odvážila tento raz aj opustiť gauč a poza roh nazrela do chodby, aby sa presvedčila, či sa jej to nezdalo. Jej zelené očká sa miere rozžiarili potešením, keď uvidela blonďavého Pro hera.

„Ahoj!“ Pozdravil ju mladý muž a cez chodbu prešiel až do obývačky, venujúc Nite veselý úsmev, kráčajúc až ku kuchynskej linke, na ktorú sa chystal zložiť škatuľu v rukách. Nita ho odzdravila a s údivom sledovala, ako sa jeho tmavočervené krídla vlnili a takmer zabrali dĺžku celej Ramoninej linky, pred ktorou stál a vykladal z krabice veci, ktoré Hana na seansu priniesla.

Tá aj so svojou hnedovlasou kamarátkou odbehla z bytu smerom na chodbu, snažiac sa Ramone ukázať kameru vo výťahu a uisťujúc sa, že ich počas cesty na toto poschodie pomocou nej nikto nešpehoval. Ramona ju so smiechom ubezpečila, že tie záznamy sa prezerajú len vtedy, ak dôjde k nejakej nehode, či niečomu podobnému. Tušila, že čo by tam asi tak ten úbohý človek, ktorý by sledoval to, čo sa dialo pred tým, než jej Hana vošla do bytu, videl.

Medzitým si Nita opäť sadla a obrátila sa k Hawksovi pri linke. V hlave jej vírilo nespočetné množstvo otázok, ktoré sa chcela tohto mladého muža spýtať a všetky sa týkali jej staršej kamarátky, ktorá bola jeho partnerkou. Rozhodla sa vysloviť tú, ktorá ju zajímala momentálne najviac.

„Hej, pán Hawks,“ oslovila ho mierne rozpačito. Nehanbila sa ho tak moc ako Ramoninho priateľa, ktorý opustil priestory bytu asi štvrťhodinku dozadu, no stále to bol okrem Endeavora najuznávanejší hero v krajine a jeho prítomnosť mala na ňu svoj efekt. Poobzerala sa, aby sa presvedčila, že tu Ramona s Hanou nie sú a keď zaujala jeho pozornosť, pokračovala.

„Máte pre Hanu-senpai na zajtra na Valentína prichystané nejaké prekvapenie?“ Stíšila svoj hlas na šepot, aby ich staršie členky jej dámskej skupinky nezačuli, najmä Hana nie.

„Stačí len Hawks,“ zasmial sa Keigo, ktorý nebol zvyknutý na takéto zdvorilosti od tejto vekovej skupiny, do ktorej Nita patrila. „A samozrejme, že mám,“ odpovedal rovnako šepky. „Čo by som to bol za priateľa, keby pre ňu niečo špeciálne neprichystám?“ Sprisahanecky žmurkol, na čo sa Nita spokojne usmiala od ucha k uchu. Jeho odpoveď ju očividne veľmi potešila.

„Ale nikomu o tom ani slovo,“ dodal blonďavý mladý muž a pritisol si prst k perám. Palcom a ukazovákom naznačil, že si ich akože zazipsoval, čo Nita, samozrejme, pochopila a horlivo prikývla hlavou. Rozhodne. Neplánovala Hane vyzradiť nič a skaziť tak prekvapenie. Veľmi sa tešila z toho, že jej senpai zajtra čaká výnimočný deň, nesmierne jej to všetko priala. Kroky na chodbe naznačili, že sa obe ženy vrátili.

„A čo ty, slečna? Dúfam, že ty máš na zajtra naplánované nejaké rande,“ dodal pokúšajúc sa znieť seriózne a Hana, ktorá už kráčala do kuchyne za nimi sa uškrnula, keď ho začula. „Lebo ak nie, tak ti ho môžem vybaviť. Stačí len jeden telefonát Tokoyamimu.“ Dodal a demonštratívne si vytiahol z vrecka džínsov svoj mobilný telefón.

Nita očervenela ako paradajka, no Hana ju stihla zachrániť, keď podišla k svojmu partnerovi a ovinula mu pažu okolo pliec.

„Myslím, že Nita skôr túži po rande s niekým iným, ako je Tokoyami-kun.“ Žmurkla  na svoju mladšiu kamarátku, ktorej líca nabrali ešte tmavší odtieň. „Nič proti nemu, samozrejme.“ Dodala Hana a rukou zatlačila na Hawksov chrbát, naznačujúc mu, že nastal najvyšší čas, aby sa pobral k odchodu. „Nechcem ťa vyháňať, lebo mi je tu s tebou dobre, no rady by sme začali náš dámsky večierok a trošku nás zdržuješ.“

Keigo mohol byť rád, že sa k tomuto podujala jeho Hana a nie majiteľka bytu, lebo tá by mu to určite nenaznačila tak citlivo. Pokýval hlavou a zo zdvorilosti im zaprial príjemné popoludnie a aj večer.

„Môžem tento raz použiť balkón?“ Spýtal sa, nakoľko sa mu nechcelo schádzať schody, či trčať vo výťahu, keď už v ňom s ním nebude jeho milá. Vzniesť sa priamo do oblakov mu prišlo omnoho praktickejšie. Ramona len mykla plecami a ukázala palcom za chrbát na stenu, v ktorej boli zabudované balkónové dvere aj okno.

„Nech sa páči,“ prehovorila. Bola rada za to, že ako si ho Hana doviedla, tak si ho aj pekne vyprevadila. Už začínala zvažovať, že bude musieť ísť po metlu. Vydýchla si však, keď zaregistrovala, že jej Hawks nezanechal po svojich topánkach na podlahe neporiadok.

Ten ešte Hanu naposledy pobozkal, všetkým trom ženám zamával na rozlúčku a už ho nebolo, zostala po ňom len vzďaľujúca sa bordová škvrna. To znamenalo, že sa zloženie osadenstva v byte zmenilo na čisto ženské a ich dámska jazda sa mohla začať. 

Netrvalo dlho a každá z účastníčok bytového večierka spokojne sedela, či skôr ležala rozvalená na inej časti Ramoninho nábytku obývacej izby s pohárom obľúbeného nápoja v ruke. Prv, než začali pozerať niektorý z toho obrovského množstva filmov, ktoré Nita doniesla, rozhodli sa pripiť si a ochutnať niektoré z vecí, čo všetky tri spoločnými silami, no každá niekde inde pripravili.

Ramona doniesla z chladničky dva plné podnosy párty očiek a obložených chlebíčkov, ktoré položila doprostred konferenčného stolíka. Tam už pomaly ani nebolo miesto, pretože aj Hana vytiahla svoj povestný zákusok a Nita pridala k tomu sladkosti, ktoré doniesla z domu ona. Beauty produkty museli skončiť pod stolom na koberci, aby sa naň vmestili ešte aj poháre, fľašky, keďže každá z dám pila to svoje obľúbené a ďalšie sladké, či slané snacky na táckach, či miskách.

„Nemusela si si robiť starosti, Rami,“ Hana udivene sledovala to množstvo jedla, ktoré pre nich ich najstaršia kamarátka pripravila. „Takto nebudeme musieť večer volať ani tú donášku, lebo jedla máme dosť aj na týždeň.“

Nita sa, samozrejme, nedočkavo natiahla hneď za tanierom s chlebíčkami a jeden si okamžite na ochutnávku aj zobrala s maškrtným výrazom v tvári. Keď doň zahryzla, jej výraz sa zmenil na blažený.

„Mňam, takéto som už dlho nemala,“ okomentovala ich, keď doprežúvala a prehltla prvé sústo, blažený výraz v jej tvári sa prehĺbil.

„Vidíš? Takýmto tempom ich Nita stihne zjesť skôr, než bude večer, takže možno predsa len príde aj na tú donášku.“ Odpovedala brunetka blonďavej kamarátke a potešene sledovala, ako sa jej návšteva s chuťou pustila do chlebíčkov. „Ale len si daj, som rada, že ti chutí, ak sa minú, urobím ďalšie.“ Poznamenala, keď videla, že Nita siahla už po druhom.

Mala ich pripravených celkom dosť a to už značnú časť stihol zjesť Touya doobeda, keď ich začala chystať. Neboli síce určené pre neho, ale pre jej návštevu, no nemala to srdca odohnať ho od tácky, keď videla, že mu chutia. Na to ju to až príliš tešilo a tak si pred kuchynskou linkou postála o čosi dlhšie, aby zaplnila to prázdno na podnose, ktoré tam zanechal, keď si ukradol značné množstvo pre seba.

„Mohli by sme už aj pomaly začať s nejakým filmom, čo poviete?“ Navrhla Hana, ktorá nebola príliš hladná a viac jej zachutili tie malé sladké snacky, ktoré tiež vyzerali rovnako lákavo, ako zvyšok pripravených dobrôt. Načiahla sa za táckou, ktorú priniesla Nita a zvedavo si obzerala pochúťku podlhovastého tvaru namočenú z každej strany v čokoláde, ktorú doposiaľ nevidela.

„To sú Churros,“ ozvala sa najmladšia dievčina, stále prežúvajúc, keď si všimla, že Hana na to, čo doniesla, hľadí trochu podozrievavo. „Je to tradičný španielsky recept, vyskúšaj, budú ti chutiť.“

Hana siahla teda po jednej z tých cukroviniek a vložila si ju do úst. Prekvapivo, chutili veľmi dobre. Pripomínali jej ich domáce šišky, vnútri boli plnené sviežim lekvárom a čokoláda zvonka v kombinácii s pečivom, ktoré bolo o čosi chrumkavejšie ako spomenuté české šišky, tvorila príjemný celok. Boli naozaj dobré a neboli ani také sýte a ťažké, ako donutky, či fánky, od ktorých po pár zjedených kusoch začalo byť človeku ťažko na žalúdku.

„Mamka mi pomáhala, urobili sme asi tri dózy,“ ozrejmila Nita, „chcem z nich vziať v pondelok do školy spolužiakom.“

„Spolužiakom?“ Uprela na ňu staršia blondínka podozrievavý, trocha potmehúdsky pohľad. „Alebo jednému konkrétnemu spolužiakovi?“

„Uhm,“ Nitine líca mierne zružoveli, pretože tušila, o ktorom spolužiakovi Hana hovorila. Samozrejme, jej senpai už veľmi dobre Nitu za ten čas poznala a tiež vedela, že ako to momentálne vyzerá v jej pomerne zmätenom milostnom živote. A hoci sa už tá ani nepokúšala tajiť, že ako moc bola v tomto štádiu do chlapca, ktorého mala Hana na mysli zaľúbená, stále ju debaty podobného typu privádzali do miernych rozpakov. Nuž, Nita rada strkala nos do milostných záležitostí cudzích ľudí, no pokiaľ prišlo na jej vlastné, už nebola taká smelá a opovážlivá.

„Myslíš toho blonďavého?“ Rýpla si Ramona s rovnako potmehúdskym úsmevom v tvári, aký mala pred malou chvíľou jej blonďavá kolegyňa. Tá sa pri zmienke toho študenta U.A. akadémie na rozdiel od brunetky zatvárila kyslo. A Nita nespokojne zamraučala, vehementne krútiac hlavou.

„No určite,“ odvrkla Hana, „tomu, Nita, môžeš naservírovať niečo vlastnej výroby iba v prípade, že pred tým do toho dáš nejakú otravu, či preháňadlo.“ Zažartovala, no averzia voči spomenutému mladíkovi z jej strany bola očividná.

„To už je ale trochu kruté...“ Vložila sa do toho najmladšia členka skupinky, „ale máš pravdu, nedostane nič špeciálne, lebo si nezaslúži.“

„Zlosyn jeden,“ utrúsila Ramona ironicky a odpila si z vína, ktorého plný pohár zvierala v ruke.

„A hovoríš, teda, že Shinsou-kun dostane niečo špeciálne?“ Vyzvedala Hana ďalej, nakoľko sa chytila ružovovláskiných slov. „Veď tak to predsa medzi mladými v Japonsku chodí, nie? Dávate si vlastnoručne vyrobené čokoládky medzi sebou, ak sa vám niekto páči... Podľa toho, čo viem, tak to dievčatá robia pre chlapcov a od nich potom dostanú niečo o mesiac na to.“

Nita si nervózne zahryzla do pery a rozpačito sa usmiala, očami utekajúc k svojej taške, ktorú priniesla. Jasné, ten japonský zvyk poznalo v tejto krajine aj dieťa, ale ona ešte nikomu nikdy pred tým nič na Valentína nedala. Stalo sa, že ešte na juniorskej strednej pár chlapcov Nitu oslovilo s tým, že sa im páči a čakali od nej niečo v deň, kedy dievčatá obdarúvali svojich nápadníkov, či tých, ktorí im boli blízki, ale k ich smole o nich dievčina nemala záujem a tak iba zdvorilo odmietla. Nikdy pred tým sa jej totiž žiadni z chlapcov v bývalej škole nepáčili. Všetko sa zmenilo až nástupom na U. A. akadémiu.

„Alebo im daj čokolády obom a uvidíš, že ktorý sa chytí ako prvý,“ pokrčila Ramona plecami a jej hlas znel nevzrušene, na čo na ňu Hana neveriacky pozrela, ako by snáď počula zle.

„To nie je také jednoduché, senpai,“ zakňučala Nita ešte stále v rozpakoch.

„No a čo, teda? Máš pripravené aj niečo špeciálne?“ Pokračovala blondínka a opäť si vložila do úst ďalší kúsok čokoládovo-chrumkavej dobroty. „Nie, že by tieto Churros, či ako sa to volá, neboli dobré, práve naopak! Ale keď ich rozdáš po celej triede, Mine, Tooru aj ďalším, tak to už nebude mať taký význam.“

Nita si povzdychla a načiahla sa za svojou taškou, s ktorou prišla. Vylovila z nej malú dózičku na sladké a otvorila veko. Vnútri boli drobné srdiečka z bielej čokolády, vyzerajúce ako bonbóny a na vrchu každého boli lentilky, konkrétne ružovej a fialkovej farby. Ukázala ich svojim starším dvom kamarátkam.

„Našla som na YouTube tutoriál a skúsila som ich doma vyrobiť.“ Priznala s červenými lícami. „Je to taká blbosť, ale celkom sa mi ten nápad páčil, aj keď je to úplne primitívne. Roztopená biela čokoláda sa odliala do formičiek na ľad a nechala stuhnúť a zachladiť. Ale asi mu ich nakoniec nedám, príde mi to trochu trápne...“ Vydýchla a ponúkla kamarátky, nech ochutnajú bonbóniky z jej dielne. Radšej sa im nepriznala, že počas výroby vyskúšala urobiť aj srdiečka, ktoré na vrch ozdobila čiernou a oranžovou lentilkou, no potom ich aj rýchlo zlikvidovala, zahanbená tým, že jej vôbec takáto myšlienka napadla.

„Neblázni, Nita,“ snažila sa ju Hana povzbudiť, „náhodou chutia dobre a vyzerajú milo, je jasné, že si ich vyrobila pre neho. Určite mu ich daj, podľa mňa sa poteší.“

„Myslíš?“ Zahľadela sa Nita na svoju senpai s nádejou v očiach. „Keď ja neviem... Hanbím sa trochu.“

„Ale, prosím ťa. Nemáš sa čoho. Už je mu určite úplne jasné, že sa ti páči. A k tomu je to istotne vzájomné, ja som to hneď spoznala, len to by si tu musel niekto začať viac všímať náznaky, že?“ Venovala Hana Nite záhadný úškrn, ktorý ju ešte viac uviedol do rozpakov. „Okrem toho sa môžeš tešiť, že o mesiac ti to vráti trojnásobne.“

„Ďakujem za povzbudenie, senpai.“ Zapišťala Nita, ktorá sa trochu upokojila a Hanine slová jej dodali odvahu. Skutočne spočiatku tie vyrobené bonbóny Shinsovi neplánovala odovzdať, hoci ich doma naaranžovala do podarenej krabičky, ktorú tiež vyrábala a vlastnoručne zdobila rôznymi roztomilými nálepkami a motívom mačacích labiek a srdiečka doplnila tradičnou španielskou pochúťkou. Ale plánovala ich nechať doma. Keď niečo vyrobila pre chlapca, ktorý sa jej páčil naposledy, dopadlo to dosť zle.

„Nemáš vôbec za čo,“ Hana ju pohladila po vlasoch, „ja už by som vás najradšej videla konečne spolu. Toho chlapca som si nejako obľúbila.“

„Nezabúdajme, že je ešte stále v hre aj ten druhý...“ Pokrčila Ramona nosom a odpila si opäť z alkoholu vo svojom pohári, ktorým zapila bonbón, ktorý jej Nita dala ochutnať. Ružovovláskin a blondínkin šokovaný pohľad neokomentovala, iba mykla ramenami a vychutnávala si chuť vína v kombinácii s čokoládou ďalej. Hana zúžila oči a na jej tvári sa opäť zjavil záhadný výraz.

„A čo ty? Už si napiekla tomu svojmu nejaké dobroty v tvare plameňov?“ Podpichla kamarátku a Ramone takmer zabehlo víno, keď tie slová zaregistrovala.

„No, to určite. Ja som z Ruska, tam takéto somariny nepoznáme. U nás to funguje opačne, to chlap má obdarovať ženu.“ Pravdou však bolo, že sama mala niečo malé pre Touyu pripravené niekde dolu v krabičke na spodku svojej skrine. Hoci ten sviatok vždy považovala za úplnú blbosť a bola tou poslednou, čo by ho prežívala, neubránila sa a týždeň aj niečo dozadu zohnala pre neho drobnosť, ktorá by sa mu mohla páčiť. No rovnako ako Nita, bola rozhodnutá mu to napokon nedať s tým, že by mu to pravdepodobne prišlo rovnako hlúpe, ako jej za celé tie roky pred tým. „Okrem toho, pochybujem, že vôbec tuší, že zajtra nejaký Valentín bude a ak aj áno, tak mu to asi nič nehovorí.“

On jej dával najavo, že mu nie je ľahostajná každý deň, čo boli spolu. Pochybovala, že jeden deň v kalendári, ktorý niekto kedysi určil, pre neho znamená niečo viac, len pre to, že sa to tak patrilo.

„Ale, tak nehovor, senpai,“ ozvala sa Nita znova. „Možno budeš zajtra veľmi príjemne prekvapená. Nepodceňuj ho.“

„Nepodceňujem, len mi to nepríde pravdepodobné a nutné.“ Keď sa však Ramona nad tým zamyslela, uvedomila si, že mu neboli drobné gestá tak úplne cudzie. Spomenula si na Vianoce a následne aj Silvester. Vtedy tiež nečakala, že strávi čas s ním a prerátala sa. Ale Valentín? Ten jej už prišiel ako príliš komerčný sviatok na to, aby pre ňu Touya prichystal čo i len maličkosť. No ak by predsa len s niečím prišiel /a jej by stačilo naozaj hocičo; v podstate už len jeho prítomnosť a jeho občasné nežné gestá a prejavy náklonnosti, tak netypické pre villaina jeho kalibru, pre ňu znamenali mnoho/, bola rada, že mala niečo malé pre neho na revanš a neobišiel by naprázdno, pretože vtedy by sa naozaj cítila zle.

„Ale podľa toho, aký bol dnes Chicken krotký, usudzujem, že toho čaká zajtra niečo mimoriadne,“ uškrnula sa na Hanu a kútiky úst sa jej ešte viac roztiahli, keď pokračovala. „Len neviem, či nezatieni jeho pokusy nejaký mega darčekový kôš, či obrovský balík s logom Ligy, ktorý ti zajtra dosť pravdepodobne príde.“ Ramona vedela, že udrela klinec po hlavičke, pretože teraz bol rad na Hane, aby sa začala mierne červenať.

Hana presne vedela, kam tým jej kamarátka mieri a začínala pociťovať mierne rozpaky. Bolo pravdou, že Tenko sa nezabudol pripomenúť v ktorýkoľvek sviatok a nepochybovala, že aj na Valentína nezostane ticho. Taká príležitosť sa predsa ignorovať nedala. A on bol jedným z tých, ktorí si dali tú námahu a čosi si naštudovali o zvykoch v jej rodnej krajine, čiže dobre vedela, že je mu známe, že v deň osláv zaľúbencov je to práve muž, ktorý by mal obdarovať ženu, ktorá je jeho srdcu milá. Až ju tak mierne pichlo pri tom jej. Stále jej nebol ľahostajný a i keď to možno tak na prvý pohľad v jeho očiach nevyzeralo, všetky tie veci a pozornosť, ktorými ju neprestával zahŕňať, si vážila.

„No, dobre, dámy, myslím, že už by sme sa mohli konečne dostať aj k tým filmom.“ Uzavrela blondínka debatu o chlapoch, ktorá sa začala zvrhávať smerom, ku ktorému dôjsť nechcela.

„Jasné, senpai!“ Prikývla Nita, ktorá so záhadným úsmevom na perách premýšľala nad predošlými Hawksovými slovami a vedela, že Hanu skutočne zajtra čaká niečo špeciálne. Moc sa tešila s ňou a dúfala, že Ramona tiež nezostane na ocot. Mala tušenie, že hoci bola brunetka skeptická a snažila sa pôsobiť ako realista, tvrdiac, že villaini takéto veci nerobia, tiež ju určite niečo zaujímavé zajtra čakalo. Na toto mala proste Nita nos.

„Vyber si prvá, ktorú rozprávku si pozrieme. Ktorá Disney princezná je tvoja naj?“ Podala Hane hromadu DVD s Disney filmami a blondínka si začala obzerať jeden obal za druhým, študujúc názvy s obrázkami. „Mám tam všetko, teda okrem Moany, Frozen 2, Princeznej a žaby a Brave.“

Hana uznanlivo pokývala hlavou, pretože to naozaj bola pozoruhodná zbierka rozprávok, Nita bola úplný maniak. Zaujalo ju však jedno konkrétne DVD, na ktorý jediný pohľad vyvolal v jej vnútri nostalgický pocit, ktorý si naposledy pamätala ešte z detstva.

„Túto rozprávku milujem,“ ukázala Nite obal, „nevidela som ju už celé roky.“

„Atlantída!“ Potešila sa dievčina, keď si všimla, ktorý film jej senpai zaujal najviac, „ja tiež nie, ale pozrime si ju, to je dobrá rozprávka.“

„Mne to síce až tak veľa nehovorí, ale pokojne to pustite.“ Vložila sa do toho Ramona a pohárom v ruke ukázala na obal od filmu, ktorý držala Hana. „A tá dievčina na obálke sa celkom podobá na teba, Můrko, ak by si si nechala podrásť vlasy a opálila sa.“ Podotkla, na čo sa Nite pomaly v očiach objavili srdiečka.

„Máš úplnú pravdu, senpai!“ Zobrala kazetu z DVD z Haniných rúk a podala ju brunetke, aby film pustila na svojom prehrávači. „Kida sa naozaj na Hanu podobá, je rovnako cool a ešte má aj kryštál ako ty, senpai! Už viem, prečo je to tvoja obľúbená rozprávka.“

 „Čo ja viem, takto by som sa v živote neobliekla.“ Ukázala Hana na obrazovku, na ktorej sa objavila princezná z Atlantídy. Ale ako sa tak na ňu dívala a spomenula si, o čom tá rozprávka bola a na charakter hlavnej hrdinky, musela uznať že už ako malá sa s ňou viac-menej stotožňovala. Už chápala, kde jej priateľky videli podobnosť a nie len, čo sa týkalo fyzickej stránky.

Až ju tak zahrialo pri srdci, keď si znova pripomenula príbeh odvážnej princeznej zo zabudnutej ríše a jej priateľstvu s istým mladým bádateľom, s ktorým si postupne utvorili veľmi silné puto, až skončili spolu. Bolo to fajn – opäť vypnúť a užívať si príbeh, pochlipkávať pri tom je obľúbený drink a kŕmiť sa tými maškrtami, ktoré všetky tri doniesli.

„Predstavte si Chickena v tom tielku a okuliaroch,“ zasmiala sa Ramona pred koncom filmu. A Hana si tak vedela Keiga predstaviť, ak by ona bola Kida, určite by bol on jej Milo. I keď povahovo jej k tej postave sedel aj niekto iný. Trochu nerd, trochu zvedavý a mimoriadne kreatívny a zapálený pre objavovanie nových vecí. Ale na neho sa snažila práve teraz nemyslieť.

Dopozerali film a na rade bola ďalšia rozprávka. Pred jej výberom si však opäť pripili a posilnili sa pripraveným jedlom. Nita sa ponúkla, že im urobí manikúru. Keď dokončila Hanine nechty, obrátila sa na Ramonu, ktorá si nalievala už druhý pohárik z fľaše, ktorá patrila dnes iba jej.

„A čo ty, Ramona-senpai? Akú Disney rozprávku, či princeznú máš najradšej?“

„Čo ja viem,“ zamyslela sa brunetka. „Ja som skôr vyrastala na takých ruských klasikách ako Máša a Medveď alebo No počkaj, zajac...“ Nita sa zatvárila trochu nechápavo, no Hana očividne vedela, o čom jej kamarátka rozpráva. „Také tam asi nemáš,“ dodala a premýšľala ďalej, keď Nita pokrútila hlavou. „Ale ak si spomínam, tak Ariel je asi jedna z tých, ktoré mi tak utkveli v pamäti.“

Nita prižmúrila oči, keď si svoju staršiu kamarátku pozorne prezerala, snažiac sa k nej priradiť Disney postavu, ktorá by sa jej podobala. Spomenutá morská víla jej až tak nesedela a keď zalovila v pamäti medzi tými všetkými rozprávkami, ktoré poznala a mala tak rada, zrazu sa jej v hlave rozblikala pomyslená žiarovka.

„To si môžeme pozrieť tiež, ale niečo mi napadlo!“ Ružovovláska sa začala prehrabávať medzi obalmi filmov, ktoré priniesla. „Už viem, na ktorú postavu sa mi podobáš! Musíme si pustiť tento film!“ Zamávala im pred nosom DVD, na ktorého prednej strane bol obrázok animovaného gréckeho hrdinu.

„Herkules?“ Nadvihla Hana zvedavo obočie a Nita nadšene prikývla.

„Áno! Ramona-senpai je ako Meg!“ Stále šermovala tým obalom od DVD, potešená z toho, čo práve vymyslela.

„Neviem, mne to nič nevraví...“ Oslovená jej nadšenie nezdieľala, pretože tieto veci šli čiastočne mimo nej. Kedysi možno pár z tých rozprávok videla, ale nemala taký prehľad a nebola z toho tak nadchnutá ako mladšie dievča.

„Počkaj, keď si to pozrieme, uvidíš, že ste si podobné! Mala podobný osud ako ty... Sklamal ju muž, neverila na lásku a potom sa zamilovala do Herkulesa aj keď si celý čas hovorila, že to tak nie je.“

„Dobre, ale Dabi ako Herkules? To ani omylom,“ pokrčila nosom tento raz Hana. Obe dievčatá sa pri tej predstave zasmiali, no Ramonin mozog začal pracovať na plné obrátky.

„Máš pravdu, senpai, jej priateľ má od Herkulesa pekne ďaleko, ale ja som aj tak Meg vždy shipovala s Hadesom. Veď uvidíte.“ Žmurkla Nita na svoje staršie priateľky a šla tento raz pustiť DVD do prehrávača ona, pretože od jeho majiteľky obkukala, ako sa to zariadenie obsluhuje.

Po pár minútach filmu začali všetky tri hľadať medzi hlavnou ženskou hrdinkou a brunetkou sediacou na gauči podobnosti.

„No povedzte, nepripomína vám úplne Ramonu-senpai? Lebo mne áno.“ Okomentovala jednu zo scén Nita, ktorá si popri nej nezabudla pospevovať pesničku, ktorá bola do kresleného filmu vsunutá, poznajúc každé jedno slovo naspamäť.

„A ten Hádes, to má akože byť Dabi?“ Spýtala sa Hana pobavene, všímajúc si isté podobnosti medzi kreslenou hnedovláskou a jej kamarátkou spokojne rozvaľujúcou sa vo svojom kresle. „Tam by som tiež videla istú podobu,“ rýpala ďalej, „a keby si si dala povedať a radšej dala šancu Lukášovi, mohol byť on tvoj Herkules.“

„Bohužiaľ, ja radšej toho vládcu podsvetia, ukrižujte ma,“ vyhlásila Ramona naokolo dotknuto, prikladajúc si dlaň k hrudi, v druhej stále zvierala svoj polo-vypitý pohárik. „I keď tamten nevyzerá práve vábivo, ale akosi mám vždy slabosť pre tých stojacich na horšej strane,“ skonštatovala a ukázala pohárikom smerom k obrazovke, na ktorej sa práve vynímal hlavný zloduch z rozprávky.

„Ale, náhodou, senpai, Hádes je super, síce nie je taký fešák ako tvoj frajer, ale je vtipný a dokonca aj tie plamene majú spoločné.“ Ozvala sa najmladšia z nich.

Nasledovala dlhšia odmlka, kedy všetky tri mladé ženy sledovali rozprávku ďalej a Nita bola potešená, že tento jej výber mal úspech. Ramona priznala, že v určitých častiach s hlavnou ženskou postavou sympatizovala a v čomsi si predsa len boli podobné. A hoci ona v skutočnosti so statočným Herkulesom neskončila, našla niekoho, pre koho by dokázala vykonať tak nemožné a bláznivé veci, ako to robila Megara pre bájneho gréckeho hrdinu.

Druhý film dámskej jazdy skončil a pauzu medzi ním a nasledujúcim vyplnili účastníčky ďalším pohostením. Potom Nita vytiahla pleťové masky a tak teraz miesto nechtov bola rozmaznávaná pokožka ich tvárí. Dobrá nálada aj v dôsledku ubúdajúceho alkoholu len tak rástla a predvalentínska seansa sa nemohla vyvíjať lepšie.

„Si na rade, Nita,“ oslovila ju Hana, keď sa opäť posadila na gauč, vykladajúc nohy na opierku a pritláčajú si textilnú pleťovú masku k tvári. Ružovovláska ich presvedčila o tom, že zajtra vďaka tomuto produktu budú mať obe aj s Ramnou pleť hladkú ako bábätko. Keďže ju čakal deň strávený s Hawksom, niečo takéto viac, než privítala. Pomedzi dierky v maske pozrela na Nitu. „Ktorú rozprávku máš najradšej ty?“

„To je úplne jednoduché.“ Vyškerila sa jej mladšia priateľka od ucha k uchu a prehrabla si svoje dlhé, vlnité vlasy, dávajúc ich preč z tváre, pretože bola tiež prikrytá maskou. „Samozrejme, že je to Tangled (Na vlásku)!“ Nadšene vyhlásila a jej veľké zelené oči sa vzrušením ešte viac rozšírili.

„No, to je nám jasné,“ uškrnula sa Ramona, keď ju počúvala a pozrela veľavýznamne na Hanu, ktorá ju doplnila.

„Veru, že som sa vôbec pýtala, toto som tušila.“

„Ako to?“ Zmätene sledovala Nita raz jednu, potom druhú. Nepamätala si, že by toto niekedy pred kamarátkami zmienila. Túto rozprávku zvykla pozerať niekoľko rázy po sebe s Eri, keď ju strážila, lebo si ju sivovlasé dievčatko obľúbilo tiež, ale staršie dve ženy pri tom nikdy neboli, ani im to nespomínala.

„No, stačí sa na teba pozrieť, ja síce veľa tých rozprávok až tak podrobne nepoznám, no hentá mi niečo hovorí.“ Ozrejmila jej Ramona, prečo s Hanou hneď uhádli, ktorú z princezien mala ich najmladšia priateľka najradšej. „A keď sa tak na teba dívam, si čisté stelesnenie Zlatovlásky v reálnom svete.“

„Presne tak,“ potvrdila Hana a tiež sa zahľadela na najmladšiu členku ich tria. „Dlhé vlasy, veľké zelené oči, pojašená je rovnako ako ty a keď spieva, tak dokáže liečiť, čo je niečo podobné tvojmu quirku. Nehovor mi, že si si to nevšimla aj ty a nevybrala si si ju podľa toho.“

Nita mierne pokývala hlavou. Áno, bolo pravdou, že Zlatovláska zo spomenutej rozprávky jej bola vždy blízka najmä kvôli tomu, že sa v nej videla a boli si veľmi podobné. Každé mladé dievča sa rado prirovnávalo k Disney princeznám a tá, ktorá k nemu mala najbližšie, jej bola najmilšia.

„A stavím sa, že si vždy, keď ju pozeráš, predstavuješ si, že ty si ona a Shinsou-kun je tvoj Flynn Rider, ktorý ťa príde zachrániť hore do veže.“ Blondínka nadvihla obočie na znak toho, že nech ju len Nita skúsi presvedčiť o opaku.

Tá len rezignovane povzdychla, jej líca opäť nabrali ružovkastý nádych a radšej sa pustila bez slova do hľadania spomínanej rozprávky v tej kope DVD, ktoré ležali na gauči vedľa nej. Rozprávku Tangled skutočne našla a tak ju dievčatá pozerali ako tretiu. Všetko sa nieslo vo veľmi pohodovom duchu, až kým neprišla istá scéna, ktorá Nitu vždy rozľútostila. Skutočne si predstavovala seba ako hlavnú hrdinku Zlatovlásku a muž, ktorý sa do nej zamiloval a pomohol jej utiecť od zlej nevlastnej matky, ktorá ju väznila vo veži, v jej mysli nebol nik iný, ako spolužiak, pre ktorého mala celé mesiace slabosť.

„Nita, ty plačeš?“ Spýtala sa prekvapene Ramona, keď si uvedomila, že okrem dialógov a piesní počuje aj občasné smrkanie. Spolu aj s Hanou sa obrátili k ružovovláske, ktorej sa z očí skutočne kotúľali slzy a končili v maske, ktorá už i tak bola dosť vlhká aj bez nich. Nenápadne sa ich snažila utrieť, ale pravdepodobne to nemalo žiaden zmysel.

„Á-áno,“ potiahla Nita nosom a opäť si zotrela ďalšiu slzu, ktorá sa zachytila na jej spodných riasach, bola rada, že dnes zvolila vode-odolnú maskaru, než odišla z domu k svojej senpai na ich babský večierok. Tušila, že zrejme bude plakať, pri tom množstve romantických filmov a rozprávok, ktoré sa chystali zhliadnuť, sa to dalo čakať. „Táto scéna ma vždy dojme, aj tá pesnička, zakaždým pri nej plačem,“ ukázala na obrazovku televízie, kde si práve zlatovlasá princezná s Flynnom hľadeli zamilovane do očí a viezli sa spoločne na člne obkolesenom obrovským množstvom svetielkujúcich lampiónov.

„Och, moja zlatá,“ rozľútostene na ňu pozrela brunetka a po tom, čo odložila svoj pohár na konferenčný stolík, prekročila ho a sadla si k Nite, objímajúc ju. Pridala sa aj Hana, ktorá ich obe tiež zovrela v náručí. „To som nevedela, že si až takáto citlivá. Ale je to milé.“ Pokračovala Ramona a ich skupinové objatie, pri ktorom im všetkým trom spadli masky z tvárí, ešte viac utužila.

„Neplač, trdlo,“ chlácholila aj staršia blonďavá žena tú mladšiu. „Neboj sa, nepotrvá dlho a tiež sa budete so svojim spolužiakom takto pekne k sebe túliť.“

Nite vyletelo z hrdla pridusené zachichotanie spojené so vzlykom a obje staršie priateľky, ktoré ju utešovali, pohladila po chrbte svojimi drobnými dlaňami. Keď ju pustili, zostali obe sedieť vedľa nej a zvyšok filmu dopozerali v tesnej blízkosti. Dlhovláskina tvár sa napokon ku koncu z uplakanej premenila na zasnenú a spokojnú a so záverečnými titulkami sa všetky tri zhodli, že bolo na dnešný deň kreslených rozprávok už dosť.

Hoci bola už pokročilá večerná hodina, rozhodli sa napokon pustiť ešte jeden film. Tento raz išlo už len o trápnu ženskú romantickú komédiu, pri ktorej mohli všetky úplne vypnúť. Prezliekli sa každá do svojho pyžama, Hana a Nita si na pyžamovú párty priniesli svoje a Ramona im doniesla zo spálne každej teplú deku na zakrytie. Sama si niesla paplón z postele. Jednak sa jej pod ním ležalo, či spalo najlepšie a jednak ešte stále voňal ako Touya, ktorý na ňom ležal niekoľko hodín dozadu.

Film nebol pustený ani pol hodinu, no vnímali z neho veľmi málo, pretože všetky tri ucítili, ako im začínali oťažievať viečka. A do pár minút aj pred televíziou pospali jedna za druhou, tuhé ako drevá. Zostali po nich len nedopité fľaše, v ktorých alkoholu bolo iba po dne a prázdne miesta na táckach s občerstvením, ktoré vyplnili už iba zostávajúce omrvinky.

Miestnosť osvetľovala iba tlmená žiara vychádzajúca z obrazovky a priestorom sa niesol stíšený zvuk bežiaceho filmu a občasné odfukovanie niektorej zo spiacich osôb. Úderom polnoci, kedy sa jeden deň preklopil do druhého a v kalendári sa objavil dátum 14. február – označujúc, že prišiel očakávaný Deň Svätého Valentína, prisnil sa odrazu každej z nich podobný, no i v mnohých ohľadoch pomerne dosť odlišný sen, z ktorých každý mala pravdepodobne za následok ich predchádzajúca dámska seansa...

H a n a

„Keigo, počúvaš ma vôbec?“ Oslovila ho Hana už po niekoľký raz, keď si všimla, že nedáva pozor a priblblo sa usmieva, skĺzajúc očami od jej hlavy až ku kolenám a potom naspäť, niekoľko rázy po sebe.

„Hmmmm?“ Zaznela iba zastrená odpoveď mladého muža pred ňou, ktorý sa práve prezradil, že naozaj nevenoval pozornosť tomu, čo rozprávala, ale niečomu úplne inému. „Jasné.“ Jeho pery sa roztiahli v lenivom, no nesmierne blaženom úsmeve, na čo Hana zareagovala tým, že si na prsiach prísne prekrížila ruky, lebo práve tam momentálne smeroval jeho pohľad.

„Čo som teda hovorila?“ Zamračila sa, ale nie naozaj, chcela ho trošku iba ponaťahovať.

„Ha?“ Zamrkal, keď sa jeho zmätené zlaté oči vrátili späť k jej tvári. „Prepáč, Babybird,“ kajúcne zvesil o niečo málo hlavu, až mu skoro okuliare na jej vrchu skĺzli nižšie a uprel na ňu šteňací pohľad, pokúšajúc sa ju obmäkčiť.

„To som si mohla myslieť.“ Zaškrípala blondínka zubami a ruky jej opäť ovisli pozdĺž tela. Jednu z nich pozdvihla a jej dlaň sa nachádzala tesne medzi nimi dvoma, keďže stál natlačený pomerne blízko k nej.

„Nehnevaj sa na mňa. Ale nemôžem za to, že v tomto oblečku vyzeráš tak neodolateľne,“ obe svoje dlane položil na jej odhalené ramená a keď skĺzli o čosi nižšie, chytil ju jemne za paže, bruškami palcov hladiac jej pokožku. Hana nezvykla byť takáto odhalená a nebyť toho, že sa jej toto celé iba snívalo, tak by s týmto odevom rozhodne nesúhlasila. Ale vládkyňa z Atlantídy, ktorou sa práve stala, nemala na výber.

„Počúvaj, je to dôležité,“ upozornila ho, no neubránila sa tomu šťastnému výrazu v tvári, i keď ju momentálne trochu štval. Je možné, že ešte aj snová verzia jeho, ktorá existovala kdesi v jej podvedomí, bola taká roztopašná ako originál?

„Tento kryštál, ktorý ti dávam, ťa upozorní vždy, keď bude Atlantída v ohrození a ja budem potrebovať tvoju pomoc.“ Otvorila dlaň a v nej svetielkovala rovnaká ozdoba z priehľadného minerálu, zavesená na šnúrke, akú mala na krku aj ona. Len na rozdiel od jej kryštálu, ktorý svietil na modro, ten Keigov bol červený.

„Jasné, jasné, Vaša výsosť, budem si to pamätať,“ uškrnul sa mladý muž pred ňou, nespúšťajúc z nej oči a ani ruky. Hana v duchu pretočila očami, no musela sa pousmiať. Skutočne mal s Milom z Atlantídy spoločný iba ten vzhľad, no i tak sa jej v tom, čo videla pred sebou, páčil. Ako za každých okolností. A podľa toho, aké dotieravé boli jeho ruky, nalepené na nej, ona sa mu páčila tiež.

„Ako je možné, že ešte aj v mojom sne si takýto?“ Spýtala sa, no dala mu najavo, že jej to naozaj nevadí. Nemohla mu nič zazlievať, skutočne mala na sebe šaty, ktoré určite dráždili jeho oči a on bol len chlap, dosť zamilovaný a pobláznený.

„Neviem, Babybird, je to tvoj sen,“ žmurkol tesne pred tým, než ju pobozkal na pery, „možno to znamená, že ma vo svojom podvedomí máš takéhoto jednoducho rada...“

Bolo to zvláštne, že sa jej prisnil práve takýto sen. Ale hneď, ako roztvorila oči a ocitla sa v neznámom priestore, oslepená jasnomodrým svetlom, oblečená vo veciach, ktoré spoznávala z kresleného filmu, vedela, že sníva. Domyslela si, že v nej ešte zostali pozostatky dojmov a myšlienok z pozerania rozprávky, ktorá jej bola tak milá a ktorá v nej vyvolala toľko nostalgie. A to, že sa v sne nachádzal aj muž, ktorý rovnako ako Milo, ktorý dobil srdce kráľovnej Atlantídy, dobil zase to jej, bol už iba príjemný bonus.

♥ ♥ ♥

R a m o n a

Ramona v duchu nadávala na svoje podvedomie a karhala ho za to, ako nepekne sa s ňou momentálne zahrávalo a čo si pre ňu vymyslelo. Chvíľu jej trvalo uvedomiť si, že sníva, ale nebolo to nič ťažké, pretože keď prechádzala priestorom, ktorý nápadne pripomínal obávanú ríšu mŕtvych z rozprávky, ktorú pozerala s Nitou a Hanou pred tým, než zaspala a uvedomila si, čo má práve na sebe, došlo jej, že to musí byť sen. Alebo v tomto prípade skôr nočná mora, pretože láva tečúca medzi prasklinami vyschnutej a na uhoľ spálenej zeme pripomínala výjav z nepríjemného sna. Tak to všetko pôsobilo až dovtedy, pokým nezačula zvuk známeho hlasu, až ňou tak myklo.

„Tak si predsa prišla.“ Touyov hlas sa akosi čudne ozýval priestorom, v ktorom sa nachádzala, no bol to určite on, nemohla sa mýliť. Pohotovo za ním pootočila hlavou aj celým svojim telom, až tak jej krátke zvlnené vlasy zopnuté v antickom účese poskočili. Fialová tóga sa jej plantala pod nohami, keď kráčala za ním, no v strede cesty sa zastavila, hľadiac na neho vcelku vyjavene, pokúšajúc sa prebudiť, no márne.

„To ako vážne?“ Nadvihla obočie a premerala si ho od hlavy po päty. Áno, skutočne mu tento temný, no i príťažlivo darebácky vzhľad vládcu podsvetia pristál a vyzeral omnoho lepšie ako ten kreslený Hádes z rozprávky, ktorá jej prišla miestami až smiešna. Ale že sa jej o nej ešte bude aj snívať a v tom sne sa objaví aj jej druhá polovička, prezlečená za spomenutého boha podsvetia? To už naozaj muselo zaúradovať to víno a toľké množstvá jedla, ktoré sa pred spaním dopriala.

„Čo si taká vyplašená?“ Pristúpil k nej a nadvihol jedno zo svojich tmavých obočí a až teraz si všimla, ako kontrastovalo s jeho vlasmi. Tie boli pre zmenu biele a horeli namodro, rovnako ako postave v rozprávke, ktorá jej zoslala tento prapodivný sen. „Alebo sa chceš vrátiť za svojim hrdinom?“

Na Ramonin zmätený výraz muž vedľa nej zareagoval tým, že ledabolo ovinul svoju pažu okolo jej ramien a zamával jej pred nosom druhou rukou, na mieste ktorej sa následne objavili modré plamienky a v nich mohla brunetka vidieť obraz, či nejakú víziu statného mladého muža odetého v šatách, aké mal kreslený Herkules. Keď sa prizrela bližšie, musela sa ovládnuť, aby si neplesla rukou o čelo. Podoba Herkulesa v jej sne bola znázornená ako Hanin dobrý priateľ, pro hero Muscari.

„To si snáď zo mňa strieľaš,“ zašomrala a Touya sa neubránil smiechu, ktorým sa otriasalo jeho telo.

„Takže si si vybrala?“

„No jasné,“ odvetila mu Ramona bez okolkov, sledujúc ako podobizeň Muscariho mizne s utíchajúcim modrým plameňom.

„Ale takto tá rozprávka nekončí.“ Nadvihol muž opäť svoje obočie, no spokojne si ju pritiahol k sebe, jeho obrovská dlaň spočívala na jej boku.

„Mne to nevadí. A tebe?“ Nadvihla mierne hlavu a uprela svoje tmavé oči do jeho elektrizujúcich modrých. Reagoval tak, že si oprel svoje čelo o to jej a opäť sa potešene uškrnul.

„Myslím, že už ma poznáš natoľko dobre, aby si vedela, že v tomto a aj vo všetkom ostatnom som rebel. A ty od toho mnoho rázy tiež nemáš ďaleko, bábika.“

A mal pravdu, pretože i keď Megara v pôvodnom príbehu skončila s Herkulesom, ona vymenila bájneho antického hrdinu za zatracovaného vládcu podsvetia. Tí zloduchovia proste boli jej najväčšou slabosťou a toho svojho by nevymenila za žiadneho geroja, či statočného poloboha z akejkoľvek mytológie na svete. 

♥ ♥ ♥

N i t a

´Kde to som?´ Prebleslo Nite hlavou v okamžiku, keď začala vnímať obraz pred jej očami a spanikárila, keď si uvedomila, že kto sa nachádza v jej tesnej blízkosti. Jeho fialové oči na ňu hľadeli akosi zvláštne. Rovnako, ako kedykoľvek inokedy v škole, no predsa inak. Cítila, ako sa jej rozbúšilo srdce a mierne od neho odskočila, takmer sa prevrátila cez palubu člna, v ktorom sa práve obaja plavili.

Uvedomila si, že sa nachádzajú uprostred jazera, ktoré osvetľovali stovky lampiónov vznášajúcich sa nad hladinou. Scéna tak moc podobná tomu, nad čím pár hodín dozadu od dojatia plakala.

„Shinsou-san! Kde to sme?“ Spýtala sa teraz nahlas, snažiac sa pred ním aspoň o čosi málo upokojiť. Jej oči skĺzli z jeho tváre k oblečeniu, ktoré mal na sebe a zelené dúhovky sa prekvapením rozšírili. Na to tú rozprávku videla až príliš veľa rázy, aby nespoznala, že bol oblečený ako Flynn.

„Už ti to došlo, princezná?“ Spýtal sa a žalúdok sa jej až tak zvlnil, keď začula tón jeho hlasu, nikdy ju nenechal chladnou.

„Ja som princezná?“ Pootvorila zmätene ústa a mladík pred ňou sa len uškrnul, no neprestával ju prebodávať tým zvláštnym pohľadom, z ktorého jej naskakovali zimomriavky, no hrialo ju vnútri celého tela zároveň.

Rýchlo sa nahla cez okraj člna, aby sa pozrela na svoj odraz na hladine jazera, skoro sa opäť prevrhla a spadla do vody. Shinsou ju pohotovo zachytil, jeho ruky spočinuli na jej páse a Nita takmer od prekvapenia zapišťala. Ale viac, než odraz jej samej na hladine jazera oblečenej ako Zlatovláska a s vlasmi zapletenými a ozdobenými kvetmi v rovnakom štýle, aký nosila dlhovlasá Disney princezná, ju prekvapilo to, keď pocítila jeho hrejivé dlane na svojom páse aj cez látku fialkových šiat.  

„Opatrne, kitten,“ zašepkal Shinsou, ktorý bol až nebezpečne blízko a pomohol jej posadiť sa, nechávajúc opäť určitý priestor medzi ním a dievčinou sediacou oproti. Tá údivom neprestávala otvárať ústa a obzerať sa na každý smer, kam len jej oči dovideli.

„Mne sa sníva?“ Opäť pozrela na neho a on súhlasne pokýval hlavou, venujúc jej ďalší úsmev, ktorý v škole neukazoval nikomu inému.

Niekde v pozadí začula tóny piesne z rozprávky, ktorá ju vždy vedela tak rozľútostiť a kombinácia tej hudby, svetielkujúcich lampiónov, ktoré na oblohe vytvárali nádherný úkaz a chlapca, do ktorého bola zamilovaná a sedel oproti nej, v nej opäť vyvolala pocit, ktorý nedokázala udržať vo vnútri. Cítila, ako ju začali v očiach páliť slzy a potiahla nosom.

„Prečo plačeš?“ Spýtal sa Shinsou, jeho hlas znel vcelku ustarostene, takto ho počula rozprávať málo rázy. Väčšinou len vtedy, keď mu na to dala dôvod.

„Neviem... Ja len,“ smrkala Nita a pokúsila sa rukávom šiat zotrieť slzu z líca, no bol rýchlejší. Nahol sa k nej a prstami jemne pohladil jej lícnu kosť, zachytávajúc slzu na jednom z prstov. „Je to všetko také krásne, nemôžem si pomôcť, cítim sa ako vo sne.“

Mladík zovrel jej drobné dlane vo svojich a zahľadel sa jej do očí. Zdalo sa jej to, alebo v nich našla cit, ktorý pred tým vždy videla v rozprávke, keď sledovala Flynna a Zlatovlásku a tajne im závidela, dúfajúc, že aj ona raz zažije niečo podobné?

„To asi preto, že naozaj snívaš. Zabudla si?“ Uškrnul sa na ňu znova a zovrel jej prsty vo svojich dlaniach o čosi pevnejšie, no stále s nehou, aby jej neublížil.

„Už sa asi nechcem nikdy zobudiť,“ zašepkala, užívajúc si to, ako sa jej drobné dlane strácali v tých jeho.

„Musíš,“ nadvihol Shinsou jedno z fialových obočí a venoval jej ten výraz, ktorý si pamätala z hodín, či spoločných tréningov, ba dokonca z športového festivalu celé tie dlhé mesiace dozadu, kedy ho stretla prvý raz. „V pondelok čakám od teba svoju valentínku.“

♥ ♥ ♥