Secret Santa 2020: DECHI KAZEMAI [18+]

Okej, ľudia, ide do tuhého 😬 Po tej včerajšej pohodičke chystania sa a vyvážania sa limuzínou, prichádza krutá realita. A síce - nastal čas, aby som zverejnila prvého napísaného 🎅Secret Santu🎅vo forme poviedky a konkrétne táto je pre moju drahú a milovanú Dechi Kazemai. Uhm, ani neviem, že čo by som k tomuto všetkému vlastne napísala. Radšej sa nejdem vyjadrovať, čo si o tomto "diele" myslím, lebo už tak som sa dosť nanariekala v group chate xD Asi by bolo len vhodné odo mňa upozorniť vopred, že slabšie povahy, attention! Nečítajte to, vážne. Všetci, ktorí nemajú radi nemravnosti, melodrámu, nelogickosť, prehnanosť, presladenosť, klišéovitosť... Vyhnite sa tomuto článku a radšej si prečítajte nejaký iný. Aspoň sa tak vyvarujete znechuteniu a bude vám štedrá večera lepšie chutiť! Musím sa priznať, že tento raz mi pri písaní naozaj, NAOZAJ, ušla ruka. A tým nemyslím len rozsah poviedky - teda počet slov. Ale aj ďalšie... ehem... faktory. Takéto niečo ste asi ešte odo mňa nečítali a asi už ani neprečítate, lebo po tomto vypínam notebook, hádžem ho do najbližšej rieky, balík kufre, emigrujem do inej krajiny a mením si meno 😂

Ako som už spomínala, tento článok a poviedka je venovaná len a len Dechi, ktorá je Hawksovou veľkou fanúšičkou a moju drahou internetovou priateľkou ♥ Zdieľa so mnou a Peťkou moje háranie a fangirl výlevy a lásku k BNHA postavám, za čo jej moc moc ďakujem. Preto som pre ňu musela napísať niečo špeciálne. Trošku sa to oproti tomu Santovi, ktorého som jej venovala naposledy, pretiahlo 😂 A to o 10 000 slov ako to, ktoré som písala naposledy. Hups, trošku dlhšie... Ale poviem vám, Dechi by si za to všetko zaslúžila hádam aj viac! Tak som sa snažila aspoň čiastočne splniť jej predstavy o Vianociach s Hawksom. Hoci si o nich už v podstate sama napísala vo svojej poviedke Butterfly Effect (ktorú odporúčam prečítať), berte toto (a hlavne ty, Dechi) ako nejakú alternatívnu verziu, že čo by sa mohlo stať, keby Hanine Vianoce a celý večierok prebiehali inak. Bez Collectora a nejakej drámy okolo neho, ktorá by im mohla skaziť sviatky! No dobre, dráma tu bude, na to upozorňujem vopred, ale taká inakšia ;) a snáď to aj tak prežijete a počas čítania neprídete o nervy^^

Zadanie poviedky bolo nasledovné: hlavný pár - jej OC Hana Kasasagi x Keigo Takami /Hawks/ a  žáner si Dechi prosila romantiku s prímesou niečoho iného a uvidela, že "ľahkým" prasačinám sa nemám vyhýbať. Nuž, dovoľte mi upozorniť vás aj na to, že tie prasačiny, ktoré sa v poviedke vyskytnú, sú všetko len nie ľahké 🤭 Čo sa týka deja - tak Dechi chcela aby som popísala vianočný večierok, na ktorom sa Hana a Hawks stretnú a potom to, ako spolu trávia sviatky. Nuž, z toho prvého som to prehnala a napísala o tom litánie a z toho druhého tam veľa nezostalo, no dúfam, že sa jej to aj tak bude páčiť. 

Berte to v podstate ako takú variácu a fanfikciu na fanfikciu, ktorú píše Dechi. Samozrejme, v ústredí sú jej OC Hana a Hawks, ale objaví sa aj množstvo iných postáv, ale na to ste už v mojich poviedkach zvyknutí, všakže? Samozrejme, je to len alternative universe a s tým, o čom píše Dechi, to nemá nič spoločné, takže to nenadväzuje na dej v jej poviedke, aby to bolo všetkým jasné a nečudovali sa nad nelogickosťou a nezmyslami, ktoré by nesedeli s Dechiným dielom :)

A ešte jedno veľmi dôležité upozornenie! 

V tejto poviedke sa nachádzajú scény s nevhodným obsahom pre maloletých a všetky osoby, ktoré sú mladšie ako 18 rokov majú zákaz toto dielo čítať, prípadne je nutné, aby preskočili vyššie spomenuté pasáže. Ide o explicitný sexuálny obsah, ktorý môže pohoršiť a nevhodne pôsobiť na maloleté osoby, či citlivé povahy! Tiež tým, ktorí sa na takýto obsah hákliví a nemajú radi explicitne popísané scény pre dospelých, odporúčam ich preskočiť. V poviedke budú vyznačené a oddelené červenou hviezdičkou "*" takže sa scénam takto označeným, prosím, vyhnite. 

Všetkým prajem príjemné čítanie a dúfam, že vám toto dielo nespôsobí trvalú ujmu. Upozornila som vás vopred. Po tomto o mne asi budete mať o dosť horšiu mienku, ale už som na to pripravená (zbalený kufor, pas, letenku do inej krajiny a dokumenty o zmene mena mám už nachystané 😂)

Užite si čítanie a ak sa niekto rozhodne zanechať aj komentár, buďte na mňa, prosím nežní 👉👈

Pred čítaním poviedky si prečítajte tento ÚVOD

SECRET SANTA PRE DECHI KAZEMAI

Počet slov: 11 256

✨ V hlavných úlohách: ✨

Kasasagi Hana / Deilephilia (c) Dechi Kazeami

Takami Keigo / Hawks (c) Horikoshi Kohei

Vo vedľajších úlohách:

mnoho ďalších...

🎵🎁 K poviedke patrí nasledovný playlist 🎁🎵

Sia - Candy Cane Lane

Sia - Underneath the Mistletoe (tanečná scéna)

The Wham! - Last Christmas (karaoke scéna)

Michelle Morrone - Feel It (NSFW scéna)

Have Yourself a Merry Little Christmas (záverečná scéna)

Prístupnosť: 18+ obsahuje NSFW scény!

Akonáhle obe vystúpili z auta, začal sa Hany pomaly zmocňovať drobný hryzavý pocit nervozity. Takmer ani nevnímala slová Muscariho a Ramoninho kolegu Spidera, ktorí im popriali príjemnú zábavu a až keď limuzína naštartovala a pobrala sa preč, uvedomila si, že v tom zostali so svojou hnedovlasou priateľkou samé.

Bola nesmierne moc rada, že sa Ramona nechala prehovoriť a stála tu teraz pri nej. Event sa ešte ani poriadne nezačal, no už teraz sa to tu hemžilo ľuďmi, Pro herami, aj tými, ktorí prišli iba ako ich doprovod a čo bolo najhoršie, nechýbali ani paparazzi. Hana nebola stále zvyknutá na blesky fotoaparátov a nekonečné otázky, keď jej niekoľko ľudí naraz pchalo mikrofón popod nos. U nej doma po profesionáloch toľko nesliedili, ale tu, v Japonsku? Už z tohto celého hero systému bol vytvorený doslova kult. A jej to začínalo nesmierne liezť hore krkom. Preto bola veľmi rada, že túto krátku, no náročnú cestu od auta až k dverám do budovy, kde sa večierok konal, neabsolvovala sama. Spolu s Ramonou obe na svojich podpätkoch kľučkovali pomedzi to množstvo ľudí, ktorí sa hemžili pred vchodom a dúfali, že sa im podarí prekĺznuť bez toho, aby ich niekto zastavil. Bolo jej jasné, že vnútri to nebude o nič lepšie, možno to bude ešte horšie. Ale čím skôr už bude sedieť na svojom mieste za stolom a nebude si ju každý zvedavo obzerať, tým lepšie.

Konečne prešli vchodovými dverami a hneď za nimi ich privítal uvádzač a skontroloval im pozvánky. Hana vytiahla oba lístky z kabelky, keďže ich mala u seba a podala mužovi pri dverách aj ten Ramonin. Následne ich nasmeroval k šatniam, kde si obe ženy vyzliekli kabáty a Hanu až tak prekvapilo, že chodba so vstupnou halou boli pomerne prázdne. Všetok humbug sa odohrával buď vonku pred budovou, alebo v hlavnej sále. A tohto momentu sa tak trochu obávala. Dúfala, že to nebude ako v tých klišéovitých hollywoodskych filmoch, keď hlavná hrdinka vkročí do sály plnej ľudí a všetky zraky sa obrátia na ňu. O takú pozornosť práve teraz nestála, chcela sa len zabaviť, trošku vypnúť a stretnúť sa s istým mladým mužom, ktorý potešil jej srdce a oči zakaždým, keď bol v jej blízkosti.

Hoci šaty, ktoré mala na sebe, pútali pozornosť, nebanovala, že si ich dnes večer vzala. Cítila sa v nich tak krásna, ako už dávno nie. Zabudla na všetky svoje nedostatky, na každú jednu jazvy a ryhu, ktorá čo i len trošku hyzdila jej kožu. Len tie pohľady od ľudí, ktorí ju míňali, sa jej nepozdávali. Bolo jej jasné, že tým, že nepatrila k domácim a bola na takejto akcii prvý raz, na seba pritiahla určitú pozornosť. Preto dúfala, že čoskoro nájde Hawksa a snáď sa pri ňom bude cítiť istejšia.

Keď vkročili s Ramonou do sály, žiadne fanfáry ani uvádzač, ktorý by vyhlásil ich mená, ako tomu bývalo v rozprávkach, sa našťastie nekonali. Mnoho ľudí, ktorí už boli usadení za stolom, alebo v skupinkách postávali pri bufete, či v iných častiach sály, im venovalo zvedavé pohľady, ale to sa dalo čakať. Očami pátrala v tom dave ľudí po výrazných červených krídlach, no nestihla sa ani poriadne spamätať a už ju Ramona ťahala k ich stolu, ktorý našla na veľkom zasadacom poriadku pri vstupe do sály. Zrejme tiež nestála o to aby tu postávali vo dverách na očiach ako vysvietený vianočný stromček, ktorý by si ostatní s radosťou prezerali a debatovali o nich.

Hana dúfala, že si ju Hawks nájde sám i keď tušila, že sa dnes večer nebudú môcť príliš premávať spolu. Mali tu údajne byť aj niektorí členovia tej jeho prekliatej Comission a tým pádom museli obaja byť veľmi nenápadní, aby nikto nemal žiadne podozrenie, že spolu niečo majú. Začínalo ju to mierne frustrovať. Predsa len, cítila, že pre ňu ten mladý Pro znamenal viac, než by kedy očakávala a jej city k nemu sa každým dňom a každou minútou strávenou s ním len a len prehlbovali. Niekedy bolo ťažké byť na verejnosti, dýchať s ním ten istý vzduch, nachádzať sa v miestnosti pod rovnakou strechou ako on a tváriť sa, že nie sú nič viac než známi z rovnakej branže. Dvaja profesionáli, ktorí po sebe tak moc túžili a mali sa viac ako radi, no museli to držať v tajnosti. Možno by to bolo jednoduchšie, ak by Hawks bol obyčajný mladý muž, na ktorom by večne neboli nalepené zraky ostatných, kamkoľvek sa pohol... Ale už by to pravdepodobne nebol jej Hawks so všetkým, čo k nemu patrilo a čo na ňom zbožňovala.

Jej pochmúrne myšlienky prerušili tóny vianočnej rezkej pesničky, ktorá vítala všetkých hostí v sále. Tá bola už z prevažnej väčšiny naplnená a ak aj niekto chýbal, čoskoro sa mal dostaviť. Podľa hodín na jej telefóne už mal večierok začať, bolo niečo málo po ôsmej, no tieto gigantické akcie nikdy nezačínali načas, na to bola už zvyknutá aj z tých, ktoré absolvovala u nej doma v rodnej krajine. 

* * *

Jeho zlaté oči a jastrabí zrak okamžite spozorovali, keď mladá blonďavá žena vkročila do sály. Sedel dosť ďaleko od parketu a hlavného vstupu na to, aby bol hneď každému na očiach, čo dnešný večer v podstate aj ocenil. Bol to paradox, keďže myslel, že členov rebríčka Top 10 Herov usadia niekam, kde budú všetkým vystavení na očiach ako nejaké exkluzívne vianočné ozdoby. Preto sa musel pousmiať, keď zistil, že si ho Hana ešte nevšimla. Bolo to roztomilé, ako očami pátrala v dave a Keigo vedel, že hľadá jeho. Jeho sebavedomie bolo natoľko vysoko, aby si mohol dovoliť niečo takéto predpokladať.

Keď si ju však prezrel svojimi bystrými očami od hlavy až k pätám, takmer prevrhol pohár vína a urobil by na bielom obruse nepeknú červenú škvrnu, ak by ho včas nezachytil. Ďakoval za svoju rýchlosť a reflexy... Úplne zabudol, že vedľa neho sedí Endeavor a niečo rozoberá s mužom z Public Hero Safety Comission. Zabudol aj na to, že sa práve nachádza v sále plnej ľudí, vianočnej hudby, dekorácii, jedla a pitia. Hanina tvár žiarila medzi tými všetkými ostatnými ako najjasnejší bod, od ktorého nedokázal odtrhnúť zrak. Jeho oči preleteli po celej jej postave, odetej v červenom ešte raz a mal čo robiť, aby sa ovládol. Červená bola vždy jeho obľúbená farba, pre ktorú mal slabosť... Cítil, ako sa pierka krídel rovnakej farby, ktoré mu vyrastali z chrbta, mierne napli a stisol látku svojich nohavíc prstami, aby sa trochu pozviechal, dúfajúc, že si nikto nevšimol, ako ho Hanin príchod vyviedol z miery.

Povedať, že dnes večer vyzerala nádherne, by bola urážka, ktorou by ju podcenil, pretože nedokázal nájsť v hlave jedine slovo, ktoré by vystihlo, aké pocity v ňom vyvolala, keď kráčala v tých šatách smerom k svojmu stolu za jej hnedovlasou spoločníčkou. Celý čas ju sprevádzal pohľadom a čudoval sa, že na sebe nevycítila jeho zlaté jastrabie oči, no nebol jediný, koho pozornosť zaujala. Viacerí muži sa po nej a jej spoločníčke so záujmom otočili. Dnes večer sa to tu len tak hemžilo krásnymi ženami, jedna sedela pár stoličiek od neho, ale on nedokázal venovať Mirko ani sekundu svojej pozornosti, keďže momentálne pre neho existovala len blondínka v červenom.

Preklínal ten moment, kedy súhlasil - či dokonca to bol on sám, kto to navrhol? – že budú ich vzťah držať pod rúškom tajnosti a pred nikým sa nebudú spolu ukazovať. Frustrovalo ho to a veľmi. Jediné, čo v tom momente túžil, bolo vstať, rozbehnúť sa k nej a zovrieť ju vo svojom náručí a ukázať všetkým tým ostatným naokolo, že Hana nie je voľná, že patrí len a len jemu.

Sledoval jej netradične zvlnené vlasy, keď sedela na opačnom konci sály za stolom otočená jemu chrbtom. Jeho oči kĺzali od jej zátylku cez jej chrbát ukrytý za saténovou látkou. Iba on jediný vedel, čo pod ňou ukrýva, nikto iný... Nechápal, kde sa v ňom berie toľko majetníckosti. Nikdy pred tým sa o tieto veci nezaujímal. Nepociťoval tieto pudy... Ale keď videl, ako odrazu vstala a pomalým krokom sa vydala smerom k švédskym stolom, kde boli aj fľaše alkoholu a iné veci pripravené pre hostí, nedalo mu to a vstal aj on.

Akoby ani nepočul, čo sa ho ľudia sediaci naokolo pýtali, ich slová v tej chvíli kompletne vytesnil a odignoroval aj svojho nadriadeného z komisie, či samotnú aktuálnu jednotku na rebríčku všetkých Pro Herov v Japonsku. Rýchlosťou blesku sa vybral cez celý parket, elegantne sa vyhýbajúc ostatným a ignorujúc tých, ktorí sa ho pokúšali zastaviť a osloviť, aby bol čo najskôr pri nej. Už si nedokázal držať odstup cez celú sálu ani jedinú minútu. Chcel stáť pri nej, dotýkať sa jej... Chcel ju celú zakryť svojimi krídlami, aby sa na ňu nemohol pozerať nikto iný ani na sekundu. Iba on. 

* * *

Po malom poobzeraní sa po okolí, keď sa obe usadili, zistila, že alkohol, ktorý im obsluha prichystala na stoly, nesedel ani jej, ani Ramone. Keď už dnes začali šampanským, asi by nebol najmúdrejší nápad to kombinovať s niečím iným a súhlasila s ňou aj Ramona. Preto sa Hana podujala, že im pôjde zobrať fľašu bubliniek z bufetových stolov, ktoré boli presne pre tento prípad určené.

Vstala a keďže nebola ešte tak úplne zvyknutá na tie vysoké podpätky, pomalým krokom prešla smerom k švédskym stolom. Hľadala nejakú fľašu šampusu, ktorá by vyzerala aspoň trochu lákavo. I keď to nebude to exkluzívne ružové, ktoré mali u nej doma, stále to bolo lepšie, ako alkohol, ktorý mali na svojom stole. Jej ruka sa načiahla po hrdlo fľaše, keď zrazu pocítila a potom aj uvidela, ako jej drobné zápästie odeté v červenom saténe zovrela v jemnom objatí cudzia dlaň.

Bola by sa aj vyplašila, prípadne dotyčného za jeho opovážlivosť odstrčila a niečo štipľavé mu povedala, ale to iba v tom prípade, že by naozaj išlo o niekoho cudzieho. Podľa tej vône a typického pocitu, ktorý sa jej vždy zmocnil vtedy, keď bol v jej tesnej blízkosti, dobre vedela, kto pri nej - či lepšie povedané za ňou - stojí. Bol až nebezpečne blízko, keď sa mierne zohol k nej a jeho pery zašepkali do jej ucha, keď druhou voľnou rukou odhrnul pár natočených prameňov blond vlasov z jej tváre a odhalil ho.

„Dobrý večer, dnes vyzeráte neskutočne, slečna Deilephilia.“ Po chrbte jej prebehol mráz, keď začula jeho hlas. Jeho dlaň prešla pomaly od jej zápästia až k predlaktiu a pokračoval, až zovrel nežne jej rameno v jemnom úchope, cítila jeho prsty aj cez látku svojich šiat.  Táto hra, ktorú práve teraz spolu hrali – predstieranie, že sú si úplne cudzí - a letmé dotyky, ktoré sa pokúšali skryť pred zrakmi ostatných, musela priznať, že ju to trochu vzrušovalo. A určite aj jeho, inak by ju dnes večer takto neoslovil. Vedela však - alebo v to minimálne dúfala - že aj jeho toto skrývanie a nemožnosť prejaviť si city slobodne, už začínali frustrovať.

Načiahol sa cez ňu a jeho veľká ruka uchopila hrdlo fľaše, ktorú sa práve chystala vziať pre seba a Ramonu. Stále stál v jej tesnej blízkosti, natlačený na ňu, že to bolo snáď až nevhodné, minimálne pre tých, ktorí by im venovali čo i len najmenšiu pozornosť. Otočila sa prudko, aby mu konečne pozrela do tváre, hoci jej to ten tesný priestor, ktorý pre ňu nechal medzi ním a hranou stola, takmer nedovolil.

Prv, než stihla čokoľvek vysloviť, onemela úžasom. Hawks ju nikdy neprestával udivovať. Zakaždým, keď ho stretla a bola s ním, vždy sa na neho rada dívala. Úprimne, bol naozaj fešák. Počula už toľko ľudí o ňom povedať, že bol momentálne najatraktívnejším Pro v celej krajine a Hana by sa tieto slová nikdy nepokúšala ani len vyvrátiť. Ale dnes večer sa vážne prekonal. A ten jeho oblek... Až mala pocit a podozrenie, že sa pred večierkom dohodol s jej malou kamarátkou, zistil od Nity, že čo bude mať Hana na večierku na sebe oblečené a náročky zvolil svoj vzhľad tak, aby s ňou ladil. Inak si to vysvetliť nevedela. Pripomenula si, že sa na toto musí Nity spýtať, keď s ňou bude najbližšie.

Keigo naozaj vyzeral ako lámač ženských sŕdc. Svoj tradičný béžovo-hnedý Pro oblek vymenil za niečo omnoho elegantnejšie a formálnejšie. Čierny smoking, ktorý mal na sebe, mu padol ako uliaty. Odmietala veriť, že ho zohnal len tak niekde v obchode na poslednú chvíľu, toto vyzeralo ako niečo od návrhára. Čierna látka bola poprešívaná zlatou niťou a zlato-bordová kravata dokonale ladila nie len s jeho mohutnými krídlami, ale aj s oblečením, ktoré mala na sebe ona. Ach, keby tak len mohli na tomto večierku vystupovať ako pár...

„Ak dovolíte, pane, tú fľašu som mala vyhliadnutú ja.“ Rozhodla sa pokračovať v tejto jeho malej hre a venovala mu veľavýznamný drobný úsmev, o ktorom si bola istá, že ho nenechá chladným. Hawksove pery sa mierne zachveli, no zachoval si tvár a iba sa uškrnul, podávajúc jej šampanské.

„Ja viem, Babybird, len som ťa chcel prísť pozdraviť.“ Vyhlásil a Hana sa trochu nervózne poobzerala okolo seba, či náhodou niekto ich konverzáciu nepočúva. Osloviť ju takto na verejnosti! Čo mu to vôbec napadlo? Dobre vedel, že čo s ňou tá prezývka zakaždým robila...

Ponúkanú fľašku si od neho vzala, no než ho stihla upozorniť, že si musia dnes večer dávať pozor, ozval sa znova. „Okrem toho, ja dnes večer pijem niečo iné, slečna.“ Na znak podpory svojho tvrdenia si demonštratívne nalial pohárik tvrdého alkoholu, ktorý sa tiež nachádzal v bare určenom hosťom, pri ktorom si mohli nalievať sami, čo im hrdlo ráčilo. Naznačil jej prípitok a priložil si pohárik k perám, nespúšťajúc z nej pohľad tých zlatých očí, ktoré ju dnes večer prevŕtavali s ešte väčšou intenzitou ako inokedy. Že by mal niečo za lubom?

„Prepáčte, pán Hawks, môžete na slovíčko?“ Ozval sa pri nich otravný ženský hlas a keď sa Hana otočila, všimla si priemerne vysokú a neprirodzene zmaľovanú ženu v strednom veku. Podľa cedule, ktorá jej visela na krku usúdila, že bola zrejme od PRESS-u. „Robím tu taký menší rozhovor s členmi Top desiatky a vy tam predsa nemôžete chýbať, no nie?“ Zachichotala sa a jej dlhé červené pazúry sa načiahli za jeho ramenom. Hana si na jeho tvári všimla, že sa ju chystal nejakým spôsobom odbiť, no blondínka iba jemne pokrútila hlavou a venovala mu tak trochu smutný úsmev. Mohla to čakať, že dnes večer bude jedným z najobletovanejších ľudí v sále.

„Ospravedlňte ma, pán z Top desiatky, moja kamarátka už čaká na šampanské a vás zase čaká váš rozhovor.“ Zamávala mu pred očami fľašou a mierne sa uklonila žene, ktorá sa dožadovala Keigovej pozornosti. So záhadným úsmevom na tvári opustila Hawksa, nechávajúc ho v pazúroch tej ženy, pravdepodobne majiteľky alebo šéfredaktorky niektorého z tých bulvárnych plátkov, v ktorom sa tvár mladého číslo 2 Pro Hrdinu v najbližších dňoch bezpochyby opäť objaví. Vedela, že ho týmto snáď ešte viac vyviedla z miery, či dokonca vyprovokovala, ale bavilo ju to. Bola zvedavá, kam až môže dnes večer zájsť, než Hawks povolí uzdu. Dúfala len, že bude mať natoľko dosť rozumu, že neurobí nič hlúpe, čo by mohli obaja neskôr oľutovať a mohlo by to ohroziť profesionálny život nie len jeho, ale aj ten jej.

„Konečne,“ ozvala sa Ramona pri pohľade na fľašu, ktorú Hana doniesla a s otráveným výrazom v tvári sa pozrela od šampanského na svoju blond kamarátku. „Už som sa bála, že sa s týmto tu nevrátiš, Můrko.“ Hana si vedela predstaviť, že prečo bola jej hnedovlasá priateľka tak netrpezlivá. Blízko nich totiž sedela tá nová mladá Pro Mt. Lady a povedzme, že nie práve najprívetivejším spôsobom trápila Ramonu tým, že sa s ňou pokúšala konverzovať. Hane bolo od prvého pohľadu jasné, že tu neprebehli moc veľké sympatie. Sama proti tejto mladej svetlovlasej žene nemala nič zásadné, no musela uznať, že jej prejav, ktorý občas zahliadla v televízii, pôsobil až príliš nedospelo a rovnako tak sa chovala aj teraz - počas večierka.

„A chápete to? Posadili ma na opačnú stranu sály ako Kamuiho a pri tom už každý dobre vie, že spolu chodíme. Nie je to trochu odveci? Mala by som sedieť pri ňom, po jeho boku! Ale, nie, pozvánku sme dostali každý sám, nie ako pár, lebo Kami to stále ešte neohlásil verejne pred celou krajinou, že sme spolu a tým pádom sa všetci tvária, ako keby sme neboli. Ten, čo robil zasadací poriadok, je riadny idiot.“ Šomrala si Takeyama popod nos. „Je to tak potupujúce, len za to, že nie som v top desiatke... Byť tak o trinásť priečok vyššie, sedela by som za tým stolom tiež.“ Nafučane si založila ruky na prsiach a zagánila smerom, kde sedeli všetci hrdinovia z Top 10 rebríčka. „Akože... Čo má taká Mirko, čo ja nemám?“

Možno by jej Hana aj vedela povedať, čo mala zajačia hrdinka za kvality, ktoré medzi ňou a ženou sediacou oproti robili rozdiel, ale nechcela vyvolávať konflikt. Hanin pohľad tiež zašiel tým smerom a musela si zakryť ústa dlaňou, aby nebolo vidno, ako sa uškrnula nad tou miernou detinskosťou, keď tak počúvala tie slová. Svojim spôsobom jej Mt. Lady trošku pripomínala jej mladšiu kamarátku, ale tá mala na rozdiel od ženy sediacej oproti nim, iba sedemnásť a podobné výstupy by sa jej ešte dali tolerovať. Spomenula si aj na to, akou fanúšičkou Mt. Lady Nita bola. Možno by si od nej mohla pre ružovovlásku vypýtať autogram, to by ju istotne potešilo.

Hanin pohľad sa uprel na spomínanú zajačiu Pro Hrdinku. Musela uznať, že aj jej to dnes večer nesmierne moc pristalo. Mirko mala na sebe čierny elegantný nohavicový overal a hoci ju nevidela v celej kráse, z toho, čo vyčnievalo spoza stola, za ktorým sedela, mohla jednoznačne usúdiť, že dnes s Ramonou neboli samé, ktoré vyzerali úžasne. Pravdu povediac, ani Mt. Lady nevyzerala zle, len keby sa netvárila tak kyslo... Ramona jej slová radšej tiež nijak nekomentovala a miesto toho si odpila zo svojho drinku. Hana sa začínala báť, že jej kamarátka už začala ľutovať, že vôbec s účasťou na tejto udalosti súhlasila.

Jej oči blúdili po stole určenom pre top 10 hrdinov a všimla si, že ani Best Jeanist tam nebol. Že by bol Tsunagu na tom stále tak zle, že sa nemohol dostaviť ani na večierok? Bolo to záhadou. Za stolom chýbal aj spomínaný Kamui Woods, ktorý sa tento rok prekvapivo umiestnil na siedmej priečke rebríčka najlepších Pro v krajine. Hawks tam tiež nesedel, asi ešte stála podával svoj rozhovor.

Hana tak trochu chápala to rozhorčenie, ktoré Mt. Lady vyjadrila. Predsa len, nebola sama, ktorá tvorila dvojicu s jedným z top Pro Herov v Japonsku. Na rozdiel od nej sa však nemuseli Takeyama so svojim partnerom pred nikým skrývať, pokiaľ o to vyslovene nestáli. Kamui Woods nebol členom tej prekliatej Comission, nebol kontrolovaný na každom kroku, kam sa len pohol a mohol sa slobodne dať dokopy s tým, s kým chcel. Nebol poverený sledovať svoju partnerku a donášať na ňu nadriadeným. Aspoň v to dúfala. Obrátila sa späť k mladej žene sediacej oproti a venovala jej drobný úsmev.

„Možno budúci rok sa tam dostanete tiež, Takeyama-san. Mimochodom, asi to bude znieť zvláštne, ale ak by ste bola taká láskavá, rada by som vás požiadala o autogram. Mám na U. A. akadémii jednu malú kamarátku, ktorá je váš fanúšik a niečo takéto by ju moc potešilo.“

Mt. Lady sa trochu upokojila a Hanine slová spôsobili, že sa jej oči mierne zaleskli a na tvári sa jej zjavil potešený, možno trošku samoľúbi, no stále úprimný úsmev. „Vážne? To je skvelé! Rada by som sa s ňou niekedy aj stretla! Možno som ju videla aj na športovom festivale, ale už si nepamätám všetkých, bolo tam tak veľa detí.“ Zamyslene sa poškrabkala na brade. „Vlastne, z U. A. akadémie sa osobne poznám len s jedným študentom a ten teda moc príjemný nebol.“ Trochu ju striaslo pri spomienke na jej nie práve najslušnejšieho stážistu pripomínajúceho prerastené hrozno.

„A tykajme si,“ navrhla Takeyama obom, keď sa práve podpisovala na kúsok obrúsku, pretože mladé ženy práve v tej chvíli po ruke nič lepši nemali. Hana si pomyslela, že Nite bude musieť stačiť aj takýto suvenír. „Veď nie sme až tak staré,“ dodala Mt. Lady so smiechom v hlase.

 

* * *

Mal jediné šťastie – že nebol sám, koho si tá príšerná ženská odchytila na rozhovor. Jeho kolega Kamui Woods ho musel pretrpieť celý s ním. Keď sa obaja vracali späť k svojmu stolu, pustili sa do krátkeho rozhovoru. Hawks celý ten čas, čo ich tá žena od novinárov spovedala, počúval len jedným uchom, no zachytil niečo o tom, ako prišla reč na vzťahy a Nishiya tak trochu priznal, že má niečo s jeho parťáčkou, ktorá sedela zhodou okolností presne tam, kde aj jeho Hana. Keď videl, ako pohľad staršieho muža zablúdil tým smerom, nedalo mu to a pozrel sa aj on. Vidieť Hanu, o ktorej sa nemohol zmieniť ani v hlúpom interview, v ňom opäť vyvolalo tú smršť pocitov.

Ako tak sedel za stolom nedokázal ani poriadne vnímať tie trápne reči uvádzačov a moderátorov, keď sa večierok konečne začal. Prípitok do seba len tak ledabolo vyprázdnil a rovno si dal aj ďalší pohárik na posilnenie guráže. Čakal, kým skončí hlavný chod večere, aby sa mohol opäť nepozorovane vytratiť za svojou dámou.

Keď sa začalo tanečné kolo, mal v pláne postaviť sa a ísť za Hanou tak, ako to spravil aj Kamui Woods s tým, že jeho partnerka už určite musí byť aj tak dosť nešťastná, že nemôže byť pri ňom a ako málo sa jej za tento večer venoval. Keiga však zdržal jeho starší kolega Endeavor, ktorý mal údajne niečo vážne na srdci, čo s ním potreboval prebrať. Ale ani toho nepočúval tak úplne pozorne, čo by za iných okolností urobil, jeho myseľ bola zase už pri Hane.

„Nechajte tieto pracovné záležitosti na inokedy, Endeavor,“ venoval mu trochu nedočkavý nervózny úsmev. Zaujímalo ho, či si jeho starší kolega všimol, ako moc sa ošíva, no bolo mu to v tom momente v podstate jedno. „Nekazme si sviatky,“ potľapkal vysokého a urasteného muža po ramene, stisol mu rýchlo ruku a už sa bral preč.

Kútikom oka zachytil, ako Hanu vyzval do tanca nejaký Pro, ktorého moc dobre nepoznal a keď počas konverzácie s Top herom Japonska zahliadol, že pred tým venovala tanec aj All Mightovi a Gang Orcovi, začala sa v ňom variť krv. Čo si to vôbec tí starí páprdovia dovoľovali – obšmietať sa okolo nej a ešte položiť ruku na jej driek? Možno, keby si ju privlastnil hneď zo začiatku, takéto problémy by nemal. Už si to aj rovno meral od stola cez parket priamo za ňou a za tým úbožiakom, čo práve teraz s ňou tancoval, odhodlaný ukradnúť si ju pre seba a už ju nepustiť.

A prišiel práve včas, lebo začul, ako ten chlap, čo sa tak drzo dotýkal Haninej ruky, ktorá patrila iba jemu a jej pása, ktorý bol tiež rezervovaný iba pre neho a jeho dlane, melie niečo o imele. Vyzeralo to, že je už riadne podgurážený alkoholom, inak by si takéto reči voči nej pravdepodobne odpustil. Sám Hawks už cítil, ako sa mu pomaličky tých pár drinkov, ktoré vypil, dostáva do obehu, no dokázal sa ako-tak kontrolovať, i keď jedno z jeho pierok malo asi vlastný rozum a vznieslo sa k plafónu, na ktorom bola naozaj zavesená tá hlúpa dekorácia, na ktorú sa každý vyhováral, keď sa pokúšal votrieť sa do priazne nejakej slečne a vyžobrať od nej pusu. Bolo to podľa neho prízemné a iba tak šliapol na tú hlúpu rastlinu, ktorú poslalo k zemi na parket jeho pierko, ostré ako britva, keď podišiel k Hane a jej tanečnému partnerovi, pohľad v jeho očiach bol na nezaplatenie.

* * *

Hana nemohla povedať, že jej momentálne bolo práve dvakrát príjemne. Keď tancovala s All Mightom, či Gang Orcou, nevadilo jej to, bolo to v poriadku a v podstate si tie tance v priateľskom duchu celkom aj užila, obaja muži boli gentlemani, ale tento Pro, ktorého vôbec nepoznala a sám sa nanominoval ako jej ďalší tanečný partner, sa jej príliš nepozdával. Snažila as udržať ten silený úsmev na tvári, keď počúvala jeho nemiestne lichôtky a dúfala, že tá pesnička, ktorú práve hrali, čo najskôr skončí.

„Krásna dáma, dovoľte, aby som upozornil na to, že stojíme práve pod imelom.“ Ozval sa ten muž, ktorý zvieral jej driek a vyceril na ňu nie práve vábivé zuby, k čomu všetkému sa pridal ešte závan alkoholu šíriaci sa z jeho úst – a teda, dnešný večer si vybral tú najmenej vábivo voňajúcu značku. Zaklonil hlavu, čo urobila aj ona a všimla si, že naozaj nad nimi tá dekorácia visí, v podstate boli podobné povešané krížom cez celý parket, takže by asi momentálne ani nemala kam uniknúť.

Naozaj použil tento lacný a otrepaný baliaci trik? Existovalo na Vianoce vôbec niečo viac klišé ako imelo? Pátrala v hlave a snažila sa prísť na nejakú výhovorku alebo niečo, čím by ho odbila, no nemusela pátrať dlho. Hawks sa pri nich objavil ako blesk z jasného neba a jeho výraz tváre – tak vražedný, ako u neho snáď ešte pred tým ani nevidela – hovoril za všetko.

„Myslím, že krásna dáma by si rada zatancovala aj s niekým ďalším.“ Precedil pomedzi zaťaté zuby a pohľad, ktorý venoval mužovi, ho prinútil, aby okamžite odtiahol od Hany ruky preč. Bola za to čiastočne aj rada, no obávala sa, že Hawks to nechá zájsť niekam ešte ďalej, čo by mohlo vyvolať mierny rozruch, ktorý si teda dovoliť nemohli. Netrvalo dlho a cudziu ruku na jej páse vystriedala tá, ktorá patrila mužovi, s červenými krídlami. Presne tá, po ktorej jedinej túžila, aby sa jej dnes večer dotýkala.

„Nemyslíš, že si sa mohol trošku viac krotiť?“ Spýtala sa ho Hana, keď už boli relatívne sami, ak nerátala páry, ktoré krúžili po parkete okolo nich. Začala hrať nová skladba a po prvých pár sekundách, keď zaznelo zopár tónov, pritiahol si ju k sebe tak blízko, že ich telá boli doslova nalepené na sebe. Ak sa teraz na nich niekto pozeral, tak museli v jeho očiach vyzerať naozaj škandalózne.

„K-Keigo!“ Zašepkala nervózne, keď dlaň na jej drieku postúpila o čosi nižšie, ako by bolo slušné a v druhej zovrel tú jej ešte pevnejšie, ich hrude sa o seba obtierali. Underneath the Mistletoe... Aká irónia, že začali hrať práve toto... A kde sa vlastne naučil takto tancovať? Kompletne sa ním nechala viesť i keď jeho dotyky na jej tele boli čoraz viac a viac opovážlivejšie a i napriek tomu, že sa jej to náramne páčilo, vedela, že by toto nemalo zazrieť oko nikoho iného, lebo si to následne obaja vypijú.

„Čo, Babybird?“ Úškrn v jeho hlase mohla počuť aj napriek tomu, že mu nevidela do tváre, jeho líce sa opieralo o jej spánok, na pokožke hlavy cítila jeho horúci dych, keď prehovoril zas, hlas mal presiaknutý sarkazmom. „Ja od teba pusu pod imelom nedostanem?“

´You and me here,

Underneath the Mistletoe...

You and me here,

Underneath the Mistletoe...´

„Keigo, ty dobre vieš, že akokoľvek moc by som rada, nemôžeme...“ Zašepkala a naprázdno prehltla. „Všetci sa dívajú, už len to, ako ma držíš, je...“

Jeho ruka skĺzla ešte nižšie, akoby ju už tak dosť nepotrápil. Dych sa jej zastavil niekde v krku. Perami jemne našiel vrch jej ucha a venoval jej drobný bozk, ktorý vyzeral z diaľky iba ako chabé pošepkanie. Telom jej prebehli zimomriavky. Ako dlho ešte tento vzťah budú schopní pred druhými tajiť? Ako dlho ešte bude schopná premáhať sa a tváriť sa, že by ho na verejnosti najradšej neschmatla za tú jeho parádnu kravatu a nestrčila mu sama jazyk do krku? Za toto, čo jej robil, by si zaslúžil aj horšie.

´Kiss me 'til dawn, la la la... Hold me close now...

You'll keep me warm, la la la...

Keep the ghosts out.´

 

„Je mi to jedno,“ vyhlásil pohotovo a rázne, jeho horúci dych opäť pošteklil jej pokožku. Mohol by sa konečne od nej aspoň trošku odtiahnuť, no potom by prišla o ten príjemný pocit v žalúdku. Dal sa vôbec jeden tanec zneužiť natoľko, aby ju pripravoval o schopnosť racionálne uvažovať? „Už ma to nebaví, Hana. Skrývať sa a nemôcť všetkým ukázať, čo k tebe cítim. Že patríš len mne a nikto iný na teba nemá právo...“ Nazval ju menom. Toto bolo vážne... Že by nakoniec predsa len aj on túžil po...? Ani na to nestíhala poriadne myslieť, zamestnávalo ju to, čo práve robil. Iba sa modlila, aby ich práve teraz nikto nepozoroval. Ak sa doteraz snažila tajiť, že spolu niečo majú, tak Keigo práve rúcal všetky jej snahy ako domček z kariet.

Doteraz na ňu pôsobil ako niekto, kto tak presne ešte nevie, čo vlastne chce. Ale začínala mať pocit, že to má presne premyslené a zistil, po čom túži a pôjde si za tým hlava-nehlava. Ako keď používal tie jeho divoké pierka, čokoľvek im stálo v ceste, presekli na polovicu. Boh ochraňuj toho, kto by sa mu postavil do cesty. Nemohla však poprieť, že by sa jej tento rozhodný a odhodlaný Keigo nepáčil. Práve naopak...

Pesnička pomaly dohrala a ona ním bola pohltená natoľko, že si nevšimla, ako sa pri nich pristavili Mt. Lady s Kamuim. Tí dvaja sa mohli chichúňať, oblapkávať a pusinkovať pod imelom, koľko len chceli, nejaká Comission ich vôbec nemusela trápiť. Kiež by si to mohla tak dovoliť aj Hana.

„Kasasagi-san, tak predsa len vidím, že tancuješ,“ prehovorila Takeyama a potom dodala, „na rozdiel od tvojej kamarátky.“ Zrejme narážala na Ramonu, ktorá sa, odkedy bol večierok zahájený, od stola ani nepohla. Hana si vedela predstaviť, že sa mladá žena musí nudiť. Okrem nej tu nikoho iného nepoznala a trochu ju mrzelo, že ju tam nechala samú len s bublinkami. Už sa pomaly chystala, že sa vráti k Ramone a ak Hawks tak veľmi chce, nech ide s ňou, no Mt. Lady prehovorila zas.

„Ale vám to na tom parkete pristalo~.“ Podpichla Hanu a venovala jej podozrievavý pohľad, neodpustila si ani malý úškrn. „Človek by až povedal, že spolu vy dvaja tiež niečo máte, však Kami~?“ Obrátila sa na svojho partnera, ktorý len pokrčil plecami, až sa tak oblek, v ktorom bol nadratý, nebezpečne našponoval. Hana nervózne očami prešla po okolitých pároch, či nezazrie niekoho, kto by mohol ich konverzácii zvedavo načúvať a vyvodiť si z toho neželané dôsledky a potom sa jej pohľad zastavil na Hawksovi. Čakala, či niečo urobí. Nevedela, kde sa to v jej hlave nabralo, takáto myšlienka a vedela aj to, že ho jej slová vôbec nepotešia. Musela sa premáhať, aby to vôbec dokázala vypustiť z úst. Ale stále bola príliš paranoidná a tak sa len na Takeyamu nervózne usmiala a drgla do Keiga lakťom.

„Ale, kdeže. Sme len dobrí parťáci z práce... Na mňa je príliš mladý a nerozvážny.“ Žmurkla na oboch zvyšných Pro herov,, snažiac sa pôsobiť čo najmenej nápadne, no až ju tak po vyslovení tých slov pichlo pri srdci. Vedela, že toto sa Hawksovi vonkoncom nebude páčiť, pocítila to na tom, ako sa jeho pierka nebezpečne našuchorili, až ich takmer cítila pri jej ramene zahalenom látkou šiat. Teraz si to u neho asi riadne pokašľala. Ale keď toľko lamentoval, že chce, aby všetci vedeli, že sú spolu, prečo to nevyhlásil sám? Mohol sa aj on trošku činiť. Vždy si myslela, že mu na exkluzivite ich vzťahu príliš nezáleží a najradšej by bol, ak by ho celá krajina vnímala ako večne single.

„Takže, po tanečnom kole si dá naša kapela malú pauzu a príde na rad zábavná súťaž...“ Vyhlásil DJ-do mikrofónu, čím na seba strhol pozornosť tancujúcich.  „Nadišiel čas na karaoke! Ak máme nejakých záujemcov, ktorí sa hlásia dobrovoľne, vyzývam ich, aby sa čo najskôr dostavili k DJ-skému pultu.“

Hawks nepovedal jediné slovo a to neveštilo nič dobré. Ani po tom, čo Mt. Lady a Kamui odišli a venovali sa naďalej jeden druhému, na Hanu ani nepozrel. Miesto toho prešiel až k bufetovým stolom a Hana len sledovala z diaľky, ako si nalial pohárik a na ex ho vypil. Nemal ich už dnes večer dosť? Potom odhodlane položil pohár naspäť na stôl, až to sklo zacinkalo a nalial si ďalšieho panáka, ktorý vzal do ruky a rýchlym krokom prešiel až k pódiu, na ktorom bol DJ.

Ten ešte nechal doznievať nejakú pesničku, než sa tam nazbiera aspoň pár záujemcov zúčastniť sa Karaoke, no Keigo vedel, že tým, čo sa práve chystal urobiť, odstaví všetkých záujemcov, ktorí by sa tu mohli objaviť. Nezaujímalo ho, že to zrejme bude prešľap, krok vedľa. Tá Hanina zarytá mlčanlivosť v ňom čosi prebudila. Nebol natoľko opitý, aby nevedel, čo robí. Ale to nemusel vedieť nikto iný. Ak mu po tejto noci bude chcieť niekto vypláchnuť žalúdok, zhodí to na alkohol.

Vychmatol DJ-ovi mikrofón z ruky a ten ani poriadne nestihol zareagovať, keď na neho Pro Hero číslo 2 zavrčal, ktorú pesničku mu má pustiť. Hana len bezradne stála uprostred parketu a sledovala, čo sa bude diať. Samozrejme, ako náhle zazneli prvé tóny toho najobohranejšieho vianočného ´slaďáku´, aký len existoval, tušila, že toto nedopadne dobre.

„Heyo, zdravím všetkých! Dúfam, že sa bavíte!“ Zaznel do hudby celou sálou Hawksov príjemný hlas. „Túto pesničku by som chcel venovať jednej nádhernej dáme v červených šatách, ktorá mi ukradla srdce. Ona veľmi dobre vie, že o koho ide~“ Na tvári sa mu objavil ten idiotský úškrn, ktorý milovala, no práve v tomto momente a aj neznášala zároveň. Len tak zaťala päste a dych sa jej zastavil v hrdle, keď ho počula. Zbláznil sa?! Pred všetkými v sále? Pár ľudí sa zmätene začalo obzerať a pošepkávať si a keď zacítila na sebe nejeden zrak, očervenela od korienkov vlasov po končeky prstov. Toto bolo zlé. Naozaj zlé... Toto už nezachráni ani ona.

„Last Christmas I gave you my heart. But the very next day you gave it awayyy.~“ Hawks kvílil do mikrofónu a jeho hlas síce znel pomerne hladko, po tom, čo si odpil zo svojho nápoja a pokračoval, ušlo mu aj zopár falošných tónov. Neprestával pri tom všetkom Hanu prebodávať svojimi zlatými jastrabími očami, až ju tak opäť striaslo. Mával pohárikom pred sebou a spieval ďalej tú najotravnejšiu pesničku, len aby ju mohol ďalej provokovať. Bola toto odplata za to, že nepriznala vzťah s ním pred tým, keď sa ich to Mt. Lady spýtala? Už sa viac nedokázala ovládať. Ráznym krokom sa vydala cez parket až k nemu, zakrývajúc si zahanbenú tvár rukou. Už tak to bolo príliš trápne, no pokiaľ to nezastaví tu a teraz, bude to ešte horšie, tým si bola istá. Už ju ani moc nevzrušovali pohľady okolia. Počítala s tým, že toto sa v najbližších dňoch objaví na nejednej obálke bulvárneho časopisu.

„This year, to save me from tears. I'll give it to someone spec- Auu!!!“ Nemohol spievať ďalej, pretože ho Hana zdrapila za lem saka a vytrhla mu mikrofón z jednej ruky a pohár alkoholu z druhej. Podala ich DJ-ovi, ktorý stále tak úplne nechápal, čo sa to vlastne deje a začala Keiga ťahať preč zo sály. Neprotestoval. A jej bolo v tom momente fuk, že sa na nich pravdepodobne upierajú zraky tri štvrtiny sály.

Odvliekla ho cez dvere von na chodbu a odtiaľ si to namierila aj s ním v jej pätách rovno na balkón, celý čas sa modlila, aby bol prázdny. Potrebovala s ním byť momentálne sama. Jej tvár stále horela – ani nevedela, že či od zahanbenia, alebo od jedu, takže keď odsunula sklenené polopriesvitné dvere, ovial ju studený vzduch, ktorý bol v tak silnom kontraste s tým, ako sa cítila vo vnútri. Mali šťastie. Balkón bol napočudovanie sa úplne prázdny. Zabuchla za nimi dvere a otočila sa na neho s iskrami v očiach, pripravená vytmaviť mu ten predošlý výstup.

„Zbláznil si sa, Keigo? Čo to malo akože znamenať? Chceš zahodiť za hlavu všetky tie týždne, čo sme sa spolu plížili, potajomky, ako takí dvaja hlupáci? Na čo to bolo vlastne dobré, keď sa potom opiješ na blbom večierku a urobíš pred všetkými divadlo? Koľko si toho dneska vôbec vypil? To už ti-„ Nedopovedala. Jeho ruka stisla jej bradu v zovretí, no nebolo natoľko silné, aby jej ublížilo. Len ju to prinútilo pozrieť do tých jeho zlatých očí, ktoré práve teraz pripomínali hotového predátora a nebola v nich ani známka opitosti. Takže to celé len predstieral?

Než stihla čokoľvek ďalšie povedať, prípadne sa ho niečo spýtať, jeho pery sa náhlivo pritisli na tie jej. Konečne... Bolo to prvý raz za tento večer a veru, obaja to mohli cítiť. Spôsob, akým ju bozkával práve v tejto chvíli, bol iný, ako všetky tie ostatné bozky, ktoré si od neho pamätala. Bolo v ňom toľko nevyslovenej túžby, potreby byť s ňou, siahnuť na ňu a ešte mnoho ďalšieho, čo nedokázala tak úplne identifikovať. Nie, keď jej mozog vnímal len to, ako jemne zahryzol do jej spodnej pery a keď ho ona zaťahala za kravatu, využila to, že sa jeho pery v prekvapení oddelili od seba a vkĺzla pomedzi ne vlastným jazykom do jeho úst. Nebol jediný, kto v sebe celý večer potláčal skryté túžby.

Hana mu omotala jednu ruku okolo krku a úplne stratila prehľad o tom, čo sa deje okolo nej, čo zrejme nemala robiť, lebo ani nestihla zaregistrovať, kedy ju stihol pretlačiť až k okraju a jej driek len tak narazil na oceľové zábradlie balkóna. Bola to pomerne dosť veľká výška, v ktorej sa nachádzali a on ju takmer až drvil vo svojom náručí a nakláňal takým spôsobom, že mala pocit, že každú chvíľu prepadne cez tú chladnú železnú zábranu. Ale vedela, že to by on nedovolil. Už mu za ten čas dôverovala a cítila sa v jeho tuhom zovretí tak bezpečne, že jej ani nevadilo, že sa s ňou nakláňa vo výške niekoľkých poschodí a pod nimi nie je nič, čo by zabrzdilo ich prípadný pád.

„Keigo!“ Vzdychla, keď jeho pery na malú chvíľu opustili tie jej. Znova sa k nim pritisli v ďalšom vášnivom bozku a potom ju opäť nechal dopovedať druhé slovo. „K-komisia...“ A ďalej už nie. Umlčal ju, keď z jej brady presunul svoje dlhé prsty na jej ústa, pritisol ich k jej perám, dobre, že jej ich rovno nenatlačil do úst.

„Nasrať na nejakú komisiu.“ Zavrčal a mierne sa od Hany odtiahol, zrejme si uvedomil, ako moc ju tlačil k tomu zábradliu. Vedel, že by nespadli, postaral by sa o to, aby bola v bezpečí za každých okolností. No a i napriek tomu, čo tam na tom parkete vtedy povedala a ako moc ho to rozhodilo, nechcel jej spôsobiť žiaden diskomfort. Jediné, čo mal dnes pre ňu na pláne, bolo potešenie. Pokiaľ si ho, samozrejme, zaslúži. Bude sa musieť ešte posnažiť.

*

Hana myslela, že ju nechá ísť, alebo sa vrátia k ich rozhovoru, i keď jej mozog bol zamestnaný úplne niečím iným a to natoľko, že pochybovala, že by bola schopná v tejto chvíli sformulovať nejaké rozumné vety. Na jej prekvapenie ju vo svojej náruči odrazu otočil tak, že k nemu stála chrbtom a cítila, ako sa jeho telo zozadu natlačilo k tomu jej. Oboma rukami sa chytila zábradlia, aby si udržala rovnováhu, pretože sa jej začínali podlamovať kolená, keď cítila ako jej zo šije odhrnul vlasy a venoval tomu miestu zopár letmých bozkov, ktoré pomaly naberali na intenzite. Čakala, že snáď uchopí medzi svoje prsty zapínanie jej šiat a pokúsi sa jej ich rozopnúť, ale miesto toho druhou dlaňou prešiel po pokožke jej krku, až zastal znova pri jej sánke a nežne ju hladil prstami.

„Máš naozaj krásne šaty, Babybrid, až mi ich bude ľúto...“ Pokračoval, keď sa zohol k jej tvári a zašepkal jej do odhaleného ucha. Už to urobil po niekoľkýkrát dnes večer a stále ju to neprestávalo vytáčať do nepríčetnosti v tom najlepšom zmysle slova. Rukami zovrela zábradlie a pokúšala sa k nemu otočiť tvárou cez plece, no márne.

„Nech ti to ani len nenapadne,“ varovala ho, no jeho dlaň zastavila jej hlavu od akéhokoľvek ďalšieho pohybu a potom dvoma prstami nahmatal jej pery a vkĺzol pomedzi ne dnu - do jej úst. Miesto toho, aby sa mu čo i len pokúšala vzoprieť, poslušne ich poláskala svojim jazykom, až tak spokojne zasyčal a jeho horúci dych stále zohrieval jej pokožku. Druhou rukou zašiel od jej chrbta až smerom dolu a odrazu začula trhanie látky. Jeho ostré pierka mu momentálne prišli veľmi vhod. Z úst, ktoré ešte stále okupovali jeho prsty, vyšiel len pridusený ston, ale ten protest bol veľmi chabý a úprimne, momentálne ju tie šaty aj tak trápili menej ako to, čo s ňou práve robil.

„Neboj sa, nezničil som ti ich, len som ich trošku vylepšil.“ Zachechtal sa jej do ucha a jeho prsty pomaly odhrnuli látku tak, aby mal k jej nahej pokožke úplne voľnú cestu. „To je veľmi pekný rozparok, ktorý máš vpredu,“ pokračoval a nahmatal čipku jej spodného prádla. Potešilo ho, že sa dnes jeho Hana takto pekne zladila, dovolil si myslieť na to, že to bolo iba kvôli nemu. „Celý večer som z neho nespustil oči, ale myslím, že tento nový sa mi páči ešte viac.“

Ako na dôkaz jeho tvrdenia demonštratívne odhrnul látku jej nohavičiek na bok a dych sa jej zasekol v hrdle, keď pocítila ako bruškami prstov jemne prešiel po citlivom mieste medzi jej stehnami. Keď jeho prsty pritlačili o čosi viac, tie jej zovreli zábradlie pevnejšie. Ak by nemala prsty jeho druhej ruky stále v ústach, asi by jej ušlo aj pár slastných povzdychov. Kedy to bolo naposledy, čo sa jej takto dotýkal? Pred Vianocami mali toho obaja tak veľa, že jej to už veľmi chýbalo.

Palcom a ukazovákom jemne dráždil ten najcitlivejší bod, o ktorom vedel, že vždy, keď sa ho dotkol, privádzal ju tým do šialenstva. Skutočne chcel niečo takéto robiť práve tu? Na verejnosti? Počas eventu? A ona mu to dovolila, neprotestovala, lebo proti tomuto sa brániť nedalo, jej telo sa doslova zvíjalo a dotýkalo zozadu toho jeho. Ak aj bol vzrušený - o čom nepochybovala, že bol, dal jej to dostatočne najavo, keď sa k nej pritisol ešte bližšie a pocítila to na vlastnom tele - tak sa nedokázala sústrediť práve teraz na nič, nedokázala nič iné, len držať sa pevne toho zábradlia a nechať ho robiť si s ňou čokoľvek si zaumienil.

„Pozri sa na seba, Babybird,“ Zasyčal jej opäť do ucha a jeho prsty zrýchlili svoje tempo, tie v jej ústach vytiahol von, čím si vyslúžil od nej roztrasený povzdych v kombinácii so vzlykom. „Pozri, aká si vlhká... A to všetko len kvôli mne.“ Zavrčal a hánkami voľnej ruky nežne pohladil jej líce. Tá druhá, medzi jej nohami, bola rovnako zamestnaná, no miesto toho, aby do nej vošiel prstami, ju iba podráždil, za čo si vyslúžil ďalší nesúhlasný ston. „Mladý a nerozvážny?“ Zopakoval jej predošlé slová s výčitkou v hlase. „Nemyslím si, zlatko. Nikto iný ťa neprinúti cítiť sa takto. Iba ja viem, čo je pre teba dobré, pravda?“

Jeho voľná ruka zanechala na pokožke jej lícnej kosti vlhkú cestičku slín smerujúcu od kútika jej úst až k jej spánku. Voľnými prstami zašiel do vlasov nad jej uchom a uchopil ich, zvlnené pramene len tak poskakovali, keď sa chvela kvôli tomu, čo jej stváral.

„Keigooo~“ zavzdychala Hana nahlas a modlila sa, aby ich práve v tejto chvíli nikto nevyrušil. Neprežila by, ak by prestal. Keď cítila, ako končeky prstov boli až nebezpečne blízko k centru, zaťala zuby. Zahryzla si do jazyka, keď do nej konečne vynikol, rovno dvoma dlhými prstami, ktoré už tak dobre poznala a bolo to dosť na to, aby ju to prinútilo zovrieť tyč zábradlia tak pevne, že jeho povrch blízko jej dlaní obalil kryštál. Začínala sa obávať, že mu snáď ublíži, ak bude v tomto tu pokračovať. Bola ako zbavená zmyslov.

Jej modlitby mali presne opačný efekt, keď začula, ako sa dvere vedúce na balkón otvorili a potom niekto kráčal smerom k nim. Čakala, že Hawks prestane, že sa rýchlo stiahne alebo niečo podobné, no zhrozila sa, keď cítila, ako sa jeho prsty v nej začali jemne pohybovať, od končekov sa do nej zaboril až po hánky a potom ich povytiahol späť, ale tak pomaly, že to bolo takmer až mučivé. Ak teraz nevykríkne, tak si môže gratulovať.

Jej tvár horela na bordovo, prekonala aj odtieň jeho krídel a všimla si, ako ju jemne nimi zakryl, aby snáď nový okupant balkóna nezahliadol niečo, čo nemal. Jeho ruka stále neopúšťala jej lono, tá druhá sa stiahla z jej vlasov a položil ju vedľa jej dlane na zábradlí, aby zrejme nevyzerali tak podozrivo. Bolo to šialené. Ak dotyčný neodhalí, čo za nemravnosti tu stvárali, tak ona  pravdepodobne začne veriť na zázraky.

„Som zvedavý, že ako tichučko dokážeš byť, Babybird,“ zasyčal jej hlbokým hlasom do ucha a potom sa jeho tvár otočila mierne do boku, aby mohol vidieť, kto ich to takto nepríjemne vyrušil. Sám mal čo robiť, aby sa ovládal, ale Hana mu závidela, že mu to šlo až podozrivo dobre. Keď prehovoril, ani hlas sa mu netriasol.

„Edgeshot, čo ty tu?“ Spýtal sa Hawks nonšalantne a s ľahkým tónom v hlase, ako by práve nebol prstami po hánky zaborený v Hane. Tá bola našťastie takmer celá zakrytá Keigovou postavou a zubami zahryzla do chrbta svojej ruky tak silno, aby bolesťou odpútala pozornosť od iných pocitov, ktoré práve teraz explodovali v jej tele a tiež preto, aby tlmila akékoľvek zvuky, ktoré sa jej drali z úst.

„Videl som ťa s tým mikrofónom a myslel som, že tu budeš.“ Prehovoril sivovlasý Pro, „tak som ti chcel len zablahoželať k tomu poslednému vyriešenému prípadu. Bolo to fakt niečo.“ Jeho hlas neznel nijak pohoršene ani zahanbene, takže ich pravdepodobne ešte neodhalil. Z jeho pohľadu mohli vyzerať iba ako párik obdivujúci nočnú scenériu z balkóna.

„To je od teba milé,“ zaševelil Hawks, no Hana v jeho hlase počula, ako sa premáha, ako zatína zuby a istotne si praje, aby tento jeho kolega, ktorý sem práve tak nevhodne napochodoval, čo najskôr vypadol. „Ale tu s dámou sme práve mali spoločnú chvíľku.“ Povedal to spôsobom, že keby Hana nebola momentálne tak... indisponovaná, tak by mu možno aj strelila facku. „Obdivovali sme Tokio Tower, dneska svieti naozaj nádherne.“ Prstom ukázal na žiariacu budovu, v diaľke, ktorá medzi ostatnými vynikala svojou jedinečnou konštrukciou.

Ninja Hero pravdepodobne pochopil, že čo mu tým chcel naznačiť a prikývol, čo však Hana nemohla vidieť. Tiež sa len v duchu modlila aby čo najskôr odišiel preč, lebo už by ďalej tie vzlyky a stony dusiť nedokázala. Keigove prsty sa neprestali hýbať ani na chvíľu. Ak toto bola odplata za to predošlé z dnešného večera, tak bude ešte dlho premýšľať nad tým, ako mu tento krok vráti. Nemohla však povedať, že by to celé nebolo príjemné, to by bola pokrytec. Pretože ak to v nej vyvolávalo nejaké pocity zahanbenia, ten pocit slasti, ktorý jej spôsoboval, ich úplne zatienil.

„Samozrejme. Ospravedlňte ma, už som na odchode.“ Pozdravil ich Edgeshot a o pár sekúnd už Hana počula, ako za sebou opäť zavrel dvere. Vydýchla si, ale len na chvíľu, lebo pri svojej tvári opäť cítila Hawksov horúci dych.

„Držala si sa statočne, som ohromený~.“ Zapriadol sladko. „Za odmenu ti možno dovolím, aby si sa urobila, Babybird. Ale len pod jednou podmienkou...“ Nedokončil vetu a jeho prsty akoby náročky demonštratívne zastali, nepohol nimi ani o milimeter, čo malo za následok zúfalý vzlyk z jej strany. Snažila sa sama svojim telom vyjsť v ústrety jeho ruke, no druhá dlaň, ktorá pevne uchopila jej bok, jej v tom zabránila.

„Keigo, prosííím,~“ zafňukala Hana a on bol zrejme potešený tým, ako krásne prosíkala, bola to priam božská melódia pre jeho uši. Potrebovala ho tak strašne moc, že strácala všetky zábrany. A on to dobre vedel. Mal ju presne tam, kde chcel.

A ona? Bola zo seba šokovaná a zhrozená, že niečo takéto dopustila. Nedokázala uveriť tomu, že s ním práve robila niečo tak moc nemravné, tak špinavé, ale vzrušujúce zároveň. Jeho slová jej tiež nijako nepomáhali, len viac rozdúchavali tú pahrebu, až celým jej telom prebehli neviditeľné plamene.

„Sľúb mi, že odteraz budeš patriť už len mne, oficiálne. Pred všetkými! Ktokoľvek sa ťa spýta... Si len moja. Len ja sa ťa môžem dotýkať, len ja ti môžem robiť dobre a iba ja viem, ako sa o teba postarať.“ Jeho hlas sa prehupol z tej podmanivej tóniny do niečoho iného. Niečoho, v čom bolo cítiť toľko emócií, až jej stislo srdce. Mal na to vlastný dôvod, prečo toto všetko robil, Prečo na to neprišla skôr? Nebola jediná, čo to tak cítila. Nebola jediná, ktorá chcela patriť a vlastniť zároveň. Boli v tom obaja rovnakí. A on to už dlhšie nevydržal, chcel aby to vedel celý svet, že Hana bola jeho, za čo bola v konečnom dôsledku rada. Nejaká komisia išla úplne bokom. Už to bolo len a len o nich dvoch a ich vzťahu. O ničom inom.

„S-sľubujem, Keigo, prosííím~“ Zalapala po dychu. „Som tvoja, nikoho iného.“

Hawks, očividne potešený jej slovami, sa vrátil k svojej predošlej činnosti, ktorá jej spôsobovala, že za zavretými viečkami videla ohňostroj. Jeho prsty opäť nabrali na rýchlosti a ona cítila, že nechýba veľa a jej potešenie dosiahne svoj vrchol. On zase cítil, ako sa okolo nich začala sťahovať, ako sa jej rozochvelo celé telo a musel ju pridržať k sebe druhou rukou, aby sa pred ním nezrútila na kolená, ktoré jej momentálne vypovedali činnosť. Nepomáhalo jej ani to, že celý čas stála na tých hriešne vysokých a tenkých podpätkoch.

Rukami si zakryla ústa, keď jej privodil vyvrcholenie, no i tak to nebolo dosť na to, aby kompletne utíšila spleť hlasných vzdychov, popretkávanú pár pestrými nadávkami. A Keigo so slastným a víťazoslávnym výrazom v tvári všetkému pozorne načúval. Keď cítil, že sa zo svojich výšin aspoň čiastočne vrátila na Zem a že už z nej nedostane nič ďalšie, opatrne nechal vykĺznuť svoju ruku spomedzi jej stehien, popravil jej sukňu a nežne si ju privinul k sebe, dávajúc jej tak podporu vlastného tela, lebo si bol istý, že ak by ju pustil, zosypala by sa k zemi.

*

Oboma pažami ju objal okolo pása a pritisol sa k nej ešte tuhšie, ignorujúc vlastné nepohodlie, najmä v dolných paritách, ktoré mu celá tá predošlá akcia privodila. Mohol si za to sám a Hana zrejme nebola momentálne v stave vrátiť mu láskavosť, minimálne nie na tak verejnom priestranstve. Stačilo mu, keď počúval jej melodické vzdychy a cítil, čo jej jeho šikovné ruky spôsobovali. Bol rád, že to všetko dokázal on a ako na neho reagovala a aj za to, že tu môže byť s ňou a objímať ju.

Hana na druhej strane ešte stále prerývane dýchala, snažiac sa upokojiť. Stále sa v nej miešala búrka pocitov, no tie predošlé, ktoré niesli hnev, pobúrenie a rozhorčenie nad ním a tým, čo dokazoval, sa úplne vytratili. Nechala ho, aby ju objímal vo svojom náručí a vzdychla si.

„Myslel som to vážne, Hana. Všetko čo som povedal, aj to v tej sále. Pokojne by som to vykričal celému svetu, že si len moja.“ Prerušil po pár minútach ticho. Náročky použil jej krstné meno, aby dodal svojim slovám váhu a serióznosť. Jeho zlaté bystré oči sa zahľadeli na Tokio Tower v diaľke. Nebola až tak moc vzdialená, keď sa nad tým tak zamyslel. „Už si tam niekedy bola?“ Ukázal prstom na vysvietenú konštrukciu a vtisol jej do vlasov láskyplný bozk.

„Ešte som nemala možnosť. Navštívila som iba Skytree.“ Priznala a bola rada, že sa jej hlas opäť vrátil aspoň sčasti do normálu.

„Áno, ten je vyšší,“ priznal Keigo a neprestával ju dlaňou hladiť po páse, „ale aj z Tokio Tower je krásny výhľad a je bližšie. Hlavne cez zimu sa tam oplatí ísť.“

Hana sa zahniezdila v jeho náručí, jedna z jej rúk nahmatala látku svojej bordovej sukne.

„Vieš o tom, že s tým, čo si mi porobil so šatami, sa do sály vrátiť nemôžem? Všetci by videli môj zadok.“ Snažila sa, aby jej hlas neznel príliš vyčítavo, no i tak mu to stále tak úplne neodpustila. Tie šaty si zamilovala na prvý pohľad a boli riadne drahé. Nepochybovala však o tom, že Keigo jej kúpi náhradné, pokiaľ na tom bude trvať. Ten sa len uškrnul. Možno to tak úplne nedomyslel, no uvedomil si, že aj toto v podstate zapadalo do jeho plánu.

„Čo keby sa tam už nevrátime? Hm?“ Spýtal sa a vtisol jej ďalší bozk, tento raz na líce. „Aj tak som na tento hlúpy večierok prišiel iba kvôli tebe.“ Priznal. Hana ho počúvala a uznala, že jeho slová dávali zmysel. Vedela, že v takomto stave sa späť na večierok vrátiť nemôže a úprimne, moc sa jej tam ani vracať nechcelo. Tiež ju dnes večer zaujímal najviac zo všetkých on. Spomenula si ešte na Ramonu, no vedela, že jej hnedovlasá kamarátka sa v prípade potreby o seba bude vedieť postarať po zvyšok noci. Ak nie, tak bola pre ne pripravená hotelová izba, kam mohla ísť. Čosi Hane našepkávalo, že sama sa do nej už do zajtra nedostane.

„A čo navrhuješ?“ Spýtala sa ho a otočila sa, aby mu mohla pozrieť do očí. Už neboli také predátorské ako pred tým. Jeho pohľad zmäkol a musela sa zahľadieť lepšie, aby sa uistila, či vidí dobre. Tie city ktoré sa v nich objavili, ju prekvapili. Neskrýval tú lásku a obdiv v očiach, keď jej pohľad opätoval, už ani minútu a jej sa opäť zavlnil žalúdok tým príjemným spôsobom, no tento raz nie od vzrušenia, ale kvôli niečomu inému. Skutočne bola zaľúbená a teraz, keď na neho hľadela a odpustila mu všetky tie predošlé výstupy jediným mihnutím oka, to vedela na sto percent.

„Mám lepší nápad ako stráviť zvyšok noci, len mi musíš dôverovať.“ Usmial sa na ňu a Hana prikývla. Samozrejme, že mu dôverovala. Vedela, že v jeho náručí je bezpečí, keď ju jej ruky opäť objali a privinul si k sebe jej postavu odetú v tých krásnych šatách, tak dokonale ladiacimi s krídlami, ktoré ich vyniesli do vzduchu.

* * *

„Ty si blázon,“ zachichotala sa, keď s ňou pristál na samotnom vrcholku Tokio Tower. Prekvapilo ju, že bolo tak ľahké sa sem dostať zo vzduchu, bez vstupenky a mimo otváracie hodiny. No, na druhej strane, koľko ľudí malo krídla, ktoré ich mohli vyniesť do vzduchu? Okrem jej drahého, nepoznala momentálne nikoho ďalšieho. Jemne sa zachvela, nočný vánok bol pomerne studený, no v jeho blízkosti jej bolo stále príjemne teplo, keď sa jej dotkol, či ju objal. Prekvapilo ju aj to, že tá cesta z budovy, v ktorej sa konal večierok až na vrcholok jednej z dominánt Tokia trvala iba pár minút. Jeho krídla skutočne nemali v rýchlosti konkurenciu. A neklamal ani v tom, že pohľad na nočné vyzdobené hlavné mesto z vrchu naozaj vyrážal dych.

„Čo tu vlastne robíme?“ Spýtala sa ho so záujmom v hlase. Bolo jej jasné, že chce na ňu zapôsobiť, ale to by mohol z hocijakého miesta, nemusel ju kvôli tomu vziať na vrchol jednej z najvyšších budov Tokia.

„Sľúbil som ti, že to vykričím do celého sveta,“ vyhlásil Hawks so záhadným úsmevom a podišiel k okraju plošiny, na ktorej stály. Rukami sa chytil zábradlia a mierne sa naklonil v dramatickom geste. „Tak to teda aj dodržím.“

Hanino obočie zvedavo vyskočilo o čosi vyššie, keď sledovala, čo práve robí. Nevedela tak úplne, že o čo mu ide, no s pobaveným úškrnom v tvári založila ruky v bok a čakala, čo sa bude diať. Keigo jej venoval jeden vážny pohľad, nadýchol sa a potom sa zahľadel na mesto pod sebou a otvoril ústa.

„Ľúbim ťa, Kasasagi Hana! Deilephilia... Číslo jeden z Česka... Babybird! Akokoľvek chceš, budem ťa tak volať a dám ti všetko, po čom tvoje srdce túži! Prisahám na svoje krídla, ako tu tak teraz stojím!!!“ Jeho hlas burácal, keď sa niesol nocou a hoci jej bolo jasné, že v tejto výške ich nikto počuť nemohol, splnil to, o čom jej rozprával. Vykričal to do celého sveta.

Hana si takmer capla dlaňou po čele a jej uši a líca mierne zružoveli. Pobavene krútila hlavou, neschopná zabrániť tomu úsmevu, vďaka ktorému pravdepodobne vyzerala ako idiot, aby sa roztiahol po celej jej tvári. Mohol byť viac melodramatický? Asi ťažko. Ale i tak to svojim spôsobom bolo milé a romantické, až ju z toho zahrialo pri srdci a zabudla na studený zimný vánok.

„Ľúbim ťa,“ tento raz zašepkal, keď sa otočil a kráčal k nej. „Tak strašne moc.“ Objal ju, pritisol si jej tvár k svojej hrudi a vtisol jej do vlasov ďalší bozk. A Hana verila, že tie slová myslel vážne. Počula vôbec tieto slová vyslovené z jeho úst už niekedy pred tým? Nepamätala si. No samú ju v tej chvíli premohli pocity natoľko, že nedokázala inak, ako ich prijať a odovzdať naspäť.

„Ja teba tiež,“ zamumlala mu do hrude. Ak by mala nejako opísať perfektný vianočný zázrak, bol by to presne tento moment. S ním...

Ako tam tak dlhšiu dobu stáli v tuhom objatí, začala premýšľať o nastávajúcich dňoch. Vedela presne, ako najradšej by ich strávila a mala pre neho návrh.

„Keigo?“ Spýtala sa, keď sa od neho mierne odtiahla, aby mu opäť mohla pozrieť do tváre. „Teraz budeš mať konečne cez sviatky pár dní voľna, však?“ Prikývol a ona pokračovala. „Tak mi napadlo, ako si ich plánoval tráviť? Vianoce?“ Bola zvedavá. Nikdy pred tým s ním na Vianoce nebola, tie predošlé ho ešte vlastne ani nepoznala a udivovalo ju, koľko vecí sa za ten rok stihlo zmeniť.

„No...“ Mierne sa ošil a poškrabal sa medzi vlasmi na hlave prstami. „Asi tak ako každý rok. Zavretý vo svojom byte alebo v hotelovej izbe, v posteli s kýblikom  plným kuracích krídeliek z KFC?“ Pokrčil ramenami. Tento rok by však mal pravdepodobne zvážiť svoje plány, pretože chcel, aby sa v nich objavila aj ona.

„Čo sa deje, Babybrid?“ Spýtal sa, keď si všimol výraz v jej tvári. Vonkoncom mu neschvaľovala takýto program.

„V prvom rade: fuj, to je kanibalizmus!“ Hawks sa na jej poznámke schuti zasmial a stlačil jej nos prstom ako malému dieťaťu. Hana však pokračovala. „Vážne? Takýto program na Vianoce? Chceš mi povedať, že ich vôbec neoslavuješ?“ Pomaličky jej to začínalo dávať zmysel. Nevyzeral ako niekto, kto by si potrpel na tradície a podľa toho, čo o ňom vedela, nemal ani žiadnu rodinu, s ktorou by mohol sláviť údajne najkrajšie sviatky v roku. Čo sa týkalo priateľov, tiež nevedela o žiadnom, s ktorým by si bol Hawks blízky. Všetko to boli len umelé, pracovné vzťahy, pokiaľ šlo o neho. Ak teda nerátala ten ich.

„Nikdy som nemal na to dôvod.“ Opäť len pokrčil plecami, akoby o nič zásadné nešlo. Pre Hanu však znamenalo vianočné obdobie veľa. Až ju tak mierne zabolelo pri srdci, keď si predstavila, ako ich Keigo celé tie roky trávil sám. „Vážnu priateľku som tiež nikdy pred tým nemal, takže ani na rande sa mi nechcelo ísť, keď som už mal konečne pár dní voľna len pre seba.“ Ozrejmil a jej došlo, že Japonci v podstate trávili oslavu Vianoc trochu iným spôsobom ako u nej doma v rodnej zemi. Tu, v Japonsku, chodili mladí ľudia ako ona a on počas Vianoc na rande. Nepoznali také veci ako štedrá večera, vianočné tradície, rozprávky, oplátky a iné veci, bez ktorých by si ona tento čas v roku predstaviť ani nemohla. V hlave jej preto skrsol plán, ktorý by sa mu mohol páčiť, ak jej dovolí ukázať mu, ako vyzerá čaro Vianoc.

„Čo by si povedal, keby tento rok stráviš sviatky so svojou priateľkou?“ Spýtala sa ho s jemným úsmevom na tvári. Vedela, že neodmietne. Na to boli do seba obaja až príliš zaľúbení, aby si dokázali držať odstup. A mala pre neho pripravené niečo špeciálne, pretože ona oslavovala sviatky tak, ako to ešte nikdy nezažil. Tušila, že bude spokojný, ak neodmietne.

„Hovorím, že by ma nič nepotešilo viac.“ Vrátil jej ten hrejivý úsmev a potom sa perami opäť pritisol k tým jej.

* * *

„Vitaj späť v mojom kráľovstve. Veľa sa tu toho odvtedy, čo si ho navštívil naposledy, nezmenilo.“ Zasmiala sa Hana, keď odomkla svoj byt a spolu s Keigom sa vo veľmi zúboženom a unavenom stave po fláme tisli cez dvere dnu. Bolo niečo málo po deviatej hodine rannej a hoci jej Hawks navrhol, že by sa mohli pred cestou z Tokia naspäť k nej domov trochu vyspať v jeho hotelovej izbe, bola taká nedočkavá, že už chcela byť s ním konečne v pohodlí svojho útulného bytu. Len si vzal tašku so svojimi vecami, ktoré by mu mali vystačiť na celé sviatky a vydali sa späť do Musutafu. „Len sa to tu trošku ´povianočnilo´.“

Hana s potešením zistila, že Nita so svojimi spolužiačkami odviedli včera výbornú prácu. Odľahlo jej, že sa vrátila do uprataného bytu, lebo ak by teraz mala riešiť tú spúšť, v ktorej ho včera opúšťala, asi by ju rozbolela hlava. Obaja s Keigom boli tak vyčerpaní a unavení, že sa nezmohli na viac, než pár nežných bozkov a keď jej pomohol vyzliecť sa z jej šiat, obaja odpadli do perín jej postele, ktorá ich už tak túžobne očakávala. Netrvalo dlho a obaja zaspali jeden druhému v objatí.

* * *

Prebudili sa až neskoro poobede, no to Hane neprekážalo. Mala rada tieto lenivé dni tesne pred Vianocami, keď už takmer všetko bolo hotové a pripravené na štedrý večer a ona sa mohla celé dni iba váľať v posteli, prípadne v obývačke na gauči a užívať si atmosféru. Explicitne dala každému najavo, že si nepraje byť počas sviatkov obťažovaná. Aj keby sa objavil samotný Collector, tak si bude musieť počkať až na povianočné obdobie, dovtedy ju nikto taký podobný jemu nezaujímal. No, dobre, možno to tak úplne nemyslela vážne, určite by sa v prípade núdze vydala aj napriek svojej nevôli do terénu, keby vážne „horelo“, ale dúfala, že na nič také nepríde. Aj ona si zaslúžila aspoň raz osláviť Vianoce v pokoji, prípadne v kruhu najbližších.

Prevalila sa v posteli na druhý bok a jej pohľad sa stretol s tým Keigovym. Tešila sa, až sa zobudí tesne pred Vianocami v týchto nových čerstvých perinách so zimným motívom a urobí si deň len sama pre seba, strávený relaxom. Myslela si, že po tej včerajšej noci jej to padne vhod. No ešte krajší pocit bol prebudiť sa vedľa neho a vedieť, že najbližších pár dní sa od nej nikam nepohne. Že jej neuletí...

Úsmev na jeho tvári sa roztiahol presne v takom istom geste ako ten jej, až mala pocit, že sa díva do zrkadla, keď jej oči padli na jeho pery. Natiahla sa k nemu a vlepila mu jemnú pusu. Spokojne zahmkal a privrel viečka.

„Idem nám urobiť horúcu čokoládu, dobre?“ Navrhla šepotom a vstala z postele. Bola stále oblečená v svojej spodnej bielizni zo včerajška a nutne potrebovala sprchu. Preto dala variť vodu a za ten čas sa stihla až neskutočnou rýchlosťou v kúpeľni dať aspoň trošku dohromady. Vlasy mala ešte stále zvlnené zo včerajšieho stylingu, no vlnky, ktoré jej Nita vyčarovala, už mierne opadli. Mala podozrenie, že k tomu prispelo aj jeho zachádzanie s jej vlasmi počas určitých včerajších aktivít.

Keď počula, ako sa Hawks šuchce z jej spálne do kúpeľne tiež, pousmiala sa. Oblečená len v župane chystala pre oboch veľmi neskoré raňajky. Čokoláda už bola hotová, no bola tak horúca, že potrebovala aspoň chvíľku, aby vychladla. K lievancom prihodila pre oboch na tanieriky aj nejaké vianočné pečivo z jej dielne, bola zvedavá, čo na to všetko Keigo povie.

Keď na neho čakala s pripraveným stolom, napadlo jej, že by si mohla aj skontrolovať telefón, či ju niekto od včerajšieho večera súrne nezháňal. Kabelku aj s kabátom jej bol Hawks tak láskyplne vyzdvihnúť v šatni, kde sa konal večierok pred tým, než sa vydali spolu naspäť do Musutafu.

Keď zapájala telefón do nabíjačky v obývačke, okamžite jej po jeho prebudení naskočilo more upozornení. Správy jej prišli od Nity, Muscariho, nejakých pár bezvýznamných ľudí a bola tam aj jedna od Ramony. Asi ju včera večer zháňala, keď sa s Hawksom vyparili. Hana sa cítila  trochu          previnilo, preto jej napísala, že ju mrzí, že takto ušla. No bolo jej jasné, že Ramona ju chápe. Nechcela jej teraz volať, vedela, že mladá žena bola určite v poriadku. Po večierku sa istotne vydala na hotelovú izbu a teraz je už pravdepodobne niekde doma vo svojom byte  tiež si užíva voľno a pohodu.

„To vyzerá úžasne, láska,“ objali ju Hawksove paže keď k nej zozadu pristúpil. Voňal ako jej sprchový gél a Hana sa tejto skutočnosti uškrnula. Narážal na jedlo, ktoré pre nich nachystala, no pokojne mohol mať na mysli aj jej krátky saténový župan, v ktorom bola práve oblečená.

„Myslím, že pravé české medovníčky si ešte nemal,“ doberala si ho a Hawks pokrútil hlavou a okamžite jeden z nich ochutnal. Bolo očividné, že mu chutil. Všetkým chutili. Podľa toho, ako Nita so spolužiačkami maškrtne včera zjedli celú tácku, ktorú tu pre ne nechala, jej to bolo jasné.

Ako tak spolu raňajkovali o tretej poobede, poobzeral sa okolo seba a očami premeral každý kút jej obývačky. Obdivne pokýval hlavou nad jej rozkošnou vianočnou výzdobou, no keď sa zastavil na stromčeku, ktorý bol síce krásny, no niečo mu chýbalo, pozrel na ňu s otázkou v očiach. Doprežúval lievance a spýtal sa, čo ho trápilo.

„Prečo nemáš svetielka, Babybird? Ja som síce stromček nikdy v živote nemal, ale i tak viem, že naň patria svetielka.“ Nepoužil ani to slovo „doma“, lebo doteraz pre neho nemalo význam. Až kým nestretol Hanu. Tá sa trošku nervózne zasmiala a vysvetlila mu situáciu.

„Nuž, pokúšala som sa ich dať na ten strom, dokonca tu boli aj Ramona s Nitou a pomáhali mi, ale tie svetielka sa snáď ešte viac domotali. Asi by potrebovali nejakú mužskú ruku.“ Naznačila mu, no nečakala, že by sa naozaj do nejakej pomoci pustil. Hawksovo ego, samozrejme, vyletelo do závratných výšin a sebavedomo vzal jej drobnejšiu dlaň do tej svojej a vtisol jej na chrbát ruky bozk.

„Neboj sa, urobím to za teba. Aký by som to bol priateľ, keby nepomôžem svojej polovičke s niečím tak jednoduchým?“

„Si si istý, že to zvládneš? Nikdy pred tým si stromček neozdoboval a tie svetielka dokážu byť riadne zákerné.“ Zasmiala sa Hana znova.

„Vieš, že mám šikovné ruky,“ žmurkol Keigo a vydal sa iba v teplákoch k jej stromčeku, ktorý si zaujato premeriaval a zrejme kalkuloval, ako tam tie svetielka nainštalovať.

„Krabica je pod stolíkom. Ja zatiaľ popracem a pustím sa do výroby šalátu, uvidíš, bude ti chutiť.“ Oslovila ho Hana a vzala ich prázdne tanieriky aj so šálkami späť do kuchyne. Toto bola vážne úžasná atmosféra, na ktorú by si ľahko dokázala zvyknúť. Dúfala, že ich prvé Vianoce neboli aj poslednými, pretože tento sen, v ktorom práve žila, bol príliš krásny na to, aby sa z neho musela zobudiť.

Keď ho po trištvrte hodinky prišla do obývačky skontrolovať, zvedavá, že ako sa mu darí, neubránila sa medzi dverami záchvatu smiechu. Nevedela sa rozhodnúť či to bolo vtipné alebo roztomilé, no jej vnútro zalial tak príjemný, hrejivý pocit, ako naposledy včera večier, keď jej zakričal svoje vyznanie pre ňu z vrcholka Tokio Tower. Keigo bol rozkošný, ako sa v tej snahe poradiť si so svetielkami a nasadiť ich na jej stromček sám do tých káblikov zamotal. Boli zastrčené v elektrickej zásuvke, takže svietili rovnako ako jeho zlaté oči, keď bezradne na ňu pozrel a jeho líca nabrali mierne ružový nádych.

„Nesmej sa mi, je to ťažšie, ako som si myslel, ale už to budem pomaly mať...“ Vyhlásil naoko ofučane, ale Hana vedela, že len trošičku utrpelo jeho mužské sebavedomie, no to bolo dosť veľké aj za nich dvoch a preto to nebolo nič tak kritické.

Podišla k nemu a priložila mu dlane láskyplne na obe líca. Chytila časť svetielok a prevliekla si ich cez hlavu. Stála tam pár chvíľ, dívajúc sa mu do tých zlatých očí, ktoré si tak zamilovala a ktoré žiarili ešte jasnejšie ako všetky jej svetlá dohromady a vtisla mu na pery nežný bozk. Keigo vydýchol pomedzi tie svoje, ktoré sa automaticky začali pohybovať po tých jej, až sa ich bozk prehĺbil, no neskĺzol z tej roztomilej roviny do niečoho odvážnejšieho. Na to mali čas neskôr, Večer, keď opäť bude nálada.  

A napokon ju nesklamal, pretože o pár hodín už sedeli obaja zababušení v deke, túliac sa jeden k druhému a miestnosť osvetľoval len krásne vysvietený vianočný stromček, ktorý dotváral atmosféru k rozprávke, ktorú spolu pozerali. Hana už teraz tušila, že zajtra ju aj vďaka nemu čaká ten najkrajší Štedrý deň, aký za posledné roky zažila. 

Have yourself a merry little Christmas

Let your heart be light

From now on

Our troubles will be out of sight

Have yourself a merry little Christmas

Make the Yule-tide gay

From now on

Our troubles will be miles away

Here we are as in olden days

Happy golden days of yore

Faithful friends who are dear to us

Gather near to us once more

Through the years we all will be together

If the fates allow

Hang a shining star upon the highest bough

And have yourself a merry little Christmas now

Here we are as in olden days

Happy golden days of yore

Faithfull friends who are dear to us

Gather near to us once more

Through the years

We all will be together

If the fates allow

So hang a shining star upon the highest bough

And have yourself a merry little Christmas now

* * *  

No, čo dodať na záver? Jedného Santu máme za sebou... Žijete ešte vôbec? :D Ach, ani neviem, čo napísať. Ak sa niekto dočítal do konca, tak mám ešte pár teplých slov na záver, ktoré si môžete prečítať alebo kľudne tento finálny odstavec preskočiť.

• vopred som vás varovala, že v tejto poviedke sa budú vyskytovať nsfw scény, takže kto ich aj napriek tomu čítal a utrpel psychickú ujmu, tak si za to môže sám xD Dúfam, že som vás príliš neznechutila a práve teraz nesedíte pred WC misou a nevraciata všetky vianočné koláče! 

• čo sa týka Hawksa a Hany a ich spoločné trávenie Vianoc, no, nerozpísala som to až tak podrobne. Hlavne je to kvôli tomu, že si Dechi spoločné Vianoce Hany a Hawksa už napísala sama vo svojej vyššie spomenutej poviedke, tak mi prišlo už od veci písať o ich štedrom večeri zas a len po nej opakovať. Dala som tam niečo málo z predvianočnej pohody, ktorú dúfam, že ste si užili včera aj vy a samozrejme, klišéovitá scéna so svetielkami nemohla chýbať :D to by nebola gýčová Farah :D

• Uhm, Dechi, zlatko, dúfam, že si bola spokojná so svojou scénkou a lá ruja :D Hoci neprišlo na akciu typu ehem - ehem, ale myslím, že i ostatné akty, než je samotný "prienik" (😂), majú niekedy svoje čaro a zvyknú byť veľmi podceňované! xD A ešte k tej scéne... Viem, že som to prepískla... Ale vy ste ma k tomu vyprovokovali tými našimi šialenými kecami xD nešlo to inak, začala som písať a hups, hoplá, ušla mi ruka a zrazu z toho bolo hento a už sa to nedalo stopnúť ani zmazať xD

• Milujem Mt. Lady, takže musela byť aj tu! A ako ste si asi všimli, tak som hardcore Mt. Lady x Kamui Woods shipper! xD 

• Btw, pri písaní tejto poviedky som si uvedomila, že mám slabosť pre dirty talk, a aj to, že aký je veľmi podceňovaný a málo využívaný, nemáte zač! xDDD Just kidding, alebo, že by nie?👀
• Nechcela som sa zase opakovať so žiarlivosťou, ale nevyhla som sa tomu, no tento traz som sa to snažila trošku pootočiť - possesive majetnícky Hawks, je najlepší Hawks 🥵

• Dúfam, že tie postavy neboli až tak moc OOC, ak áno, tak sa ospravedňujem! u_u

No a Dechi, posledné, čo mám na teba na srdci je to, že sa modlím, aby sa ti toto tu aspoň trošičku páčilo a aby ťa to potešilo a že si si tento vianočný darček užila. Prajem ti len to najkrajšie prežitie dnešného dňa :) ILY ♥