Hanin byt pripomínal skôr
módne štúdio, než súkromné obydlie, keď ho práve okupovali tri ženské postavy,
dve z nich oblečené vo formálnych šatách. Okrem toho, že takmer každý
voľný povrch nábytku jej obývačky zaberali líčidlá, kozmetické štetce,
bižutéria, sponky, hrebene, gumičky a iné ženské „nástroje“ určené na
skrášľovanie, konferenčný stolík v Haninom byte sa prehýbal pod ťarchou
vianočného pečiva a fľaše šampanského s troma pohárikmi, ktoré nepatrili
nikomu inému, než spomínanej blondínke a jej dvom kamarátkam.
Polovička fľaše
šampanského už bola skonzumovaná, ale to nebolo nič výnimočné, keďže vždy, keď
sa Hana, Ramona a ich najmladšia kamarátka Nita stretli, nezaobišlo sa to
bez drinkov. A dnes bola dokonca špeciálna príležitosť, keďže sa dve
staršie spomenuté kamarátky potrebovali dostať do nálady a šampanské,
ktoré Hana mala tak pohotovo pripravené v chladničke, sa ukázalo ako
najlepší prostriedok na dodanie tekutej guráže.
Pýtate sa, že prečo by
niekto potreboval posilnenie? Nuž, Ramonu aj Hanu v ten večer čakala
výnimočná spoločenská udalosť. Predsa len, veľkolepý výročný vianočný večierok určený pre všetkých Pro Herov, ktorí sa nachádzali v krajine, nebol len
tak niečím obyčajným. Bola to v podstate najexkluzívnejšia spoločenská udalosť
roka (pokiaľ ste nerátali vyhlásenie každoročného rebríčka top 10 Herov v
krajine) a aj z toho dôvodu tu teraz sedeli staršie dve z partie
vyparádené ako snáď ešte nikdy pred tým, alebo si aspoň nepamätali, kedy
naposledy išli niekam takto nastrojené.
„Och, ale aj tak vám
stále závidím, že vy tam idete a ja nie,“ zafňukala Nita, ktorá práve
stála za Hanou sediacou v kresle v jej obývačke a dokončovala
posledné úpravy jej účesu. Rozhorúčená žehlička v jej rukách sa šikovne
obracala, keď menila Hanine inokedy rovné blonďavé vlasy na vlny ako
z katalógu. Nite sa podarilo presvedčiť obe jej staršie kamarátky, aby sa
zverili do jej šikovných rúk a nechali ju vyčarovať z nich hotové
filmové hviezdy. Už chýbala iba limuzína a červený koberec, i keď
dievčina si s úškrnom pomyslela, že to prvé sa čoskoro dostaví.
Prehovorila Hanu, aby ju
nechala kompletne zmeniť jej každodenný účes a vyčarovať jej na hlave
bohaté vlny. V kombinácii s večerným líčením, ktoré Nita šikovne
obkukala z tutoriálov na YouTube, tam teraz Hana sedela nastrojená
vyzerajúc takmer ako princezná. Za iných okolností by sa takto v živote
nenaparádila, no čakal ju naozaj výnimočný večer a istý Pro hero, ktorý sa
mal akcie zúčastniť tiež, bude určite prekvapený, keď ju uvidí. S týmto
pocitom spokojne sedela v kresle a nechala Nitu, nech dokončí
posledné úpravy. Okrem krásneho účesu a make-upu jej celkový look
dotváralo aj oblečenie.
Šaty, ktoré mala
blondínka na sebe, boli všetko, len nie obyčajné. Keď sa všetky tri kamarátky
pár dní dozadu vybrali na spoločné nákupy za cieľom nájsť vhodné outfity na
ples, zatiahla ich Nita do jedného obchodu so spoločenskými šatami. Keď sa predierala
regálmi s vešiakmi, na ktorých viseli róby rôzneho druhu a nadšene
okríkla Hanu, že našla tie pravé pre ňu, blondínka sa mierne obávala toho, čo
jej mladšia kamarátka vytiahne. Zostala však zarazene stáť a Ramona sa
k nej nadšene pridala, keď jej Nita šaty ukázala a poslala ju aj
spolu s nimi do skúšobnej kabínky. Mladšia dievčina mala pravdu. Tie šaty
boli skutočne perfektné. A to, že ich farba mala rovnaký odtieň ako krídla
istého Pro hrdinu, ktorý si získal Hanino srdce, ten celok perfektnosti už len
dotvárali.
A tak tu teraz Hana
spokojne sedela v červených spoločenských šatách, ktoré jej sedeli ako
ušité na mieru. Všetko na nich bolo dokonalé. Celý chrbát a ramená zakrývala
saténová látka, voľná sukňa splývala až k zemi a jednu z jej nôh
odhaľoval rafinovaný a zvodný rozparok, ktorý sa dal jednoducho zakryť,
pokiaľ by si nepriala odhaliť viac zo svojej pokožky. Vpredu boli tvarované do
véčkového výstrihu a dlhé rukávy až po zápästia Hane dodávali ešte viac na
elegancii. Šaty zakrývali presne to, čo mladá žena túžila zakryť
a odhaľovali len toľko, aby nepôsobila vulgárne. Až bola prekvapená, že
Nita bola schopná vybrať pre ňu niečo takéto.
Okrem toho jej mladšia
kamarátka zladila karmínovo červený rúž s odtieňom šiat a celý outfit
spoločne dotvorili krásnymi zlatými sandálikmi, ktoré našli v ten deň
v ďalšom butiku, tento raz s topánkami. Tie sa zase perfektne hodili
k zlatému make-upu očí, ktorý Hane Nita vyčarovala. Blondínka si
nepamätala, kedy bola naposledy takto nalíčená, no keď sa uvidela
v zrkadle, musela uznať, že sa jej to páčilo. Aspoň raz neuškodilo ´nahodiť´
sa takýmto spôsobom. Bola veľmi zvedavá, že ako zareaguje Hawks, keď ju uvidí.
„Prepáč, zlatko, ale
akcia je len pre dospelých,“ súcitne na ňu pozrela Ramona, ktorá sedela na
gauči oproti a v ruke držala pohárik z polovice naplnený
šampanským. Nebol to jej najobľúbenejší alkohol a hoci dávala prednosť
vínu, neprotestovala, keď Hana slávnostne otvorila fľašku na počesť ich
dnešného večera. Ružový bublinkový nápoj sa pomaly míňal, keď si z neho
usrkávala, ako tak pozorovala Nitu, ktorá krášlila Hanu. Sama bola už
v podstate hotová, zverila sa Nite do rúk ešte pred Hanou. A nebanovala.
Jej pery sa pritisli
k okraju skleneného pohára a opatrne si odpila zo šampanského,
snažiac sa nerozmazať si telový rúž na perách. Aj ona mala na sebe večerné
líčenie, ktoré ju premenilo na hotovú femme fatale. Bábika... Prebleslo
jej mysľou, no rýchlo zovrela stopku pohára v prstoch a vyprázdnila do
seba zvyšok jeho obsahu. Ale pravdou bolo, že dnes skutočne vyzerala ako taká porcelánová
bábika. Nita na celú jej tvár použila jemné, no rafinované líčenie
a zvýraznila len jej oči, čo tmavovláskinmu vzhľadu dodalo dramatický
nádych. Dymové líčenie sa dokonale hodilo k jej tmavým zelenomodrým dúhovkám
a keďže zvyšok make-upu nebol vôbec prehnaný, ale jemný, no vkusný
zároveň, bola Ramona spokojná. Tiež nezvykla takýmto spôsobom používať šminky
a bola to po tých dlhých mesiacoch, odkedy prišla do Japonska a jej
život sa v jednom kruhu točil iba okolo práce, veľmi príjemná zmena.
Nita ju po pár chvíľach
prosíkania presvedčila, aby aj ona dovolila dievčine s jej tmavými
vlnitými vlasmi trošku zaexperimentovať. A tak teraz Ramona sedela
s dohladka vyžehlenými prameňmi, ktoré jej splývali okolo tváre ako
tmavohnedý satén. Obe jej kamarátky ju uistili, že sa jej takýto účes nesmierne
moc hodí. Ramona sa nikdy pred tým s takýmito vlasmi v zrkadle
nevidela a tak musela prvotný pohľad trošku vstrebať, kým sa dostavila
pozitívna reakcia. Ale páčilo sa jej, ako vyzerala. Nezvykla sa takto parádiť
ale jeden jediný večer v roku si mohla dovoliť vyzerať trošku inak ako
zvyčajne.
Čo sa týkalo jej outfitu,
tiež v tom mali čiastočne prsty jej kamarátky. Ramona po tom, čo videla,
ako si Hana kúpila červené šaty, prezerala regály len tak leda-bolo. Pôvodne
vlastne na ten ples ani vôbec neplánovala ísť. Predsa len, nebola klasická Pro.
Bola súčasťou podporného tímu a jeho členovia pozvánky na podobné akcie
neodstávali Preto ju prekvapilo, keď ju Hana informovala, že má dve vstupenky
na predvianočný slávnostný večierok a jedna z nich patrí jej. Keď
zavadila rukou o na dotyk veľmi príjemnú smaragdovú látku, nemala
v pláne šaty sťahovať z vešiaka a prezrieť si ich, no Nitu
okamžite upútalo, ako sa okolo nich obšmietala a tak ich vybrala aj za ňu
a priložila jej staršej kamarátke k postave.
Ramona nezvykla nosiť
veci takejto farby, no po tom, čo Nita nástojila, že je to presne tá pravá
„vianočná“ farba, s pozdvihnutým obočím napokon šaty v kabínke
obliekla. Pri pohľade do zrkadla sa musela uznanlivo pousmiať. Neboli dlhé po
zem, čiže nepatrili medzi tie róby, ktorými sa to na večierku pravdepodobne
bude hemžiť. No to im na elegancii neuberalo práve naopak. Ramone sa páčilo, že
neboli upnuté, neboli ani vyrobené z provokatívneho či nepríjemného
materiálu a už vonkoncom neodhaľovali všetko, čo by chcela nechať skryté.
Boli decentné, no rafinované zároveň. Zaujímavý zvinovací strih, voľné rukávy
a drobný náznak rozparku ju očarili natoľko, že neriešila ani nevšednú
farbu – predsa len, tá látka bola až príliš úžasná na dotyk – a vyšla
z kabínky von s nadšením. To sa nestávalo často. Povzbudením jej boli
aj užasnuté pohľady Hany a Nity, ktoré vyhlásili, že odmietnu butik opustiť,
kým si Ramona šaty nekúpi.
A tak sa aj napokon stalo. Z obchodného centra odchádzala ešte aj so striebornými sandálikmi na tenučkom podpätku, ktorých sa potajomky trošku obávala, no Nita ju ubezpečila, že to v nich počas celej noci zvládne. Bol to síce drahší špás, no keďže mala na výplatnej páske tento mesiac dostať aj vianočnú prémiu, rozhodla sa, že raz za čas sa oplatí zainvestovať aj do seba. Kedy si naposledy kúpila niečo takéto pekné? Ani si už nepamätala.
„Ramona-senpai, ešte
jedna vec,“ ozvala sa najmladšia dievčina znova, keď dokončila Hanin look.
Položila žehličku na jediné voľné miesto na komode v Haninej obývačke, aby
mohla vychladnúť. Prešla na opačnú stranu ku gauču na ktorom sedela Ramona
a vedľa nej ležala Nitina kabelka. Hodnú chvíľku v nej šmátrala
a potom vytiahla malú krabičku zabalenú vo vianočnom baliacom papieri
a previazanú striebornou stužkou. „Šťastné a veselé, senpai!“
Zaševelila Nita a podala svojej staršej hnedovlasej priateľke darček.
Ramona s nadvihnutým
obočím prijala krabičku a po tom, čo odložila už prázdny pohár na
konferenčný stolík, opatrne rozbalila papier a otvorila ju.
„Nita,“ jej hlas znel
takmer karhavo, no oči sa jej zaleskli, keď uvidela obsah balíčka. „To si
nemala! Načo si si robila také starosti?“ Nemohla sa vynadívať na tie
strieborné náušnice, ktoré jej Nita podarovala k Vianociam. Boli naozaj
veľmi pekné a vkusné. Neboli prehnané ani prezdobené, skôr jednoduché
visiace a úplne dokonale sa hodili k jej dnešnému outfitu.
„Ty si mi tiež dala
úžasný darček, tak som sa ti chcela nejako odvďačiť,“ zašomrala Nita
a nervózne sa zahniezdila po tom, čo si k nej prisadla. Načiahla sa
za svojim pohárikom šampanského, ktoré jej staršie kamarátky tak ochotne
naliali. Mala dovolený iba jeden a preto si ho celé poobedie šetrila
a odchlipla si z neho iba nepatrné množstvo.
„Ďakujem, miláčik, sú
nádherné,“ zajasala staršia žena a hneď si ich aj nasadila na uši. Nita
bola spokojná, že mal jej darček pre senpai taký úspech a načiahla sa za svojou
kabelkou znova, aby z nej vytiahla druhý.
„Teda, Nita, mohla by si
sa týmto tu živiť.“ Vyhlásila Hana uznanlivo po tom, čo sa stihla dôkladne
poobzerať v jej veľkom zrkadle, ktoré mala zavesené na chodbe prepojenej
s obývačkou. Jemne si prstami prehrabla natočené vlasy. Spokojne sa
otočila na vysokom podpätku a pridala sa ku kamarátkam za konferenčným
stolíkom.
„Hana-senpai, pre teba
tiež niečo mám,“ vyhlásila ružovovláska a podávala Hane cez stolík
darčekovú taštičku. Blondínkino obočie sa nadvihlo v prekvapenom geste
a keď si ju vzala, zvedavo do nej nazrela. Povzdychla si. Nita si vážne
nemala robiť také starosti.
„Prečo si si míňala toľko
peňazí?“ Spýtala sa jej naoko tiež karhavým tónom, no nedokázala skryť to
nadšenie, ktoré sa jej zmocnilo, keď v rukách držala krásnu zlatú
spoločenskú kabelku listového tvaru. „Ale je vážne úžasná. Presne som riešila,
že akú kabelku si mám na večer vziať a nič schopné k tomuto,“ rukou
demonštratívne ukázala na svoje šaty a topánky, „nemám.“
„To je v poriadku,
senpai. Rodičia mi dali pred Vianocami štedré vreckové, takže teraz už máš!“ Zaškerila
sa mladšia dievčina, potešilo ju, že sa aj darčekom pre Hanu trafila do
čierneho. Načiahla sa za podnosom s medovníčkami a jeden si maškrtne
vložila do úst. Od toho momentu, čo vkročila do Haninho bytu, ich už stihla
zjesť peknú hromadu a tak Hana musela dvakrát dopĺňať podnos.
Celým jej bytom sa niesla
príjemná sviatočná atmosféra, voňalo to tu vanilkou, škoricou a perníkovým
korením, z rádia vyhrávali rôzne vianočné pesničky, ktoré si Nita počas
úpravy svojich kamarátok s nadšením pospevovala. Haninu obývačku už
zdobili krásne svetielka a aj ozdobený stromček, na ktorom však chýbali
svetielka. Stromček jej pár dní dozadu dievčatá pomohli postaviť a ozdobiť,
no svetielka na ňom neboli kvôli tomu, že tie, čo mala Hana doma, potrebovali
na zapojenie mužskú ruku. Okrem toho však všetko ostatné bolo dokonalé
a ku šťastiu im už snáď chýbala len nejaká tá druhá polovička, ktorá by
vedela oceniť ich aktuálne looky.
V byte sa stretli
o tretej hodine poobede a už bolo niečo málo pred siedmou. Nita obom
z nich venovala skutočne veľmi dlhý čas a odvtedy stihli vypiť iba
polovicu fľaše so šampanským, no výsledok skutočne stál za to.
„Naozaj sa ti to
vydarilo, Nita,“ usmiala sa na ňu Ramona opäť, keď si prešla prstami po jej
hladkých vlasoch. Bol to nezvyk, no nemohla povedať, že by sa jej to nepáčilo. „Ďakujeme,
fakt.“
„Ako sa ti odvďačíme za
takúto dobre odvedenú robotu?“ Spýtala sa Hana a dopila svoj pohár
šumivého nápoja. Bola rada, že začali dnešný deň v takomto pohodovom
a príjemnom duchu, inak by bola z celého večera určite nervózna.
A Ramona na tom zrejme bola podobne. Nebolo úplným pravidlom, že by na
večierok nechodil nikto iný okrem Pro Herov, no väčšina hostí patrila práve do
tejto komunity. Ak sa vyskytol niekto
mimo kruhov, tak to bol iba človek, ktorý išiel ako doprovod nejakému Herovi
a tých veľa nebývalo.
A presne preto Hana
uprosila Ramonu, aby s ňou dnes večer išla. Nechcela ísť sama
a vyzerať ako nejaká zúfalka a dobre vedela, že s Hawksom sa na
verejnosti ako pár objaviť nemôžu. Boli dohodnutí, že sa tam stretnú, no stále
museli držať ich vzťah v utajení a pod povrchom. Preto ju tešilo, že
tam nepríde sama. S Ramonou po boku sa jej určite bude kráčať na tých
hriešne vysokých podpätkoch cez vstupnú halu o čosi istejšie.
„Tak, že sa so mnou
odfotíte a budem si môcť svoje dielo uverejniť na Instagrame.“ Navrhla
Nita s nádejou vo svojom nežnom hlásku a obe jej staršie
kamarátky na počudovanie sa bez námietok privolili. Vytiahla svoj mobilný
telefón a odfotila si zopár záberov každej z nich tak, aby vyniklo
ich líčenie. Bola pyšná na svoje dnešné výtvory a bola by škoda, ak by sa
o ne nepodelila so svetom. Napokon ich uprosila aj na jednu spoločnú
´selfie´ a tak si k nej obe staršie kamarátky prisadli, každá
z jednej strany a naštelovali sa na spoločnú fotografiu. Nita sa
medzi nimi vo svojom svetlofialovom svetríku s vianočným vzorom cítila
takmer ako taká šupáčka, no predvianočná nálada ju zmohla natoľko, že sa
rozhodla dnes ukázať u Hany v tematickom oblečení. Urobila zopár
fotiek a napokon vybrala tú najkrajšiu.
„Ďakujem! Naozaj vyzeráte super, obidve!“ Zajasala najmladšia dievčina a nadšene pridala fotografie na svoj instagramový účet. Hlavne ich spoločnú uverejnila s veľkým množstvom hashtagov a popiskom:
„Úžasná vianočná party strávená prípravou týchto dvoch krásnych dám na ich veľký večer ♥ #MerryChristmas #makeup #makeupartist #Deilephilia #beautifulgirls“.
Uverejnila príspevok s nádejou, že obdrží čo najviac pozitívnych reakcií a „lajkov“, no úplne najšťastnejšiu by ju urobilo malinké srdiečko a notifikácia od jednej konkrétnej osoby. Ale už si ani nerobila nádeje. Nikdy pred tým jej nič „neolajkoval“, prečo by mal teraz?
Ešte stále bola
v šoku z toho, že jej profil vôbec na tej sociálnej sieti sledoval.
Pamätala si, ako sa jej skoro zmocnil infarkt, keď sa medzi jej notifikáciami
ukázal účet s jeho menom, mobil jej vtedy takmer vypadol z rúk
a bol by sa rozbil, keby nestihla pohotovo zareagovať. Samozrejme, ona ten
jeho mala odsledovaný už odpredu aj odzadu. Shinsou na rozdiel od nej nezvykol
nikdy zverejňovať nič osobné. Fotografie seba samého nepridával skoro žiadne,
takže si nemala ani čo uložiť do pamäte svojho telefónu a potajomky sa tým
kochať. V podstate bol na Instagrame dosť neaktívny a ak už raz za
čas niečo pridal, tak to boli buď obrázky mačiek, či rôzne „meme“, ako tomu
zvykli jej rovesníci hovoriť, alebo uverejňoval príspevky o počítačových
hrách. Spomínal tam často nejaký ´stream´ a ´Twitch´, ale Nita tomu vôbec
nerozumela, jediné, čo z toho dokázala vydedukovať, bolo to, že mal zrejme
tieto videohry rád.
I napriek tomu každú
chvíľku kontrolovala svoj telefón a nové notifikácie, či náhodou predsa
len neprekvapí. Odkedy pridala príspevok, nahromadil sa jej tam obrovský počet
pozitívnych reakcií. Nie len jej kamaráti, ale aj cudzie osoby jej do
komentárov písali pochvalné komplimenty a tak sa dievčina trochu potešila.
Stále však neprichádzala žiadna notifikácia so Shinsovym menom.
„Nemali by sme sa začať
pomaly zberať na odchod? Čoskoro bude sedem.“ Ramonin perfekcionizmus sa
nezaprel ani mimo pracovných hodín, keď jej hlas vyrušil Nitu
z premýšľania a kontrolovania každej novej notifikácie. Skontrolovala
čas na svojom telefóne. Ešte nebolo tak neskoro.
„Verím, že tvoj kolega
príde na čas. Podľa mňa stačí, ak o siedmej vyrazíme z Musutafu. Za
hodinu by sme to mali pohodlne zvládnuť, ak by aj bola na ceste zápcha.“
Skonštatovala Hana a ponaprávala si sukňu šiat. Slávnostný večierok sa mal
konať v hlavnom meste, čo mnohých hostí mierne prekvapilo. Po iné roky sa
odohrával väčšinou v Musutafu, no Tokio dávalo svojim spôsobom zmysel. Bol
to jubilejný desiaty ročník a kde inde ho usporiadať, ako v hlavnom
meste Japonska? Ramonin kolega a priateľ Sato sa ochotne ponúkol, že tam
obe dievčatá odvezie.
Čo však Hana
s Ramonou netušili, bol fakt, že Nita sa s pavúčím mužom potajomky
dohodla na tom, že si prichystajú pre ich dve kamarátky malé prekvapenie. Bola
to súčasť ich vianočného darčeka. Najmladšia z partie šikovne vyhľadala
jeho profil na sociálnej sieti a skontaktovala ho s prosbou
a nápadom a tak dúfala, že sa mladému mužovi podarilo všetko zariadiť
tak, aby ich dnešná cesta do Tokia prebehla vo veľkolepom štýle. Tak krásne
vyparádené si zaslúžili pricestovať na slávnostný gala večer nevšedným
spôsobom.
Nita si opäť prezerala svoj instagramový feed, keď jej na telefóne cinkla nová správa od spomínaného Pavúka:
„Už som tu, kočka, mám so sebou aj niekoho ďalšieho. Dúfam, že tie dve sú už nachystané 😉“
Nita
sa uškrnula nad jeho správou a odpísala mu, že aby chvíľočku počkal, nech
môže svoje senpai pripraviť na prekvapenie. Ramonin kolega si dal načas. Ešte
nebolo ani dohodnutých sedem hodín, kedy sa mal dostaviť a už ich čakal
vonku. Nezabudol im popritom ani olajkovať spoločnú fotografiu.
„Myslím, že už nový
pohárik nebude nutné nalievať, lebo čoskoro pôjdete,“ oslovila najmladšia svoje
dve kamarátky a sama siahla po svojom nedopitom šampanskom. „Dúfam, že si
to tam riadne užijete! Pošlite mi odtiaľ aspoň nejaké fotky a videá.“
Zaprosíkala. Vedela, že sa dievčatá budú baviť, no určite by sa viac zabavili,
ak by tam bola s nimi. Škoda... Možno o pár rokov, keď sama bude
jedným z certifikovaných Pro herov...
Ramona s Hanou sa
pomaly postavili z gauča a začali si chystať svoje veci na večer do
kabeliek. Hana sa rozhliadla po svojom byte a uvedomila si, aká spúšť tu
po nich zostane. „Bože, to je neporiadok.“ Zalomila rukami a pri
pomyslení, že po prehýrenej noci ju bude čakať mega predvianočné upratovanie nanovo,
sa jej dobrá nálada pomaly začínala vytrácať.
„Neboj sa, senpai,“ snažila
sa ju uchlácholiť Nita, ktorá mala premyslené aj toto. „Ak sa nenahneváš, tak
som si zavolala na pomoc Tooru a Minu, o chvíľu by mali byť tu.
Všetko ti to tu poupratujeme a keď sa vrátiš zajtra domov, tak to tu bude
ako pred tým, než sme dneska prišli.“ Prisľúbila a Hane sa uľavilo,
dokonca mala čo robiť, aby nezačala Nitu dusiť v objatí.
„Och, zlatíčko, čím som
si zaslúžila, že si dnes takáto sladučká a dobrá ako med?“ Zasmiala sa.
Asi to bolo tými blížiacimi sa Vianocami. „Vôbec mi to nevadí, zober sem
kamarátky a cíťte sa tu ako doma. Nezabudnite zjesť ten zvyšok medovníkov
a koláčikov, máte to všetko v kuchyni.“ Hana im dala inštrukcie
a navliekla na svoje nádherné šaty elegantný kabát, naposledy sa
prezerajúc vo svojom zrkadle. „Nechám ti náhradný kľúč. Potom, keď budete
odchádzať, tak ho len hoď do schránky.“
„Už je čas, Spider mi
prezváňa.“ Oznámila Ramona, ktorá bola dohodnutá so svojim mladším kolegom, že
keď bude vonku čakať na ne aj s odvozom, zavolá jej. Tiež na seba hodila
svoj kabát a vzala si kabelku. Našťastie tohtoročná zima v tejto
časti Japonska bola až výnimočne teplá a tak dievčatá nemuseli obúvať
teplé čižmy a brodiť sa vo svojich šatách snehom. Keď opúšťali Hanin byt,
zmocnila sa ich predvečierková nervozita, ale aj nadšenie. Tento mix emócii sa
dostavil vždy, keď sa schyľovalo k nejakej výnimočnej udalosti
a akosi obe tak podvedome tušili, že dnešný večer si pre ne prichystá
niečo špeciálne.
Po tom, čo všetky tri
vystúpili z výťahu a kráčali smerom cez chodbu von z bytového
komplexu, Nita nadšene utekala dopredu ako prvá. Bola veľmi zvedavá na reakciu
oboch starších žien, keď uvidia, v čom po ne Sato prišiel. Zbadala to
vozidlo v diaľke a za sebou počula neveriace povzdychnutia od oboch
jej kamarátok, čo jej vyčarovalo na tvári široký úškrn. „Prekvapenie!“
Vyhlásila nadšene, keď prešla spolu s Hanou a Ramonou cez cestu
k dlhej nablýskanej bielej limuzíne, ktorá tu už čakala pripravená vyraziť
do Tokia. Z dverí vodiča vyšiel nadšený Sato a veselo im kýval na
privítanie.
„To nemyslíte vážne
toto.“ Zajasala Hana a Ramona sa musela svojej kamarátky pridržať, keď
razantne pokrútila hlavou, aby sa ubezpečila, že vidí dobre.
„Vy ste blázniví.“
Neveriacky hľadela na to parádne vozidlo, ktoré ich malo dopraviť až na
večierok. Nikdy pred tým v limuzíne nešla. Nechápala, čo to Sata napadlo,
no začínala podozrievať Nitu, že v tom mala prsty aj ona a podieľala
sa týmto šokujúcim prekvapením veľkou zásluhou.
„Teda, slečny, vyzeráte
úžasne, jedna lepšie ako druhá!“ Pochválil ich Spider uznanlivo „Ramona,
konečne ťa vidím aj v niečom inom ako v tých handrách, čo stále nosíš
a konečne vyzeráš ako dáma,“ potýril ju trošku, no jeho kolegyňa vedela,
že si ju len doberá. „Takže takéto parádne outfity si zaslúžia takýto odvoz, čo
poviete?“ Zachechtal sa a oprel sa chrbtom o kapotu limuzíny
a než mu stačili obe ženy odpovedať, z auta zo strany spolujazdca
vystúpila ďalšia osoba.
„Nemohol by som to
povedať lepšie.“ Ozval sa silný európsky prízvuk keď sa mohutná postava pro
Hera z Čiech Muscariho pristavila pri Satovi. Najprv pohľadom prebehol po
svojej najlepšej kamarátke, ktorú takmer nespoznal. Hana takéto veci na seba
nedávala často, vlastne, ani si nepamätal, či ju videl niekedy takúto
nastrojenú. Chystal sa jej dať kompliment, no potom jeho pohľad skĺzol na
o niečo nižšiu Ramonu stojacu v jej tesnej blízkosti a mal čo
robiť, aby si zachoval chladnú hlavu. Nedokázal od nej odrhnúť oči. Už tomu
bolo dlho, čo ju naposledy videl a to, ako práve vyzerala, mu momentálne
vôbec nepomáhalo. Spod jej rozopnutého kabáta jasne videl ako nádherne jej šaty
zvýraznili jej ženskú postavu a jeho oči zablúdili k odhaleným nohám
od kolien až dolu k chodidlám obutým v rozkošných topánkach na
podpätku. Hoci jej pridali umelo na výške, stále vyzerala oproti nemu tak
drobná. „Nesúhlasím s tebou, Spider, Ramona vždy vyzerá úžasne, za každých
okolností, no dnes sa ani nedá opísať slovami, ako moc jej to pristane.“ Vrhol
smerom k žene jeden zo svojich najočarujúcejších úsmevov.
Ramona sa nervózne
zahniezdila a spomedzi pery vypustila tiché ´ďakujem´. Nebola zvyknutá na
takéto poklony. Kedy to bolo naposledy, čo jej muž zložil nejaký kompliment?
Veľmi dlho. A od Muscariho to malo o dosť väčšiu váhu ako od
kohokoľvek iného. Možno tu bol už iba jeden ďalší muž, od ktorého by si to
pravdepodobne cenila ešte viac, no na toho práve myslieť rozhodne nechcela...
„Lukáš, čo ty tu robíš?“
Prekvapená Hana podišla k svojmu dlhoročnému kamarátovi a objala sa
s ním na privítanie.
„Stretol som tuto
kolegu,“ hlavou mykol Satovým smerom, „v požičovni áut, keď som si prišiel
prenajať nejakú motorku a nejako sme hodili spoločnú reč a zistili,
že máme spoločné známe. Tak som sa ho spýtal, či by som mohol robiť
spolu-šoféra takým krásnym dámam. Okrem toho, keď som videl, že v čom sa
po vás chystá ísť, tak som sa chcel v tomto parádnom vozidle odviezť tiež,
veď ma poznáš, Hanička.“ Žmurkol na ňu a Hane bolo jasné, že pokiaľ šlo
a autá a motorky hocijakého druhu, Lukáš nikdy neodolal. Bola rada,
že ho tu vidí. Čím viac priateľských tvárí, tým lepšie.
„No, vlastne to bol
prvotne nápad tejto peknej mladej slečny,“ Ukázal Spider na Nitu a tá sa
mierne zapýrila, keď na nej spočinulo viacero pohľadov. „A keďže sa mi viac než
pozdával, tak som sa hneď chytil. Dúfam, že sa vám váš odvoz páči, dámy.“
„Teda, Nita,“ vyhlásila
Ramona, „ty ma dnes neprestávaš udivovať. A ty, Pavúčik, dúfam,
že toto tu aspoň zvládneš odšoférovať.“ Oplatila mu jeho predošlé
podpichovanie.
„Ak by nie, tak na to som
tu ja,“ zasmial sa Muscari a Hana nepochybovala, že by si rád sadol za
volant niečoho takéhoto.
Sato len čosi
nezrozumiteľné zašomral, jeho tvár mierne zružovela a tak radšej nahnal
všetkých účastníkov zájazdu do limuzíny. „Už je po siedmej, takže nastupujte,
Popolušky, inak prídeme na bál neskoro.“
„Ďakujeme ti za všetko,
zlatíčko naše,“ vykročila Hana k Nite a objala ju na rozlúčku. „Dávaj
si pozor, dúfam, že Tooru a Mina tu čoskoro budú.“
„Neboj, senpai, každú
sekundu sa objavia,“ Ubezpečilo ju mladšie dievča.
„Áno, Nita, toto máš ešte
u mňa, vyčarovala si zo mňa dneska človeka, čo je takmer nemožný čin.“
Rozlúčila sa aj Ramona objatím, než nasadla cez zadné dvere do limuzíny.
„Jasné, hlavne sa obe
poriadne zabavte!“ Popriala im Nita príjemný večer. Vedela, že sa zabavia,
minimálne Hana, podľa toho, kto sa tam mal objaviť tiež. A Nita bola
presvedčená, že keď ju uvidí v tej róbe a nachystanú, tak sa
neovládne a už ich nebudú deliť celé stovky kilometrov tak ako to bolo na
Halloweena. Pri tejto myšlienke sa nezbedne pousmiala.
„Ja objatie nedostanem?“
Zafňukal Sato a uprel na Nitu šteňací pohľad, na čo sa mladé dievča opäť
začervenalo. „Maj sa kočka, nabudúce pôjdeš s nimi, neboj sa,“ venoval jej
ešte malé žmurknutie, než sám zasadol za volant limuzíny a keď sa
k nemu na sedadle spolujazdca pridal Lukáš, mohli konečne vyštartovať.
Nita im zakývala na
rozlúčku a keď zbadala, ako sa k nej v diaľke blížia jej dve
spolužiačky, rýchlo ešte nenápadne skontrolovala telefón, no opäť neukazoval
nič, čo by ju nejako extra potešilo.
Keď sa zvítala so svojimi
kamarátkami a vysvetlila im, aký je plán, vybrali sa všetky tri dievčatá
naspať do paneláku, kde bývala Hana, keďže ich čakalo veľké upratovanie. Nita
bola stále šokovaná tým, ako ochotne Tooru s Minou súhlasili, že jej
s tým pomôžu, no nebolo to nič, na čo by sa mohla sťažovať. Pri krášlení svojich
starších priateliek sa jej podarilo u Hany skutočne narobiť obrovský
neporiadok a tá mala mať teraz iné myšlienky ako strachovanie sa
o to, ako to všetko uprace, keď na druhý deň príde domov rozbitá po
vianočnom večierku.
*
* *
„Tak čo vravíte, dámy,
môže byť? Spokojné so servisom?“ Ozval sa Sato spoza volantu, keď limuzína
opúšťala predmestie Tokia a nabiehala na diaľnicu. Hana s Ramonou
sedeli v zadnej priestrannej časti. Od prvého pohľadu, keď nastúpili, im
z toho interiéru padla sánka.
Celá časť určená pre
pasažierov bola luxusne zariadená a vysvietená. Jednu stranu vozidla
lemoval honosne vyzerajúci pohodlný gauč, na ktorý by sa zmestilo aj desať osôb
a oproti nemu bol podlhovastý bar. Ten zaujal obe ženy najviac.
„No, vážne si sa
prekonal, Sato,“ uznanlivo vyhlásila Ramona, keď sledovala svoju priateľku, ako
otvára fľašku ďalšieho šampanského, ktoré tu bolo pre ne pripravené. Sato na
dievčatá občas mrkol v spätnom zrkadle. Limuzína bola tak navrhnutá, že
medzi vodičom a pasažiermi bolo priestranné okienko ktoré sa dalo otvoriť
a tak sa mohli veselo baviť obe so Spiderom aj Muscarim. Ten im zase
na cestu púšťal pesničky, aby ich dostal do nálady a svojej úlohy DJ-a sa
zmocnil naozaj s prehľadom.
„Škoda, že tu nie je
s nami Nita, tá by z tohto celého odpadla. Mali by sme jej poslať
aspoň fotku.“ Navrhla Hana, keď naliala pohárik sebe aj svojej priateľke.
„Neviem, či je to
najlepší nápad, už tak dosť závidela, že nemohla ísť s nami, keď uvidí
toto tu...“ Ramona si vedela predstaviť
tú reakciu. Možno ju mali vziať so sebou aspoň previezť sa. I keď sa
obávala, čo by sa s ňou stalo po tom, keby ju nechala ísť naspäť do
Musutafu so Satom bez jej dozoru. Vedela však, že jej večne flirtujúci kolega
má srdce rezervované len pre jednu dámu.
„Myslím, že to by nebol
problém,“ vyhlásil Sato, počúvajúc ich rozhovor, no stále dávajúc pozor na
cestu, „sama mi pomáhala vybrať limuzínu, takže dobre vie, že v čom sa
teraz veziete.“ Uškrnul sa na dievčatá cez zrkadlo.
Hana nahrala pre Nitu
video ako si s Ramonou pripíjajú a poslala jej ho cez sociálne médiá
do chatu s ďalšími slovami vďaky. „Škoda, že nemohla ísť tiež, za to, čo
z nás dnes večer urobila, by si to zaslúžila.“
„Vyzeráte naozaj
k svetu,“ pochválil Spider opäť. „Škoda, že tu s vami nie je aj
Elaine. Tiež by som ju veľmi rád videl takto podobne nastrojenú.“ Priznal
s mierne zasnívaným výrazom v tvári, na čo sa zvyšok osadenstva okrem
Muscariho, ktorý Vážku až tak dobre nepoznal, uškrnul.
Ramona dobre vedela, že
neexistuje žiadna moc na svete – dokonca ani tá vyššia – ktorá by prinútila jej
antisociálnu kolegyňu zúčastniť sa eventu, na ktorý sa práve chystali a už
vonkoncom by si na seba neobliekla nič také, čo mali práve s Hanou na
sebe. Ani keby blondínka zohnala tretiu pozvánku aj pre ňu – a Ramona
vedela, že Hana by s ňou na večierok nešla vzhľadom na ich vzájomné
antipatie – Elaine by na niečo takéto v živote neprivolila.
„Toho sa asi nedočkáš,“
odvetila svojmu kolegovi brunetka a odpila si zo svojho drinku. Premýšľala,
že čo ich asi tak dnešný večer čaká a úprimne, začínala byť trochu aj
nervózna. Predsa len, Hana tam bude pravdepodobne jediná osoba, s ktorou
sa pozná. Stále sama neverila, že sa nechala na toto tu nahovoriť. No Hanino
prosíkanie nemohla len tak ignorovať. Dúfala, že to neskôr na večierku
neobanuje. Ale už len ten začiatok prebiehal vo veľkolepom štýle, tak sa
pokúsila uvoľniť a aspoň trošku si užiť predvianočnú atmosféru. Pesničky,
ktoré im Lukáš púšťal jednu za druhou, jej k tomu značne napomáhali, keď
si poklepkávala nôžkou preloženou cez tú druhú, obutou v krásnom
striebornom sandáliku. Občas sa jej pohľad s tým Muscariho stretol
a ju vždy prekvapil ten obdiv v Lukášových očiach, ale snažila sa
tváriť, že si to nevšimla. Ako jej venoval viac pozornosti, než zvyšku
osadenstva v aute...
Hana na druhej strane cítila, ako sa jej pomaly zmocňuje vzrušenie. Nemohla sa dočkať, kedy sa s Hawksom konečne znova stretnú osobne. Netušila, že čo si na dnešný večer nachystal, ale ako ho už tak za tú dobu poznala, vedela, že určite príde sám nastrojený ako z módneho katalógu. Tešila sa, až ju uvidí takto premenenú na princeznú. Doposiaľ to boli väčšinou samé misie, náhodné strety alebo tajné schôdzky u nej či u neho v byte. Ale dnes to malo byť iné. Dnes ju uvidí na verejnosti a nebude navlečená v niečom pohodlnom, či v jej Pro kostýme, ktorý sám o sebe tiež vyzeral skvele. Ale počas takejto veľkolepej udalosti bude pri nej. Aspoň v to dúfala. I keď si nebudú môcť prejavovať náklonnosť na verejnosti, moc sa tešila, až sa ich pohľady cez celú sálu stretnú a možno si ukradnú pár minút v súkromí pre seba. Dúfala, že jej šaty a vzhľad ho vyprovokujú aspoň k niečomu malému, čo jej dnešnú noc urobí ešte lepšou.
Dievčatá v Haninom
byte boli práve uprostred upratovania a Nita bola rada za to, že sa na to
celé nepodujala sama. Takto to budú mať čoskoro hotové. Okrem iného im
spoločnosť robila aj vianočná hudba, koláčiky a perníky, ktoré tu pre ne
Hana nechala a v neposlednom rade fľaša šampanského, ktorá ležala
nedopitá na konferenčnom stolíku.
„Hej, baby,“ oslovila ich
Nita, keď sa na ňu už hodnú chvíľu miesto upratovania dívala. „Čo by ste
povedali na trochu bubliniek?“ Spýtala sa s potmehúdskym výrazom
v tvári. Keď videla video, ktoré jej Hana poslala do chatu, chytila ju
opäť chuť.
„A nebude sa Hana-senpai
hnevať, že sme jej to vypili?“ Spýtala sa Tooru, najrozumnejšia z ich
malej partie.
„Ale kdeže, tá si
alkoholu užije dosť na celé sviatky, mám také tušenie,“ uškrnula sa Nita
a už začala rozlievať zvyšok fľaše sebe aj kamarátkam. „Myslím, že táto
polovica jej až tak chýbať nebude. Bude to výplata za naše upratovacie práce.“
Zasmiala sa šibalsky a podala poháriky svojim spolužiačkam.
Urobili si nachvíľu
pauzu, keď si všetky tri sadli a odpili si z nápoja. Zajedali to
medovníkmi, ktoré Nita priniesla z kuchyne. Hana jej kázala, aby tu po
nich nezostali žiadne nedojedené zvyšky, tak plánovala tento sľub aj dodržať.
„Videla som na
Instagrame, ako si ich namaľovala. Fakt sa ti to vydarilo. Škoda, že som mala
dneska poobedie s rodinou, inak by som ti prišla s tým pomôcť.“
Vyhlásila Mina, ktorá ako prvá dopila svoj drink až do dna.
„Bolo to strašne zdĺhavé,
ale stálo to za to. Nie, že by niektorá z nich potrebovala veľa make-upu,
no bola to fakt riadna zmena.“ Rozplývala sa Nita. Minine slová jej
pripomenuli, že by mala znova skontrolovať, ako je na tom selfie jej
a dvoch starších kamarátok, ktorú uverejnila na sociálnej sieti. Otvorila
aplikáciu Instagram vo svojom telefóne a prescrollovala pár komentárov.
Prekvapilo ju, keď našla aj jeden od spolužiaka Kaminariho.
´Aké máš krásne
kamarátky! 😍
Ale
aj ty tam nevyzeráš na zahodenie, Hiraoka 😘´ napísal jej Denki
pod fotografiu a ona sa mierne zamračila. O čo mu akože išlo? Ale
napokon sa rozhodla, že keď už sa blížia tie sviatky, nebude medzi nimi
rozdúchavať oheň. V poslednej dobe mala na blonďavého chlapca mierne ťažké
srdce kvôli určitým skutočnostiam, no dnes sa rozhodla byť veľkorysá
a dokonca mu ten komentár aj ´osrdiečkovať´. Potom si však všimla, že už
mu tú poznámku ´lajkol´ niekto pred ňou a zvedavosť ju prinútila
rozkliknúť a pozrieť sa, kto zdieľal Denkiho názor.
Srdce jej vystrelilo do
krku, keď to uvidela. Používateľovi Hitoshi Shinsou sa páči komentár používateľa
Denki Kaminari. Videla dobre? To snáď nebola ani pravda... Ešte toho
nevypila toľko, aby mala halucinácie. Spýtala by sa Miny a Tooru, či len
oná má preludy, alebo to vidia tiež, ale nechcela, aby si ju zase začali
dievčatá doberať kvôli jej tajnej láske. Jej malé srdiečko sa rozbúchalo vyššou
rýchlosťou a zahrialo ju pri ňom, keď dlhší čas hľadela na to, čo jej oči
videli na displeji telefónu. Keď znova pozrela ten obrovský zoznam všetkých,
ktorí zaklikli „páči sa mi to“ na jej fotku, motýliky v jej bruchu sa ešte
znásobili. Svietil medzi nimi aj Shinsov profilový obrázok. Ako je možné, že to
prehliadla?!? Je pravda, že už dlhší čas si Instagram neskontrolovala,
upratovanie ich celkom dosť pohltilo.
Zahryzla si do pery, aby
sa nezačala na svoj telefón usmievať ako pablb. Mina a Tooru by mohli mať
neželané otázky. Rýchlo siahla po poháriku s nedopitým šampanským
a vyprázdnila ho celý na ex. Že by sa konal nejaký vianočný zázrak? Možno
si robila len plané nádeje... Pravdepodobne jej fialovovlasý spolužiak súhlasil
s Denkiho komentárom len v tej časti, kde Kaminari nazval jej staršie
kamarátky krásnymi. Jedznoznačne bolo za tým len to. Vedela si predstaviť, že
viacero chlapcov nie len z jej triedy, ale aj z jej školy by bez
váhania nad Hanou a Ramonou slintali. Na tej fotke skutočne obe vyzerali
ako bohyne a staršie dievčatá by určite ani na prstoch oboch rúk
nespočítali to množstvo pubertiakov, ktorí by nad nimi fanboyovali.
S Minetom na čele, samozrejme.
Keď sa Nita so svojimi
kamarátkami pustila do ďalšieho upratovania, nevšimla si, že jej fotografiu
olajkoval ešte jeden užívateľ. Keby rozklikla jeho účet, nič by na ňom nenašla,
takže by netušila, o koho išlo. Dievčina nemohla ani len omylom vedieť, že
v skutočnosti to bol fejkový profil villaina Tomuru Shigarakiho, ktorý
venoval práve svoj oficiálne prvý ´like´ príspevku na instargrame. To, že to
bol práve príspevok, na ktorom jeho pozornosť kompletne upútala nádherná
blonďavá diva v červených šatách, ktoré ho snáď budú prenasledovať
v snoch celý najbližší mesiac, bola už iba zhoda náhod...
Takže, prvú časť vianočného darčeka máme za sebou. Dúfam, že sa vám prípravy na predvianočný večierok páčili a varujem vás, že od tejto chvíle to už pôjde z kopca 🤣
Ježin...
OdpovedaťOdstrániťToto aká šupa bola!
A to ešte nie sú na scéne ani tí naši alfa samci :D čožéé...
To bolo dokonalé od začiatku, od tých príprav - proste krásne si im to vymyslela, ty si taká detailistka proste, tie forky, účesy. Veľmi sa mi páči, čo si nám vybrala a tá bložka s IG, proste paráda. A Sato môj milovaný, bol zlatý :D on je taká vhodná postava podľa mňa na také doplnenie :D a Muscari :3 vieš, čo teraz zažívam a ako si to opísala. Až mi slabo bolo. Joj, fešák môj mucinkový :D A potom tie detaily. Strašne veľa ich tam bolo, ako jej napísal Denki ten komentár ahneď tá Nitina hostilita a potom ako tam dal Shinso to srdiečko :D a komentár "Na čele s Minetou" ma odrovnal :D ach, krásna predstava slintajúcich pubertiakov :D jendého či dvoch by som brala hneď, veď vieš :D sakra...
a tá cesta limuzínou - zasa Muscari - moje srdce plače :DDD I want them alllllllllllllllllllllllllllllllllllll T-T T-T T-T
A akože attention please Shiggy. To si si nemohla odpustiť čo :D to ma zabilo. Sme ho takéhoto stvorili :D taký už nacždy bude v našich srdciach a predstavách :D
Lucija, ty marha, čoho si sa bála? Ja som ani kúskom o tebe nezapochybovala :D ha a vidíš, veď to bolo DOKONALÉ
DOKONALÉ
čítaš dobre, marha?
DOKONALÉ moreeee
a vidíš, čo len tento úvod so mňou robí?
To keď príde na scénu Dabeee, tak koniec stedrej večer :D
To ja zhorím. Aj bez použitia jeho quirku.
Som nažhavená, som úplne že qJKCABJBDHJSGHSVCHABHSGHJANXJabchsdbdjka
JKAHJSEJSBF
SAJHBFJSHFJKFJKSNFJS
Ani nevieš, ako moc som ti za toto tu vďačná. Je to ako svetlo v týchto dňoch :D ďakujem, že si sa na tu podujala.
Ďakujem :]
A neskutočne moc sa teším na zajtrajšok :]
Si skvelá, Farhauška :]
Farah, zlatíčko, já nevím, co ti mám napsat...
OdpovedaťOdstrániťTohle bylo naprosto geniální, ty obrázky k tomu byly naprosto boží, úchvatné.
Takže musím, říct a srdečně poděkovat NItě, že si ty naše dvě nádhery vzala do parády, protože občas by mohli vypadat jako dámy a ne právě někdo, kdo vylezl z hrobky. :D Jakože teď mě tak napadlo, jak jsi to tam popisovala, že vlastně Hawks Hanu neviděl tak vyparáděnou a stejně ji má rád? To je tak sladký! ♥-♥
A to jak celé to její líčení Nita nakombinovala k Hawksovi, bože on je takový Vánoční dárek fakt. ♥ Musela jsem si s tím dát na čas, jinak bych to zhltala, ale já si to chtěla vychutnat do posledního písmenka! ♥ A vyplatilo se, Ramona, taky zazářila a to jejich dívčí trio bylo fakt k nezaplacení. Taky bych jim mohla u sebe v povídce pak udělat nějakou hezkou holčičí jízdu. ♥ i když už pro ně v budoucnu mám něco malého nachystaného.
A to jak, se tam objevil Muscari a Sato ♥ jžš... ti dva jsou fakt sladcí a zamilovaní a... Boha... ♥ Ten náš velký malý Lukášek a Ramonka ♥ Och...
Ten popis jak společně jeli do Tokia byl naprosto boží a jak po ní pokukoval ♥ Oh... A ta poznámka Sata na to, že by mohla jet někdy i Vážka :D to bylo dobrý... To by se asi ani jedné nelíbilo! :D to by něbyl Vánoční duch! :D Ale chápu, ty ji miluješ! ♥
A ty tři Cácorky u Hany v bytě?! ♥ Oh... Všechno sníst vypít (ještě štěstí, že je to jen zbytek a že tam nikde jinde nemám nic schovaného!) Ale zaslouží si to holky, no... Nebyli jsme o nic lepší ♥ xD
A jak to okomentoval Denki, ten zlatý hoch můj oblíbený a Shinso, hlavně nenápadně! ♥ Já se Nitě nedivím, že chytala infarktové stavy... A ten poslední odstaveček věnovaný nenápadně Shiggymu... Oh... ♥ Ej... ♥ To bylo hezké... Hanin osobní Stalker v akci! ♥
Najskôr čaj počas poviedky u Dechi, teraz zákusok počas poviedky u teba. Mno, aby som sa potom nečudovala, keď sa po sviatkoch nedostanem cez dvere, ak takto budem pokračovať xD
OdpovedaťOdstrániťInak, gratulujem, ako prvá si ma tento rok "donútila" pustiť si vianočné pesničky xD
Poviedka, predslov, predpoviedka, prológ, alebo nech je to už nazvané akokoľvek sa ti vydarila. Čítanie som si užila. Bolo to milé a mám rada, ak sú takto popísané aj tie "jednoduché" činnosti. Dievčatá rozhodne museli vyzerať úžasne a chlapi si na nich budú môcť oči nechať xD A vlastne podľa popisu aj ženy (no, moje by na nich určite zostali, nech to už znie akokoľvek, mám rada, ak je niečo pekné na pohľad xD)
Nita spravila kus roboty, šikovná je teda rozhodne a ešte sa ponúkla aj poupratovať. Zlatá~ a dokonca jej prácu olajkoval aj ten, od ktorého to tak čakala. Ňuňavé xD
Mno, ako vidím, aj nejaký villain je s Instagramom u teba vpredšie než ja xD Okej, to je trochu kruté, ale moja chyba xD
Ale späť k veci. Bolo to veľmi príjemné, dokonca priam sviatočné čítanie a ja som si ho užila do poslednej bodky :)
P. S.: Príjemné vianočné sviatky prajem :)