Nočná návšteva z pohľadu Dabiho a Hawksa

Okej, drahé moje čitateľky, úplne mi šiblo. Ale nemohla som inak. Nejako mi tak v hlave skrsol nápad na túto... vec. A zase som sa dokopala k tomu niečo malé napísať. Ani neviem, čo ma to pochytilo. Proste, som taká nadšená z toho, čo začali písať Petrika a Dechi, že mi ich dielka vŕtajú v hlave non-stop. Okrem toho, po tejto Petrikinej úžasnej kapitole som dostala taký nápad, že mi tie myšlienky nedali spávať. Stále mi vŕtali v hlave tie Hawksové a Dabiho nočné návštevy, že som si za tým proste musela predstaviť niečo viac xD A tak som dala moju teóriu na papier, teda, do Wordu a vzniklo z toho toto. Fanfikcia na fanfikciu, lol! Je to v podstate voľný prepis Petrikinej poviedky - konkrétne kapitoly 3, ale z pohľadu trochu iných osôb, ako sú naše OCs. Peťka, touto cestou ti ďakujem za povolenie takto sprzniť tvoju poviedku a nadviazať, či respektíve prepísať ju z iného uhľa pohľadu. A ďakujem aj Dechi, od ktorej som si zase požičala Hanu, opäť bez jej povolenia xD Proste to inak nešlo, ja som musela. Tak snáď ma nezabijete a bude sa vám toto tu aspoň trochu páčiť. Neviem, či sa to vôbec dá nazvať "dielom", je to skôr len také čosi. Pretiahnuté drabble o dĺžke 3 000 slov. Veľmi dúfam, že vás týmto aspoň trošičku poteším a každému, kto tento článok otvorí, prajem príjemné čítanie!

🌃🌃🌃🌃🌃

Počet slov: 3 008

Soundtrack:

Ramona x Dabi

Denmark & Winter - Every Breath You Take


Hana x Hawks

Birdy - Wings (acoustic cover)

💙 D A B I 💙

Nedokázal potlačiť svoj samoľúby úškrn ani dávno po tom, čo tá rozkošná bábika z Ruska, ktorá od rána nedala vydýchnuť jeho mozgu a možno aj, povedzme, iným častiam tela, opustila priestory malého obchodu s potravinami a zmiešaným tovarom, spolu aj so svojimi ďalšími chutnými kamarátkami.

Neplánoval sa s ňou stretnúť. Úprimne, pomerne ho zaskočilo, keď ju v tom obchode z diaľky zazrel, ale bolo to veľmi príjemné prekvapenie, ktoré spôsobilo drobnú triašku od vzrušenia po celom jeho tele. Vždy sa takto cítil, keď bola na blízku táto žena a bol rád, že za deň sa mu priplietla do cesty už druhý raz. Možno sa mu tým osud pokúšal niečo naznačiť?

Jeho ruka spočinula na líci, prsty zavadili o kovové spinky, keď si spomenul na jej facku, ktorej následky na jeho koži tak úplne ešte nevypršali. Jej facka prišla nečakane a sadista spojený s masochistom v jeho vnútri blahom len tak zapriadol, keď si uvedomil, že nešetrila na sile. S ďalším z povestných úškrnov vzal z regálu fľašu, ktorú pred tým videl v jej rukách a keď si bol istý, že mladá hnedovlasá žena už opustila priestor obchodu, no nebola so svojou partiou dostatočne ďaleko, aby ju stratil z dohľadu, vybral sa k pokladni.

Zvyčajne by sa niečo takéto neplatil. Okrem toho, víno, ktoré sa pred tým, než ju zastihol v uličke, chystala kúpiť, patrilo k jedným z tých drahších. Nuž, prekvapila ho svojím výberom. Z toho, čo si za tú krátku dobu zistil o ľuďoch z krajiny, odkiaľ pochádzala, vedel, že sa tam zvyklo piť niečo úplne iné a oveľa tvrdšie.   Za iných okolností by fľašu s alkoholom nenápadne strčil do vrecka mikiny a odpochodoval s ňou z obchodu preč, ak by s tým náhodou mal niekto problém, vedel, ako ho vyriešiť. Ale z neznámych príčin sa rozhodol za tú fľašu dnes predsa len zaplatiť. Jeho pery sa roztiahli v ešte väčšom úškrne. Mal to byť predsa darček.

 
Keď mu pokladník vydal z jeho bankovky a odovzdal nákup, pobral sa preč, potešený, že tri ženské siluety v diaľke boli dostatočne blízko na to, aby ich mohol poľahky sledovať až tam, kam mali namierené. V tomto bol už profík – plížiť sa nepozorovane za druhými ľuďmi. A jeho čierne oblečenie dokonalé splynulo s temnými ulicami naokolo.

 

* * *

Nebolo ťažké ich sledovať nepozorovane, týčil sa za nimi v prítmí ako ich tieň, až všetky tri zmizli vo vchodových dverách. Kútik jeho úst sa opäť zdvihol v slastnom úškrne. Takže tu bývala. Vďaka jeho celkom schopnému uvažovaniu nebolo ťažké spojiť si súvislosti. Tá malá študentka tu bývať nemohla, keďže jej domovom bol určite momentálne internát tej školy, ktorú navštevoval aj jeho najmladší braček, úbohý malý Shouto. A tá blondínka, na ktorú mal Hawks zaostrený svoj jastrabí zrak, tiež bývala inde, to vedel, keďže Takami to svojim spôsobom raz nechtiac prezradil. Z toho všetkého vyplývalo jediné – práve sa nachádzal na ulici pred apartmánovým komplexom, v ktorom bývala jeho ruská bábika. Takže všetko vychádzalo podľa plánu. Až mu tak naskočili po celom tele od vzrušenia ďalšie zimomriavky a musel potlačiť malé uchechtnutie. Pevnejšie zovrel fľašu vo svojej ruke, ktorá spočívala vo vrecku jeho mikiny. Premýšľal, akým najvhodnejším spôsobom by jej mohol tento malý darček odovzdať, keď tok jeho myšlienok prerušil zvuk druhého mužského hlasu.

„Čo ty tu, kurva, robíš?“ Spýtal sa náhlivo Hawks, ktorý sa vedľa neho odrazu vynoril z tmy, jeho bordové krídla sa len tak leskli v blikajúcej žiare už pomaly dosluhujúcej pouličnej lampy. Dabi sa uškrnul. Takami bol dnes večer na obhliadke a on sám zrejme nebol jediný, ktorý sa zaujímal o jednu zo žien, ktoré sa práve nachádzali v apartmáne vyššie. Dabi nebol idiot, všimol si, že mal okrídlenec niečo s tou, ktorá si vravela Deilephilia. Pamätal si ju len matne z tej osudnej halloweenskej noci, keď ju zazrel na ulici po tom, čo mu jeho bábika vtedy ušla preč.

„Ideš ako na zavolanie,“ odvrkol mu a neprestával upierať svoje belasé oči k oknu, odkiaľ vychádzalo tlmené svetlo a za závesom sa občas mihol pohyb ženského tela. „Plánujem si urobiť malú návštevu a môžeš sa pridať ku mne. Mám aj pohostenie.“ Demonštratívne vytiahol z vreca fľašu alkoholu určenú pre Ramonu.

„Opýtam sa ťa ešte raz,“ Hawksov hlas nabral nebezpečný tón, hoci sa snažil pôsobiť ľahostajne. Ale Dabi vedel, že brnkol na citlivú strunu. „Čo tu robíš?“ Hrdinove zlaté oči sa nebezpečne zúžili, keď nimi prepaľoval villaina pred ním.

„Ako som povedal, potreboval by som odovzdať niečo jednej známej. A do toho mi ty celkom slušne zapadáš.“ Dabi si ho tiež premeral. Hawks sa netváril nadšene, no z jeho postoja bolo jasné, že sa nechystá urobiť nič, čo by ho mohlo ohroziť. Nebol hlúpy, nechcel vyvolávať konflikt večer na verejnosti a riskovať tak, že by niekto mohol odhaliť jeho spojenie s Ligou villainov. Dabi presne vedel, ako využiť to, že sa tu tento okrídlený Pro práve objavil. Moc ho to ani neprekvapovalo.

Zhodnotil, že tri ženy s quirkom v jednom byte, by boli dosť veľká výzva i pre niekoho ako bol on. To mladé mačiatko z U.A. akadémie bolo neškodné. Ak by začala vrčať, Dabi mal svoje spôsoby, ako ju umlčať. Ramona sama o sebe nebola tak úplne márna, už ho o tom presvedčila niekoľko hodín dozadu, ešte stále si pamätal pár jej chmatov, ktoré na neho použila. No vedel aj to, že by ju dokázal spacifikovať, ak by sa moc posnažil. I keď bola z Ruska a bola na tak útle žieňa až prekvapivo silná a mrštná, Dabi bol stále Dabi a nenadarmo bol členom jednej z najnebezpečnejších organizácii v krajine, ak  nie vo svete. Ale ak by sa k nim pridala ešte aj tá Hawksova blondínka, mohol by mať s nimi troma určité ťažkosti a bolo mu jasné, že na toto by nemal ani on. A preto sa potešil, keď sa tu večer objavil aj Hawks.

„O čo ti ide?“ Spýtal sa podozrievavo spomenutý, bolo jasné, že mu absolútne nedôveruje a Dabi sa tomu ani nečudoval. Každý z nich mal svoje vlastné tajomstvá a i keď boli obaja v podstate na úplne opačných koncoch povrazu, práca pre Ligu ich spájala. Áno, Dabi poznal Takamiho špinavé tajomstvá a vďaka ním ho mohol celkom slušne vydierať. Dnes večer mu však prišla vhod iná zbraň, ktorú mohol proti nemu využiť.

„No,“ poškrabal sa na brade a jeho modré oči sa opäť zabodli do jeho spoločníka, „potreboval by som od teba, aby si odpratal tú svoju blondínku nachvíľku z cesty, veď spôsoby na to máš, čo ty na to?“

„Čo máš s Hanou?“ Hawksovo perie sa zježilo v nebezpečnom geste, ale Dabi nemrkol ani okom, len pokrčil plecami.

„Nič, len by som potreboval, aby si ju na chvíľu pozabával a uvoľnil mi tak cestu. Spojíš príjemné s užitočným.“ Spýtavo nadvihol jedno zo svojich tmavých obočí.

„Čo, dopekla, máš v pláne, Dabi?“ Hawks to zrejme celé tak úplne nechápal, že čo tu villain vôbec hľadal. Sám sa sem určite prišiel pozrieť len a len kvôli tej jeho ženskej a Dabi nemal náladu mu vysvetľovať svoje pohnútky a dôvod tejto nočnej návštevy.

„Neboj sa, mám len tie najlepšie úmysly. Budem dobrá a slušná návšteva, čestné slovo,“ uškrnul sa opäť a zamával Hawksovi fľašou pred nosom a lenivo zatiahol. „No tak, Hawks, jeden deň pomôžeš ty mne, druhý ja tebe.“

Oslovený si len otrávene založil ruky na hrudi a upieral na neho ten svoj podozrievavý pohľad zlatých očí. Napokon si povzdychol a zvesil hlavu. Dabi vedel, že  neodolal ani on. Pokiaľ šlo o ženy, vždy to boli dobré páky, to sa už za tie roky stihol naučiť.

„Hlavne, nech sa nedozviem, že si vykonal niečo hlúpe,“ precedil Hawks skrz zuby a začal sa zberať na odchod. Presne vedel, čo mal Dabi na mysli a tým pádom mu tento polo-spálený villain nasadil chrobáka do hlavy.

„A nezabudni za sebou nechať otvorené balkónové dvere,“ zakričal za ním villain, keď videl ako ho jeho tmavočervené krídla  vyniesli do vzduchu. S úškrnom na tvári sa oprel o pouličnú lampu a čakal, kým nadíde jeho čas.

 

* * *

💛 H A W K S 💛

Jeho srdce bilo o niečo málo rýchlejšie, keď s nie práve najtichším žuchnutím pristál na balkóne jednej z Haniných kamarátok. Vedel, že jeho milá dnes trávila večer s tou jej malou skupinkou, keďže mu počas večera poslala niekoľko správ, ktoré si spolu vymieňali. Úprimne, bol celkom rád, že si konečne dopriala takýto oddych. Vedel, že Hana sa len tak ľahko nezastaví a nevypne, sám mal toho tiež veľa na rováši a každá voľná chvíľka strávená oddychom bola vzácna. Keď s ním dokonca zdieľala jej aktuálnu polohu, akosi podvedome zamieril počas hliadky tým smerom, kde sa nachádzal byt jej kamarátky, len pre istotu. Niečo ho proste ťahalo k miestu, kde sa jeho láska nachádzala.

Nečakal, že vonku stretne toho villaina a sprvoti zostal dosť zaskočený a v pozore. Predsa len, všade, kam sa ten spálený maniak pohol, za sebou nechal spúšť. Netušil, aké má Dabi plány a prečo sa zakrádal pred bytom Haninej kamarátky, ale, úprimne, bolo mu to v podstate aj viac-menej jedno. Vedel, že Dabi neublíži dnes v noci nikomu, výraz jeho tváre napovedal, že mal akési iné úmysly, do ktorých mu nič nebolo. Jediný, kto ho zaujímal, bola jeho Hana.

Nemohol sa dočkať, kedy ju opäť zovrie vo svojom náručí. Nazrel pomedzi zatiahnuté žalúzie a na jeho tvári sa objavil potešený úsmev, keď ju uvidel. Všimol si, že zrejme začula jeho príchod, lebo v okamžiku bola pred oknom a keď ho  otvorila dvere od balkónu, takmer ho prevŕtal jeden z jej kryštálov. Miesto toho, aby sa vydesil, musel sa opäť pousmiať. To bola jeho Hana, vždy pripravená a vždy nebojácna.

,,Dočerta..." vydýchla Hana. ,,Hawks! Mohla som ti ublížiť..."

Pocítil obrovskú túžbu sa na ňu vrhnúť práve tu na tomto mieste, no spomenul si na dohodu, ktorú mal s Dabim. Nechať dvere balkónu otvorené...

 

* * *

Keď leteli vzduchom, rozhodol sa, že prv, než ju vezme na poriadny vyhliadkový let nočným mestom, zastaví sa s ňou na vrcholku strechy. Jeho nohy zľahka dopadli na betónový povrch, keď pristál aj s Hanou na jednej zo striech vyšších panelákov, ktoré lemovali ten, odkiaľ si ju bol vyzdvihnúť. Mierne od neho poodstúpila a on si ju poriadne premeral. Dnes bola pomerne jasná noc a takmer okrúhly mesiac ožaroval celé mesto, čiže mohol jasne vidieť črty jej krásnej tváre.

„Naozaj si mi chýbala, Babybird ~,“ oslovil ju znova a podišiel bližšie k nej, jeho zlaté dúhovky sa nedokázali od nej odtrhnúť. Na to, že ju pred malou chvíľou prakticky takmer vytiahol z postele, vyzerala úžasne. Mala na sebe len tenší top a pyžamové nohavice a on si uvedomil, že by jej vo vzduchu pravdepodobne mohla byť zima. Vyzliekol svoju leteckú bundu, ktorá bola súčasťou jeho profesionálneho kostýmu a omotal ju okolo jej útlych pliec. Mladá žena vďačne vopchala ruky do rukávov jeho vrchného odevu, ktorý jej požičal a privinula si jeho bundu k telu.

Musel sa ovládať, aby sa na ňu opäť nevrhol. V jeho oblečení vyzerala tak... Sexy. A roztomilo zároveň, bunda jej bola predsa len trochu voľná. Vedel, že mu zrejme bude počas letu zima, keď zostal len vo svojej spodnej vrstve, ale omnoho viac ho v tejto chvíli zaujímalo jej pohodlie. Stále bol v týchto veciach ohľadom randenia a starania sa o druhú osobu nováčik, no pre Hanu chcel len to najlepšie.

„Kam vlastne pôjdeme?“ Spýtala sa ho Hana so zvedavým výrazom v tvári a Keigo sa záhadne uškrnul.

„Uvidíš, bude sa ti to páčiť.“ Sprisahanecky na ňu žmurkol. Mal v pláne ukázať jej svoje najobľúbenejšie miesta Musutafu z vtáčej perspektívy. Bolo to prvý raz, čo sa niečo podobné chystal urobiť pre niekoho iného, ak nerátal svojho praktikanta Tokoyamiho. V minulosti mu niektoré z jeho fanúšičiek, s ktorými strávil vášnivú noc bez akýchkoľvek citov, naznačili, ako moc obdivujú jeho krídla a ako by si želali preletieť sa v jeho náručí, no vždy ich len nenápadne odbil a poslal nasledujúci deň ráno aj s ich vecami kade ľahšie.

Ale Hana bola iná. Bola špeciálna. A Keigo si nevedel ani len predstaviť, ako moc jej lietanie muselo chýbať. Ak raz človek okúsil ten pocit slobody a vietor vo vlasoch, svišťanie v ušiach a zimomriavky po celom tele, keď videl svet zvrchu, nikdy ho nemal dosť. Muselo to byť pre ňu strašné, keď jeho malý motýlik prišiel o svoje krídla. A on jej chcel opäť dopriať tento pocit slobody a vzrušenia aspoň na chvíľu. Preto sa rozhodol pre takúto aktivitu. Neskôr nad ránom mal v pláne aj ďalšie, ktoré budú moc príjemné pre oboch z nich, no teraz chcel vidieť jej tvár žiariť šťastím.

Jeho ruka láskyplne zašla do jej blonďavých vlasov, ktoré boli jemne rozstrapatené kvôli tomu, ako ju vytiahol z postele a keď sa jej s nimi počas ich krátkeho letu na strechu pohrával vietor. Jeho dlaň sa usadila na temene jej hlavy a pritiahol si ju k sebe bližšie, až sa ich pery spojili vo veľmi vášnivom bozku. Omotal ruku okolo jej drieku, cítil na pokožke povrch svojej bundy a pritisol sa k nej. Dával si pozor, aby nezostal z ich kontaktu až príliš vzrušený, lebo jej naozaj chcel aspoň na chvíľu dopriať pocit radosti z lietania prv, než s ňou začne stvárať iné veci. Ale tie počkali, toto bolo momentálne prvoradé.

Jazykom nežne prechádzal po je spodnej pere, až ho vpustila vďačne dovnútra a ruka v jeho vlasoch jemne zaťahala za jej svetlé pramienky. Hana mu radostne vzdychla do úst, no stále neprerušili ich bozk, ani jeden z nich. Cítil, ako sa jej ruky opäť omotali okolo jeho neho, tento raz okolo jeho drieku a mimovoľne sa zachvel. Nepamätal si, že by s ním niekedy dokázala nejaká žena takto zamávať. City boli veľmi zvláštna vec...

„Pevne sa ma drž, i keď sa nemusíš báť, že by som ťa pustil,“ zašepkal jej do ucha, keď sa od nej konečne na chvíľku odtiahol a jeho pery nežne zavadili o jej ušný lalôčik. Potom sa opäť narovnal a sňal si z tváre svoje žlté okuliare Nasadil jej ich na oči, musela si ich mierne pridržať, aby nespadli. Bola tak moc rozkošná. Cítil, ako sa vzrušením striasla, keď ju vzal do náruče tak, ako si ženích odvádza svoju nevestu. Opäť jej ruky objali jeho krk a on sa odrazil od asfaltového povrchu strechy a jeho bordové krídla ich oboch vyniesli do tmavých oblakov.

 

* * *

💙 D A B I 💙

Belasé oči sledovali ako sa v tej tme do vzduchu vzniesla mužská okrídlená postava zvierajúc v náručí ženskú. Takže ten okrídlenec mu konečne uvoľnil cestu. Neubránil sa malému „pche,“ keď si pomyslel, že jeho okrídlený kolega si dnes večer aj vďaka nemu riadne užije s tou svojou blonďavou hračkou. Svojim spôsobom mu tak trochu závidel, keďže tušil, že on sám sa, na rozdiel od pro hrdinu, takejto akcie dnes v noci nedočká.

Odlepil sa od lampy a vybral sa smerom k zadnej časti apartmánového komplexu, v ktorom Ramona bývala. Poľahky preskočil plot, ktorý viedol k požiarnemu núdzovému schodisku, aj jeho železné zábradlie a pomalým krokom začal stúpať po schodoch smerom hore. Vedel, že na ktorom poschodí býva, lebo zazrel jej siluetu v okne. Čudoval sa, že ho nezahliadla vonku, pred jej panelákom, ale jeho oblečenie a tma, ktorá sa všade rozprestierala mu poskytli dostatočnú kamufláž. Opäť sa nadšene uškrnul, keď vyliezol hore a zo schodiska preskočil až na jej balkón. Z bytu sa nieslo ticho a tma. Jeho bábika už pravdepodobne bola dávno v ríši snov, tak bezbranná a nič netušiaca...

Prešiel cez balkón až k dverám, ktoré mu nechal Hawks tak láskyplne otvorené a vošiel dnu. Zakrádal sa potichu, ako tieň, nevydávajúc jediný zvuk. Jej byt bol menší, ale útulný, obývačku osvetľovalo tlmené svetlo vychádzajúce z televízora a kuchynských spotrebičov, ktoré boli na druhej strane prepojenej miestnosti. Na konferenčnom stolíku zostala kopa ženských vecí a prázdnych pohárikov, ako pozostatok po ich predošlom večierku.

Vytiahol fľašu z vrecka a s takmer až maniackym úsmevom položil alkohol na jej kuchynskú linku. Vedel si predstaviť ten šok v jej peknej tvári, keď ju tu ráno nájde. Škoda, že nebude prítomný, aby to mohol vidieť na vlastné oči. Nesmierne ho to bavilo. Takto sa s ňou pohrávať. Ako kocúr so svojou malou myškou.

Prv, než opustil priestory jej bytu, neodpustil si malé nahliadnutie do jeho najsúkromnejšej časti. Dvere do spálne boli jemne pootvorené, preto ich poľahky otvoril ešte viac bez toho, aby kohokoľvek zobudil. Kútiky jeho úst sa okamžite zdvihli o niečo vyššie, keď sa potešená grimasa zjavila na jeho tvári, len čo jeho oči zaregistrovali pohľad, ktorý sa mu naskytol.

Ležala v posteli, vedľa nej spokojne spala tá jej malá kamarátka, otočená chrbtom k nim, takmer nalepená na stene. Ramonine vlasy zakrývali polovičku jej tváre, no stále si ju mohol bez hanby dôkladne prezrieť. Mala na sebe iba tmavé tielko, ktoré nezakrývalo príliš z jej hriešnej postavy, ktorú si už stihol všimnúť celé tie mesiace dozadu, keď ju zahliadol prvý raz. Jemne sa v spánku zahmýrila a pomedzi pootvorené pery jej uniklo tiché vzdychnutie.

Musel sa ovládať, keď prsty jeho ruky zovreli zárubňu jej dverí. Nechcel jej tu po sebe zanechať vypálený odtlačok, jedno prekvapenie na ráno jej úplne stačilo. Nespúšťal z nej svoje modré oči a premýšľal, že ako dlho to ešte potrvá. Ako dlho ešte bude bojovať sama so sebou a odolávať? Začínal byť trochu netrpezlivý. Vedel, že pre bežného smrteľníka by bolo nanajvýš znepokojujúce to, ako si dovolil krátky pohľad na jej spiacu postavu, než za sebou čo najtichšie privrel dvere, ale jemu to bolo ukradnuté, keď odstúpil od dverí a vybral sa smerom von z jej bytu.

Ak ho niečo zaujalo, alebo niečo chcel, šiel si za tým a nehľadel na to, aké následky to mohlo mať, alebo čo si kto o tom pomyslí. V jeho silách boli aj omnoho horšie veci, no hoci bol Dabi villain a sebecký bastard, nikdy by si nevzal ženu násilím, bez jej súhlasu. Nie. Keď raz túto bábiku dostane do svojej moci, bude to ona sama, kto bude prosiť a žobrať o každý jeden z jeho dotykov.

S týmito myšlienkami a spokojným úškľabkom v tvári sa pomaly vytratil z jej bytu, nechávajúc za sebou darček a spiacu mladú ženu, ktorá bude veľmi prekvapená, keď si ho ráno nájde.

* * *