Secret Santa - pre Dechi Kazemai

No, takže, máme tu v poradí posledného Secret Santu. A opäť pôjde o poviedku. Tento raz si ju zaželala veľmi šikovná dievčina, ktorá pekne kreslí a je Naruto fanúšikom. Nie je to nik iný ako Dechi Kazemai. Ide o jednu z blogeriek, ktoré ma zažili v čase môjho "návratu" k blogovaniu a fanfikciám a aj vďaka jej komentárom k mojej fanfikcii Zatúlaná, som pokračovala v písaní a vydržala blogovať až doteraz. Kazemai si prosila poviedku s jej vlastnou OC Hanare a Madarom Uchihom z Naruta. Takže, snažila som sa aspoň niečo malé pre teba zosmoliť. Neviem, ako budeš spokojná, no pevne verím, že ti to urobí aspoň trochu radosť :) Netuším, že aký ma Hanare charakter, čerpala som iba z tých informácií, ktoré si mi o nej napísala, takže sa vopred ospravedlňujem, ak to nebue podľa predstáv. Prajem ti príjemné prežitie vianočných sviatkov, nech dopadne štedrý večer presne podľa toho, ako si praješ a ďakujem ti veľmi moc za všetky komenty, podporu a návštevy blogu :) som moc rada, že si na môj blog zavítala a zostala si mu verná :) Príjmi túto krátku poviedku ako istú formu poďakovania :)

Secret Santa pre Dechi Kazemai

[ Madara Uchiha x Hanare Uchiha ]

* * *

Madara bol opäť frustrovaný. Blížili sa sviatky a on mal ako mladý vodca Uchiha klanu samé vybavovanie, k tomu sa chystal vianočný festival, historicky prvý od založenia Skrytej Listovej, ktorý mal údajne utužiť vzťahy medzi Uchihami a Senju. Zdalo sa mu, že ten nápad bol zbytočný a hlúpy. Bolo u neho už zvykom, že nikdy tieto sviatky neprežíval tak moc, ako ostatní. Mnohí členovia jeho klanu sa na ten festival tešili. Hashirama bol dokonca celý radosťou bez seba, bol to koniec koncov jeho nápad. Iba Madara na podobné veci nemal chuť a zdalo sa, že ani čas. Čoraz viac bol zavalený množstvom povinností, ktoré mu ako vodcovi klanu prináležali a okrem toho novovzniknutá Konoha bola ešte len v štádiu výstavby, takže práce bolo viac ako dosť.

Krútil hlavou nad týmto šialeným nápadom usporiadať vianočný festival. Keď však videl, ako sa obyvatelia Konohy naň tešia, rozhodol sa napokon s nápadom súhlasiť. Hlavne jedna konkrétna členka jeho klanu sa už Vianoc nevedela dočkať. Hashiramov nápad ihneď podporila a rozhodla sa pomáhať s prípravami, ako to len šlo. Práve táto členka bola sčasti aj dôvodom Madarovej frustrácie. Uchiha Hanare bola približne v jeho veku a poznali sa od detstva. Madara mal pre ňu z neznámych dôvodov snáď už odjakživa istú slabosť, no jeho povaha mu nikdy nedovolila to príliš prejavovať.

Hanare bola jednou z jeho najlepších kunoichi a ak sa obaja snažili, dokázali spolu celkom dobre vychádzať. Bola tu však jedná vec, ktorá mu na nej vadila, niekedy ho až priam iritovala. Až príliš sa mala k členom Senju klanu. A to mu na nej prekážalo. Okrem toho bol príliš pyšný na to, aby si priznal, že občas žiarlil, keď ju videl obšmietať sa okolo Hashiramu a hlavne jeho mladšieho brata, s ktorým si na počudovanie všetkých vypestovala celkom dobrý priateľský vzťah. Senju Tobirama bol známy tým, že nemal Uchihov rád. No Hanare bola zrejme výnimka. A Madara sa tomu nečudoval.

Akoby snáď nebesá počúvali jeho myšlienky, po krátkom zaklopaní vkročila do jeho pracovne presne tá mladá žena, nad ktorou pred chvíľou premýšľal. Usmievala sa, mala dobrú náladu, oči jej takmer žiarili. Vedel, že ak sa niekto naozaj teší na Vianoce, tak je to práve ona. Niekedy ho fascinovalo, ako sa dokáže pre veci nadchnúť.

"Hanare. Potrebuješ niečo?" Spýtal sa jej spoza veľkej kopy papierov, ktorá sa mu nahromadila na stole.

"Aj ja ťa zdravím. Chcem sa spýtať, koho si môžeme ukradnúť, aby nám pomohol presúvať stánky na námestí." Zaševelila a on k nej opäť uprel svoj pohľad. Bez jediného opýtania podišla k jeho písaciemu stolu a posadila sa naň. Nebolo to prvý raz, preto ho to už neudivovalo. Svojím spôsobom bol rád, že sa v jeho prítomnosti cítila uvoľnene, nevedel si to tak úplne vysvetliť.

"Niektorí Uchihovia trénujú vzadu za hlavnou budovou sídla, tak im povedz, že im odkazujem, aby ti pomohli." Odvetil opäť sa venoval podpisovaniu papierov a listín, ktoré na neho čakali.

"Ďakujem ti, ja som vedela, že sa môžem obrátiť na nášho všemocného vodcu." Pokúsila sa zavtipkovať. Kútik jeho úst sa na mlaú chvíľu nadvihol, no to bolo všetko. Hanare zrejme vycítila, že nemá náladu na žartíky a tak zoskočila z jeho stola a sklonila sa k nemu.

"Dúfam, že nebudeš zastrčený vo svojej pracovni a pripojíš sa k nám počas festivalu."

Madara na malú chvíľu neodpovedal, premýšľal. Napadlo mu, že by možno mohol urobiť aspoň nejaké voľno a spýtať sa Hanare, či by nechcela ísť s ním. Bol to vlastne čiastočne aj jej nápad, aby bol festival určený aj pre páry.

"A ty už vieš, že s kým pôjdeš?" Spýtal sa a snažil sa pôsobiť nezaujato a nevzrušene, akoby sa tú otázku opýtal iba tak, medzi rečou, nie kvôli osobným záujmom.

"Vlastne áno," Hanare sa opäť usmiala, "dohodli sme sa s Tobiramom-san, že pôjdeme spolu."

Madarovi v tom momente stiahlo žalúdok a mal pocit, akoby mu tam niekto hodil obrovský balvan. V duchu si nadával, že to mohol čakať. A predsa ho to prekvapilo. Dúfal, že Hanare snáď aspoň na Vianoce prestane s tými svojimi bláznivým obletovaním Senju klanu a bude sa venovať vlastnému. Výraz jeho tváre stvrdol a pohľad jeho očí mladú dievčinu takmer vystrašil.

"Ideš na festival s tým Senju," meno toho ninju s najväčším opovržením, ktoré v sebe nazbieral, "s tým, ktorý nenávidí celý Uchiha klan?" Výčitku v jeho hlase nebolo možné prehliadnuť. Hanarina tvár sa tiež skrivila v zamračenom kŕči. Nemala rada, keď sa rozprávali o tomto, podobné debaty u nich dvoch vždy vyústili v hádku.

"Si prehnane paranoidný, Madara." Tón jej hlasu presne odzrkadľoval jeho vlastný. "Tobirama-san taký vôbec nie je. To si len ty nahováraš. Stále ti niečo na ňom vadí, aj na ostatných. Veď Hashirama-san je tvoj priateľ."

"Poznám ho, nezabúdaj, čo urobil Izunovi." Jeho hlas začínal naberať nebezpečný podtón. Hanare naštvane pokrútila hlavou.

"Zase začínaš s týmto?"

"Nepáči sa mi, že sa stále obšmietaš okolo Senju. Máš vlastný klan. A nechoď na mňa opäť s tými rečami, že treba utužovať vzťahy medzi našimi klanmi. Hashiramu rešpektujem ako vodcu klanu a svojho spojenca. No to neznamená, že by im teraz mal každý náš člen bozkávať nohy."

Mladá dievčina zaťala päste, no napriek tomu ovládla svoj hlas. Stále sa mu však zdalo, že veľmi dobre vie, ako moc ho frustruje, keď to robí, paktuje so Senju klanom a hlavne v mladým Tobiramom. A i napriek tomu to robila naďalej. Stále sa na ňu mračil.

"O čo ti ide, chceš sa zase hádať?" Zaťala zuby a Madara nebezpečne prižmúril oči. Chvíľu na seba iba zazerali, no potom sa jeho karmínový sharingan uprel na kopu papierov na jeho stole.

"O nič. Môžeš ísť. Na toto teraz vážne nemám čas."

"A pri tom si to bol ty, čo si hádku opäť vyprovokoval." Dodala Hanare trpko, už sa na neho viac ani nepozrela, zvrtla sa na päte a odkráčala z jeho pracovne preč.

Vyčítal si, že na ňu opäť tak vyletel. Ale nemohol si pomôcť. Znova vo vnútri ucítil ten bodavý tŕň žiarlivosti, ktorý sa snažil ignorovať. No akokoľvek si to odmietal priznať, bol žiarlivý, pokiaľ šlo o Hanare, vždy bol žiarlivý.

* * *

Prechádzal sa pomedzi stánky. Predsa len sa rozhodol napokon aspoň na malú chvíľu ten hlúpy festival navštíviť. Bol už neskorý večer a medzi uličkami sa prechádzalo málo ľudí. Napriek tomu to vyzeralo, že mal vianočný festival úspech.

Nezdržal sa dlho, ráno mal predsa ďalšie vybavovanie a chcel sa po dlhom čase konečne vyspať, preto zabočil do poslednej uličky so stánkami a pobral sa známou cestou domov, do sídla Uchihov.

Nečakal to, no na opustenej ulici, ktorou kráčal, stretol niekoho, o kom by ani nedúfal, že sa s ním stretne. Kráčala pomaly a tak ju poľahky dobehol. Vedel, že vycítila jeho prítomnosť, no neotočila sa, možno bola ešte stále nahnevaná z ich predošlej hádky.

"Prekvapuje ma, že ideš domov sama. Kde je Senju? Jak to, že ťa nešiel vyprevadiť?" Neodpustil si uštipačnú poznámku.

"Zase s tým začínaš, Madara?" Otočila sa konečne k nemu, no na tvári mala neutrálny výraz. Možno dnes nemala hádavú náladu. "To robíš náročky, prišiel si mi skaziť náladu?"

"Nie, len som bol zvedavý, že prečo ťa tvoj priateľ nešiel vyprevadiť." Náročky použil to slovo, chcel vedieť, ako na tom s Hanare vlastne sú. Povedal to však mierenejším tónom, bez akéhokoľvek náznaku sarkazmu a Hanare sa upokojila.

"Pre tvoju informáciu, bolo to čisto kamarátske stretnutie, s Tobiramom sme sa šli zabaviť ako dvaja priatelia."

Nepovedal na to nič, len ďalej obaja mlčky kráčali smerom k ich sídlu.

"A zabavila si sa?" Spýtal sa napokon po dlhšej odmlke, keď už ťaživé ticho nemohol ďalej ustáť.

"Zabavila som sa. A mohol by si sa aj ty, keby si nepodľahol žiarlivostnému záchvatu a úplne zbytočne." Hanare to povedala iba kvôli tomu, aby ho provokovala, nemyslela to tak úplne vážne, no netušila, že presne trafila klinec po hlavičke. Madara uznal, hoci neochotne, že naozaj žiarlil. No nahlas to nepovedal, to by nikdy neurobil, jeho uchihovská pýcha by mu to nedovolila.

"Rozmýšľal som, že by som sa tam zastavil, ale ty si sama dala prednosť tomu Senju," priznal. Hanare na chvíľu zastala a dívala sa na neho. Akoby neveriacky pokrútila hlavou.

"Mal si sa ma spýtať a nemal si vyčkávať, pokojne by som s tebou šla. A mohli sme sa celému tomuto vyhnúť."

"Čo s tým teraz urobíme?" Uchiha pokrčil plecami a dievčina vedľa neho rezignovane vzdychla.

"Zakopeme vojnovú sekeru?"

"Tiež si myslím, že je to dobrý nápad." Prikývol. "A viem, ako môžeme niečomu takémuto nabudúce predísť."

"Ako?"

"Nabudúce pôjdeš so mnou, čo ty na to?" Jeho slová spôsobili, že sa na jej tvári objavil po dlhej dobe úsmev. Ten, ktorý mal vždy tak rád.

"Rozkaz, Madara-sama. Ešte niečo?" Povedala to tak hravo, až vycítil, že sa jej opäť vrátila dobrá nálada, bol za to rád. Nechcel ju vidieť podráždenú ani urazenú, hlavne nie na Vianoce.

"Áno." Pristúpil k nej bližšie. Vedel, že teraz má šancu urobiť to, čo zvažoval už dlhšiu dobu, keď dovolil svojim myšlienkam zablúdiť k tejto mladej kunoichi, ktorá ho zaujímala a nesmierne vytáčala zároveň.

"Čo také?"

Neodpovedal jej. Miesto toho si ju pritiahol bližšie k sebe, sklonil sa a vtisol jej na pery bozk. Iba letmý, bol to ich prvý. Napriek tomu mal v sebe akési zvláštne čaro, obaja pocítili ten elektrický náboj, ktorý medzi nimi pri dotyku ich pier prebehol. Bolo to iné, ako čakal, ale nemohol povedať, že by sa mu to nepáčilo. Chvíľu na neho mierne prekvapene hľadela. Pousmial sa, konečne jej došli slová. Nestávalo sa to často.

"Veselé Vianoce, Hanare."

Takže, posledná poviedka je dopísaná :) Dúfam, že sa ti to, Dechi, páčilo a že som ťa týmto potešila, apsoň trošku :) vidíš, že som na teba nezabudla a dočkala si sa sľúbenej poviedky :)