Secret Santa - pre Hentai no Kame

Farah je hrozná, lebo Secret Santu využila rovno aj na to, aby pripravila darček pre moju milú Hentai no Kame, ktorá mala 19. decembra narodeniny. Viem, že písať niečo pre niekoho 5 dní po "funuse" je dosť biedne, ale dúfam, drahá Kame, že mi to odpustíš :P Týmto ti teda dodatočne ešte raz želám všetko len to najlepšie k narodeninám a snáď si ich dobre oslávila. Kame si na želanie ako svojho Secret Santu priala poviedku na anime Hetalia - o tom, ako jednotlivé postavy oslavujú Vianoce. Priznám sa, že to bolo úplne prvý raz, čo som na toto anim niečo písala a vlastne som ho ani nevidela, postavy poznám len vďaka samotnej Kame a z obrázkov, takže sa všetkým fanúšikom vopred ospravdlňujem, ak som tam zakomponovala niečo, čo tam nemalo byť, prípadne ak sú postavy z kanónu zle napísané. Majte so mnou strpenie :P Snažila som sa. Okrem toho sa tam nachádzajú aj 3 postavy, ktoré do tohto anime vymyslela Kame, takže tie patria jej :) dve z nich sú Šárka, reprezentujúca Česko a Rastislav, ktorý reprezentuje Slovensko (aspoň myslím, že ich vymyslela Kame, ak nie, tak sa ospravedlňujem :D) + tá tretia je prekvapenie :) Nájsť tu môžete aj starých známych Gilberta, Ludwiga, Rodericha, či Ivana a Elizabeth. Tak snáď sa vám a hlavne Kame bude tento vianočný Hetalia oneshot páčiť :)

Drahá Kame, chcem sa aj tebe nesmierne moc poďakovať za podporu a prejavený záujem smerom k môjmu blogu, ani si nevieš predstaviť, že ako moc si to vážim :) Ďakujem ti za každý jeden tvoj komentár, tie motivačné ma mnoho rázy nakopli a tiež ti ďakujem za všetky poviedky, ktoré si mi v minulosti venovala, tie si cením tiež :) Dúfam, že sa ti vydarí dnešný Štedrý deň, ale aj celé sviatky tak ako si predstavuješ a prežiješ ich v kruhu najbližších v pokoji.

Secret Santa pre Hentai no Kame

Vianoce s Hetaliou

* * *

Už od rána bola Šárka nesmierne moc vzrušená. Pobehovala po Rastislavovom dome hore dolu a chystala, vypekala, pripravovala darčeky a výzdobu. Tento rok konečne prišiel rad na nich. Každoročne sa Vianoce oslavovali u niektorého z predstaviteľov štátov a Česko so Slovenskom urobili kompromis - súhlasili s tým, že ostatným predstavia tie pravé slovanské Vianoce v podaní Čechov a Slovákov, spolu. Výrok, že vianočné sviatky spájajú, v tomto prípade nabral ten pravý rozmer.

"Daj to hlasnejšie, Rastík!" Zakričala na neho z kuchyne. Práve stál pred krbom a snažil sa založiť oheň. K tomu všetkému mu dala na starosti vianočné svetielka, ktoré sa ťažko rozmotávali. Rasťo bol vždy neporiadny, na konci sviatkov ich každý rok len tak ledabolo šmaril do škatule. Podišiel k rádiu a zvýšil intenzitu hlasitosti. Slová známej českej vianočnej pesničky Vánoce, Vánoce přicházejí zaplavili celý dom a z kuchyne sa ozývalo Šárkino nadšené pospevovanie. Zrejme mala tú pesničku rada.

"Nezabudni, že sme sa dohodli, že sa budeme striedať!" Okríkol ju Rasťo, no Šárka ho stále ignorovala, ďalej nadšene spievala refrén. "Jedna slovenská pesnička a jedna česká." Ozval sa znova a opäť sa vrátil k rozmotávaniu svetielok.

O pár minút sa Šárka vrátila z kuchyne. To už v rádiu hrali Poďme bratia do Betlema a teraz bol na rade on, kto si mohol vychutnávať obľúbenú vianočnú pieseň. V Šárkiných rukách bol kopcom naložený podnos, oblátkami a medovníkmi sa to tam len tak hemžilo.

"Teda, ty si toho ale nachystala," skonštatoval pri pohľade na haldy jedla, ktoré Šárka poznášala z kuchyne. "Ako keby sme mali ísť kŕmiť celý regiment." Dodal pobavene.

"Musím predsa. Veď príde kopa hostí," Šárka pozapaľovala sviečky na stole a ponaprávala balíčky, ktoré čakali na umiestnenie pod stromček, ten však ešte stále čakal na to, kým sa Rasťovi podarí ozdobiť ho svetielkami. "Prídu aj Ludwig, Gilbert s Elizabeth a Ivan tiež, neviem dokonca, či si nedovedie aj nejakú novú priateľku. To je kopa ľudí!"

"Dobre, dobre, nestresuj a pomôž mi prosím ťa so svetielkami, lebo budeme mať štedrý večer po tme."

Napokon sa im to podarilo, stromček bol krásne rozsvietený a ozdobený, medovníky čakali na stole, z kuchyne rozvoniavala hubová polievka a keď dokladali posledný balík pod stromček, ozval sa zvonček pri dverách. Práve včas skončili prípravy, pretože prví hostia na seba nenechali dlho čakať.

"No vitajte, vitajte u nás!" Rastislav sa objímal so svojim juhozápadným susedom, nečakal, že na večeru príde aj Roderich. Okuliarnatý mladík mu objatie opätoval, v jeho ruke sa hompáľala veľká darčeková taška s vianočným vzorom. Rasťo bol rád, že Šárka pre tento prípad nachystala viac jedla, aby sa ušlo každému. Za Roderichom vošiel do chodby jeho germánsky brat Ludwig. Tváril sa mierne rozpačito, ani na Vianoce si neodpustil svoju tradičnú uniformu, no Rasťo vedel, že Šárka ich ku koncu večera všetkých aj tak či už dobrovoľne, alebo nasilu navlečie do vianočných svetrov.

"Gilbert ešte nedorazil?" Spýtal sa Nemec českej dievčiny a tá pokrútila hlavou.

"Kdeže, ste prví. Presní jak švajčiarske hodinky." Zasmiala sa a zaviedla ich do obývačky.

"Téda, máte to tu riadne vyzdobené." Obdivoval okuliarnatý Rakúšan tradičné české a slovenské medovníky, čipky a slamené bábiky visiace zo stromčeka. "Len na stromčeku vám chýbajú sviečky." Skonštatoval, na čo sa Šárka mierne zamračila.

"Ako to? Veď sú tam svetielka!"

"To u nás v Rakúsku si dávame na stromček normálne klasické sviečky, je to zvyk a je to autentické." Poučil ich Roderich, na čo Rasťo len mávol rukou a začal všetkých usádzať.

O malú chvíľu už opäť musel kráčať naspäť k vchodovým dverám, nakoľko prišli ďalší návštevníci. Jeho malá chodba bola tento raz plná, lebo dorazili až dva páry. Nikoho neprekvapilo, že Elizabeth a Gilbert prišli spolu. Tí dvaja spolu flirtovali ešte od leta a keď sa konečne dali oficiálne dohromady, každý si povedal iba ´no konečne´. Aj teraz obaja nakráčali do obývačky ruka v ruke, pohľady jeden na druhého ako zamilované hrdličky. Elizabeth vôbec nebola prekvapená výzdobou ani prestretým stolom, veľmi podobne trávila Vianoce doma vo svojom rodnom Maďarsku. Gilbert viac ako svoje okolie, vnímal svoju partnerku a keď sa obaja usadili za stôl, kam im Šárka ukázala, vo dverách obývačky sa zjavili ďalší dvaja ľudia.

Ivana každý z nich veľmi dobre poznal, no Rasťo so Šárkou zvedavo hľadeli na dievčinu po jeho boku. Statný Rus ju držal okolo pása a v porovnaní s ním pôsobila veľmi útlo. To nebolo nič výnimočné, pri Ivanovi vyzeral každý ako trpaslík.

"Zdrastvujte," pozdravil ich a jeho fialové zrenice preleteli všetkých pri stole. Potom pozrel na svoju partnerku. "Toto je moja dievočka, Saška." Predstavil ju Šárke a Rasťovi, ktorí si s ňou nadšene podali ruky a tiež jej a Ivanovi ukázali ich miesta.

"Tak, nepríde už nikto?" Spýtala s Šárka prv, ako oficiálne zahájila večeru. Keď jej ostatní potvrdili, že zostava na dnešnú štedrú večeru je kompletná, postavila sa a všetkých ešte raz privítala. Rastislav jej asistoval, bol predsa pánom domu a bolo na ňom, aby predniesol slávnostný prípitok.

"Teraz si všetci rozkrojíme jabĺčko a každý dostane kúsok. A modlite sa, aby bolo vo vnútri pekné, lebo ak bude, tak budeme všetci na rok zdraví. Ale ak bude červivé, tak nás čakajú choroby."

"A to prečo? Tomu naozaj veríte? Prečo by to tak malo byť?" Zvedavo sa vypytoval Ludwig a Roderich súhlasne kýval hlavou. Zrejme sa im to nezdalo. Niečo podobné na Vianoce nezvykli robiť ani oni, ani Gilbert, no ten nikdy nič neriešil tak podrobne ako jeho rakúsky a nemecký kolega.

"Lebo je to náš tradičný ľudový zvyk, ktorý sa robí každé Vianoce." Odvetil Rasťo a keď vzal do ruky nožík a začal jablko prekrajovať, všetci so zatajeným dychom čakali na to, čo bude vo vnútri.

"Máme šťastie!" Vydýchla nahlas Elizabeth, "je čisté, budeme všetci zdraví!"

"Snáď aj ty neveríš takýmto poverám." Pobavene sa na ňu pozral Gilbert, no Elizabeth ho umlčale bozkom na líce.

"Predstav si, že tomu verím."

"A teraz ešte musíme rozhádzať orechy do kútov." Vyriekla Šárka a vstala od stola s košíkom plným orechov v rukách.

"A to je zas na čo dobré?" Znova sa ozval Ludwig.

"Aby sme mali celý rok šťastie." Odvetil mu Rastislav, akoby to bola tá najzrejmejšia vec na svete.

"Pustite aj nejaké koledy." Poprosil ich Roderich. "Mám rád toho vášho českého speváka. Tuším, že sa volá Karel Gott. A spieva tú peknú vianočnú pesničku o vtáčikoch a hniezde."

"Áno, náš Kája je aj u vás v Rakúsku veľmi obľúbený," uškrnula sa Šárka a opäť zapla rádio. Nanešťastie Gotta práve teraz nehrali.

"A u nás v Nemecku tiež." Dodal Ludwig.

Celé osadenstvo sa pustilo do vianočnej večere. Šárka nedovolila nikomu pustiť sa do oblátok prv, než im urobil krížiky na čelo. Odôvodnila to tým, že je to potrebné kvôli tomu, aby boli všetci celý rok dobrý ako med. Ivanovi sa všetky tieto zvyky nesmierne moc páčili a svoju drobnú priateľku zababral od medu takmer celú, len aby ju potom mohol vybozkávať po celej tvári. Chúďa dievča bolo červené ako paprika. Elizabeth naznačila Gilbertovi, že ak sa pokúsi o niečo podobné, nedopadne to s ním dobre.

Štedrovečerné menu všetkým mimoriadne chutilo. Väčšina hostí sa nevedela dojesť zemiakového šalátu s vysmážanou rybou. Aj po hubovej polievke sa len tak zaprášilo.

Keď boli všetci najedení, spokojne sa usalašili na pohovku pred televízor a stromček s darčekmi. Šárka s Rasťom rozdali každému svoj balík, hostia im za to odovzdali tie pre nich. Popri tom panovala príjemná vianočná atmosféra, všetci popíjali zo svoja poháru s vínom, len Ivan si neodpustil svoju milovanú vodku, ktorá u neho nesmela chýbať nikdy.

"Tak a teraz si pustíme to, na čo sa ja osobne teším každý rok najviac." Vyhlásil Rastislav, keď odložil roztrhané franforce baliaceho papiera po tom, čo rozbalil svoj posledný darček.

"A to je?" Spýtal sa zvedavo Roderich a popravil si okuliare na nose. Na hlave mu trónila huňatá pletená čiapka, ktorú dostal od Šárky, bola to vlastnoručná výroba.

"Presa moja obľúbená vianočná rozprávka. Tři oříšky pro Popelku!" Ozrejmil mu Rasťo.

"Tu poznám, mám ju rada aj ja." Nadšene vyhlásila Elizabeth a spokojne sa zahniezdila v Gilbertovom objatí na pohovke.

"A máte sa na čo tešiť, bude tam pesnička aj od vášho obľúbeného Káju."

Po Šárkinych slovách všetci upreli zrak k obrazovke televízora, na ktorom sa objavili úvodné titulky a zaznela stará známa zvučka k snáď najkrajšej česko-slovenskej rozprávke, bez ktorej by nikto z nás už zrejme Vianoce predstaviť ani nedokázal.

* * *

Tak, Kame, dúfam, že sa ti tento môj počin aspoň trochu páčil :D Nie som kvalifikovaná písať poviedky na Hetaliu, keďže ten fandom nemám tak dobre naštuovaný, ale snáď som to príliš nespackala, robila som, čo sa dalo :P Dúfam, že ťa to aspoň trošku potešilo a privodilo ti tiež vianočnú atmosféru. Snáď ti nevadí, že som si ukradla pre potreby tvojej poviedky tvoju Sašku :P A že som nejako dala dohromady Gilberta a Elizabeth xD (za to môže jeden fanart, ktorý som našla u teba na Pintereste) :D Uži si zvyšok Štedrého dňa a aj večera :)