Zatúlaná - Kapitola 05

Ahojte ^^

Ani sme sa nenazdali a znova sem pridávam novú kapitolu k poviedke Zatúlaná. Táto kapitola mi riadne dala zabrať. Nevedela som si s touto kapitolou dať rady, stále som sa motala na jednom mieste. Mala som napísanú stranu a pol a dva ďalšie mesiace som nedala viac ako ťuk. A včera som sa naštvala a do rána som napísala 4 strany a teraz ďalšie. Možno vám to nebude dávať zmysel a bude sa vám to zdať odfláknuté, no písala som to, čo ma práve napadlo, aby ste na nový diel zase nemuseli čakať pol roka.

Snáď sa vám teda táto provizórna kapitola bude páčiť. Potrebovala som tam napchať veľa vecí a pamätajte, že na písanie bojov som ľavá, preto je to moja achillova päta. Berte túto kapitolu, prosím, s rezervou.

Kapitolu som musela rozdeliť na dve časti, lebo bola príliš dlhá a blog.cz mi nabúral plány a nechcel ju vydať v celku :(

Nestihla som k nej vytvoriť ani fanarty, tak som si vypožičala krásny obrázok z DeviantArtu, ktorý sa ku kapitole dokonale hodí a jeden screenshot z anime.

Prajem príjemné čítanie a čakám na vaše komentáre :)

Farah

_____________________________________________________________________

Kapitola 05 - Obete vojny

"Madara! Neubližuj jej, prosím!" Zúfalo za ním zakričal Hashirama a mladý Uchiha si odfrkol. Otočil sa a prvý raz sa na svojho rivala zo Senju klanu pozrel. Svoj meč namieril na mladého Hashiramu. Maya si uvedomila, že tí dvaja sú v podstate vodcovia dvoch znepriatelených klanov, zrejme každé ich stretnutie vyústilo do divokých bojov.

"Si v poriadku?" Ozval sa za ňou ďalší známy hlas a dievčina od prekvapenia zhíkla, keď ju Tobirama schmatol za ruku a pritiahol k sebe. Vedela, že už je v bezpečí, no i tak sa naľakala. Strieborno vlasý mladík sa za ňou ocitol z ničoho nič.

"To bolo naozaj hlúpe, takto sa túlať po nepriateľskom území sama." Zvozil ju mladší zo Senju bratov a ona zahanbene sklopila zrak s červenou tvárou.

"Prepáč." Zamumlala takmer nepočuteľne a potom svoj zrak znova upriamila na dvojicu pred ňou. Madara stále upieral svoju zbraň smerom k Hashiramovi, no ten nevyzeral, že sa chystá s Uchihom bojovať.

"Poď so mnou a ani sa odo mňa nepohni, ak chceš prežiť." Zasyčal Tobirama a pevne zovrel jej zápästie vo svojej dlani a ťahal ju preč od miesta, kde sa čoskoro schyľovalo k boju.

Madara sa obzrel a uprel svoj pohľad znova na dievčinu. Tá opäť očervenela pod ťarchou jeho pohľadu a so splašene bijúcim srdcom zhypnotizovane hľadela na neho. Uchihove oči spočinuli na jej ruke, ktorú mal vo svojom pevnom zovretí budúci Nidaime a obaja mladíci na seba zagánili. Maya vycítila čistú nenávisť medzi nimi.

"Madara, nechcem s tebou bojovať." Ozval sa Hashirama znovu a Tobirama prevrátil očami a pokrútil hlavou.

Madara ho odignoroval a pár rýchlymi skokmi sa ocitol pri svojich mužoch. Ostatní zo Senju klanu, ktorí prišli s oboma bratmi, boli tiež pripravení na boj. Každý si obsadil Uchihu, s ktorým sa chystal bojovať.

"Dnes nebudeme bojovať, musíme sa stiahnuť, majú prevahu a dnes sme už vyčerpali svoje sily na Hagoro klan." Rozkázal vodca členom Uchiha klanu a tí sa pomaly zberali na odchod.

Hashirama sa ani nestihol spamätať. Jeho rival sa pred odchodom obrátil k nemu.

"Nabudúce, keď sa stretneme, tak sa to nezaobíde bez boja, to si pamätaj." Zasyčal na neho a potom venoval ešte jeden posledný pohľad smerom, kde stála Maya. Jeho sharingan naposledy zasvietil v tme, ktorá sa čistinou rozmáhala a potom spolu so svojimi mužmi zmizol.

"Maya-chan! Si v poriadku? Nie je ti nič? Nie si zranená?" Mladý Shodaime pribehol k dievčine a zaujatým hlasom vyzvedal.

"Je v poriadku. Ale ten uchihovský hajzel ju takmer zmárnil." Odvrkol jeho mladší brat.

"N-nič mi neurobil." Vysúkala zo seba plavovláska ešte stále v šoku. "To bol Madara Uchiha?" Uprela na staršieho z bratov vystrašený pohľad.

"Áno. Vieš, kedysi to bol môj priateľ. Mali sme rovnaké sny, no on sa ich vzdal. Je to taká škoda. Prial by som si, aby to nebolo medzi nami takéto." Smutne vyhlásil Hashirama.

"Je mi to t-tak ľúto. Prepáčte, že som spôsobila toľko starostí..." Zafňukala dievčina a jej oči sa znova plnili slzami.

Starší zo Senju bratov sa na ňu láskavo a povzbudzujúco usmial. "To nestojí za reč, Maya-chan. Netráp sa tým. Nabudúce si musíš dávať väčší pozor a drž sa pri nás. Dôležité je, že sme ťa nakoniec našli a nikomu sa nič nestalo." Položil svoju dlaň na jej plece a potom ju jemne pohladil po chrbte, aby ju upokojil.

Dievčina sa cítila o niečo lepšie, ani Tobirama sa už na ňu nahnevane nemračil.

"Aspoň, že sme sa vyhli boju a nikto neutrpel zranenie." Vydýchol.

"Mali by sme ísť domov, už je tma a kým prídeme do osady, bude neskoro. Určite sú všetci po tak namáhavom večeri unavení, poďme." Navrhol Hashirama a ostatní sa so súhlasom vydali z ním. Maya sa držala blízko pri mladom vodcovi a celú cestou domov cítila na chrbte Tobiramov pohľad ako ju stráži, aby sa znova nestratila.

Stále ju ťažil pocit hanby. Nechápala, ako sa mohla tak hlúpo zatúlať a spôsobiť ostatným zbytočné problémy. Ďakovala bohu, že sa toto stretnutie zaobišlo bez vážnych zranení alebo krvavých bojov. Z toho, čo spozorovala, posúdila, že členovia Uchiha klanu sú mimoriadne silní a nebezpeční ninjovia a stretnutie spojené s bojovaním s nimi by sa určite nezaobšilo bez obetí. Najmä ich vodca vzbudzoval obrovský rešpekt a naháňal jej strach.

Napriek tomu všetkému bola prekvapená, že Madara ušetril jej život a nerozhodol sa ho ukončiť šmahom meča, hoci mal na to dokonalú príležitosť. To, že stretla jedného z najlegendárnejších ľudí shinobi sveta, bolo fascinujúce a desivé zároveň. Zanechal v nej neopísateľný dojem a jeho červené oči ju prenasledovali celou cestou naspäť do osady.

***

"Vitaj doma, aniki!" Ozval sa mladík s dlhými tmavými vlasmi, keď jeho brat vošiel do miestnosti. Jediný pohľad do bratových očí mu naznačil, že Madara nebol v práve najlepšej nálade.

"Čo sa stalo?" Snažil sa zistiť.

"Nič, Izuna. Len sme narazili na Senju klan."

"Senju? Je niekto z našich mužov zranených?"

"Nie, nič sa nestalo, nebojovali sme."

Mladší chlapec prekvapene pozrel na svojho súrodenca. Nestávalo sa často, aby sa stretol Uchiha klan so Senju a zaobišlo sa to bez boja. Sám by sa im najradšej postavil, ak by mal šancu, no jeho starší brat ho z dnešných potuliek po krajine vynechal.

"Izuna?" Ozval sa starší znova.

"Áno, aniki?"

"Poznáš nejaký klan, pre ktorý by boli typické blonďavé vlasy?" Položil svojmu bratovi netradičnú otázku Madara. V hlave sa mu vynoril obraz blonďavého dievčaťa, ktoré stretol v lese.

"Myslím, že pár ľudí zo Senju klanu má svetlé vlasy ako Tobirama. Ale blond? Nepoznám žiaden klan z okolia, ktorý by také mal. Prečo sa pýtaš?"

"Dnes sme v lese natrafili na neznámu, mala blond vlasy. Nakoniec si ju odviedli Senju, ale z ich klanu určite nebola." Hovoril Madara skôr sám pre seba.

"Myslíš, že si ju odviedli ako zajatkyňu?"

"Nie, skôr sa ju pokúšali chrániť, hlavne Hashirama."

Izuna netušil, o koho išlo a ani prečo sa o ňu jeho brat tak zaujímal. Pre neho bol každý, kto sa spolčoval s nepriateľskými klanmi automaticky nepriateľ tiež. Madara však už ďalej situáciu nerozoberal a pobral sa do svojej izby, už začínalo byť neskoro a po celodennej ceste bol určite unavený.

Starší z Uchiha bratov si ľahol na svoje lôžko, no spať sa mu nedalo. Chvíľu sa pokúšal na nič nemyslieť, no bolo to nemožné. V hlave mu stále vírili myšlienky, ktoré blúdili naspäť do lesa a obraz tých vystrašených očí modrejších ako jasná obloha, ho prenasledoval aj naďalej. Kto bola tá neznáma z lesa? Ako sa dostala k Senju klanu? Nespočetné množstvo otázok, no na žiadnu z nich nedokázal nájsť odpoveď. Vedel však, že Senju si ju strážili ako oko v hlave a to znamenalo, že nebola úplne bezcenná.

Nechápal svoje počínanie. Inokedy by nepriateľa okamžite zneškodnil, zbavil sa ho. Ale čokoľvek v nej bolo, zabránilo mu to ublížiť jej. Nedokázal sa jej ani dotknúť svojou katanou, nie to ešte ju pripraviť o život. Niečo mu našepkávalo, že to nebolo naposledy, čo ju videl a v budúcnosti bude mať v jeho osude ešte významnú rolu. Kto vie, že prečo...

***

Hoci od incidentu s Uchiha klanom prešlo už niekoľko dní, nedokázala Maya na toto stretnutie zabudnúť. Ešte teraz sa mimovoľne zachvela a rozbúšilo sa jej srdce pri pomyslení na diabolsky červený sharingan a výraz v tvári mladého Madaru, ktorého stretla prvý raz v živote. Vždy sa v ninja akadémii učila o tom, aký to bol silný a významný shinobi, no stretnutie s ním zoči-voči bola iná vec.

Najviac jej však vŕtalo v hlave, prečo jej Madara neskrivil ani vlas na hlave. Bola predsa ich nepriateľ, spolčila sa so Senju klanom. Nebola ani Uchiha, ani ich spojenec, a predsa sa jeho katana jej hrdla ani len nedotkla. Ďakovala Bohu, že sa po ňu Hashirama s ostatnými vrátili a zachránili ju pred možno krutým osudom, no stále ju zaujímalo, čo by sa bolo stalo, ak by sa členovia Senju nevrátili a ona by bola Uchihom vydaná na milosť.

Hashirama sa od stretnutia so svojim rivalom a budúcim spoluzakladateľom Konohy tváril trochu ustarostene a dievčina si všimla, že ho niečo trápi. Stále si nedokázala predstaviť, ako sa tie dva klany nakoniec pomeria a budú spolupracovať na vzniku Skrytej Listovej. Tá nenávisť a napätie medzi nimi by sa totiž dali krájať. Najmä mladší zo Senju bratov neskrýval svoj odpor voči Uchihom. Maya netušila, čo ich prijmelo odhodiť všetku nenávisť a začať spolupracovať, no bola veľmi zvedavá.

***

"Kam sa chystáte?" Oslovila Haruhi jedno dopoludnie Hashiramu, ktorý s veľkou skupinou mužov kráčal smerom von z osady. Stretla ich pred tým, ako stihli odísť. Tobirama bol s nimi.

"Chystáme sa na obranný prieskum. Dostali sme od našich hliadkujúcich mužov, že na hraniciach nášho územia boli spozorovaní nepriatelia." Odpovedal jej striebrovlasý mladík miesto svojho brata.

Maya práve niesla v rukách košík s natrhanými plodmi, keď zbadala veľkú skupinku pri ktorej sa pristavila Haruhi. Rozbehla sa k nim, bola zvedavá, čo sa deje.

"A to ste sa chystali len tak odísť a nedať nič vedieť? Čo keď sa strhne k boju? Nebudete potrebovať pomoc?"

"Neboj, sa Haruhi. Bude to v poriadku." Usmial sa na ňu straší z bratov.

"Čo sa deje?" Spýtala sa blondínka, keď dobehla k skupinke. Hashirama ju privítal milým úsmevom a Tobirama letmo kývol hlavou.

"Chystajú sa do boja, vraj sa na hraniciach nachádza nepritateľ." Odpovedala jej hnedovlasá žena a Maya od prekvapenia otvorila ústa.

"To vážne? Chcem ísť s vami."

"To nepripadá do úvahy!" Hneď jej žiadosť zamietol Tobirama. "Je to moc nebezpečné, spomeň si, čo sa stalo naposledy." Varovne na ňu upieral svoje bordové oči.

"Ale teraz to bude iné, vtedy som bola proti nim sama, teraz sa môžem pridať k ostatným a bojovať s vami. Čo ako budete potrebovať lekársku pomoc? Môžem vám byť užitočná." Bránila sa dievčina. Vedela, že ak budú bojovať, určite sa to nezaobíde bez zranení a tušila, že by im mohla pomôcť a zabrániť tak zbytočnej smrti.

V tom prípade idem aj ja. Toto dievča nenechám ísť samé na bojisko." Položila jej ruku na plece staršia žena a Tobirama rázne pokrútil hlavou.

"Prosím, Hashirama-san, dovoľ nám pridať sa k vám. Naozaj vám môžeme pomôcť. Naše lekárske schopnosti môžu zachrániť nejeden život." Snažila sa mladého Shodaimeho presvedčiť plavovláska.

Ten zneistel. Na jednej strane mal o obe ženy strach a nechcel ich zbytočne ťahať na bojisko, kde by sa im mohlo niečo stať. Na druhej strane musel uznať, že majú pravdu. Maya už neraz preukázala, že jej lekárske schopnosti sú viac ako pozoruhodné, v mnohom prekonávala samotnú Haruhi a podarilo sa jej vyliečiť nejedného zraneného muža. Bolo však bezpečné vziať ich so sebou? Podľa toho, čo mu bolo nahlásené, na hraniciach sa nachádzalo veľa nepriateľov.

"Dobre, urobíme to takto. Rozdelíme sa na dve skupiny. Prvá pôjde až k okraju hraníc. Druhá sa bude držať v ústraní a k nej sa pridáte aj vy dve," kývol hlavou smerom k Mayi a Haruhi, "a ak by sme náhodou potrebovali pomoc a niekoho vyliečiť, vtedy sa pridáte k nám. Ak by to však bolo príliš nebezpečné, stiahnete sa a vrátite sa naspäť do bezpečia do osady, je to jasné? Nechcem, aby sa vám čokoľvek stalo." Jeho slová zneli rázne, no Maya vedela, že to myslí dobre, mal o ne strach a snažil sa ich udržať v bezpečí za každú cenu. Obe ženy prikývli na znak súhlasu.

"Choďte si prichystať veci, nech môžeme čím skôr vyraziť." Haruhi sa spolu so svojou zverenkyňou rýchlo pobrali do stanu nachystať dôležité lekárske potreby, zásoby a iné veci, zatiaľ čo ostatní čakali na ne. Potom spoločne vyrazili smerom za nepriateľom.

***

Maya s Haruhi nervózne sedeli v provizórnom stane obklopené pár ďalšími mužmi zo Senju klanu. Hashirama aj Tobirama boli v prednej línii a podľa toho, čo im posol stihol vypovedať, nepriatelia, ktorí sa stretli s ich ľuďmi, boli členovia Uchiha klanu.

Pri tejto správe Mayino srdce akoby vynechalo jeden z úderov. Zo všetkého najviac ju zaujímalo, či sa medzi Uchihami, ktorí bojovali proti Hashiramovi a Tobiramovi nachádzal aj Madara.

"Neboj sa, zlatko, chlapci budú v poriadku. Už sa proti Uchihom postavili veľa rázy a zakaždým sa to skončilo dobre. Len tak niekto ich neporazí." Upokojovala ju staršia žena. Dievčine to však nepomáhalo, najradšej by sa zobrala a utekala na bojisko za nimi. Tušila, že jej pomoc bude čoskoro potrebná.

Keď už nedokázala svoje nervy udržať na uzde, vstala a šla sa prejsť von zo stanu. Potrebovala sa upokojiť a sedieť zavretá v stane s ostatnými jej vôbec nepomáhalo.

Odhrnula plachtu a vyšla von. Slnko už začalo klesať na oblohe, čo znamenalo, že sa blížil večer. Zahľadela sa do diaľky a vzdychla si. Čo asi tak teraz robia? Je tam s nimi? Je niekto z nich zranený?

Zrazu sa ozval úder ako z dela, čo ju prinútilo uprieť svoj zrak znovu do diaľky, kam sa vybrali ostatní zo Senju mužov naproti nepriateľom. V diaľke sa objavili obrovské čierne plamene, ktoré začali požierať scenériu za obzorom. Maya poznala tie plamene veľmi dobre. Bolo to jutsu, ktoré dokázali používať len tí najsilnejší Uchihovia. Amaterasu!

Znamenalo to, že Madara tam bol tiež. Srdce sa jej splašene rozbúšilo. Strachovala sa o Senju bratov, Madara bol určite silný. Hashirama tiež, no bála sa, aby si navzájom neublížili počas súboja. Vedela, že tí dvaja sa budú musieť nakoniec uzmieriť. Bol tam však aj Tobirama a ďalší, mnohí z nich ešte príliš mladí na to, aby sa zúčastňovali tak krvavých bojov.

"Maya, čo sa stalo?" Spýtala sa zmätene Haruhi, ktorá vybehla tiež zo stanu a za ňou ďalší, ktorí tiež započuli a zacítili silu Amaterasu.

"Haruhi, ja... Musím ísť za nimi." Obrátila plavovláska tvár k Senju žene.

"Neblázni, spomeň si, čo vravel Hashirama, musíme zostať tu. Tam je to príliš nebezpečné."

Maya vedela, že nie je múdre pliesť sa tak silným shinobi do cesty počas boja, no niečo v jej vnútri jej našepkávalo, aby sa tam za nimi predsa len vybrala. I napriek tomu, čo im prikázali Tobirama s Hashiramom. Musela tam ísť a presvedčiť sa, že sú v poriadku. Nielen oni dvaja, ale aj Madara. Musela ho vidieť na vlastné oči ešte raz.

"Prepáč, Haruhi, ale ja musím." Vydýchla a zavrela oči.

"O čom to hovoríš?" Hnedovlasá žena bola zmätená.

"Ostaň tu a daj pozor na ostatných, postaraj sa o nich, aj ak by sem niekoho privideli."

Po týchto slovách sa otočila a vybrala sa čo najrýchlejším šprintom smerom, odkiaľ vychádzali čierne plamene. Haruhi za ňou volala, no Maya sa neotočila, zrýchlila vo svojom behu a z celého srdca dúfala, že nikto sa nevybral za ňou.

***

"Madara, dokedy budeme proti sebe bojovať?" Zvolal na neho tmavovlasý mladý muž, ktorý sa práve úspešne vyhol nebezpečným čiernym plameňom Amaterasu.

"Môžeš sa vzdať." Okríkol ho jeho nepriateľ a neprestával na neho útočiť.

Bitka bola práve v plnom prúde, bojovalo sa na život a na smrť, čo pred tým členovia Senju klanu nepredpokladali. Zamestnaný bol aj mladší Senju, proti ktorému sa postavil Madarov brat Izuna.

Maya dobehla na bojisko práve včas. Jej pomoc bola totiž potrebná, keďže veľa ninjov sa už zranilo a potrebovalo ošetriť. Pribehla k jednému zo zranených na zemi a kľakla si k nemu.

"Čo sa tu stalo?" Spýtala sa mladého muža na zemi, ktorý bol ledva pri vedomí.

"Sú tu Uchihovia, všetci, aj tí najsilnejší z nich." Zachrapčal a ukázal roztrasenou rukou do diaľky. Maya v nej zazrela dve postavy, ktoré bolo ledva divno cez obrovský prašný oblak a kúdoľ dymu. Musela prižmúriť oči, aby spoznala Hashiramu. Srdce jej poskočilo, keď si všimla, proti komu vodca Senju klanu stojí.

"Ako si na tom?" Obrátila sa Maya opäť k zranenému a začala ho prezerať.

"Niektorí sú na tom horšie."

Poobzerala sa okolo seba, veľa ľudí ležalo na zemi s krvácajúcimi ranami, niektorí boli zo Senju klanu, iní zase Uchihovia. Hashirama ani Tobirama jej prítomnosť ešte nezaregistrovali, mali dosť práce so svojimi súpermi.

Maya sa opäť sklonila k mladému Senju, opatrne mu odhrnula brnenie a začala liečiť ranu. Nebol na tom až tak zle, ako sa na prvý pohľad zdalo a tak bola dievčina schopná vyliečiť ho aspoň z časti a odvrátiť nebezpečenstvo.

Siahla do zadného vrecka po obväz a začala mu čiastočne vyliečenú ranu obväzovať. Podarilo sa jej aspoň trochu mu pomôcť.

"Môžeš chodiť?" Spýtala sa, keď mu pomohla dostať sa späť na nohy.

"Zvládnem to."

"Počkaj chvíľu tu, zoberieš niekoho so sebou naspäť do stanu, Haruhi sa o vás postará." Rozbehla sa plavovláska k ďalším Senju členom na zemi.

"Maya! Čo tu robíš?" Tobirama si ju konečne všimol, keď sa objavila blízko neho a chystala sa vyliečiť ďalšieho nešťastníka.

"Prišla som pomôcť, je tu veľa zranených." Zakričala na neho nespäť. Nechápala ten jeho panovačný tón. Vedela, že jej prikázali zostať s Haruhi, no nedokázala len tak sedieť so založenými rukami, zatiaľ čo ľudia tu pomaly umierali na bojisku a ona bola jeden z tých mála ľudí, ktorí ich mohli vyliečiť.

Izuna stál pár metrov od Tobiramu a s prižmúrenými očami sledoval plavovlasú dievčinu, ktorá sa pred chvíľou objavila z čista-jasna. To musí byť ona, tá, čo ju starší brat spomínal, pomyslel si pri pohľade na ňu. Skutočne svojim výzorom nezapadala do okolitého prostredia, vyzerala ako cudzinka. Všimol si aj, že Tobirama prestal nachvíľu dávať pozor, keď sa jeho pozornosť obrátila na mladé dievča.

"Nemala by si tu byť, je to nebezpečné." Za kričal na ňu strieborno vlasý a ona len pokrútila hlavou.

"Dokážem sa o seba postarať sama. Sú tu ľudia, čo potrebujú moju pomoc."

Ich ostrá výmena názorov začala na seba pútať pozornosť a to, že sa dievčina objavila v strede boja, neuniklo ani Hashiramovi s Madarom. Maya sa neodvážila vodcovi Uchiha klanu ani len pozrieť do očí. Cítila na sebe jeho letmý pohľad, no rýchlo sa mu otočila chrbtom a začala sa venovať tým, ktorí to práve potrebovali. Srdce jej však stále poskakovalo pri pomyslení, že sa s ním znova stretla zoči-voči.

Izuna sa rozhodol využiť túto situáciu a chystal sa zaútočiť na blondínku, ktorá sa sklonila k ďalšiemu z ich zranených nepriateľov. Nepozdávala sa mu. Nebola síce zo Senju klanu, no svojími akciami dávala jasne najavo, na koho strane stojí a to znamenalo, že nebola o nič lepšia ako Senju.

Jeho zámer však bol zmarený, keďže Tobirama rýchlo pochopil, o čo sa mladý Uchiha pokúša a nechystal sa ho nechať v tom pokračovať.

Rýchlo sa objavil pred Izunom prv, ako sa stihol dostať k Mayi.

"Hirashingiri!" Začula ho dievčina zvolať a potom jeho výkrik nasledoval zvuk katany, ktorý preťal kožu aj mäso.

Maya rýchlo otočila hlavu za zvukom a pohľad na zasiahnutého mladého Izunu jej takmer vyrazil dych. Mladík zostal nepohnutý, z jeho sečnej rany, ktorú mu Tobirama uštedril, začala striekať malým prúdom krv. Zásah bol presný, mladý Senju sa s ničím nemaznal.

Stále nemohla uveriť, že by bol budúci Nidaime schopný takéhoto útoku a už vôbec jej nenapadlo, že by sa jeho obeťou mohol stať tak mladý chlapec. Jeho tvár sa skrivila v bolestnom kŕči a Maya si uvedomila, koho jej tak veľmi pripomínal. Vyzeral ako Sasuke Uchiha, podobal sa na neho dokonca ešte viac ako Madara.

"Izuna!" Zakričal spomínaný vodca Uchihov, ktorý sa v okamžiku, keď si všimol, že jeden z jeho ľudí je vážne zranený, rozbehol k nim. Z jeho strachu bol počuť strach a hnev. Zranený mladík mu musel byť blízky. Hashirama aj jeho vlastný súboj boli okamžite zabudnutí.

"Madara! Nemôžeš proti mne vyhrať. Poďme..." Začal, no jeho súper mu nevenoval žiadnu pozornosť. Jediné, čo ho zaujímalo, bol zranený chlapec, ktorý sa ledva držal na nohách.

"Ukončime to už..." Mladý Shodaime dobehol ku skupinke a s prekvapenými, ale aj zarmútenými očami sledoval, ako Madara pribehol k mladšiemu Uchihovi a zachytil ho skôr, ako stihol dopadnúť na zem.

Maya stále nevedela, čo má robiť a tak tam len bezradne čupela pri staršom Senju mužovi s rukou položenou na jeho pľúcach, ktoré liečila svojou svetielkujúcou zelenkavou chakrou. V Hashiramových očiach videla, ako ho mrzí, čo sa práve stalo. Vyzeral unavene. Unavene z nekonečných bojov, ktoré boli úplne zbytočné.

"Ak sa tí najlepší shinobi, Uchiha a Senju klan spoja, ostatní z našej krajiny prestanú hľadať spôsoby, ako nás zničiť a jedného dňa tieto boje prestanú." Hashiramové slová dávali zmysel. Tobirama stále stál s napriahnutou zbraňou, prekvapený, akoby nechcel veriť slovám svojho staršieho brata.

Maya nespúšťala oči oči z Uchihovcov. Madara, čo urobíš?

"Poď..." Natiahol vodca Senju k Madarovi dlaň na znak mieru. Ten na neho hľadel s výrazom hlbokého zamyslenia, podopierajúc svojho mladšieho príbuzného s jeho rukou okolo pliec. Zdalo sa, že zvádza vnútorný boj sám so sebou a svojimi názormi.

Blonďavej dievčine napadlo, že práve toto je ten zlomový okamih, keď sa Uchiha a Senju klany konečne uzmieria. Hashirama dal jasne najavo, že si nič iné neželá a zdalo sa, že Madara má už tiež dosť nekonečnej vojny proti Senju.

"Nie, braček... Nedovoľ im urobiť z teba blázna." Ozval sa Izuna slabým hlasom a Madarov pohľad sa znova obrátil k jeho mladšiemu súrodencovi.

Maya si pritisla dlaň k ústam, aby nezhíkla. Takže toto je Madarov mladší brat! Tobirama zasiahol jeho mladšieho brata. Izunovo zranenie vyzeralo veľmi vážne. Dievčina to dokázala rozoznať bez toho, aby ho dôkladne vyšetrila. Z úst mu vytekal pramienok čerstvej krvi.

"Môžem mu pomôcť." Vydala zo seba tichým hláskom a bola rozhodnutá svoje slovo dodržať. No bolo neskoro.

Madara spražil Senju bratov nenávistným pohľadom a miesto toho, aby prijal Hashiramovu ruku, vybral z vrecka výbušné guľôčky a hodil ich o zem. Obaja Uchihovia zmizli v oblaku dymu a keď ten ustál, nebolo po nich už ani stopy. Aj ostatní z ich klanu sa vydali na ústup.

Všetko sa to zomlelo tak rýchlo, že si Maya ani nestihla poriadne uvedomiť, čo sa vlastne stalo. Jedno však bolo isté, Tobiramovo zranenie bude mať fatálne dôsledky.

"Tobirama, čo si to urobil?" Spýtal sa ho zúfalo jeho starší brat. Oslovený mladík zahanbene sklopil oči, no potom sa znovu vystrel a dôstojne si stál za svojim činom.

"Robil som len to, čo bolo nutné pre náš klan."

"Veď to bol Madarov jediný brat. Jediný, ktorý mu ostal."

Tieto slová spôsobili, že Mayino srdce zovrel bolestný kŕč. Odvrátila zrak od mladíka so striebornými vlasmi a pokračovala vo svojej práci medic-nin. V tej chvíli sa cítila úplne strašne a preto chcela byť aspoň trochu užitočná, pre svoj lepší pocit.

◀ 4 | 5 | 6 ▶