Happy Birthday, Dechi! [18+!]

Krásny večer želám,

zrejme sa viacerí čudujú, čo tu straším po tak dlhej dobe odmlky, no konečne sa mi podarilo dokončiť niečo, čo stojí za zverejnenie. Keďže má dnes jedna osôbka narodeniny, podarilo sa mi pre ňu dokončiť taký menší darček, ktorý som sa jej chystala dať ešte vyše roka dozadu 😅. Týmto zrejme znova zahajujem tradíciu darčekov k narodeninám, tak dúfam, že sa mi tento rok podaria a tiež sa ma to trocha nakopne znova niečo tvoriť a možno aj začať opäť zverejňovať na tomto blogu. Veľmi mi to chýbalo, okolnosti boli také, aké boli, no nejdem si dávať žiadne prehnané plány, uvidíme, ako sa veci budú vyvíjať. No, ale späť k Dechi a jej narodeninám. 

Milá Monika, všetko len to najlepšie a najkrajšie k  tvojmu dnešnému sviatku. Darček máš nižšie a dúfam, že ťa aspoň trocha poteší a bude sa ti páčiť. 💓

(A každému, kto ešte nedovŕšil hranicu 18 rokov zakazujem článok rozklikávať, je len pre dospelých!)

"Hurry up, I can't take it any longer, Baby-bird!-"

"Patience is virtue, Birdie~"

"I don't want to wait, we nearly died."

F L A S H B A C K

*

Tá noc sa črtala byť tou najdivokejšou, akú kedy Hana zažila a to už bolo čo povedať, vzhľadom na to, kým bola a najmä s kým bola...

Nechýbalo by veľa a boli by ich zabili. Malo to byť obyčajná klasická misia; skontrolovať, zaznamenať, nepozorovane odísť. Ale nie. Miesto toho tam na nich čakala nastražená pasca. A preto o pár okamihov nma to už Keigo sledoval ako matka jeho budúcich detí letí vzduchom, kým sa sám spamätával z následkov tlakovej vlny spôsobenej gigantickým výbuchom.

"Takmer sme prišli o život. Už sme tu nemuseli byť."

Noc akou bola tá, spôsobí, že sa vám krv kompletne zaplaví adrenalín. Všetky zmysly pracovali naplno, všetky inštinkty. Tie ich zachránili, ale bolo to tesné.

Je sa teda čomu čudovať, že kde obaja sončili? 

Nie.

Chlad drevenej podahy nového bytu, kam sa okrídlený Pro hero prednedávnom nasťahoval bol tým, čo Hana nedokázala vnímať. Zamestnávali ju jeho bozky, zufalé a žiadostivé dotky objatia, akoby sa jej snáď dotýkal po prvý raz.

Obaja sa v tú noc narodili druhý raz. A každý bozk chutil lepšie, každý dotyk bol o to viac intenzívnejší. Len pomyslenie na to, o čo všetko mohli prísť... Ale neprišli. Mohol sa nad ňou týčiť a zvaliť ju na tú chladnú a ešte poriadne nezametnú zem. Mohli zo seba priam až strhať všetok pracovný odev, keďže ten dovtedy prekážam v tom, aby ešte viac cítili jeden druhého. Mohla ho schmatnúť za obe plecia, až sa tak jej bordové nechty zaryly do jeho svetlej pokožky, zanechávajúc za sebou jemné stopy v tvare polmesiačika na podráždejen pokožke...

Sediac mu v lone, skláňajúc sa nad ním a pozorujúc jeho príťažlivú tvár, hľadiac do tých intenzívnych a práve teraz dychtivých a adrenalínom aj túžbou rozšírených očí, uvedomila si Hana aká cenná je každá jedna chvíľka, každá minúta, sekunda, ktorú môže tráviť takto. Jeden na druhom. Nahí, zbavujúci sa poslednej prekážky, ktorá ich od seba oddeľovala. 

Možno by ho aj nechala čakať ešte dlhšie. Pohľad na neho bol vskutku výnimočný, pretože niekto nebol ako Keigo. Nikto. Jej Keigo... Tak moc prežívajúci túto chvíľu, vychutnávajúci si ten pocit, že prežili a odmietajúci zahodiť každú ďalšiou stotinu sekundy, kedy by sa jej nedotýkal rovnako, ako ona sama. 

Nie, obaja to práve teraz potrebovali. Naznačoval jej to neverbálne tým nebezpečným plameňom, ktorým mu tie nezvyčoajné oči tak blčali, keď sa ich pohľady stretli. Naznačoval jej to spôsobom, akým sa jeho nahá hruď pravidelne dvíhala a zase klesala, keď sotva dokázal dýchať pavidelne. Bol v to rovnako po uši ako ona samá. Najviac jej to naznačoval dotyk, akým láskal je pokožku, ako sa majetnícky dotýkal jej odhaleného stehna a smeroval stále vyššie s precíznosťou a istotou, pretože by mu už nič nezabránilo sa jej zmocniť, do nej preniknúť...

Naklonila sa teda k nemu, pretože mal pravdu. Čas, tak drahocenný, najmä pre nich oboch si už nemohli dovoliť nechať stratiť. Žili a boli tu. Priamo teraz. To ich poháňalo, rovnako s vášňou, ktorá pretrávala po zvyšok noci, strávanej na tej chladnej podlahe v objatí toho druhého. 

"Mohli sme zomrieť, ale sme tu. Tu a teraz a toto je naša chvíľa..."

The End

Ešte raz krásne narodeniny 💟