Neviem ani, že čo mi to napadlo, keď som sa rozhodla tento článok napísať. Možno za to môžu moje dnešné narodeniny. Je to dosť narcisticky zameraný príspevok, ale keďže som si mnohých z vás, ktorí mi sem chodíte (vlastne, všetkých, ktorí mi nespamujete a píšte úžasné komentáre) veľmi obľúbila, rozhodla som sa odhaliť niečo viac o osobe, ktorá to tu všetko vedie. Takže - pri príležitosti mojich dnešných 23. (áno, skutočne mám UŽ tak veľa rokov, je to strašidelné a takmer na neuverenie, ale verte mi, vôbec sa na to necítim, nepripadám si staršie ako ktokoľvek z vás) narodením som sa rozhodla uverejniť článok s 22 faktmi o mne - keďže včera bol posledný deň, keď som si mohla tú 22-ku pri svojom mene napísať. Takže, ak vás zaujíma niečo z môjho života, o mojej osobnosti - o mne, tak si kľudne prečítajte a neľakajte sa. Prezradím na seba pár pikošiek, ktoré ste možno doteraz nevedeli. Príjemné čítanie a vďaka ešte raz, že mi sem chodíte a venujete čas mojim článkom, i keď by ste mohli robiť niečo užitočnejšie, veľmi si to cením :) Takže, poďme na to.1. Hoci som dievča, veľmi často mám pocit, že som sa možno mala narodiť ako chlapec. Prisahám. Veľmi závidím chlapcom vo všetkom, ich život je podľa mňa o niečo málo jednoduchší. Keby si mám vybrať, ako sa mám narodiť, tak by som sa asi chcela narodiť ako chlapec. Bavia ma chlapčenské veci, mám rada chlapčenské oblečenie, nie som taká typická girly girl, i keď v duši som nenapraviteľná romantička a hlavne som veľká citlivka, takže by ma určite ostatní chlapci šikanovali a bola by som homo :P
2. Taktiež mám často pocit, že som sa narodila v zlom storočí. Možno aj v zlej galaxii a dokonca asi aj v zlom paralelnom vesmíre. Niekedy sa vážne cítim na tejto planéte ako mimozemšťan a mám taký ten pocit, ktorý asi pozná väčšina z vás - I don't belong. Okrem toho sa veľmi rada hrabem v minulosti. Mám rada vintage veci, staré filmy, starú hudbu a aj staré knihy a je mi jasné, že ani v minulosti to ľudia nemali práve najľahšie, možno to bolo ešte horšie ako teraz, no občas si vážne prajem, aby som sa narodila v niektorom z minulých storočí.
3. Hoci dnes oslavujem 23. rokov, vôbec sa na to necítim. Myslíte, že existuje niečo ako syndróm večného dieťaťa? Ak áno, tak to bude zrejme to, čím trpím ja. Medzi svojimi rovestníkmi sa necítim vo vojej koži. Moje (bývalé) kamarátky majú všetky svoje vlastné dospelácke životy so svojimi partnernmi, sú zasnúbené, prípadne už vydaté a s dieťaťom na krku a ja tu sedím v pyžame medzi omrvinkami na svojej posteli a fangirlujem nad kreslenými postavičkami, ktorých obrázky stalkujem na tumblr. Som proste také decko. Samozrejme, že moje okolie mi nezabudne občas pripomenúť, že som ako malé dieťa. A vraj vôbec nevyzerám na svoj vek - väčšinou mi ľudia tipujú tak 16 - 17 rokov. Aspoň toto ma teší. Keby bolo na mne, chcela by som zostať tesne pred prahom dospelosti navždy.
4. Neznášam fotenie sa, pretože vôbec nie som fotogenická a k tomu všetkému ani nie spokojná so svojim vzhľadom. Miesto toho, aby som s ním niečo robila, však kašlem na to a venujem sa pre mňa úplne dôležitejším veciam. Nerada vystavujem svoj ksicht a celkovú osobu na verejnosti a nemám rada, keď na mňa niekto pozerá. Odfotím sa, alebo sa nechám odfotiť len vo veľmi výnimočných situáciách a aj vtedy zažívam obrovskú potupu. Úplne najviac nenávidím, keď ma chce fotiť niekto iný, je to pre mňa čisté utrpenie.
5. Vyštudovala som odbor, ktorý mi vôbec nie je blízky. Každý deň som musela samú seba prehovárať, aby som bojovala ďalej, pretože naše školstvo je jeden obrovský holubník. Čo už, hneď po nastúpení do školy sa mi rozplynuli predstavy o vysokej škole ako z amerických filmov a toho, kto povedal, že vysoká sú najkrajšie časy by som najradšej napchala do sudu a pustila z riadne strmého kopca dolu. Pre mňa to bol presný opak - snáď najhoršie obdobie môjho života. Absolútne nič mi to nedalo a hoci stále neviem, čo vlastne chcem vo svojom živote robiť - viem, že čo robiť nechcem.
6. Ja a móda? Veľmi sa v láske nemáme. Áno, je to tak. Bohužiaľ, ja a móda moc kamarátky nie sme. Nie je to tak, že by som nemala vkus. Žiadne oblečenie na mojom type postavy proste nevyzerá dobre, takže načo sa snažiť? Vôbec ma nebaví vymýšľať a meditovať na tým, čo na seba alebo čo si kúpim. Natiahnem na seba hocičo, len aby som nešla holá, keď už musím niekam ísť. Väčšinou času trávim totiž v pyžame alebo rozgajdanom domácom oblečení a tak mi to vyhovuje. Keby bolo po mojom, chodila by som stále v pyžame. Keď už sa mi niečo páči, tak to vždy obdivujem iba na obrázku, alebo iných ľuďoch, keďže sama by som si niečo také nemohla dovoliť obliecť. Veľmi rada by som všade nosila mužské oblečenie, pretože sa v ňom cítim najpohodlnejšie, dokonca sama v skrini pár mužských vecí vlastním, no vždy, keď ich navlečiem na seba a vybehnem s nimi na verejnosť, pozerajú po mne akoby som mala dve hlavy. Čo už, ťažký údel anti-módneho človeka ženského pohlavia. *sigh*
HOW I PLAN MY OUTIFTS FOR THE WHOLE WEEK:
7. Som nákupná maniačka (ale nie, čo sa týka oblečenia). Na rozdiel od ostatných mojich známych ženského pohlavia - ja sa vyžívam v nakupovaní iných vecí ako je make up, oblečenie, či doplnky. Milujem kupovanie rôznych fandom vecí, niekedy som tým dokonca posadnutá. Doma mám rozrastajúcu sa zbierku rôznych fandom vecičiek a stále nemám dosť. Ak na e-bayi uvidím nejakú hovadinu, tak ju hneď musím mať a je jedno, či ide o akčnú figurku, alebo prívesky z rôznych seriálov/anime/whatever. Momentálne sú mojou najväčšou vášňou knihy, kupujem ich jednu za druhou a nestíham čítať. Ale viem, že do kníh sa oplatí investovať, takže mi nie je na ne ľúto dať jedinu korunu :)
8. Mám až príliš veľa koníčkov a záujmov! Skutočne je tomu tak. Tak málo času a tak veľa záujmov. A z mojich koníčkov by som mohla spomenúť napríklad tieto: surfovanie po internete, sledovanie seriálov, filmov, čítanie kníh, čítanie fanfikcií, kreslenie, písanie fanfikcií aj fikcie, písanie článkov a blogovanie, zhromažďovanie obrázkov, pozeranie videí, čítanie mangy a sledovanie anime, hranie veľkého množstva počítačových hier, neustále sliedenie po tumblr., či sledovanie NHL (čo zaberá obrovské množstvo času) a teraz som k tomu pridala aj futbal ( !!! :D ) a občas, keď sa podarí, tak si aj usporiadam súkromnú karaoke party. Proste som vyťažená až až. Musela som si nájsť veľa vlastných záujmov, pretože som veľmi osamelá, tak aspoň toto pomáha.
9. Nepoznám slovo nuda - som jedným z tých ľudí, ktorí sú domasedi, no i napriek tomu sa nikdy nenudím. Naozaj, nepoznám slovo nuda, podľa mňa nuda ako taká v podstate ani neexistuje. Vezmite si už iba to, že jak fascinujúce miesto je ľudská myseľ - tu sa nachádzajú nekonečné možnosti, tak ako sa môže niekto nudiť? Aj keď sedím niekde a čakám, napríklad na autobusovej stanici, tak neustále v hlave vymýšľam rôzne príbehy a prúdi mi tam nespočetné množstvo myšlienok. Až by jednému vybuchla hlava.
10. Nenávidím domáce práce a upratovanie. A pod domácimi prácami rozumejte aj varenie a pečenie. Všetko toto pramení z mojej obrovskej lenivosti, ktorá ma úplne pohlcuje a jedného dňa ma úplne vcucne a nezostane zo mňa ani mastný fľak. Nuž, zo mňa asi žienka domáca nikdy nebude, čo už. Už som sa s tým zmierila. Niekedy ma však chytí záchvat a predsa len niečo uvarím, ale pozor, nestáva sa to často.
11. Neznášam plánovanie. Nenávidím, keď odo mňa niekto požaduje záväzné vyjadrenie a keď už sa blíži termín toho, k čomu som sa zaviazala, tak z toho mám vždy nepríjemné pocity. Keď sa s niekým dohodnem napríklad na tom, že niekam pôjdeme, čím bližšie je dátum eventu, tým viac ma prepadá nechuť sa zúčastniť a začínam byť z toho úplne zúfalá a mať nepríjemné pocity. Väčšinou sa snažím z toho vyhovoriť, čo mnoho ľudí naštve. Bohužiaľ, mám to v povahe. Radšej mám spontánne rozhodnutia, pretože vtedy mi moja myseľ našepkáva, že to mám urobiť a aj to urobím. Keď si niečo naplánujem, tak hneď po naplánovaní ma entuziazmus zo všetkého prejde. Je to žalostné.
12. Nerada telefonujem. Vyplýva to z viacerých vecí - my, INFP osobnostné typy sme známe tým, že veci ako telefonovanie, neohlásené návštevy a podobne sú pre nás pohromou. A okrem toho, neznášam ako znie môj hlas v telefóne. Je úplne detský a piskľavý a je dosť hrozné, že ho musím počúvať ja, nie ešte osoba na druhej strane linky ._.
13. Som ľaváčka - od narodenia píšem, kreslím, robím všetko ostatné ľavou rukou. A vždy ma unavuje, keď sa ľudia divia, ako môžem niečo robiť "ľavou". No ako asi? Ako každý iný človek, čo to robí "pravou". Inak, mnohé z veľmi zaujímavých a slávnych osobností boli ľaváci, tak aspoň to je snáď dobré znamenie. Ale niekedy mi to komplikje život - som dosť gramblavá a keď niečo kreslím/píšem, tak mám vždy zašpinenú celú ruku, všetci ľaváci určite tieto struggles veľmi dobre poznajú.
14. Som športový antitalent. Skutočne. Taktiež som úplné poleno. Vždy, keď sa musím hýbať, vyzerá to komicky a ešte k tomu mi to nejde. A úplne najviac mám traumu zo športovania pred druhými. Telesná výchova bola vždy pre mňa najväčším utrpením. Nikdy som sa nedokázala vyšplhať na lano alebo tyč, preskočiť kozu, či urobiť premet alebo stojku. Ani môj beh nikdy nebol nič extra, vždy som dobiehala medzi poslednými. O športových hrách sa radšej nebudem vyjadrovať, vždy som zostala medzi tými, ktorých nikto nechcel do družstva. Na druhej strane, milujem sledovať športy - najmä tie zimné. Ako si už každý pravidelnejší návštevník tohto blogu stihol všimnúť - hokej je jedna z mojich najväčších lások.15. Som veľký strachopud - hlavne, čo sa hadov a lietajúceho hmyzu týka - mám z nich úplnú fóbiu. Hadov som sa od útleho detstva úplne desila, vždy som sa v prítomnosti nejakého rozplakala, prípadne chytila panický záchvat. A zostalo mi to do dnes. Je jedo, či ide o obrovského pytóna alebo malú žížalu - mám hrôzu z úplne všetkých. A rovnako je to aj s osami, moľami (ktoré mi neublížia, ja viem, ale i tak sa ich desím).
16. Trpím netradičným strachom - megalofóbiou. Tento druh fóbie nie je moc rozšírený a tí, ktorí ním trpia, sa boja všetkého, čo je veľké. Naozaj je to tak. Strach mi naháňajú také veci, ktoré by vám ani nezišli na um - napríklad pohľad na obrovský ľadovec vo vode, veľké lode (najmä tie výletné mi naháňajú hrôzu), továrenské komíny alebo iné megalitické veci a stavby. Je to zvláštna fóbia a kvôli nej by som napríklad nemohla ísť robiť alebo dovolenkovať na výletnú loď. Asi by som zomrela od strachu. Pri filmoch ako Titanic, či Trosečník, kde sa objavili obrovské lodné konštrukcie, som skoro vypustila dušu D:
17. Neskutočne moc mi vypadávajú vlasy - neviete si ani predtaviť, že ako. Vždy po mne zostane obrovská guča. Stačí, že si prehrabnem vlasy prstami a znova som o niečo chudobnejšia. Po každom zmývaní je mi pri pohľade na tú kopu vypadnutých vlasov na zaplakanie. Ak máte niekto nejaký recept (okrem tabletiek), tak sem s ním! Budem vám moc vďačná, lebo si už s nimi neviem dať rady.
18. Veľmi ma to ťahá k oceánu a milujem podmorský svet - vždy som milovala rybička a od malička som túžila po tom, aby som sa dostala k moru. Zatiaľ sa mi to za celý život podarilo iba raz, no nesmierne moc sa mi tam páčilo. Jedného dňa by som sa chcela potápať, najlepšie so žralokmi! Pretože to sú moje obľúbené zvieratá. K tomu sa viaže aj ďalší fakt. Niekedy mám chuť sa na úplne všetko vykašľať a odísť niekam ďaleko k oceánu a pridať sa ku greenpeace skupine :-D
19. Bojujem za práva žralokov a ich záchranu. Ako som vyššie spomenula - fascinuje ma všetko, čo sa nachádza v podmorskom svete a také stvorenia ako žraloky tiež nie sú výnimkou. Preto sa snažím prispieť k ich záchrane, hrozí im totiž vyhynutie. Denne sa zabíjajú kvôli ich plutvám, čo je úplne zbytočné a strašné. Ak chcete, môžete im pomôcť aj vy - stačí podpísať túto petíciu, ktorá vám zaberie pár minút a môžete mať dobrý pocit z toho, že ste pre tento svet urobili niečo dobré. (lol, Farah začína s propagandou, snáď vám to až tak nevadí).
20. Trpím častými poruchami spánku - Občas spím až príliš - som schopná prespať aj 22 hodín za deň. Inokedy zase mávam aj obdobia bez spánku, keď zažívam aj 2 - 3 prebdené noci. Hlavne keď som mala ísť v pondelok na celý pracovný týždeň do iného mesta a do školy, tak v noci zaspať bolo pre mňa prakticky nemožné. Je to naozaj hrozné, mnoho rázy by som veľmi rada spala, ale proste to nejde, moja myseľ nechce utíchnuť, nech robím čo robím. Ale už som sa naučila byť voči tomu odolná a ťahanie dvoch nocí po sebe mi už nerobí také problémy, ako kedysi. Niekedy to bolo dokonca praktické - keď som sa potrebovala veľa učiť, alebo som písala bakalársku prácu. Inokedy zvyknem ponocovať z vlastnej iniciatívy - som taká nočná sova. Všetko mi die lepšie v noci, mám ju radšej ako den, má pre mňa akési svoje zvláštne čaro. Vtedy ma najviac chytá múza a napadajú mi zaujímavejšie myšlienky.
21. Ovládam slová takmer každej známej pesničky, ktorú si vypočujem aspoň pár rázy. Mnohí ľudia sa čudujú, keď si začnem spievať hocijakú pesničku, čo beží v rádiu alebo inde a poznám takmer všetky jej slová. Na niektoré veci mám nazozaj veľmi dobrú pamät - no vždy sú to samé blbosti. Lyrics sú jednou z nich. Proste nejako mi to vždy ide do uší a ľahko si ich zapamätám. A milujem si spievať. Nahlas. A veľa. Bohužiaľ, môj spev je už menej potešujúci. Mám hudobný hluch, na čo sa sťažujú najmä obyvatelia mojej domácnosti, no čo s tým narobím, keď spievam rada a veľa a nezaujíma ma, že je to falošné jak divé svine, ako by povedal známy odborník Paľo Habera.
22. Moja úplne prvá platonická láska bol Atreyu zo starého filmu Neverending Story/Nekonečný príbeh. Pamätám si, že som bola úplne maličká, keď som ten film videla a veľmi som si ho obľúbila. Dodnes patrí k mojim úplne najobľúbenejším filmom vôbec. Videla som ho snáď tisíckrát a vždy ma rovnako dostane. Ako malá som bola až po uši zamilovaná do toho herca, ktorý hral Atreya - pamätáte si na neho ešte? Udatný mladý bojovník, mal koňa Artexa a pomáhal zachrániť Svet fantázie. Najlepšie bolo, že u nás na sídlisku býval jeden starší chlapec, ktorý sa na neho podobal a viete si asi predstaviť, ako moc som vyvádzala, keď bol náhodou na blízku. To bola, vážení, moja prvá láska a tá odštartovala moju dráhu profesionálnej fangirl :P
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára