Zatúlaná - Kapitola 09

Ako som sľubovala, konečne uverejňujem novú kapitolu k poviedke Zatúlaná. Viem, že mi to trvalo veľmi dlho, kým som sa dokopala k dopísaniu a uverejneniu novej kapitoly k tejto fanfikcii. S hrôzou som zistila, že ubehlo niekoľko mesiacov, odkedy sa tu objavila posledná časť k Zatúlanej. Moc ma to mrzí. Snažila som sa pohnúť s touto poviedkou ďalej, ale nejako som sa zasekla. Našťastie som však tento spisovateľský blok prekonala a konečne sa mi podarilo dopísať deviatu kapitolu. Uvedomujem si, že čím viac s týmito kapitolami otáľam, tým viac čitateľov strácam, ale pevne verím, že ste ešte na túto poviedku nezanevreli a nájde sa niekto, koho nová kapitola poteší a prečíta si ju.

Snáď vás poteší aspoň to, že v dnešnej kapitole sa konečne niečo aspoň trochu zaujímavé udeje a konečne sa dočkáte nejakej interakcie medzi Mayou a Madarom. Na akciu som bola opäť skúpa, no potrebujem do poviedky dostať tieto omáčky týkajúce sa zbližovania, aby to malo pomalý a hladký spád. Snáď to pochopíte a od tejto kapitoly sa môžete tešiť na stále viac a viac scén s našimi hlavnými hrdinami. Nezostáva mi už nič iné, len popriať vám príjemné čítanie a ešte raz sa ospravedlniť za to, že ste na pokračovanie museli tak moc dlho čakať. Budem nesmierne rada, ak mi zanecháte komentáre a dojmy - tie ma potom motivujú písať ďalej :) Užite si kapitolu :)

Zatúlaná - kapitola 09 

Počet slov: 3 675

V minulej časti:

"Už idú! Už sú tu! Vidím Hashiramu-sama!" Jeden z mladých chlapcov, ktorý stál v dave, začal nadšene volať na ostatných. Maya sa zvedavo postavila na špičky, bola totiž veľmi vzadu v hlúčiku vítajúcich a cez spleť hláv a ramien bolo do diaľky ťažké vidieť.

Nedočkavo jastrila zrakom a konečne ich uvidela - v diaľke s k nim blížili postavy, bolo ich veľa. Po chvíli spoznala Hashiramove tmavé vlasy a keď jej oči prešli z jeho vysokej postavy na človeka vedľa, srdce akoby jej opäť vynechalo úder. Tie čierne havranie vlasy by spoznala aj na kilometre. Vo vetre viali pramene ako majestátna polnočná zástava a bolo to jasné - Madara Uchiha skutočne prišiel aj so svojimi mužmi. Boli tu a chystali sa spečatiť mierovú dohodu. Davom sa pomaly začali rozliehať neisté oslavné výkriky a vítanie. Uchihovia konečne prišli.

Kapitola deviata - Sila pohľadu 

* * *

"Čo im to tak dlho trvá?" Haruhin podozrievavý tón zaznel už po tretí raz za poslednú pol hodinu. Hashirama s Madarom a pár mužmi z oboch klanov zmizli za stenou oficiálneho stanu, kde sa malo údajne konať tajné pečatenie dohody, ktorá symbolizovala mier.

Stan bol postavený pre tento účel, na počesť spojenectva. Ľudia zo Senju klanu si na ňom dali naozaj záležať. Bol veľkolepý a zdobili ho zástavy so symbolmi oboch klanov. Okrem toho bola po spečatení dohody plánovaná bujará hostina, takže Haruhi nebola jediná, ktorú prepadla nedočkavosť. Ostatní tiež zvedavo upierali zraky na stan, za ktorým zmizli vodcovia ich klanov. Maya čakala trpezlivo, no nedokázala v sebe tak úplne potlačiť vlnu vzrušenia, ktoré pomaly dávalo o sebe vedieť. Takáto historická udalosť sa nestáva každý deň, dievčina si veľmi dobre uvedomovala jej dôležitosť.

Tobirama bol vnútri spolu so svojim bratom, zrejme za účelom byť Hashiramovým ochrancom, keby sa pečatenie nežiadane zvrtlo do niečoho nepríjemnejšieho. Maya dúfala, že všetko prebehne v mieri a bez problémov.

"Dúfam, že sa tí naničhodní Uchihovia o nič nepokúsia." Zdalo sa, že jej Haruhi číta myšlienky.

"Ja verím, že to prebehne hladko. Netešíš sa, Haruhi-san? Toto je veľký krok vpred pre Senju klan." Maya sa snažila navodiť u svojej priateľky pozitívne myšlienky. Dúfala, že Haruhi konečne zahodí predsudky. Uchihovia sa zatiaľ ukázali ako civilizovaní a rozumní hostia.

Netrvalo to dlho a spoza stanu konečne vyšli mužské postavy, nasledované svojimi ochrancami. Hashirama so širokým úsmevom víťazoslávne pozdvihol ruku, v ktorej mal rozvinutý pergamen s podpismi oboch vodcov klanov. Mnoho členov Senju klanu začalo nesmelo volať na slávu a tlieskať, postupne sa k nim pridali aj tí, ktorí pochádzali z Uchiha klanu a aj svetlovlasá dievčina v dave.

Očami prebehla po tvárach všetkých hlavných aktérov pečatenia dohody. Hashirama žiaril ako slniečko, čo Mayu nesmierne moc tešilo. Bola šťastná, že konečne sa mu podarilo dosiahnuť jeho veľký sen, o ktorom jej neraz rozprával. Za ním stál jeho mladší brat, ruku mal stále pre prípad položenú na svojej katane a pohľadom ostražito jastril po Uchihoch, ktorí boli pred tým so Senju bratmi v stane pri pečatení. Nakoniec Maya uprela svoje oči na Madaru. Stál pokojne, vyžaroval z neho rešpekt, no neusmieval sa. V očiach sa mu stále leskol povestný červený sharingan, zdalo sa, že ani on sa nedokáže v prítomnosti svojich bývalých nepriateľov úplne uvoľniť.

Vodca Senju klanu sa k nemu otočil s natiahnutou dlaňou. Madara chvíľu počkal, kým mu podal tú svoju a Hashirama pevne stisol jeho dlaň. Maya z nich nespúšťala oči a na malý okamžik sa jej zazdalo, akoby sa Uchihovi na perách mihol malý úsmev. No kým sa stačila z toho spamätať, bol úsmev preč. Spojené ruky oboch vodcov však naznačovali jedno - Uchiha a Senju klan boli konečne v mierovom, spojeneckom vzťahu. Davom sa ozvalo omnoho viac nadšených a oslavných pokrikov ako svetlovláska čakala a zdalo sa, že aj Haruhi už je o niečo spokojnejšia.

* * *

Maya bola fascinovaná tým, čo dokáže štipka alkoholu urobiť s atmosférou naokolo. Oslava pečatenia dohody bola v plnom prúde, podávalo sa saké a hory jedla, ktoré členovia Senju klanu pripravili. Uchihovia sa začali pomaly so Senju klanom socializovať, i keď stále si udržiavali určitý odstup. V minulosti toho oba veľmi veľa utrpeli zo strany druhého, preto nebolo úplne ľahké zabudnúť na všetky boje, no alkohol pomáhal uvoľniť napätie. Niektorí oslavujúci dokonca schytili hudobné nástroje a osadou sa niesla príjemná hudba. Tí odvážnejší začali aj tancovať.

Maya sedela na veľkom drevenom polene a sledovala ostatných, Haruhi vedľa nej pomaly usrkávala zo svojho hrnčeka plného saké. Na tvári sa jej objavila červeň a neprítomný, blažený výraz. Zrejme už za večer stihla vypiť viac saké, ako si Maya pôvodne myslela. Svetlovláska sa poobzerala okolo seba. Hashirama sedel za jedným stolom s Madarom a dvojicou jeho mužov. Zdalo sa, že o niečom diskutujú. Mladý Senju nestrácal svoj povestný úsmev a Maya bola nesmierne rada, že sa tak dobre baví.

Na druhej strane, jeho brat bol na tom opačne. Sedel o niekoľko stolov ďalej, oči nespúšťal zo svojho staršieho brata a jeho spoločníkov. Vedľa neho bol jeden zo starších Senju klanu, ktorý mu horlivo o niečom rozprával, no zdalo sa, že Tobirama mu venuje len polovičnú pozornosť. Maya dúfala, že sa mladík konečne bude môcť aspoň trochu uvoľniť. Všimla si však, že pred sebou nemá hrnček plný saké ako väčšina oslavujúcich. Zrejme sa mu nezdalo piť alkohol, keď sú Uchihovia na ich pôjde, práve rozumne. Za to Hashirama si doprial už niekoľko pohárikov a oduševnene nalieval aj všetkým naokolo.

"Dnes to nevyzerá na najhorší večer," zamumlala Haruhi sediaca vedľa. Radostne si podupávala nohou do rytmu muziky a nakláňala sa zo strany na stranu. Maya sa mierne zachichotala. Všimla si, aké má Haruhi rozstrapatené vlasy a dobrá nálada z nej len tak sršala.

"Som rada, že sa konečne nehneváš, Haruhi-san." Usmiala sa na svoju priateľku.

"Nemôžem povedať, že som najšťastnejšia, že sú tu tí Uchihovia, no nakoniec to nie je až také zlé. Začínam sa dobre baviť." Medzi každým nádychom uniklo Haruhi malé zaštikútanie, ktoré presvedčilo Mayu o tom, že alkohol nad ňou začína preberať moc.

"No ták, neseď tu ako kôpka dreva a daj si aj ty." Strčila dievčine hnedovlasá žena do rúk hrnček so saké. "I keď zrejme ešte nemáš vek na to, aby som ti mohla nalievať, dnes je špeciálny večer, takže to nevadí. Tak si daj, oslavujeme predsa!"

Maya sa zahľadela na saké vo svojich rukách. Za dnešný večer už jeden pohárik stihla vypiť, no napokon pokrčila plecia a usúdila, že ešte jeden jej neublíži. Zatiaľ sa ani pri najmenšom necítila opitá, preto pritisla hrnček k perám a na jazyku pocítila ostrú chuť horúceho saké.

"Poďme si zatancovať!" Zvolala z ničoho nič Haruhi, schmatla Mayu za rukáv a ťahala ju medzi ľudí, ktorí sa bavili pri plápolajúcom ohni. Dievčina sa začala zdráhať.

"Haruhi-san, myslím, že to nie je práve najlepší nápad..."

"Ale no tak, zlatko, stále sme len také vážne, zábava je presne to, čo potrebuješ!" Bolo nad slnko jasné, že Haruhi neberie nie ako odpoveď. Vtisla dievčine do dlane ďalší pohárik saké a Maya pochopila, že od nej staršia žena chce, aby sa uvoľnila rovnako ako ona sama.

Uvedomila si, že ak nechce Haruhi sklamať, bude sa musieť povzbudiť ešte viac. Taktiež sa zmierila s faktom, že by hnedovlasej žene mohla ujsť. Jej stisk bol až príliš pevný a prosba v podguráženej tvári až príliš neoblomná. Pohárik saké teda skončil v svetlovlasej dievčine, ktorá sa nechala vtiahnuť medzi malú hŕstku tancujúcich naokolo.

S Haruhi sa chytili za ruky a začali poskakovať okolo ohňa spolu s ostatnými. Bol to zvláštny druh tanca. Maya na tanečné zábavy nebola príliš zvyknutá, nebolo to až také zlé. Zdalo sa, že Haruhi sa naozaj baví a tak sa dievčina pokúsila uvoľniť tiež.

Netrvalo dlho a veselá atmosféra ju pohltila natoľko, že dovolila svojmu zvonivému smiechu, aby nachvíľu unikol medzi ostatných. Pocítila na sebe niečí intenzívny pohľad. Nemusela dvakrát hádať, aby vedela, že smeruje od stola, za ktorým sedel Hashirama s jeho hosťami. Tú ťarchu sharinganu by spoznala kedykoľvek. Tvár jej očervenela ešte viac ako doteraz, no alkohol v krvi mal až príliš uvoľňujúce účinky. Miesto toho, aby sa hanblivo stiahla a prestala s Haruhi tancovať, urobila presný opak. Rozhodla sa ešte viac odviazať a začala sa so svojou priateľkou vrtieť okolo ohňa ako o život.

Svetlo z pahreby vrhalo na jej siluetu jemné záblesky a svet naokolo akoby nachvíľu prestal existovať. Uvedomila si, že možno na seba s Haruhi pútajú viac pozornosti, akoby jej za iných okolností bolo milé. Jej bledá tvár a svetlé vlasy nadobudli červenkastý nádych, keď na ňu zasvietilo svetlo z ohňa. Rukou si podvihla sukňu svojho kimona vyššie, aby sa jej lepšie tancovalo.

Všimla si, že sa okolo nich utvoril menší hlúčik postáv a niektorí z tancujúcich mužov sa pridali k nej a Haruhi. Jeden z nich, ktorý vzal hnedovlasú ženu za ruku, mal na sebe tmavomodré kimono s emblémom Uchiha klanu na chrbte.

"Nie len, že jedia naše jedlo a pijú naše saké, ešte majú aj tú drzosť tancovať s našimi dievčatami." Maya i napriek svojmu mierne opitému stavu dokázala rozoznať nenávistné slová mladíka, ktorý postával pri ohni iba pár krokov od miesta, kde sa zabávala skupinka tancujúcich. Obrátila zvedavo hlavu k tomu, kto vyslovil tie opovržlivé slová.

"Katsuro, nechaj to tak. Dnes máme oslavovať a nemyslieť na staré spory." Dvaja mladý muži zo Senju klanu sa zhovárali dosť hlasno na to, aby ich dievčina počula. Jeden z nich mal na tvári výraz čistej nenávisti.

"Ako môžem nemyslieť na staré spory? Tí bastardi mi zabili otca a brata!" Znechutene si odpľul a plecom vrazil do jedného z Uchihov, ktorí tancovali okolo ohňa. Ten však nemal v úmysle nechať niekoho zo Senju, aby do neho strkal.

"Máš nejaký problém?" Zavrčal starší muž z Uchiha klanu na mladíka, ktorého priateľ sa ho pokúšal odpratať z cesty.

"Áno, mám, ty uchihovský pes."

"Ale no tak, Katsuro, nerob zbytočné problémy." Jeho priateľ sa mu snažil dohovoriť, no márne. Mladý Katsuro ho odstrčil a odhodlane sa postavil pred muža od Uchihov. Maya spoznala, že je podgurážený alkoholom, inak by si zrejme niečo takéto nedovolil.

"Nenechám nikoho z toho prašivého klanu, aby si na našom území robil, čo sa mu zachce." Strčil oboma rukami do muža stojaceho pred ním. Maya vedela, že to nezostane len pri postrkovaní.

Osatní účastníci oslavy sa ani len nenazdali a medzi dvoma mužmi sa strhla bitka. Ako to zvyčajne býva zvykom - kde sa bijú dvaja, pridajú sa aj iní. Niektorí Uchihovia a Senju začali na seba nenávistne pokrikovať a situácia sa začala vymykať spod kontroly.

Všimli si to aj vodcovia oboch klanov, ktorí si razili cestu do centra diania. Tobirama bol najrýchlejší z nich a Maya zaregistrovala, ako sa rýchlo objavil medzi dvoma mužmi, ktorí celú výmenu názorov a pästí vyprovokovali. Oddelil ich od seba a nenávistne sa pozrel na toho, ktorý bol z Uchiha klanu.

"Je tu nejaký problém?" Jeho oči sa na pár sekúnd zastavili na dievčine, ktorá sa všetkému prizerala z bezpečnej vzdialenosti a pomaly z nej začínal vyprchávať alkoholový opar. Potom sa jeho karmínový pohľad zastavil na jednom z jeho vlastných mužov.

"Všetko je v poriadku, Tobirama-sama. Snažil som sa ho zastaviť, ale zrejme vypil až príliš veľa saké. Moc sa ospravedlňujeme." Prihováral sa mladšiemu zo Senju bratov Katsurov spoločník. Katsuro stále upieral na Uchihov nevraživý pohľad, no nakoniec sa stiahol a utrel si krvavú peru do rukáva svojej yukaty.

* * *

"Tobirama, čo sa tu deje?" Hashirama s Madarom dobehli za ostatnými, ktorí boli pri ohni. Maya vycítila, že ju Uchiha sleduje svojim sharinganom, nemusela sa na neho ani pozrieť. Cítila ten uprený pohľad ešte vtedy, keď s Haruhi bezstarostne tancovali, hoci bol vzdialený. Teraz v jeho blízkosti nedokázala zabrániť svojej tvári, aby nadobudla červený odtieň.

"Už je to v poriadku, Hashirama. Postarám sa o to, išlo len o malé nedorozumenie, však?" Tobirama sa zabodol pohľadom do Katsura, ktorý pokorne sklonil hlavu. Spolu s jeho priateľom a Tobiramom v čele sa pobrali preč od miesta diania. Striebrovlasý mladík ešte stihol dodať: "odvediem Katsura niekam, kde môže vytriezvieť. Pokračujte v oslavách."

Všetci ostatní naokolo ešte stále hľadeli na miesto, kde pred chvíľou stál pôvodca celého nedorozumenia. Atmosfére badateľne zhustla, aj hudba dokonca utíchla.

"No, tak, prečo prestala hrať hudba? Máme sa predsa zabávať, oslavujeme, tak sa znova dajte do toho!" Hashiramovi sa nepozdávalo, že by sa mala zábava skončiť, preto vyzval zúčastnených, aby pokračovali. Na jeho povel sa miestom znova začali ozývať zvuky hudby a ľudia sa vrátili k svojej predchádzajúcej činnosti, ktorá bola prerušená Katsurovým výstupom.

"Maya-chan, bavíš sa?" Hashirama sa jej neprítomne zahľadel do tváre. Jazyk sa mu už mierne plietol, z čoho dievčina spozorovala, že alkohol mu začal opantávať zmysly.

"Áno, Hashirama-sama, ospravedlňujem sa za nedorozumenie, ktoré tu vzniklo." Mierne sa uklonila. Hnedovlasý mladík len mávol rukou.

"To nič, to nič. Už je to zase všetko v poriadku, že Madara?" Zahľadel sa na svojho priateľa, ktorý stál po jeho boku. Mladý Uchiha sa neusmieval, jeho pohľad bol skúmavý, no nevyzeralo to, že by sa na ňom podpísali nejaké známky skonzumovaného alkoholu. Buď mal veľmi dobrú výdrž, alebo sa na rozdiel od Hashiramu s pitím krotil.

Mladému vodcovi Senju klanu sa naozaj podarilo opäť rozprúdiť zábavu, akoby sa žiaden nepríjemný incident vôbec neodohral. Aj Haruhi sa znova veselo zabávala s tancujúcimi mladšími i staršími mužmi, len členovia rozdielnych klanov sa k sebe správali s akýmsi odstupom. Maya opäť pocítila to mierne napätie medzi Uchihami a Senju.

"Maya-chan, toľko rázy som ti hovoril, aby si ma volala len Hashirama," začal mladý Senju a dievčina zahanbene prikývla. Vzal ju okolo pliec. "Poď, musíš si s nami pripiť na mierovú dohodu!"

Maya nervózne pozrela na Madaru, ktorý len mierne pokrčil plecami a vybral sa smerom späť k stolu, kde spolu pôvodne obaja vodcovia klanov popíjali. Hashirama viedol dievčinu k tomu istému miestu. Maya sa ešte naposledy otočila za svojou priateľkou Haruhi, no tá mala v tú chvíľu o zábavu aj spoločnosť postarané a preto sa plavovláska nechala odviesť starším zo Senju bratov. Tobirama sa ešte stále nevrátil.

* * *

Hľadela na svoj plný pohár saké. Snažila sa piť pomaly, aby jej alkohol znova neudrel do hlavy. Hashirama mal veľký apetít a vždy, keď nalial sebe, musel naliať aj ľuďom okolo. Maya sa tvárila, že si pomaly uchlipkáva, no robila všetko pre to, aby sa do jej krvi dostalo už iba minimálne množstvo alkoholu. Nemala takú výdrž ako mladí muší naokolo.

Sedeli spolu za stolom. Zábava ešte stále pokračovala, no piesne, ktoré sa ozývali od ohniska nabrali pomalší a pokojnejší rytmus. Veľa oslavujúcich sa už natoľko unavilo a upilo, že sa pobrali do svojich obydlí, alebo provizórnych dočasných ubytovní. Len pár najodolnejších ešte vydržalo poskakovať okolo ohňa.

Maya sedela vedľa Hashiramu, ktorého dobrá nálada neopúšťala a oproti sedel Madara. Tiež mal pred sebou pohárik a fľašku so saké, no nepreháňal to, ako jeho Senju priateľ. Dievčina si za ten čas, čo tu medzi nimi strávila, všimla, že mladý Uchiha toho veľa nenahovorí. Väčšinu času len počúval Hashiramovo opité bľabotanie a skúmavým pohľadom občas zavadil o plavovlásku sediacu vedľa. Maya sa začervenala zakaždým, keď na sebe pocítila ťarchu jeho sharinganu. Cítila sa nervózne. Prvý raz sa zdržiavala dlhšie v prítomnosti mladého vodcu Uchihov. Noc už dávno rozprestrela svoje krídla nad celou osadou a jediné svetlo, ktoré všetkým umožňovalo aspoň niečo vidieť, vychádzalo od centra zábavy - ohňa a pár lampiónov, ktoré boli porozvesované ako dekorácie. Uchihove krvavo-červené oči však svietili v tme ako pár žeravých uhlíkov, Maya si veľmi dobre pamätala, keď ich pohľad okúsila na sebe prvý raz. Vtedy, v lese, keď ju obkľúčili - jeho oči žiarili rovnako. Ten skúmavý pohľad, ktorý sa jej zabodával do duše, spôsoboval, že sa jej napriek jej vôli potili dlane a vo vnútri pocítila neznáme chvenie.

Keď občas niečo povedala, jej hlas bol roztrasený, cítila sa pred ním nesvoja. Hashirama jej nebol cudzí, odkedy sa v tomto období ocitla, strávila s ním už veľa chvíľ, ale sedieť za jedným stolom s Uchihom Madarom bolo niečo úplne iné. To, čo z neho vyžarovalo, sa nedalo opísať slovami. Dievčina mala z jeho hlasu samovoľne zimomriavky. Nerozprával veľa, ale vždy, keď niečo povedal, bolo to k veci, malo to hlavu aj pätu a dievčina hltala každé jeho slovo ako bez dychu. Tón jeho hlasu bol hlboký, ale zamatový, dokázala by ho počúvať veľmi dlho. Musela sa kontrolovať, aby na neho nehľadela až príliš často a uprene.

"Hovorím, ti Madara, toto dievčatko je anjel." Hashirama ju pohladil trasúcou sa rukou po hlave, akoby bola domáce zvieratko. Musela si upraviť vlasy, ktoré jej neohrabane rozstrapatil. "Ešte k nám aj prišla ako anjel, akoby nám spadla z neba."

Madarove oči sa do nej opäť zavŕtali a Maya sa už ani nepokúšala zabrániť červenaniu, vedela, že je to zbytočné.

"Hashirama-sama..." zamumlala zahanbene a sklopila zrak.

"Vážne. Môžeme byť radi, že ju máme. Je veľmi šikovná, to ako dokáže liečiť... Hovorím, že je to anjel, nič iné byť nemôže." Každé jedno slovo bolo sprevádzané štikútaním. Hashirama očividne mlel z posledného.

"Hashirama-sama toho zrejme už veľa vypil." Jej hlas pripomínal skôr šepot, keď sa odvážila zahľadieť sa na mladého Uchihu sediaceho oproti nej. Ten nepovedal nič, len stále upieral svoje oči jej smerom. Maya nevedela, či sa jej to iba zdalo, no na chvíľu mala pocit, akoby sa na jeho tvári mihol náznak úsmevu. Kútiky úst sa mu mierne podvihli, no dievčina si nebola istá, či ju iba neklamal zrak. Bola už predsa tma a ona v sebe mala ďalšie poháriky saké. No i tak by prisahala, že sa na Madarovej tvári objavila pobavená grimasa, hoci iba na chvíľu.

Jeho pohľad nedokázala odolávať dlho a znova musela sklopiť zrak. V tom ju z premýšľania vyrušilo mierne buchnutie a zvuk hlasného chrápania. Obaja s Madarom upreli svoju pozornosť na ich tretieho spoločníka, ktorý oficiálne prehral boj s ospalosťou a alkoholovým vyčerpaním. Hashiramova hlava klesla na stôl a jeho chrápanie naznačovalo, že sa pobral do ríše snov. Maya nedokázala zadržať mierne zachichotanie. Na jej prekvapenie, nebola sama, ktorej prišla táto situácia vtipná. Madara sa tiež uškrnul; teraz to na jeho tvári osvetlenej slabou žiarou ohňa a lampiónov videla celkom zreteľne.

"Tak to vyzerá, že už má dosť." Skonštatoval a pobavene na svojho priateľa pozrel. Dievčina prikývla.

"Čo s ním urobíme?"

"Zaslúžil by si, aby sme ho tu nechali až do rána, aspoň bude nabudúce vedieť, že sa má krotiť." Navrhol Madara a Maya mala pocit, že v jeho hlase začula akýsi zvláštny, hravý podtón. Nehodilo sa jej to k nemu, no musela uznať, že bola príjemne prekvapená. Madara na ňu pôsobil celý ten čas veľmi utiahnuto, odmerane a chladne, no teraz sa jej zdalo, akoby sa nachvíľu uvoľnil. Keď sa jeho oči znova zastavili na jej tvári, opäť pocítila motýliky v bruchu.

"Asi by sme ho mali zaniesť do jeho stanu. Aj všetci ostatní sa už pobrali k spánku." Nevrhla nesmelo a starší mladík prikývol. Postavil sa a prešiel k ich strane stola. Mayino srdce akoby vynechalo pár úderov, keď cítila jeho prítomnosť tak blízko seba. Bolo to ako vtedy, keď ju našiel uprostred lesnej čistinky a takmer ju pripravil o hlavu. Alebo vtedy, keď sa ho dotkla na bojisku a pokúšala sa ho vyliečiť svojou chakrou. Akýsi zvláštny elektrický náboj. Neviditeľný, no každý iný zmysel jej tela ho dokázal vycítiť.

Mladý vodca Uchiha klanu si vzal Hashiramovu pažu okolo svojich pliec a pomaly, trochu neohrabane sa s ním postavil. Hashirama bol chlap ako hora a hoci mal Madara veľa sily, Mayi napadlo, že by mu zrejme mala pomôcť. Vzala si Hashiramovu druhú ruku a spoločne s Madarom ho dopravili do jeho stanu. Trvalo to síce dlhšie, ako by sa mohlo za iných okolností zdať, pretože Hashirama bol ťažký, nemotorný a manipulovalo sa s ním naozaj zle. Občas niečo nevládne zašomral zo spánku, čo podnietilo Madaru k ďalšiemu uchechtnutiu a ani svetlovláska na neubránila chichotaniu.

Keď bol mladý Senju konečne v bezpečí stanu, horeznačky ležal na lôžku a spokojne odfukoval zo spánku, vybrali sa obaja von.

"Ďakujem za pomoc." Poznamenala dievčina a opäť sa odvážila pozrieť Uchihovi do očí. Ten na ňu upieral svoj intenzívny pohľad, ktorý jej spôsoboval tie neznáme pocity. Jeho tvár nadobudla chladnú kamennú masku, no tie oči hľadeli tak skúmavo, až sa pod ich ťarchou Maya cítila takmer obnažene. Všimla si, že sa už takmer všetci oslavujúci pobrali do svojich ubytovní, atmosféra vonku a upokojila a všade panovalo ticho a prítmie. Svetlo vychádzalo iba z lampiónov a striebristého svitu mesiaca. Uchihova tvár v jeho osvetlení vyzerala ako mramorová socha. Stále na ňu neprestával uprene hľadieť.

"Odkiaľ naozaj si?" Jeho slová ju prekvapili a vystrašili zároveň. Skúmavý pohľad ju prebodával skrz-naskrz a takmer zabudla dýchať. Intenzita sharinganu bola naozaj takmer neúnosná.

"Ja..." začala dievčina a cítila, ako jej na tele vystúpili drobné kvapky studeného potu. "Ja si nepamätám. Nemôžem si na nič spomenúť," vyjachtala opatrne zo seba.

(fanart je od skvelej Dechi Kazemai)

Spôsob, akým na ňu Madara hľadel ju presvedčil o tom, že jej slovám neverí. Spoznal, že klamem! Jej myseľ začínala panikáriť. Tie skúmavé oči, krvavočervené oči dokázali odhadnúť, že mu nehovorí pravdu. Vyplašila sa, no na jej obrovské prekvapenie Madara nepovedal nič. Z jeho tváre bolo jasne vidieť, že na jej klamstvám neuveril, no rozhodol sa to nijak nekomentovať. Mierne sa však vyľakala, keď jeho skúmavý pohľad stvrdol a tvár sa mi opäť zmenila na chladnú, ostražitú masku. Hneď pochopila príčinu toho všetkého. Potichu k nim podišla ďalšia osoba.

"Kde je môj brat?" Maya sa ani nemusela otočiť, aby vedela, že za ňou stojí mladý Tobirama. Jeho hlas by spoznala kedykoľvek.

"Hashirama-san už spí, trochu to prehnal s alkoholom, tak sme ho uložili do toho stanu." Maya ukázala smerom, kde sa nachádzal spiaci vodca Senju a konečne sa otočila k jeho mladšiemu bratovi.

Tobirama stál v jej tesnej blízkosti, no svoj pohľad upieral na Madaru. Z očí mu sršala číra nenávisť smerom k Madarovi, ani sa ju nepokúšal zakryť. Maya samovoľne preglgla, atmosféra, ktorá oťažela, sa jej vôbec nepáčila.

"Mala by si si už ísť ľahnúť, Maya. Už je veľmi neskoro, všetci už išli spať. Haruhi ťa hľadala, mala o teba strach, ale poslal som ju do vašej chatrče." Tobirama sa stále na ňu ani nepozrel, iba naďalej prebodával nenávistným pohľadom vodcu Uchihov. Ten mu to všetko opätoval rovnakým dielom. Maya si povzdychla.

"Dobre, Tobirama-san. Máš pravdu, mala by som už ísť. Dobrú noc. Aj vám, Uchiha-sama." Znova pohľadom zablúdila k Madarovi a ich oči sa opäť stretli. Srdce jej znova bilo ako opreteky, dokonca vycítila, že sa na ňu díva aj Tobirama. Mierne sa uklonila, nadvihla si sukňu svojho kimona, aby sa jej neplietlo popod nohy a vybrala sa smerom k zrubu, kde spolu s Haruhi prebývali. Pohľady oboch mladíkov z bývalých nepriateľských klanov ju vyprevádzali, keď kráčala po vlhkej tráve a stále myslela na ten spaľujúci pohľad sharinganu, na jeho zamatovo-hlboký hlas a to drobné nadvihnutie kútikov.

Netušila už, že Madara s Tobiramom tam ešte hodnú chvíľu stáli a keď sa im stratila z dohľadu, opäť pozreli nenávistne na seba. Chvíľu sa takmer vražedne prebodávali, znechutenie a opovrhovanie vyžarovalo z každej jednej čiastočky tela ich oboch. Keď sa ich tichá nenávistná vojna pohľadov skončila, každý sa pobral svojim smerom. Čo najďalej od toho druhého.

* * *

 ◀ 8 | 9 | 10 ▶