Zdravím vás, moji milí. Dnešný článok je extrémne krátky nebude mať v podstate žiadnu umeleckú hodnotu, ani to nie je nič zmysluplného. Cítim však určitú potrebu "pochváliť sa", možno vyžalovať sa a dostať zo seba von to, čo sa vo mne posledné týždne (alebo to možno boli aj mesiace) hromadilo. V prvom rade by som vám s veľmi zvláštnym pocitom rada oznámila, že od včerajšieho dopoludnia som oficiálne bakalár. Konečne sa mi podarilo urobiť poslednú prekliatu štátnicu a môžem si po veľmi dlhej dobe vydýchnuť.
Nie som si istá, či niekto z vás tušil, no v júni som mala bakalárske štátnice, ktorým predchádzalo dlhé úmorné trápenie sa s bakalárkou - čiže záverečnou prácou. O tom som písala už informatívny článok v minulosti. Bakalárska práca je však len jedna z vecí, ktoré musíte absolvovať, kým konečne dokončíte svoje štúdium. Okrem toho sú tu ešte štátnice a obhajoba spomínanej práce. Nechce sa mi momentálne o tom písať, určite ešte pridám dlhší článok o mojom živote na vysokej. Teraz vás len informujom o tom, že na prvý raz som dala 2 štátnice a včera som mala poslednú opravnú. Sama tomu stále neverím, no podarilo sa mi ju urobiť. Ani neviem, že akým zázrakom. A ešte k tomu dokonca za A.
Neviete si ani predstaviť, čo všetko tomu predchádzalo. Koľko nervových kolabsov, mesiacov hlbokej depresie, sĺz, frustrácie a potu a krvi. Už viacero rázy som písala, že študujem odbor, ktorý ma vôbec nebaví, nemám to tam rada. Veľa rázy som chcela odísť, skončiť s tým. Stále ma niekto prehováral a hnal k tomu, aby som ešte vydržala. Z jedného roka to boli dva, potom bolo pred bakalárkou, ktorú som myslela, že ani nebudem schopná napísať. Keď už si vydržala doteraz, nemôžeš to teraz vzdať. To mi stále veľa ľudí hovorilo a ja som sa vždy nechala prehovoriť a ťahalo sa to so mnou ďalej. Ale viete, čo? Nakoniec sa mi to podarilo a ani neviem sama, že ako. Moja mama pri mne celý čas stála a tak moc ma podporovala, že bez nej by som to určite nezvládla, psychicky ani fyzicky. A okrem popri tomto hroznom "období temna" ma nad vodou držal môj blog a hlavne vy - moji čitatelia a aj za to vám naozaj krásne ďakujem :)
Teraz mám konečne po tom. Uzatvára sa jedna - veľmi zlá kapitola môjho živote a snáď začne niečo nové a lepšie. Mám bakalársky diplom. Viem, že v dnešnej dobe niečo takéto je v podstate iba bezcenný papier. Ale 3 roky trápenia sa a prežívania z jedného dňa na druhý konečne skončili. V budúcnosti vám o tom napíšem viac, aby ste si vedeli predstaviť, čo som asi prežívala, momentálne sa nachádam v štádiu akejsi zvláštnej pohody - až eufória. Zo srdca mi padol obrovský balvan. Konečne budem môcť opäť písať (čomu som sa venovala aj doteraz xD moja prokrastinácia sa proste zase raz ukázala), navštevovať vaše blogy a celkovo znova žiť. Doteraz som sa cítila akosi zvláštne zviazaná, akoby som nemohla poriadne dýchať. Konečne sa cítim aspoň trochu slobodná.
Takže sa môžete v budúcnosti tešiť na nové články a iné veci. Už teraz sa na to všetko teším aj ja. Ďakujem tým, ktorí mi držali palce pri učení :) Zatiaľ sa majte a čakajte čoskoro nové kapitoly, nové poviedky, nové články a tešte sa so mou - Farah je Bc! :D
PS: tu je článok, ktorý som písala pred takmer troma rokmi, keď som na tú školu nastupovala: Farah Študuje. Akoby to už ani pravda nebola. Neverím, že odvtedy ubehli tri roky a konečne je to za mnou. Stále mám pocit, akoby sa mi všetko iba snívalo a ja sa prebudím a budem mať znova 15 rokov a budem odchádzať zo základnej školy, z 9. ročníka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára