
Počítajte s tým, že možno budete teraz aj mesiac bez kapitoly, no dúfam, že to prežijete a neodradí vás toto čakanie od čítania ďalších dielov. Pevne verím, že si svojich čitateľov udržím.
Dnešná kapitola je bohatá na akciu a udeje sa v nej pár kľúčových momentov. Opäť som ju kvôli blog.cz musela rozdeliť na dve časti, ale môžete sa tešiť na naozaj dlhú kapitolu, ktorá má viac ako 2990 slov. Dialógy postáv (okrem Mayi) sú originál z mangy, keďže chcem, aby sa poviedka čo najviac držala pôvodnej predlohy.
Prajem príjemné čítanie a nezabudnite komentovať a vyjadriť váš názor.
Vaša Farah
__________________________________________________________________________

Kapitola 07 - Pre lásku k blízkemu
***
Obaja mladí vodcovia svojich klanov na seba hľadeli s odhodlaným pohľadom v očiach a napätie medzi nimi bolo takmer hmatateľné.
Mladému Uchihovi sa v očiach zračila hotová nenávisť a tí, ktorí stáli za ním, nevyzerali, že majú práve najmierumilovnejšie úmysly. Vyzeralo to tak, že sa schyľuje k ďalšiemu tvrdému boju.
"Môj brat zomrel kvôli tej rane... Prenechal mi svoju silu, aby som ochránil Uchihov!" Nenávistne zasyčal Madara na svojho rivala a neprestával do neho zabárať svoje nové, pomstychtivé oči.
"Poslal som ti návrh na prímerie, čítal si ho?" Odvetil mu vodca Senju a bez strachu čelil jeho nenávistnému pohľadu. "Ak ti naozaj leží na srdci dobro Uchiha klanu a chceš ho ochrániť, mali by sme konečne raz a navždy prestať s týmto prelievaním krvi."
Maya sa zo všetkých síl modlila, aby si Madara Hashiramove slová konečne vzal k srdcu a rozhodol sa prijať jeho návrh na zmierenie. Pohľadom prešla k mladému Tobiramovi, ktorí na svojho brata hľadel veľmi skepticky. Zvieral svoju zbraň v strnulom kŕči, pripravený zaútočiť, kedykoľvek to bude nutné. Sám určite neveril tomu, že by sa s Uchihami dalo vyjednávať o mieri, jeho pohľad o tom len svedčil.
Ozvalo sa hlasné zadunenie a dievčina sa musela zaprieť, aby sa udržala na nohách. Vzduch okolo nich sa zmenil, začal sa ním niesť nebezpečný náboj. Madarove vlasy zaplápolali ako v ohni a okolo neho sa začala tvoriť hrozivá, no neznáma energia.
Obalil sa do svojho mocného jutsu, ktoré doposiaľ plavovláska na vlastné oči ešte nevidela. Išla z neho obrovská sila a tak mocná čakra a ona cítila, ako od strachu úplne stratila reč. Ostatní okolo nej sa okamžite začali pripravovať na boj, zaujali bojové pozície a vyjavene hľadeli na mladého Uchihu, ktorý sa chystal ostatným predviesť silu svojich nových očí.
Pocítila na ramene pevný stisk a keď obrátila tvár k osobe, ktorá ho zovrela, týčila sa nad ňou Tōka.
"O nič hlúpe sa nepokúšaj a drž sa v ústraní. Ja pôjdem na pomoc do prednej línie, ak by bolo treba." Precedila kunoichi cez zuby a Maya iba zaťala päste.
"Hashirama! Ako dlho mi budeš ešte nútiť tie tvoje detské predstavy?" Madara rozzúrene zakričal a jeho hnev sa odrazu zhmotnil. Ohromujúca čakra, ktorá z mladíka sršala, sa sformovala do podoby obrovského kostlivca, ktorý sa vznášal okolo neho. "Už dávno nie sme deti! Medzi nami nikdy nebude mier!!!"
Jeho hlas znel tak hrozivo. Burácal ako úder blesku, hrmel a niesol sa vzduchom, až sa mnohí členovia Senju okolo nej od strachu zachveli. Takto zastrašujúco dokázal pravý Uchiha pôsobiť. Maya začínala mať čím ďalej, tým väčší strach, no napriek tomu ju jeho slová zarmútili.
Nechcel ani len počuť o mierovej dohode a vyzeralo to, že všetko je stratené. Maya stále nedokázala pochopiť, ako sa tým dvom nakoniec podarilo spoločne založiť Konohu, keď videla, aká nenávisť medzi nimi panovala. Minimálne z Uchihovej strany. Nedokázala si ani len predstaviť, že by niekto ako on dokázal so Senju klanom uzavrieť mier. Momentálne z neho sršala čistá agresia.
Hashirama sa však jeho novým jutsu nenechal zastrašiť a odhodlane sa na svojho bývalého priateľa díval. V jeho očiach sa mihol záblesk pokory, no ten dievčina nedokázala spozorovať, pretože jediné, čo videla, bol chrbát budúceho Shodaime.
Tōka pribehla k Tobiramovi a spoločne zaujali bojové pozície, pripravení kryť svojmu vodcovi chrbát, nech sa deje čokoľvek. Rovnako sa na boj pripravili aj Uchihovia, ktorým sa zaleskol v očiach nebezpečný sharingan.
A potom to všetko vypuklo Oba znepriatelené klany sa do seba pustili a začal sa konečný boj na život a smrť.
***
Maya pomaly strácala pojem o čase. Bola vyčerpaná, uzimená, ubolená, hladná a prestrašená. Nejakým zázrakom sa jej doposiaľ podarilo prežiť bez zranenia, hoci všade navôkol to vyzeralo naozaj zle.
Uchihovia a Senju sa mlátili hlava - nehlava a jej liečiteľské schopnosti boli viac ako potrebné. Od začiatku boja sa nezastavila a bola už pomaly na pokraji svojich síl. Občas sa musela brániť, aby ju Uchihovia nezasiahli, no podarilo sa jej stále odolávať aj vďaka ostatným Senju, ktorí na ňu dávali pozor.
Hoci Madara nadobudol nové schopnosti, Hashirama bol natoľko silný, že mu stále zostal rovnocenným súperom a ich boj bol oproti ostatným ako z iného sveta. To, čo dievčina videla medzi nimi naposledy, sa nedalo ani len porovnať s tým, čo na seba skúšali teraz. Jedno mocné jutsu za druhým a stále nemali dosť.
Maya si bola istá, že ubehlo viac ako 24 hodín, odkedy začali bojovať. Bolo to vidno aj na ostatných, ktorí boli tak vysilení, že sa ledva držali na nohách.
Po tom, ako pomohla ďalšiemu zo Senju klanu, zadívala sa na miesto, kde sa proti sebe stretli obaja vodcovia. Aj oni dvaja už toho museli mať dosť, bez ohľadu na to, ako moc silní bol každý z nich. Nikto nevydrží tak krutý a namáhavý boj do nekonečna. Skôr či neskôr jeden z nich padne od vyčerpania.
Plavovláska sa dostala k Tōke, ktorej sa chystala pomôcť. Staršia kunoichi bola zranená, no bolo to až také vážne. Maya však aj tak tušila, že to ovplyvňuje jej výkon v boji a tak ju opatrne chytila za ruku a začala svojou chakrou liečiť poranené rameno. Boli blízko centra diania a tak mala na bojujúcich mladíkov dievčina dobrý výhľad.
Zdalo sa, že osobný boj Madaru a Hashiramu bude trvať ešte dlho, no mladý Uchiha sa odrazu zrútil vyčerpaný k zemi. Hashirama sa týčil nad ním a značilo to jediné. Madara Uchiha bol konečne porazený. Zostal ležať na kamenistej zemi, sťažka dýchal a svoje teraz už ónyxovo čierne oči upieral na svojho úhlavného nepriateľa.
Tobirama využil túto šancu a pomaly sa priblížil k zdolanému vodcovi Uchiha klanu. Okolo nich sa zhrčili ďalší Senju bojovníci a ostatní zajali tých Uchihov, ktorí sa prestali vzpierať po tom, čo videli, že ich vodca bezvládne leží na zemi.
"Týmto to končí, Madara." Vyhlásil mladší zo Senju bratov a pripravil svoju katanu na posledný smrteľný úder. Plánoval to s Madarom raz a navždy ukončiť a chcel využiť to, že je úplne bezmocný a vydaný mu na milosť.
Maya nevedomky zhíkla pri pohľade na scénku pred sebou. Nemohla tomu uveriť. Naozaj sa ho chystá Tobirama zabiť? To by predsa neurobil. Nesmie sa to stať, veď Madara ešte bude dlho žiť a založí Konohu, tak prečo mu teraz nad hruďou visela katana a schyľovalo sa k jeho koncu?
"Tobirama, zadrž!" Zvolal Hashirama, ktorý si kľakol k bezmocnému Uchihovi a uprel odhodlaný pohľad na svojho mladšieho brata, ktorý mu dával najavo, že nesúhlasí s tým, čo sa práve mladší Senju chystá urobiť.

Tobirama chvíľu zostal zaskočene na brata hľadieť. Zrejme mu došli slová. Aj Madara uprel nechápavý pohľad na svojho rivala.
"Prečo, aniki?!! Veď s ním môžeme raz a navždy skoncovať." Rozčúlene ho okríkol mladý muž so striebornými vlasmi a stále zvieral v ruke katanu, ktorá visela nebezpečne nad telom vodcu Uchihov ako prísľub konca.
"Skús sa ho čo i len dotknúť, varujem ťa." Nebezpečne zasyčal Hashirama. Mayi z jeho tónu naskočili zimomriavky. Nikdy by si nemyslela, že budúci Shodaime dokáže byť tak zastrašujúci. Na Tobiramovom mieste by sa jej z toho určite podlomili kolená.
Hashiramov brat zostal z jeho tónu tiež zaskočený a v jeho tvári sa mihol tieň strachu. Stiahol svoju katanu, no stále stál nad Uchihom, pripravený kedykoľvek ho doraziť.
"Tsk, tak to urob, Hashirama. Nech už je to konečne za nami." Odovzdane riekol Madara a díval sa na svojho bývalého priateľa pohľadom, ktorý prezrádzal, že sa vzdáva. Z jeho očí zmizlo akékoľvek odhodlanie, akákoľvek agresia, či zloba a sršala z nich čistá prázdnota. Beznádej. Mayi z toho bolestne stislo srdce. Nikdy nikoho nevidela tak moc na dne.
"Keď to bude tvojou rukou, môžem konečne pokojne odísť..." Jeho tón bol síce tichý, no nebolo na ňom bádať ani jedinej známky zaváhania. Zdalo sa, že sa Madara zmieril so svojim osudom. Do konca si však zachoval nebojácnu tvár. Maya neveriacky sledovala celú situáciu z ústrania. Takto má skončiť bájny Madara Uchiha? Porazený na zemi bez akejkoľvek známky odporu?
"Mohol by si sa už prestať hrať na drsného? " Hashirama stále čupel pri svojom rivalovi, ale nezdalo sa, že by sa chystal ukončiť jeho život, práve naopak. "Ak ťa teraz zabijem, teba - vodcu Uchiha klanu, všetci mladí Uchihovia, ktorí k tebe vzhliadajú, by začali besniť. Chceli by sa pomstiť."
"Hlúposť. Nikto v našom klane si ma neváži. Už nie." Trpko mu odvetil mladý muž ležiaci na zemi.
Maya si až teraz uvedomila, že jeho slová sú pravdivé. Až teraz jej došlo, ako ľahko sa ostatní Uchihovia vzdali nepriateľovi, keď videli, že ich vodca padol. A ani jediný z nich nepribehol Madarovi na pomoc.
"To sa mýliš." Prihováral sa mu mladý Senju znova. "Poďme to vyriešiť tak, ako kedysi. Dáme zase hlavy dohromady a-"
"Veď vieš, že to nie je možné. Vtedy... vtedy, keď sme obaja stáli na tom rázcestí pri rieke, vydali sme sa každý iným smerom."
Madara sa nedal obmäkčiť a Maya si smutne povzdychla. Prečo musí byť taký tvrdohlavý? Čo si nechce zachrániť vlastný život? S Hashiramom ako svojim spojencom po jeho boku má určite jasnejšie vyhliadky na budúcnosť.
"Vzal si mi môjho posledného súrodenca. A ja ti proste nemôžem veriť." Znechutene na oboch Senju bratov pozrel.
Hashirama nešťastne sklopil zrak. Situácia vyzerala beznádejne. No on sa nechystal len tak ľahko vzdať. znova na svojho terajšieho nepriateľa pozrel s pohľadom plným odhodlania a úprimnosti.
"Ako teda môžem získať tvoju dôveru späť?"
"Ak chceš naozaj moju dôveru získať späť, tak buď zabi svojho brata vlastnými rukami, alebo zabi sám seba."
Madarove opovážlivé slová vyvolali rozruch medzi ostanými, ktorí sa situácii prizerali. Maya neverila vlastným ušiam. Naozaj bola jeho tvrdohlavosť, nenávisť a zatrpknutosť voči Senju klanu tak veľká, aby prišiel s takýmto nezmyselným ultimátom?
"Len tak budeme vyrovnaní a ja budem môcť veriť tvojmu klanu." Dodal a obaja Senju bratia na neho neveriacky hľadeli.
"To nie." Zvolala plavovláska hlasnejšie, ako sprvu chcela. Jej hlas sa niesol vetrom, no nemal žiaden účinok. Madara si stále pevne stál za svojim.
"Chceš od neho, aby zabil vlastného brata alebo spáchal samovraždu?" Vykríkol jeden z bojovníkov Senju klanu nahnevane. "To nemôžeš myslieť vážne, ty-"
Jeho hnev bol však umlčaný mávnutím ruky staršieho zo Senju bratov. Ten sa z tejto hrozivej ponuky spamätal ako prvý a s privretými očami sa snažil zachovať si chladnú hlavu.
"To, čo hovorí, je na hlavu. Čo urobíš, aniki? Zabiješ ma?" Skríkol na svojho brata Tobirama, ktorý mal už zrejme dosť Madarovych nezmyslov. Nechystal sa tolerovať jeho hlúpe ultimátum, ktorému chýbal akýkoľvek zdravý rozum. To, čo od Senju klanu požadoval, bolo nemysliteľné. "Alebo obetuješ seba kvôli tomuto bláznovi?" Jeho brat sa ho snažil umlčať pohľadom tiež, no Tobirama sa nedal.
"Veď je to šialenstvo! Nemôžeš ho brať vážne!" Snažil sa Hashiramovi dohovoriť mladší súrodenec, no márne. Ten vyzeral, ako keby stratil aj posledné zvyšky zdravého uvažovania.
Maya stále neverila, že sa všetko navôkol nej skutočne deje. Snáď sa nechystá Hashirama vyhovieť tej šialenej požiadavke. Madara stále napäto očakával, čo jeho rival urobí.
"Ďakujem, Madara. Vedel som, že si predsa len citlivý človek." Vyhlásil Hashirama s úsmevom a postavil sa. Vyrovnal svoj chrbát a z vrecka vytiahol kunai. Pevne ho stisol v dlani a namieril proti sebe.
"Hashirama." Zúfalo hlesla Maya pri pohľade na to, čo sa mladý Senju chystal urobiť. To nemôže myslieť vážne. Snáď skutočne neuvažuje nad samovraždou.
Keď odhodil svoje brnenie, boli ostatným jeho úmysly jasné. Hrejivé oči budúceho Shodaimeho sa presunuli k dievčine a obdaroval ju jedným zo svojich povestných úsmevov.
"Tobirama, zapamätaj si moje posledné slová, pretože za ne položím svoj život. Pre ostatných z klanu budú platiť tiež." Upriamil svoj pohľad opäť na mladšieho brata a potom ním prešiel po celom klane, ktorý sa nachádzal okolo nich. "Nech sa po mojej smrti stane čokoľvek, na Madaru nikto z vás nevztiahne ruku. Uchihovia a Senju už spolu nikdy nesmú bojovať."
Jeho slová dodávali situácii na vážnosti a Maya sa začala úprimne báť. Čo sa to deje? Toto sa na hodinách histórie neučila. Dejiny nikdy nehovorili o tom, že sa Senju Hashirama zabil. A už vôbec nie kvôli Uchihom. Ako sa mohlo niečo takéto vôbec diať?
"Nech sa v mene našich predkov aj naši potomkovia riadia rovnakou prísahou." Vyslovil Hashirama svoje posledné prianie. "Zbohom."
Na tvári sa mu objavil odovzdaný úsmev a svojimi poslednými slovami sa rozlúčil so všetkými naokolo. Chystal sa rozpárať svoje brucho kunaiom, ktorý stále nebojácne zvieral v ruke. Na kamenistú zem dopadla drobná kvapka. Slza, ktorej sa podarilo uniknúť z jeho očí.
Maya už takmer vykríkla, keď sa zrazu stalo niečo, čo nečakala. Hashiramovu ruku zachytila iná dlaň tesne pred tým, ako si zasadil smrteľný úder. Jeho zápästie zvierali prsty niekoho iného, kto mu zabránil vykonať to, pre čo sa rozhodol.
Najskôr si Maya myslela, že to bol Tobirama, ktorý sa už dlhšie nedokázal prizerať tomuto šialenstvu, no ruka, ktorá Hashiramovi zabránila v samovražde, patrila niekomu inému. Jej dlaň bola zahalená v rukavici a niečo také Tobirama nikdy nenosil.
Madara sa z posledných síl vydral na nohy a zabránil Hashiramovi zasadiť si smrteľnú ranu. Plavovlasá dievčina s otvorenými ústami sledovala mladíkov pred sebou. Niečo podobné nikdy nečakala. No zo srdca jej odrazu spadol obrovský kameň a konečne sa prestala triasť od hlavy po päty.

Hashirama sa tváril rovnako prekvapene ako ostatní. Nečakal, že si to Madara v poslednej chvíli rozmyslí. No prekvapenie bolo viac ako príjemné. Bude žiť, nemusí kvôli jeho rozmaru položiť svoj vlastný život.
"V poriadku..." Vyhlásil mladý Uchiha a ten panovačný a neoblomný tón z jeho hlasu sa konečne vytratil. "Už som videl odvahu v tvojom srdci." Zadíval sa svojmu bývalému priateľovi úprimne do očí a Hashirama videl, že to myslí vážne. Konečne sa mu podarilo presvedčiť ho, že mierová cesta je to najlepšie riešenie. Konečne sa mu podarilo získať si Madarovu dôveru a jeho vnútro sa začalo napĺňať šťastím.
Tobirama sa na oboch mladých vodcov stále díval s výrazom, ktorý naznačoval, že nechápe celú túto situáciu a akoby čakal, kým ho niekto prebudí zo sna, pretože nič iné to byť nemohlo. Všetko, čo sa udialo, bolo až príliš bizarné.
Maya si vydýchla a klesla na zem na svoje kolená. Cítila neskutočnú úľavu a aj vyčerpanie, akoby práve zabehla maratón. Takže toto bol ten osudný okamih v dejinách Krajiny Ohňa, keď sa dva najsilnejšie klany uzmierili. Videla, ako sa jej historické udalosti dejú priamo pred očami a bol to veľkolepý pohľad. Do očí sa jej pomaly začali tlačiť slzy radosti a pomyslela si, že ak sa ešte niekedy vráti do svojej prítomnosti a bude o tomto ostatným rozprávať, neuveria jej.
Pomaly sa pozviechala a pribehla k trojici, ktorá stála v centre diania. Madara ešte stále zvieral Hashiramovu ruku v tej svojej, no jeho nedostatok síl mu nedovolil dlhšie sa udržať na nohách a tak znovu klesol k zemi.
"Maya, pomôž mu." Obrátil sa na ňu vodca Senju, ktorý konečne dostal svoju ruku z Madarovho zovretia. Jeho tvár žiarila šťastím a dievčina si nedokázala pomôcť a šťastne zasmrkala, oči sa jej zalievali slzami a prikývla.
Kľakla si k mladému Uchihovi a znova v žalúdku pocítila ten neznámy pocit, keď sa jeho ónyxové oči upreli na jej tvár, prvý raz po dlhom čase. Uchihovia mali skutočne krásnu pôvodnú farbu svojich očí, keď práve nepoužívali sharingan.
Madara na ňu pozrel s mierne nadvihnutým obočím, ten zvedavý a prenikavý pohľad sa jej zabáral hlboko do duše. Cítila sa trápne, že ju opäť vidí uplakanú, no na tom teraz nezáležalo. Tie slzy boli slzami radosti. Rýchlo si ich utrela do rukávu a pustila sa do toho, čo sa od nej očakávalo.
Cítila v tvári horúčavu, keď k nemu natiahla svoju drobnú dlaň s pripravenou liečivou čakrou. Nepovedal ani slovo, len na ňu stále so záujmom hľadel.
"Chvíľu sa nehýb a snaž sa uvoľniť." Zamumlala smerom k nemu, no nedokázala sa mu znovu pozrieť do očí. Miesto toho sa opatrne dotkla jeho yukaty, ktorá bola preseknutá v oblasti hrudníka od zásahu zbraňou. Mal vážnejšie zranenie, no nebolo to nič smrteľné a dievčina si bola takmer istá, že si s ním dokáže poradiť.
"Kto si?" Spýtal sa konečne, keď cítil, ako mu do hrude pulzuje jej hrejivá čakra. Bol to príjemný pocit po všetkej tej bolesti z boja a vyčerpania.
"Volám sa Maya." Zaševelila dievčina tichým hláskom a stále pokračovala v liečení čiernovlasého mladíka.
"Maya-chan je náš spojenec. A teraz už aj tvoj." Ozval sa Hashirama vysmiaty od ucha k uchu, podišiel bližšie k dvojici na zemi a priateľsky položil dievčine ruku na rameno. Tá stále zásobovala Uchihu liečivou čakrou a nesmelo sa pokúsila o úsmev.
Mladý Uchiha len prikývol a stále nespúšťal uprený prenikavý pohľad z plavovlasého dievčaťa. Tá pokračovala vo svojej činnosti a v žalúdku akoby jej vybuchol ohňostroj. Jeho pohľad ju znervózňoval, no na druhej strane ju napĺňal pocit obrovského šťastia a spokojnosti.
Konečne sa tí dvaja uzmierili a ona môže byť teraz užitočná. Môže Madarovi pomôcť, hoci len na krátky čas a prispieť svojim málom k budovaniu priateľstva medzi dvoma najsilnejšími klanmi. Chcelo sa jej od radosti smiať, no vnútorný hlas v hlave jej pripomínal, že teraz si v prvom rade musí plniť svoje medic-nin povinnosti. Na zábavu a oslavy bude čas potom.
Ostatní členovia klanu si pomaly začali uvedomovať, čo toto prímerie so sebou prinesie a atmosféra sa pomaly uvoľnila a obrátila sa na radostnú. Niektorí sa začali naradostene objímať a gratulovať si k ďalšiemu kroku dopredu v ich ceste za lepším shinobi svetom.
Jediný, kto nezdieľal nadšenie s ostatnými, bol mladík so striebornými vlasmi, ktorí stál neďaleko a všetko sledoval s ostražitým pohľadom. Nepáčilo sa mu to. Nemal z toho dobrý pocit. Zahľadel sa na plavé vlasy dievčiny, ktorá sa skláňala nad tým bastardom z Uchiha klanu a v srdci pocítil ostrý záblesk niečoho doposiaľ nepoznaného.
I napriek tomu, že Hashirama žiaril šťastím, jeho brat sa nedokázal tešiť s ním. Čosi mu našepkávalo, že ešte nie je koniec všetkých zlých dní, práve naopak. Toto je len začiatok.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára