17 Faktov o Farah

Rozhodla som sa, že po vzore mnohých blogeriek zvolím ako oboznámenie s mojou osobou zoznam rôznych faktov o mne, ktoré by vás mohli, no som si takmer istá, že vás nebudú zaujímať. Zvolila som číslo 17, pretože je univerzálne a obsahuje sedmičku, ktorá je moje šťastné alebo skôr obľúbené číslo. Pri každom z faktov som sa nechala trochu uniesť a viac som sa rozpísala, takže článok je omnoho dlhší, ako som predpokladala. Nechce sa mi ho momentálne prekladať do angličtiny, možno sa k tomu prinútim neskôr, uvidíme...

1. Hoci som dievča, veľmi často mám pocit, že som sa mala narodiť ako chlapec. Prisahám. Veľmi závidím chlapcom vo všetkom, ich život je podľa mňa ľahší. Keby si mám vybrať, ako sa mám narodiť, tak by som sa narodila ako chlap.
   
2. Taktiež mám často pocit, že som sa narodila v zlom storočí. Možno aj v zlej galaxii a dokonca asi aj v zlom paralelnom vesmíre.
   
3. Hoci budem mať čoskoro 22 rokov, vôbec sa na tento vek necítim. Samozrejme, moje okolie mi nezabudne občas pripomenúť, že som ako malé decko. Čo už so mnou, keď mi chýba akákoľvek štipka zodpovednosti a zrelosti? Keby bolo po mojom, mala by som večne 14 rokov :P
   
4. Študujem odbor, ktorý ma absolútne nebaví a najradšej by som sa na celú školu vykašľala. Každý deň musím samú seba prehovárať, aby som bojovala ďalej, pretože naše školstvo je jeden obrovský holubník. Čo už, hneď po nastúpení do školy sa mi rozplynuli predstavy o vysokej škole ako z amerických filmov a toho, kto povedal, že vysoká sú najkrajšie časy by som najradšej napchala do sudu a pustila z riadne strmého kopca dolu.  
                                                                              
5. Neznášam fotenie sa, pretože vôbec nie som fotogenická a k tomu všetkému ani nie spokojná so svojim vzhľadom. Miesto toho, aby som s ním niečo robila, však kašlem na to a venujem sa pre mňa úplne dôležitejším veciam. Nerada vystavujem svoj ksicht a celkovú osobu na verejnosti a nemám rada, keď na mňa niekto pozerá. Preto na tomto blogu nenájdete jedinú moju foto. Odfotím sa, alebo sa nechám odfotiť len vo veľmi výnimočných situáciách a aj vtedy zažívam obrovskú potupu. Úplne najviac nenávidím, keď ma chce fotiť niekto iný, čisté utrpenie.
   
   
                                    
6. Ja a móda? Veľmi sa v láske nemáme. Áno, je to tak. Som jedna z tých mála osôb v tejto blog-sfére, ktorá sa absolútne nezaujíma o módu a taktiež o nej vôbec nebloguje. Možno budete sklamaní, ak ste čakali články o oblečení, topánkach, doplnkoch a podobných hovadinách. Bohužiaľ ja a móda moc kamarátky nie sme. Nie je to tak, že by som nemala vkus. Žiadne oblečenie na mojom type postavy proste nevyzerá dobre, takže načo sa snažiť? Vôbec ma nebaví vymýšľať a meditovať na tým, čo na seba alebo čo si kúpim. Natiahnem na seba hocičo, len aby som nešla holá, keď už musím niekam ísť. Väčšinou času trávim totiž v pyžame alebo rozgajdanom domácom oblečení a tak mi to vyhovuje. Keby bolo po mojom, chodila by som stále v pyžame. Keď už sa mi niečo páči, tak to vždy obdivujem iba na obrázku, alebo iných ľuďoch, keďže sama by som si niečo také nemohla dovoliť obliecť.  Veľmi rada by som všade nosila mužské oblečenie, pretože sa v ňom cítim najpohodlnejšie, dokonca sama v skrini pár mužských vecí vlastním, no vždy, keď ich navlečiem na seba a vybehnem s nimi na verejnosť, pozerajú po mne akoby som mala dve hlavy. Čo už, ťažký údel anti-módneho človeka ženského pohlavia. *sigh*
   
7. To isté, čo bolo písané v bode 6. platí aj pre kozmetiku. Nie som jej fanúšikom a vždy, keď sa musím namaľovať, zažívam veľký odpor. Som proste moc lenivá. Nechce sa mi maľovať a nechce sa mi to potom dávať dolu. Keby som sa aspoň vedela pekne namaľovať a nejako mi to pomohlo, aby som vyzerala lepšie. No nepomáha. Bohužiaľ, chodím každý deň do školy, takže som nútená kydať na seba aspoň čo-to omietky, aby sa ma spolužiaci a učitelia až tak moc nezľakli.
   
8. Neznášam nakupovanie (oblečenia). Ako som už spomínala, k móde nemám žiaden výrazný vzťah a tak aj nakupovanie oblečenia pre seba je pre mňa utrpením. Nikdy mi nič nie je dobré, vo všetkom vyzerám strašne a preto mi pohľad na seba v skúšobnej kabínke spôsobuje veľké muky. Nakupovanie topánok je už o niečo lepšie, i keď vždy mi je ľúto za ne vyhodiť prachy. Najradšej by som nakupovala úplne iné veci – vyžívam sa v prezeraní rôznych internetových obchodov s mojim obľúbeným tovarom, alebo tiaktiež kníhkupectvo pre mňa pôsobí ako raj na zemi. Nikdy nepochopím tú obrovskú vášeň módnych blogeriek, ktorých tu je ako maku vyhadzovať toľko peňazí za oblečenie a kozmetiku. Ja by som si radšej za to objednala pre ostatných zdravo-zmýšľajúcich jedincov blbosti ako napríklad lístky na koncert/hokejový dres/e-knihu alebo kryt na mobil s Iron Manom, či parochňu na cosplay. Už som spomínala, že som sa mala asi narodiť ako chlap? :D                               
9. Mám až príliš veľa koníčkov! Skutočne je tomu tak.  Tak málo času a tak veľa záujmov. Ja som jeden z tých ľudí, ktorý hoci je stále doma, keď nemusí byť v škole, no nikdy sa nenudí. Naozaj nepoznám slovo nuda, podľa mňa nuda ako taká v podstate ani neexistuje. Vezmite si už iba to, že jak fascinujúce miesto je ľudská myseľ – tu sa nachádzajú nekonečné možnosti, tak ako sa môže niekto nudiť? Z mojich koníčkov by som mohla spomenúť napríklad tieto: surfovanie po internete, sledovanie seriálov, filmov, čítanie kníh, čítanie fanfikcií, kreslenie, písanie fanfikcií aj fikcie, písanie článkov a blogovanie, zhromažďovanie obrázkov, pozeranie videí, sledovanie mangy a čítanie anime, sledovanie NHL (čo zaberá obrovské množstvo času) a občas, keď sa podarí, tak si aj usporiadam súkromnú karaoke party. Proste som vyťažená až až. Musela som si nájsť veľa záujmov, pretože som veľmi osamelá, tak aspoň toto pomáha.
   
10. Trpím častými depresiami a enormnými výkyvmi nálady. A depresie možno nie sú jediné, čo ma sužuje. Taktiež sú to poruchy spánku. Občas spím až príliš – som schopná prespať aj 22 hodín za deň. Inokedy zase mávam aj obdobia bez spánku, keď zažívam aj 2 – 3 prebdené noci. Hlavne keď mám ísť v pondelok do školy, tak v noci zaspať je pre mňa prakticky nemožné. A som si istá, že toto nie sú jediné mentálne poruchy, ktoré by sa u mňa našli.
    
11. Bojujem za práva žralokov a ich záchranu. Fascinuje ma všetko, čo sa nachádza v podmorskom svete a také stvorenia ako žraloky tiež nie sú výnimkou. Preto sa snažím prispieť k ich záchrane, hrozí im totiž vyhynutie. Denne sa zabíjajú kvôli ich plutvám, čo je úplne zbytočné a strašné. Ak chcete, môžete im pomôcť aj vy – stačí podpísať túto petíciu, ktorá vám zaberie pár minút a môžete mať dobrý pocit z toho, že ste pre tento svet urobili niečo dobré.
    
12. Nenávidím domáce práce a upratovanie. A pod domácimi prácami rozumejte aj varenie a pečenie. Všetko toto pramení z mojej obrovskej lenivosti, ktorá ma úplne pohlcuje a jedného dňa ma úplne vcucne a nezostane zo mňa ani mastný fľak.
    
13. Neznášam plánovanie. Nenávidím, keď odo mňa niekto požaduje záväzné vyjadrenie a keď už sa blíži termín toho, k čomu som sa zaviazala, tak z toho mám vždy nepríjemné pocity. Keď sa s niekým dohodnem napríklad na tom, že niekam pôjdeme, čím bližšie je dátum eventu, tým viac ma prepadá nechuť sa zúčastniť a začínam byť z toho úplne zúfalá a mať nepríjemné pocity. Väčšinou sa snažím z toho vyhovoriť, čo mnoho ľudí naštve. Bohužiaľ, mám to v povahe. Radšej mám spontánne rozhodnutia, pretože vtedy mi moja myseľ našepkáva, že to mám urobiť a aj to urobím. Keď si niečo naplánujem, tak hneď po naplánovaní ma entuziazmus zo všetkého prejde. Je to žalostné.
    
14. Som ľaváčka – od narodenia píšem, kreslím, robím všetko ostatné ľavou rukou. A vždy ma unavuje, keď sa ľudia divia, ako môžem niečo robím „ľavou“. No ako asi? Ako každý iný človek, čo to robí „pravou“. Inak mnohé veľmi zaujímavých a slávnych osobností boli ľaváci, to je snáď dobré znamenie.
    
15. Som športový antitalent. Skutočne. Taktiež som úplné poleno. Vždy, keď sa musím hýbať, vyzerá to komicky a ešte k tomu mi to nejde. A úplne najviac mám traumu zo športovania pred druhými. Telesná výchova bola vždy pre mňa najväčším utrpením. Nikdy som sa nedokázala vyšplhať na lano, alebo tyč, preskočiť kozu, či urobiť premet alebo stojku. Ani môj beh nikdy nebol nič extra, vždy som dobehal medzi poslednými. O športových hrách sa radšej nebudem vyjadrovať, vždy som zostala medzi tými, ktorých nikto nechcel do družstva. Na druhej strane milujem sledovať športy – najmä tie zimné. Ako si už každý návštevník tohto blogu stihol všimnúť – hokej je jedna z mojich najväčších lások.
    
16. Ovládam slová takmer každej známej pesničky, ktorú si vypočujem aspoň pár rázy. Mnohí ľudia sa čudujú, keď si začnem spievať hocijakú pesničku, čo beží v rádiu alebo inde a poznám takmer všetky jej slová. Možno je to prirodzený talent, kto vie? Proste nejako mi to vždy ide do uší a ľahko si ich zapamätám. Bohužiaľ, môj spev je už menej potešujúci. Mám hudobný hluch, na čo sa sťažujú najmä obyvatelia mojej domácnosti, no čo s tým narobím, keď spievam rada a veľa a nezaujíma ma, že je to falošné jak divé svine, ako by povedal známy odborník Pali Habera.
    
17. Trpím netradičným strachom – megalofóbiou. Tento druh fóbie nie je moc rozšírený a tí, ktorí ním trpia sa boja všetkého, čo je veľké. Naozaj je to tak. Strach mi naháňajú také veci, ktoré by vám ani nezišli na um – napríklad pohľad na obrovský ľadovec vo vode, veľké lode (najmä tie výletné mi naháňajú hrôzu), továrenské komíny alebo iné megalitické veci a stavby. Je to zvláštna fóbia a kvôli nej by som napríklad nemohla ísť robiť alebo dovolenkovať na výletnú loď. Asi by som zomrela od strachu. Z tých klasických trpím fóbiou z hadov – je to tak vážne, že zakaždým, keď stretnem naživo hada, tak začnem vystrájať jak besná a je jedno, či je to 2-metrový obor alebo malá dážďovka.