Milí návštevníci!
Otvárajte šampanské, vytiahnite konfety, lebo nastala historická udalosť. Farauška sa konečne po veľmi dlhej dobe odhodlala uverejniť prvú kapitolu z jej "hlavnej" Naruto fanfikcie - Art of Persuasion. Áno, je to tak. Mám už napísaných cca 9 kapitol, ale stále som sa nejak nemohla prinútiť ich zverejniť. Len tak som si prechádzala blogy a chytila ma inšpirácia. Takže vám dnes prinášam staro-novú prvú kapitolu poviedky, ktorú som vám sľubovala už veľmi dlhú dobu.
Keďže je to v podstate moja prvá načatá fanfikcia, majte, prosím, strpenie. Za všetky gramatické a štylistické chyby, preklepy a iné nedostatky sa vopred ospravedlňujem. Taktiež je možné, že sa v poviedke nachádzajú nezrovnalosti, ktorá sa vymykajú canonu - originálnemu dielu. Rozhodla som sa k poviedke pridať aj ilustrácie, ktoré sú moja vlastná tvorba. Dúfam, že sa vám budú aspoň trochu páčiť. Ak áno, budem sa ich snažiť pridávať k ostatným nasledujúcim kapitolám. Originálne postavy, ktoré som vytvorila ja, sú mojim vlastníctvom. Preto je zakázané ich kopírovať a vydávať za svoje. Ostatné postavy sú majetkom Kishimota Mashasi - autora Naruto univerza.
EDIT - poviedka bola kompletne rekonštruovaná a prepísaná. Pôvodný názov fanfikcie bol "Road to Ninja", názov bol zmenený na "Art of Persuasion".
Kapitola prvá: Tím 13
Pred Hokageho budovou sa stretli tri postavy. Dve mužské a jedna ženská. Bolo pravé poludnie, slnko pražilo na celú Konohu a odrážalo sa od ich ochranných čeleniek so znakom Skrytej Listovej. Mladší chlapec si rezignovane povzdychol a zviezol sa pozdĺž steny budovy na zem do podrepu. Blonďavé dievča, nemohlo byť o moc staršie od chlapca, nervózne prešľapovalo z nohy na nohu a nedočkavo sa obzeralo okolo seba. Najstarší muž s čiernymi vlasmi mal obe ruky ležérne zastrčené vo vreckách a postával opretý o stenu bez akéhokoľvek náznaku nervozity, či nedočkavosti.
"Tak, mládež, kde máte kamarátku?" Ozval sa po dlhšej chvíli ticha. Obe mladšie osoby na neho znudene upreli zrak.
"Netušíme, Ukita-sensei. Lina zase mešká, tento týždeň je to už druhýkrát, čo musíme na ňu čakať." Poznamenal chlapec mierne otrávene. Dievčina mu pritakávala, hoci sa neraz svojej priateľky v minulosti zastala, keď ju osočovali kvôli neustálemu meškaniu. Dnes však aj jej pohár trpezlivosti pretiekol.
"Určite zase zaspala, posledné dni zvykla dosť ponocovať." Poznamenala s jemným úškrnom, keď si predstavila svoju kamarátku ako rozospatá s ešte zlepenými očami splašene pobehuje po byte, pri čom sa nemôže nadrať do topánok a popri všetkom inom sa snaží vypátrať, kam zmizli jej kľúče.
Ďalšiu odmlku prerušil príchod štvrtej osoby na miesto zrazu. Bola ňou červenovlasá mladá kunoichi vo veku ostatných dvoch členov Tímu 13, ktorý patril pod vedenie jounina Yosukeho Ukitu. Ten nedal najavo žiadne nadšenie z dievčininho príchodu, iba bez akéhokoľvek výrazu v tvári prikývol na pozdrav a pomaly sa odlepil od steny, o ktorú sa už hodnú chvíľu opieral, aby si skrátil čakanie na poslednú nedochvíľnu členku jeho tímu.
"No konečne, vitaj. Už sme sa začínali báť, že nás nepoctíš svojou návštevou." Dodal nevzrušene a ľahostajným pohľadom prebehol ďalších zvyšných prítomných, ktorí ho obdarovali iba nedočkavými grimasami.
"Nemohla som nájsť kľúče od domu a nemala som čím zamknúť." Vyhovárala sa. Jej dvaja rovesníci len prevrátili očami, nakoľko tieto jej neustále sa opakujúce výhovorky poznali už veľmi dobre. A zvykol si na ne aj ich sensei. Tomu dokonca nápadne v tomto pripomínala istého kolegu, ktorý mal na starosti svoj vlastný tím, no keď ešte zvykli občasné misie plniť spolu, vyhováral sa veľmi podobným štýlom zakaždým, keď meškal.
Jedna vec však bola jasná - Lina nemala na lži také nadanie, ako jeho bývalý kolega Hatake Kakashi. Právne naopak - Ukitova zverenkyňa by neoklamala nikoho, ani keby moc chcela. Všetci v nej dokázali čítať ako v otvorenej knihe. A jej emócie ju vždy prezradili, to už stihol za tých pár rokov, čo ju trénoval, zistiť.
Keď sa všetci jeho traja zverenci dohadovali na niečom, čo nebolo predmetom Ukitovho záujmu, využil ich sensei chvíľu nepozornosti na to, aby si ich všetkých troch poriadne obzrel. Až teraz, keď si ich skúmavo jedného po druhom prezeral, zistil, koľko času ubehlo odvtedy, čo sa s nimi stretol prvý raz. A jeho študenti sa odvtedy, čo boli pridelení do jeho tímu a predstavili sa navzájom, poriadne zmenili. Vyrástli. Už to neboli tie deti s naivnými snami a nervóznymi pohľadmi, ktoré si pamätal dodnes, akoby ich videl naposledy včera. Vyzreli, aspoň sčasti a ak nerátal jednu zo svojich zverenkýň, ktorú dodnes neopustil zvyk mávať občasné úzkostlivé výstupy, ostatní dvaja sa vypracovali na vcelku sebaistých, schopných chunninov.
Nie, že by Lina - najmladšia z jeho tímu a zároveň najmenej istá sama sebou - bola neschopná. Za tých pár rokov, čo ju trénoval, bol svedkom toho, ako sa z mizernej kunoichi, ktorá nemala talent ani na nin-jutsu a už vonkoncom nie na tai-jutsu, pomaly, ale isto stávala celkom schopná medic-nin, ktorá sa mohla rovnať svojim tímovým partnerom, i keď spočiatku tomu tak nebývalo. Zo všetkých troch bola práve ona najumiernenejšia a miestami by bol až povedal, že sa na rolu shinobi vôbec nehodila. Od toho sa odvíjal aj štýl jej boja. Držala sa vždy vzadu, neútočila, snažila sa strániť priamym útokom a stretom počas bitiek, aby mohla pohotovo pomôcť svojim tímovým partnerom, ak to náhodou potrebovali. Dôstojne zastávala v tíme rolu lekárskeho ninju. Plusom, čo sa týkalo jej schopností, bol aj fakt, že dokázala skvelo kontrolovať svoju chakru, čo bolo niečo, s čím mohol za tie roky Ukita v aplikácii na jeho študentku pracovať.
Jej tímová partnerka Nanami Lily - o niečo málo staršia - bola úplne iným typom kunoichi. Narozdiel od Liny sa nebála prejsť kedykoľvek do priameho útoku, miestami sa dokonca zdalo, že si to užívala. Na svoj vek bola občas až príliš opovážlivá a neváhala vyjadriť svoje myšlienky i nie práve najvhodnejším spôsobom. Bola ten typ človeka, ktorý bol prirodzene príťažlivý a zaujímavý. Vždy vynikala. Milovala výzvy, to si na nej jej sensei všimol už od začiatku, preto sa snažil viesť ju takým spôsobom, aby v nej rozvíjal všetky tieto prednosti. Špecializovala sa na nin-jutsu. Skvelá práca s vlastnou chakrou jej umožnila zdokonaliť sa a vynájsť svoje vlastné jutsu, čo nahrádzalo absenciu kekkei genkai v jej klane. V kombinácii s jej podmanivou osobnosťou bola táto mladá žena nebezpečnejšia, ako sa na prvý pohľad zdalo. Vedela totiž dokonalo využívať svoje prednosti a aj iné zbrane, ako tie všeobecné. Vždy bol toho názoru, že keď si dievčina plne uvedomí svoju silu, bude z nej skutočne výnimočná a obávaná kunoichi. Ak sa počas svojho života Ukita o niečom presvedčil, tak to bol fakt, že silné ženy nikdy neradno podceňovať.
Mužskú časť tímu zastával mladík menom Kurosaki Takeru, ktorý uzatváral trojicu jeho žiakov. Na rozdiel od Lily, ktorá mala talent na nin-jutsu a Liny, ktorá sa zase sústredila na gen-jutsu, Takeru mal talent pre tai-jutsu. Jeho klan pôvodne pochádzal z úplne iného kraja a bol úzko spätý so Skrytou Zvučnou, čo znamenalo, že mladík tomuto prispôsobil aj svoj štýl boja. Mal vynikajúci sluch a vedel sa dobre hýbať. Preto bolo jednoznačné, že telesná kondícia a priamy kontaktný štýl boja budú práve jeho špecialitou. Okrem toho bol Takeru akousi dušou tímu. Obe svoje partnerky vždy podržal a vedel ich upraviť náladu aj za tých najtemnejších okolností, čím výrazne prospieval k zlepšeniu morálky v jeho tíme.
"Sensei! Počúvate nás?" Z myšlienok ho prebral hlas jeho najstaršej študentky. Blondínka podišla bližšie, aby ju lepšie začal konečne vnímať a celá nedočkavá s chuťou pustiť sa do misie uprela pohľad plný očakávania na svojho nadriadeného. "No, tak nám už povedzte, že čo máme robiť."
"Dobre, dobre." Uzemnil ju straší muž. "Netešte sa, nie je to nič zaujímavé. Príprava priestorov pre nadchádzajúcu chunninskú skúšku a nejaká údržba zbraní. Klasické D-čko."
Výraz na tvárach zvyšných členov jeho tímu jasne vypovedal o tom, čo si o zadelení príslušných pokynov myslia. Misia, ktorú pre nich vybrala Hokage bola viac, než podradná pre ninjov ich postavenia. Bolo mu jasné, že jeho zverenci budú protestovať, no momentálne na ich šomranie a vyplakávanie nemal chuť, ani čas.
"To nemyslíte vážne." Grimasa na Takeruho tvári jeho domnienky iba potvrdzovala. Určite aj on túžil po nejakej vzrušujúcejšej misii, predsa len, bolo to už pár dní, čo si jeho tím užil trochu akcie niekde mimo Skrytej Listovej.
"Prečo na to nevybrali nejaký tím geninov? Prečo my?" Nadvihla Lily podozrievavo obočie. Misie tohto typu sú pod našu úroveň, prebleslo jej hlavou.
"Nevymyslel som to ja, ale Tsunade-sama," Ukita prevrátil očami, skutočne nemal náladu vysvetľovať čokoľvek svojim zverencom. Priznával, že ak by jemu Hokage pridelila niečo podobné, zrejme by s tým mal problém tiež, no keď sa to týkalo iba jeho študentov, bola mu táto situácia ukradnutá. Mal veľa iných starostí, preto im laxne ukázal palcom za seba na budovu najváženejšej osoby v Konohe. "Môžete sa ísť sťažovať dnu."
"Kašlime na to," vyzvala svojich rovesníkov Lina. Ani ona sa netvárila nadšene, no vytušila, že sťažnosti smerom k Tsunade-sama by iba rozdúchali pahrebu, o ktorú nestáli a konflikty skutočne nepotreboval nikto z nich. Nudná misia jej síce veľmi nevoňala, ale brala to z tej lepšej stránky. Aspoň zostanú doma, nebudú sa musieť nikam ďaleko presúvať a ak sa poponáhľajú, tak bude misia hotová prv, než sa nazdajú a zostane im viac voľna. "Okrem toho, možno to nebude taká nuda. Možno sa dozvieme niečo zo zákulisia chunninských skúšok," nadhodila, no jej myšlienky sa nestretli s pochopením zo strany tímových kolegov.
"Mať tak tvoju naivitu a optimizmus." Povzdychla si Lily.
"Dúfam, že nám aspoň nabudúce vybavíte nejakú schopnejšiu misiu." Vyjadril svoju požiadavku Takeru, ale napokon sa odlepil od steny, o ktorú sa medzi časom opäť stihol oprieť a chystal sa na odchod. "Poďme, nech to čím skôr máme z krku."
Dievčatá ho nasledovali, no všimli si, že štvrtá osoba sa pomaly zberá opačným smerom.
"Vy s nami nejdete?" Oslovila Ukitu červenovláska. Ten rázne pokrútil hlavou a mávol rukou, akoby sa pokúšal čosi zahovoriť.
"Nie, musíte to zvládnuť sami, mám ešte nejaké iné neodkladné povinnosti. D-rank misia pre vás nebude problém, že by ste potrebovali dozor dospelého."
"Hovoríte, ako keby sme stále boli deti." Skočil mu do reči stále pomerne rozladený Takeru a Ukita sa nepríjemne uškrnul. Keby si len vedel, ty sopliak...
"Vidíme sa potom. A dajte si záležať, nech sa kvôli vám nemusím pred Hokage hanbiť."
S týmito slovami plnými irónie sa vyparil takou rýchlosťou, až zvyšku jeho tímu prišlo čudné, že mal akosi príliš naponáhlo. Lily ho dokonca upodozrievala, že si to celé iba vymyslel a rýchlo zdrhol preč, aby im nemusel pomáhať pri tej nudnej misii. Nuž, to boli výhody jouninov a vedúcich tímov. Aj keď už skutočne neboli deti - nikto z nich sa za dieťa už dávno nepovažoval - stále boli pod jeho velením a nech už bol ich sensei akýkoľvek - a miestami bol skutočne neznesiteľný - predsa len im nebol ľahostajný.
"Viete o tom, že dokonca ani Konohamaru by sa neznížil na takú úroveň a tú misiu by im okašľal?" Sucho poznamenal Takeru, na čo Lina iba pokrčila plecami a Lily súhlasne pokývala hlavou.
Kto sa nechcel hádať s kapacitou, akou bola Hokage Tsunade, musel sa vybrať plniť si svoju povinnosť. A tak sa traja členovia Tímu 13 neochotne a slimačím tempom vybrali smerom k akadémii, kde sa mala konať prvá časť blížiacich sa skúšok chunninov. Ak by si všetci traja poriadne zalovili v pamäti, spomenuli by si, ako v tej miestnosti plní očakávania a nervozity sedeli pred pár rokmi tiež.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára