Kapitla prvá- Tak to nebolo!
Nazdar! Nazdar!
Ták tu je moja sľubovaná prvá kapitola k poviedke What a Girl wants? Dúfam, že sa bude páčiť.
Nazabudnite na KOMENTÁRE!!! Túto kapitolu venujem Nelien, TheMajestic, Shaille a Geronimovi.
V tejto kapitole sa oboznámite s hlavnou postavou a zažijete zvláštnu príhodu.Už nechcem ďalej prezrádzať.
Tak..... príjemné čítanie!!!
PS: Prosím ignorujte pravopisné chyby :oD
No pekne! Sedím tu v tejto zafajčenej prehnitej krčme a už sa nemôžem dočkať kedy konečne odídem domov. Aby ste ma správne pochopili, ja v krčmách nevysedávam! Ja tu totiž pracujem ako čašníčka. Bleeeeeeeee no čouž.... Je to maja práca a ja s tým nič nenarobím. Pracujem tu aj so svojou mamičenkou. Nemáme moc peňazí. Musíme si privyrábať, ako vieme.
Mama má ešte jednu prácu a ja chodím do školy. Neznášam to tam. Základná škola Marka Sofflera je to najhoršie miesto pod slnkom. Teraz by som mala ísť na strednú za kuchára-čašníka! Chápete to?
Ja a čašníčka!!! Nie! Nie a NIE!!!! Ach bože.... ja tam ísť nechcem. Už teraz sa mi decká posmievajú,
že nemáme veľa peňazí. Viete si predstaviť, čo to bude na strednej. Našťastie sa asi pred týždňom a pol začali letné prázdniny. Takže mám ešte more času. Na strednú kam sa chystám, ide asi tak viac ako polovica mojich bývalých spolužiakov. Takže som sa ich aj tak nezbavila. Aspom tam bude aj Joy.
Počkať vy neviete kto je to Joy?
Joy je jeden chalan do ktorého som tak ,,trochu"...no dobre viac buchnutá. A on?? Ani nevie, že existujem. Za školský rok sme sa bavili asi tak dokopy tri krát. Raz sa ma pýtal, koľkého je. A dva krát chcel opísať úlohu z angliny. Nie žeby som bola nejaká šprtka. To nie! Ja mám len talent na jazyky.
No ale čouž s tým narobím. Ja si nikdy nebudem môcť dovoliť značkové handry ani drahý make-up.
Nikdy nebudem taká ako Nancy Hingsová- hviezda a kráľovná všetkého zverstva rastlinstva a ľudstva. Teda to si o sebe myslí. Ja som proste len dedinská husa a šprtka...
Ale asi by som sa vám mala trochu predstaviť hm? Čo poviete? Ok!
Volám sa Evangelin Moorová ale priatelia ma volajú Ewe (čítaj Íví). Neznášam meno Evangelin! Tak sa volala moja prababka z matkinej strany.
Bývam v malej dedinke neďaleko Briminghamu. S mojou matkou Kathrin Moorovou žijem v malo domčúriku. Pýtate sa a čo otec? Ehm ja otca nemám. No teda samozrejme že existuje, ale nikdy som ho nevidela a ani neviem, kto to je.
Keď sa na to chcem opýtať matky, vždy povie, že to je minulosť -bolestná minulosť- a zmení tému. Dozvedela som sa iba to, že môjho otca veľmi milovala. Hmm... to muselo byť asi niečo vážne, keď sa rozišli. No už sa jej na to nevypytujem. Nechcem aby ju zase chytila depka. Nového partnera si nájsť nechce. Chápem ju. Asi ho stále miluje aj keď si to nechce pripustiť. A ona by nemala problém si nájsť nového chlapa. Na svoj vek je až príliš atraktívna. Až jej to závidím. Na to že má už 33 rokov je kočka!!!
Ja mám 15 a vizerám ako strašiak do maku. Mám husté, svetlohnedé, po plecia dlhé vlasy. Niekedy mi odstávajú na všetky strany. Tmavohnedé oči a trochu pehavý nos a líca. Postava- tak to radšej nekomentujem. Niesom síce
tučko, ale mohlo by to byť i trochu lepšie. No to som skrátka ja.... Ani sa nečudujem, že ma žiadny chalan nechce. Som taká tuctovka. Beeeeeeee...
Kamošov nemám moc....vlastne len moju naj kamošku Sisu (Silviu) Hargrovú a Karla Smithsona. To je taký okuliarník, ale inak naozaj v poho chalan. So Sisou sa poznám už od škôlky. Odvtedy sme nerozlučné. Spolu trávime celý čas v škole a niekedy prídem k nim na návštevu. Von ju rodičia nepúšťajú vôbec. Ono to nie je až také ľahké, keď máte 48-ročných rodičov, ktorí sú už pomaly na dôchodku a myslia si, že len čo výdete pred bránku domu, napadnú vás drogoví díleri. Chúďatko Sisa.
Preto väčšinu času po škole trávim doma alebo si privyrábam v obchode. Teraz som na brigáde v tejto prašivej krčme.
,,Evangelíííííííííínáááááááááááá!!!" Hups ! To bol hlas majiteľky tohto ,,podniku". Odporná ženská, ktorá ma stéle iba komanduje.
Opatrne som vyšla z kuchyne alebo ako to nazvať s nevinným výrazom som sa spýtala:
,,Čo si prajete pani Madisnová?"
,,JAK TO, ŽE SA TU POFLAKUJEŠ A NIČ NEROBÍŠ?! OKAMŽITE BER UTIERKU A MAZAJ UTRIEŤ STôL ČÍSLO 4! A POTOM CHOĎ OBSLÚŽIŤ ČÍSLO 8!" Vrieskala po mné tá stará babyzňa. Neznášam keď používa výraz ,mazaj´.
,,Veď už idem..." zamrmlala som, vzala utierku a pomalým krokom som sa ťahala urtieť ten prekliatý stôl.
Fuj toto musím každý deň a plat, ktorý dostávam, je viac ako mizerný. Nejaký mantavý starý ožran rozlial pivo a ja tu po ňom musím robiť slúžku. Neznášam túto prácu a keď si pomyslím, že idem študováť za kuchára-čašníka ide mi na grcanie.
Mama má šťastie, že neska zostala doma kôli chrípke. Ale už len pol hodinu a ide sa domov!
Jupí! Rýchlo som ten hnus utrela a ponáhľala som sa do kuchyne. Zobrala som podnos s pivom a zaniesla nejakým dvom výrastkom, o ktorých som pochybovala, že sú už plnoletí. Ale šéfke to nevadí. Hlavne, že zarobí. Keby jej sem tak chceli prísť SBS-káry a zavrieť to tu. To by som sa jej vysmiala...
Tí dvaja chalani sa na mne dosť dobre zabávali.
,,Také malé a už to chce zarábať?" Povedal jeden z nich. HAHAHA strašne vtipné...
,,Nechceš si zarobiť nejako inak maličká? Mám pre teba dobrý obchod." Ozval sa ten druhý a jeho kamarát sa uškrnul. Viete ako som sa vtedy naštvala? Normálne som skoro vybuchla. Čo si myslia, že som nejaká štetka alebo čo?
Zrazu sa stalo to, čoho som sa obávala. Z ničoho nič pohár ktorý som položila na ich stôl vybuchol. Naozaj! Normálne sa ozval tresk a pohár sa rostrieštil na milion častíc. Pivo z neho vyprsklo na tých dvoch debilov. Všetci na okolo na nás čumeli ako na zjavenie. Prirútila sa sem tá stará bosorka Madisnová a s výrazom plným hnevu sa spýtala:
,,Čo sa to tu stalo?" Jeden z tých pakov povedal:
,,Tá malá na nás vyliala pivo a potom rozbila pohár."
Tak to nebolo! Oni..." Pokúšala som sa obhájiť, ale Madisnová na mňa skríkla:
,,SKLAPNI! ZA TOTO MÁŠ PADÁKA! ZOBER SI SVOJE VECI A VYPADNI! ZMIZNI ! UŽ NECH ŤA TU NIKDY V ŽIVOTE NEVIDÍM!"Vrieskala ako šibnutá.
,,Fajn ! Aj tak som už dávno chcela odísť! Zbohom!" Povedala som nahnevane. Zobrala som si bundu a tašku a navždy som vypadla z toho hnojiska. Keď som kráčala k dverám, všetci sa na mňa vyjavene dívali. Naposledy som sa pozrela na tu prehnitú krčmu a zmizla som.
Nezabudla som pri tom poriadne tresknúť dverami...
Nazdar! Nazdar!
Ták tu je moja sľubovaná prvá kapitola k poviedke What a Girl wants? Dúfam, že sa bude páčiť.
Nazabudnite na KOMENTÁRE!!! Túto kapitolu venujem Nelien, TheMajestic, Shaille a Geronimovi.
V tejto kapitole sa oboznámite s hlavnou postavou a zažijete zvláštnu príhodu.Už nechcem ďalej prezrádzať.
Tak..... príjemné čítanie!!!
PS: Prosím ignorujte pravopisné chyby :oD
No pekne! Sedím tu v tejto zafajčenej prehnitej krčme a už sa nemôžem dočkať kedy konečne odídem domov. Aby ste ma správne pochopili, ja v krčmách nevysedávam! Ja tu totiž pracujem ako čašníčka. Bleeeeeeeee no čouž.... Je to maja práca a ja s tým nič nenarobím. Pracujem tu aj so svojou mamičenkou. Nemáme moc peňazí. Musíme si privyrábať, ako vieme.
Mama má ešte jednu prácu a ja chodím do školy. Neznášam to tam. Základná škola Marka Sofflera je to najhoršie miesto pod slnkom. Teraz by som mala ísť na strednú za kuchára-čašníka! Chápete to?
Ja a čašníčka!!! Nie! Nie a NIE!!!! Ach bože.... ja tam ísť nechcem. Už teraz sa mi decká posmievajú,
že nemáme veľa peňazí. Viete si predstaviť, čo to bude na strednej. Našťastie sa asi pred týždňom a pol začali letné prázdniny. Takže mám ešte more času. Na strednú kam sa chystám, ide asi tak viac ako polovica mojich bývalých spolužiakov. Takže som sa ich aj tak nezbavila. Aspom tam bude aj Joy.
Počkať vy neviete kto je to Joy?
Joy je jeden chalan do ktorého som tak ,,trochu"...no dobre viac buchnutá. A on?? Ani nevie, že existujem. Za školský rok sme sa bavili asi tak dokopy tri krát. Raz sa ma pýtal, koľkého je. A dva krát chcel opísať úlohu z angliny. Nie žeby som bola nejaká šprtka. To nie! Ja mám len talent na jazyky.
No ale čouž s tým narobím. Ja si nikdy nebudem môcť dovoliť značkové handry ani drahý make-up.
Nikdy nebudem taká ako Nancy Hingsová- hviezda a kráľovná všetkého zverstva rastlinstva a ľudstva. Teda to si o sebe myslí. Ja som proste len dedinská husa a šprtka...
Ale asi by som sa vám mala trochu predstaviť hm? Čo poviete? Ok!
Volám sa Evangelin Moorová ale priatelia ma volajú Ewe (čítaj Íví). Neznášam meno Evangelin! Tak sa volala moja prababka z matkinej strany.
Bývam v malej dedinke neďaleko Briminghamu. S mojou matkou Kathrin Moorovou žijem v malo domčúriku. Pýtate sa a čo otec? Ehm ja otca nemám. No teda samozrejme že existuje, ale nikdy som ho nevidela a ani neviem, kto to je.
Keď sa na to chcem opýtať matky, vždy povie, že to je minulosť -bolestná minulosť- a zmení tému. Dozvedela som sa iba to, že môjho otca veľmi milovala. Hmm... to muselo byť asi niečo vážne, keď sa rozišli. No už sa jej na to nevypytujem. Nechcem aby ju zase chytila depka. Nového partnera si nájsť nechce. Chápem ju. Asi ho stále miluje aj keď si to nechce pripustiť. A ona by nemala problém si nájsť nového chlapa. Na svoj vek je až príliš atraktívna. Až jej to závidím. Na to že má už 33 rokov je kočka!!!
Ja mám 15 a vizerám ako strašiak do maku. Mám husté, svetlohnedé, po plecia dlhé vlasy. Niekedy mi odstávajú na všetky strany. Tmavohnedé oči a trochu pehavý nos a líca. Postava- tak to radšej nekomentujem. Niesom síce
tučko, ale mohlo by to byť i trochu lepšie. No to som skrátka ja.... Ani sa nečudujem, že ma žiadny chalan nechce. Som taká tuctovka. Beeeeeeee...
Kamošov nemám moc....vlastne len moju naj kamošku Sisu (Silviu) Hargrovú a Karla Smithsona. To je taký okuliarník, ale inak naozaj v poho chalan. So Sisou sa poznám už od škôlky. Odvtedy sme nerozlučné. Spolu trávime celý čas v škole a niekedy prídem k nim na návštevu. Von ju rodičia nepúšťajú vôbec. Ono to nie je až také ľahké, keď máte 48-ročných rodičov, ktorí sú už pomaly na dôchodku a myslia si, že len čo výdete pred bránku domu, napadnú vás drogoví díleri. Chúďatko Sisa.
Preto väčšinu času po škole trávim doma alebo si privyrábam v obchode. Teraz som na brigáde v tejto prašivej krčme.
,,Evangelíííííííííínáááááááááááá!!!" Hups ! To bol hlas majiteľky tohto ,,podniku". Odporná ženská, ktorá ma stéle iba komanduje.
Opatrne som vyšla z kuchyne alebo ako to nazvať s nevinným výrazom som sa spýtala:
,,Čo si prajete pani Madisnová?"
,,JAK TO, ŽE SA TU POFLAKUJEŠ A NIČ NEROBÍŠ?! OKAMŽITE BER UTIERKU A MAZAJ UTRIEŤ STôL ČÍSLO 4! A POTOM CHOĎ OBSLÚŽIŤ ČÍSLO 8!" Vrieskala po mné tá stará babyzňa. Neznášam keď používa výraz ,mazaj´.
,,Veď už idem..." zamrmlala som, vzala utierku a pomalým krokom som sa ťahala urtieť ten prekliatý stôl.
Fuj toto musím každý deň a plat, ktorý dostávam, je viac ako mizerný. Nejaký mantavý starý ožran rozlial pivo a ja tu po ňom musím robiť slúžku. Neznášam túto prácu a keď si pomyslím, že idem študováť za kuchára-čašníka ide mi na grcanie.
Mama má šťastie, že neska zostala doma kôli chrípke. Ale už len pol hodinu a ide sa domov!
Jupí! Rýchlo som ten hnus utrela a ponáhľala som sa do kuchyne. Zobrala som podnos s pivom a zaniesla nejakým dvom výrastkom, o ktorých som pochybovala, že sú už plnoletí. Ale šéfke to nevadí. Hlavne, že zarobí. Keby jej sem tak chceli prísť SBS-káry a zavrieť to tu. To by som sa jej vysmiala...
Tí dvaja chalani sa na mne dosť dobre zabávali.
,,Také malé a už to chce zarábať?" Povedal jeden z nich. HAHAHA strašne vtipné...
,,Nechceš si zarobiť nejako inak maličká? Mám pre teba dobrý obchod." Ozval sa ten druhý a jeho kamarát sa uškrnul. Viete ako som sa vtedy naštvala? Normálne som skoro vybuchla. Čo si myslia, že som nejaká štetka alebo čo?
Zrazu sa stalo to, čoho som sa obávala. Z ničoho nič pohár ktorý som položila na ich stôl vybuchol. Naozaj! Normálne sa ozval tresk a pohár sa rostrieštil na milion častíc. Pivo z neho vyprsklo na tých dvoch debilov. Všetci na okolo na nás čumeli ako na zjavenie. Prirútila sa sem tá stará bosorka Madisnová a s výrazom plným hnevu sa spýtala:
,,Čo sa to tu stalo?" Jeden z tých pakov povedal:
,,Tá malá na nás vyliala pivo a potom rozbila pohár."
Tak to nebolo! Oni..." Pokúšala som sa obhájiť, ale Madisnová na mňa skríkla:
,,SKLAPNI! ZA TOTO MÁŠ PADÁKA! ZOBER SI SVOJE VECI A VYPADNI! ZMIZNI ! UŽ NECH ŤA TU NIKDY V ŽIVOTE NEVIDÍM!"Vrieskala ako šibnutá.
,,Fajn ! Aj tak som už dávno chcela odísť! Zbohom!" Povedala som nahnevane. Zobrala som si bundu a tašku a navždy som vypadla z toho hnojiska. Keď som kráčala k dverám, všetci sa na mňa vyjavene dívali. Naposledy som sa pozrela na tu prehnitú krčmu a zmizla som.
Nezabudla som pri tom poriadne tresknúť dverami...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára