Báseň na motýlích krídlach

Báseň na motýlích krídlach

Motýle na svojich krídlach svet nesú.
Radosť, smútok aj obavy prinesú.
Na motýlích krídlach letí láska,
za ňou dúha- viacfarebná páska.


Motýle na svojich krídlach ťarchu sveta cítia.
Ľudia však len pestré farby na motýloch vidia.
Lietajú si preveselo z kvetu na kvet,
užívajú si voľnosť a veselý let.


Iba ťažko je im myslieť na problémy,
ktoré im neustále pridávame my.
No aj tak tam tie problémy sú!
Motýle ich s hrdosťou pyšne ponesú.


Na motýlích krídlach preháňa sa doba,
červenú má nenávisť, lakomstvo a zloba.
Ak chceme, aby bol svet lepší na zemi,
musíme niesť na pleciach ťarchu sveta my!

THE END

Letná noc

Letná noc

Pod večerom mesiac svieti na hladine jazera,
hviezda-zlatá pani sa tam na hladinu pozerá.
Hladina je skoro jak sklo, taká čistá číra,
iba vetrík s jej vlnkami nežnúčko sa ihrá.

Šeptajú si lístky stromov pieseň o noci,
že je deň už nadobro preč, niet mu pomoci.
Letná noc jak výjav svieti z maliarovej knižky.
Mesiac všetko požehnáva z nekonečnej výšky.

Nočné vtáky letia vzduchom, ševelia si nôckou,
cez lesíky, cez parčíky aj dlhou obchôdzkou.
Príroda sa už poberá na večernú ,
na dobrú noc pozdraviť má svätojánsku hviezdu.

Celý les si tíško stojí v nočnom oddychu,
kvietky jemné driemu v zamatovom prepychu.
Na svitaní prebudí sa slnko z driemoty,
V prírode mu nechala noc veľa roboty.