Silvestrovská [novoročný oneshot]

Zdravíčko :) Keďže máme už ten Silvester a pomaly sa nám starý rok prelieva do toho nového - 2016, tak mi napadlo, že by som mohla pridať niečo so silvestrovskou tematikou. Najskôr som plánovala nejakú vianočnú jednorázovku, ale potom som robila projekt Secret Santa, takže som si to nechala na Silvester/Nový rok. Tento nápad prišiel len tak z ničoho nič, spontánne a hlavne na poslednú chvíľu, takže to nebude nič extra, ale snáď poteší aj takáto maličkosť. Je to len taká kratšia jednorázovečka v podstate bez deja, ale nejako ma chytila takto pred pol nocou inšpirácia, i keď vy si to asi prečítate už v roku 2016 :P Majte pre to pochopenie, písala som to už tak viac-menej podgurážená xD Tak som sa asi nechala uniesť. A čo to vlastne bude a o čom to bude? To sa nechajte prekvapiť a kliknite na zobrazenie celého článku. Berte to ako taký malý novoročný darček odo mňa pre vás ^.^

Takže, rozhodla som sa, že napíšem niečo na ďalšieho môjho obľúbeného asasína, ktorým je Ezio Auditore da Firenze. Hoci je to čiastočne fanfikcia na hru, vôbec ju nemusíte poznať, ak si chcete prečítať túto silvestrovskú poviedku. Určite to pochopíte aj bez toho :) Ezio je úplne okúzľujúci fešák a nejako som takto na Nový rok dostala nápad práve s ním xD Odohráva sa to v Taliansku v čase renesancie (15. - 16. storočie) a je tu pár talianskych výrazov pre ozvláštnenie :3 A nezabudnite si k tomu pustiť aj pesničku, ktorú som k poviedke priložila, narazíte na ňu počas čítanie ;)

Permesso - prepáčte

messere - pane

bella - kráska

assassíno - asasín

S I L V E S T R O V S K Á

[ Ezio Auditore x reader ]

Počet slov: 2 600

~ * ~

Šum, vrava, ligotavé konfety a ozdoby, štrnganie porcelánu a skla, omamujúce tóny muziky, klepot opätkov o tanečný parket, smiech a žblnkot vína v pohároch. Novoročný bál bol presne taký, ako by sa od jedného z najromantickejších miest sveta - Benátok, čakalo. Grandiózna sála priam prekypovala životom a zábavou, každý oslavoval pomaly blížiaci sa príchod nového roka. Ľudia sa zabávali, pripíjali si, tancovali, flirtovali, ako sa na Benátčanov patrí, na tvárach sa im ligotali prezdobené masky a škrabošky, nadýchané sukne večerných šiat sa vznášali okolo žien ako páperie a muži vyzerali ešte viac očarujúco ako inokedy.

Každý sa zabával, každý okrem jednej osoby. Sedela vzadu za stolom a znudene hľadela do svojho pohára s vínom. Nikdy nemala tieto spoločenské akcie príliš rada, veľa ľudí pohromade a hluk jej nerobili príliš dobre, radšej mala intímnejšiu atmosféru. Okrem toho mala na tvári mierne trpký výraz, dnešný večer sa nebavila tak, ako ostatní. Jej sestry si už dávno všetky našli partnerov, s ktorými teraz krúžili po parkete, len ju nikto neprišiel zavolať. Hádala, že si za to môže čiastočne sama, tým, čo z nej vyžarovalo, zrejme každého odradila, možno sa ju báli osloviť, alebo proste nebola dostatočne atraktívna, hoci aj jej na tvári sedela zlato-červená škraboška.

Aj tak, lepšie byť sama, ako s tými opovážlivcami na parkete, ktorí sa po každej lepia, pomyslela si a odpila z vína. Jej oči prebehli po celej sále. Schovanej za škraboškou v kúte sály sa jej sedelo dobre, aspoň mala o všetkom prehľad. Už si myslela, že ju dnešný večer nič neprekvapí, no mýlila sa.

Prvý raz pocítila za dnešný večer vzrušenie, keď sa jej oči stretli s očami toho neznámeho muža. Sedel o niekoľko stolov ďalej a až vtedy, keď pocítila, že ju prebodáva niečí pohľad, zistila, že sa uprene díva práve na ňu. Doposiaľ si ho tu nevšimla, ak už bol kdekoľvek, až teraz sa jej podarilo zaregistrovať ho. Bol jej neznámy, aj jeho tvár bola zahalená pod rúškom masky, spod ktorej mohla rozoznať len niektoré príťažlivé črty jeho mladej tváre. Jeho pery sa zvlnili vo veľmi zvodnom úškrne, keď zistil, že ho už nejakú dobu sleduje tiež.

Bola prekvapená, vyzeral ako niekto, kto si rozhodne vie užívať večierky, no napriek tomu sedel tiež za stolom, ako ona. Všimla si, že jeho odev nie je typický plesový, aký mali všetci ostatní muži naokolo. Mal na sebe honosné šaty, to áno, ale spôsob, akým boli ušité... A jeho kapucňa a plášť vôbec nepôsobili slávnostne, skôr vyzeral akoby odbehol z bojového poľa. Vznášala sa okolo neho aura tajomna a napriek tomu, že sa snažila, nemohla poprieť, že ju to priťahovalo.

Pozdvihol zlatú čašu vína, ktorú držal v ruke a naznačil prípitok na jej počesť. Uhla pohľadom a dívala sa inam, zdal sa jej až príliš opovážlivý. Keď jej zvedavé oči nesmelo päť na malú chvíľu zablúdili jeho smerom, videla, že si práve odpíja a stále ju prebodáva svojim intenzívnym pohľadom. Kto je ten muž a čo si o sebe myslí? Tváril sa až príliš sebavedomo, rozhodla sa, že si ho nebude viac všímať, hoci to bolo ťažké. Jej podvedomie túžilo po presnom opaku.

Ako noc plynula ďalej, za malú chvíľu sa pri jej stole pristavila jej staršia sestra. Bola zadýchaná, na tvári mala rumenec, oči jej žiarili vzrušením a keď sa zohla k nej, aby ju lepšie cez tú hlasnú muziku počula, začula ju chichotať sa.

"Sestrička, prečo sa aj ty nebavíš? Pozri, koľko je tu mladých gentlemanov, ak by si sa tak nemračila, určite by ťa nejaký vyzval do tanca. Ja som tancovala už s piatimi."

Prikývla, no sestrino nadšenie nezdieľala. Pocítila náhle nutkanie opustiť túto preplnenú sálu, vôbec sa nezabávala a hoci pred malou chvíľou na niekoľko minút pocítila záchvev vzrušenia kvôli tajomnému neznámemu, po tom, čo jej oči opäť zablúdili k miestu, kde sedel, zistila, že už bol preč.

"Ďakujem, ale nemyslím, že by som si ich prítomnosť užívala tak ako ty." Odpovedala sestre a dopila zvyšok svojho vína v pohári. Postavila sa, cítila sa už dosť otrávene, unudene a zatúžila po tom, nachvíľu opustiť túto sálu, prestať sledovať tie páry ako krúžia jeden okolo druhého a počúvať sestrine vzrušujúce zážitky z dnešného večera.

"Kam ideš?" Spýtala sa sestra prekvapene, no ona iba jemne mávla rukou.

"Ospravedlň ma, chcem sa ísť nachvíľu prejsť von, už mi je tu dlho takto sedieť..." Bez ďalších slov sa snažila nenápadne vytratiť zo sály, aby ju snáď nezastavila ďalšia zo sestier, ktoré sa zabávali. Predierala sa pomaly pomedzi ľudí, snažila sa vyhnúť tým na parkete a keď už bola takmer pri východe z obrovskej miestnosti, niekto jej zatarasil cestu.

Opäť jej telom prebehla malá triaška a pocítila zimomriavky. Bol vysoký, no nemusela ani nahliadnuť do jeho tváre, aby zistila, s kým sa jej cesta skrížila. Jeho šaty spôsobovali, že medzi ostatnými mierne vynikal. Stále mal na tvári škrabošku, no až teraz si všimla, jeho tmavé a prenikavé oči. Znova ich uprel na ňu, ten zvodný úsmev bol na jeho tvári zas.

"Permesso, messere." Zamumlala a opäť sa okolo neho pokúsila prejsť k východu, no postavil sa tak, aby ju zastavil.

"Odchádzate niekam, bella?" Po jeho slovách jej opäť prebehla telom vlna vzrušenia. Mal hlboký mužný hlas, veľmi príjemný, bol takmer ako zamat. Nervózne uprela svoj pohľad na malú chvíľu k dverám a potom opäť na toho neznámeho muža pred ňou.

"Popravde, chcela som nachvíľu zmiznúť." Vyslovila a jeho úškrn sa na perách ešte viac roztiahol.

"Mám taký dojem, že sa nebavíte, segnorina, alebo sa mýlim?"

Neodpovedala mu, pohľad mierne roztržito uprela k podlahe.

"Dúfal som, že mi venujete aspoň jeden tanec." Ponúkol jej svoju dlaň a zrazu sa v jej vnútri ozvali pocity, ktoré by dnešný večer už ani nečakala. Túžba opustiť túto sálu sa z neznámych príčin začala vytrácať a jeho spýtavý pohľad spod železnej škrabošky a sebavedomý úsmev ju napokon presvedčili. Opatrne prijala jeho ponúknutú ruku a vložila svoju dlaň do jeho väčšej. Keď ju viedol k parketu, elegantne sa vyhýbal všetkým naokolo a kráčal s takou gráciou, akú nemali ani najvznešenejší hostia, ktorí sa dnešného bálu zúčastnili, začínala si pokladať otázku, kým sa to nechala takto zviesť.

"Kto ste, messere?" Spýtala sa, keď sa postavili oproti sebe uprostred tanečného parketu. Začala hrať práve pomalšia zmyselná pieseň a tak si ju pritiahol k sebe tak, ako to urobili aj ostatné páry. Keď sa k nej sklonil, aby odpovedal, cítila jeho horúci dych blízko tváre. Pevnejšie zovrela látku jeho plášťa vo svojej ruke.

"Iba ten najzaujímavejší muž, ktorého dnes večer stretnete, bella."

Jeho slová ju zanechali zmätenou, no nedokázala nad tým premýšľať dlho, lebo ju začal viesť do rytmu piesne. Bola mu nadobro odovzdaná, jeho pohyby pôsobili tak elegantne, až mala pocit, že sa začala vznášať. Tušila, že jej sestry s partnermi na ňu upierajú zvedavé pohľady, iba pred malou chvíľou jednej z nich prezradila, že je z dnešného večera otrávená a teraz tancovala uprostred parketu s neznámym mužom, ktorému stačil jeden pohľad, aby ju presvedčil o čomkoľvek.

Prítomnosť tohto neznámeho muža spôsobila, že rázom stratila všetku chuť odísť, jej pochmúrna a unudená nálada sa vytratila a na chvíľu prestala vnímať čokoľvek iné okrem temných tónov piesne a jeho tela tak blízko. Prstami mierne blúdil po jej chrbte a drobná dlaň sa strácala v tej jeho o toľko moc väčšej. Nezáležalo jej na tom, že ju zrejme sledujú jej sestry a čokoľvek si o nej v tej chvíli mysleli, nezaujímalo ju to. Okrem toho, páry boli zamestnané sami sebou, každý vo svojom vlastnom kruhu tancujúcich dvojíc a stále mala pocit, akoby ona s tým neznámym, ktorý ju mal na túto chvíľu vo svojej moci, zmizli pred ostatnými a ponorili sa do vlastného sveta.

Stále žasla nad tým, s akou obratnosťou a ľahkosťou sa pohyboval, nikdy pred tým sa jej takto s nikým iným netancovalo. Zatúžila po tom, aby zistila, čo skrýva pod svojou maskou, no i takto dokázala rozoznať, že ten mladý muž, ktorý sa jej dnes večer priplietol do cesty, je veľmi pohľadný. Neprestával na ňu upierať svoje tmavohnedé oči, vďaka čomu jej stále behal mráz po chrbte, hoci začínala pociťovať horúčavu.

Pretancovali hodnú chvíľu, keď sa pomaly blížila polnoc. Osadenstvo v sále sa začalo premiestňovať na obrovský balkón, z ktorého mali v pláne pozorovať pripravený veľkolepý ohňostroj. Pán rezidencie, ktorý večierok usporiadal, si dal na všetkom záležať. Bol to zrejme nejaký rodinný priateľ jej otca, nakoľko celá rodina dostala pozvánky, aj ona so svojimi troma sestrami, všetky si tento najočakávanejší večierok roka nenechali ujsť.

Teraz už neľutovala, že sa nechala prehovoriť, aby išla s nimi. Nečakala to, no atmosféra sa rázom zmenila, keď aj ona mala takúto očarujúcu spoločnosť. Kľučkovali medzi spleťou tiel takmer bez námahy, keď ju viedol k dverám, ktoré smerovali na balkón. Bola rada, ohňostroje milovala, nechcela premeškať ani tento novoročný.

Keď pocítila na svojej pokožke chladný nočný vánok, jeho hrejivé a veľké dlane prikryli jej odhalené plecia. Odviedol ju na kraj k zábradliu, kde nebol takmer nikto, čo im poskytovalo súkromie. Všetci ostatní sa zhromaždili v strede a tieň z budovy, ktorý na nich dvoch dopadal spôsobil, že zostali nepozorovaní. To, že sa blíži posledná minúta roka vedela, keď sledovala ostatných, ako si nalievajú šumivé víno a pripravujú sa na odpočítavanie.

Pocítila na svojom líci jeho hrejivú dlaň, ktorá ju prinútila pozrieť opäť do jeho tváre. Prstami opatrne zovrel okraje jej škrabošky a s otázkou v očiach sa na ňu díval tak intenzívne, že takmer zabudla pravidelne dýchať. Vedela, o čo ju žiada a bez slova prikývla. Dovolila mu odhaliť celú jej tvár a keď jej sňal masku z tváre, v jeho očiach prebehlo pár iskier.

"Molto bene," zašepkal takmer nepočuteľne a sklonil sa tak, že takmer mohla cítiť jeho dych na svojich perách. Už zatvárala oči, keď ich niečo vyrušilo. Celým balkónom sa niesol hlas hosťov, začalo sa hromadné odpočítavanie. Spolu sledovali ostatných ako odrátavajú posledné sekundy starého roka, cítila ako ju jeho ruky objali okolo pásu. Keď odbila polnoc, každý pozdvihol čašu a pripíjal si na nový rok. A vtedy to začalo, ohňostroj. Spleť farebných iskier osvetlila jasné nebo a mnohí nadšení diváci obdivom híkali. Na čiernom nebi sa striedali farebné výbuchy jeden za druhým a odrážali sa v udivených očiach všetkých, ktorí toto polnočné divadlo pozorovali.

Aj ona so zatajeným dychom sledovala tú veľkolepú nádheru, no zrazu si ju otočil k sebe. Prv, než stihla čokoľvek povedať, alebo sa opýtať, či vrátiť sa späť k sledovaniu ohňostroja, jeho pery sa vrhli bez opýtania, či varovania na tie jej. Začal ju bozkávať tak vášnivo a lačne, akoby po tom túžil celú noc, že zabudla na nejaký ohňostroj, či koniec roka. Dokázala sa sústrediť iba na jeho šikovné pery, ktoré sa vpíjali do tých jej. Každou sekundou sa ich bozk prehlboval, strácala aj akékoľvek zvyšky zdravého rozumu a keď sa konečne od seba aspoň na malú chvíľu oddelili, len s ťažkosťou dokázala polapiť dych.

Nedal jej príliš veľa času na to, aby sa spamätala, pretože sa k nej sklonil znova a pred tým, ako sa ich pery opäť spojili, zašepkal nezrozumiteľne, no i tak dokázala rozlúštiť jeho slová.

"Šťastný Nový rok, bella."

V tú chvíľu bola rada, že im ostatní nevenujú pozornosť a že ich zahaľuje tmavý tieň. Svoje pery presunul z tých jej na jej sánku a postupne smeroval dolu, k hrdlu až sa zastavil na kľúčnej kosti. Jeho ruky boli náhle všade a ona musela vynaložiť zvyšky síl, ktoré jej zostali na to, aby dokázala zadržať akékoľvek zvuky, stony, ktoré sa jej drali z úst. Opierala sa o chladnú stenu balkóna a i tak pociťovala nekonečnú horúčavu, jej pokožka horela všade, kam sa jeho nenásytné pery dostali, teraz práve bozkával jej nahé plece.

Absolútne jej neprekážalo, že je práve teraz s mužom, ktorého meno a celá tvár sú jej záhadou, nezáležalo na tom. Ani ohňostroj ju už nezaujímal, stačilo, že videla svetlá vybuchovať za svojimi zavretými viečkami. Tá chvíľa bola ako z iného sveta, bola úplne ponorená do jeho prítomnosti, do prítomnosti jeho bozkov, do všetkého, do čoho ju vtiahol so sebou.

Netušila, koľko času ubehlo od prvého výbuchu ohňostroja a hádala, že by v tomto mohli pokračovať snáď donekonečna, nebyť toho, že sa zrazu začínali rozliehať celým sídlom poplašné výkriky.

"Assassíno! Assassíno je tu!" Ľudia začali panikáriť strkať jeden do druhého a splašene sa tlačiť von či dnu cez balkónové dvere.

"Assassíno! Chyťte ho a nenechajte uniknúť! Zabili veľaváženého messera Giaccoma!" Stráže kričali a začali sa valiť v húfoch do tanečnej sály, niektorí si to šinuli aj smerom na balkón. Srdce, ktoré sa jej ešte stále neupokojilo z tých bozkov, ktorými ju neznámy obdaroval, jej začalo biť rýchlejšie tento raz od strachu. O asasínoch už počula, doma ich nimi strašili často, hlavne v poslednej dobe, keď sa údajne začali zhromažďovať aj v Benátkach.

Očami opäť zablúdila k tvári svojho tajomného spoločníka a keď videla jeho pohľad, začínali jej v hlave zapadať dieliky skladačky do seba. Ako jediný nepanikáril, v jeho očiach sa nemihol ani na sekundu strach. Správa o tom, že sa na ples podarilo dostať asasínovi, ktorý k tomu ešte aj zavraždil majiteľa tejto obrovskej vily, ho neprekvapila ani trochu. Vtedy jej to došlo, tie zvláštne šaty, ktoré mal na sebe a ten jeho ladný a grandiózny pohyb, to ako sa dokázal vypariť a opäť sa znenazdajky objaviť. On bol tým asasínom. To on sa vmiesil medzi hostí bez povšimnutia ostatných. Strávila posledné chvíle tohto roka s nebezpečným asasínom, ktorý jej načisto opantal všetky zmysly.

Keď si nasadil na hlavu bielu kapucňu, všimli si ho aj ostatní. Opäť sa davom niesli výkriky a všetci začali od neho cúvať čo najďalej. Napriek tomu, že vedela, o koho ide, nebála sa ho, stále jej telom prúdila tá triaška vzrušenia a jej mozog akoby odmietal prijať informáciu o tom, čo sa práve stalo. Ich smerom sa rozbehli ozbrojené stráže a kričali na muža vedľa nej, aby sa vzdal a podrobil autoritám.

Na poslednú chvíľu sa obrátil k nej a jeho pery sa rýchlo pritisli na tie jej, naposledy túto noc, ešte jej stihol do ucha niečo zašepkať a rozlúčil sa s ňou ďalším z jeho sebavedomých očarujúcich úsmevov. Zasalutoval smerom k strážam, ktorí sa ho snažili polapiť. Šikovne vyskočil na rímsku balkóna, osadenstvo, ktoré to celé pozorovalo bez dychu zhíklo a prv, ako ktokoľvek stihol niečo urobiť, elegantným spôsobom zoskočil zo zábradlia dolu.

Všetci šokovane pribehli k zábradliu a nakláňali sa tak, aby zistili, čo sa s ním stalo, no po mladom asasínovi nebolo ani pamiatky. Posledné, čo z neho mohli zazrieť, bol švih jeho bielej kapucne a plášťa a v tom momente ho nebolo. Aj ona sa naklonila cez zábradlie, ruku mala pritisnutú na svojej hrudi, akoby sa pokúšala utíšiť svoje srdce, ktoré bilo ako opreteky. Ešte stále bola v šoku, vstrebávala to, čo sa práve stalo. Cítila na sebe udivené pohľady niekoľkých ľudí, ona bola tým, kto okúsil jeho dotyk naposledy pred tým, ako ušiel pred strážnikmi.

Tí podišli k nej a spýtali sa jej, či je v poriadku, či jej ten asasín nijak neublížil. S rozšírenými očami takmer omámene pokrútila hlavou. Netušila, aké bolo jeho meno a prečo si tento večer vybral práve ju, no napriek tomu, že to bol asasín, ktorý práve zavraždil pána domu a jedného z najvplyvnejších mužov v Benátkach, bola vďačná, že jej venoval svoj čas práve v tento večer. Myslela si, že bude tráviť úder polnoci osamote a otrávená, no opak bol pravdou. A bola ešte jedna vec, ktorú vedela, alebo skôr podvedome tušila - nebolo to posledný raz, čo sa s ním stretla. Jeho slová a prísľub, ktorý jej zašepkal do ucha prv, ako preskočil zábradlie balkónu, ju v tom utvrdzovali...

Šťastný Nový rok 2016! :)