Zdravím vás. Po veľmi, veľmi dlhom čase som konečne dopísala ďalšiu kapitolu k poviedke Lady & Tramp. Chcem sa všetkým ospravedlniť za to, že mi to tak strašne moc dlho trvalo, ale medzi tým som mala aj kopu iných vecí, čo som potrebovala napísať/uverejniť a okrem toho, napísať kapitolu s 5 000 slovami nie je žiadna sranda, niekedy mi to zaberie naozaj veľmi dlhý čas. Stávalo sa mi, že som v priebehu niekoľkých dní napísala dokopy 2 vety a ďalej to už proste nešlo, ale konečne sa mi to podarilo dokončiť, za čo som nesmierne rada. Snáď si ešte niekto pamätá, že o čom táto poviedka vlastne je a čo sa tam odohralo v predošlých kapitolách. Pre osvieženie pamäte si môžete rýchlo prebehnúť predošlú kapitolu.Aby som nezabudla - chcem sa vám ešte raz všetkým poďakovať za tak úžasné komenty k mojim obrázkom, ktoré som v poslednej dobe pridala, naozaj ma to moc teší, že sa vám páčia a že mi ich toľkí komentujete :) Môžem prezradiť, že nejaké fanarty pribudnú čoskoro aj k tejto poviedke no a okrem toho už začínam pracovať na novej Assassin's Creed fanfikcii Bittersweet Tragedy. Budem sa snažiť s tým písaním kopnúť do vrtule, no vedzte, že niekedy to fakt nejde. A radšej nebudem písať nič, akoby som mala písať úplné bludy, ktoré aj tak potom vymaže. Ono to vždy chce dostať sa do toho štádia, keď ma niečo nakopne a vtedy napíšem za jednu noc aj niekoľko stoviek slov :)
Dnešná kapitola sa mi písala ťažko aj z toho dôvodu, že sú tam také veci, čo možno až príliš nezaujmú, no potrebovala som ich tam dať. Nejakej akcie, alebo "zaujímavých" stretnutí sa ešte nedočkáte, no i napriek tomu verím, že sa vám to aspoň trochu bude páčiť. Pôjde skôr o také vysvetľovanie a prípravu na nasledovné kapitoly. Taktiež upozorňujem, že a v kapitole nachádza rozprávanie z uhla pohľadu dvoch rôznych osôb.
K A P I T O L A _ D R U H Á
I'VE BEEN THINKING OF YOU FOR A WHILE
~
Počet slov: 5 298
s o u n d t r a c k :
Blossom Dearie - Someone to Watch Over Me (cover)
V Y S V E T L I V K Y
Devil's Acre - počas viktoriánskeho obdobia bola oblasť Devil's Acre v Londýne považovaná za najnebezpečnejšie miesto v celom meste. Spomína ho vo svojich dielach aj britský autor Charles Dickens a opisuje ho ako miesto plné nebezpečných gangstrov, všade sama špina a chudoba, násilie a nástrahy číhajúce na každom kroku. Devil's Acre sa nachádzalo blízko Westministersého opátstva.
Westminister - jedna z najbohatších častí Londýna vo viktoriánskom období. Nachádza sa tu viacero významných zariadení a bývajú tú najbohatší Londýnčania vo svojich vilách. Na okraji Westministru sa nachádza aj spomínaná štvrť Devil's Acre. Vo Westminitri žijú aj Rose so svojou tetou Emily.
U Siedmich Zvonov / Seven Bells - pohostinstvo v štvrti Devil's Acre, v ktorom sa občas zvyknú zdržiavať Jacob a Evie Frye. Spomínané bolo už v minulej kapitole, kam odviedla Evie vychovávateľku Rose - Lýdiu a Harolda do bezpečia.
Blighters - pouliční gangstri, ktorí ovládajú celý Londýn. Sú to nepriatelia súrodencov Frye, ktorých sa snažia spacifikovať, prekaziť im ich nadvládu nad jednotlivými štvrťami Londýna a oslobodiť mesto od ich tyranie. Členovia gangu Blighters sú známi tým, že majú na svojich odevoch červené poznávacie znamenia a pracujú pre Crawforda Starricka. Niektorí z nich napadli kočiar, v ktorom sa viezla Rose, keď cestovala v osudný večer k sídlu svojej tety Emily.
Rooks - príslušníci stále rozrastajúcej sa skupiny pouličných gangstrov, ktorým velí Jacob Frye. Rooks sa snažia bojovať proti Blighters a oslobodiť Londýn od ich nadvlády. Spoznať ich môžete podľa toho, že nosia na svojom oblečení zeleno-žlté prvky. Meno im vymyslel sám Jacob, ktorý je ich vodcom a všetci členovia Rooks pracujú pre neho a jeho sestru Evie.
Crawford Starrick - bohatý uzurpátor a grandmajster všetkých londýnskych templárov. V Syndicate predstavuje hlavného záporáka a nepriateľa Jacoba a Evie Frye. Starrick má pod kontrolou celý Londýn, ktorého obyvateľov utláča a spriada proti tým, ktorí nie sú s templármi spolu s ostatnými jeho podriadenými plány, ako odstrániť každého, kto ohrozuje rád britských templárov.
Whitechapel - jedna z okrajových chudobnejších štvrtí Londýna, ktorú sa ako prvú podarilo súrodencom Frye oslobodiť od nadváldy Starricka a jeho Blighters. V minulosti bolo známe, že slávny londýnsky vrah Jack Rozparovač vyčínal práve vo štvrti Whitechapel.
Henry Green - asasín indického pôvodu, ktorý žije v Londýne. Pre Jacoba a Evie predstavuje jedného z nahlavnejších spojencov, ktorý im pomáha v boji proti templárom.
I've been thinking of you for a while
Sedela som v kresle pri okne vo svojej novej izbe. Sledovala som dážď, ako kreslí cestičky po okennej tabuli, steká v malých potôčikoch až na okenicu a po nej až dolu na chodník. Kvapky bubnujúce o sklo vytvárali akýsi zvláštny, pochmúrny orchester. Áno, Londýn bol o takomto čase veľmi pochmúrny a moja nálada rovnako. Na dážď som bola pripravená, vedela som, že v Londýne prší neustále, to, čo spôsobilo túto melanchóliu vznášajúcu sa všade okolo mňa, boli moje vlastné myšlienky.
Harold a Lýdia odišli hneď po raňajkách. Nestihla som sa s nimi ani poriadne rozlúčiť. Keď ma Lýdia na rozlúčku silno stisla vo svojom náručí, musela som sa veľmi premáhať, aby mi nezačali po lícach stekať slzy. Vedela som, že teta Emily nemá plač rada. Viem, čo by mi na to povedala, že mladým dámam ako mne sa nepatrí plakať. Tá úzkosť, ktorú som pociťovala vo vnútri, sa však zastaviť nedala. Bude mi za nimi ľúto, za všetkými. Za mojim domovom, za svojou rodinou a hlavne za Lýdiou. Vychovávala ma od útleho detstva. Celé roky so mnou trávila každý jeden deň a rozlúčiť sa s ňou bolo pre mňa mimoriadne ťažké. Bola mi bližšia ako vlastná matka, bola moja najlepšia priateľka a najlepšia vychovávateľka, no vedela som, že raz nadíde ten deň, keď jej a celému svojmu detstvu budem musieť dať zbohom.
Hoci bolo iba krátko popoludní, pochmúrne počasie a šedé mračná tam vonku spôsobili, že som mala pocit, akoby sa schyľovalo už k večeru. Poobzerala som sa okolo seba, izba, ktorú mi teta Emily pridelila, bola veľmi pekná. Priestranná, luxusne zariadená, no na môj vkus bola až príliš chladná. Cítila som sa tu tak sama, bola som zvyknutá, že v našom starom rodinnom dome som zdieľala izbu so svojimi sestrami. Stále som sa mala s kým rozprávať, ak som chcela byť sama, musela som sa vydať do záhrady, alebo za humno, náš dom bol plný života a ľudí, no teraz, keď som bola u tety, všade vládlo ticho.
Ticho a pokoj, tak to mala teta rada. Jej vila bola naozaj obrovská, sídlila v prepychovej časti Londýna. Nebyť služobníctva, ktoré mohol človek občas stretnúť na chodbe alebo v niektorej zo sál, tento obrovský dom by úplne zíval prázdnotou. Teta so strýkom nikdy nemali žiadne deti. Odkedy sa vzali, bývali v tejto veľkej rezidencii sami so služobníctvom. Mali tu veľa hosťovských izieb, možno aj plánovali mať spolu deti, no po tom, čo strýko George zomrel, zostala sama. Všade po sídle som videla rozvešané jeho obrazy a podobizne. Teta ho musela mať veľmi rada, keď ani po rokoch smútenia neodložila čierny odev. Dúfala som, že ak sa na pár mesiacov pripojím k nej, tak jej možno pomôžem zažehnať tú samotu. Nevedela som si ani len predstaviť, aké to pre ňu muselo byť, žiť celé tie roky v tomto dome sama iba so svojim personálom.
V jej prítomnosti som sa však cítila akosi zvláštne. Celý Londýn pôsobil na mňa mierne zastrašujúco a tetina prísna a striktná povaha to všetko iba podčiarkovala. Nemôžem na ňu povedať jediné krivé slovo, vždy bola k našej rodine láskavá, niektoré názory mala však príliš pevné a neoblomné a moja matka ju v tejto autoritatívnej výchove plánovala podporovať. Chcela, aby zo mňa urobila pravú mladú dámu s primeraným vzdelaním a do Londýna ma poslala v nádeji, že získam cenné kontakty s vysoko postavenými osobnosťami. Dúfala som, že jej Lýdia ani Harold nepovedia o našom nepríjemnom stretnutí, nechcela som rodičov zbytočne znepokojovať. Ani tete Emily som nepovedala všetky detaily, keď sme jej s Lýdiou vysvetľovali, prečo sme sa na ceste do jej sídla tak zdržali. Neuznala som za vhodné oboznamovať tetu s mojou novou známosťou. Bolo mi jasné, čo si myslela o ľuďoch ako boli Evie a Jacob Frye, nepochádzali z bohatej vrstvy Londýna, tým pádom by mi určite vyčítala, že stýkať sa s niekým takým pre mňa nie je absolútne vhodné.
Pokúšala som sa nájsť svojho brata, no vyzeralo to tak, že opäť niekam odišiel, možno nemal dnešného vysedávania v U Siedmich Zvonov dosť a zachcelo sa mu opäť popíjať so svojimi Rooks. Všimla som si však, že na písacom stolíku nechal otvorenú obálku na ktorej sa nachádzal list. Bol to ten dopis, ktorý mu dnes odovzdal barman. Podišla som bližšie, na obálke bolo zo zadnej strany napísané Jacobovo meno. Na chvíľu som premýšľala, či je vhodné, aby som si prečítala list, ktorý bol adresovaný iba môjmu bratovi, no nakoľko sme sa odjakživa o korešpondenciu delili a nemali sme pred sebou prakticky žiadne tajomstvá, neodolala som a vzala papier do rúk. Slová boli písané na drahom papieri, pomerne úhľadným písmom.
"Čítaš si moju poštu?" Jacobov hlas ozývajúci sa spoza môjho chrbta ma mierne vyľakal. Bola som tak moc zabraná do čítania listu, že som nespozorovala, kedy prišiel. Inokedy sa mi to nestávalo, vždy som mala vynikajúce reflexy a bola som vnímavá, môj brat však dokázal byť niekedy veľmi nepozorovaný, keď chcel. Za iných okolností na seba však rád pútal pozornosť, z nás dvoch som bola vždy tá opatrnejšia.
"Myslela som, že si hovoríme a zdieľame spolu všetko."
"Chcel som ti ho ukázať," kývol hlavou na dopis v mojich rukách, ktorý som položila naspäť na jeho stolík. Zdalo sa mi, že nebol nahnevaný, práve naopak, na jeho tvári sa usadil neurčitý výraz, akoby mal niečo za lubom, veľmi dobre som to iskrenie v očiach svojho brata poznala. "Ale niekto tu bol príliš zaujatý pánom Greenom, však?" Kútik jeho úst sa nadvihol v posmešnom úškrne.
Prevrátila som očami, opäť tie jeho narážky na Henryho a mňa, už som im nevenovala takú pozornosť, ako pred tým. Všimla som si, že sa snaží zahovoriť pôvodnú tému.
"Ten list je od toho dievčaťa, ktoré Blighters prepadli v Devil´s Acre." Nebola to otázka, vyslovila som holý fakt. Prikývol a s víťazoslávnym výrazom v tvári vytiahol spod oblečenia prívesok, ktorý nosil na krku. Okrem jeho tradičného šilingu sa na šnúrke hompáľalo ešte niečo iné - prsteň. Vyzeral veľmi vzácne, bol tepaný zo zlata a v strede sa nachádzal zasadený drahý kameň.
◄ KAPITOLA 1 | KAPITOLA 2 | KAPITOLA 3 ►
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára